Schůze zahájena v 10 hodin 5 minut.

Přítomni:

Předseda: dr. Soukup.

Místopředsedové: Donát, dr. Heller, dr. Hruban, Luksch, Trčka.

Zapisovatelé: dr. Karas, Pichl.

107 senátorů podle presenční listiny.

Zástupci vlády: min. předseda Udržal; ministři dr. Dérer, dr. Engliš, dr. Matoušek, dr. Meissner, dr. Viškovský; za ministerstvo vnitra odb. přednosta dr. Bobek.

Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr. Šafařovič, jeho zástupci dr. Bartoušek, dr. Trmal.

 

Předseda (zvoní): Zahajuji schůzi.

Oznamuji, že dal jsem dovolenou na dnešní schůzi sen. Fidlíkovi, Hakenovi, Kellovi, Lokotovi a Stránskému.

Navrhuji, aby byla dána zdravotní dovolená na dobu 14 dnů sen. Pivkovi.

Kdo s tímto mým návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrh můj je přijat. Budeme projednávati pořad dnešního jednání.

Zpráva rozpočtového výboru o usnesení poslaneckej snemovne (tisk 125) k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu republiky Československej a finančného zákona pre rok 1930. Tisk 160.

Navrhuji, aby o tomto odstavci pořadu jednání provedena byla jednotná rozprava, rozdělená na čtyři části, a to:

I. Část politickou, obsahující ze skupiny I. (vlastní státní správa): kap. 1. President republiky a Kancelář presidenta republiky, kap. 2. Zákonodárné sbory a Kanceláře sněmoven, kap. 3. Předsednictvo ministerské rady, kap. 4. Ministerstvo věcí zahraničních, kap. 5. Ministerstvo národní obrany, kap. 6. Ministerstvo vnitra, kap. 7. Ministerstvo spravedlnosti a Nejvyšší soud, kap. 8. Ministerstvo pro sjednocení zákonů a organisace správy, kap. 9. Nejvyšší správní soud a Volební soud a ze skupiny II. (Správa státních podniků) § 13 Státní tiskárny, § 14 Úřední noviny v Praze a v Bratislavě, § 15 Čsl. tisková kancelář, § 10 Vojenská továrna na letadla a § 11 Vojenské lesní podnik.

II. Část kulturní a sociální, obsahující ze skupiny I.: kap. 10. Ministerstvo školství a národní osvěty, kap. 17. Ministerstvo sociální péče, kap. 18. Ministerstvo pro zásobování lidu, kap. 19. Ministerstvo veřejného zdravotnictví a tělesné výchovy, kap. 20. Odpočivné a zaopatřovací platy a ze skupiny II.: § 7 Uhřiněvský školní závod zemědělský, § 8 Školní závod zemědělský v Děčíně - Libverdě, § 16 Školní závod zemědělský Žabčický, § 12 Státní lázně.

III. Část hospodářsko-dopravní, obsahující ze skupiny I.: kap. 11. Ministerstvo zemědělství, kap. 12. Státní pozemkový úřad, kap. 13. Ministerstvo průmyslu, obchodu a živností, kap. 14. Ministerstvo veřejných prací a ze skupiny II: § 6 Státní lesy a statky, § 9 Státní báňské a hutnické závody, § 4 Čsl. pošta, § 5 Čsl. státní dráhy.

IV. Část finanční, obsahující ze skupiny I.: kap. 21. Ministerstvo financí, kap. 22. Všeobecná pokladní správa, kap. 23. Nejvyšší účetní kontrolní úřad, ze skupiny II.: § 1 Tabáková režie, § 2 Státní loterie, § 3 Státní mincovna v Kremnici, pak skupinu III. Podíl samosprávných svazků a fondů a Podíl silničního fondu na státních daních, dávkách a poplatcích, skupinu IV. Správu státního dluhu a finanční zákon.

Kdo s tímto mým návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrh můj je přijat.

Navrhuji, aby řečnická lhůta stanovena byla pro každý klub tolikráte dvanácti minutami, kolik klub má členů, resp. hospitantů tak, aby celková doba rozpravy podle toho trvala 30 hodin.

Kdo s návrhem souhlasí, prosím, aby zvedl ruku. (Děje se.)

To je většina. Návrh můj je přijat.

Generálním zpravodajem pro rozpočet je pan sen. Stodola. Uděluji mu slovo.

Zpravodaj sen. Stodola: Slávny senát! Štátne: rozpočty treba posudzovať po stránke politickej a hospodárskej. V prvom ohľade je pre nás dľa Englišovej "Finančnej vedy" rozpočet ústredným politickým problémom, pretože dáva smernice najväčšej častí štátnej politiky, štátnemu hospodárstvu, a je najlepším ukazovateľom, akú líniu má vládnuca politika vo štáte. Merítkom tohoto politického významu štátneho rozpočtu je veľkosť parlamentnej väčšiny pri schválení rozpočtu. Práve po tejto stránke vyniká náš štátny rozpočet pre rok 1930 nad všetky doterajšie, keďže má najväčšiu väčšinu jak parlamentmi, tak vládnu zaručení širokou štruktúrou terajšej koalície, o ktorej aj zahraničná (maďarská) tlač u znala, že je impozantná a že je to dokladom veľmi priaznivého vnútropolitického vývoja Československej republiky.

Po stránke hospodárskej treba vždy viac zdôrazňovať význam štátneho rozpočtu ako inštrumentu národohospodárskeho, lebo štátne hospodárstvo a národné hospodárstvo sú čím ďalej tým viac v užšej súvislosti a odvislosti. Dr. Engliš právom preto už pred rokmi hovoril, že minister financií nesmie byť len fiškalistom, ale predovšetkým národohospodárom. Okrem toho vyplýva akcentovanie národohospodárskych hľadísk v našich štátnych rozpočtoch a v tohoročnom specielne z medzinárodnej situácie, zo stavu svetového hospodárstva a postupujúcej medzinárodnej solidarity finančnej a hospodárskej. Preto - uvádza Englišova Finanční veda - "verejné sväzky pečujúc o národ a jeho jednotlivé složky, musia stále pozorovať, ako je to u súsedov. Žiadny štát nemôže zostal ostrovom tento stály zreteľ medzinárodný má za následok, že sa život verejných hospodárství v jednotlivých štátoch vyvinuje dosť súbežne čo do úkolov a prostriedkov, ktoré prirodzene ako čo do rozsahu, tak čo do metódy musia sa riadiť ohľadom na medzinárodnú súťaž.

Táto medzinárodná podmienenosť a závislosť má svoj vliv na rozpočtové úkoly a výdaje štátu, ktoré sa z dôvodov súťaže musia prispôsobovať, na pr. čo do úrovne školstva, zdravotníctva, sociálnej pečlivosti - Keynes ukazuje na pr. na súvislosť delníckych miezd - (niektoré sociálne problémy) sú priamo medzinárodnými dohodami stanovené, u iných je dostatočným dôvodom poukaz na cudzinu, u iných složiek rozpočtových, menovite pokiaľ ako dane tvoria súčiastku výrobných nákladov, alebo ako clá sú podmienené medzinárodným obchodom, treba venovať pozornosť medzinárodnému trhu peňažnému, prúdeniu a citlivosti kapitálu čo do rovnomernosti zaťaženia.

Srovnávajúc rozpočtové pomery niektorých štátov a nepomerný vzrast daňového zaťaženia poukazuje univ. prof. Harsin na jeden príklad finančnej solidarity medzinárodnej: na finančné zaťaženie býv. mocností neutrálnych a válčiacich a generalizuje svoj záver, nakoľko ide o štáty európske, v tom smere, že svetová váľka a jej následky zapríčinily zvýšenie cenovej hladiny, ktoré zodpovedá zvýšeniu verejných výdajov vo všeobecnosti asi 40 - 60%. Zvýšenie výdajov; ktoré boly dôsledkom demokratických novôt, prevedených v posledných 10 - 15 rokoch, je dľa neho dvojnásobné. Vzrast výdajov vyjadrených koeficientom zvýšenia na základe srovnania r. 1913 a terajších rozpočtov je čo do celkovej sumy u Anglie 5.4, u Francie 3.9, u Belgie 6.3, u Nemecka 5.2, u Itálie 3.8, u Japonska 2.5, u Spojených Štátov Severoamerických 6.7.

Z tohoto prehľadu vyplýva zároveň, že vo štátoch válčiacich - vyjmúc Belgiu - daňové zaťaženie behom 12 - 15 rokov sa zdvojnásobilo. Belgicko snáša teraz ťarchu trojnásobného zaťaženia oproti roku 1913, ale príčinu toho treba hľadať vo veľmi miernom zaťažení predválečnom. Tento fakt nie je výsledkom náhody, ale u všetkých týchto štátov, následkom zdvojnásobenia alebo strojnásobenia alebo i viacej násobného zvýšenia verejných výdajov, mohli by sme na prvý pohľad súdiť, že jeho jedinou príčinou je likvidácia následkov hroznej svetovej váľky. Výdavky válečné, náklady zásobenia štátov počas válečných rokov 1914 - 1918 mohly byť zaokryté len pomocou výpožičiek, ktorých umorovanie zaťažovalo á ešte na dlhé roky zaťaží rozpočet. Stačí, keď pozreme aké sumy dávajú Veľká Británia a Spoj. Štáty na službu dlhu. Ale toto vysvetlenie je nie dostatočné. Sú štáty, ktoré dokonca svoj dlh celkom anulovaly. Preto musíme skúmať aj iné oddieli rozpočtu, aby sme našli príčinu zvýšenia; sú to najviac výdavky rázu sociálneho (poistenie, zaopatrovacie výdaje, osveta), ktoré sa jednako alebo ešte väčšmi zvýšily.

Daňové zaťaženie poplatníkov zemí, ktoré sa váľky nezúčastnily, je dvojnásobné, alebo dokonca 2¹/₂ krát tak veľké ako predválečné.

Podrobnejšie skúmanie týchto medzinárodných relácií rozpočtových bude možné len vtedy, keď bude vybudované isté rozpočtové schéma dľa požiadavkou srovnávacej medzinárodnej finančnej štatistiky, ako o to usiluje na pr. Spoločnosť Národov, alebo zo zástupcov vedy Gerloff, Zahn a Colm.

Konštrukcia nášho rozpočtu sa pre tieto účely dobre hodí. Je to dokladom dokonalosti nášho rozpočtu po stránke formálnej, v ktorom ohľade môžeme konštatovať, že rozpočtová štruktúra, vybudovaná od r. 1927 ministrom Englišom na vedeckom podklade rozdelenia nákladov štátnej administratívy a hospodárenia štátnych podnikov sa plne osvedčila a splňuje rok od roku pre zdokonaľovaciu špecifikáciu, prehľadnosť a otvorenosť v rastúcej miere dôležitú misiu, na ktorú demokracia Ameriky kladie veľký dôraz, totiž, aby poplatníkovi bolo čo najviac umožnené získať prehľad o tom, čo sa robí s jeho korunou zaplatenou vo forme daní. Možnosť kontroly v tomto smere má svoj hlboký význam jednak na poli daňovej morálky, jednak pri výchove loyálnych občanov.

Zmeny, s ktorými sa v našich rozpočtoch od r. 19Z každoročne stretávame, nemajú iného významu, než naznačene tendencie zdokonaľovacej, pri čom je dbané zásady, aby stálosť konštrukcie, zaručujúca možnosť srovnávania rozpočtov za roky minulé, bola zachovaná. Tieto menšie zmeny týkajú sa jednak finančného zákona, jednak vlastného rozpočtu.

Našej rozpočtovej technike chybujú doteraz pevné právne základy, lebo zásady nášho rozpočtového práva nie sú ešte ani unifikované, ani kodifikované a rôznorodosť prvkov, menovite ústavného prejednania a tradícií parlamentných prerogatív nebola doteraz nahradená presnými a jasnými normami o čsl. rozpočtovom hospodárstve. Niektorí právnici konštruujú thezu, že všetky ustanovenia rakúske i uhorské o štátnom rozpočte boly zrušené via facti, pretože vraj je nemysliteľné, že by matéria pre jednotný štát spoločná, ktorej povaha vylučuje riešenie podľa dvoch právnych systémov, bola bárs aj len v niektorých podružných prípadoch riešená podľa jedného alebo druhého z obidvoch recipovaných systémov právnych.

Každý z nás vycíti z týchto slov potrebu pevného právneho podkladu, ktorý sa chystá v tak zv. "Finančnom ráde" a potvrdí, že urýchlenie unifikácie a kodifikácie bude na prospech nie len právnemu životu a rozpočtovému hospodárstvu, ale tiež myšlienke čsl. jednoty, lebo podkladom a zárukou jednoty štátnej je jednotný právny poriadok.

Po stránke vecnej je v prvom rade dôležitým rozsah rozpočtu a to špeciálne rozpočtu administratívneho, ktorý tlačí na národné hospodárstvo.

Vzdor zvýšeným požiadavkám podarilo sa finančnej správe sotrvať na zásade stability výdajov, takže volumen rozpočtové na rok 1930 sa podstatne nelíši od r. 1929. Rezultátom stabilizačných tendencií našej rozpočtovej politiky je konsolidácia aktivity našich rozpočtov.

Rozpočet na rok 1930 je šiestym aktívnym rozpočtom. Keďže štátne záverčné účty opätovne potvrdily aktivitu našich rozpočtov, môžeme právom tvrdiť, resp. očakávať, že tiež rozpočet pre rok 1930 má dôveru a bezpečnosť čo do aktivity zaistenú, menovite keď sa podarilo nové výdaje vtesnať do štabilizovaného rámcu výdajovej stránky budgetnej a príjmy nie sú v normálnom rozvoji ohrožené.

Pre aktivitu rozpočtu má veľký význam zásada tak zv. viazanosti rozpočtu, ktorá vyžaduje, aby orgány poverené hospodárením s rozpočtom držaly sa pri výdajoch dispozíciách v hraniciach, ktoré im boly pod. zákonnou sankciou rozpočtu a finančného zákona vymedzené. Je prirodzené, že tu ide o zásadu, ktorá má význam a smysel menovite v hospodárstve verejnej správy. O tom, že orgány tieto môžu súci ovládane etikou zodpovednosti jak poplatníkom, tak štátu usporiť značné sumy, podáva nám jasný doklad záverečný účet za rok 1928, kde je vykázané, že úspory na osobných výdajoch vo vlastnej štátnej správe činia proti rozpočtu 113 miliónov.

Oproti pochybnostiam, ktoré boly vyvolané prvými zprávami o dôsledkoch daňovej reformy a boly založené na zmenšení príjmov z priamych daní, je možné namietnuť, že tieto výsledky resp. účinky daňovej reformy na príjmovú stránku rozpočtovú nemôžu byť považované za definitívne dotiaľ, dokiaľ nebudí podložené spoľahlivými štatistickými dátami vyjadrujúcimi celkový efekt a nie len jednoročný výsek. Treba si uvedomiť, že daňová reforma počíta s úbytkom takmer 400 miliónov Kč štátnych príjmov, ktorej sumy sme ešte ďaleko vzdialení, ešte sme nie tam. Podľa najnovších zpráv môžeme právom očakávať korektúru prvých zpráv o účinkoch daňovej reformy. Bolo by žiaduce, aby štatistický úrad čím skôr uverejnil podrobnejšie výsledky široko založeného štatistického šetrenia zdanení parcelných dôchodkov. Pokiaľ ide o aktivitu rozpočtu, je prirodzené, že prechodné jednoročné zmenšenie priamo u položiek priamych daní nemôže mať rozhodujúceho vlivu na rovnováhu rozpočtu, dokiaľ máme rezervy zaručujúce rovnováhu aj pre prípad väčších výkyvov. Je to jednak väčší príjmy rezervoár v nedoplatkoch dosahujúcich dľa posledného záverečného účtu za rok 1928 značnej cifry 5 miliárd Kč. Ďalej máme ešte bežnú normálnu rezervu spočívajúcu v tom, že pri preliminovaní sa nepočítalo so zvýšením, ktoré sa dostavuje ako dôsledok prirodzeného a pravidelného vzrastu národného hospodárstva, menovite, keď na strane výdajovej čo do korešpondujúcich výdajov tento prirodzený vzrast je v rozpočte eskortovaný.

Finančný efekt tohoto prirodzeného takmer automatického prírastku - lebo rastie populácia, výroba, spotreba, dôchod, výnos i kapitál - dosahuje výšky jedného až dvoch percent celkového výdajového obnosu rozpočtu. Táto rezerva umožňovala nám doteraz pri stabilite výda jov jednak uhradzovať mimoetátne výdaje, menovite nekryté učiteľské platy (v budúcom roku 800 miliónov Kč), jednak zmierňovať daňové bremeno, a to smerom národohospodársky najúčelnejším, t. j. u daní obchodových a špeciálne pri exporte.

Naproti tomu musíme si ako triezliví kritikovia uvedomiť, že rezervy, ktoré bolo doteraz možne získať v úsporách pri úmoru, konverziách štátneho dlhu, vysychajú resp. že ich praktické využitie je oddialené.

Pokiaľ ide o príjmovú skladbu rozpočtu, naznačujú nám reálne podklady o skutočných výsledkoch, že výnosnosť preliminovaných príjmov mení skladbu a umiestnenie jednotlivých složiek príjmovej štruktúry. Záverečný účet za rok 1928 vykazuje vyššie príjmy proti rozpočtovému odhadu zvlášte u týchto položiek: Clá, u ktorých je náležitosť vyššia cca o 366 miliónov, spotrebné dane, ktorých náležitosť presahuje rozpočet cca o 141 milión, poplatky, u ktorých výsledok predstihuje rozpočet o 376 miliónov Kč. Tiež náležitosť dane z obratu a dane prepychovej presahuje rozpočet o 34 milióny Kč, vo skutočnosti je výnos ešte vyšší preto, že v záverečnom účte bola z náležitostí odčítaná celá potreba na zálohy, na zvýšené učiteľské platy, ktorá bola vyššia než podiel zaradený do III. skupiny štát. rozpočtu o 221 miliónov Kč. Výnos daní priamych nedosiahol rozpočtového prelimináru a bol nižší u dane dôchodkovej o 320 miliónov Kč, u daní výnosových o 280 miliónov Kč. Ako už bolo spomenuté, boly by úsudky čo do výnosnosti priamych daní o daňovej reforme len na základe týchto jednoročných dát predčasné a treba vyčkať obsiahlejších štatistických podkladov. Naproti tomu môžeme právom usudzovať, že vývoj moderného hospodárskeho života bude i ďalej akcentovať význam právnych poplatkov ako zdroju štátneho hospodárstva, lebo distribučný proces hospodársky a právne formy jeho budú svojou komplikovanosťou a bohatosťou pre štát vždy výdatnejším zdrojom príjmov.

U priamych daní bolo hľadané vysvetlenie zmenšenej výnosnosti v bernej morálke, a to na podklade účetnej uzávierky za rok 1928, podľa ktorej náležitosť dôchodovej dane obnášala 729 miliónov Kč a z toho srážková daň 359 miliónov Kč. Usudzovať z pomeru týchto číslic na nedostatok daňovej morálky u istých druhov poplatníkov bez dôkladnej znalosti ťažkostí daňovej administrácie, mohlo by viesť k nespravodlivostiam. Daňová amnestia môže zlepšiť daňoví morálku len vtedy, keď bude zavedený poriadok v predpisoch daňových a keď budú likvidované niekoľkoročné staré daňové reštancie. Psychologicky je ľahko vysvetliteľné, že na poplatníka, zaťaženého nekoľkoročnými nedoplatkami, aj pri fassii dľa nového zákona s miernejšími sadzbami a výhodou daňovej amnestie priamo sugestívnym spôsobom pôsobia tieto staré ťarchy, ktoré teraz sa na ňom exekutívne vymáhajú. Dokiaľ nebude poplatník vymanený z tejto dusnej sféry starých tiarch, nemožno od neho očakávať vnútorný prerod k zlepšenej daňovej morálke.

Príjmová skladba nášho rozpočtu vykazuje tiež stabilitu daňových inštrumentov. U nás bol už prekročený kulminačný bod daňového zaťaženia a pokračujeme v odbúraní národohospodársky škodných daní, kdežto iné významné a hospodársky svetového vlivu dosahujúce štáty sú nútené zvyšovať daňové zaťaženie cieľom zaokrytia deficitu štát. rozpočtu. Môžeme videť na pr. v Nemecku, že rozpočet na rok 1929/30 musel počítať so schodkom cca 200 miliónov mariek, t. j. viac ako 1¹/₂ miliardy Kč, a že minister Moldenhauer bol nútený vystúpiť s núdzovým programom obsahujúcim: 75% zvýšenie dane z piva, zvýšenie cla na kávu a čaj, zavedenie dane z minerálnych vôd a zvýšenie cla na benzín.

Pri porovnaní finančného hospodárstva nášho štátu s ťažkosťami tak vyspelého štátu, ako je Nemecko, vynikne nám tým viac stabilita a poriadok, zavedený do nášho štátneho hospodárstva.

Aktivita a reálnosť príjmovej stránky rozpočtu je vo veľkej miere odvisla od stavu a rozvoja národného hospodárstva. Vzostup a pokles konjunktúry hospodárskej prejaví sa samočinne po stej dobe i v hospodárstve finančnom. Stúpa a klesá výroba, výnosy, dôchody, spotreba, obeh statkov, doprava atď. všetko skutočnosti rozhodné pre výnos daní, poplatkov pri nezmenených inštrumentoch príjmových. Odhad príjmov musí preto brať zreteľ jednak na doterajšie výsledky príjmové u jednotlivých zdrojov, ale zhodnocovať resp. eskontovať hospodárske tendencie do budúcna.

Rozpočet na rok 1930 nemá tak priaznivých hospodárskych predpokladov, ako mal jeho predchodca. Sostupná tendencia pracovného trhu sa sosiluje, index nezamestnanosti sa v decembri 1929 po prvý raz od máj a 1927 priblížil opäť 100: počet nezamestnaných vzrástol na 52.809 osôb, index práce prez čas je o 7 bodov pod normálom, počet povolených hodín prez čas v decembri 1929 bol o 136.000 hodín menší než v decembri 1928. Nezamestnanosť u nás nedosahuje síce významu, aký má na pr. v Nemecku alebo v Anglii a v Spojených Štátoch Amerických, kde je bez práce 3 milióny ľudí, ale je predsa mementom. Nezamestnanosť, slávny senát, je dnes internacionálny zjav; i najväčši národohospodári tam si lámu hlavu predovšetkým o to, aby nezamestnanosť pasívna premenila sa - aby som tak povedal - na nezamestnanosť produktívnu. A tu mi prichádzaní na um tie niektoré naše silnice. Ráčili ste, pánovia, čítať posledný prejav Bethlena, že i on v tomto smere chce, aby sa táto nezamestnanosť v Maďarsku obrátila na produktívnu a aby nezamestnanci boli pritiahnutí ku práci, predovšetkým na silniciach. Podobný obraz ochablosti hospodárskej aktivity javí sa tiež v štatistike konkurzov a vyrovnaní. Januárové dáta o inzolvenciach sú najväčšie mesačné dáta zaznamenané od inzolvenčnej vlny r. 1923. Stejné známky vidíme aj v obratoch tovarov dľa počtu pristavených vagónov, ktoré sú v januári t. r. nižšie než pred rokom o 4%. Ovšem často počúvame vo verejnosti, že to Slovensko tak ťažko trpí pod konkurenciou historických zemí, ale keď my berieme do ohľadu obrat, ktorý malo Slovensko r. 1922, keď malo asi 950.000 vagónov obratu, a keď vidíme obrat vagónov na Slovensku r. 1929, kedy bolo bezmála 1,800.000 vagónov, môžeme konštatovať, že Slovensko nejde zpäť, lež vpred a predovšetkým v tomto môžeme konštatovať, že keby naši zemedelci slovenskí nemali odbytových trhov v Čechách, na Morave a vo Sliezsku, boly by ceny ešte nižšie, že príblížily by sa budapešťskej burze, kde stojí žito 50 Kč, event. chicagskej, kde by toho bolo ešte menej. Tieto vagóny sa nevozia darmo. Nie vlaky, ale nákladné vlaky znamenajú výnos a v tomto ohľade všetci, ktorí myslia, že Slovensko ide zpäť, nemajú pravdu. Keby bol slovenský roľník pripútaný k Maďarsku, je úplne pauperizovaný. Slovenského roľníka ratujú Čechy, Morava a Sliezsko, lebo vnútorný konzum na Slovensku minimálny. Kam sa to všetko vyváža? Vyváža sa to sem do tých veľkých industriálnych centier. Ale i rozdiel v počte vagónov ukazuje, že Slovensko nejde zpäť, lež vpred. Inak bysme boli i my... (Sen. dr. Kovalik: Prednostovia staníc sa ponosujú, že o mnoho menej vlakov chodí teraz!) Áno, poneváč celá konjunktúra svetová je nižšia. V celej republike máme o 4% menší prevoz. My sme predsa organickou súčiastkou svetového hospodárstva, niesme predsa na nejakej planéte, sme srostlí, sotkaní s celým svetovým hospodárstvom. Keby sa niekto pýtal, čo je charakteristikou dnešného hospodárstva, je to okolnosť, že sme neboli ešte nikdy tak zbití svetovými poruchami ako dnes.

Celkový obrat zahraničného obchodu v januári 1930 bol síce o 253 miliónov (8.87%) menší proti januáru 1929, ale končí aktívom 114 miliónov Kč, kdežto v januári 1929 bol pasívny 297 miliónmi. Index dovozu surovín v tomto srovnaní je nižší o 38 bodov.

Tomuto ochabnutiu hospodárskej činnosti je treba venovať zvýšenú pozornosť. Nemôže byť sporu o tom, že časové sú najviac naliehavé otázky zemedelské, kde pomery vyvrcholily v ťažkú krízu. Vedľa ciferne nižších výnosov skľudzne poklesla cena tou mierou, že stávajú sa pasívnymi aj zemedelské objekty dobre fundované, nezaťažené úrokovým balastom, kdežto objekty zadĺžené a draho zakúpené zápasia o ďalšiu existenciu. Je priamo tragikou svetového hospodárstva, že na jednej strane ťažká kríza odbytu zemedelských plodín, kdežto na druhej strane - v Číne zomierajú milióny ľudí hladom. To je najlepším dôkazom tej namyslenosti ohľadne toho kultúrneho postupu sveta.

Prichádzame tu k poznaniu, že problém účelnej organizácie distribúcie je dnes pri najmenšom stejnej, pravdepodobne však ešte väčšej závažnosti ako racionalizácia výroby. Pri moderne organizovanej výrobe výrobné náklady klesajú, kdežto v obchode predajné náklady a réžie skôr stále vzrastajú. Úkaz tento, že výrobok nejde k spotrebiteľovi tou cestou, nehandicapuje prirodzene len úsilie o výsledky racionalizácie vo výrobe, ale je i na úkor sosilnenia vnútornej kúpnej sily a domáceho trhu v každom štáte. A to je tak závažná porucha, že musí byť urobené všetko, aby bola riešená a postupne odstraňovaná.

Bohužiaľ, stojíme alebo stáli sme do nedávna pred týmto tak dôležitým a priamo existenčným problémom vo všetkých štátoch temer bez príprav, bez číselného a štatistického materiálu, ktorý teprv v posledných rokoch je intenzívne sbieraný, zvlášte v Amerike, v Nemecku a inde: tiež v Československu sledovaná je ministerstvom obchodu a inými povolanými organizáciami akcia, ktorá má za úkol osvetliť všetky složky a závady distribučného aparátu, so zreteľom na podiel obchodu pri tvorbe cien, v ktorom smere potrebné predpoklady budú opatrené zvlášte tiež chystaným sčítaním obchodných a živnostenských závodov k 27. V. 1930.

Racionalizácia obchodu, uplatnenie hospodárnejších foriem i účelnejšej techniky odbytu tovaru stavia sa ovšem ako problém o mnoho obťažnejší, ako je technická racionalizácia výroby. Ide v podstate o to, ako zvýšiť obrat v obchode, pri nezväčšenom predajnom aparáte a snížiť pri tom náklady a réžiu. Pri racionalizácii technickej ide o prispôsobenie presne prepočítateľných a matematicky stanoviteľných stavov, číslic a materiálu. Naproti tomu obchod pri racionalizácii nie len, že si nemôže vôbec, alebo len v celkom obmedzenej agende komptoirov poslúžiť strojom, ale má čo robiť dokonca s iracionálnymi činiteľmi, ktorými sú živí ľudia, spotrebitelia so všetkými svojimi nevypočítateľnosťami, sklonmi, náladami, módnymi i osobnými záľubami, individuelným vkusom, s rôznym stupňom vzdelania, životnej úrovne, nehľadiac ani k premenám sezóny, počasia a podobne.

Pre naliehavosť riešenia zemedelskej kríze hovoria ďalej tie faktá, že sa už prejavujú jej dôsledky v rôznych odvetviach priemyslu a obchodu: je to jednak výroba a predaj umelých hnojív, hospodárskych strojov, ktorá značne redukuje sa, ale tiež výdatným percentom participuje na inzolvenciach a konečne výroba a obchod s článkami spotrebnými.

Každý, veľavážení pánovia, ktorý vezme do ruky štatistické číslice ohľadom vzrastu kapitálu, tak musí žalostne vidieť, že na Slovensku sa ten kapitál tak pomaličku zväčšuje. Čo je kapitál? Kapitál je rezerva. A že prečo tak ťažko trpíme touto krízou práve na Slovensku? Lebo práve Slovensko nemalo nikdy nijakú veľkú konjunktúru poválečnú - však zprvu vôbec nemalo uhlia - poneváč je obnažené úplne od každej rezervy!

Máme tu jasne potvrdené, čo ženevská hospodárska konferencia zdôrazňovala, že zemedelstvo a priemysel sú vo vzájomnej nerozlučnej odvislosti.

Niet sporu o tom, že otázky menové úzko súvisia s verejnými financiami a rozpočtovou rovnováhou, na ktorí súvislosť pán minister Engliš vo svojich vedeckých dielach častejšie upozornil. Dnes vidíme všade, že starosť (pečlivosť) o menu patrí k nezbytným povinnostiam moderného štátu. Ani boľševické Rusko nemohlo sa tohoto úkolu zbaviť. Ako je pre nás bežná predstava, všetku menovú politiku odvodzovať od štátnej vôle, ukazuje nám silný ohlas, ktorý našly v 19 a 20 storočí dávno prekonané chartalistické myšlienkové vývoje.

Vývoj našej meny bol po údobiach, dekretálnom, stabilizačnom, deflačnom a konsolidačnom ukončený zákonom o zlatej mene. Tým bol dosiahnutý cieľ, ktorý už v hospodárskom kruhu Mafie (dr. Rašín, dr. Preiss, dr. Pospíšil) bol vytýčený. Vzdor vedeckým rozporom o účelnosti zlatého standartu, (Cassel, Keynes, Mac Kenna, Stamp, Hawtrey, Lehfeld), bolo pre nás toto konečné opatrenie nutné jednak vzhľadom k zabezpečeniu účasti Československa na Medzinárodnej reparačne banke, jednak, aby odpadly pochybnosti a znepokojenie obecenstvá čo do definitívnej úpravy našej meny. Väčšie materielné zabezpečenie našej meny súvisí s otázkou umorovania státovkového dlhu. Jej stabilita - v New Yorku už siedmy rok na úrovni 100 Kč = 2.96 dollarov - bude tým ešte viac garantovaná a naše postavenie v novom útvare finančnej spolupráce medzinárodnej bude významnejšie. Treba nám vždy pamätať na slová min. Engliša, že naša koruna je náš najvzácnejší klenot, nie zo zlata ale z práce, ktorý je atribútom našej slobody a samostatnosti.

Významným činiteľom v hospodárstve je peňažníctvo. Platí to špeciálne o Slovensku, kde máme pomerne ako som vzpomenúl, malé tvorenie úspor, nedostatočný počet tak zvaných ľudových peňažných ústavov a vysoké sadzby úverové. Koncom r. 1928 opatrovalo 771 peňažných ústavov sverených prostriedkov v celku 61.73 miliónov Kč, kdežto v zemiach českých 6183 ústavov, 72.868 miliónov Kč. V tom, vážení pánovia, vidíme zaostalosť hospodársku, a žiaľ Bohu, i kultúrnu nášho Slovenska. Podľa počtu obyvateľstva by malo byť na Slovensku 2061 ústavov a maly by spravovať aspoň 24 miliardy 290 mil. Od roku 1920 do konca r. 1928 vykazujú všetky ústavy peňažné na Slovensku vzrast spravovaného imania 3¹/₄ miliardy, kdežto v zemiach českých len pri ústavoch čisto zemedelských je vzrast 5 miliárd, poťažne 37 miliárd u všetkých peňažných ústavov. Je preto oprávnený požiadavok, aby úmerná čiastka verejných peňazí sa ukladala u slovenských peňažných ústavov. Ale práve tak je oprávnená žiadosť Slovenska, aby sa kapitál neexportoval do zahraničia drieve, než Slovensko by bolo úplne saturované. Keď vezmeme, že agronomi vypočítali, že investície na pr. na meliorácie a regulácie na Slovensku donesly by 15 - 16% pri absolútnych sekuritách, je isté, že český kapitál je spíše povinný investovať do Slovenska a zveľadiť ho, než exportovať. Ďalej by maly byť zemedelské zmenky zo Slovenska pri reeskonte u Národnej banky posudzované ako obchodné, lebo zemedelská zmenka je na Slovensku veľmi dôležitým hospodárskym inštrumentom. 61% národa na Slovensku je zamestnané v zemedelstve a práve pod týmito ťažkosťami neobyčajne trpí.

Detailný rozbor nášho rozpočtu dáva nám možnosť ešte lepšie sledovať súvislosť verejných financií s hospodárstvom národným. Prehľadnosť a špecializácia nášho rozpočtu umožňuje nám vniknúť do tých najmenších podrobností: Teraz prejdem k Jednotlivým kapitolám.

Vážený senát! Kapitola I. Prezident republiky.

Je samozrejmé, že v prvom rade je tu kapitola venovaná hlave štátu. Je správne, že sa zvyšuje výdaj o 86 tisíc korún oproti minuloročnému preliminovaniu, pretože väčšia potreba na platy stálych zamestnancov, na udržovanie hradných budov a na otop hradu, nemohla byť krytá úsporami v tejže kapitole, keďže práce, spojené s úpravou hradu vyžadujú opäť približne stejný obnos, ako v minulom roku. Ale, vážení pánovia, tu padá na váhu reprezentácia: Každý z nás, kto chodí do zahraničia, vidí, aké ohromné obnosy venujú sa práve na reprezentáciu, a jak o mnoho slabšie štáty, než je Československá republika, na pr. Maďarsko, propagande a reprezentácii venuje až obnosy z vlastnej substancie. My nechceme napadnúť našu vlastnú substanciu, ale že pán prezident musí disponovať určitým kapitálom, to je štátna nutnosť.

U zákonodarných sborov je sníženie docielené hlavne úsporami na doplnení a udržovaní inventárov. Príjmy ostaly nezmenené.

Myslím, že tlmočím mienku celého senátu, keď poukazujem na nedostatky našej senátnej budovy, preto by som odporúčal, aby bolo jednané o pravdepodobnej dobe sotrvania senátu v týchto miestnostiach, aby bolo bez odkladu prikročené k ich zariadeniu hlavne: Nech je upravené - s ohľadmi zdravotnými vytápanie miestností. Rozšírený počet miestností (jednaním so zemským úradom) a sriadená miestnosť pre rozpočtový výbor. Ráčite sa pozrieť na miestnosti, kde zasadá rozpočtový výbor skoro do polnoci. To je pivnica, vážení pánovia, každý z nás to zdravotné, nervové odniesol. Sriadená toaleta pre dámy, sriadená umyváreň, sriadená a rozšírená čitáreň, rozšírené miestnosti klubové a opatrené skriňami pre všetkých členov pred sto rokmi, možná, že to konvenovalo, ale dnes nie.

Nech je vybavená príručná knihovňa senátu, aká je potreba pre jednanie. (Hlas: Strakova Akademie!) To je vecou vlády.

Nech je dodaná všetkým členom informácia o spôsobe opatrenia kníh a tlačív vôbec, ktoré nie sú v majetku knihovne Národného Shromaždenia. Menovite tiež z cudziny.

Vstup do snemovnej budovy nech je otvorený i v dobe, keď nezasadá poslanecká snemovňa a tým ku knihovni a študovni nech je otvorený so strany elektrickej dráhy, a nie len z nábrežia.

Ministerstvo zahraničia. V tejto kapitole ani na strane výdajov ani na strane príjmov nenastala žiadna zmena oproti roku 1929. Väčšie výdaje, ktoré si vyžadovaly jednotlivé položky boly hradené úsporami na iných položkách tejže kapitoly. Ministerstvo zahraničia sleduje opätovne snahu po úspore tak ako v minulom roku veľmi úspešne. A tuná platí, čo som hovoril pri prvej kapitole, že keď človek príde do Paríža alebo do Londýna, žasne, akými ohromnými prostriedky a propagandou pracujú najmä štáty, ktorých rozpočet je o mnoho menší než náš.

Dnes zahraničná politika je priamo diktovaná hospodárskymi záujmami. Niet pochybností, že k významnej obchodnej a colnej smluve francúzsko-nemeckej v r. 1927 by nebolo došlo, keby pre ňu nebola bývala pripravená pôda súkromnohospodárskymi dohodami priemyslu železa a drasla. K dorozumeniu týchto dvoch štátov, od ktorého záviselo riešenie radu složitých problémov, pomohlo predovšetkým sblíženie francúzske, železnej rudy s nemeckým koksom a uhlím. Keď dnes pozorujeme pohyb priemyslu a produkciu, vidíme tieto koncentrácie, ktoré idú nad štátmi a ktoré umožnily smluvu medzi Franciou a Nemeckom. Majúce ohromný dosah mravný, že garantujú mier, poneváč sú v nebezpečí ohromné materielné záujmy, a predovšetkým ideálnym spôsobom sbližujú národy. Keď dôjde k faktu hospodárskej solidarity, ako bol navrhnutý Salterom a Stoppanim vo Sväze Národov, bude pole pôsobnosti Malej Dohody aj na hospodárskom poli ešte širšie. Tu je treba práve nasadiť všetky páky, abychom náš pomer s Malou Dohodou prehĺbili predovšetkým na hospodárskom poli. Jednanie v Haagu nás dostatočne presvedčilo, čo znamená taká spolupráca na medzinárodných konferenciách.

ministerstvo národnej obrany. Ministerstvo národnej obrany udržalo výšku rozpočtových výdajov nezmenene. Kapitola? vykazuje výdaje vo výške 1400 miliónov.

V týchto obnosoch sú tiež položky, ktoré by vlastne maly byť zaradené do kapitoly kultúrnych výdavkov. To je rozdiel medzi starým režimom a novým, že dnes je naša armáda jedným z najvážnejších inštrumentov kultúrnych. Počet negramotných, ktorí sa doteraz u nás na vojne naučili písať je 26.000; z toho v laňskom roku s.500 vojakov, viac než 300 vojenských zátiší, zaoberá sa v armáde osvetovou činnosťou. Neoceniteľnou pomôckou vychovávacou, sú Ľudové knihovne a čitárne, ktorých máme úhrnom asi 335 s 413.676 sväzkami. Výdaje na tieto knižnice obnášajú ročne viac než ¹/₂ milióna Kč. Okrem toho obnášal náklad na časopisy asi 360.000 Kč ročne. Ďalej treba spomenúť rôzne kurzy, ktoré pripravujú vojakov pre civilné povolania a sú navštevované ročne viac než 2.000 vojakmi. Sú to menovite zemedelské kurzy, rečové kurzy, písania na stroji, živnostenské, včelárske, účtovnícke atď. Máme tiež vojenské divadelné scény, kde bolo ročne sohraných 667 divadelných predstavení a 110 vojenských zátiší na kinematografické prístroje. Tiež športu venuje sa v armáde veľká pozornosť a na náradie vynakladá sa ročite viac než 161.000 Kč a na ceny pre víťazov asi 142.000 Kč. Tieto štatistiky nepotrebujú ďalších komentárov.

Je skutočne radosťou poznamenať, že čo sa týče výchovy - musím to vyzdvihnúť ako slovenský človek - robí na Slovensku a Podkarpatskej Rusi najviac predovšetkým ministerstvo školstva a potom ministerstvo obrany, za čo sme ma skutočne srdečne povďační.

Pri tejto príležitosti chcem sa dotknúť výtky, ktorá je veľmi často činená nášmu rozpočtu, totiž, že venujeme príliš mnoho na vojsko a obranu zeme.

Dnes je opravdu ťažko určiť, na akom stupni sa nachádzaní náklady na ochranu zeme v ostatných štátoch, hlavne v okolitých zemiach. U nás sa zdá byť obnos veľkým, pretože celý skutočný náklad je jasne vykázaný v rozpočte ministerstva nár. obrany. Náš rozpočet je jasný a prehľadný. Nie je možné toto tvrdiť o každom štáte. Stačí, aby sme si zopakovali udalosti v uplynulých rokoch, ktoré by boly v stave ohroziť našu bezpečnosť a každý štátne rozmýšľajúci občan udobrí rozpočet. Zmenšenie tohoto rozpočtu môže nastať vtedy, keď bude likvidovaná posledná fáza svetovej vojny, totiž keď nastane všeobecné odzbrojenie.

Ministerstvo vnútra. V tejto kapitole sa snižujú výdaje o 18.5 miliónov a zvyšujú sa príjmy o 8.1 mil.

Tomuto ministerstvu je prikázaná najrozšírenejšia pôsobnosť, ktorá sa rozprestiera až do najmenšej dedinky nášho štátu. Jeho orgány si v najužšom styku s obyvateľstvom a bdejú nad bezpečnosťou každého občana. Správna reforma prevedená r. 1928 prináša už svoje ovocie, pričom chcem upozorniť na ťažkosti, ktoré sa vyskytly práve v dôsledku tejto reformy na Slovensku. Slovenská Krajina trpí nedostatkom úradníctva, čo hatí rýchle vybavovanie záležitostí. Nielen Krajinský úrad trpí tým, ale i okresné úrady, u ktorých v nedostatku síl vybavujú niektoré náležitosti, ako policajné súdnictvo a živnostenské veci, nekonceptní úradníci, čo je jednak nezákonné a jednak rozhodujú neodborne, takže Krajinský úrad je príliš zaťažovaný. U 12 okresov na Slovensku je len samotný okresný náčelník, bez druhej konceptne sily. 7a týchto okolností nie je možno pomýšľať na ekonomizáciu správy. Keď by okresné úrady boly dostatočne vybavené odborným personálom, mohol by byť Krajinský úrad o 30% odťažený.

Je isté, že v tomto odvetví štátnej správy bude treba previesť ekonomizáciu, ale domnievam sa, že predtým bude treba, vybaviť jednotlivé orgány minimálne potrebným počtom úradníctva.. Bolo by účelné pristúpiť k riešeniu tejto otázky, pretože každá snaha zracionalizovať verejnú správu narazí na Slovensku na túto prekážku. Bolo by to aj v záujme rozpočtovej stability Ministerstva vnútra. Stabilita výdajová dosiahnutá takými obeťami nemôže byť trvalou.

Napriek týmto ťažkostiam činnosť správnych úradníkov môžeme označiť za daných okolností za uspokojivú a za ich obetavú prácu prislúcha im uznanie.

Ministerstvo pravosúdia a najvyšší súd. Výdaje ministerstva pravosúdia sa snižujú o 3.9 miliónov a príjmy sa preliminujú o 0.2 mil. vyššie ako v minulom roku.

Organizácia súdov je už takmer dokončená.

Vo správe väzenskej a polepšovacích ústavov pokračovalo sa v snahe, aby výnos väzenskej práce bol racionálnou organizáciou zvýšený, aby tým príplatok štátu na udržovanie väzňov mohol byť snížený. Po čas jednania rozpočtového výboru senátu som práve vyzdvihoval, ako by sme mali čeliť zločinností. Veľmi som povďačný, že pán minister pravosúdia na to obšírne reagoval a prišli sme k tomu, že predovšetkým treba vychovávať a potom trestať, že predovšetkým treba vychovávať na Slovensku, kde ethika a zodpovednosť nie je tak vysoká ako v historických zemiach.

Pomery v našom súdobníctve, menovite na Slovensku vyžadujú súrnej nápravy. Máme nedostatočné budovy a málo sudcov. Treba urýchliť stavbu bratislavských justičných budov, úpravu pozemno-knižnej agendy u súdov na Slovensku a vyriešenie personálnych a platových otázok sudcov, keďže je justitia fundamentum regnorum.

Ministerstvo pre sjednotenie zákonov. U ministerstva pre sjednotenie zákonov sú výdaje preliminované o 38 tisíc vyššie ako v minulom roku. Tento ústredný úrad sa čulo zúčastuňuje na výstavbe štruktúry nášho právneho poriadku. Spoluprácou s ostatnými ministerstvami, ako aj vlastnou samostatnou prácou prispieva k právnej istote tým, že sa platnosť dvojakého práva stále viac a viac odstraňuje.

Unifikácia právneho poriadku je predpokladom parity hospodárskych podmienok vývojových v našom štáte. Má tiež eminentný význam politický a ústavno-výchovný po stránke súdržnosti občianstva a vžitia idei jednotnosti štátu. Túto psychológiu unifikačného problému musíme si viac uvedomí, aby práce unifikačné boly urýchlené.

Najvyšší správny súd a volebný súd. Rozpočet kap. 9. nevykazuje podstatných zmien. Výdaje sú preliminované o 129 tisíc nižšie ako v r. 1929. Agenda najvyššieho správneho súdu v poslednej dobe značne stúpla, natoľko, že je obava, že nastanú poruchy, spôsobené nahromadením reštancií. Správny súd nemôže pri najlepšej vôli vybaviť všetky záležitosti, obdržané behom roku; tak koncom roku 1928 bolo nevybavených sťažností 11.832.

Ministerstvo školstva a národnej osvety. Rozpočet ministerstva školstva a národnej osvety vykazuje opätne zvýšenie výdajov, a to o 31.8 miliónov. Je to potešujúci zjav, že na osvetu národnú štát môže zo svojich prostriedkov kryť zvýšené potreby. Keď sa pozrieme na vývoj tohoto rezortu v posledných rokoch, vidíme, že výdaje boly preliminované v r. 1928 čiastkou 893.8 milión, roku 1930 stúply na 955.7 miliónov. Zvýšenie bolo aj vyvolané poštátnením Národného Divadla v Prahe. A tu stále musíme obracať pozornosť československej verejnosti na naše divadlo na Slovensku, ktoré koná takú významnú národnú a kultúrnu činnosť. Ráčite do ohľadu vziať, že Maďari na periférii týmto účelom venovali ohromné milióny.

V obore národného školstva preliminované úpravy sa vzťahujú zväčša na Slovensko a Podk. Rus. V najbližšej dobe bude zákonnou cestou riešená otázka pomeru aktívneho učiteľstva neštátneho na Slovensku a Podkarpatsku, ako aj úprava penzie neštátnych učiteľov. Vo stredných školách je nebezpečný dnešný stav, keď sa stredné školy navštevujú len za tým účelom, aby sa rozmnožil stav intelektuálnych pracovníkov. My, ktorí sme v národnom hospodárstve, vidíme stále, že tak málo ľudí, ktorí skončí stredné školy, chceli by ísť k praktickému povolaniu. Všetko sa žene za diplomy a vieme, aký proletariát nebezpečný z toho povstáva. V tomto prípade nastane nadbytok študovaných ľudí, ktorí sú vzdialení praktickým povolaniam a ich situácia bude so sociálneho hľadiska veľmi povážlivou. Podohne je tomu a i na vysokých školách, na ktorých v roku 1928/1929 bolo 29.517 poslucháčov.