U daně z piva obzvláště bylo jen státním opatřením zabráněno zamýšlenému zlevnění výrobku, a konsum připraven byl o tento následek zlevnění ceny surovin. Proti tomu jsme se obraceli.

Místopředseda Trčka (zvoní): Debata je skončena. Prosím pana zpravodaje, aby se ujal slova.

Zpravodaj sen. Stodola: Slávny senát! My vypočuli sme tuná veľmi zaujímavé kritiky uzáverky z r. 1928. Ja sám stojím na stanovisku tom, že rozpočet nemá byť prekročený. Ináč náš rozpočtový výbor v našom poslednom zasedaní doniesol rezolúciu a síce na doporučenie sen. Modráčka, kde jednohlasne sme túto rezolúciu v tomto smere aj prijali. Chcem len poznamenať, že naše rozpočty teraz ešte v prvších rokoch našej republiky nemohly byť vopred vykresané ako zo skaly. Život je nepriehľadný, nemôžeme vopred určiť, ako bysme chceli, poneváč medzi rokmi prichádzajú všelijaké výdavky na pr. živelné pohromy, rok je veľmi dlhý a preto, myslím, nebude nikedy toho finančného ministra a toho parlamentu, ktorý by mohol jeden rok vopred určiť presne rozpočet - príjmy a výdavky.

My sami sme nie za to, aby sa rozpočet prekračoval. Veľmi dobre vieme, že ten rozpočet je príliš veľký, že musíme iste s ním dolu, tedy nie prekračovať, ale musíme hľadeť, abysme ho zmenšili. (Předseda dr Soukup ujímá se předsednictví.) Je ovšem hodne ďaleko ten 28. rok a už som prosiI za omluvu, že čiastočne nie predsedníctvo senátu bolo toho príčinou, nie senát; ako pán vysokovážený predrečník dr Hilgenreiner hovoril, ale prišla na jare do tobo moja nemoc a potom sme prestali v senátnom zasedaní. Inak som toho už v rozpočtovom výbore vzpomenul a prosím za omluvu. Nemožno imputovať senátu, že by nebol si vedomý svojej odpovednosti a nerobil svoju povinnosť, ale keď už vašnosti posudzovali prekročenie rozpočtu, vidíme predsa, že tu je istá náprava. Keď budete počúvať uzáverku na r. 1929, vtedy ráčíte uvideť, že na pr. ministerstvo zahraničných vecí už len za 4 mil. Kč prekročuje rozpočet, tedy, hodne menej, hodne to zmenšuje. Tiež i pre ministerstvo národnej obrany asi o 20 mil. Kč menej. Ale ovšem, ako hovorím, my sme vyniesli rezolúciu, bol to pán sen. Modráček, ktorý ju podal, kde rozhodne žiadame, aby rozpočet čo najprisnejše bol zachovávaný.

Pán sen. Reyzl, ktorý povedal veľmi objektívnu kritiku na vysokom stupni stojacu, nadhodil, že ako je to možné, že dane nesrovnávajú sa vopred s určeným dôchodkom. Veď v tom je solídnosť nášho rozpočtu, že veľmi opatrne taxuje naše príjmy, že nestavia ohromné príjmy, ale že si už v tých rokoch robil rezervu na tie roky, keď konjunktura ide dolu, aby potom práve mohla byť stabilita zachována, a v týchto rokoch, keď je rozpočet vyšší, aby mohol byť vyplnený.

Bolo vzpomenuté hodne a pozastavené obidvoma pány kritiky, dôstojným pánom dr Hilgenreinerom, ako pánom sen. Reyzlom tých obnosov, ktoré sme ruským uprchlíkom vyplatili. Pánovia, račte do ohladu vziať, že medzi uprchlíkmi sú mnohí české krve i slovenské, ktorí v Rusku boli už patrifikovaní a potom zanechali Rusko, že tam bola vyššia povinnosť. Ale čo je to proti tomu, čo sa inde robí. Ráčte brať ohlad, že Grécko má poldruha miliona uprchlíkov z Malej Azie. Keď som bol nedávno v Londýne a hovoril tam s ministrom, ten hovoril, že to bol najvyšší sociálny problém v Grécku, poldruha miliona, pravím poldruha miliona uprchlíkov z Malej Azie zachovať pred hladom. Čo je to proti tomu?

A konečne myslím, že jedna naša hlavná smernica bola, je a bude, dľa učenia nášho pána prezidenta, že už ľudskosť vyžaduje, abysme nedali umierať luďom trpiacím. (Sen. Mikulíček: V Radotíně je postřílet!) Pane kolega Mikulíček, bolo mnoho Čechovi a Slovákov medzi nimi a konečne ruskému člověku nedáte tu umrieť. Je správné, keď sa žiada, aby sa prispôsobili, aby hľadeli všemožne tiež svojou prácou zadovážiť si istú podstatu.

Bolo tu vzpomenuté ruských legií. Musíme do ohľadu brať, že ruským legiám sa dalo za materiál, ktorý dali vláde. To je veľký obnos. Toto bolo kúpené v Rusku z úspor vojakov a v tomto ohľade neni možné nedať a nevrátiť úspory jednotlivých. (Sen. dr Hilgenreiner [ německy ]: To byla válečná kořist, pane kolego!) Na to prijdem, pane senátore!

Bolo spomenuté, že naša armáda tak mnoho a mnoho výdajov potrebuje. Vážení pánovia, zo dvoch príčin. Keby sa vedelo, čo znamenajú dodávky pre armádu, keď naša konjunktura ide dolu. (Sen. Mikulíček: Uzenář Maceška to ví nejlépe!) Neznám sa s ním. Akých bojov je v niektorých miestach za dnešnej konjunktury; aby niektoré kruhy obstaranie dodávok pre armádu dostaly a mohly sa hospodársky udržať! Druhá vec je, vážení pánovia, neboli sme nikedy imperialisti, ani nebudeme, ale vidíte, čo sa okolo nás robí. Vidíte výsledky posledných volieb. Jestli je niektorý pacifistický štát, je to naša republika, ale dobre znáte latinské príslovie: Brániť a pripravovať na mier - a to je hlavná vec!

Tu nám bolo rečené, že dane boly rozvrhnuté podľa jednotlivých stavov. Myslím, že to neni tak, poneváč naša nová daňová reforma predovšetkým na Slovensku umožnila, aby bola postavená na podklade spravedlnosti, lebo tieto nedoplatky 5 miliárd, ktorých i pán sen. Mikulíček vzpomenul, sú práve preto, poneváč nechceme, aby tisíce a tisíce existencií bolo zničené. Preto povstaly tieto nedoplatky. Neráčte zapomenúť pánovia, že tieto nedoplatky povstaly tiež preto, poneváč úrady neboly dosť vyzbrojené úradníkmi. Ešte dnes generálné finančné riaditeľstvo v Bratislave potrebuje 60 - 70 mladých ľudí a nemá ich, chcelo by toľko slovenských ľudí, a nemá ich. Len preto, aby neboli jednotliví poplatníci hnaní do licitácií a zničení hmotne, je toľko nedoplatkov.

Myslím, že v danom ohlade musí panovať jedno: ľudskosť a porozumenie pre ťažké pomery, v ktorých sa nachádzame. Ja vám dokážem, že mnoho roľníkov prišlo na mizinu preto, poneváč museli vyššie dane platiť. Neráčte zapomínať, čo to znamenala tá dávka z majetku. Tisíce a tisíce existencií, predovším pri roľníctve sa zadlžilo a pánovia dnes v tejto krízi nie sú v stave zaplatiť. Štát si vyžiadal, štát vzal, ale ťažké pomery nastaly práve na základe toho. Keď bysme boli ich hnali, nemali bysme nedoplatky, ale boly by tisíce a tisíce existencií skutočně úplne zničené. (Sen. Mikulíček: Ani 10 % v tom není chudých, z 90 % jsou to velkostatkáři!)

Čo vzpomenul pán sen. Reyzl, a bolo predmetom rozpočtovej debaty, že rozpočet sa robí 1 ½ roku napred, nenašiel sa žiadny finančný minister, ktorý by mohol znať obnos tento a vedeť, aké živelné pohromy prijdú. (Sen. dr Hilgenreiner (německy): Jsou to vždy titíž ministři, pane kolego! - Výkřiky sen. Mikulíčka.) Pohromy niesú tie samé, každého roku sú inakšie, raz je to povodeň, raz ine pohromy, len ešte to môžeme povedať, že prozréteľnosť božská je veľká, ale na 1 ½ roku sa nemôže povedať, čo sa stane, svet musí ísť, ponevá je hnatý a nutený životom, život diktuje, a nie suchá litera toho rozpočtu. Rozpočet není dogma, musí byť hybná vec, ktorý sa musí prispôsobiť vývoju to sa rozumie samo sebou.

Tu bolo spomenuté aj úradnych novín. Vážení pánovia, vláda má istú publicitu za sebou, sme za každú racionalizáciu, to je jasná vec, sme za sporivosť, keď vidíme, že sa 45 % zťahuje, keď vidíme, že sa v Nemecku 8 % zťahuje na 3 roky napred, my niesme zvláštna planeta a musíme v týchto smerniciach sporivosti plavať.

Štátné podniky ohľadne investicie. Čo sa týče našej trafiky, na príklad poviem vám a poviem vám všeobecne jedno, že jedným z najlepších výrobkov v Europe sú práve výrobky našich štátnych podnikov, a že naše státné podniky musíme podporovať to najlepšie vidíme na Brezovej na Slovensku. (Sen. dr Hilgenreiner [ německy ): Naše sůl je špatná!) Prosím, v solivaroch v Prešove bola z centrálnej Europy najlepšia soľ, lepšia ako v Nemecku.

A čo sa týče štátnych podnikov a investíc, mali sme sa priznať, že na Slovensku v Brezovej bola celá výroba zracionalizovaná, mali sme platiť 37 mil. Kč deficitu. Nebolo to od ministerstva prác pekné, že to zracionizovalo? Môžeme zostať vo výrobe a zadržať výrobu všem vymoženostiam techniky. Štátné podniky musia sa držať na výške. Ovšem museli by sami robotníci povedať, ako im boli vďační, keď bola výroba v tomto podniku udržaná. Ja som presvedčený o tom, že náš robotník chce pracovať, že má dobrú vôlu pracovať, on vie.. (Sen. Mikulíček: Řekněte ministrovi Slávikovi, ať nenechá nezaměstnané bít policajty, když chtějí práci!)... náš robotník je svedomitý, chce pracovať a nechce nezamestnanosť, ktorá ho úplne stavia na etat hladoviacích, poneváč tá dnešná podpora nie je dostatočná. Ráčte brať do ohľadu tisíce a tisíce maloroľníkov, ktorí skutočne dnes hladovia na základe našej kríze.

Tu bola reč aj o sporivosti a p. sen. Reyzl vzpomenul Liebiga a dal ho medzi mojich priateľov. Neviem, nemám toho šťastia poznať blíž pána Liebiga, ale poneváč je predsedom Obchodnej komory, je tu solidárné ručenie v tomto ohľade a ja sa nechcem z toho vyvliecť. Nechcem zastávať jeho výpovedi v celku globálne, ale, vážení pánovia, vy mi uveríte, že my, ktorí dnes sme na čele hospodárskeho života, máme niemenej ťažké postavenie. Ako mlynský kameň idú vám celkom protichôdne záujmy a tie záujmy postaviť a harmonizovať, prevesť istú kolaboráciu, vrcholnú organizáciu výrobkov, postaviť na podklad rovnováhy produktivnej a sociálnej spravedlnosti. Ja nezávidím dnes žiadnemu predsedovi Obchodnej komory a najmenej tiež pánu Liebigovi, ktorý sa nachádza v tých nemeckých krajoch uprostred textilného priemyslu, o ktorom vieme, že je v nekonečne degresívnej konjunkture. Ale jedno mňa zabolelo, to otvorene rieknem, keď povedal pán sen. Reyzl, že som vzpomenul odbúranie cien, ale že to má isť na vrub delníka. Proti tomu sa musím celkom energicky ohradiť. (Sen. Reyzl [ německy ]: Se starými methodami!) Pardon, prosím úctive, ja prijdem na nové metody, pane kolega, len prosím o chviľku poshovenia.

Vážení pánovia! Ten človek, ktorý je dnes v republike, ktorý plní problémy nášho dnešného hospodárskeho života, povedal, totiž zvýšenie konzumu, zmenšenie výloh, udržovanie standardu života, chcel tým spôsobom riešiť, aby ukracoval robotníka. Ten rovne môže ísť do blázinca. Ja hovorím, že pre nás je školským príkladom postup, ako náš pracujúci národ chce zachovať mieru života. Čo dnes sa všeobecne hovorí, že cenová úroveň musí isť dolu. Ale nie jednostranne na chrbtoch robotníkov. To by bola nespravedlnosť a neľudskosť. Musí sa to diať v súvise s podnikateľmi. Ti, čo išli do severozápadnej grupy v Nemecku, tí riekali, my budeme lacinejšie pracovať, jestli náša Kooperativa nám bude predávať lacnejšie výrobky. Delníctvo zachovalo slovo a dnes severozápadná grupa priemyslu v Nemecku má cenovú hladinu o 8 % nižšiu. Dohoda, ktorá sa stala v kovodelnom priemysle v Berlíne, je zásadná pre celé Nemecko. Ovšem nemecká vláda všetko možné robí, aby ceny išly dolu, aby zracionalizovala distribuciu a snížila o 4 feniky cenu chleba. Snížila cenu chleba a zvýšila jeho váhu tak, že týmto spôsobom v Nemecku ľud má lacnejší chlieb, čo činí 250 mil. Kč. Dobre vieme, že všecko sa tam deje tak, aby sa ceny snížily o 10 pfenikov a aby to neišlo len na konto robotníka, ale i na konto podnikateľa. (Sen. Mikulíček: To čeští Němci utečou do Německa, když to tak krásně líčíte! ) Nevidím ten útek, mne sa zdá, že pánom Nemcom, ktorých vysoko si ctím, sa lepšie darí tu, než v tom ťažkými plány a vecnými reparáciami zaťaženom Nemecku. (Sen. dr Hilgenreiner [ německy ]: My musíme zde plniti náš úkol!) To je správné. I naša vláda všetko musí podniknúť, aby cenová hladina išla dolu. Tomu roľníkovi nejedná sa o to, čo dostane za 1 q pšenice, ale o to, ako mnoho tovarov za peniaze, ktoré za ten cent pšenice dostane, si môže kúpiť. Som presvedčený, že zemedelské výrobky bude možno zľavniť, keď roľník za produkciu svojej energie dostane viac továrnych produktov. Na pr. v Anglii je uhlie o 18 % lacnejšie, v Nemecku len o 6 %. Ovšem, vždy toto snižovanie cien sa deje v dohode s robotníctvom. A nikdy nie, pane kolega Reyzle, len na chrbtoch robotníctva. Ináč som presvedčený, že našej vláde a pánu ministrovi zásobovania Bechyně, že sa im podarí i u nás v tomto ohľade spôsobiť prielom, ktorého je treba, abysme zachovali zvýšili konzum, abysme zachovali vôbec životnú mieru nášho robotníctva a nášho roľníctva, ktorá je na kraji priepasti. (Sen. Reyzl [ německy ]: To musí prohlásiti hlavní svaz průmyslníků! Musí býti zachována možnost pro klesání mezd!) Ráčte si prečítať to, čo napísaly noviny o tom a síce v severozápadnej grupe nemeckých priemyselníkov. Ráčte si to dať predložiť a uvidíte, že je možno v dohode s robotníctvom a s podnikateľstvom, keď je s oboch strán dobrá vôla, zmenšiť cenovú úroveň o 6 až 8 %. (Sen. Reyzl: Ale u nás ne!)

Pán sen. dr Hilgenreiner má celkom pravdu, keď žiadal, aby kontrola bola presná. Riekol som, že na doporučenie pána sen. Modráčka sme v tomto ohľade rezolúciu v rozpočtovom výbore doniesli. (Sen. Johanis: Je opsána od oposice od slova do slova!) Od slova do slova, páne kolego. Riekol som na výtky pána sen. dr Hilgenreinera, prečo sme nemohli naraz odbaviť túto uzáverku. (Sen. dr Hilgenreiner [ německy ]: Řekl jsem: pracovitý muž!) Ja veľmi ďakujem pán sen. Hilgenreinerovi za jeho uznanie mojej práce. Laňského roku som urobil 45.000 km a nemám inej ambicie, než abysom za vlasť urobil 65.000 km. (Souhlas.)

Ďalej chcem vzpomenúť, že naši vojaci ukladali si u finančnej správy ruských legií peniaze a že za to boli vydržovaní úradníci a preto mohlo právom ministerstvo zahraničných vecí im tie peniaze vrátiť.

Ďalej sa divím pánu sen. dr Hilgenreinerovi, že sa pozastavil nad tým, že ministerstvo zahraničných vecí mení šesť konzulátov na vyslanectvá. (Sen. dr Hilgenreiner [ německy ]: To je tam doslovně!) Pane senátore, keby ste boli videli Hoovera, akú urobil organizáciu a ofenzívu Ameriky proti našemu kontinentu! Dnes možno povedať: America ante portas. Keby ste videli, ako každý jeho veľvyslanec slúží predovšetkým odbytu a prestyži ich tovarov, aby väčší obrat urobil, nedivili by ste sa, že naše ministerstvo zahraničných vecí musí národohospodárskym veciam o mnoho väčšiu pozornosť venovať než pred tým. Ráčte počuť. Jedná sa o dodávku. Ten konzul nemá takú autoritu ako minister, ako chargé d' affaires, keď prijde. My sme demokratický štát, naše tituly prestaly, chvála pánu Bohu,.... (Výkřiky sen. Mikulíčka: Od kdy?) Aristokracia prestala, úfam že i stará diplomacia, ale v zahraničí je to ešte iné. (Sen. dr Hilgenreiner [ německy ]: Musil to býti rok 1928, byl k tomu čas v r. 1929. Ale povoliti si to dají. Vy povzbuzujete ministry!) Škoda že sa to neurobilo už r. 1926.

Nikdy som nebol za prekročenie rozpočtu, ale dnešná diplomacia musí viac slúžiť národohospodárskym veciam ako diplomatickým. Dnes národohospodárske otázky prešly do poprednej fronty. To dokazuje Empire Conference v Londýne. Dnes sa riešia národohospodárske otázky vo Washingtone, to sa ukazuje na amerických burzách. Na svetovom hospodárstve závisí do istej miery, zda u nás nastane stabilita a prestane ta nestabilita, poneváč inak producent ztratí konzumenta, trebárs v Amerike.

Dnes celá diplomacia musí pracovať na sanovaní nášho starého kontinentu, tedy áno i ministerstvo zahraničných vecí predovšetkým musí sa zabývať národohospodárskymi vecmi. Konzuláty sa musia vytvorit na takéto agentúry a expozitury nášho odbytu. Áno, dnes commis-voyageur musí byť diplomat. To prestalo, keď diplomat riekol: Nechcem sa shovárať o národohospodárskych otázkach. To je ten nový život, nová škola, nové problémy oproti starým problémom, o ktorých pán sen. dr Hilgenreiner mluvil. (Sen. Mikulíček: Musíme míti ohromné styky s Teheránem, že, jakmile dcera ministrova si vezme konsula, udělá se tam vyslanectví!) Hovorím, že najmenej 15.000 delníkov pracuje na dodávkach do Perzie a keby ich nebola Perzia kúpila, tak máte 10 - 15.000 ľudí bez práce. Co je vám milejšie: pracovať alebo prizerať?

Ale jedno mňa veľmi zarmútilo. To si pánovia pri tejto príležitosti nesmieme dať ľúbiť. Tu padly ostré slová kritiky o našich legionároch. (Sen. dr Hilgenreiner [ německy ]: O tom nebylo žádné řeči, leda to, ze si dávají zaplatiti válečnou kořisť! Dokažte, že to není pravda! - Ani jediný účetní doklad jste neprohlédli - To jsou pouze čísla, která tam jsou!) Pán senátor, protestujem ako člen československého národa proti takým slovám v mene tej svätej ideje, ktorá československý národ pred svetom dnes a možná i v budúcnosti reprezentuje. (Sen. dr Hilgenreiner [ německy ]: To jsou pouhé fráze! - Sen. Stolberg [ německy ]: To nemá s tím co činiti!) Tam, pane senátore, si nebudeme nikdy spolu rozumeť, lebo v našich srdciach sa iné city vzbudzujú. V našich srdciach sa vzbudzujú city piety voči tisícom a tisícom mrtvých našich najlepších mužov čsl. národa, ktorí tam pod zeleným alebo zasneženým poľom sibírským hnijú. (Výkřiky sen. Mikulíčka a sen. dr Hilgenreinera.) Protestujeme proti tomu a nikdy si v tejto veci rozumeť nebudeme, (Výborně! - Potlesk.) lebo rozdielné city máme a hlboko sa klaniame tradicii legionárskej. (Výkřiky sen. Mikulíčka.) Protestujeme proti každej urážke slávneho čistého mena legionárov. Protestujeme! Protestujeme! Protestujeme!

Vážení pánovia!... (Sen. Haken: Celá Vaše řeč je žvaněním, frází místo abyste se zabýval věcí!) Nedáme sa urážať v našich najsvätejších citoch od nikoho. (Sen. Mikulíček: Loňského roku vo Vršovicích vzal legionář šavli a rozsekal ženu, která měla tříměsíční dítě na rukou, poněvadž mu vzali boudu nad hlavou! A takových je zde tisíce!) Budeme vždy proti každej nespravedlnosti bojovať, to sa rozumie samo sebou!

Pánu kol. Mikulíčkovi chcem povedať: Ja som bol medzi tými vyslancami, ktorí boli na svetovej hospodárskej konferencii v Ženeve. (Výkřiky komunistických senátorů.)

Předseda (zvoní): Prosím, pánové, zachovejte klid!

Zpravodaj Stodola (pokračuje): Poneváč čsl. delegáti sedeli podľa alfabety francúzskej, sedeli sme so so sovietskými vyslancami. Mluvil som s nimi a oni uznali niekolko kapitalistických možností organizácie, ako na pr. kartely vtedy, keď sú všeužitočné a zabraňujú, aby sa substancia sama ničila. V tomto ohľade tedy ideme a išli sme tam harmonicky spolu.

Ráčili ste vzpomenúť aj úhrady, a to na hradenie zvýšených osobných platov gážistov. Som tak smelý poznamenať, že táto úhrada bola daná už r. 1926 a nie r. 1928.

Pán sen. Mikulíček konečne vzpomínal i niektoré výdavky ministerstva zahraničných vecí. My všetci, vážení pánovia, ktorí chodíme do zahraničia, vidíme, že na propagandu druhé štáty - a myslím, že vám velice nepríjemné štáty - vydávajú o mnoho viac. Jeden z našich ministrov riekol - nechcem vzpomínať mena - že jeden štát, ktorý je vám proti srsti, vydá za jeden mesiac viac než my za rok. (Výkřiky sen. Mikulíčka. - Sen. Haken: Jak to ví?) Poneváč vidí všetky tie bankety, ktoré sa tam robia, celý ten luxus. Veď jeden na druhého hľadí, máme tiež svojich zpravodajov. V tomto ohľade nebudeme tak naivní ľudia, nebudeme bagatelizovať svojich nepriateľov, ale chceme vedeť, čo robia a čo budú robiť. Pre túto príčinu, vážení pánovia, ako som riekol, sme vždy proti prekročeniu rozpočtu, ale fond pre propagandu v zahraničí musí byť. Keď posledne na príklad.. (Výkřiky sen. Mikulíčka. - Sen. dr Hilgenreiner [ německy ]: To nemá s tím co činiti! Řekněte, na co těchto 17 milionů bylo vydáno! Chci míti účetní doklady a nic jiného!) Myslíte, že by na pr. do Anglie ten náš vývoz, ktorý je na 4., 3. mieste, bol tak veľký, keby sa nerobila propaganda; keby nebolo to > Made in Czechoslowakia made < samo o sebe kričí, že to není treba rozširovať vo všetkých novinách? Veď je to práca nášho robotníka, ktorá sa exportuje, je to sklo, stroje, textilné veci, ktoré sa do Anglie exportujú. Keď my našu značku. > Made in Czechoslovakia < vo Veľkej Britanii rozširujeme, bojujeme proti nezamestnanosti, lebo to nemôžem brať na podklade rezortného partikularizmu. Štát je predsa celok, kde všetko splýva a nie je možno vytrhnúť jeden segment, veď ten súvisí s druhým segmentom druhého štátu. To je nemožné.