Bethlen tam prednášal nedávno o pomeroch v býv. Uhorsku veci také, o ktorých nemôžeme podať inú kritiku, než že je najhrubšia, najdrzejšia a najneslýchanejšia lož, ktorú kedy spáchal diplomat a politický činiteľ. Pravil medzi iným, že keď Maďari prišli do Uhorska, že tu nebolo dosť Slovanov, že vraj len asi 1/10 terajšieho Slovenska bola obývaná Slovákmi a veľmi málo bolo Slovanov i v terajšom Srbo-Chorvatsku. Keby si pán Bethlen len trochu pozrel trebárs terajšiu mapu Uhorska, videl by, že po celom Uhorsku všetké najstaršie osady majú ešte aj dnes slovanské mená; uvediem len Devín, Bratislavu, Komárno, Vácov, Ostrihom, Vyšehrad, Budapešť, Blatno, Tihany, Szolnok, Debrecen atď. Celé Uhorsko je plné samými slovanskými názvami mest, vrchov, hôr a vôd.

Maďarský historik Acsády praví, že keď Maďari prišli do Uhorska, bolo ich so všetkými deťmi a ženami najvyššie 100.000 duši. Toto tvrdia i všetci ostatní maďarskí historikovia. Pri tom všetkom odvažuje sa Bethlen tvrdiť, že keď Maďari prišli do Uhorska, podmanili si slovensky národ mečom. Ako si ho mohla podmaniť táto hrstka cudzích jazdcov, ktorí stále boli na úteku pred Pečencami, Hunmi a Jazygami, od Uralu na Krim, od Krimu do severnej Moldavy, odtiaľ na Južný Dunaj a odtiaľ zas do Uhorska.

A veď sami historikovia maďarskí nevedia, že keď Maďari prišli pred tisíc rokmi do Uhorska, k akej rase patrili. Hunfalvi a Budenz tvrdí, že patria k rase fínskej, Vámbéri, že k rase tureckej. Tedy ani sami nevedia, čí sú a kto sú. A nie Maďari rozbili ríšu veľkomoravský, ale Arnulfovi Nemci. Ešte ani sv. Štefan nemal vo svojom držaní nitrianske kniežactvo a Panoniu. Slovensko bolo v tom čase sjednotené raz s Českom, raz s Poľskom, Podkarpatská Rus s kniežaťmi ruskými z rodu sv. Vladimíra. Sedmohradsko bolo stále samostatným kniežactvom až do r. 1848, veď sám Bethlen hovorí o tom, že sedmohradské národy i dnes sú preniknuté akýmsi zvláštnym sedmohradským patriotizmom, a Srbo-Chorvatsko bolo vždy zemou Srbov a Chorvatov. Tedy čo zaujali Maďari pred 1000 rokmi nad čím oni panovali? Vysvíta, že skutočne len tie kraje, kde sú ešte aj dnes, t. j. na hornom toku Tisy, medzi Tisou a Dunajom a niečo v Zadunají.

Hrdo spomína bývalý maďarský min. predseda Bethlen, že Maďari to boli, ktorí chránili západnú Europu pred Tatarmi a Turkami. Zasa nehorázna lož. Pred Tatary chránili Europu Rusi, pred Turky Rumuni, Bulhari, Srbochorvati. A tu v Uhorsku chránily Europu nielen Maďari, ale aj všetky nemaďarské národy, i Slováci a Rusíni, Rumuni, Nemci, Srbochorvati; niktorak to není zásluhou a výlučnou zásluhou Maďarov.

A ešte jedno: maďarského rasového národa vlastne ani niet. Lebo hŕstka Maďarov, ktorí prišli pred tisíc rokmi až sem, prišli so slovanskými ženami, slovanskými matkami, boli presiaknutí slovanskými elementami a tu potom ešte väčšmi roztopili sa v arijských rasách, slovanskej, nemeckej a rumunskej (Posl. dr Markovič: Semitskej!) a semitskej.

Hovorí pán Bethlen, že je veľké nešťastie, že vysoko kultúrny maďarský národ dostal sa pod panstvo menej kultúrnych, bo takrečeno barbarských národov. Zase veľká a drzá lož. Veď keď Maďaři prišli sem pred tisíc rokmi, ich kultúra rovnala sa kultúre dnešných Kirgizov, ktorí behajú bezo všetkej kultúry po ruských a sibirských stepiach. Všetku kultúru, ktorú maďarský národ má, prevzal od nás Slovákov a tu bývajúcich ostatných národov. Ich cirkevné sriadenie prevzali od nás. Veď i ten dvojitý kríž, ktorý je v maďarskom znaku štátnom, dokazuje, že prevzali v prvom čase pravoslavie za svoje náboženstvo. A plášť svätého Štefana je celý popísaný slovenskými modlitbami a slovenskými citátmi z biblie. A maďarský jazyk, slávna snemovňa, je i dnes z väčšej čiastky vypožičaný od Slovákov, Nemcov a iných tu vtedy bývajúcich národov.

Bethlen k rozširovaniu týchto svojich lží spojil sa s figurou, s ktorou by poriadny človek ani k jednému stolu nesadol, s istým Františkom Jehlicskom, voľakedy slovensky cítiacim a smýšľajúcim človekom, ktorý ale za dobré peniaze predal otca, matku a celý svoj národ a slúži na ten najhnusnejší spôsob špionom pre iný národ. Ja si viem uctiť i špiona, jestli pracuj e bezzištne, s obetovaním prípadne i svojho života za svoj národ, za veľké ideály, ale špion, ktorý pracuje za peniaze proti svojmu otcovi, svojej matke a svojmu rodu - taký špion je tým najhnusnejším zločincom, ktorého zemeguľa na svojom chrbte nosí. A s týmto zločincom nehanbí sa bývalý min. predseda Bethlen spolu zihrať komediu pred neinformovaným anglickým obecenstvom!

Slávna snemovňa, ešte len niekoľko slov o našej minoritnej maďarskej politike. 15 rokov dívame sa na to, ako dve najväčšie strany našej minority, maďarská národná a maďarská kresťansko-sociálna strana - robia služby Budapešti a robia politiku dľa komanda budapešťského. Len naívny človek môže veriť, že tito ľudia sú loyálni, že sú verní občania nášho štátu. Veď len pozrite sa na 12 ročníkov tu vychodiaceho Prágai Magyar Hirlapu a presvedčíte sa, že tento časopis slúži len a len záujmom Budapešti, záujmom Maďarska proti záujmom nášho štátu. Veľmi dlho trpeli sme - a dokazuje to skutočnú našu liberálnosť - nepriateľské chovanie týchto dvoch politických strán. Tieto obidve strany zaslúžily už dávno, aby boly zastavené a rozpustené, a ja myslím, že teraz, keď z Budapešti oficielne hlásajú oproti nám boj za revíziu, tedy boj nepriateľský proti nášmu štátu, že máme ešte o jednu príčinu viac, aby sme tie nevlastenecké, nášmu štátu nepriateľské strany rozpustili. Keď Maďari chcú boj, tak nech je boj.

Na konec mám ešte slovo i do našich slovenských radov. Naši nepriatelia ešte nesložili svoje zbrane, neskladajme ich ani my. Musíme byť pripravení na všetko. Ťažké časy musia nás najsť sjednotených, solidárnych a odhodlaných brániť svoju otcovskú zem do poslednej kvapky krvi. Naším heslom nech bude: Kto je dobrý Slovák, je i dobrý Slovan, a kto j e dobrý Slovan, je a musí byť i dobrým Čechoslovákom! Len v bezpodmienečnej solidarite a jednote Čechov a Slovákov zachránime svoju zem a svoj národ. (Potlesk.)

Místopředseda Zierhut (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je p. posl. Stunda. Dávám mu slovo.

Posl. Stunda: Vážený snem! Ujímajúc sa slova v debate o štátnom rozpočte na r. 1934, nevoľky sa vynoruje otázka, ako je to možné, že v tomto štáte, v tejto našej republike práve v tieto posledné časy za ozýva toľko nespokojných hlasov, toľko pesimizmu, toľko beznádejnosti; v tomto štáte, ktorý v týchto ťažkých medzinárodných hospodárskych pomeroch vedel ešte porád sostaviť rozpočet vyrovnaný a ako taký ho predložiť svojmu parlamentu. Je to rozpočet, ktorý bol robený za neobyčajne chmúrnych okolností a neobyčajne beznádejných dní. Ako je to možné, že národ, jeho parlament a jeho vláda s toľkou húževnatosťou v rôznych zákonodarných výboroch vedel dokázať, že sme štátom hospodársky ešte vždy najzdravejším vo spoločnosti štátov okolo nás jestvujúcich a naproti tomu že v tomto štáte a v tomto národe je toľko rôznych deprimujúcich a mnohoráz demoralizujúcich hlasov a toľko nespokojnosti?

Myslím, vážený snem, že čiastočne samy neseme vinu za to, čo sa robí u nás a čo sa robí okolo nás. Nech je mi dovolené predovšetkým poukázať obzvlášte na niektoré momenty, poukázaním na ktoré by som rád s tohoto miesta aksi informoval verejnosť širšiu a obzvlášte verejnosť v historických zemiach, menovite čo sa týka udalostí, ktoré sa odohrávaly v posledných dobách na Slovensku. Nebude to vďačná úloha, ale je treba raz prikročiť k tomu, aby sme sa týmto udalostiam podívali otvorene, odhodlane do očí a povedali si o nich svoju kritiku, svoj reálny úsudok. Predovšetkým mám na mysli udalosti, ktoré sa odohraly v Nitre. Myslel som si, že tieto udalosti budú so strán tých, ktorí ich zapríčinili, likvidované ešte pred prejednávaním štát. rozpočtu. Nestalo sa tak, naopak predniesli tieto udalosti sem, o nich pojednávali, je tedy našou povinnosťou povedať svoju mienku o nich tiež, a to svoj u mienku kritickú, s dostatočným odôvodnením.

Predovšetkým, vážení pánovia, ja, ktorý nepatrím podľa náboženského vyznania do táboru katolíckeho, ktorý ale svojimi študiami na západoeuropských univerzitách mal som príležitosť poznať neobyčajne vznešenú kultúru katolícku v štátoch, či to bolo Holandsko, či Švajcarsko, či alpské zeme alebo anglosaský svet, som jedným z tých, ktorí s veľkou nádejou očakávali a očakávajú, že náš slovenský ľud, náš slovenský katolicizmus, ktorému patrí neobyčajne významný úkol smerom k východu a menovite k východnému Slovanstvu, dá sa na cesty, ktorými dospela západoeuropská katolícka civilizácia k tomu, že pred ňou sa ja ako človek, ktorý patrí po stránke náboženskej ku krajnej ľavici, otvorene a mužsky kloním. My, ktorým nie je ľahostajné, čo sa koná v tomto smere na našom Slovensku, keď sa nám objaví na mysli, čo sa v Nitre odohralo, a ktorým nám všetkým záleží na tom, aby náš ľud splnil naše nádej e a vyplnil svoju historickú misiu, musíme konštatovať, že to, čo sa v Nitre odohralo, bolo prehrešením sa práve oproti tejto historickej misii inak tak dobrého, srdečného, nábožensky tak citlivého slovenského katolíckeho ľudu. Lebo čo sa tam stalo? Myslím, že iste by sme boli bývali bohatší o jednu veľkú historickú vzácnosť, keby tie oslavy boly vyznely tam v Nitre tak, ako toho vyžadovala tisícstoročná pamiatka prvého dokumentu slovanskej kresťanskej civilizácie a kultúry. Pýtam sa na adresu tých, ktorí to všetko zapríčinili, ako si predstavujú pestovanie tej vyššej kultúry, ktorá, hovorím, j e tak vzácna a voči ktorej prechovávam a navzdor tomu všetkému budem prechovávať veľku úctu.

Vážení pánovia, musím podrobiť kritike udalosti nitrianske i s hľadiska iného. V dnešných rušných dobách všetkým, ktorí cítíme blížiace sa a hroziace udalosti svetové, bolo vždy potechou, že v dobe krajného nebezpečenstva oslobodené slovanské štáty so slovanskými národmi sa somknú a budú znamenať vo strednej a východnej Europe múr proti všetkým útokom západoeuropského barbarstva germánskeho. Ale pánovia, jestli sme videli v Nitre dokumentovať, ako si vie viesť po boku najvyspelejšieho Slovana Slovan druhý, tak, vážení pánovia, to zaráža! Vážení pánovia, toto zaráža, toto bude zarážať, a myslím, že pri nitrianskych udalostiach sa napľulo do očí tej drahej veľkej tradicii slovenskej, ktorá dala týmto myšlienkam Kolára a Šafaříka.

Ja musím o týchto veciach hovoriť a poviem i prečo. Pánovia, my máme v tomto štáte národnostné menšiny, my máme národnostné menšiny tiež i na Slovensku. Ráčte dovoliť, národ, ktorý tvorí štát, národ, ktorý sa podobral tento štát udržať, národ, ktorý sa podobral tento štát viesť, tak musí v každom ohľade imponovať tomu, koho chce mať so sebou pod jednou strechou.

Ovšem nebolo by správné, keby som sa tejto otázky dotknul len po tejto stránke.

Vážení pánovia, po Nitre následovaly opatrenia vlády, ktoré sa stretly na Slovensku s veľkým porozumením a s veľkým pochopením. Ale ja sa pýtam, prečo bolo treba čakať až na nitrianske udalosti a chopiť sa tých prostriedkov a tých method, ktorých sa chopila vláda? Lebo vec sa má takto: Na Slovensku v súvislosti s tým, čo sa stalo a v súvislosti s tými opatreniami je mienka dvojaká, ale v podstate i jedna i druhá mylná a škodlivá. Jedni hovoria - a tí sú vo väčšine podľa môjho presvedčenia -: Hľa, tá Nitra preca len bola dobrá! O Slovensko a o slovenské problémy naraz je tu veľký záujem. A sú takí, ktorí hovoria: Preca len bola dobrá tá Nitra, lebo vláda sa spamätala. - Ráčte tedy uvážiť zo stanoviska celoštátneho a celonárodneho o tejto otázke, ako je položená a postavená na Slovensku a i tu s hľadiska toho, čo sa okolo nás deje. Na miesto toho, aby sme postupovali - bych povedal - politickopaedagogicky a hlavne iniciatívne, ono to vypadá vždycky tak, že sa koná to dobré vždy len pod tlakom i trebárs takto nezriadeným. Práve preto ponaučenie z Nitry musí byť iné, musí byť správné a trvalé.

Áno, s problémom Slovenska ako problémom organickej, nedeliteľnej a nerozdeliteľnej súčiastky tohto štátu je treba v Prahe skutočne uvažovať. Vážení pánovia, je treba, aby Praha uvažovala, je treba, aby Praha konala svoju povinnosť, je treba, aby Praha konečne sa vzpamätovala. Nepozorujete, pánovia, kam tá slovanská Mekka, Praha, nie pričinením Slovákov, - a to podtrhujem - ale tou nemožnou tlačovou žurnalistickou morálkou, ktorá tu vládne už 15 rokov, sa dostala? Pánovia. daľeko viac píšu nemožnými spôsobami a metodami o Prahe v Prahe samej, ako na Slovensku. Pánovia, podívajte sa, koľko sa napísalo v tlači českej o tom Hrade, akým spôsobom. Ako sa nadáva v Prahe samej na tú Prahu! Ako môže mať prítažlivosť toto naše hlavné mesto, jestliže sa v ňom s ním takto nakladá. Lebo toľko zlého nesnese žiadny národ na svoje hlavné miesto, koľko zlého sa snáša na túto slovanskú Mekku, toto hlavné mesto. Pánovia, Slovensko a otázka Prahy, Slovensko a otázka Československa. Dovoľte, ušiel za 15 rokov niekto opravdu veľký Čech alebo Slovák škandalizovaniu tlače a hlavne tlače českej? Jestliže áno, tak je to len zriedkavosťou a mne by ohromnú radosť spôsobilo, keby sa našiel skutočný velikáš, historická, čestná, vynikajúca osobnosť, ktorá by bola ušetrená našou tlačou. Povedzte mi uprímne, o kom sa v Prahe nemohlo napísať a nenapísalo, že je pri najmenšom gauner alebo lúpežník? Pánovia, zasa len k vôli objektivite: nerobí to v tej miere tlač slovenská ako to robí tlač česká. Pánovia, není nám ľahostajné, že ten Stříbrný je predsa len Čech a predsa len voľakedy volačo robil za národ a štát, ale podívajte sa na tu rolu a úlohu, ktorú dnes hrá v rozoštvávaní toho, čo bolo u nás najchúlostivejším problémom, čo vyžaduje najviac lásky. Podívajte sa na tú rolu, ktorú hrá v českom národe. Niet národa, ktorý by dovolil svojim členom podobné extravagancie, aké sú dovolené na pražskej ulici, na pražských bulvároch. (Hlasy: Aj v pražskom parlamente!) Aj v pražskom parlamente! Pánovia, podívajte sa, tu bolo útočené na vládu a bol obvinený jeden z českých sedliakov, ktorý iste bude už v historii českého národa a Československej republiky. Nie o to sa jedná, pánovia, o čie meno ide, ale jestli si my takto pripravujeme národný panteon, tak sa nedivte, že tá mládež či v Čechách, či na Slovensku čo chvíľa odvráti sa chrbtom proti všetkému tomu, čo ináč sa tu tvorí statočne, húževnate, poctive a čestne. Poneváč, keby sa tu takto nepracovalo, tak by sme tento rozpočet, tak ako ho máme, nemali.

Pánovia, chcem byť objektívny. Spomenúl som Poledného listu v súvislosti s min. predsedou Udržalom. Musím spomenúť, - čo veľmi zarazilo na Slovensku - list soc.-demokratický. Je predsa absurdum, aby o Švehlovi mohlo byť napísané - aspoň sa nad tým užasne pozastavil slovenský sedliak - to, čo v reči českej o Švehlovi bolo napísané v "Novej Svobode". Hovorilo sa, že na Slovensku - to napísal Perútka o Štefánikovi - Slovák sa porád ešte nevymanil zpod vlivu hungarizmu. To je snáď pravda. Je treba pracovať na tom, aby sa vymanil. Ale takými žurnalistickými metodami sa ťažko k tomu dopracujeme. Lebo v tvorení verejnej mienky v Maďarsku boly by spôsoby i Peroutkové nemožné, natož metody bulvárneho nášho tisku v Prahe. Jestli ideme rázne revidovať všetky tieto pomery, ktoré sú u nás, je treba ich revidovať dôkladne.

Pán kol. Ivanka na podklade historických dát a dokumentov obšírne sa zmienil o maď. propagande proti nášmu štátu, zmienil sa tiež o Bethlenovi.

My máme dvojaké revizionistické hnutie. O tom svet nevie a my sami tiež nie. Máme jedno revizionistické hnutie, ktoré je za to, aby boly maďarské kraje na Slovensku odtrhnuté od Československej republiky, ale kto z vás vie, ako silné a elementarné revizionistické hnutie v Maďarsku je pre to, aby pohraničné kraje v Maďarsku boly pripojené k nám? A jestli sa vám to zdá neuveriteľným, tak ráčte sa spýtať v ministerstve financií to oddelenie, ktoré vede pohraničnú stráž na Slovensku. Tam uvidíte, že dokonca životy padajú za toto revizionistické hnutie. Čili maďarský ľud roľnícky riskovaním vlastného života chce sa dostať k nám a so svojou zemedelskou výrobou rád by zostal tu. Volal po nás dokonca už pri pozemkovej reforme! Ako sa my staráme o to, aby sa tomu dostalo svetla, aby sa o tom dozvedeli tiež v Budapešti? Pred rokom, keď som chcel aranžovať 15 ľudových shromaždení na pohraničí, bolo povedané: nie. Náš preca len pomerne kľudný súsedský pomer by to nesniesol.

Pánovia! Peštianské radio venuje denne 1 1/2 hodiny tomu, čo sa robí v tomto parlamente a my nevenujeme 15 minút na to, čo sme vykonali za maďarskú národnú menšinu.

Pánovia, viesť boj s pohraničným strážcom a nej akým pisárom tamhľa na okresnom úrade, ktorí je náhodou nár. socialista, o tom, že ten Kis Péter bude patriť do národne sociálnej strany alebo agrárnej, to áno, k tomu sme. Ale vykonať skutočnú prácu a zužitkovať, aby to bolo v prospech republiky, to nie. Ja nemám za zlé ani tomu sociálnemu demokratovi ani tomu národnému socialistovi, jestli sa ujíma tam toho listonoša a tam zase toho robotníka maďarskej národnej menšiny, ale pardon pánovia, patri to k určitému smyslu schopnosti zariaďovať a organizovať myšlienku štátnu. To znamená, že ja nebudem chodiť za list osom, ale zasa ty, brate, nechoď mi za sedliakom. Č je z toho? To vedel by som dostatočne odôvodniť, ale nemám na to dosť času. Kde "České slovo" ľahkou rukou píše "Gulášoví Maďari", tam je ťažko robiť štátnej myšlienke propagandu. Pánovia, ráčte dovoliť, my skutočne si tým nemôžeme robiť reklamu v zahraničí, ale tým, že na Slovensku a Podkarpatskej Rusi nám raste nový maďarský človek, ktorý sa učil od Čechov a Slovákov si vážiť a ctíť prácu, ktorý je si vedomý svojej ľudskej dôstojnosti a ktorý pochopil, že i on je hoden života slobodného. Tomu my nerobíme reklamu. My nerobíme reklamu ani tomu, že kultúrne sme povzniesly našu národnú menšinu a tá je nám povďačná do tej miery, že dneska postavím-li ja maďarského roľníka k prednáškovému stolu, a je-li táto obec pohraničná - tak on má zo súsednej maďarskej obce do 40 až 50 posluchačov. A teraz by ste sa docela právom mohli pýtať: človeče, keď si tam, prečo sa toho neujmeš? Ja na to poviem: Maďarská vláda vydáva niekoľko milionov pengö na svoju propagandu, neviem, ako sa mám vysloviť: po jednej stránke by som mohol povedať: Chvála bohu, našu vládu to nestojí ani haliera, ale zasa na druhej strane, by som sa mohol vysloviť, že nechápem, ako môže mať vláda tak málo porozumenia pre tieto životné otázky štátu a jeho konsolidácie.

A teraz ešte k pánu Bethlenovi. Pán Bethlen je veľmi zaujímavý človek. Bolo tu povedané všeličo v súvislosti s jeho cestou do Londýna, pred tým do Berlina atď. Ale ja by som si dovolil poukázať z inej stránka na jeho celú politickú činnosť. Pán Bethlen reprezentuje 1000ročnú tradíciu maďarskej feudálnej aristokracie. Tento reprezentant 1000ročnej feudálnej aristokracie maďarskej ide do Londýna, aby presvedčoval anglických politikov a diplomatický svet o tom, že stredoeuropskú či podunajskú otázku môže rozriešiť jedine to, čo on reprezentant 1000ročnej maďarskej aristokracie feudalistickej navrhuje. Pánovia, ja opravdu neviem, čomu sa mám viac diviť? Či tomu, že už pred Bethlenom sme neinformovali Londýn, o čo sa jedná, či tomu, že v Anglicku je možno tieto veci prednášať. Prečo? Keď táto aristokracia nevedela, tak rozumie sa, že musel prísť Trianon. Páni Bethlenovci nedali ani slobody ani osvety, ani ľudského života, ani práce, ani chleba nielen národnostiám býv. Uhorska, ale ani pracujúcemu ľudu vlastnej národnosti. V Anglii iste nevedia, že v dobe, keď maďarskí sedliak sa vyvalil na svojej brázde od hladu, Bethlen venoval na chov bizonov miliony pengö vo vyšehradských lesoch! Keby vedeli, neuverili by že to je ten, ktorý bude povolaný rešiť podunajskú dolinu a stredoeuropské pomery.

No ale pán Bethlen má pech - smiem-li užiť tohoto neparlamentárneho výrazu, - má samú ľavú ruku. Za vlády Bethlena sa falšovaly francúzké franky - jak to skončilo vieme -, za Bethlena začala rothermeriáda - ako to skončilo vieme -, za Bethlena sa Maďarsko zrútilo finančne -, kolko kliatby maďarského ľudu sledovalo ho na jeho úteku, to my zasa veľmi dobre vieme. Ten pán gróf niekoľko rokov nezamestnaný hľadá si zamestnanie, to je všetok problém. (Veselost.) Pokiaľ sa týka úctyhodnej verejnosti v Londýne, tu bych adresoval priamo svoje pozvanie na poslanca Taylora: Prosím ráčte prísť k nám a podívať sa, ako to je u nás, a my sme presvedčení, že ako svojho času Scotus Viator prišiel ako najväčší priateľ Maďarov a odišiel ako najväčší zastánca Slovákov, tak p. Taylor prijde ako veľiký priateľ Bethlena a odijde ako nejväčší zastánca Československej republiky a e politických mravov a spôsobov voči maďarskej menšine a voči menšinám vôbec. A samému pánu Bethlenovi bych odtiaľto odkázal toto: Pane gróf, ja sa primluvím u p. ministra zhraničných vecí dr Beneša, aby vám dal bez ďaľšieho povolenia na 3 mesačný pobyt u nás, povediem vás z jednej maďarskej dediny do druhej a ukážem vám maďarských sedliakov, ktorých chcete osloboditi zpod jarma československého. Títo vám povedia svoju mienku.

Pánovia, nebudem rozvádzať znova, čo všetko by sa malo napraviť, aby konečne československá otázka k uspokojeniu všetkých bola definitívne vyriešená. Na tejto veci mám záujem, poneváč pracujem na menšinovom území, aby v tejto veci bol v československej domácnosti konečne urobený definitivný stav, poneváč by som rád, aby ešte víc imponovala čsl. demokracia maďarskému sedliakovi. Ale zasa sme na tom takto: My máme maďarskú národnú menšinu vlastne 15 rokov a sú tu takéto prúdenia. Jedno: to je ľud viazaný k pôde, milujúci tú p u, pracujúci na roli dedičnej, druhý to je maďarský robotník na tejže pôde, tretí to je drobný maďarský intelektuál a štvrtý ten, ktorý tu zastupuje maďarskú menšinu, či je to jeden, alebo druhý, vy ich poznáte, nebudem o nich hovoriť.

Teraz, pánovia, ako ten k pôde viazaný, ktorý nielen rozumom, ale i cítením prežíva to, čo mu, v Československej republike bolo poskytnuté, ten otvorene prehlásil: Je to nový život, ale život aj pre nás. Ten druhý - a ja vyslovujem úprimnú sympatiu voči nemu - to je chudák, ktorý je viac orientovaný vo svete a nevie na čom je. Pánovia, podívajte sa: behom týchto 15 rokov padlo asi 10 veľmi závažných osvedčení ohľadom možnosti revízie hraníc. Čo si má taký intelektuál na tomto maďarskom kraji mysleť" ako má upraviť svoje pomery? Naposled Peroutka a Weiner. Nie sú to páni, ktorí by boli ďaleko od verejnej mienky českého národa. Ráčte dovoliť, nikto ích ešte, nevyhodil z národa a ja by som povedal, že by ani nezaslúžili. Sú t ľudia veľa zaujímaví, ľudia, o ktorých by človek povedal, že sú veľmi dobre informovaní, ale oni sú informovaní len jedným uchom, druhé majú hluché. Ja viem! Pan Peroutka sa dozvedel, že vo Francúzsku sa zbudzujú určité sympatie, že by Maďari mohli niečo dostať zpät. Pánovia, je to dostatočný dôvod, keď vo Francúzsku niekoho napadne: Dobre som sa cítil v Budapešti, ono to bolo skutočne veľmi pekné, Maďar, to je taký švarný šohaj! A si povie: Keby Maďari z Československa dostali časť zeme, Česi by zostali ďalej našimi priateľmi. A pán Peroutka prijde a povie: Pánovia, my sme ochotní o tom jednať. - Čo si má mysleť maďarský človek, keď sa mu to dostane z peštianskeho radia do jeho domu, keď si on pokojne leží vo svojej posteli a na raz len počúva: S tou postelou to nie je tak celkom isté. Ja rozumiem pánu Peroutkovi, ale, pánovia, takto sa veci nerobia. - Proti tomu je veľmi zaujímavé, že to, čo sa tu odohrávalo na nemeckom území, to my na Slovensku sme medzi našou maďarskou národnou menšinou vôbec nezpozorovali. A vieto prečo? Preto, poneváč - a toto je zaujímavé - Čech a Slovák sa v tejto spolupráci stretol, dohodol a potom sa dorozumeli s maďarskou národnou menšinou. Myslím, že tento recept bude treba aplikovať pre celý nás verejný život.

Musím tuná prehlásiť: všetka česť maďarskej menšine u nás, lebo v najkritickejších dobách sa zachovala kľudne, dôstojne a objektívne. Nebudeme vynášať zásluhy nikoho; ale naša strana na tom má veľkú čiastku, že by bolo zasa hriechom vec nezdôrazniť a nespomenúť.

Vážení pánovia, neráčte mať za zlé, keď zasa poviem niečo celkom otvorene a uprimne. Čo sa týka hospodárskeho života, so Slovenskom to takto ďalej nemôže ísť a nepôjde. A kde je kľúč toho, aby sme docielili zdravého obratu na Slovensku?. Nikde inde ako v priemyslových a kapitalistických našich kruhoch, aby konečne uznávaly neobyčajnú dôležitosť dobrej zemedelskej hospodárskej politiky, bo, pánovia, na tom sa zvrtne celá budúcnosť a ďaľší vývoj celej Československej republiky. Veľmi správne tu povedal klubový môj kolega Pozdílek: Kľúč ďaľšieho zdravého vývoja tohto štátu i národa je v zemedelstve a špeciálne je tam ten kľúč i k náprave pomeru Slovenska k historickým zemiam. Tu predovšetkým apelujeme na pána ministra štátnych dráh, aby okamžite sostavil komisiu, ktorá nám vypracuje modernú, nášmu štátnemu tvaru zodpovedajúcu dopravnepolitickú reformu. Ako to vyzerá, dobre bude podívať sa tomu do očí. Dobrý vlastenec musí veci poznať tak, ako sú. Slovensko a špeciálne východné Slovensko je skoro vylúčené zo súťaže hospodárskej v tomto štáte. Ráčte povážiť nasledovné cifry: Jestli bereme Brno za stred tohto štátu z hľadiska technicko-dopravného a dopravne-politického, najvzdialenejšie kraje historických zemí sú na 499 km. Naproti tomu východosloveské okresy sú od tohoto stredíska, teda ani nie od Prahy, na 8 k Kým premávka 1 q obilia na 500 km stojí 21 Kč, zatiaľ doprava toho samého 1 q pšenice stojí 33 Kč. Tá diferencia sa javí 12 Kč. Povážte, že východoslovenský zemedelec utrpí na každom q, ktorý chce speňažiť, týmto samým faktom 12 Kč straty. To samé je pri živej zveri. Doprava 1 na 500 km stojí 66˙15 Kč, naproti tomu ale východoslovenský zemedelec za dopravu do toho samého strediska, poneváč je vzdialené nie vyše 800 km, platí 85 Kč, čiže na každý q živej váhy on dopláca ipso facto 29 Kč.

Pánovia, okolnosti nútia nás k tejto dopravne-politickej reforme. My sa bez nej neobídeme a bolo by smutné, keby sme neosvedčili toľko dopravne-politickej schopnosti, a tieto otázky nevyriešili v záujme štátu, v záujme Slovenska.

Na tejto ceste sa už urobil dobrý, užitočný krok. Bolo by nevďačnosťou, kebych tu nespomenul, že to bola vláda Udržalova, ktorá prejavila prvé efektívné porozumenie pre náš tarifný problém, pre riešenie tarifných otázok. Samo sebou sa rozumie, že veľmi sa tešíme zpráve, že terajší pán minister železníc ohľadom baníctva východoslovenského prejavil skutočné porozumenie. Som presvedčený, že je to tiež veľký krok k hospodárskemu povzneseniu Slovenska ako organickej súčiastky tohoto štátu.

Ovšem toto všetko nám ešte nestačí. Nám dorastajú odborníci inženieri a bolo by mi a vôbec nám všetkým milé, keby sa napravovala dobrá zvesť našej slovanskej Mekky, Prahy, keby iniciatíva vychádzala zo samej Prahy, než keď sa budeme museť ďalej boriť za tie naše požiadavky - a my sa za ne boriť budeme. Ovšem budeme-li videť málo inciaitívnosti v pražských vládnych kruh och, budeme sa dožadovať, aby do centrálnych úradov, do ministerstiev skutočne boli rad radom priberaní Slováci odborníci. Lebo čo pozorujem s radosťou? Pozorujem to, že výbojnosti sa naši chlapci učia tu, a v tom ich podporujú všetci statoční Česi, pôsobiaci na Slovensku. To bude to pravé spojenie.

Vážený snem! Dovolím si pripomenúť už len otázku oddlženia zemedelstva. Teraz sa moc nadáva na zemedelskú politiku. Veď sú teraz tie jednania, spomeniem pri tej príležitosti, s akou radosťou vítame každý krok vlády, ktorým sa podporuje robotník na Slovensku, či už v súvislosti s baníctvom, s drevárstvom, lesníctvom, poneváč keď nemôžeme dopravovať naše zemedelské výrobky do Brna, do Mor. Ostravy, do Prahy a nemôžeme s nimi konkurovať, musíme hľadať, konzumenta a tým je chudobný robotník na Slovensku, po prípade chudobný slovenský zemerobotník. Vytýkať tu zemedelskej politike nejaké sobectvo, nie je spravodlivé. Každý krok na ceste ochrany čsl. zemedelstva je vlastne dnes už nie v záujme jeho, ale v záujme kapitálu a priemyslu. Prečo? Kto pracuje dnes na úrokovú službu? Zemedelec. Kto pracuje na 800.800 nezamestnaných? Zemedelec, ktorý sa drie so stratovým hospodárstvom. Prečo je to hospodárstvo stratové? Poneváč musí všetko dať. Toto zemedelstvo je treba pozdvihnúť a zachrániť v poslednom okamžiku.

Nebudem už rozvádzať problém zadlženia nášho zemedelca, len bych konštatoval, že na bedrách nášho zemedelstva leží vyše 30 miliard nie deflačného dlhu, naopak tých 30 miliard prešlo ako dlžoba práve defláciou, čo znamená, že sme dnes s tým zadlženým zemedelstvom a jeho existenciou u konca. Ten zemedelec dnes nestačí na úroky. Uvážte, že na základe zákona o moratoriu behom 6 mesiacov na Slovensku bol v 65.000 prípadoch poskytnutý odklad exekúcií. Čo to znamená prakticky, to je hrozné, lebo pánovia, nebude-li mať zemedelec ani na úroky, povážte tie peňažné ústavy, u nich sa stane 25% pôžičiek dubioznými. Ako to dubioznými? Však ten niektorý zemedelec má len podľa mena v pozemkovej knihe, že je to jeho, ale fakticky už to dávno nie je jeho.

Pánovia, o rozpočte je povedané, že je to posledný deflačný rozpočet. Jestli tomu dobre a správne rozumiem, tak proti tomu protestujem. Kedy bude prevedená deflácia tam, kde dosiaľ prevedená nebola? Dnes bola prevedená u zemedelcov a čiastočne u úradníkov, tieto dve kategorie snížily domácí dôchod, ale čo u ostatných výrobných vrstiev? Ja bych srdečne odporúčal našej vláde, aby konečne zakúsla do priemyslových cien, lebo si inak robí táto vláda špatnú reklamu. Vzniká a stáva sa okrídleným heslom, dnes to všade počujete, "vláda kráča smerom najmenšieho odporu", tak smýšľa aj zemedelec. A to ďalej nejde. Vláda musí skutočne dokázať, súc silne podporovaná, že skutočne bude mat odvahu a skutočne bude vstave zmôcť i ten najväčší a najsilnejší odpor, s ktorým sa stretávame u priemyslu a kapitálu. Dovoľte, pánovia, keby táto zemedelská politika bola inaká, tak by neležalo 1.200 mil. Kč v určitej banke na ľade. To si môže dovoliť preto, že ten zemedelec drie, aniž by z toho mal haliera.

Máme na Slovensku ešte mnohé požiadavky. Čas ubieha, nemôžem ich všetky vymenovať, ale preca sa omedzím aspoň heslovite na niektoré.

Podívajte sa, pánovia, zaviedli sme a zveľadili sme na Slovensku pestovanie tabáku. Nemajte za zlé, keď sa na Slovensku ozývajú, že to vedú bývalí tabáčnickí inšpektori z Bosny a Hercegoviny. Poneváč tomu drobnému zemedelcovi, ktorému malo byť pomožené, dalo sa nejakých 800 kvadrátnych siah. Nepoučovali ho, haliera mu nedali, ačkoľvek štátna tabáková režia z tohoto pestovania tabáku má neobyčajný zisk. Halier nedajú, aby ten zemedelec bol v tom vychovaný, poučený. Ale dávajú koncesie na to i cudzozemským statkárom. Prečo? Lebo s tými sa udajne ľahšie pracuje.

Druhá vec je, že sa ten tabák prijíma dnes za 2˙50 Kč za 1 kg. To znamená, že ten zemedelec v tom tabáčnictve konec koncov otročí. Preto budeme žiadať reviziu koncesií pestovania tabáku a budeme žiadať reviziu prejímacích cien tabáku. (Výborně!)

Ďalšia vec, za ktorú som povďačný hlavne kol. Machníkovi, je absurdum, že u nás na Slovensku, kde už pred 20, 30 roky armáda, jazda mohla nakupovať krásné, dobré kone na stá a stá kusov, dneska naša armáda ich musí dovážať z Maďarska a poprípade neviem odkiaľ ešte. Pánovia, tu sa musí národná obrana spojiť s ministerstvom zemedelstva, túto vec dostať na správné chovateľské cesty, zorganizovať patričné organizácie chovateľov na jednej strane a hlavne vylúčiť zprostredkovateľov. Pánovia, není tajnosťou, že sedliak predvedie koňa, ten je nedobrý, ten je špatný u komisie, kúpi ho ale handliar a predvedie ho po týždni alebo dvoch a ten kôň je naraz prvotriedny. Toto ďalej, samo sebou sa rozumie, trpeť nebudeme. Ovšem patrí medzi veľmi dôležité slovenské požiadavky intenzívné podporovanie meliorácií a regulácií hlavne na Slovensku. Vážený sneme, len treba povážiť, že na východnom Slovensku 87% tamojších zemedelcov nevládne väčším výmerom pôdy ako 10 katastrálnych jutár, po prípade 12, to znamená, myslím, nejakých 5 až 8 ha. Tedy 87% tamojšieho roľníckeho obyvateľstva vládne takýmito roľníckymi statkami. Populácia je pomerne v republike práve smerom k východu stále najväčšia. Ako uživiť tento ľud, jestli nie tým spôsobom, že odvodnením a regulovaním riek získavame ďaľšiu pôdu pre tamojší pracujúci a štátu verný roľnícky ľud. Keď bolo najhoršie na Slovensku tohoto roku, východ to bol, jeho zemedelec, ktorý okamžite sa za tú republiku postavil na stráž, na ochranu jej demokracie a jej zriadenia.

Máme tam otázku elektrizácie. Pánovia, ono to je pravda, ti vysokí sekční šéfovia iste to vedia veľmi skvele odôvodniť, prečo ste sa nehlásili načas? Pánovia, ono bude včas až za 20 rokov. Však preca nemožno za 15 rokov dohnať to, čo sa vyvíjalo v Čechách za 80 rokov. Práve preto v tejto veci, kde by po prípade ten paragraf stál v ceste tomuto porozumeniu a tomuto - bych povedal - hospodárskemu povzneseniu východného Slovenska, prosím narovnať nejakým spôsobom ten paragraf, keby jeho krivky boly v ceste tomuto dorozumeniu, poneváč ten východný Slovák si vypočítava, čo on nedostal a mal dostať. Je mu marné tu vykladať: Človeče, ty si sa nehlásil k elektrizácii.

Vážení pánovia, iste že ten štátny rozpočet, pokiaľ sa týka potrieb celoštátnych a pokiaľ sa týka potrieb Slovenska, vykazuje mnoho nedostatkov, ale my sme preca rádi, že v týchto búrlivých dobách máme ten rozpočet správny, vyrovnaný a pod strechou. Len - bude-li inak chvalitebná úsporná komisia škrtať položky, nech hľadá najskôr u historických zemí a nech sa nedotýka položiek, ktoré smerujú ku zveľadeniu a povzneseniu Slovenska, lebo kto pracuje pre jeho povznesenie a specielne pre Slovensko východné, ten pracuje na posilnení tohoto jednotného štátu československého. (Výborně! - Potlesk.)

Místopředseda Zierhut (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

Dovolenou podle §u 2, odst. jedn. řádu udělil jsem na dnešní den posl. Fedorovi.

Nemocí omluvil se posl. dr Ravasz.

Lékařské vysvědčení předložil posl. Prokůpek.

Sděluji, že se předsednictvo usneslo, aby příští schůze konala se zítra v úterý dne 5. prosince t. r. v 8 hod. ráno s

1. Nevyřízené odstavce pořadu této schůze.

2. Zpráva výboru rozpočtového o usnesení senátu (tisk 2386) k vládnímu návrhu zákona tisk sen. 1117 a 1120 o přirážkách k dani z obratu a dani přepychové [podle §u 35 jedn. řádu].

3. Zpráva výboru ústavně-právního o usnesení senátu tisk 2391(k vládnímu návrhu zákona (tisky Sen. 1137 a 1143), kterým se prodlužuje účinnost některých zákonných ustanovení v oboru trestního soudnictví a mění zákon ze dne 23. května 1922, č. 168 Sb. z. a n. [podle §u 35 jedn. řádu].

4. Zpráva výboru ústavně-právního o usnesení senátu (tisk 2392) k vládnímu návrhu zákona tisky sen. 1126 a 1150) o opatřeních pro zaměstnance zastavených periodických tiskopisů [podle §u 35 jedn. řádu].

Končím schůzi.