Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1930.
III. volební období.	1. zasedání.

Překlad.

148.

Návrh

posl. dr Törkölyho a druhov na vydanie zákona o sčítaní ľudu.

Podpísaní navrhujú:

Posl. snemovňa ráč sa usniesť:

Zákon

zo dňa......................

o sčítaní ľudu.

Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na tomto zákone:

§ 1.

Druhé sčítanie ľudu konané buď najneskoršie do konca roku 1931, ďalšie sčítania ľudu však v desaťročných obdobiach.

§ 2.

Vláda ustanoví deň sčítania ľudu nariadením.

§ 3.

Čo do vykonania sčítania ľudu platia prepisy nasledujúce a nelzä vydať prevádzajúce nariadenie, ktoré by im odporovalo.

§ 4.

Sčítanie ľudu deje sa v každej obcí a meste sčítacími hárkami, ktoré musí majiteľ bytu alebo jeho zástupca inkústom vyplniť a vlastnoručne podpísať. Výnimku činí prípad, keď majiteľ bytu alebo jeho zástupca písať nevie, v ktorom prípade vyplní sčítací hárok inkústom príslušný sčítací komisár na základe udajov osôb, ktoré majú byt do hárku zapísané.

Pre každý byt treba vydať zvláštny sčítací hárok.

§ 5.

Do sčítacieho hárku treba zapísať všetky osoby, ktoré strávily v byte polnoc nadchádzajúcu dňu sčítania ľudu, nehľadiac na to, či v ňom stále bydlia alebo v ňom len prechodne sa zdržujú alebo či sú v ňom pri príležitosti sčítania ľudu iba náhodou.

Osoby, ktoré strávia polnoc nadchádzajúcu dňu sčítania ľudu mimo bytu, na pr. v nočnej práci v továrni, dielni, redakcii, na stráži, na železnici alebo v službe poštovej atď. alebo zábavou v hostinci, kaviarní atď., budú zapísané v byte, do ktorého sa vrátia.

Osoby, ktoré strávily polnoc nadchádzajúcu dňu sčítania ľudu na ceste, musia ku sčítaniu ľudu prihlásiť sa u majiteľa toho bytu alebo hotelu atd., do ktorého najprve dôjdu. Tento je povinen postarať sa o to, aby osoby tieto boly do príslušných hárkov riadne zapísané.

§ 6.

Ku každému sčítaciemu komisárovi stanoví zastupiteľský sbor príslušnej obce po 2 dôverníkov, ktorí sú povinní chodiť spolu so sčítacím komisárom ku každému sčítaniu a sčítacie hárky vystavené sčítacím komisárom, pokiaľ ich správnosť je zrejmá, podpisovať ako svedkovia-dôverníci. Majú-li dôverníci za to alebo má-li z nich niektorý za to, že sčítací komisár nevyplnil sčítací hárok podľa skutočnosti, sú oprávnení odoprieť podpis na sčítacom hárku. Dôverníci sú úradnými orgány, ktorí do rúk obecného predstaveného složia sľub, že svoje povinnosti budú konať svedomite podľa ustanovení tohoto zákona.

§ 7.

1. U každého jednotlivca buď v sčítacom hárku udaná národnosť, ku ktorej sa on hlási. Ustanovenie toto je záväzné pre majiteľa bytu vyplňujúceho sčítací hárok alebo pre jeho zástupcu práve tak, ako pre sčítacieho komisára.

Ohľadom nezletilcov je otec, a ak on nie je na živu, vtedy matka, ak ani táto nie je na živu, vtedy zákonitý poručník oprávnený určiť národnosť nezletilcov a pokiaľ menovaný zákonitý poručník alebo jeho zástupca je majiteľom bytu, národnostný udaj podľa tohoto určenia zapísať, v opačnom prípade však majiteľom bytu alebo jeho zástupcom, poťažne keby títo písať nevedeli, vtedy sčítacím komisárom dať zapísať. To isté ustanovenie je smerodajné tiež čo do opatrovancov, ktorí sú pod kuratelou následkom slabomyseľností alebo chorobomyseľnosti, kde o otázke národnostnej rozhoduje opatrovník.

2. Keď na miesto majiteľa bytu, ktorý písať nevie, alebo na miesto jeho zástupcu, ktorý tiež písať nevie, vystaví sčítací hárok sčítací komisár, a niektorý z jednotlivcov, ktorí majú byť do sčítacieho hárku pojatí, udáva dve národností za svoje alebo nepriznáva sa ani k jednej, je sčítací komisár povinen, vysvetliť ihneď dotyčnému ústne, že nikto nemôže byť dvojakej národnosti a že každý človek musí k jednej národnosti patriť, avšak že je na vôli každého, aby sa môhol dľa rozhodnutia svojej vôle priznávať k národnosti, ku ktorej sám chce. Treba vysvetliť dotyčnému i to, že keby i po danom vysvetlení sotrvával na svojom prejave, v tomto prípade musí sčítací komisár jeho materinský jazyk zapísať ako, príznak národností a za týmto účelom je sčítací komisár povinen dotázať sa dotyčného, ktorý je jeho materinský jazyk. Na základe materinského jazyka, udaného jednotlivcom, ktorý má být sčítaný, treba potom národnosť určiť a zapísať, jestliže na otázku túto dotyčný jednotlivec neodpovie, vtedy treba pokladať národnosť za určenú podľa jazyka toho, ktorým dotyčný hovorí, a hovorí-li niekoľko jazykami, vtedy podľa jazyka, ktorý ovláda lepšie.

Okoľnosť, že ide o prípad v tomto odstavci popísaný a že tu popísaný postup bol riadne dodržovaný, musí sčítací komisár na mieste v sčítacom hárku pre tento prípad určenom inkústom zaznamenať. Inkústom musí zapísať, že sčítaný jednotlivec vzal jeho postup so schválením na vedomie alebo že neučinil nijaký prejav, poťažne výslovne ohradil sa proti tomu, aby jeho národnostný udaj zapísaný bol podľa rozhodnutia sčítacieho komisára. Všetko to musí sčítací komisár vlastnou rukou inkústom podpísať a vyzvať dôverníkov, aby k tomu pripojili svoje svedecké podpisy, jestliže by dôverníci podpis odopreli, musí sčítací komisár okolnosť túto za svojím podpisom poznamenať s dôraznením, že podpisy odopreli bezdôvodne alebo z akého dôvodu, a prejav tento musí sčítací komisár zvláštnym svojím podpisom uzavrieť.

4. Jestliže by pri určení udaja národnostného nebol k dispozícii prejav sčítaného jednotlivca, to jest išlo-li by o prípad alebo niektorý z prípadov popísaných v odst. 2, § 7, tohoto zákona, platí určenie národnostného udaja len vtedy, jestliže spôsob pokračovania vykonaného sčítacím komisárom cieľom určenia národnostného udaja a zapísaný sčítacím komisárom do sčítacieho hárku bude dosvedčený tiež dvoma dôverníkmi. Schádza-li podpis dvoch dôverníkov, stane sa dotyčný národnostný udaj platným len vtedy, preukáže-li sa pri revizii, že sčítací komisár jednal vo smysle zákona a svoj prejav zapísal do sčítacieho hárku verne podľa skutočností.

5. Nezistí-li sa v revizii zákonitost postupu sčítacieho komisára a skutočnosť zapísaných udajov, musí revízia pokračovanie popísané v odst. 2, tohoto §u znova vykonať a že sa tak stalo, v revíznom protokole potvrdiť. Rozhodnutie revíznej komisie má konečnú platnosť a zapísané buď do protokolu. Sťažnosť proti tomu pripúšťa sa u najvyššieho správneho súdu.

6. Jestliže sčítací komisár zákonitú t. j. odstavcu 1, tohoto §u vyhovujúcu a národnosť určujúcu výpoveď sčítaného jednotlivca, ktorý písať nevie, nezapíše do sčítacieho hárku podľa výpovedi, v tomto prípade sú dôverníci povinní odoprieť svedecký podpis. Žiada-li o to sčítaný jednotlivec, musia mu dôverníci vystaviť o tom ihneď svedectvo a oznámiť celý bezzákonný postup do 24 hodín obecnému predstavenému.

7. Osobám, ktoré nepatria k rodine sčítací hárok vystavujúceho majiteľa bytu ako hlavy domácností (čeľaď, podnájomníci, nocľahári, hosti), je sčítací komisár oprávnený položiť ohľadom udania národností otázku, či ich národnosť v sčítacom hárku správne je zapísaná. V prípade kladnej odpovedí buď sčítací hárok v tomto ohľade bez poznámky a námietky prevzatý. V prípade odpovedí zápornej buď podľa priania dotyčného jednotlivca, ktorý má byť sčítaný, národnostný udaj opravený, a to, že sa tak stalo, ako aj to, že podľa prejavu dotyčného jednotlivca, ktorý má byť sčítaný, môže vzísť dôtklivé podozrenie po tej stránke, že tu ide o prípad trestného činu popísaného v § 22 tohoto zákona, poťažne jednotlivec, ktorý má byť sčítaný, vznesie priamo obžalobu proti niekomu pre spáchanie takéhoto činu, buď to do k tomu cieľu určeného miesta sčítacieho hárku sčítacím komisárom inkústom zapísané, jednotlivcom, ktorý má byť sčítaný, a sčítacím komisárom podpísané a tiež svedeckými podpisy dôverníkov opatrené. Jestliže ten, kto má byť sčítaný, a dôverníci podpis odoprú, buď to na sčítacom hárku postupne inkústom zaznamenané s poznámkou, že odopretie podpisu stalo sa bezdôvodne, alebo to, z akého dôvodu boly podpisy odopreté, a zápis tento buď uzavretý podpisom sčítacieho komisára. Oprava národnostného udaja, zmienená v tomto odstavci, platí len vtedy, jestliže zvláštny prejav, ktorý sa toho týče, bude podpísaný na sčítacom hárku tiež dvoma dôverníkmi. Jestliže podpisy tieto chýbajú, vtedy dotyčná oprava národnostného udaja nadobudne platností len vtedy, jestliže pri revízii sa preukáže, že sčítací komisár postupoval podľa zákona a prejav zapísal do sčítacieho hárku verne podľa skutočnosti. V ostatných veciach platí ustanovenie odst. 5.

8. Vynímajúc prípad odstavca 7., môže sčítací komisár ohľadom národnostného udaja klásť otázku len osobám neznajúcim písať a čítať, pre ktoré vystaví sčítací hárok sčítací komisár. Ináče je sčítací komisár povinen národnostný udaj, zaznamenaný do sčítacieho hárku, prijať podľa zápisu bez poznámky, tento zápis zmeniť alebo opraviť nesmie a je to trestným činom. Prekročí-li sčítací komisár tento zákaz, sú dôverníci povinní oznámiť to obecnému predstavenému do 24 hodín.

9. Sčítaciemu komisárovi a dôverníkom zakazuje sa jednotlivcov, ktorí majú byť sčítaní, ohľadom národnosti kapacitovať a nahovárať, aby sa priznali ako príslušníci určitej národnosti. Prekročenie tohoto zákazu buď trestané.

10. Jednotlivce, ktorý má byť sčítaný a ktorý je na veci konkrétne zúčastnený, je oprávnený pre porušenie ustanovení tohoto §u sťažovať si do osem dní počítaných odo dňa sčítania u revíznej komisie i vtedy, jestli že dôverníci nerobia žiadne namietky proti postupu sčítacieho komisára. O sťažnosti rozhoduje revízna komisia s konečnou platnosťou. Proti jej rozhodnutiu pripúšťa sa žaloba u najvyššieho správneho súdu.

§ 8.

Nehľadiac na opravu zmienenú v § 7 smie sčítací komisár v sčítacom hárku opraviť inkústom len chyby samozrejmé. Iné opravy môže v tomto hárku previesť sčítací komisár iba so súhlasom zúčastnenej osoby a opravu musí dať overiť podpisom dotyčnej osoby. Čo do opravy udaja národnostného však platí výlučne § 7.

Do sčítacích hárkov, ktoré vyplňuje sčítací komisár na miesto osôb negramotných inkústom, je sčítací komisár oprávnený zapisovať iba udaje priznané zúčastnenou osobou alebo jej zástupcom podľa tohoto zákona, pokiaľ udaje tie zrejme neodporujú skutočnosti alebo niektorému úradnému osobnému výkazu alebo verejnej listine. Čo do udaja národnostného i tu sú smerodajné výlučne ustanovenia § 7.

Sčítací hárok, ktorý vystaví inkústom sčítací komisár pre osoby negramotné, musí byť jednotlivcom, ktorý má byť sčítaný, alebo jeho zástupcom podľa tohoto zákona znamením ruky dotyčného jednotlivca a podpisom dvoch dôverníkov vždy opatrený. Nebude-li tu podpis, znamená to neplatnosť sčítacieho hárku. Významnosť odopretia podpisu, - pokiaľ dôvodom odopretia je to, že boly porušené ustanovenia odst. 2., 3., resp. odst. 6, §u 7 tohoto zákona, - posudzovaná buď podľa odst. 4. resp, odst. 6, §u 7.

Ináče môže mať odopretie významnosť len tehdy, jestliže dôverníci oznámia do 24 hodín obecnému predstavenému, že tento paragraf bol porušený, a obecný predstavený je oprávnený ohlásiť prípad príslušnej revíznej komisii.

§ 9.

1. Podniky a ústavy, ktoré sú určené ku spolubydleniu viac osôb (hotely, kasárne, nemocnice, väznice, kláštory, penzionáty atď.) podliehajú týmto predpisom. V hoteloch, zájazdných hostincoch a nocľahárňach majiteľ alebo správca týchto objektov opatrí si od všetkých osôb, ktoré tam strávily polnoc nadchádzajúcu dňu súpisu, na zvláštnom lístku písomné odpovedi na všetky otázky, ktoré obsahujú sčítacie hárky, na základe tejto písomnej ohlášky vyplní sčítacie hárky a tieto spolu s ohláškami odovzdá sčítaciemu komisárovi.

3. V kasárňach obdrží každý vojak zvláštny sčítací hárok, sám ho vyplní a služobnou cestou odovzdá kasáreňskému veliteľovi. Veliteľ kasárne reviduje, vynímajúc udaj národnostný, udaje sčítacieho hárku, poťažmo dá ich na vlastnú zodpovednosť zrevidovať a ohľadom opravy postupuje podľa ustanovení § 8. Čo do udaja národnostného však nesmie opravu učiniť. Za negramotných vojakov vystavia sčítacie hárky veliteľ kasárne, poťažne na jeho zodpovednosť jeho zástupcovia vo smysle ustanovení §§ 7 a 8 s odchýlkou, že sa tu nedopúšťa použiť dôverníkov. Avšak vyžaduje sa, aby každý negramotný vojak svoj sčítací hárok opatril znamením ruky a aby ho podpísal tiež taký jeden gramotný jeho druh z roty, ktorý je s ním stejnej národnosti. Všetky sčítacie hárky, ktoré sa týkajú kasárne, je veliteľ kasárne povinen do 5 dní počítaných od ich vystavení odviesť revíznej komisii, v okrsku ktorej je kasáreň. Pre kasárne četnícke sú smerodajné tie isté predpisy.

4. Obyvateľov iných ústavov musia zapísať do spoločného sčítacieho hárku riaditeľ alebo správca ústavu alebo na jeho zodpovednosť osoba ním poverená. Riaditeľ, dozorca alebo kurátor ústavu vystaví spoločné sčítacie hárky na základe osobných výkazov, ktoré má po ruke. Avšak ohľadom národnostného udaja je povinný každého obyvateľa ústavu, ktorý je schopný hovoriť a je pri vedomí, dotázať sa a jeho národnostnú rubriku vyplniť na základe odpovedí, poťažne podľa ustanovení odst. 2, a 3, §u 7. U obyvateľov, ktorí nie sú pri vedomí a nemôžu hovoriť, treba zapísať národnosť, ktorou bolí označení v osobných výkazoch pri prijatí do ústavu. Tu platia ustanovenia odst. 2., 3, a 6, §u 7 nehľadiac na to, či osoba, ktorá má byť do sčítacieho hárku pojatá, vie písať čili nie. Riaditeľ, dozorca, alebo kurátor ústavu musia byť pokladaní za takých, ako keby boli sčítacími komisármi, a sľub, ktorý skladá sčítací komisár, nahraďuje sa tu úradnou prísahou alebo sľubom složeným uvedenými jednotlivci. Pre takéto ústavy je obecný predstavený povinen ustanoviť dvoch zvláštnych dôverníkov, úkolom ktorých je dosvedčiť na spoločnom sčítacom hárku zákonitosť postupu pri zapisovaní národnostných udajov. Právné následky toho, odoprú-li dôverníci podpis, treba posudzovať vo smysle §§ 7 a 8. Riaditeľ ústavu je povinen sčítacie hárky do päť dní od ich vystavenia počítaných odviesť revíznej komisii, v okrsku ktorej sa ústav nachádza. Spoločné sčítacie hárky musí podpísať riaditeľ ústavu alebo jeho zástupca.

5. Jestliže však riaditeľ, dozorca alebo iný personál bydlí v ústavoch (podnikoch) a to buďto v budove samej, alebo v bytoch od ústavu samého oddelených, vtedy nemajú sa osoby tieto zapisovať do hárkov, do ktorých zapisujú sa obyvatelia ústavu, ale každý takýto bydliaci obdrží zvláštny sčítací hárok, ktorý musí vyplniť podľa všeobecných predpisov.

6. Vojaci, ktorí bydlia v bytoch súkromých, zapisujú sa tam, a nie v kasárňach, v ktorých konajú službu.

Príslušníci vojska československého, ktorí v nocí nadchádzajúcej dňu sčítania ľudu konajú službu strážnu, majú byť sčítaní v ústavoch (kasárňach) alebo v bytoch, v ktorých bydlia.

Tí príslušníci československého vojska a četnictva, ktorí v polnočnej dobe nadchádzajúcej dňu sčítania ľudu sú na ceste alebo na pochode, hlásia sa ku sčítaniu obdobne ustanoveniam § 5.

§ 10.

Prácu sčítania ľudu treba konať každodenne od 2 hodín odpoľudnia do 7 hodín večerných. Sčítacie hárky v tejto dobe sobrané treba zabaliť do uzavretej obálky, uzavretá obálka má byť sčítacím komisárom a obecným predstaveným zapečatená a daná obecnému predstavenému do úschovy, ktorý je povinen nasledujúceho dňa zaslať balík príslušnej revíznej komisií.

§ 11.

Každá obec musí byť obecným predstaveným rozdelená na sčítacie okresy, jeden sčítací okres má obsahovať najmenej 500 obyvateľov. Viac ako 2000 obyvateľov nesmie mať žiadny okres. Obec, ktorá má menej ako 500 obyvateľov, tvorí jediný sčítací okres.

Pre každý sčítací okres menuje príslušný okresný náčelník sčítacieho komisára.

Sčítacími komisármi lzä menovať len zletilé, svojprávné osoby bezúhonnej minulosti, ktoré dobre rozumejú jazyku obyvateľstva svojho sčítacieho okresu a ktorí svojou vzdelanosťou poskytujú záruku, že práce sčítacie vykonajú správne a presne. Sčítacích komisárov nutno pokladať za úradných orgánov.

§ 12.

Sčítací komisári složia do ruky zástupcu úradu, ktorý ich menuje, sľub, že svoje povinností budú konať nestranne a svedomite. O tomto sľube buď napísaný úradný protokol.

§ 13.

Útraty sčítania ľudu nesie štát. Obce však musia pri sčítaní ľudu svojimi orgány bezplatne spolupôsobiť a dať bezplatne k dispozícii potrebné miestností. Diety sčítacích komisárov snášajú obce.

§ 14.

Pre obvod každej sedrie buď sriadená jedna revízna komisia v 30 dňoch, predchádzajúcich deň sčítania ľudu. Komisia má mať jedno oddelenie technické a dva senáty. Vedúceho a jednoho člena technického oddelenia revíznej komisie menuje minister vnútra na návrh štátneho štatistického úradu a mimo toho menuje do technického oddelenia príslušný zemský prezident dvoch členov, ktorí bydlia v území podliehajúcom oboru pôsobností revíznej komisie.

Za členov senátu revíznej komisie menuje minister spravedlnosti úhrnom štyroch sudcov, ktorí pôsobia u sedrie alebo u okresných súdov patriacich do obvodu tej sedrie.

Do tohoto senátu menuje minister vnútra na návrh štátneho štatistického úradu dvoch znalcov alebo dvoch členov komisie, ktorí majú byť pokladaní za znalcov. Zemský predseda však menuje do nej štyroch členov z okresov územia sedrie, o ktorú ide.

Pre obvod každej sedrie treba sriadiť dva senáty revíznej komisie. Pre obidva senáty menuje minister spravedlnosti z menovaných sudcov zvláštnych predsedov. Členom jednoho senátu je ďalej znalec menovaný ministrom vnútra alebo člen, ktorí má byť za znalca pokladaný a konečne dva členovia menovaní zemským prezidentom. A tedy jeden senát skladá sa z predsedu, z jednoho sudcu pôsobiaceho pri prisluhovaní spravedlnosti, z jednoho znalca alebo osoby, ktorá má byť za znalca pokladaná a z dvoch členov menovaných zemským prezidentom.

Pri menovaní smerodatné sú podmienky predpísané §om 11.

Vedúcim predsedom revíznej komisie menujú minister vnútra a minister spravedlnosti vo spoločnej dohode jednoho z predsedov dvoch senátov a jeho námestníkom vedúceho technického oddelenia.

Členovia technického oddelenia a dvoch senátov revíznej komisie složia do rúk predsedu komisie sľub obsažený v § 12. Sudcovskí členovia sľub neskladajú, avšak v protokole prvej ustavujúcej schôdze poukáže sa na složenú ich úradnú prísahu.

Každý balík, ktorý dôjde od obcí, otvára technické oddelenie a zisťuje protokolárne jeho neporušenosť. Referentom technického oddelenia je člen menovaný ministrom vnútra. On shotoví prehľad každého sčítacieho okresu na základe sčítacích hárkov. On zisťuje sčítacie hárky, ktoré vo smysle §u 7 zákona nelzä považovať za platné a ktoré si vyžadajú zvláštneho revízneho pokračovania. Prikladá k ním sťažnosti a oznámenia došlé každému sčítaciemu okresu a pripojuje svoj referát o potrebných úkoloch. Takto pripravený materiál každého sčítacieho okresu odvádza - a to v striedavom poradí - senátom revíznej komisie za účelom meritorného posúdenia.

Dva senáty vynesú svoje meritorné rozhodnutia na základe materiálu im postúpeného. Proti ich meritornému rozhodnutiu pripúšťa sa iba sťažnosť k najvyššiemu správnemu súdu. Proti ich formálnym usneseníam nieto zvláštneho opravného prostriedku. Konečnou platnosťou vybavené veci vrátia sa technickému oddeleniu, ktoré vo dvoch exemplároch sostaví prehľad obcí a súdnych okresov a jeden exemplár zašle ihneď štátnemu štastistickému úradu v Prahe, druhý exemplár však ako summár ponechá u materiálu. Materiál zašle štátnemu štatistickému úradu v lehote týmto stanovenej.

§ 15.

O jednotnú úpravu odmien sčítacích komisárov a revíznych komisií, ďalej o predpisoch pokračovania revízneho bude postarané vo zvláštnom nariadení ministrov vnútra a spravedlnosti.

§ 16.

Prevádzajúce nariadenie tohoto zákona nemôže politickým poťažne správnym úradom poskytovať viac práv, poťažne väčší obor pôsobností, než je obor práv, poťažne obor pôsobnosti, poskytovaný im týmto zákonom.

Ustanovenia trestné.

§ 17.

Sčítací komisár, ktorý úmyselne poruší ustanovenia §u 7 tohoto zákona a vyplní národnostnú rubriku v sčítacom hárku niektorej zúčastnenej osoby negramotnej proti jej udaju a vôli, spáše zločin a trestá sa žalárom až do päť rokov.

§ 18.

Sčítací komisár, ktorý národnostnú rubriku sčítacieho hárku, vystaveného negramotným oprávnencom, pozmení proti ustanoveniam § 7 napriek protestu alebo bez protestu oprávnenca, spáše trestný čin a trestaný bude žalárom až do päť rokov.

§ 19.

Sčítací komisár, ktorý úmyselne a prez upozornenie odoprie vystaviť sčítací hárok negramotného jednotlivca alebo úmyslom vyhne sa prevzatiu niektorého sčítacieho hárku, ktorý má byť prevzatý, alebo pokusí sa o to, aby primäl niektorú osobu, ktorá má byť sčítaná, ku zapretiu svojej národnosti, spáše prečin a trestaný bude väznicou až do troch rokov. Taktiež bude trestaný dôverník, ktorý sa pokusí o to, aby primäl niektorú osobu, ktorá má byť sčítaná, ku zapretiu svojej národnosti.

§ 20.

Kto pred vykonaním sčítania ľudu snaží sa niekoho použitím násilia, duševného oktroju alebo vyhrážkou alebo sľubovaním nejakej výhody primäť k tomu, aby zapísal do sčítacieho hárku pre seba inú národnosť, alebo keď písať nevie, aby sa priznával k inej národnosti, než ktorej príslušníkom byt v skutku sa považuje, spáše zločin, a môže byť trestaný žalárom až do 5 rokov. Spáše-li tento čin úradná osoba voči svojmu podriadenému alebo voči osobám, ktoré sú jej s hľadiska služobného úradne podriadené, treba akožto vedľajší trest vysloviť nezbytne ztratu úradu.

§ 21.

Trestné činy popísané v §§ 17, 18 a 19 sú stihateľné z úradnej moci a pri trestných činoch podľa §§ 17 a 18 nemôže mať miesta amnestia.

§ 22.

Sčítací komisár, ktorý úmyselne zanedbá svoju povinnosť plynúcu z tohoto zákona, sčítací komisár a dôverník, ktorý jedná oproti §§ 7 a 8 tohoto zákona, trestaný bude peňažným trestom od 20 do 20.000 korún a mimo toho alebo na miesto toho väzením až do troch mesiacov. Čin môže byť stíhaný len na návrh príslušnej revíznej komisie.

§ 23.

Vedomé udávanie falošných udajov, ako aj každý úmyselný čin alebo opomenutie, ktorým sa zmaruje alebo ohrožuje úplnosť alebo správnosť sčítania ľudu, pokiaľ činy tieto samy o sebe alebo vo spojitosti s inými činy nepodliehajú ináče trestnému zákonu, trestané budú peňažným trestom od 20 do 10.000 korún a mimo toho alebo miesto toho väzením až do troch mesiacov.

§ 24.

Trestné činy uvedené v §§ 17., 18, a 19, patria do oboru pôsobností sedrie a činy uvedené v §§ 22 a 23 do oboru pôsobností okresného súdu. Tieto druhé lzä stíhať len na návrh súkromý.

§ 25.

Všetci tí, čo sú povinní sami vyplniť sčítací hárok inkústom, pokiaľ v deň, kedy sčítací komisár s dvoma dôverníkmi dostaví sa k ním cieľom prevzatia sčítacieho hárku, neodovzdajú sčítaciemu komisárovi hárok inkústom vyplnený, alebo keby ešte sčítací hárok vyplnený nebol, tento ihneď nevyplnia a sčítaciemu komisárovi ihneď neodovzdajú, spášu prestupok a trestaní budú peňažnou pokutou od 20 do 5,000 Kč a mimo toho alebo na miesto toho zavretím do jedného mesiaca.

§ 26.

Ustanovenia všetkých zákonov, ktoré sa priečia tomuto zákonu, pozbývajú platností. Platnosti pozbýva vládné nariadenie zo dňa 30. októbra 1920, č. 592 ako aj zákon zo dňa 17. marca 1927, č. 47.

§ 27.

Zákon tento vstupuje v život dňom svojho vyhlásenia a jeho prevedením poverujú sa spoločne minister vnútra a minister spravedlnosti.

Návrh tento finančného odôvodnenia nepotrebuje, keďže jeho uzákonenie neznamená pre štát voči dnešnému stavu žiadne zvláštné výdavky.

S hľadiska formálneho navrhujeme, aby návrh tento výbor inicíatívny a výbor ústavno-právny prejednaly úhrnom do 60 dní.

V Prahe, dňa 9. januára 1930.

Dr. Tärköly,

inž. Kallina, Knirsch, Köhler, Krebs, inž. Jung, Kasper, dr. Schollich, Horpynka, Matzner, dr. Keibl, dr. Hanreich; dr. Hassold, Simm, Hokky, dr. Jabloniczky, Dobránsky, Fedor, dr. Szülló, dr. Holota, Schubert, Nitsch, Geyer, Szentiványi.