Místopředseda Roudnický (zvoní): K této prvé, politické části podrobné rozpravy o státním rozpočtu a finančním zákoně není již nikdo přihlášen, listina řečnická jest vyčerpána a rozprava skončena.

Přistoupíme proto k další části podrobné rozpravy, a to jest k části druhé, kulturní a sociální, zahrnující rozpočtové kapitoly ze skupiny I: kap. 10. Ministerstvo školství a nár. osvěty, kap. 17. Ministerstvo soc. péče, kap. 18. Ministerstvo veř. zdravotnictví a těl. výchovy, kap. 19. Odpočivné a zaopatřovací platy.

Ke slovu o této části rozpravy jsou přihlášeni řečníci: na straně "proti" pp. posl. Sivák, Zápotocký, Stern, Hodinová-Spurná; na straně "pro" pp. posl. Tůma Jos., Kirpalová, Vičánek, Ščerecký, V. Beneš, Al. Beneš, inž. Záhorský, Schäfer, Bezděk, Ruppeldt, Šmejcová, Košek, Chloupek.

Uděluji slovo nejprve řečníku na straně "proti", kterým je p. posl. Sivák. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. Sivák: Slávna snemovňa! Štátnej školskej a osvetovej správe sa dostáva zo štát. rozpočtu na r. 1934 skoro 925 1/2 mil. Kč, čiže o 54 mil. menej ako vlani. My ľutujeme, že tomuto úspornému opatreniu podlieha a podľahlo aj ministerstvo školstva a nár. osvety, keďže m áme vážné obavy, že toto úsporné opatrenie bude sa vážne dotýkať kultúrnych vecí slovenských. Máme totiž skúsenosti, že kedykoľvek sa sporí vo štátnej správe, začína sa sporiť na Slovensku. (Hlasy:Pokusný baránok!) Ako je známé, úsporný výbor vládnych strán vypracoval obšírny návrh a konkretne určil, že kde a koľko by sa malo sporiť v odboroch štátnej správy. Čo sa týče odboru školského, tento úsporný výbor navrhol, aby sa zrušily určité vysoké školy, potažne ich fakulty, a menovite navrhol, aby sa zrušila vysoká škola zemedelská a lesnícka, potom filozofická a prírodovedecká fakulta brnenskej univerzity, aby bola zrušená jedna nemecká technika, avšak žialbohu z tohoto návrhu zostal len návrh, lebo sa nič nestalo.

P. posl. dr Stránský v rozpočtovom výbore poznamenal, že úsporným výborom dostalo sa vraj snemovniam normatívnej záruky účasti na určovaní smerníc štátneho hospodárstva. Ako však vidno, tejto normatívnej záruky sa snemovniam nedostalo, keď, ako hovorím, z návrhov úsporneho výboru, ktoré sa dotýkajú školskej správy, neuskutočnilo sa nič, ačkoľvek bych si dovolil povedať, keby sa tieto úsporne návrhy školské boly dotýkaly slovenských záujmov kultúrnych, boly by byvaly možná dôsledne a do konca prevedené. Úsporny výbor navrhol na pr. vybudovať filozofickú fakultu bratislavskej univerzity. Dúfali sme, že návrh tento bude honorovaný, ale žial zklamanie prišlo čo skoro. Vo štátnom rozpočte na r. 1934 na vybudovanie filozofickej fakulty bratislavskej venované je len biednych 100 tisíc Kč, je to tak málo, že sa veľmi divím, že pán minister školstva ako Slovák sa nevedel postarať o zvýšenie tejto čiastky, aby dostačovala k tomu, žeby sa filozofická fakulta už raz konečne vybudovala. Fakulta táto je v takom biednom a mizernom stave, že keď to nazvem kultúrnym škandálom, povedal som málo. Od prevratu okrem malého provizorného domečku na Reichhardovej ulici nepostavila sa pre túto fakultu ani jedna budova. Fakulta táto je umiestnená dočasne na niekoľko miestach, je, abych povedal, rozhádzaná po Bratislave, z časti je umiestnená vo štátnom dievčenskom gymnáziu a z časti v súkromných budovách. Posluchárne v týchto súkromných budovách sú také, že posluchači sú nútení poslúchať prednášky v miestnostiach so sporákmi, keď tieto posluchárne slúžily kedysi za kuchyne týchto súkromných budov. Stáva sa to v tom čase, keď pražská filozofická fakulta, tu blízko parlamentu, je vybavená ozaj prepychove, komfortne, - bola totiž postavená za 40 mil. Kč. Keby bratislavská filozofická fakulta mala aspoň takú budovu, ako má geografický seminár pražskej filozofickej fakulty, boli by sme na tom veľmi dobre.

Veľactená snemovňa! Koľko sa vynaložilo zo štátnych prostriedkov na vybudovanie súkromných domov, koľko sa vyplatilo štátnej garancie na tieto súkromné domy - kým na bratislavskú filozofickú fakultu sa za 15 rokov nedalo takmer nič!

Ja sa pri tejto príležitosti nemienim dotýkať vecí osobných, avšak musím poznamenať, že na filozofickej fakulte Komenského univerzity upráznené je dvoje miest profesorov, odporúčalo by sa, aby sa tieto miesta zaplnily profesormi Slovákmi. Ale keď už spomenem filozofickú fakultu, nemôžem obísť, abych sa nedotknul právnickej fakulty Komenského univerzity. Kdykoľvek idem okolo právnickej fakulty v Prahe, vždy mi prijde na um to mizerné a absurdné umiestenie právnickej fakulty bratislavskej univerzity v Kapitulskej ulici.

Čo sa týka lekárskej fakulty Komenského univerzity, tá je položená práve tak bolestne a trapne, ako fakulta filozofická. Úplný nedostatok miestností ako na klinických tak aj na teoretických ústavoch. Pre 500 pitvajúcich posluchačov je tu jedna pitevňa s tromi stolmi, ačkoľvek by sa odporúčalo, aby pre veľký počet posluchačov bolo aspoň 10 stolov s primeraným počtom pitevných siení. Posluchárňa na teoretických ústavoch má 80 miest, hoci na jeden semester je zapísané 228 posluchačov. Na klinických ústavoch nie sú pomery lepšie. Posluchárne v týchto ústavoch príjmu každá najviac 50 posluchačov, ačkoľvek by maly byť také, že by každá pojala 200 posluchačov, totiž podľa počtu zapísaných. Na ústave pre pathologickú anatomiu nieto vôbec posluchárne, a to všetko v dobe, keď v Prahe ústavy vybudované sú tak, že nemôže byť o nich mienky, že by svojmu cieľu nezodpovedaly. Čo sa týka hospodárstva na samej univerzite, je zaujímavé, že kým ústav pre pathologickú fyziologiu je umiestnený v súkromnom dome za ročné nájomné vyše 10.000 Kč, celé jedno krýdlo teoretických ústavov obývané, je jedným profesorom za 3840 Kč ročne.

Slávna snemovňa! Čo sa týka osobných vecí, by som podotkol, že na dekanstve lekárskej fakulty minulého roku bola prijatá jedna ženská sila, ale i to bola Češka. Na univerzite bratislavskej ináč ani medzi zriadenciami nemáme Slovákov. Ostatne, ako sa dozvedám z veľmi hodnoverného miesta, v rámci dnešných úsporných opatrení má byť na Komenskej univerzite zrušená fakulta prírodovecká a fakulta teologická. Tieto fakulty, ako ráčite vedeť, fakticky síce nejestvujú, ale sú jednako právne zriadené. My proti takýmto prehnaným antikultúrnym úsporným opatreniam s tohoto miesta čo najrozhodnejšie protestujeme!

Ostatne, slávna snemovňa, musím poukázať, že univerzita Komenského obstála najhoršie v štátnom rozpočte. Kým sa celkový vecný náklad na Karlovu univerzitu snížil o 7%, na nemeckú univerzitu o 9%, na Masarykovu univerzitu o 12%, na Komenského univerzitu o 18%.

Spomenul som, že úsporný výbor vládnych strán vypracoval návrh, vo smysle ktorého mala byť zrušená i jedna nemecká technika. Výbor ten neprišiel s ničím novým. Náš klub ešte vlani a síce dňa 1. júna podal súrnu interpeláciu na pána ministra školstva a nár. osvety, kde sa mimo iného hovorí (čte):

"Keďže v republike našej sú dve nemecké vysoké školy technického smeru a to jedna v Prahe a jedna v Brne, a keďže na brnenskej technike študuje 42.5 % cudzích štátnych prislušnikov, čo je skoro polovica všetkých tamojších posluchačov, po náležitom uvážení odporúčame: Nech ministerstvo školstva a nár. osvety nemeckú vysokú školu technickú v Brne zruší, potažne slúčí s nemeckou technikou pražskou a miesto zrušenej techniky brnenskej nech sa sriadi vysoká škola technická na Slovensku.

Týmto opatrením záujmy naších spoluobčanov nemeckého jazyka po stránke kulturnej nebudú nijak poškodené, keďže asi cca dva a pol miliona Nemcov bude mať jednu techniku a tri miliony obyvatelov na Slovensku tiež jednu."

Na túto našu súrnu interpeláciu pán minister školstva odpovedal a síce v tom smysle, že vraj preto, keďže nejde pri zrušení jednej nemeckej techniky len o podmienky rázu finančného, že sa táto technika nemôže zrušiť. Akorát z toho je videť, veľactení pánovia, že pán minister školstva bol proti zrušeniu jednej nemeckej techniky, ačkoľvek dnes úsporný výbor navrhuje to isté, čo navrhoval pred rokom náš klub.

Pán dr Kramář rozpísal sa ešte v lete o návrhoch úsporného výboru a v článku svojom medzi iným poukázal, že dve nemecké techniky sú pre nás luxus. A ak je vraj pravda, že autorom memoranda proti zrušeniu pražskej nemeckej techniky je nemecká právnická fakulta, tak je to jednoducho vedecká ostuda. A pán poslanec Ježek zas napísal teraz v septembri článok do Národných listov o zápise, ktorý sa vraj nemá konať. Tvrdí v tomto svojom článku, že zápis na dvoch nemeckých vysokých školách technických zväčší len nesnádze, ktorých mohla byť vláda ušetrená včasným a energickým zásahom.

Není mi známé, slávna snemovňa, koľko má tohoto školského roku pražská nemecká škola technická posluchačov cudzích, ale v lani mala nemecká technika pražská domácich 1328, cudzích 384, brnenská nemecká technika mala domácich 1016, cudzích 589. Spolu tedy na týchto dvoch technikách domácich posluchačov bolo 2344, a cudzích 963 posluchačov. Ja myslím, že dnes je počet týchto cudzích posluchačov na nemeckých technikách väčší následkom nemeckých udalostí.

Slávna snemovňa, pán minister sa snaží odpomôcť slovenskej technike tým, že udeľuje štipendiá pre posluchačov z východného Slovenska, ktorí študujú na vysokých školách technických, aby totiž sa toto študium týmto posluchačom umožnilo. Na budúci školský rok vzaté je v štátnom rozpočte na tento cieľ 460.000 Kč. Veľactení pánovia, nám nejaké štipendium slovenskú techniku nenahradí. Ačkoľvek spomenúť musím, že i okolo týchto štipendií je mnoho galíb, keďže sa ony obyčajne nepoukazujú na čas a posluchač techniky musí prekonať celú tortúru, kým sa k štipendiu dostane.

My uznávame, slávna snemovňa, že momentánne, v dnešných hospodárskych pomeroch nie je možné stavať vysoké školy, ale toľko by sme očakávali od pána ministra, aby pamätal aspoň na prípravné práce pre slovenskú vysokú školu technickú.

Slávna snemovňa, ďaleko by mňa viedlo, keby chcel poukázať zovrubne na všetky tieto reformy, a ešte ďalej bych musel isť, keď bych chcel tieto reformy podrobovať kritike. Spomenem len, že reformy končily sa normalizovaním školských sošitov a liniatury, ba s reformou písanej abecedy, a tak bych mohol nazvať p. ministra školstva a nár. osvety i reformátorom abecedy.

Ale keď bych riekol, že tieto reformy školské sa končily a skončily, hovoril bych zle, lebo za týmito spomenutými reformami nastaly reformy nové. Prišla nová reforma, t. zv. globálna vyučovacia methoda, ktorá je už na toľko známa, že i sám Vlasta Burian robí si dobré vtipy z tejto methody vo svojom divadle. Kto má tedy zaľúbem v novotách a reformách, môže si z nich vybrať. V brožure " Školství za ministra Dérera" napočítal som asi 50 všelijakých školských reforiem.

Slavná snemovňa! Toho roku v Ústrednom delníckom knihkupectve a nakladateľstve tu v Prahe vyšla malá brožúra "Školstvo za ministra Dérera". Táto brožura predstavuje pána ministra ako nejakého školského reformátora. V tejto brožúre hneď na počiatku čítame: "Je veľmi málo ľudí v republike, ktorí by nevedeli a neboli zbadali, že v poslednej dobe sa vo školstve stále niečo deje. Písalo sa o tom v novinách, hovorilo sa na schôdzach, debatovalo sa v rodinách. Hneď po veciach hospodárskych a politických dostaly sa do popredia verejného záujmu veci školské."

Je pravda, boli sme i my svedkami, že v posledných časoch sa stále vo školstve niečo robí. Ale mýlil by sa každý, kto by sa azda domnieval, že kde sa niečo robí, robí sa i dobre.

Pokiaľ sa týče reforiem, samozrejme, že školy treba prispôsobiť dobe v každom ohľade. Bolo by zle, keby si škola nevšímala vonkajšieho sveta. Bolo by chybou obohnať školy čínskym múrom pred duchom svojej doby. Škola má reprezentovať svoju dobu, lebo len tak bude školou, škola má niesť charakter svojho času, aby mohla splniť svoje poslanie. Žialbohu, školské reformy neboly všetky dobré, neboly všetky na mieste, neboly vhodné k tomu, aby školy povzniesly. Robily sa tak, že človek mal dojem z mnohých týchto reforiem - aby štátna školská správa reformovala len k vôli reformám.

Školské reformy počaly sa reformovaním stredných škôl. Ako je známé, bol vydaný nový organizačný rámec stredných škôl, vydané boly nové učebné osnovy, zmenený bol spôsob skúšok maturitných pre žiakov atď. atď. Neboly však reformované len školy, ale bola reformovaná i výchova profesorského dorastu. Po reforme odborného školstva a po reforme škôl stredných začaly sa reformovať školy národné a to po stránke vnútornej i zovnútornej. Istý náš význačný politik poznamenal, že reformujeme in peius, reformujeme jednostranne a ubierame sa pri tom ľavým smerom. Odkloňujeme sa od zásadných cieľov najmä strednej školy. Všelijakými reformami umožnil a uľahčil sa prístup žiakov na strednú školu. Školy tieto sú dnes zaplavované žiactvom a štátna školská správa vydáva dôverné pokyny riaditeľstvám, ako sa tohoto prebytečného žiactva zbaviť. Sme tedy tam, kde sme boli pred reformami.

Slávna snemovňa! Ozývajú sa vážné ponosy, že školy od stálych reforiem nemajú pokoja, sú stále vyrušované, nemajú času na kľudnú prácu. Ba hovorí sa, že na školách sa dnes nevyučuje, ale reformuje.

Veľactení pánovia! Reformy len vtedy majú účinok, keď nachádzajú vhodne pripravenú pôdu. U nás však tieto reformy pripravenú pôdu nemajú a ja by som si preto dovolil odporúčať, aby štátna školská správa konečne prestala s reformami, aby si školy naše mohly vydýchnuť; a menovite však preto, aby sa ukázalo, čo z tých mnohých reforiem dobrého, zdravého, čo je školám osožné, slovom, aby sa dalo školám času ukázať, na koľko tie mnohé školské reformy osožily.

V súvise so školskou reformou istý časopis napísal: "Našemu školstvu bolo naložené v posledných rokoch toľko stravy, že je treba hodne dlhého času, aby ju mohlo stráviť. Reformné úsilie treba vítať, lebo bolo treba mnoho opraviť, ale teraz je potrebné mnoho pokojnej práce, aby mohly byť reformy skonzumované a vyskúšané a aby z nich mohlo byť vybrané v praksi životaschopné zrno a plevy odstránené. A bude ich hodne, azda viac ako zrna."

Slávna snemovňa! Ja som sa vyslovil, že nemienim podrobovať kritike školské reformy, avšak jednako musím sa zastaviť pri jednej reforme školskej, a síce pri snahe pána ministra zreformovať učiteľské vzdelanie. Ako ráčíte vedeť, štátna školská správa celkom vážne uvažuje o tom, ako zrušiť učiteľské ústavy. Ja s tohoto miesta vyhlašujem, že naša strana je za vyššie vzdelanie učiteľstva, avšak nie za také vzdelanie, ktoré by si mali učitelia nadobudnúť na t. zv. pedagogických akademiách. Neobstojí mienka, ako by posluchači pedagogických akademií dostávali hlbšie vzdelanie a praktickejší výcvik, lebo nie je možné, aby posluchači za dva krátke semestry nadobudli si všetké prípravy, ktorých sa im dostáva cez 4 roky na učiteľskom ústave.

Za učiteľské ústavy a proti pedagogickým akademiám bolo už toľko materiálu nahromadené, že ja ozaj považujem za zbytočné, abych sa týmito argumenty tuná znova zapodieval. Len hovorím, že ako pánom z ministerstva školstva a štátnej školskej správy vôbec uprimne záleží na vyššom vzdelaní učiteľstva, nech rozšíri, zdokonalí učiteľské ústavy a dá možnosť posluchačom týchto škôl, aby z nich vychádzali učitelia skutočne vyššieho vzdelania, ako to dnes doba vyžaduje.

Je zaujímavé, že v záplave mnohých reforiem školských štátna školská správa zabudla na jednu, a to veľmi dôležitú reformu, zabudla zunifikovať školskú správu na Slovensku, zabudla dať Slovensku to, po čom Slovensko už volá niekoľko rokov, a to krajinskú, školskú radu. Ja chcem byť objektívny, preto upozorňujem, že lanského roku prišiel p. minister s návrhom zákona na úpravu školskej správy, ktorý návrh mal určité ustanovenie aj ohľadom krajinskej školskej rady, avšak bohužial, už je tomu pomalu rok a z tohoto návrhu zostáva len návrh. Slovensko ešte ani dnes nemá krajinskú školskú radu a kto vie, kedy ju bude mať. My toho ľutujeme. My sami, naša strana, bola tá, ktorá sa osvedčila p. ministrovi a pred p. ministrom, že je za tento návrh s určitými korekciami. Hovorím, žial bohu, z návrhu nezostalo nič, a kto vie, či sa tento návrh dostane k meritornému pojednávaniu. (Předsednictví převzal místopředseda Stivín.)

Slávna snemovňa! Pán minister školstva a nár. osvety tak rád hovorí a tak rád spomína rozvoja a rozmachu národného školstva na Slovensku. To je pravda. Slovenské národne školstvo vzrastlo tak, ako to nikto neočakával. Sám Scotus Viator konštatoval, že obroda slovenského národného školstva nemá sebe rovného v dejinách. Avšak keď sa táto obroda spomína a keď sa na tento rozvoj národného školstva slovenského poukazuje, zabúda sa na jednu vec, a síce na to, že obrodenie slovenského národného školstva je zásluhou predovšetkým konfesií (Tak je!), ktoré nad svoje sily obetovaly a toľko venovaly na svoje školstvo ako nikto iný. Ale zabúda sa ešte na jednu vec, a síce, pánovia, že tento rozvoj národného školstva na Slovensku, je zásluhou i dozorčích orgánov, menovite slovenských obvodových inšpektorov, ktorí po prevrate toto školstvo organizovali. Žial, práca týchto slovenských obvodných inšpektorov a vôbec obvodných inšpektorov v republike sa málo uznáva, lebo keby sa ona hodnotila, ako sa má, upravil by sa aspoň ich slúžobný pomer, lebo ako ráčite vedeť, obvodní školskí inšpektori ešte aj dnes v 15. roku existovania republiky postrádajú definitívy. I ten posledný školník má svoju definitívu na svojom mieste, ale inspektor školský visí a sám nevie kde. Len medzi takými pomery sa mohlo stať a stáva sa to, čo sa stalo s obvodným školským inšpektorom Michalom Bráneckým v Bánovciach. (Výkřiky.) O tejto veci bolo na tomto mieste už hovorené. Ja len chcem podotknúť, že inšpektor Bránecký bol suspendovaný takým spôsobom, ako sa neprepúšťa zo služby ani pacholok. (Posl. Bazala: Prečo sa hanbíte o tom hovoriť, prečo bol suspenovaný?) 17. septembra doniesly noviny, že medzi inými je suspendovaný aj školský inšpektor Michal Bránecký. V tej istej dobe išiel inšpektor Bránecký, ktorý nečítal tieto noviny, mestom, a ktosi na neho zavolal: "Pán inšpektor, vy už nie ste inšpektorom, veď ste suspendovaný!" Inšpektor Bránecký obozrel sa naňho ako na blázna. Veľactení pánovia, ja nemienim porovnávať inšpektorov s ministrami, ale keby tak, pánovia, Karel Šrajer - totiž pán Karel Šrajer je vrátnym v ministerstve školstva - keď pán minister ide ráno do svojho ministerstva, riekol pánu ministrovi: "Však nie ste už ministrom." - Pánovia, noviny napísaly 17. septembra, že Michal Bránecký nie je inšpektorom, že je suspendovaný a Bránecký ešte niekoľko dní sedel vo svojom úrade, kedža nevedel úradne o ničom, nemal ani dekretu, ani prípisu od referátu ministerstva školstva, že je suspendovaný. Len po niekoľkých dňoch mu blahosklonne ráčili doručiť dekret, kde sa mu dalo na vedomie, že je suspendovaný. Pán minister kdesi povedal, že školský inšpektor nesmie demonštrovať proti vláde. Vyhlašujem, že školský inšpektor Bránecký nedemonštroval proti vláde. Školský inšpektor Bránecký nebol dosiaľ podrobený ani výslechu, lež bol suspendovaný bez všetkého vypočutia na základe četnickeho oznámenia. Takéto prípady nemaly sa stať, Michalovi Bráneckému, okresnému školskému inšpektorovi v Bánovciach stala sa krivda. A nie len jemu, ale aj mnohým iným učiteľom na Slovensku, ktorí nie svojím zavinením boli suspendovaní, miesta svojho zbavení, prípadne preložení na neviem ktorú zapadlú dedinu.

Slávna snemovňa! Na Slovensku je dnes všeobecná mienka, že škola je úplne spolitizovaná a to tak, ako ešte nebola. Pán minister dr Dérer je desiatym ministrom školstva. Bol ministrom školstva a nár. osvety Habrman, Šusta, Šrobár, bol ministrom neblahej pamäti Bechyně, bol Markovič, Srdínko, Krčmář, Hodža a Štefánek, ale ani jeden nedovolil si to, čo si ďovoluje minister Dérer, totiž, aby školská správa slúžila len záujmom stranicko-politickým, ako je to dnes na Slovensku vo školskej správe. Dnes neplatí odborná vzdelanosť, usilovnosť, snaživosť, ale len politická legitimácia strany pána ministra Dérera. Veľmi ľutujem, že pán minister školstva nie je prítomný, abych mu to mohol do očí riecť. Medzi takými okolnosťmi sú možné i neuveriteľné prípady. Dnes sú vymenovaní a ustanovení na Slovensku za školských inšpektorov ľudia, ktorí ani slovenský pravopis neovládajú, ale samozrejme majú odborné vzdelanie strany pána ministra.

O školskom referáte v Bratislave škoda by bolo hovoriť. Očakáva sa, kedy vyvesí školský referát na svoju budovu červený prápor. Avšak inštitúcia ako školský referát je kapitola sama pre seba. Na tomto úrade už dnes ani intervenovať nemožno, len u pána prednostu, ktorý však často ani nebýva doma. Je to jediný úrad v republike, kde sa poslanci nesmú a nemôžu stýkať s patričnými referentami. Keď som sa pýtal, prečo je to, prečo poslanci nemôžu intervenovať u samých referentov, bolo mi rečené, že to asi zakázal sám pán minister.

Slávna snemovňa! Režim, ktorý sa dnes na Slovensku vo školskej správe uplatňuje, školstvo nijako nepovznáša, nezveľaďuje, ale skôr hubí, ochromuje, ba ubija ho. Ja by som otvorene povedal, že tento režim demoralizuje slovenské školstvo. Slovensko preto dnes túžobne v čaká, kedy sa zpod teroru stranickej školskej k správy oslobodí.

Samozrejme, že k takémuto školskému režimu my nemôžeme mať dôvery a preto rozpočet školskej správy tiež nemôžeme ani odhlasovať. (Potlesk ľudových poslanců slovenských.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Dále má slovo p. posl. Jos. Tůma.

Posl. Jos. Tůma: Slavná sněmovno! S velkým zájmem sleduji rozpočtovou debatu, která pokročila až k části kulturní a sociální. Zatím jsme vyslechli vážné připomínky k obraně státu, byly rozebrány věci politické, ale myslím, že přistupujeme k oddílu státního rozpočtu tak důležitému, že je stejně nutno, abychom i této části věnovali krajně zvýšenou pozornost. Rozpočet, který projednáváme pro příští rok, je rozpočtem úspory, která se zejména projevuje na úseku sociálním, kde pro nás, nejen členy Národního shromáždění, nýbrž vůbec pro celý národ, leží problémy, jimž je třeba nejenom věnovati krajně zvýšenou pozornost, ale také důtklivě žádati, aby tyto problémy nebyly dávány na vedlejší kolej, nýbrž aby s celou dávkou odpovědnosti byly radikálně a okamžitě řešeny.

Pro sociální politiku našeho státu je rozhodující položka ve státním rozpočtu pro příští rok, která má označení Ministerstvo soc. péče, z níž jsme měli možnost přesvědčiti se, jakou formou a jakými náležitostmi bude u nás sociální politika řešena a jak zejména bude věnována pozornost velmi palčivé otázce nezaměstnanosti, která se rozrostla do takových rozměrů, že je nejvýše záhodno, abychom ji řešili účelně.

Lituji, že preliminované částky pro ministerstvo soc. péče byly radikálně sníženy, ač myslím, že vedle obrany státu není důležitější otázky, než je právě řešení problémů sociálních. Proto na tomto úseku státního hospodářství nemělo býti šetřeno, ba my bychom chtěli velmi pěkně poprositi, aby se na tomto úseku státní činnosti pomoc nezaměstnaným a zbídačeným, zejména dělníkům, stupňovala, poněvadž to vyžaduje povaha věci.

Škrty v rozpočtu ministerstva soc. péče jsou citelné zejména v položkách organisace práce. Jsou citelné v položce na živnostenskou inspekci, tedy v té části sociálních úkolů, které by bylo třeba zvýšiti a rozšířiti, poněvadž doba vyžaduje větší a širší jejich působnosti. Hledě k účelnosti živnostenské inspekce musím konstatovati, že počet živnostenských inspektorátů v republice je nedostatečný a vzhledem k tomu cítíme tento nedostatek také denně při obraně dělníka v zaměstnání i mimo práci. Bylo by proto velice nutné, kdyby zde v nejbližší době došlo k zlepšení a kdyby zejména účelnost živnostenské inspekce byla zvětšena a stupňována s ohledem na to, že obrana dělníka v zaměstnání se sesouvá na minimum.

Proto snad máme právo žádati, aby v tak těžkých dobách, jaké jsou dnes, byl dělník v zaměstnání chráněn lepším způsobem. (Výborně!)

Položka péče o nezaměstnané je preliminována částkou o něco větší než 700 mil. Kč, což je trochu málo vzhledem na soustavně rostoucí nezaměstnanost, jež se projeví v plné krutosti nejen v blížící se zimě, nýbrž poroste také vlivem stále menšího rozsahu hospodářského života i v obdobích, která jsme dříve označovali za dobu konjunktury a lepší zaměstnanosti. Vyslovuji vážné obavy, že péče o nezaměstnané je nedostatečně dotována, i když si domyslím, že zhoršením gentského systému a státního příplatku k podporám v nezaměstnání už tu byla dána určitá možnost snížiti položky na péci o nezaměstnané. Nezaměstnanost nynější doby je problém, který musí býti řešen a zmenšován nejen na úseku podpor nýbrž i - a to je nejvýše záhodno - dalšími možnostmi, které jsou k disposici. Stačila by dobrá vůle a mohli bychom strašlivou a velikou nezaměstnanost mírniti i jinými prostředky. (Tak jest!) Chci s tohoto místa konstatovati, že po dobu krise, která trvá déle než 3 léta, neslyšeli jsme, že by se zaměstnavatelský svět sešel a radil, jakým způsobem nezaměstnanost zmírniti, a nebyl jsem svědkem, že by se strany zaměstnavatelů byla projevena dobrá vůle, aby se nezaměstnanost jejich pomocí mírnila, naopak pozorujeme, že je nezaměstnanosti vůči dělnictvu využíváno, aby se mu vzala a oklestila ještě ta malá práva, která mu dala buď národní revoluce nebo která si organisované dělnictvo svou silou, pohotovostí a kvalifikací na zaměstnavatelích vynutilo. (Výborně! - Potlesk.)

Budiž mi dovolena jen malá připomínka. Podle dat státního úřadu statistického měli jsme r. 1929 u dělnického úrazového pojištění pojištěno 902.797 zaměstnavatelských firem, a na druhé straně máme tou dobou asi 700.000 nezaměstnaných. Nebylo by možno voliti formu, že by každý ze zaměstnavatelů vzal povinně na určitý čas aspoň jednoho nezaměstnaného do práce? Nemyslíte, že tato forma řešení nezaměstnanosti by měla určitý význam, kdyby zde bylo více dobré vůle, aby byla nezaměstnanost nejen jako součást světového problému, nýbrž jako problém náš vlastní, domácí, s větší pozorností od těch, kteří mají práci a zaměstnanost v rukou, pochopena a řešena? Zatím byl strašlivý problém nezaměstnanosti hozen na bedra státu a na bedra odborových organisací, a ten, co zaměstnával, co tvořil z mozolné práce dělnické majetek a bohatství, dodnes v Československé republice nebyl přinucen k povinnosti, aby na nezaměstnanost přispěl, když měl tolik let možnost, aby z práce dnes nezaměstnaných bohatl. A v tomto smyslu, slavná sněmovno, musí býti dán průchod spravedlnosti, poněvadž není možno, aby zaměstnavatel byl zbaven povinnosti vůči nezaměstnanému, kdy mu neumí opatřiti práci. Tato povinnost nemůže býti s něho sňata vzhledem k tomu, že také on spolupůsobil, že je dnes krise a nezaměstnanost.

Úsporná komise měsíce lámala si hlavu, jakým způsobem by vyrovnala rozpočet a jakým způsobem by ušetřila, aby v důsledku deflace rozpočet odpovídal hospodářským poměrům doby. Domnívám se, že bylo možno najíti úhradovou položku k rozpočtu právě na straně těch, o nichž jsem se zmínil, poněvadž rozložíme-li preliminovaný obnos na péči o nezaměstnané a srovnáme-li, že podle zhoršeného gentského systému musí dáti odborová organisace 1/3 ku 2/3, které dá stát, zůstávají tu zaměstnavatelé při nejmenším dlužni státu 250 mil., tedy asi onu kvotu, ne-li větší, kterou proplatí odborové organisace v organisační podpore ke státnímu příspěvku pro nezaměstnané. A trvá to trochu dlouho, než se dořeší tato část povinnosti k nezaměstnaným se strany zaměstnavatelů, třebaže už příslušná osnova prošla i souhlasně soc.-politickým výborem. Do pléna se nedostala pro veliký odpor těch, kteří také k nezaměstnaným mají vykonati svoji povinnost, jako ji konají odborové organisace, vzavše na sebe velikou část břímě a podpor, které je třeba dáti hladovějícím, nezaměstnaným a z práce propuštěným dělníkům.