Odpoveď pána ministra Dérera na moju interpeláciu vo veci učiteľského ústavu v Podkarpatskej Rusi je veľmi zaujímavá: "Posluchači štátneho učiteľského ústavu pre oboje pohlavie v Užhorode môžu získať spôsobilosť k vyučovaniu na školách s maďarským vyučovacím jazykom a celý rad takto riadne aprobovaných učiteľov opúšťa každým rokom ústav." Je to učiteľský ústav rusínsky, a tedy tu z výslovne rusinských žiakov môžu sa stať učitelia na maďarských školách. Avšak maďarské dieťa grecko-katolíckeho vyznania nemôže navštevovať maďarskú školu. Po tejto stránke sme hodne pozadu za Rumunskom, kde najvyšší správny súd vyslovil, že každý rodič voľne rozhoduje o tom, akú školu ma jeho dieťa navštevovať. A ja márne žiadam i vo smysle československého sčítania ľudu, aby v obciach s maďarskou menšinou, aké sú Matyfalva, Karačfalva, Farkašfalva, Tisaujheľ a Batar, boly zriadené maďarské školy. (Posl. dr Jabloniczky [maďarsky]: To je demokracia!) Nie je to demokracia, lež byrokracia.

Zriaďovanie meštianskych škôl je umožnené zákonom č. 189/1919, avšak prevádzajúce nariadenie k nemu ešte nevyšlo a jeho účinnosť nevzťahuje sa na Slovensko a Podkarpatskú Rus. Na Slovensku je o 5 meštianskych škôl menej, než koľko by ich malo byť a podobný pomer je i v Podkarpatskej Rusi. V Sevľuši, kde 400 maďarských školou povinných detí, márne som urgoval, aby sriadená bola maďarská meštianka, ač o to i rodičia žiadali. Tohoto roku bola zrušená v Košiciach i meštianska škola náboženskej obce evanjelickej. Zkrátka, demokracia nepomahá nám do predu, ale strká nás do zadu na poli školského vyučovania. To isté sa deje i na poli škôl ľudových, kde na miesto 758 škôľ na Slovensku je dnes už len 732 a tedy 26 škoľ sa stratilo. Sčítanie ľudu priamo k tomuto účelu stlačovalo počet Maďarov. Avšak je zakázané i to, aby sa maďarské deti mohly učiť i mimo školy. Úrady zakázaly navštevovanie krúžku Toldyho v Bratislave, ač tento krúžok pôsobí na základe stanov, schválených úradmi.

Kultúrne domy obecné, ktoré poskytujú miesto mnohokráť i knihovniciam, musia si obyvatelia obcí sami z vlastných prostriedkov stavať, lebo od štátu nedostanú subvencie. Kurs pre maďarských knihovníkov nebol konaný a tak maďarské knihovnice spravujú vo veľa prípadoch jednotlivci, ktorí maďarskej literatúry vôbec neznajú. Maďarským knihovniciam v obciach vnucujú veľakráť veľmi drahé české knihy albumového formátu, čím bol ochromený na dlhú dobu nákup maďarských kníh. To nie je potreba, to je obchod a zneužitie. Musíme znova pozdvihnúť naše protestné slovo proti vypovedaní kultúrnych produktov pôvodiacich z Maďarska, a to tým viacej, lebo je naprosto nemožné, aby v kultúrnom štáte boly knihy vypovedané a kladené boly medze štúdiu a vzdelávaniu. Dr. Alapy, člen zemského zastupiteľského sboru, veľkolepe preukázal na konkretných príkladoch, aké maďarské knihy boly hodené na duševnú hranicu a boly od nás odlúčené. Jedinou výjimkou je sociálne demokratický list "Népszava". Tým klasifikovala vládna správa demokratická, aké duševné produkty pre nás určila. Z toho listu sa môžeme učiť leda demagogii. Nuž má-li byť to účel, tu sa jej tedy naučíme, jestliže demokratická vládna správa odmieta vážné dôvody.

Tak pracuje ministerstvo nár. osvety vo vznešenom duchu prezidenta Masaryka. Do takýchto stredovekých španielskych čižiem chce vtesnať maďarskú kultúru. A také budú i výsledky. To dokazuje len, že osveta ľudu je tu usmerňovaná iba ľuďmi úzkeho obzoru, lebo ináče neboly by vážné odborné knihy vypovedané.

Maďarskému divadelníctvu sa nedostáva ani odrobinky, to však už je vec vkusu, že staré maďarské nadácie sú Maďarom odnímané. Sú, čo to dovedú urobiť, a sú, čo to nedovedú urobiť. Ak je pravda, že Uhorsko bolo rozdelené preto, lebo nedalo svojím národnostiam to, čo im podľa zákona patrilo, vtedy prečo sa neučíte teraz od neho?

Už ododávna žiadam a urgujem, aby bol zriadený moderný chirurgický pavilon v zemskej nemocnici v Sevľuši. Viem, že je to v prvom rade úkolom zemským, avšak takýto veľkorysý operát sotva môže súrne vyriešiť zem, a preto by bola žiadúcna štátna subvencia, ako sa to stalo v Berehove a Mukačeve. Je nemožné, aby od Sevľuše až po Jasinu, tedy v dĺžke 150 km nebolo jediného miesta, kde by bolo možno vážnu operáciu previesť. Dosiaľ jedna takáto väčšia nemocnica, ktorá obstarávala potreby širokého územia, bola v Marmarošsigetu, avšak dnes jej už niet. Toto 70 až 80 km široké a 150 km dlhé pásmo úplne postráda chirurgického pavilonu. Tiež dr Veselý riaditeľ nemocnice v Berehove a správca Červeného kríža v Podkarpatskej Rusi urgujú, aby nemocnica bola zriadená. Podľa prejavu dr Veselého potrebovala by Podkarpatská Rus 1100 lôžok, aby verejné zdravotná služba mohla byť normálne obstarávaná. Ja žiadam len o jeden chirurgický pavilon tam, kde sa každoročne operuje vyše 1000 nemocných, a ani túto žiadosť nechcú splniť správcovia verejného zdravotníctva. Je nemožné, aby v nemocnici, ako je tomu v Sevľuši, ležali dva až tri nemocní na jednom lôžku. Podkarpatská Rus je preplnená najkrásnejšími miesty, kde by sa mohly zriaďovať ozdravovne a sanatoriá. Na tomto poli však sotva niečo sa deje, ač tejto ubohej malej krajine mohlo by sa pomôcť stavbami verejnými a inými prácami, aby ticho, ktoré zavládlo v lesoch, bolo vládou zažehnané.

Minister ver. prác dr Czech zdôrazňuje potrebu investíc. To sa musí schvaľovať, zvlášte v Podkarpatskej Rusi, lebo tu je bieda neuveriteľná. Hlavne soštátnenie silníc a stavba železníc boly by teraz veci aktuálné, kde Poľsko, ako sa zdá, už nebude viac priateľom republiky. Teraz sa stáva zvlášte aktuálnou stavba trati Užhorod-Mukačevo-Chust, po prípade Sevľuš Kiraľhaza, lebo tým by došlo ku zriadeniu dvojitej spoje s Rumunskom. Boly by žiaducné i stavby silníc, veď máme tu len jedinú riadnu a v dobrom stave udržovanú štátnu silnicu, a to medzi Užhorodom a Jasinou. Avšak i tu schádzajú mosty, ktoré už celé roky urgujem. Tak medzi Sevľušou a Ťačevom chýbajú tri mosty, medzi nimi i ominózny betonový most pri Buštine. Zač potom stoja takéto krásné cesty, keď na niektorých miestach musia automobily 60 až 70 km rýchlosť zabrzdiť naraz na 5 km? Tak tomu bolo i tohoto leta pri motorových závodoch. Z tejto longitudinálnej cesty mali by byť vybudované cesty na hranice.

Zdôrazňujem, že súrne treba nahradiť úbytok v obchode drevom, lebo - a to i pán minister Hodža poznamenal - dnešný odbyt činí len 15% maďarskej drevárskej konjuktúry. Podkarpatská Rus spotrebuje len jednu desatinu exploatovaného dreva, ostatné je export. Čo znamená drevo, to dokazuje takmer nevypočitateľná všestrannosť jeho použitia. Užíva sa ho k výrobe zemedelského náčinia a nástrojov, tyčí, sudov, pri pestovaní tabaku k budovaniu sušiarní, pri stavbách od strechy až po parkety, podlahy, dvere a okná a k mnohým iným účelom. Železnice potrebujú pražce, pošty, telegrafy a telefony a elektrické závody však stĺpy. Tiež papier a celulosa, ako aj v chemickom priemysle mnoho predmetov vyrába sa zo dreva.

V Rusínsku sa veľmi málo investuje. Tak obyvateľstvo v Sevľuši bolo na pr. postihnuté ťažkým sklamaním. Vyslalo deputáciu k pánu ministrovi spravedlnosti so žiadosťou o výstavbu okresného súdu, lebo tento je v takom stave, že je to hanbou českoslovanského súdnictva. Sú tu miestnosti tmavé, zchátralé a špinavé, ktoré ani nemožno udržovať v čistote, lebo všetko je tam špatné, staré a zchátralé. Sudcovia mnohokráť si ani navzájom neporozumejú, lebo v jednej miestnosti a v tejže dobe konajú sa tam dve prejednávania. Prezident vrchného súdu v Košiciach, Gregor, bol ako viem požiadaný, aby našu žiadosť podporoval a ku žiadosti pripojili sme i fotografie týchto hrozných dier. O stavbe okresného súdu bolo rozhodnuté už pred válkou, pozemok dala zem, avšak následkom války ku stavbe nedošlo. A nedošlo k nej ani po prevrate až do dnes.

Snažne prosím pána ministra dr Czecha, aby verejné práce dal v Podkarpatskej Rusi zahájiť už včasne zjara, nebo zima bude tvrdá a bieda veľmi veľká. Stavba ciest a regulácia riek sú nezbytné potreby, lebo rieky v Podkarpatskej Rusi teraz takmer každého roku sa rozlievajú. Ako keby maly zlosť, že v Čechách skoro každý potôček je regulovaný a že o ne sa nestará nikto. Príjde doba, že páni v Prahe budú ohromení katastrofou ešte hroznejšou, než bola povodeň vo Výloku, a uvidia, čo dokážu rieky v Podkarpatskej Rusi.

Tiež maloživnostníci a maloobchodníci prostredníctvom svojích živnostenských spoločenstiev a živnostenských komôr šoptajú, hovoria, kričia ba rvú svoje sťažnosti, avšak nikto sa o nich nestará. Teraz sa deje poprvé, že chce sa o nich starať pán minister Dostálek, v ktorom je veľa dobrej vôľe. Pán minister obchodu zaradil do rozpočtu budúceho roku 1,000.000 Kč k podporovaniu zbiedačených živnostníkov, avšak tento obnos je veľmi nepatrný oproti zlu tak obrovských rozmerov. Pokladám za správne, že sa podporujú nezamestnaní. Jestliže však na týchto utrácate stámiliony, tu najmenej 10,000.000 mohlo by sa vynaložiť na maloživnostníkov, ktorí sa ocítajú v práve tak zúfalej situácii ako tamtí a s ktorými vládna správa nakladá z nepochopiteľných príčin ako s nevlastnými deťmi.

Múdrou politikou bolo by treba pozdvihnúť i stavebný ruch, ktorý by živil 20 rôznych živnostenských odvetví. A bolo by treba zaviesť reštrikciu v tom smere, aby Baťa a Nehera nemohli v každom malom mestečku otvárať obuvnícke a odevnícke obchody, lebo tieto dve veľké ryby vo svojej úžasnej lačnosti požerú veľa malých rybičiek. Ako hrča v bahne sedia oni vo svojich krásnych obchodoch v každom meste, aby ráno, v poludnia a večer sožrali po jednom maloživnostníkovi a maloobchodníkovi. Nakoniec zbudnú len oni dvaja na celom československom trhu.

Živnostníci obuvnickí boli zničení zvlášte Baťovýni a podobnými podniky. Celé spústy živnostníkov vracajú svoje živnostenské koncesie, tak v okrese zvolenskom vrátilo koncesie od r. 1925 429 živnostníkov a obchodníkov, ktorí sa položili. V okrese nitranskom zaniklo tohoto roku 74, vrábeľskom 8, zlatomoraveckom 13, komárňanskom 37 živností. Bolo by treba, aby vláda tieto obeti viedla v patrnosti a poskytovala im podpory. Dlžoby samosprávnych sväzkov odhadujú sa na 12 miliard a k tomu účelu zriaďuje sa 2˙5 milardový fond s dlhodobou amortisáciou 40 rokov. Je toho veľmi málo tam, kde ide o potrebu 12 miliard.

Tu vyzývam pozornosť pána ministra vnútra na mestských úradníkov v Mukačeve, kde ide o prepustenie asi 19 úradníkov, keďže vraj nesložily skúšky zo štátneho jazyka. Títo starí úradníci složili skúšky z jazyka rusinského, a preto budú mesto žalovať a uvalia na mesto ťažké bremeno. Bude ono veľmi ťažké práve v prípade Mukačeva, lebo Mukačevo, ktoré v dobe mieru poskytovalo pôžičky iným mestám, ako na pr. Nyiregyháze, dnes tone v mori dlhu.

Od nás sa požaduje vždy loyalita. My sme loyálni, avšak toľko práva vždy musíme mať, aby sme mohli požadovať odčinenie krikľavých krívd na nás páchaných. I keby išlo len o jednu jedinú krivdu, akou je otázka štátneho občianstva, už to by stačilo, aby Maďari neboli spokojní a povzniesli hlas svojho rozhorčenia, lebo štátna správa zachádza s osobami bez štátneho občianstva tak, ako s diviakmi v lese. Je neslýchané, páni demokrati, aby tuná niekto bydlel 50 až 60 ba 70 až 80 rokov a tu sa i narodil, a potom na základe zastaralého zákona mu povedia, že nie je štátnym občanom. Žiak, ktorý sa narodil tuná, musí požiadať o povolenie pobytu. Duševne chorého, ktorý sa narodil tuná, prepustili z ústavu choromyseľných, lebo nemá štátneho občianstva. Tovarychár, ktorý tuná bydlí 30 až 40 rokov a vo válke takmer oslepol, ztráca invalidnú rentu, lebo nie je štátnym občanom.

Páni, hovoríte o miere a konsolidácii. Nuže môže byť mier a konsolidácia tam, kde voči komukoľvek možno vyriecť, že nemá štátneho občianstva a tak pozbavuje sa chleba?

Je vo svrchovanej miere v záujme štátu, aby správa finančná a jej kontrola prevádzaná bola čo najprísnejšie. Zákony o kontrole účetníctva sú skoro 100 rokov staré a tedy zastaralé. Po tejto stránke už som niekoľkoráz navrhoval reformu najvyššieho štátneho účetného kontrolného úradu. Teraz znova predkladám v tejto veci svoj návrh a tážem sa:

"Či najvyšší štátny účetný kontrolný úrad už predložil vláde "v zákone radikujúci" návrh na kontrolu účetníctva a správy majetkovej, a jestliže áno, prečo nebol návrh predložený snemovni? A jestliže nie, tu navrhujem, aby najvyšší štátny účetný kontrolný úrad bol v dobe čo najkratšej vyzvaný, aby takýto návrh predložil a aby zabránené bolo akýmkoľvek opatreniam správnych úradov, ktorými by sa kontrola majetkovej správy obmedzovala."

"Návrh zákona, ktorý bude smerodatným pre všetky štátne, zemské, okresné, mestské, obecné a vôbec úrady a inštitúcie, spravujúce verejné imanie, musí obsahovať toto: 1. časť rozpočtovú, 2. časť o prevádzaní rozpočtu, 3. časť o správe imania a zásadných smerniciach, 4. časť o skontre pokladníc, 5. časť o službe účetných úradov a o služebnej pragmatike úradníkov. V rámci tejto časti nutno zaistiť naprostú nezávislosť kontrolného úradníka od úradníkov administrativných; konečne 6. časť o účetníctve a súdnom poriadku."

Keďže naše ťažké sťažnosti vzťahujúce sa k základným pilierom hospodárskeho a kultúrneho života i existencie našej rasy, sú ťažké a vážné, nemôžem rozpočet v mene svojho klubu odhlasovať. (Potlesk.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Dále má slovo p. posl. dr Ravasz.

Posl. dr Ravasz: Slávna snemovňa! Dáke vecné návrhy pri tejto rozpočtovej debate robiť ohľadom zmeny položiek predloženého rozpočtu na r. 1935, ako to aj pri minuloročných rozpočtových debatách bolo, bolo by zbytočné, poneváč táto debata rozpočtová je tu povolená na to, aby strany zopakovaly a zdôraznily svoje programy a daly vláde potrebné prehlásenia tak ohľadom vnútornej, tak i zahraničnej politiky. A tieto prejavy, toto posledné každoročne veľmi ochotne robia vládne strany, pochvaľujúc si takto svoju vlastnú vnútropolitickú i zahranične politickú činnosť a ich rozpočet. Tento rozpočet síce vládne strany robily pre štát, ale robily ho tak, aby tie štátne výdavky, i keď len niektoré, slúžily ich straníckym snahám a potrebám.

My Slováci samozrejme musíme iným okom pozerať sa na štátny rozpočet, ako vládne, teda neslovenské strany, z toho stanoviska, že porovnávame, koľko štátna kasa dostáva zo Slovenska v podobe daní, poplatkov a pod a koľko zasa tento rozpočet venuje na kultúrne a hospodárske i ostatné potreby Slovenska. My slovenská ľudová strana musíme tu hovoriť v mene všetkých Slovákov a za celé Slovensko, lebo sú tu síce slovenskí poslanci, poslanci zo Slovenska, avšak sú tak rozptýlení po centralistických českých stranách, že špeciálne slovenské, od historických zemí odlišné potreby hájiť nevedia alebo ani nemôžu. Z tohoto hľadiska slovenského musíme teda vyhlásiť, že rozpočet nám nevyhovuje, lebo sa nestará dostatočne o kultúrne, hospodárske a finančné potreby Slovenska. Štátny rozpočet, ako sme tu už mnohoráz prehlásili, pre nás Slovákov, potažne pre Slovensko nebude dotiaľ dobrý, dokiaľ ho tuná v Prahe budú sostavovať výlučne českí páni sekční šéfovia všetkých ministerstiev bez pribrania dostatočného počtu zodpovedných Slovákov odborníkov. (Výkřiky posl. Rázusa.)

Majú-li strany pri týchto debatách podávať prejavy potrebné vzhľadom na vnútropolitickú situáciu, nech je mi dovolené toto učiniť aj s nášho špeciálne slovenského stanoviska. Od niekoľkých rokov z vážnejších českých politických kruhov ozývajú sa hlasy a objavuje sa snaha riešiť už raz slovenskú otázku. Naposledy urobil tak dr Stránský v rozpočtovom výbore, kde zdôraznil, že Česi sú ochotní previesť decentralizáciu v štátnej administratíve v prospech Slovenska. Včera býv. pán minister dr Mičura tuná hovoril s tribuny, že je ochotný súhlasiť s autonomiou Slovenska. Od niekoľkých rokov tedy badáme tieto znaky a ochotu bratov Čechov pristúpiť k riešeniu slovenskej otázky. (Výkřiky posl. Siváka a Rázusa. - Místopředseda Stivín zvoní.) Slávna snemovňa, žiaľ, že tieto hlasy, volajúce po riešení slovenskej otázky, ozývajú sa len kde tu, obyčajne len vtedy intenzívnejšie, keď to zahraničná situácia nášho štátu vyžaduje. (Výkřiky posl. Rázusa.) Akonáhle nápor zo zahraničia, vynutivší od týchto pánov uvedené vlastenecké tóny o láske ku krvným bratom Slovákom, prestal, razom prestane byť slovenská otázka pre nich a pre štát vážnou a ožehavou. Musí sa človek pozastaviť nad tou ľahkomyseľnosťou, s akou títo štátu odpovední činitelia narábajú touto pre nás oboch, Slovákov i Čechov, tak vážnou otázkou. Či na jar zahodím obuv alebo roztrhaný zimník nespravím preto, lebo momentánne neni zima a či neviem, že za niekoľko mesiacov ho zase budem potrebovať? Či naši zodpovední vládni činitelia si myslia, že keď prešla bez pohromy Rothermeriada, Jehliczkiada a podobné - a vtedy nás potrebovali k prejavom loyality - že sa nápory v rôznych iných podobách a formách s iných strán nebudú zasa opakovať? Či až vtedy budem stavať hrádze, keď príval mám už na chalupe?

Vážení pánovia! Riešiť slovenskú otázku ihneď je najmenej tak vážna vec, ako odhlasovať pre štát tento rozpočet. Kto to snáď nevie, alebo necíti vážnosť tejto otázky, ktorá nám (Výkřiky. - Místopředseda Stivín zvoní.) odkrýva najväčšiu slabinu, Achillovú pätu našej štátnej nesjednotenosti, nech sa opýta pána ministra Beneša, ten to v zahraničí až veľmi cíti a vysvetlí každému vážnosť tejto otázky práve s hľadiska zahraničnej politiky. Veď zkade prichádzajú tie útoky a aspirácie na naše územia? Nie na historické zeme sú ony namierené, ale vždy smerom na Slovensko a cez toto na štátnu celistvosť. Argumentujú, že Slovensko nechce žiť v rámci tohoto štátu, praje si pričleneným byť inému štátu preto, lebo v československom štáte nie sú splnené predpoklady, aby Slováci mohli národne a slobodne žiť. Prehlašujem, vedomý vážnosti doby a zodpovednosti voči nášmu ľudu, že národ slovenský chce žiť tu v tomto štáte a jedine v tomto štáte, chce-li však v ňom lepšiu hospodársku, kultúrnu situáciu, lepšie politické a mocenské postavenie, nemôže a nesmie z toho žiadon cudzí dovodzovať, že nie sme za tento štátny útvar, ktorý sme si sami so svojimi bratmi spoločne vydobyli a postavili. (Výborně! - Potlesk.)

Čo chcú Slováci, čo chce slovenská ľudová strana? Vážení pánovia, chceme-li úprimnej opravdovej dohody, musíme si bez obavy, bez bázne, nebojácne povedať, ako si predstavujeme riešenie slovenskej otázky. Ja viem, že by bolo veľmi dobré pre náš štát, keďby nás tu žilo desať milionov jednorodého, jednoliateho národa, keďby sme boly všetci Česi, alebo všetci Slováci. Nemali by sme tohoto problému a svoje sily mohli by sme venovať reálnejším hospodárskym, kultúrnym otázkam a pokojne speť ku krásnejšej štátnej budúcnosti. Nuž ale keďže skutočnosť je iná, že sme tu dva národy český a slovenský (Posl. Polívka: Od kedy dva národy?), tak musíme veci tak zariadiť (Posl. Polívka: Naši najlepší mužovia tvrdili, že sme jedon národ, jedon štát. Na pr. Hviezdoslav alebo iní! - Místopředseda Stivín zvoní.), bratia, aby sme si nekrivdili, jedon s druhým sa dohodli a spokojne a svorne mohli žiť, podporovať tento náš štát a ho posilniť. Či je to snáď riešenie slovenskej otázky, keď vám tí páni t. zv. rečoví Čechoslováci už 16 rokov prehlašujú, že niet slovenskej otázky, že Slovensko je spokojné, sme jedon národ, sme jedna krv a z vás tí vážnejší a zodpovednejší po toľkých rokoch musíte cítiť ťarchu a škodlivosť pre štát tejto otázky? (Posl. Polívka: Kto ju spravil, túto otázku?) Skutočnosť. Verím, že týmto zo Slovenska pochádzajúcim pánom t. zv. rečovým Čechoslovákom - Čechoslováci sme všetci - je ľahšia úloha vám ohľadom Slovenska prijateľnejšie, i avšak pravde nezodpovedné veci hlásať a vám to tiež príjemnejšie počúvať (Výkřiky posl. Polívky a poslanců slovenské ľudové strany.), nám sa ušla podielom však tá nepríjemná povinnosť vám tu drsnú, ale skutočnú pravdu hlásať. Nám by bolo bývalo tiež výhodnejšie sa opekať v teplých lúčoch slnka dobroprajnosti mocných, ako sa dať četníkom honiť po shromáždeniach, išlo nám však o národ náš, o dobro tohoto nášho štátu, - povedať vám aj nepríjemnú pravdu.

Keďže tu tedy žijeme v jednom štátnom útvare dva slavianské národy, Česi a Slováci, tak si pomer náš jedon ku druhému politicko-mocensky musíme tak upraviť, aby sme spokojne mohli byť jedon vedľa druhého. Nábeh na usporiadanie slovenskej otázky sa už v r. 1927 stal v krajinskom zriadení, v zákone o krajinskom zriadení, avšak nebol to akt, zákon, ktorý by nás bol mohol ani len vtedy, čo aj len čiastočne uspokojiť. (Výkřiky posl. Polívky. - Posl. Sivák: To je surogát a nie zákon!) Na to prijdem. Že sme za tento zákon hlasovali, neznačí, že sme sa s tým, čo nám tento zákon dáva, uspokojili. Vedeli sme to už vtedy my a z vašej strany tí, ktorí ten zákon urobili. Dr Kramář sám vyhlásil o tomto zákone: "Toto je len rámec, ale treba mu dať náplň." My stojíme na základe Pittsburskej dohody, ona je naším programom. (Posl. Polívka: Čo je vyššie, Martinská deklarácia či Pittsburská dohoda? Ja sa vás pýtam! Martinskú deklaráciu prehlásili zástupcovia slovenského národa, Pittsburskú dohodu zástupcovia spolkov v Amerike! Čo je vyššie? - Potlesk poslanců čsl. strany nár. socialistické. - Místopředseda Stivín zvoní. - Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové a čsl. strany nár. socialistické.) Počujte, to chcem práve... (Výkřiky. - Hluk.) Slávna snemovňa, dovoľte mi, aby som práve... (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové a čsl. strany nár. socialistické. - Místopředseda Stivín zvoní.)

Slávna snemovňa! Dovoľte mi, aby som práve túto vec vysvetlil a pán kolega nech mi dovolí, aby som nadviazal na to. Teda my stojíme na základe Pittsburskej dohody, ona je naším programom a má byť vtelená do ústavy. (Výkřiky posl. Sladkého, Rázuse a poslanců ľudové strany slovenské.) Ako už bolo spomenuté, zákon o krajinskom zriadení nás nemohol uspokojiť, menovite nie teraz, keď vidíme, že krajinský prezident absolutne žiadnej právomoci, menovite ohľadom personálií v žiadnom rezorte nemá, nevplýva na vec administrácie štátnej, je len krajinskou expediciou štátnych aktov z Prahy na okresných náčelníkov, celkove odvislý od ministerstva vnútra, je jeho úradníkom hoci kedy sosaditeľným. Pôsobnosť zastupiteľského sboru slovenskej Krajiny môže sa zaobierať so sostavovaním rozpočtu silníc a krajinských nemocníc, nie však ani len s krajinskou sociálnou pečlivosťou, krajinskými záležitosťami invalidov, záležitosťami nezamestnaných a nemocenských poisťovien a Červeného Kríža. - Ani s týmto sa nemôžeme zaobierať, lebo tieto majú centrály v Prahe. A s týmto máme byť teda spokojní? Je tu však daná možnosť aj dotiaľ, kým bude môcť byť uskutočnená a úplne do života uvedená Pittsburská dohoda, ihneď riešiť slovenskú otázku zmenením zákona o krajinskom zriadení vzhľadom na Slovensko, vybaviť Slovenské krajinské zastupiteľstvo ako krajinský snem mocou účinnejšou, širšou. (Posl. Sivák: Rozšíriť ten rámec a nie zúžiť!) Však hovorím, že tak môže byť naša zásada prevedená.

Decentralizácia niektorých administratívnych záležitostí. Krajinský snem čili zastupiteľstvo by volilo miestoprezidenta obstarávajúceho krajinskú samosprávu, ktorý by bol tomuto krajinskému zastupiteľstvu aj zodpovedný. To je to rozšírenie. Ihneď by to už ináč vypadalo v prospech Slovenska. A krajinský prezident voči tomuto samosprávnemu zastupiteľstvu a volenému miestoprezidentovi ako člen štátnej vlády mal by právo veta voči usneseniam krajinského zastupiteľstva, poťažmo nesprávnych počinov miestoprezidenta. (Výkřiky posl. Polívky.) Pane kolega, vy ste si včera odrečnil, tak nechajte mňa, aby som mohol tiež odrečniť.

Zo štátnej pravomoci poťažmo vymenovacieho práva všetkých ministrov maly by sa vyňať všetky personálne veci, vztahujúce sa na Slovensko, a mal by nimi byť poverený prezident slovenskej krajiny. Prezident by bol členom vlády a podliehal by len tejto a nie ministerstvu vnútra, menoval by vo všetkých rezortoch štátnej správy na Slovensku tých úradníkov, ktorých dnes menuje ten ktorý rezortný minister a ostatných na návrh slovenského prezidenta ako člena vlády vymenuje vláda, poťažmo prezident štátu.

Každý úradník na Slovensku, menovite však generálny riaditeľ pošt a telegrafov, generálny riaditeľ finančnej správy, generálny riaditeľ železníc, prednosta školského referátu a prezident vrch. súdu a ostatných v osobných veciach, ohľadom menovania a v disciplinárnych záležitostiach boly by podriadené krajinskému prezidentovi.

Vo veciach odborných sú poradným orgánom krajinského prezidenta a jeho referentmi v krajinskom sneme, poťažmo v zastupiteľskom sbore. Má byť utvorený osobitný slovenský status pre úradníkov na Slovensku. Na Slovensku len a vždy v prvom rade Slovák spôsobilý má byť menovaný úradníkom.

Sú to len námety, vážení pánovia, čo tu podávam vo veľkých rysoch, tedy dočasná decentralizácia v rámci tohoto zákona, o detailoch by sa mohlo diskutovať, a pri tom som presvedčený, že by to štátnej jednote a prestyžu štátu vôbec neškodilo, dosiahlo by sa však, že by sme mohli raz už započať s konečným konsolidovaním našich slovenských pomerov a tak by politicky spokojné Slovensko mohlo tvoriť nedobytnú silnú baštu tohoto štátu, nepodliehajúcu politickým lákadlám zo žiadnej strany. Prehlašujeme, že nám žiadaná autonomia není a nechce byť žiadným dualizmom a nemieni naštrbiť jednotnosť a celistvosť štátu. (Výkřiky posl. Polívky. - Místopředseda Stivín zvoní.)

Slávna snemovňa! Najvážnejším úkolom nášho štátu musí byť vybudovať si silnú a zdatnú armádu. Našou geografickou polohou je daná nám vo vojenskom ohľade úloha stavať armádu na obranu a nie na útok. Náš štát sa zrodil, my sme ho postavili z národnej vôle dvoch bratských slavianskych národov na zrúcaninách veľkej Rakúsko-uhorskej ríše, my sme dosiahli našich dávnych snov, tie sa nám splnily, náš štát obývajú v 4/5 Slaviani - teda my nemáme žiadne aspirácie na cudzie územia. Avšak práve preto, že sme cudzie nezabrali, budeme si hranice nášho štátu proti útokom s juhu, so severa a s hocikade by tieto aj prišly, brániť do posledného dechu. (Výborně!) Ohľadom tohoto nemôže byť medzi námi rozdielu, nemôže byť strany a straníctva, môže byť len statočný, verný štátny občan svojej vlasti, to ostatné je vlastizrada a taký nemá medzi nami čo hľadať.

Vidíme teda, že ohľadom nášho vojska, ohľadom obrany štátu nesmie byť a nie je medzi námi Slovákmi a Čechmi, ba verím aj inorečovými štátnymi občanmi žiadneho rozdielu, - verím, že sú loyální, ako majú byť - všetci sa tu jednomyseľne postavíme na obranu našej vlasti. Chceme-li sa však účinne brániť, musíme tú národnú obranu, to naše vojsko milovať, považovať ho za svoje a dať mu všetky prostriedky, aby stálo na výške doby, aby bolo vo skutočnosti boja schopné. To znamená, že vojsko musí mať k dispozícii nielen toľko peňazí, koľko potrebuje, aby sa mohlo vyzbrojiť dokonale tými najmodernejšími zbraňami, dopravnými prostriedkami, chemikaliami, automobilami, tankami, letectvom atd., ale musí mať k dispozícii dušu celého národa, brannosť celého štátu. Národ náš musí stáť do posledného jednotlivca za tou našou národnou armádou, nesmie byť nikoho, kto by s brannou mocou nesympatizoval, kto by ju vždy osobne a finančne nepodporoval. Duch národa musí byť zdravý, súci k obrane štátu, lebo tohoto dobrého ducha národného nič, žiadon výzbroj nenahradí. (Výkřiky posl. Polívky.) Pozrime na bratských Juhoslovanov, či to bola alebo či to snáď je technicky najlepšie vyzbrojená armáda na kontinente? Zaiste nie. A či by si dakto trúfal hoci aj trikráť tak početný národ viesť alebo začať sám vojnu s týmito klasickými hrdinnými vojakmi? Čo ich robí silnými, imponujúcimi celému svetu? Ten zdravý, silný, neodolateľný slavianský duch, láska k vlasti, ktorá zná len kráľa a blaho svojej otčiny. Zomrieť za vlasť je mu ctnosťou, ako žial tohoto mravu krem nich už hádam v Europe nikde niet. Každý Juhoslovan, ba ešte aj ženy sú zrodenými hrdinami. Oni, ako ruskí kozáci, (Hluk. - Místopředseda Stivín zvoní.) nepotrebujú predvojenskej výchovy. (Výkřiky. - Místopředseda Stivín zvoní.) Juhoslovani nepotrebujú predvojenskej výchovy, lebo sú vojaci rodom. Čo by sme boli za národ, keby sme nevedeli aj krvou platiť za svojú slobodu? My sme Slovani, ale z mäkkého vydania. My nemáme vojenskú odhodlanosť a výbojnosť v sebe ako Juhoslovani, ba ani len toľko ako Nemci alebo Maďari. My si musíme národ vychovať k tomu, aby vedel, že čo kulturného, hospodársky cenného vytvorí v miere, v zlých časoch si to bude musieť vedeť aj obrániť; musíme vychovávať národ k pohotovosti a brannosti. Kde to má začať? Vo školách. Ako? Od útleho veku sa má vštepovať do mládeže, dobrými učiteľmi nacionalistmi, že štát sa stará o každého svojho občana, zaisťuje mu osobnú bezpečnosť, hmotné blaho, dáva mu možnosť výživy, a preto každý zasa musí svoj štát milovať a zaň hmotné a všetky ostatné obeti prinášať. Má sa učiť historia národa vo viacerých hodinách na školách ako doteraz, aby žiak videl a vedel, čo tvorili jeho predkovia kultúrne a hospodársky a že za to aj trpeli, bránili si to s ohromnými obeťami na majetkoch svojich, ba i životy obetovali za blaho tých nás, čo sme za nimi prišli.