Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1931.
III. volební období.	4. zasedání.

1205.

Interpelace:

I. posl. Špatného, dr. Patejdla, Bergmanna, Zeminové, Mikuláše, Polívky a druhů min. zemědělství o živelních škodách v okresu říčanském, jílovském, v okolí Lučence na Slovensku, v okrese Brandýs n. Labem a na Dobříšsku,

II. posl. Hrušovského, Polívku a druhov min. vnútra vo veci notára v Trhovej Hradskej na Slovensku,

III. posl. Hrušovského, Polívku a druhov min. zemedelstva a min. spravedlnosti vo veci Sväzu Roľníckych vzájomných pomocníc,

IV. posl. Hrušovského, Polívku a druhov min. národnej obrany vo veci usmrtenia detí výbuchom granátu u Myslavy,

V. posl. Hrušovského, Polívku a druhov vláde vo veci krveprelatia v Košútech,

VI. posl. Hatiny, Špatného, Zeminové a druhů min. soc. péče o plnění § 172 zákona ze dne 21. II. 1929 číslo 26 Sb. z. a n. a prodloužení lhůty k podávání žádostí a dokladů,

VII. posl. Hrušovského, Polívku a druhov min. financií a min. vnútra vo veci filiáliek českých a moravských sporitelieň na Slovensku,

VIII. posl. Majora a soudr. min. školství a nár. osvěty dru Déreroví o vysokém obnosu, který obdržel od továrny Union-Cement ve Stupavě,

IX. posl. Gottwalda, dr. Sterna,:Kopeckého a soudr. min. spravedlnosti o konfiskaci knihy Julia Fučíka "V zemi, kde zítra již znamená včera".

 

1205/I.

Interpelace

poslanců Emila Špatného, dra Jos. Patejdla, H. Bergmanna, Fr. Zeminové, Václava Mikuláše, Vl. Polívky a druhů

ministru zemědělství

o živelních škodách v okresu říčanském, jílovském, v okolí Lučence, na Slovensku, v okresu Brandýs n. Labem a na Dabříšsku.

V noci s neděle 31. května na pondělí 1. června t. r. postihla vzduchová smršť s velkým krupobitím okres říčanský, jílovský, a řadu obcí na Dobříšsku (Malá a Velká Hraštice, Krámy atd.) a okolí Lučence na Slovensku. Kusy ledu ve chvilce zničily úrodu v Šeberově, Hrnčířích, Drázdech, Zdiměřicích, Ve Vestci, Na Šátalce, ve Zlatníkách a Dolních Břežanech, v Jelenici a okolí. Ve chvilce zničeno bylo osení, žito, ječmen i pšenice a řepa. Škoda dosahuje výše 100%. Mnohé pole bylo vyplaveno, jiná nutno bezodkladně zaorati.

V okresu Brandýs n./Labem snesla se náhlá bouře, doprovázená krupobitím a větrnou smrští, která zničila úrodu, vyvrátila stromoví a na některých místech byla tak prudkou, že strhla s domů i krytinu střech.

Zvlášť byly postiženy obce Podolánka, Mratín, Kostelec n./Labem, Měšice, Kojetice atd. Následky bouře, krupobití a prudké větrné smrště jsou přímo katastrofální. Úroda obílí a píce je téměř úplně zničena, sazenice zeleninové, bramborové a řepné byly téměř šmahem přívalem odneseny.

Nad Lučencem strhla se prudká průtrž mračen, spojená s krupobitím. Za krátkou dobu byla všechna úroda téměř zničena a ledem do země vtlučena. Škody jsou značné nejen na polích, ale i na ovocných stromech. Nadějná úroda byla přeměněna v úplné trosky.

Bída mezi zemědělci, mezi nimiž jsou mnozí, kteří obdrželi z provádění pozemkové reformy drobný příděl, jest veliká, jsou zoufalí o svou budoucnost. Je třeba nutného a rychlého zakročení a pomoci vlády. V důsledku toho táží se podepsaní:

Jest pan ministr zemědělství ochoten vedle okamžité hmotné pomoci z fondu pro živelní pohromy navrhnouti vládě opatření obdobné s opatřením Stálého výboru ze dne 11. října 1929 o 3% příspěvku k zápůjčkám, postiženými uzavřeným.

V Praze, dne 2. června 1931.

Špatný, dr. Patejdl, Bergmann, Zeminová, Mikuláš, Polívka,

Jos. Tůma, Tykal, dr. Moudrý, Pechmanová-Klosová, Richter, Netolický, Slavíček, Hatina, Malý, B, Procházka, dr. Stránský, Lanc, Vaněk, Fiala, David, Tučný.

 

1205/II.

Interpelácia

posl. Igora Hrušovského, Vladimíra Polívku a druhov

ministru vnútra

vo veci notára v Trhovej Hradskej na Slovensku.

Na Jána Bányaiho, notárskeho tajomníka v Trhavej Hradskej učinily oznámenie u zemského úradu v Bratislave obce Trhová Hradská, Kerť na Ostrove a Horné Mýto, náležiace do notariátu trhovo - hradského, pre níže uvedené delikty. Zemský úrad na základe tohoto oznámenia previedol proti menovanému síce vyšetrovanie, ale doposiaľ verejnosť a menované obce neboly uvedomené o výsledkoch vyšetrovania a ani o dôsledkoch jeho.

Činy, pre ktoré menované obce si sťažovaly, boly tieto:

1. Záverečné účty všetkých obcí notariátu trhovo - hradského na roky 1922, 1923, 1924, 1925, 1926 a 1927 sostavil okresný účtovník Ferdinand Kremeňák a za túto prácu prijal odmenu a to z obce Hornie Mýto 1000 Kč, z obce Kerť na Ostrove 1000 Kč a z Trhovej Hradskej 200 Kč. Obecné záverečné účty vyhotovil ten okresný účtovník, ktorého povinnosťou je kontrolovanie obecného hospodárstva. V danom prípade jedná sa o inkompatibilitu. Okresný účtovník háji sa tým, že k sostaveniu záverečných účtov obdržal ústny príkaz od bývalého okresného náčelníka Duška. Mimo už spomenutej odmeny pod tým samým titulom vyzdvihol tiež i notár Bányai z obecnej pokladnice trhovo - hradskej obnos 400 Kč, horno-mýtskej 900 Kč. Podľa platných predpisov a služobnej pragmatike obecný a obvodný notár je z úradu povinný zhotoviť obecné záverečné účty a rozpočty ako i všetky ostatné obecné písomnosti a to zdarma, nepríslušní mu žiadna odmena. Ján Bányai ďalej poveril so sostavením obecných záverečných účtov bez predbežného súhlasu obcí bývalého notára Alexiusa Míkóczyho, ktorý žaloval notára pre nevyplatenie prisľúbenej odmeny 600 Kč u okresného súdu v Dunajskej Strede pod č. j. P. 1331/24 a žaloval ho i pre nezaplatenie árendy za pozemky v obnose 300 Kč. Menovaný okresný súd žalovaného Jána Bányaiho posúdil na zaplatenie 600 Kč odmeny za sostavenie záverečných účtov, 300 Kč árendy za pozemky a 217 Kč advokátskych trov, úhrnom na zaplatenie 1117 Kč. Ján Bányai nezaplatil tento obnos zo svojho, ale dal ho vyplatiť z obecných pokladníc, a to nie v sume 1117 Kč, ale v sume 1300 Kč. Tento obnos on sám vyzdvihol z obecných pokladníc a príjem jeho potvrdil, ačkolvek žalovaný bol on a obce o tomto spore nemaly žiadnej vedomosti. Týmto svojím jednaním poškodil obce o 3,500 Kč. Tieto veci sa mohly odohrať s pomocou okresného účtovníka, ktorý na miesto správneho kontrolovania obecného hospodárstva sám bol v tejto veci zainteresovaný.

2. Ján Bányai vyzdvihol z obecnej pokladnice trhovo - hradskej obnos 1000 Kč pod titulom odmeny za vyrubenie a vymáhanie dávky z prírastku hodnoty na nemovitostiach. Tento obnos bol vyplatený bez akéhokoľvek usnesenía obecnej rady alebo obecného zastupiteľstva. Ostatne notár nemal ani nárok na takúto odmenu, lebo okresný súd je povinný z úradu - bez každej ďalšej intervencie - výroky o prevode nemovitosti obecným úradom zasielať, čo sa aj skutočne dialo a deje. Výmluva, že peniaze tieto dal vtedajšej kancelárskej sile Antonovi Szüllö, neobstojí.

3. Ján Bányai v roku 1926 vyzdvihol z pokladnice obci Trhová Hradská obnos 80 Kč pod titulom kolkov na parcelačné plány pri parcelovaní stavebných miest pre jednotlivcov. Stránky tento obnos mu dvojnásobne zaplatili, ale notár ho do pokladnice obecnej nevrátil, ačkolvek uplynulo od tej doby už 5 rokov.

4. Dňa 30. kvetna 1930 poštovou poukážkou na adresu obvodného notariátu v Trhovej Hradskej z Dunajskej Stredy odoslaný obnos 325 Kč menovaný notár prijal, ale neodviedol starostovi obce Štefanovi Matusovi. Odviedol ho až 11. brezna 1931, tedy v deň, keď bolo podané naň oznámenie u zemského úradu v Bratislave.

5. Ján Bányai dal v roku 1926 poukázať z obecnej pokladnici trhovo - hradskej bratislavskému merníkovi Ladislavovi Batiszovi čiastku 1700 Kč ako honorár jeho za prevedenú parceláciu parcely 430/1,2. Obecné zastupiteľstvo v zasadnutí konanom dňa 10. dubna 1926 usnieslo sa jednohlasne, že tieto trovy majú snášať tí, ktorí obdržali stavebné pozemky. Obec tedy týmto usnesením schválila poukázanie honoráru 1700 Kč merníkovi, ale súčasne aj nariadila, aby bol od jednotlivcov sinkasovaný. Notár Bányaí ale sinkasoval od jednotlivcov nie obnos 1700 Kč, ale 3250 Kč a z toho vrátil do pokladnice obecnej len 800 Kč. Má tedy odviesť ešte 900 Kč. Jednotlivci platili notárovi pod titulom náhrady honoráru merníka a pod titulom honoráru za vyhotovenie kúpnopredajnej smluvy po 600 Kč, pri čom notár práve majetnejším jednotlivcom mernícky honorár odpúšťal o svojej ujme, a zmienených 3250 Kč sinkasoval od tých najchudobnejších, ktorí nemalí iného majetku nemovitého mimo ono stavebné miesto. - Podľa platného župného štatútu o súkromných prácach notárov je určená taxa, ktorú menovaný notár ovšem nedodržuje a stránky sdiera. Koloman Tiátus a spol. obyvatelia trhovo - hradskí dňa 26. brezna 1929 podali sťažnosť na menovaného notára u okresného úradu v Dunajskej Strede č. j. 3037/29 okr. úradu, že sinkasoval na nich premrštené obnosy za súkromné práce. Okresný úrad vyzval notára 26. brezna 1929, aby podal ospravedlňujúcu zprávu a podrobne popísal prácu ako i obnos. Bányai na to podal zprávu, že samé mernícke trovy činily obnos 2600 Kč, ale našpecifikoval sinkasované obnosy. Na čo okresný úrad sdelil menovanému notárovi, že jeho ospravedlňujúcu zprávu prijať nemôže a žiadal znovu o presný výpočet jeho trov, ktoré majú byť zapísané do radovej knihy súkromných prác notára. Notár na toto sa vyhovoril, že radovú knihu nemá, lebo považoval túto po uplynutí 4 rokov za zbytočnú a pri presťahovaní sa kancelárií sa ztratila. Vec není do dnes skončená a stránky márne čakajú na vrátenie im obnosov neoprávnene od nich sinkasovaných.

6. Od vdovy Alžbety Bugárovej rod. Langovej a jej muža (vtedy ešte žijúceho) za popis pozostalosti a za napísanie žiadosti o trafiku sinkasoval dňa 6. brezna 1931 446 Kč, ačkolvek podľa taxy mu prislúchalo za obe práce iba 206 Kč.

7. Od nebohého Jozefa Bugára sinkasoval obnos 281 Kč 26. dubna 1929 za vyhotovenie poľovnej prenájomnej smluvy, ač práve k realisovaniu tejto smluvy vôbec nedošlo, keďže Ondrej Pálffy podal vyššiu nabídku, takže tieto trovy platil Pálffy sám. Obnos Bugárovi nevrátil.

8. Ponechal pre seba od firmy Rinštein v Dunajskej Strede pre jednotlivých občanov v Trhovej Hradskej šekom poukázaných 627 Kč za prevedené práce spojené s prečíslovaním domov. Notár uvedenú odmenu si podržal a tým, ktorí zmienenú prácu previedli, dal poukázať odmenu zvlášť z obecných pokladníc.

9. Pri vymáhaní daní od poplatníkov inkasuje exekučné poplatky i vtedy, keď nepreviedol ani záujem ani exekúciu.

10. Menovaný na ťarchu obcí kúpil - vlastne účtoval - 450 Kč pod titulom kúpy lámp do kancelárie, ale takých tam niet.

11. Úradné spisy došlé na notariát menovite však č. j. 2214/30 a 2004/30 (prípis kolonisačného referátu Š. P. Ú. v Bratislave č. j. 7372/30) vydal zbytkovému statkárovi Bohuslavovi Svobodovi na súkromnú potrebu, ktorý tieto spisy do dnes nevrátil.

12. Tomuže zbytkovému statkárovi vystavil dňa 30. ledna 1931 pod č. 240/31 úradné svedectvo o približnej výške dávky z prírastku hodnoty na nemovitostiach pridelených Štátnym pozemkovým úradom a nachodiacich sa v katastre obcí Horne Mýto a Kerť na Ostrove, ačkolvek podľa platných predpisov k vystaveniu a podpísaniu takéhoto svedectva je oprávnený jedine starosta patričnej obci. V danom prípade svedectvo podpísal jedine notár Bányai.

13. Hermanovi Rujderovi pohrozil, že sa postará, aby mu bola odňatá koncesia hostinská, jestli mu loveckú pušku nekúpi. Menovaný Bányai bol dlžen Rujderovi obnos 1300.- Kč, ale mu ho nevrátil, ale podžral si ho na spomínaný účel. Konečne ho Rujder v roku 1930 zažaloval na zaplatenie dlhu. Bányai bol okresným súdom v Dunajskej Strede posúdený k zaplateniu zmieneného obnosu.

14. Od Ignáca Bognára hostinského v Trhovej Hradskej žiada 5000 Kč za to, že pri predaji obecného domu nebude mu žiadne ťažkostí robiť. Stránka požadovaný obnos mu nedala.

15. Avšak žiadal a tiež obdržal od toho samého Bognára 2000 Kč odmenu za podporu žiadosti obdržanej hostinskej koncesie.

16. Od Františka Kodayho roľníka v Hornom Mýte počas jednania o parcelovanie statku "Sóssziget" žiadal 20 uh. jutár pozemkov alebo 30,000 Kč za to, že mu nebude žiadne ťažkosti robiť, lebo v opačnom prípade "do celej akcie taký klin vrazí, že ho ani čert nevytiahne". I pred Michalom Horváthom sa vyjadril v tom smysle, že zmienený statok nech obdrží bárskto, predsa musí on, Bányai, vyrobiť si 30.000 Kč. Statok bod konečne pridelený ako zbytkový statok B. Svobodovi a z parcelácie nebolo nič.

17. Na ťarchu Myjavskej banky účastinného spolku vyrubil dávku z prírastku hodnoty na nemovitosti v čiastke 12,000 Kč, ačkolveik mala byť dávka vyrubená najmenej v obnose 30,000 Kč, Dávku preto vyrubil tak nízko, lebo od spomenutej banky má 3 uh. jutrá v nájme od ktorých árendu neplatí a mimo toho banka mu prisľúbila odmenu. Doklady k tejto veci nachodia sa u zemského úradu v Bratislave pod č. j. 251829/31-4.

18. Súkromné práce vykonáva a dáva ich zpracovať prideleným osobníctvom počas úradných hodín a na obecnom stroji. Tento postup prieči sa ustanoveniam župného statutu o súkromných prácach notára.

19. Nedodržuje úradné hodiny, za to však často používa úradne miestnosti k pitkám pre seba a svojich priateľov. Nenadala revízia zemského úradu dňa 20. dubna t. r. o 10. hodine dopoludnia prekvapila túto spoločnosť, pozostávajúcu z notára Bányaiho, kresťanského farára Juhásza, čet. strážmajstra Frant. Píchu a prideleného notára Imricha Halásza pri veselej pitke v úradných miestnostiach trhovo - hradského notariátu.

20. Dňa 8. srpna 1925 notár Bányai vzal od obce Trhová Hradská z volnej ruky do prenájmu obecné pozemky v rozmere 6 kat. jutár za ročné nájomné 1000 Kč. - Podľa platných predpisov je prísne zakázané obecný majetok dať - vziať do prenájmu z volnej ruky. Bányai smluvu nedal schváliť okresným výborom, čím zapríčinil obci najmenej 12.000 Kč škody. Smluvu ku schváleníu len dodatočne predostrel a to dňa 9. ledna 1929 okresnému úradu za účelom súrneho schválenía. Okresný náčelník bol natoľko povrchný, že smluvu pod čj. 372/29 schválil. Obecné zastupiteľstvo dňa 28. brezna 1929 pod čj. 521/29 proti výmeru okresného náčelníka podalo odvolanie, ktoré však - vzdor tomu, že od tohoto dňa uplynuly viac než 2 roky - není vybavené zemským úradom do dnes.

21. Toho samého zneužitia svojho úradného vlivu dopustil sa Bányai i v obci Horne Mýto. Rozdiel medzi týmto prípadom a predošlým je iba ten, že prenájomná smluva dosial není predostretá okresnému výboru ku schváleníu.

22. Vyhotovuje kúpnopredajné smluvy a stránky nabáda ku zatajeniu kúpnej sumy. Túto záležitosť vyšetruje finančné riaditeľstvo v Bratislave.

23. Výrok okresného súdu ako pozemnoknižnej vrchnosti v Dunajskej Strede, podľa ktorého mala byť dávka z prírastku hodnoty na nemovitostiach vyrubená na ťarchu starosty Štefana Matusa, vyňal z patričného fasciklu a u seba ukryl, a to za tým účelom, aby dávka nebola vyrubená.

24. V prípade prevodu nemovitostí z Martina Breuera na Alexandra Laurencsika nevyrúbil dávku z prírastku hodnoty na nemovitosti a tým zapríčinil obci škodu v obnose 2000 Kč len preto, lebo v onej dobe mal v prenájme pozemky od Martina Breuera od ktorých platil menšie nájomné.

25. Už od roku 1924 až do dnes hospodári na 30 uh. jutrách pozemkov, ale od tohoto hospodárenia dôchodkovej dane neplatí, lebo patričné priznanie nepodal, a preto dôchodková daň nemohla byť na jeho ťarchu vyrubená. Takto poškodil finančný erár najmenej o 4000 Kč. V tejto veci bolo učinené oznámenie na expositúru finančného riaditeľstva, ale pri známej liknavosti tohoto úradu bernej administratívy, vec vybavená ešte není.

Tieto tu v krátkosti uvedené sťažnosti, podané zemskému úradu v Bratislave všetkými obcami trhovo - hradského notariátu veľmi výmluvne a smutne ilustrujú ako ďaleko zavedie notára tá okolnosť, keď nadriadený dozorčí orgán, v tomto prípade dunajsko-stredanský okresný úrad, vlastne tamojší okresný náčelník a okresný účtovník koná svoji kontrolnú povinnosť nedbalo, povrchne a až hriešne shovievave. Jednotliví členovia obecného zastupiteľstva boli s týmito a podobnými sťažnostiami u okresného náčelníka v Dunajskej Strede nesčíselnekrát, ale okresný náčelník vysloviť sa mal pred patričnými, že Bányai má taký vliv a také spojenia "tam hore" v Bratislave, že je voči nemu bezmocný.

Je pravda, že voči úradom vychlubuje sa Bányai, že je pevným pilierom istej vládnej politickej strany, ale v skutočnosti "tam dole" v obvode notariátu svojho, pri ktorýchkoľvek voľbách horlivo, bárs i diskrétne, za to ale účinne, podporuje oposičnú maďarskú stranu kresťansko-sociálnu. Veď nepovažoval ani za potrebné, aby si náležito osvojil štátny jazyk.

Sme presvedčení, že není potrebné pánu ministrovi vnútra bližšie vyložiť, aké veľké poškodenie záujmov štátnych je, keď v jazykovej oblasti maďarskej representujú štátnu moc lúdia korupční a zneužívajúci svojho úradného postavenia k svojmu osobnému obohateniu sa na úkor ľudu. Keď požadujeme od svojich spoluobčanov maďarského jazyka loyálnosť k tomuto štátu, a právom je požadujeme, tak je našou povinnosťou, aby sme sa postarali, aby tento ľud maďarský mal aspoň dobrú štátnu administratívu. Nič na veci nemení, že Bányai sám je Maďarom. Nesmieme nikde na území štátu svojho trpel balkánske mravy u orgánov našej štátnej správy.

Pýtame sa preto pána ministra:

1. Či sú mu skutočnosti v tejto interpelácii uvedené známe?

2. Či chce sa postarať o to, aby vyšetrovanie zemského úradu v Bratislave proti Bányaimu bolo urýchleným tempom a prísne vedené?

3. Či chce pán minister menovaného notára v oboru resortnej právomoci potrestať za činy jeho vyše uvedené?

4. Či chce v prípadoch náležiacich právomoci resortu justičného podnietiť trestné oznámenie a v prípadoch tangujúcich záujmy finančného eráru resp. finančné záujmy samosprávne podnietiť prípadné zakročenie patričných orgánov?

5, Či chce vyšetriť prečo okresný úrad v Dunajskej Strede nekonal voči previnilému notárovi svoju povinnosť?

V Prahe, dňa 2. června 1931.

Hrušovský, Polívka,

Tykal, Sladký, Richter, Šmejcová, Zeminová, Jos. Tůma, Špatný, dr. Moudrý, Mikuláš, Hatina, Langr, Lanc, B. Procházka, Vaněk, Fiala, dr. Stránský, Malý, Pechmanová-Klosová, Bergmann, dr. Patejdl.

 

1205/III.

Interpelácia

posl. Igora Hrušovského, Vladimíra Polívku a druhov

ministru zemedelstva a

ministru spravedlnosti

vo veci Sväzu Roľníckych vzájomných pomocníc.

Sväz Roľníckych vzájomných pomocníc v Bratislave, ktorý sdružuje veľký počet roľníckych vzájomných pomocníc, ľudových to peňažných ústavov, požívajúcich finančnej pomoci štátu, v obchodovaní svojom utrpel isté ztráty tým, že jeho direktor Ján Cablk bez vedomia správnej rady povoľoval úvery takého druhu, ktoré sa nesrovnávajú so stanovami.

Prevedená revízia Sväzu zistila prechmaty direktora Jána Cablka, takže menovaný bol zo služby Sväzu prepustený.

Priebehom zkúmania ztrát zapríčinených Jánom Cablkom zistila správna rada Sväzu, že Cablk povoľoval dubiosne úvery za úplatky. Zistilo sa to obzvlášte pri pôžičke Desiderovi Kleinovi, kde Cablk prijal úplatok 180.000 Kč a kde pravdepodobná ztrata bude hodne prevyšovať 2,000.000 Kč. Cablk úplatok z opatrnosti uložiť u cudzého peňažného ústavu na vkladnú knižku pod fingovaným menom a keď machinácie jeho v Sväzu staly sa známymi správnej rade tohoto ústavu, vyhováral sa, že úplatky prijal nie pre seba, ale vraj na dobročinný ciel, údajne pre slovenskú študujúcu mládež. I keď by táto výhovorka Cablkova obstála - čo ovšem je evidentnou nemožnosťou - i vtedy by nemohol byť zprostený obvinenia, že zneužil svojho úradu a dôvery.

Pre verejnosť slovenskú zaujímavým je však postup správnej rady Sväzu, ktorá miesto toho, aby učinila na spreneverivšieho dôveru ústavu direktora Cablka trestné oznámenie, spokojila sa s tým, že Cablka prepustila zo služby Sväzu a odhlasovala mu, vzdor protestu niektorých členov správnej rady ešte i vysoké odstupné. Poznamenávame, že menovaný Cablk je beztak človek zámožný, a že má slušnú pensiu od Slovenskej banky v Bratislave, kde bol svojho času tiež vyšším úradníkom. Poznamenávame ďalej, že keď sa jednalo o prijatie Cablka do služieb Sväzu, upozornili vedúcich ľudí Sväzu riaditelia Slovenskej banky Vladimír i Dr. Igor Makovický, aby sa vystríhali prijať Cablka na zodpovedné miesto do svojich služieb, lebo Slovenská banka mala s ním smutné zkusenosti.

Roľnícke vzájomné pokladnice, ako ľudové úverné ústavy konajú dôležitú a v celku zdarilú misiu pri povznesení hospodárskeho stavu slovenského ľudu, obzvlášte jeho roľníckych vrstiev. Je preto už z tohoto hľadiska verejným záujmom, aby z vedenia Sväzu bolo vykorenené akékoľvek rodinkárstvo a uplatňovanie sa osobných záujmov. Roľnícke vzájomné pokladnice v celku požívajú zaslúženú dôveru pospolitého ľudu, a preto by bolo hriechom, aby ich činnosť ohrozovaná bola nepotismom vo vedení Sväzu.

Pýtame sa preto pánov ministrov:

1. Či sú im skutočnosti uvedené v tejto interpelácii známe?

2. Či hodlajú vyšetriť výš uvedený prípad a zjednať potrebnú nápravu?

3. Či chcú potiahnuť k zodpovedností previnivších sa funkcionárov Sväzu?

V Prahe, dňa 2. června 1931.

Hrušovský, Polívka,

Bergmann, Richter, Fiala, dr. Patejdl, Hatina, Šmejcová, Tykal, Sladký, Jos. Tůma, Vaněk, Malý, Zeminová, B. Procházka, dr. Stránský, Langr, Mikuláš, Lanc, dr. Moudrý, Špatný, Pechmanová-Klosová.