My nemůžeme nic jiného dělat než konstatovat, jaká situace je, co je pravda, poněvadž každý stát - a znovu to zdůrazňuji - ať je to kterýkoliv stát, snaží se, aby dělal politiku imperialistickou, i když momentánně nemá zájmu na tom, aby své plány prováděl. Taková je ve skutečnosti situace. (Výkřiky posl. Zeminové a komunistických poslanců. - Místopředseda Stivín zvoní.) Znova konstatuji, že to, co zde bylo tvrzeno, že Sovětský svaz změnil svou politiku, že Sovětský svaz dělá politiku jinou, než snad dělal dříve, a v důsledku toho, že je nyní možno o něj se opírat, není pravda, protože svou politiku nezměnil Sovětský svaz, nýbrž změnily ji kapitalistické státy, nevyjímajíc Československo, které se dnes cítí naprosto isolováno, ohroženo a proto hledá svou spásu na východě v nenáviděném bolševickém Rusku, kterému dosud nemohlo přijíti na jméno. (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Dále má slovo p. posl. dr Slávik.

Posl. dr Slávik: Slávna snemovňa! Výklad pána ministra zahraničia, ktorý podal včera Národnému shromaždeniu, bol výstižný, metodický, určitý a jasný. Nebola to diplomatická reč, ktorá zakrýva myšlienky, ale bolo to reálne, otvorené slovo, reč historika a štátnika, ktorá je vedená určitou liniou, objektivne hodnotí a správne konkluduje. Základné tézy reči ministra zahraničia iste vyvolajú a vyvolaly jednomyseľný súhlas celého národa a všetkých skutočne štátotvorných složiek v našom štáte, ba verím, súhlas všetkých priateľov mieru a konsolidácie v celej Europe a vo svete.

Keď som sa preca prihlásil ku slovu za klub poslancov republikánskej strany zemedel. a maloroľ. ľudu, činím to preto, aby som glosoval jednotlivé stati výkladu zahraničného ministra a pritlačil, zdôraznil ešte viac niektoré jeho správne postrehy a niekde dopovedal to, čo pán minister, ako zodpovedný správca našej zahraničnej politiky, nemohol rozvinúť širšej. Chcem sa tiež podívať na aktuálne problémy našej zahraničnej politiky s hľadiska slovenského, ačkoľvek zdôrazňujem veľmi určite, že v zahraničnej politike nesmie a nemôže byť u nás odlišného stanoviska a chápania slovenského a českého, že naša zahraničná politika má a musí mať svoju jednotnú liniu československú. (Výborne! - Potlesk.) Tak chápe samozrejme svoj úkol i pán minister dr Beneš, keď sa správne dovolával jednotného šíku v národe a štáte v dnešných i zahranične politicky ťažkých dobách. Môj slovenský hlas chce len zdôrazniť to, že my Slováci sme v tomto jednotnom šíku v obrane záujmov našej vlasti, a to iste bez rozdielu strán a bez rozdielu vládneho či opozičného postoja. (Tak je! Výborně!) Ale i my Slováci, keď si práve tieto dni spomíname 15. výročia tých dôb, keď svorne umieral Čech a Slovák na slovenskej pôde proti presile početnej i materielnej, víťazne odrazil prvý nápor, vedený proti našej slobode práve svojou vyššou morálnou silou, že my roduverní Slováci máme ešte v čerstvej pamäti nebezpečie, ktoré nám hrozilo vtedy a ktoré je hrozivé i dnes, a vieme, aby som to povedal populárne, že čert nespí a preto nesmieme spať ani my! Preto sme nikdy neboli ľahkovernými a nikdy sme neboli a nebudeme defaitistmi.

Nástrahy proti našej slobode hudú nám do uší do omrzenia každý deň, raz podkopným, podzemným spôsobom, raz otvorene a zjavne a povedal by som oficielne. A tu dovoľte mi, pod dojmom veľkých manifestácií, ktorých som sa zúčastnil na Slovensku posledné dni, aby som povedal, že slovenský ľud i občania iného jazyka jednomyseľne a tým najrozhodnejším spôsobom s nadšením sa hlásia k svojmu štátu, že slovenský ľud bude hájiť každú piaď zeme našej vlasti, keď by to bolo treba. (Výborne! - Potlesk.) A zvlášte oduševnene a dôstojne zdôraznily tieto manifestácie národa, že je to nielen pôda slovenská, za ktorú sú Slováci odhodlaní bojovať a umierať, ale i pôda a územie celého štátu. Takto chápe slovenský ľud jednotnú suverenitu Československa. (Výkřiky posl. Procházky.)

Nepotrebujeme ani zdôrazňovať, že vítame a schvaľujeme stálu, priamu, neochvejne dôslednú politiku mieru nášho zahraničného zastúpenia. Vítame, že táto politika je vedená principom svornej a tvorivej spolupráce národov, zásadou rovnosti, rovnocennosti a samobytnosti všetkých národov, veľkých i malých (Výborně!), samozrejmou to zásadou moderného medzinárodného práva. Zdôrazňujeme, že veľkú myšlienku Spoločnosti národov, ktorá - nech o nej hovorí kto chce čo chce - v tých búrlivých povojenných dobách vykonala plne svoje poslanie a zabránila konfliktom, zachránila mier v Europe a vo svete, považujeme všetci za jedine správnu bázu medzinárodnej spolupráce, za jedine účinný inštrument záchrany mieru a zblíženia národov. A práve tak sme až do hĺbky duše presvedčení, že Malá dohoda je a ostane v rámci možností, daných Spoločnosťou národov, najlepším, najbezpečnejším nástrojom a záštitou mieru, hospodárskej a politickej konsolidácie, pokroku a demokracie vo strednej Europe. Vo vernosti k našim spojencom, Malej dohode a k bratskému veľkému národu francúzskemu vytrváme statočne.

Pri veľkolepých vzpomienkach na boje pred 15 rokmi spomínali sme s vďakou i francúzskej vojenskej pomoci, zvlášte pomoci francúzskeho ducha, ktorého nám reprezentovali generáli Pellé, Mittelhauser, Faucher a i. Ale spomínali sme i správnej a naším srdciam spoločnej línie francúzskej diplomacie, ktorej skvelým reprezentantom je i pre nás zahraničný minister Louis Barthou. (Potlesk.) Avšak zdôraznili sme, že v prvom rade my sami musíme mať ducha a musíme byť pripravení na všetky eventuality a byť schopnými čeliť i svojou morálkou a telesnou silou všetkým nebezpečiam. Preto vítame a s najväčším dôrazom schvaľujeme vyhlásenie pána zahraničného ministra, že musíme byť pripravení vojensky, administratívne, vnútropoliticky, hospodársky a menovite tiež morálne. Radi súhlasíme z celej duše, že vláda Československej republiky chce žiadať od nášho ľudu súhlas k opatreniam, ktoré našu slobodu zabezpečujú, menovite tiež predĺženie vojenskej služby. Upozorňujem len, že je treba urýchlene zabezpečiť duševný kľud obrancov nášho štátu, aktívne slúžiacich vojakov, slušným zabezpečením ich živobytia a menovite tiež honorovať službu, ktorú konajú občania štátu s radosťou, započítaním tejto doby do štátnej a verejnej služby. Je to samozrejmým a, povedal by som, primérnym požiadavkom našej brannosti.

Sme vďační pánu ministrovi zahraničných vecí za pragmatické vylíčenie europskej a svetovej mezinárodnej situácie od doby odchodu Nemecka zo Spoločnosti národov a plne schvaľujeme postup našej zahraničnej politiky za toto obdobie. Sme pevne presvedčení, že táto cieľuvedomá priama politika prinesie svoje ovocie. Môžem z vlastnej bezprostrednej skúsenosti z nedávnych dôb potvrdiť, že príklady mierovej, politickej a hospodárskej súčinnosti štátov Malej dohody a jej trvalá a cieľavedomá organizácia stáva sa východiskom a príkladom súčinnosti i štátom nám vzdialeným a menej ohroženým nepokojmi v Europe. Myslím na štáty severské, kde zodpovední činitelia s porozumením a veľkou sympatiou sprevádzajú naše snaženie o lepšiu organizáciu regionálnej spolupráce národov, sú priamo inšpirovaní naším príkladom podobnej súčinnosti v záujme mieru a hospodárskej i morálnej obnovy v Europe. (Výborne!)

Práve tak nemožno nevidieť, že príklad Malej dohody bol priamo zúrodňujúcim a tvorivým pri utvorení Dohody balkánskej a nie bez vlivu pri nádejnom vzniku Východného p aktu. A tu dovoľte, dámy a pánovia, aby som sa zastavil pri tak diskutovanom a kritizovanom kroku Malej dohody, pri novom upravení nášho pomeru k sovietskému Rusku. Súhlasíme, že už polemík v tej veci bolo dosť a že nie sú ku prospechu utvárania sa nielen našich hospodárskych vzťahov k najväčšiemu slovanskému národu, ale ani neslúžia vývoju našej bezpečnosti. Je preca nesporné, že musíme vítať, že veľký slovanský štát postavil sa nedvojsmyselne proti revizionizmu a na ochranu stavu vytvoreného mierovými smluvami. Musí nám byť tiež vítaným, že najväčšia slovanská mocnosť vstupuje do europskej spolupráce s nami. To neznamená a nemôže ovšem znamenať, že sa vzdávame svojích slovanských ideálov a že by sme akýmkoľvek spôsobom otriasali našou slovanskou demokraciou. Pán minister zahraničia povedal, že nechce v tejto situácii nič vykladať predbežne o našej slovanskej politike a že dokumentovaná historia zdôvodní, že sme robili vždy dobrú slovanskú politiku. Radi to chceme veriť a priamo sa dožadujeme, aby slovanské ideály, ktorých náš národ bol vždy nositeľom, ostaly i naďalej vodítkom našej vnútornej i zahraničnej politiky. (Potlesk.) Nezradíme ani tých, ktorí sa k nám o ochranu a pohostinstvo utiekali, a chceme veriť, že slovanské cítenie i v ruskom národe bude určovať utváranie pomeru Ruska k nám. Neznamená a nesmie znamenať nová úprava našich vzťahov k sovietskému Rusku ani zmenu nášho demokratického smýšľania. Metody a formy vládnutia, vedenia našich vecí nebudeme napodobovať zo sovietskeho Ruska a nepripustíme ani, aby nám naší komunisti rozvracali náš štát (Potlesk.), naopak chceme veriť, že oni sami budú poučení, že svojou neplodnou a rozvratnou, nezodpovednou prácou slúžia len záujmom reakcie (Potlesk.) a temným silám, ktoré sa organizujú proti spolupráci a mieru medzi národmi. Nie je pravdou, že by sme my boli menili niečo na našom dosavádnom politickom postupe. My ideme cieľuvedome za našou bezpečnosťou, za demokratickými ideálmi (Potlesk.) a za mierom, a jestli na tejto ceste a pri týchto ideáloch sídeme sa s kýmkoľvek, pôjdeme cestou spoločnou.

A keď hovorím o slovanskej politike, dovoľte, aby som vyslovil presvedčenie, že nedorozumenia, ktoré vznikajú nie z našej viny medzi nami a bratským slovanským poľským národom, nemôžu byť trvalými v našom pomere. Hovorí nám to nielen slovanské srdce, ale aj totožnosť našich záujmov, tedy reálne posudzovanie veci. Nesmie tu preca rozhodovať malichernosť a nesmie sa stavať ani na falošných historických reminiscenciách. Pomer náš musí upravovať duch bratskej lásky a veľké skutočné ponaučenia z poľskej i našej historie. (Výborně! - Potlesk.) Naše susedstvo musí byť dôvodom k bratskému spolužitiu a nie k susedským hádkam a sporom. A preto, ako Slovák, ovšem nemôžem nezdôrazniť, že nás bolí, keď Poľsko dáva prístrešie a z časti i morálnu podporu najväčším nepriateľom Slovanstva, plateným služobníkom cudzej, nám neprajnej propagandy, zradcom a Judášom národa, Jehlicskovcom a Ungrovcom. (Potlesk.)

A tu nech je mi dovolené otvorene a veľmi rozhodne vyhlásiť, že slovenský národ vidí svoju budúcnosť zabezpečenú jedine v Československej republike, len tu môže a chce sa plne vyžiť svojim národným životom. Kto iné tvrdí, akúkoľvek masku na seba berie, je nepriateľom Slovanstva a je tedy i nepriateľom Poľska. (Potlesk.) My chceme sa všemožne pričiniť, aby na koniec i pri sporoch, ktoré vznikajú medzi bratmi, rozhodovala láska. Prirodzeným by bolo, keby sme považovali navzájom za svoj vlastný záujem záujem slovanského brata. My prajeme svojim poľským bratom, aby boli silným, veľkým slovanským slobodným národom. Navzájom žiadame len, aby sa aj oni tešili z našej slobody. (Tak jest! Výborně!)

Prechádzam na nášho južného súseda. S radosťou a uspokojením konštatujeme, že tentokráť pán minister Beneš našiel zvlášť pádny, pravý a rozhodný tón. Správne je, že ani hospodárske ani iné ústupky nebudeme platiť nikdy ani piaďou našej zeme, ani jedinou našou dušou. (Výborně! - Potlesk.)

Maďarsko musí jasne vidieť, že jestli stavia za podmienku politickej alebo aj hospodárskej spolupráce revíziu, nedôjde takto k tej spolupráci nikdy! Tu odsunujú možnosť spolupráce ad calendas graecas. My však na revizionistickú propagandu dívame sa s kľudným svedomím. Škoda tých enormných prostriedkov, aké na túto propagandu maďarská vláda a národ vynakladá, lebo tých peňazí by bolo možno použiť pre maďarský národ lepšie a rentabilně. Mi ohla by byť použitá tá čiastka na kultúrne a sociálne potreby maďarského národa. (Výborne!) Keď Maďari tvrdia, že revízia znamená mier, to znie, ako keď lupič tvrdí, že je vykonávateľom spravedlnosti a právneho poriadku.

Húževnate a nevyberavými prostriedkami prevádzaná revizionistická propaganda môže mať účinok len u neinformovaných a jednostranne informovaných jednotlivcov. Takýmto úspechom môže sa dočasne tešiť, ale kúpiť a oklamať nemožno celé národy (Tak jest!), nemožno tých, ktorí majú zodpovednosť voči svojim národom. Tu platí to latinské: ignotos fallit, notis est derisui. Maďarská propaganda je schopná inak hrať na všetkých strunách, neraz i demokratických a mierumilovných šalmajoch. Raz sú germanofilmi, raz frankofilmi, raz latinofilmi, ako im to práve pasuje do krámu. Ale je preca známa tá stará maďarská politická prax, keď v maďarskej revizionistickej politike bratia si vedeli rozdeliť úlohy i vo vláde a opozícii, aby mali na každý prípad alibi. Avšak občas v nestreženom okamžiku ukáže sa pravá tvár a tá sa ukázala na príklad teraz po rozhodných mužných prejavoch ministra Barthoua, kde zúrenie zvlášte maďarskej tlači ale aj v parlamente dosiahlo vrcholu paroxismu. Veď Barthouova politika a jeho prejavy zničily toľko pracne a draho vybudovaných pozícií revizionistických. Nepreceňujeme tedy úspechy maďarskej revizionistickej propagandy, ale ani ich nepodceňujeme. Calumniare audacter, semper aliquid haeret, a revizionistická propaganda odvahu má. A zneužíva ju tak, že sa nezapýri ani pri najnehoráznejších lžiach. (Tak jest!)

Je príznačné, že v nedávnej polemike medzi redakciou anglického časopisu "Manchester Quardian" a hlúčkom anglických poslancov, ktorí boli v Maďarsku spracovaní, neštítili sa títo poslední tvrdiť, že vraj Slováci, Rusíni i Chorvati podporujú revíziu, ako vraj jedinú cestu k svojmu oslobodeniu. Takýmito nehoráznosťmi pracuje revizionistická propaganda. Ale môže kaliť vodu a pomýliť neinformovaných. Preto je treba, a to zdôrazňujem, aby naša zahraničná politika stavala vždy a všade proti lži pravdu, proti útoku účinnú obranu. Je treba, aby naša zahraničná politika mala k tomu i dostatočných a primeraných prostriedkov, ktorých bohužiaľ často postráda. Proti boju s jedovatými plynmi nesmieme byť preca bezbrannými!

Nechcem opätovať, čo bolo už rečené. Teším sa, že pán minister Beneš konštatuje zlepšenie nášho pomeru k Italii. Nie je predsa mysliteľné, že by národ Garibaldiho chcel stáť na strane tých, ktorí idú proti slobode nášho národa. Tu je správné, keď sa ide po stopách Milana Rastislava Štefánika, a nezabúdajme, že naši chlapci umierali i v italských rovnošatách!

Zastavím sa len letmo pri Nemecku. Však tieto dni hľadíme všetci uprenými očiami, čo sa v Nemecku robí. Súhlasíme doslovne s pánom ministrom Benešom, že nechceme zasahovať nijakým spôsobom do vnútorných pomerov nemeckej ríše, ale nikto nám nemôže zabrániť, abysme si o metodách, aké sa používajú zvlášte v posledných dňoch v Nemecku, neučinili svoj úsudok a tento úsudok môže byť len pocitom zhrozenia a hlbokého poľutovania, že sú v kultúrnom národe možné takéto metody a prostriedky boja.

Prichádzam k záveru svojich poznámok. Juhoslovanský min. predseda Uzunovič povedal vo schôdzi Národného shromaždenia ministrovi Barthouovi medzi iným toto: "I u nás, ako inde vo vnúternej politike, sú a môžu byť rôzne názory, ale v otázke našej integrity, nášho štátneho celku, našej jednoty a budúcnosti shodujeme sa všetci Juhoslovania ako jedon muž."

Táto jasná reč platí i o nás a o celej Malej dohode. Preto môžem menom klubu republikánskych poslancov vyhlásiť, že politiku, ktorá stavia na Spoločnosti národov, na Malej dohode, na zabezpečení našej slobody a demokracie, budeme čo najrozhodnejšie podporovať. (Výborně! - Potlesk.)

Prajeme si, aby sa úsiliu našej zahraničnej politiky, v súhlase a spolupráci so všetkými, ktorým záleží na udržaní mieru a medzinárodnej spravedlivosti, podarilo zabezpečiť našu slobodu a byť platnou a plodnou silou demokratického pokroku a priateľského dorozumenia medzi národy doma i v medzinárodnej politike!

Prajeme si, aby optimizmus pána ministra Beneša nebol sklamaný, veríme s ním v zdar republiky a vo víťazstvo demokrácie a pravdy. (Výborně! - Potlesk.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Dále má slovo p. posl. Hrušovský.

Posl. Hrušovský: Veľactená snemovňa! Môj ctený predrečník, pán posl. dr Slávik, tlumočil mienenie verejné a hovoril, že celá naša verejnosť súhlasí s vývodmi pána ministra zahraničných vecí, ktoré predniesol vo svojom včerajšom výklade. Menom strany, ktorej som členom, dovoľujem si podškrtnúť hlavne tú jeho výzvu k národu, aby národ nás sústredil všetky sily svoje nielen k hájeniu branej bezpečnosti štátu, ale i k hájeniu nášho demokratického režimu, ktorý sa pre naše pomery tak dobre osvedčil a podstatne prispel k upevneniu našej republiky. Práve tak ako kol. dr Slávik, tak i ja už z toho hľadiska slovenského musím sa oberať niektorými otázkami, ktoré boly síce podrobne a výstižne rozobrané vo výklade pána ministra zahraničných vecí, ale ktoré je treba tiež i s našej strany glosovať. Ide tu v prvom rade o náš pomer k Poľsku. Jestli sa trpí určitá propaganda poľská na Slovensku, ktorú prevádzajú i u nás niektorí poverení funkcionári poľského štátu, na pr. v Bratislave, v Košiciach, alebo v Mor. Ostrave, tak pokladám za svoju povinnosť tlumočiť verejné mienenie naše, že keď naše správné orgány neohradzujú sa proti takémuto zneužívaniu konzulských práv na teritoriu nášho štátu, neni to výrazom našej slabosti, ale je to výrazom presvedčenia, že všetky nekorektné jednania patričných pánov i tak sú marné, bezúspešné a neplodné, že škoda by bolo sa nad tým znepokojovať.

Pán minister zahraničia ostatne vo svojom expozé hovoril, že medzi nami, našou vládou a poľskou vládou bolo konštatované, že tu ide o lokálne spory a neni to nejaký politický konflikt medzi oboma štáty. I my chápeme celý náš vzájomný pomer takto. Jestli by sa však našli na poľskej strane snílkovia, ktorí by sa domnievali, že môžu počitať s nejakým odklonením sa slovenského obyvateľstva od Československej - republiky a s nejakými sklony k Poľsku, tak je nutno takýmto snílkom s našej strany otvorene povedať, že sú na ohromnom omyle. (Výborně!) Takéto plány nebudú nikdy iným než obyčajným blúznením, ktoré nikdy nebude a nemôže mať úspechu. Prečo? Na túto otázku musí odpovedať každý poctivý Slovák takto: Poliaci v dobe, keď sme boli znásilňovaní Maďarmi, nikdy o nás vedeť nechceli a nevedeli (Tak je!), neznali nás a nechceli nás znať. (Posl. dr Ivanka: Bratríčkovali sa s Maďarmi a Nemci!) Áno, v bývalom Rakúsku-Uhorsku udržovali najtesnejšie priateľstvo s tými, ktorí nás utlačovali, s Maďarmi a ich feudálnou šľachtou. Keď si pripomeniem r. 1848, keď sa Slováci po prvé chopili zbrane na hájenie svojej slobody, vtedy sme videli, že v tom tábore Maďarov boli poľskí generálovia náčelníkmi vojska, ktorí viedli košútovské vojsko, kým slovenských dobrovoľníkov viedol Zach, Janeček, Bloudek, Frič, českí dôstojníci. (Výborně! - Potlesk.) A preto, keď i odhliadneme od každej bližšej príbuznosti a pokrevnosti našich k Čechom než Poliakom, nemôžeme mať k Poliakom dôvery už z minulosti, nemôžeme mať dôvery v žiadne riešenie slovensko-poľské, a sme o tom presvedčení aj z prítomnosti, keď si všímame, ako zachádzajú Poliaci s našimi slovenskými menšinami, s tými niekoľko slovenskými obcami, ktoré dostali na Spiši a v Orave od nás, kde slovenským obyvateľom ešte aj modlitebné knižky slovenské sú odnímané z kostolov.

Ináč želáme si, ako to aj pán minister zahraničia vo svojom expozé naznačil, shodu s Poľskom, už s nášho hľadiska slovanského, ale za každých okolností chceme zariadiť svoje jednanie k Poľsku tak, aby neutrpela naša štátna a národná dôstojnosť. (Výborně! - Potlesk.)

Nemôžem ináč, práve tak ako to zdôraznil aj kol. dr Slávik, než s pocitom zadosťučinenia prijať pasus v reči pána ministra zahraničných vecí o Maďarsku, ktorý sa týkal toho, že nikdy, práve tak, ako to i Maďari hovoria, nebudeme platiť žiadne hospodárske výhody za ústupky teritoriálne. Maďari prichádzajú pred svetovú verejnosť s požiadavkom revízie trianonského mieru a vo svojich výkladoch žiadajú opravu hraníc. Dosiaľ však ešte nikdy a nikde nehovorili, akú opravu žiadajú. Majú v tejto veci 2 tézy, jedna je pre zahraničie, pre neinformovanú západnú verejnosť, druhá téza je doma pre ich vlastných ľudí, a tá téza je tá pravá. Pred zahraničím tvrdia, že ich požiadavok revízie spočíva v tom, aby štátna hranica spadala v jedno s etnografickou, ale doma hovoria, že ich požiadavok je reštitúcia bývalého veľkého Uhorska. Domnievajú sa, že svet na západe je tak neinformovaný a naivný, že neprehliadne túto dvojakú hru. Maďari by chceli radi pred Europou v tomto zástoji hrať úlohu biblického márnotratného syna, ktorý, keď už premárnil svoje dedictvo, vrátil sa k otcovi a našiel u neho vľúdneho prijatia a bol zasa obdarovaný pozemskými statky. Túto rolu sa Maďari pokúsili i teraz hrať, ale táto ich hra je falošná. Nie je u nich kajúcnosti márnotratného syna, nebijú sa v prsá, koľko zhrešili na tých, ktorí boli niekedy im poddaní. I dnes znásilňujú nemaďarské obyvateľstvo v dnešnom Maďarsku tak, ako to bolo pred tým. Domnievajú sa, že Europa má tak veľkú záľubu v tomto chvastavom národe, že odpúšťa im hriechy i z minulosti i z prítomnosti a pomôže im, aby dostali to, čo ako porazení stratili, to je možnosť pokračovania v násilí. Ovšem že proti takémuto počínaniu my sa brániť chceme, budeme a ubránime! (Výborně!) Keď nenahliadnu Maďari, že celá ich revizná akcia je vlastne márné plýtvanie energiou, že je už nenavrátiteľná ich supremácia nad inými národmi, bude to na ich vlastnú škodu. Práve tak ako niektorí Poliaci, tak aj Maďari počítajú s tým, že na Slovensku sú určité strany autonomistické, povedzme separatistické, ktorým dľa ich mienky ide o rozklad či rozpad Československej republiky. Ale počítaním na takéto hnutie na Slovensku Maďari budú trpko sklamaní, a tak sa zdá, že sú už sklamaní. Jestli je autonomizmus či povedzme i separatizmus na Slovensku, tak ten nikdy neznamená spojenie Slovenska s Maďarskom. My sme síce proti autonomii, proti separatizmu, lebo vidíme v jednote silu a v jednote najlepšiu záštitu našej slobody. Ale i tí autonomisti, ktorí sú preniknutí slovenským nacionalizmom, sú snáď voči Maďarsku ešte výbojnejšími než my a snáď i šovinistickými. Vidia nebezpečie maďarské snáď ešte čiernejšie než my. Ich spory s Čechmi sú len lapáliami voči nesmieriteľnému odporu proti návratu maďarského panstva. Toto počítanie so slovenským autonomizmom je pre Maďarov v ich revizných snahách jedným z veľkých omylov.

A ostatne aké tu zbytočné okrašľovanie požiadavkov revízie so strany Maďarov! Odvolávajú sa na historické právo. Ale práve s tým historickým právom maďarským nie je si ešte Europa na čistom, i keby sme pripustili, že historické právo má prednosť pred právom prirodzeným a životným. Bol to maďarský učenec, historik, ktorý napísal, že celá t. zv. historia maďarská, tak ako ju vyučujú v maďarských školách, je falzum, spočíva na falošných listinách. Uhorsko nebolo nikdy jednotné, Uhorsko bolo vždy jedinou zemou na svete, kde ešte do počiatkov XIX. stoletia nebola reč najväčšieho národa úradnou rečou, ale bola latina. Gróf Stefan Széchenyi, o ktorom Maďari tvrdia a hovoria, že to bol najväčší Maďar, napísal, že supremácia Maďarov spočíva len na premlčaní práv iných národov. Dokázané je vedecky, že asi zo 130 listín, ktoré zostaly ešte z doby arpádovskej dynastie, sú 3/4 falošné. (Slyšte!) A na takomto podklade je vybudovaná celá maďarská historia. A vzdor tomu bol to jedon z Habsburgovcov, ktorý nedávno v magnátskej snemovni budapešťského parlamentu napadol francúzskeho ministra zahraničia Barthoua pre jeho reč povedanú v rumunskom parlamente, kde hovoril, že Rumuni si budú brániť to, čo bolo niekedy ich. A keď už Jozef Habsburk, ktorý bol pred niekoľko rokmi po prevrate prísahal na Maďarskú republiku a zriekol sa svojho arcikniežacieho titulu, ovšem dnes je monarchistom a zasa sa dáva titulovať arcikniežaťom Jozefom - tak veľký klade dôraz na historické právo, snáď nepopre, že bolo kedysi Sedmehradsko a že v historii rímskej ríše vzpomína sa na Daciu a jej hlavné mesto, ktoré ležalo na území bývalého Uhorska a že sú potomkovia týchto Dákov v dnešných Rumunoch. Snáď je možné, že Jozef Habsburk vyhlási tieto "annales" rímskych letopiscov za falzifikáty - tomu bysme sa ovšom u Habsburka nedivili.

Ďalej Maďari počítali s tým, že Malá dohoda, ktorá má jeden z hlavných cieľov hájiť územné ustanovenia trianonského mieru, je vnútorne nepevná a že ju možno rozraziť a tým otvoriť cestu maďarským revizionistickým snahám. Tu je videť znova veľký omyl maďarskej politiky. Malá dohoda není nahodilým ad hoc útvarom, Malá dohoda je životným útvarom, jehož korene sahajú do hlbšej a vzdialenejšej minulosti, než bola doba podpísania trianonského mieru. Malá dohoda sa v podstate zrodila z bolestných, zlých časov, v dobách útiskov, vtedy, keď Slovákov, Rumunov, Srbov, Chorvátov najkrutejšie utiskovali maďarskí páni. Bolo to pri procese memorandumovom v počiatku rokov 90tých, kde boli obhájci pred súd postavených Rumunov Slováci a Srbi a ja ako malý chlapec si pamätám - pán kol. Ivanka si na to snáď tiež pamätuje - že nosil som trikoloru s rumunským nápisom: "Totul pentru natiune" (všetko za národ). A keď bola výstava v r. 1895, kde slávili tisíciročné panstvo maďarské, vtedy sa v Budapešti sišiel národnostný kongres Srbov, Slovákov a Rumunov a bola ustanovená jednotná linia obrany proti maďarskému útisku. A potom do snemu budapeštského vyslaní slovenskí, rumunskí a srbskí národovci utvorili jeden jediný poslanecký klub, ktorý mal jednotné vedenie a prevádzal jednotnú politiku. Tedy tá Malá dohoda je životnejší útvar, nežli si to Maďari predstavujú. (Potlesk. - Předsednictví převzal místopředseda Roudnický.) Jestli by sa našiel medzi Maďarmi hazardér, ktorý by chcel hnať svoj vlastný národ na jatky v boji za revizionistické snahy, nech si Maďari uvedomia, že v r. 1848 boli všetci tí, čo dnes sa od nich oslobodili, to je Slováci, Srbi, Chorváti a Rumuni vo zbrani proti nim. Tieto čiastice národa majú za sebou dnes však už štáty a iste, že v tomto boji Maďarsko by muselo byť rozdrtené.

S potešením bereme v známosť tú čiastku exposé pána ministra zahraničných vecí, v ktorej sa zmieňuje o našom pomere k sovietskému Rusku. Dôvody, ktoré hovoria za nútnosť upravenia našich pomerov k sovietskému Rusku v pomer normálny, sú výstižne uvedené vo výklade pána ministra. Ja si dovoľujem tu tlumočiť svoj názor, ktorý spočíva v tom, že nech je v Rusku akýkoľvek režim, pre nás je preca len podstatné to, aby ruský národ mohutnel a prišiel k takému významu v svete, aký mu náleží v pomere k početnej sile a duševnému nadaniu a vzácnym schopnostiam jeho. (Výborně!) Či chceme, či nechceme, musíme uznať to veľké úsilie, ktoré sovietské Rusko venovalo k pozdvihnutiu kultúrneho i hospodárskeho rozvoja svojej zeme. Či chceme, či nechceme, musíme uznať pokrok technický i hospodársky vo výstavbe Ruska a v ľudovej osvete, ktorý je preca nesporný. Je nám čo ľutovať len, že už prv nenaviazali sme s Ruskom normálne styky aspoň hospodárske. Isteže by to bolo bývalo ku prospechu obidvoch strán, ale hlavne nám. Dnes rekriminácie sú už opozdené. Nech mi je však dovolené konštatovať to, čo cítím ako zadosťučinenie ako niekdajší referent o obchodnej smluve s Ruskom a Ukrajinou. Bolo to pri prejednávaní tejto smluvy v zahraničnom výbore posl. snemovne, tuším r. 1923, keď som po jej schválení navrhnul nasledujúcu rezolúciu: "Vláda sa vyzýva, aby vo vhodnej chvíli uznala sovietské Rusko de jure." Zahraničný výbor túto mnou predloženou rezolúciu jednomyseľne schválil (Slyšte!) a chcem tu spomenúť menovite podpory, ktorú v tejto veci som dostal od poslanca republ. strany nebohého dr Pavla Blahu. Obidve smluvy i s rezolúciou maly prísť do plena snemovne a tu pre odpor jednej politickej strany, ktorá bola vo vtedajšej t. zv. všenárodnej koalicii, neboly dané obchodné smluvy na denný poriadok jednania snemovného, a samosebou sa rozumie, že ani rezolúcia, s ktorou boly smluvy sviazané, takže tieto neprišly v prejednavanie a smluvy vošly v platnosť iba zmocňovacím zákonom. Je treba ľutovať, že Československo už v tej dobe, keď bolo medzi prvými, ktorí hodlali Rusko uznať de jure, toho neučinilo a iste, že dôsledky toho pociťuje náš hospodársky život. (Výborně! - Potlesk.)