Z veselého opisovania trampôt našich politických tajomníkov vyškrtol p. cenzor nasledovné:

Jeho kariérou sú žaláre a na tri roky dopredu zexekvovaný plat! Plesnivé väzenské celly a chytrí fiškáli, pravda, urobia rýchle a človeka žobráka. No, jednako táto služba, statočne konaná, je krásna, lebo dokonalá radosť je len iným dobre činiť v duchu kresťanskom. A život sekretára Hlinkovej slovenskej ľudovej strany celý je takouto prácou vyplnený.

Z jeho zamestnaní, ktorých má toľko, aký složitý je sám život, najvzácnejším však zostane predsa len rečnenie na verejných ľudových shromaždeniach. Či môže byť niečo krajšieho, ako darovať slepému zrak? Či jestvuje na svete vrelšia vďaka zo slepoty vyliečeného? Iste ťažko by sme ju našli! A takejto vďaky dostane sa ľudáckemu tajomníkovi na verejných shromaždeniach v nedeľu a vo sviatok od desiatok z duševnej slepoty vyliečeného slovenského katolíckeho ľudu.

Úhľadná dedinka, uprostred milý kostolík, pred ním rečnícka tribúna a okolo nej bodré slovenské tváre boly vždy aj mojím ideálom. No, keď som bol k Hlinkovej slovenskej ľudovej strane prijatý, už po prvom ohni, po krajinských a okresných voľbách v 1928 roku, málo chýbalo, že som sa nestal dezertérom. Len potom totiž (z obžalobných spisov štátneho zastupiteľstva a iných súkromných žalobcov) som sa doznal, že v predvolebnej horúčke v záujme obrany pravdy čo všeličo som nastváral. Četníci, policajti jeden druhému podávali kľučku na dverách môjho bytu!

No, reku, Jano, ty skončíš na šibenici, ako ti to tvoja tetka ešte za detstva predpovedali.

A už som začal na útek pomýšľať. Ale prišiel mi na rozum sľub Pána:,, Blahoslavení, ktorí nevinne trpia!" a zostal som ďalej. Dnes v priečinku písacieho stola mám už asi 20 rozsudkov, z ktorých každý jeden znamená pre mňa bohaté zkúsenosti celkom podľa príslovia, že sa každý na svojej škode učí. (Prezradím však, že ja výnimečne učil som sa aj na škode iných, o čom by vydavateľstvo,, Slováka" mohlo mnoho povedať. ) a ďalej:

Lebo - ako hovorí - politické strany pri vláde sú ako prasiatka pri plnom válobci: tlačia sa a silnejšie odsocuje slabšie. Slováci nesmú sa teda drobiť na stránočky, aby neboli odsocovaní, ako tie slabšie prasiatka.

Ináč vraj "Sybilia" píše. že všetko zlo pochádza z Prahy a preto Praha v roku 1934 bude so zemou srovnaná. Pravda, toto proroctvo Sybilino o Prahe je len tajnou túžbou Ančinou, odkedy bola podľa zákona na ochranu republiky na 8 dní žalára odsúdená. Raz totiž - bolo to ešte hneď po prevrate - v meste na rýnku spadla

a, sbierajúc sa so zeme, zakliala: -----

A tu iba keď doskočí k nej četník! Odvtedy Prahu strašne nenávidí.

Ešte aj v žartoch našiel pán cenzor závadu a vytrel z kalendára tieto dva žarty:

PREFÍKANÝ.

Desiatnik: Kohn, ako to stojíte?

Kohn: Ako ma Boh stvoril.

Desiatnik: Ale z kabáta vám chýba gombička.

Kohn: Čo mám robiť?

Desiatnik: Vy hovädo, prišiť.

Kohn: Ale to nie je môj kabát, ten patrí štátu.

Desiatnik: Ale v službe je váš.

Kohn: Tak tedy keď je môj, čo sa staráte, či mám tam gombík alebo nie.

Stalo sa to pri vojsku. Do kasárne príde pán plukovník a pred armádou vyhlási:

- Chlapci, kto má nejakú žalobu, nech smele vystúpi a nech ju len prednesie.

- Ja mám žalobu - ozve sa jedon. - Prosím vás, pán plukovník, ráčte toto ochutnať, aké je to mizerné niečo.

Plukovník priloží čajku k ústam, glgne a povie:

- Ale, veď tá polievka je výborná.

- No vidíte, pán plukovník, a náš kuchár tvrdí, že je to káva...

Pánu štátnemu zástupcovi nestačilo vycenzurovať textové state, on považoval i fotografické obrázky z Nitry za poburujúce. Tak vycenzuroval tri obrázky s textami:

1. Andreja Hlinku nesú slovenskí študenti na hlavnú tribúnu v Nitre dňa 13. augusta 1933.

2. Naši idú...

3. Časť nášho sprievodu so štandardami.

Čo videly desaťtisíce ľudu v Nitre, toho obrázky v kalendári nebolo slobodno reprodukovať. Ako vidno z citovaných, bratislavský cenzor vytrel i meno Andreja Hlinku, vytrel i vety vlastenecké: "Za šťastné Slovensko v šťastnej republike", vycenzuroval citát z Havlíčkových článkov, nedovolil uverejniť ani Nitriansku rezolúciu, ktorá bola pred troma mesiacmi doslovne uverejnená vo všetkých našich časopisoch.

Preto pýtame sa pána ministra spravedlnosti:

1. Sú citované články tak závadné, že z nich musela bratislavská cenzúra vytrieť všetko?

2. Smie posl. Andrej Hlinka v obvode pôsobnosti bratislavskej cenzúry napísať články a horliť za šťastné Slovensko v šťastnej ČSR?

3. Na základe akých zákonných predpisov pokračoval štátny zástupca dr. J. Novák pri opísanej konfiškácii kalendára Hlinkovej slov. ľud. strany?

7. Je p. minister ochotný napraviť tento prehmat svojho podriadeného orgánu, zadovážiť satisfakciu posl. Andrejovi Hlinkovi a postarať sa o náhradu hmotnej škody vydavateľstva kalendára?

V Prahe, dňa 28. novembra 1933.

Dr. Tiso,

Suroviak, Šalát, Danihel, Rázus, Sivák, dr Gažík, Čuřík, Mojto, Grebáč-Orlov, Galovič, dr Mederlý, dr Petersilka, Kunz, Hlinka, dr Labaj, dr Polyák, dr Pružinský, Onderčo, dr Fritz, Slušný, dr Ravasz.

2799/II.

Interpelácia

poslanca Antona Šaláta a druhov ministrovi zemedelstva

ohľadom udelenia náhrady za škody, spôsobené zverinou štátnych lesov v chotári obce Detvianska Huta, okr. Zvolen.

Laznickí občania Detvianskej Huty sa trpko ponosujú, že zverina štátnych lesov im stále poškodzuje polia, siatiny, úrodu. V tamojších štátnych lesoch sa ročne len raz-dvakrát robí pohon na čiernu a vysokú zver. Tam sa ona zdržuje, ukrýva, lebo je takmer chránená. Nocou vychádza z lesov na oráčiny chudobných lazníkov a všetko im ničí, takže títo chudobní ľudia - majúci veľa detí - pre neodbytnosť zveriny nemajú na zimu obživy. Keď si chcú aspoň čo-to ochrániť na svojom poli, musia od jara do pozdnej jesene každú noc strážiť svoje skromné zeme. Keď niektorý vynechá len jednu noc stráže, už má nenahraditeľnú a pre tamojšie biedne pomery veľkú škodu.

Uvádzame sopár dát o tohoročných škodách, zapríčinených zverinou štátnych lesov:

na laze Ľuľovka: Imrich Václavík utrpel škody v cene 150 Kč, František Máliš 400 Kč, Imrich Nociar 100 Kč, Martin Stehlík 150 Kč. Na laze štoliansko: Jozef Kučera Nandor 200 Kč. Na laze Komárno: Tomáš Hronček 200 Kč, Pavel Komenský 100 Kč, Peter Kamenský 50 Kč, Ján Kamenský Fašanga 200 Kč. Na laze Bradkovica: Jozef Olšiak-Mičák 200 Kč, Anton Drugda 200 Kč, Martin Drugda 700 Kč a Peter Olšiak 500 Kč.

Tu uvedeným by erár mal poskytnúť náhrady za škody a čo do budúcna buďto by sa mal ročne viackrát robiť pohon na čiernu a vysokú zver, alebo by sa kraje štátnych lesov - ktorými v noci najviac vychádza zverina do poľa - maly ohradiť.

Pýtame sa pána ministra zemedelstva:

1. či je ochotný dať vyšetriť tu prednesenú sťažnosť chudobných lazníkov z Detvianskej Huty?

2. či je ochotný poskytnúť im náhrady za utrpené škody?

3. a či je ochotný nariadiť, aby sa k zamedzeniu ďalších škôd porobily vhodné opatrenia?

V Prahe dňa 5. decembra 1934.

Šalát,

Fritscher, dr. Petersilka, Čuřík, Danihel, dr. Fritz, dr. Gažík, Grebáč-Orlov, Hlinka, dr. Labaj, Galovič, dr. Mederlý, Mojto, Onderčo, dr. Polyák, dr. Pružinský, dr. Ravasz, Sivák, Slušný, Zajiček, Suroviak, dr. Tiso, Rázus.

2799/III.

Interpelácia

poslanca Antona Šaláta a druhov

ministrovi školstva a národnej osvety

pre štátnu ľudovú školu v Lučenci.

Lučenský okres, mesto Lučenec a rodičovské sdrúženie pri štátnej ľudovej škole v Lučenci v rozoslanej petícii vylíčily neudržateľné pomery na tamojšej štátnej ľudovej škole. Tvrdia, že táto skola má 460-500 žiakov v 10 triedach, ale má len 5 učebieň, z ktorých l je úplne tmavá a nevhodná. "Budova je celkom zastaralá, má zlé okná, zlé dvere, zlé osvetlenie a nedá sa ani riadne okurovať. Nemá žiadnych bočných miestností, nemá sborovne, kabinetu, nemá zodpovedného dvora, niet hríšťa, telocvične, robotárne. "

Záchody nie sú hygienické. Celá budova je hniezdom bacilov detských chorôb, najmä tuberkulózy. Budova táto škodí tu aj prestížu republiky.

Keďže škola má 10 tried a len 5 učebieň, 5 tried je len núdzovo umiestnene a to: 3 triedy sú v tunajšej št. chlap, meštianskej škole aj to len tak, že y malej šatni tunajšej telocvične sa dve triedy striedajú a len po obede majú riadne učebne, dve triedy pri vysokom prenájomnom sú umiestnené v židovskej ľudovej škole. Slováci a Česi v Lučenci už ôsmy rok sa domáhajú novostavby štátnej ľudovej školy, no márne. Mesto určilo už vhodný stavebný pozemok, dalo zhotoviť plány a rozpočty, ktoré sú už schválené, chce na stavbu venovať 1, 500. 000 Kč, pýta štátnu subvenciu a koná si stavebnú pôžičku. Postavením tejto novej budovy pomohlo by sa aj iným školám lučeneckým, lebo neboly by obťažované žiactvom štátnej ľudovej školy.

Pýtame sa p. ministra školstva a národnej osvety:

1. či vie o petícii občianstva lučeneckého, ktorú rozoslalo, ohľadom novostavby pre tamojšiu št. ľudovú školu?

2. či chce túto prosbu čím prv prajné vybaviť?

V Prahe dňa 5. decembra 1934.

Šalát,

dr. Fritz, dr. Petersilka, Zajiček, Čuřík, Danihel, dr. Gažík, Grebáč-Orlov, Hlinka, dr. Labaj, Galovič, dr. Mederlý, Mojto, Onderčo, dr. Polyák, dr. Pružinský, dr. Ravasz, Sivák, Slušný, Suroviak, Fritscher, dr. Tiso, Rázus.