Předseda dr Staněk.

Místopředsedové: Zierhut, Roudnický, Stivín, Špatný, Taub.

Zapisovatelé: Marek, Pik.

214 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: ministři Černý, dr Dérer, dr Hodža.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupci Nebuška, dr Záděra.

Předseda dr Staněk zahájil schůzi v 11 hod. 26 min. dopol. a konstatoval, že sněmovna je způsobilá jednati.

podle §u 2, odst. 2 jedn. řádu udělil předseda: na dnešní den posl. dr Szülőmu; na dnešní a zítřejší den posl. dr Reiszovi, Brožíkovi; do 30. t. m. posl. Nitschovi.

Lékařské vysvědčení předložil posl. dr Stránský.

Předseda senátu NSRČ sdělil přípisy ze dne 20. června 1933, že senát usnesl se ve 224. schůzi dne 20. června 1933, aby posl. sněmovně prodloužena byla o další 4 a půl měsíce lhůta daná §em 43 úst. listiny k projednání usnesení senátu o osnovách zákonů:

o veřejné stráži zemědělské (tisk 699/II sen.),

o ochraně polního majetku (tisk 702/II sen.),

o osnově zákona, jímž se mění některá ustanovení obecného horního zákona ze dne 23. května 1854, č. 146 ř. z. (tisk 821/III sen.),

o trestním stíhání presidenta republiky a členů vlády podle §§ 34, 67 a 79 úst. listiny (tisk. 2016/I sen.),

o osnově zákona, kterým se mění §§ 82 a 54 živn. řádu a § 70 živn. zákona pro území Slovenska a Podkarpatské Rusi (tisk 2245/I sen.).

Předseda vlády zaslal přípisem ze dne 23. června 1933, č. j. 10.068/33 m. r., vládní

nařízení ze dne 13. června 1933, č. 99 Sb. z. a n., o úpravě některých výrobních a odbytových poměrů domácí výroby lnu a konopí přikázáno výboru zemědělskému.

Dotazy:

posl. Čuříka ministru školství a nár. osvěty o umístění IV. třídy české reálky a III. třídy českého reálného gymnasia v Brně (č. D 1146-III);

posl. dr Goldsteina:

ministru školství a nár. osvěty o městské knihovně v Kremnici (č. D 1147-III),

ministru spravedlnosti o kolportáži knihy Karla Rélinka "Zrcadlo Židů" (č. D 1148-III).

Odpověď min. železnic na dotaz posl. Hokkyho o 50%nom zvýšení žiakovských železničných lístkov žiakov, ktorí jezdia do školy vlakom (č. D 1110-III).

počátkem schůze:

Těsnopisecká zpráva o 283. schůzi posl. sněmovny.

Zápis o 284. schůzi posl. sněmovny, proti němuž nebylo námitek podle §u 73 jedn. řádu.

počátkem schůze rozdané tisky:

Výboru rozpočtovému vládní návrh tisk 2309,

výborům živn.-obchodnímu a soc.-politickému usnesení senátu tisk 2310.

Předsednictvo usneslo se podle §u 9, odst. 1, lit. m) jedn. řádu vyloučiti z těsnopisecké zprávy o 286. schůzi sněmovny dne 23. června t. r. projev ohrožující bezpečnost státu z řeči posl. Jurana.

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání prvého odstavce pořadu, jímž jest:

1. Zpráva výboru ústavně-právního o vládním návrhu zákona (tisk 2277) o změnách řádu volení v obcích (tisk 2305).

Zpravodajem jest p. posl. dr Mareš, který svou zprávu přednesl již ve 286. schůzi sněmovny dne 23. června.

Poněvadž jsou k této věci přihlášeni řečníci, zahájíme rozpravu.

Podle usnesení předsednictva navrhuji lhůtu řečnickou 30 minut. (Námitky nebyly.)

Námitek neni. Navržená lhůta jest schválena.

Přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" pp. posl. Šalát, dr Hassold, Zápotocký, Štětka, na straně "pro" pp. posl. Krumpe, Eckert.

Uděluji slovo prvnímu řečníku "proti", p. posl. Šalátovi.

Posl. Šalát: Slávna snemovňa! Náš vládny mlyn, ako by som mohol nazvať slávnu snemovňu, parlament, cez celú zimu mlel takrečeno na prázdno. Samé imunitky prejednával, len kde tu bolo akési meritórné zrno. A teraz sa pohnul tento mlyn, ale nie že by pojednával, nie že by mlel niečo takého, z čoho by vznikal život, práca, chlieb pre chudobný ľud, ale pojednáva samé pozadky, ako sa to u nás na Slovensku hovorí, samé také veci, z ktorých vôbec život, práca, chlieb nevzniká.

Lebo či môže život, práca a chlieb pre chudobný národ vznikať z toho, že sa odhlasovalo tu mnoho takých osnôv, ktoré sa vôbec práce, chleba a života netýkajú? Odhlasovali sme tlačový zákon, vlastne vláda si ho odhlasovala, odhlasoval sa zmocňovací zákon a rôzne iné, len na to sa nepomyslelo, ako by bolo možno prácu stvoriť. Deje sa to dnes, keď je toľko biedy a menovite na Slovensku. Pánovia, dnes, keď človek ide v dedinách slovenských, všade sa počuje: "Dajte nám prácu!" - a prácu človek teraz nemôže dať. Prečo sa vláda nezaoberá s takými zákonnými projekty, z ktorých by ozaj niečo činorodého vznikalo, prečo sa na pr. neprejednával už teraz zákon o revízii sociálnych ustanovizní, sociálnych inštitúcií a o zmenšení sociálnych tiarch. Prečo sa neprejednával zákon o reforme pozemkovej reformy, prečo sa neprejednáva niečo takého, z čoho by práca, život, chlieb vznikal?

Nedávno, keď sme tu debatovali, jedon pán vládny poslanec hovoril: "To všetko sa preto robí, lebo treba preventívné opatrenia robiť, lebo vraj každý dobrý zákonodarca a každý dobrý štátník chce sa zabezpečiť oproti nebezpečenstvám, ktoré môžu vzniknúť vo verejnom živote". Nuž dobre. Je v tom niečo. Tak ako človek proti požiaru dá sa poistiť, ako sa spolieha na hasičov v páde požiara, tak asi majú byť i tieto preventívné opatrenie. Lenže my tvrdíme to, slavná snemovňa, že nie je dostatočné, aby sa dal občan poistiť oproti požiaru a aby sa spoliehal len na hasičov so zlou striekačkou, ale je potrebné, aby si občan dal i pozor vo svojej domácnosti, aby požiar nenastal, nevypukol. Teda on sám musí preventívné opatrenia robiť, i keď je poistený na neviem aký obnos, lebo nikomu nie je zaiste príjemné, aby zhorel a potom, aby požiarovú sumu dostal. Sú, pravda, takí špekulanti, ktorí sa aj tešia požiaru, to sú však výnimky.

Z tohoto chcem vyvodiť len toľko, že nie je dostatočné opatrenie od našej vlády to, keď sa ona chce takýmito preventívnymi zákonnými osnovami zabezpečiť, chce sa poistiť proti možným požiarom spoločenským, proti vraj tak zv. revoltám, štrajkom a pod. To nie je dostatočné. Je potrebné, aby sa vláda starala aj o inakšie preventívné opatrenia, aby sa starala o chlieb, život a prácu pre chudobný ľud. Aj to má byť preventívnym opatrením: uspokojiť ľud a ukázať mu aspoň dobrú snahu: hľa, aspoň sa snažíme o tvoj chlieb a výživu! Ale čo vidíme u terajšej vlády? Či tá ukazuje aspoň dobrú snahu, že chce sa starať o zveľadenie našich podnikov na Slovensku, či nám vláda ukázala nejakú osnovu, že by išla regulovať naše rieky, alebo akokoľvek že by rozmýšľala, ako stvoriť prácu? To neukázala táto rudozelená koalícia a preto my jej nedôverujeme. (Výborne!)

Dnes zase máme možnosť videť jedno takéto preventívne opatrenie vlády. Nie som tak neobjektívny, keď si človek preštuduje takúto osnovu, že by prípadne nevedel poznať a zbadať aj dobré veci, dobré stránky tej ktorej osnovy, ale aj jej stinné stránky. A tak s celkom kľudným svedomím môžeme povedať, že osnova o zmenách volebného poriadku v obciach má svoje jasnejšie stránky, ale má aj stinné stránky. (Hlasy: Vôbec nebola potrebná!) O týchto chcel by som pár skromných slov prehovoriť.

Tedy medzi jasnými stránkami by som mohol pripomenúť hlavne to, že predľžením volebného obdobia bude menej predvolebného dráždenia - vieme zbadať túto dobrú stránku predlohy - menej štvaníc, menej dráždenia ľudu, menej procesov a menej udávania za to, keď niekto rečnil, alebo keď sa volič s kmotrom alebo so švagrom pohádal pre politické rozdielne presvedčenie. Po tejto stránke môžeme to ako plus k dobru pripočítať tejto osnove. Menej bude aj predvolebnej práce pre verejné úrady. Vieme dobre, koľko notárske, okrsné, aj sám krajinský úrad sa musia napracovať, koľké hajno úradníkov musí zmobilizovať k tomu, aby celý tento predvolebný a volebný akt spracovaly a mohly to vykonať.

Tedy po tejto stránke bude menej tej zbytočnej úradnej práce a menej aj výdavkov, lebo obce pred každými voľbami majú svoje trovy, aj okresy, krajiny a menovite aj strany. A keďže ako sa hovorí náš štát takrečeno spočíva nateraz na politických stranách ako na stľpoch, nuž dobre, tak i strany ako stľpy menej tiarch budú musieť snášať.

A tiež by som za dobrú stránku mohol považovať pri tejto predloze to, že obecní činovníci, rychtári, podstarostovia, výborníci, členovia rád a finančných a akýchkoľvek komisií, poneváč dlhšie budú môcť pracovať, lepšie sa zapracujú. To tiež uznávame. Starosta, výbor a členovia v prvom polroku, kým je po voľbách, kým sa zapracujú, do tej doby obec a jej spravovanie veľmi ťažkopádne ide, ako nenamastený voz.

Kým sa smieria tí, čo si vynadali pred voľbami, kým sa to uspokoja, pol roka to trvá, než ten chod ide. A keď sa blíži ukončenie volebného obdobia, zasa to začne hrkotať, zasa začne jeden druhému nedôverovať, jednotliví exponenti strán škúlia na seba a tak, keď to bude predľžené, bude menej tých zlozjavov, ktoré sú na úkor obecnej samosprávy. Teda bude kľudnejšia robota pri obciach a lepšie sa môžu zapracovať obecní pracovníci.

Zákon spomíná v § 4, že právo voliteľnosti bude mať ten, ktorý je štátnym občanom Československej republiky, kdežto pred tým bol výraz, že kto je vo voličských soznamoch. Mohlo sa stat naraz, že niekto buďto z nedopatrenia, alebo zo zlomyseľnosti bol vynechaný z voličských soznamov a tak potom prišiel aj o svoje právo, o právo voliteľnosti. Teda po tejto stránke tiež môžeme to pripísať k dobru tejto osnovy. (Hlasy: Jen chvalte!) Ja prijdem potom aj na tie stinné stránky. Ako objektívny človek musím aj dobré stránky zbadať. (Hlasy: Nesmíte!) Prečo by som nesmel?

§ 10 hovorí o strate mandátu. Dosiaľ len plnomocník strany mal právo odvolať takého výborníka, ktorý sa spreneveril strane, kdežto od teraz nielen plnomocník strany, ale aj zástupca, poverenník strany môže toto odvolanie podať a teda chytrejším spôsobom sa tá-ktorá strana môže zbaviť nepohodlného a neposlušného svojho stranníka ako člena obecného výboru, alebo funkcionára. (Posl. dr Tiso: Nemala by sa strana do toho miešať!) Na to prijdem.

Poradie kandidačných listín podľa § 22 odteraz má ustáliť lós. Slávna snemovňa! Čo to bolo za pretekanie, za šielený rozbeh strán, ako sa pretekaly, ktorá má prvá zadať kandidačnú listinu, len aby čím krajšie číslo dostala listina. Mysleli si, že naše voličstvo je tak zaostalé (Hlasy: Blbé!), tak blbé, - prepáčte za výraz - že keď niektorá strana bude mať číslo 1, že už hromadne budú len na ňu hlasovať. Ale zmýlili sa a preto vládni mudrci už teraz prišli na to, že ustálili konečne, nech lós rozhodne, že ktorá volebná skupina aké číslo má dostať.

Námietky oproti voľbám môžu byť podané len podpismi toľko voličov, koľko podpisov je ustanovené na podaní kandidačnej listiny. Nuž po tejto stránke dúfame, že bude menej zbytočných apelácií, zbytočných prieťahov, lebo vieme dobre, že na Slovensku skoro nebolo ľudáckeho starostu a ľudáckej väčšiny obecnej, kde by všelijakí vrtáci nám neprajní neboli zaapelovali voľbu len za tom, aby sa mohli vypomstiť, a potom sa to tiahlo rok či dva po úradoch a ten starosta či výbor obecný nebol si istý, či bude schváleny, či tá voľba bude právoplatná či nebude. Dúfame, že keď väčší počet podpisov bude treba na zadanie apeláty, že snáď takto sa zjednoduší tiež náš verejný život. Dosiaľ každý nespokojenec podal apelátu, keď videl, že niektorá jemu nesympatická osoba bola vyvolená za starostu alebo za výborníka.

Tiež dúfame, že prestanú t. zv. volebné machinácie pánov dôverníkov jednotlivých strán. Ráčte sa pamätať, že v tých miestnostiach, kde sa voľba konala, obyčajne páni dôverníci prostejšieho voliča jednoducho zbalamútili. Prišla jednoduchá ženička, volička, doniesla si volebné lístky, doma si ich pripravila, ako bude hlasovať, prichystala si na vrch ten lístok, na ktorú stranu chcela hlasovať, a pán dôverník volebný jednoducho jej listiny zašamotil, pomiešal a tak ona radšej hodila všetky lístky, alebo vôbec nehlasovala. Tak teraz keď v tejto osnove je predpísané, že títo dôverníci nebudú smieť pomiešať volebné lístky, ale ich musia vrátiť voličovi v takom poradí, v akom si ich doniesol, prijde snáď aká taká náprava. Osnova táto a tiež zpráva ústavne-právneho výboru hovorí, že to má byť pokusný prielom do viazaných kandidačných listín a síce tým, že vraj volič bude mať právo podškrtávať mená jednotlivých kandidátov a s tým prejaví to, s ktorým súhlasí, v ktorého sklada svoju dôveru a v ktorého nie. Práve dnešné noviny píšu, že vraj keď už prielom, tak mal byť úplný prielom a nenechať akési prioritné právo tomu, kto je na prvom mieste kandidovaný. Prijali belgický systém, ale pretože sa boja, že tí dedinskí, alebo malomestskí velikáši stranícki budú odstránení prípadne vlastnými stúpenci, chcú ich jednoducho zachrániť touto osnovou, aby to nebola dekapitácia vodcov miestnych. Jednoducho ako dedičné právo im nechajú, že prvý nesmie byť zmenený, i keby bol vyškrtnutý. (Hlasy: Zadné dvierka!) Teda zadné dvierka si nechávajú po tej stránke, aby všetci ti velikáši, všetci vidiecki štváčikovia domáci boli zachránení, aby mohli i naďalej v obecnej samospráve prím hrať. Po tejto stránke nie sme spokojní. Keď má byť reforma volebného poriadku, keď má byť prielom do viazaných kandidačných listín, nech je prielom otvorený, nech je prielom taký, ktorého buďto dobré, alebo zlé stránky každý musí pocítiť, tedy aj miestne všelijaké veličiny.

Teraz však by som prešiel, slávna snemovňa, na tie stinné stránky, ktoré zo slovenského stanoviska musíme tiež prizvukovať. Mám ten dojem, že naša slávna koalícia cíti asi politický otras pod svojimi nohami a preto s touto osnovou, s touto reformou neprišla až dosiaľ, ale len teraz, keď už vidí, že aká nebezpečná je nálada voličstva. Zaujímavé, že len v pätnástom roku slobody štátu prišla na to dať takú slobodu voličovi, aby mu tá ktorá volebná skupina alebo strana nemohla nadiktovať svojho kandidáta. Len teraz im to napadlo, keď vidia, v akom nebezpečnom rozpoložení a v akej nálade je voličstvo. Preto dovoľujem si tvrdiť, že vládu túto neviedla uprimná starosť o obce, o očistu v samosprávnom živote, ale len strach o jej pozície. (Hlasy: Chcela by sanovať financie!) Keby chcela sanovať financie, ale to nechce. A preto nemôžeme uprimnú radosť vysloviť nad touto osnovou, keď vidíme, že nie z dobrých a úprimných pohnútok, nie z lásky k obciam a k autonomii obecnej sa tento krok stáva. Je to čiste len osnova strachu vládneho. Vládne strany vidia tú nespokojnosť voličstva, vidia i to, slávny parlament, že odteraz by sa sotva daly takými všeliakými trikami voľby previesť, ako i ch nedávno previedli. Narobili všelijakých občianskych kandidátok a štatistickými fígľami zamarkírovali, že nezvíťazila opozícia, ale vraj vládne skupiny. Teraz cítia, že by sa im to nepodarilo, tak chcú prielom robiť do kandidačných listín. "Ex necessitate virtutem" robia, ako by to latinák povedal. A keďže táto slávna vláda cíti otrasenú pôdu pod sebou a predsa nevyvodí z toho konzekvencie, ale takýmto chytráctvom chce ako by zaslepiť oči voličstva a udusiť ešte naďalej svojím trvaním "hlas ľudu, hlas boží", preto nemôžeme túto osnovu neviem s akou radosťou prijať.

Slávna snemovňa, túto predlohu zákona môžeme otvorene nazvať za protidemokratickú osnovu, hlavne prečo? Preto, lebo táto osnova ohrožuje právo voliča, že koho si chce za starostu zvoliť. (Tak je!) To je preca najminimálnejšie niečo, najprirodzenejšie niečo, že ten má byť starostom, kto požíva dôveru väčšiny občianstva obecného. Ale táto osnova odníma toto právo, lebo si vyväzuje to, že starostovia v okresných sídloch, v mestečkách okresných sídiel budú potvrdzovaní ministerstvom vnútra a starostovia v ostatných obciach krajinským úradom. Nuž pánovia, nie je dosť, že pán notár v každom obvode, v každej obci má právo "veta", veď ten notár svojím právom "veta" môže znemožniť každý zlý a protištátny pokus, ktorý by si starosta alebo výbor chcel dovoliť? Vedľa toho sú tu úrady okresné, krajinské, aby dozeraly, či niektorý pán občan ako starosta riadne hospodárí, riadne vedie obec, obecnú samosprávu, či nie. Keď túto povinnosť nekonajú, nech neberú úradné platy.

Na Slovensku sa stáva, že niektorá veličina, vyvolená za starostu, má toľko všelijakych výhod, že sa ho neopováži nadriadený úrad i len trochu na poriadok upozorniť, ale to nie je chyba samosprávy obecnej, ale nadriadených úradov. Keby sa nenadržovalo všelijakym veličinám vládnym, nebolo by takých chorobných zjavov v obecnom hospodarení a v obecnej samospráve.

Slávny snem! V našom verejnom živote veľmi sa rozvetvilo udavačstvo. Jedon občan udáva druhého pre politicky rozdielné názory a ustavične je každému, kto sa opováži opozične smýšľať, život otravovaný a je aj ohrožovaná jeho sloboda. Keď doteraz udavačstvo smutne kvitlo, tak od teraz bude bujnieť tým viac, lebo každý občan, ktorý bude mať akús takús nádej stať sa starostom alebo podstarostom, keď sa opováži byť iného názoru než vládna veličina, bude hned udaný, do četnickej zápisnice, do čiernej politickej knihy zapísaný ako nespoľahlivý, aby potom rozhodoval krajinský úrad a ministerstvo vnútra, či ho môžu potvrdiť za starostu alebo nie.

Opätovne hovorím: teraz, keď by bolo treba starať sa a rozmýšľať o tom, ako tvoriť prácu, život, ako tvoriť pre chudobný ľud chlieb, starajú sa vládne veličiny o to, ako znemožniť opozičných občanov v tom, aby aj oni sa mohli uplatňovať v obecnej samospráve.

Dosiaľ mali četníci hodne roboty, keď boly štrajky alebo nepokoje, ale odteraz budú mať prácu s tým, že všade musia zápisnice, informácie podávať o tom, či ktorý občan je spoľahlivý za starostu, či ho môže krajinský úrad alebo ministerstvo vnútra potvrdiť, "čili nic" - po česky.

Opovažujem sa tvrdiť, že táto osnova je - prepáčte - aj znakom slabosti a bojazlivosti vládnej väčšiny. Prečo tvrdím, že je znakom bojazlivosti a slabosti? Nechcem užiť silnejšieho výrazu, aby mi ako posl. Ostrému na krk nezavesili "důtku". Naše vládne strany boja sa rozpustiť celé skupiny, o ktorých hovoria, že sú protištátne - to si nedovoľujú učiniť, ale dovoľujú si na jednotlivcoch rajtovať, zasadnúť si na nich. To je znakom ubohej slabosti neopovážiť sa postaviť proti otvorene protištátnemu prúdu, ale ten istý prúd u jednotlivca zazlievať a toho vyšetrovať, prečo sa opovažuje byť takým, alebo takým straníkom? Keď chceme ozdraviť verejný život, obecnú samosprávu a vidíte, snáď skúsujete, že niektorý smer alebo niektorá skupina politická je vyložene protištátna, tak dovoľte si tú smelosť, aby ste celú skupinu v celom štáte znemožnili, ale nie jednotlivca trestali za to, čo vlastne vy v tomto štáte mlčky trpíte, za to, že sa neopovažujete v celom štáte celú skupinu rozpustiť alebo znemožniť. (Výkriky posl. Suroviaka.) Potrebujú "divide et impera", rozdeľ a panuj, potrebujú, aby tu bolo 30 strán, aby s niektorými spoluvládly a ostatné nech sa divajú na to, ako sa im pekne vládne. (Výkřiky posl. dr Tiso.)

Slávna snemovňa, tak sa nedivme, že podľa tejto osnovy zákona odteraz na Slovensku žiadny opozičník nebude môcť byť starostom, i keď je najstatočnejší, i keď je najspoľahlivejší občan. Každého omaľujú, každého dobre očernia pred vyššími úradmi a tedy príde z krajinského úradu, príde z ministerstva vnútra to nám smutne známé na Slovensku: "nelze vyhověti", nepotvrdíme ťa. Toho očerňovania a toho "nelze vyhovet", už sme nasýtení. (Posl. dr Tiso: Budeme štrajkovať!) Nepôjdeme do výborov! Slávna snemovňa, potvrdzovanie starostov odteraz sa má diať krajinským úradom a ministerstvom vnútra, kdežto pred tým, keď sa voľba odbavila a nebolo apelácií a námietok, po určitom termíne voľba bola platná, nastúpili do úradu tí, ktorých voľbu okresný úrad potvrdil, vzal na známosť. Osnova tedy obstrihuje slobodu občiansku, alebo na toľko je opatrná, prosím úctive, že táto mudrácka osnova a jej zpráva výborová vôbec ani nehovorí, pre aké príčiny kto nebude potvrdený za starostu. Vy mudrci pražskí a vládní, prečo nepoviete tomu občanovi: ak budeš aký alebo taký, keď to spáchaš, nemôžeš byť starostom. Ale akousi prorockou tvárou povedáte, že ten a ten úrad bude to potvrdzovať a odmietať a nepovrete príčiny. Prosím dovoľte, príčinu si vždycky najdete. Keď chcú niekoho obesiť, šibenicu a štranok vždy najdu. (Předsednictví převzal místopředseda Špatný.)

Ale nielen to, slávna snemovňa, že bez udania dôvodov, bez toho, že by občan bol si istý, prečo nemôže byť starostom nielen to, táto osnova v seba skrýva ešte aj ďalšie. Taký občan, o ktorom sa verejne, úradne povie, že nemôže byť starostom, bude biľagovaný ako v stredoveku zlodejovi udreli pečať na jeho telo, že bol taký, alebo onaký, to bolo a bude aj so starostom, o ktorom sa úradne povie, že nemôže byť starostom. A prečo nemohol byť starostom? To sa mu nepovie. 3 roky odo dňa obdržania úradnej zprávy bude úrad občana biľagovať za nejakého menej cenného občana.

To je im demokracia, to je im diškusia, že 3 roky občan slobodnej republiky bude biľagovaný, že nemôže byť starostom. 3 roky bude trpeť a jeho spoluobčania budú sa mu vysmievať: kmotre, švagre, nemôžeš byť starostom, ač si slobodný občan slobodného štátu.

Toto je osnova slobodného štátu, ale toto je osnova takej vlády, ktorá má sklony diktátorské. A prečo je potrebná vlastne táto osnova v tom čase, keď každý občan a každá skupina má právo apelačné, keď každá skupina má právo sťažovať si na starostu, že to a to si dovolil, vtedy, keď každý úrad má nielen právo, ale aj povinnosť ho kontrolovať, že čo robí v tej samospráve.

Mne sa tak zdá, slávna snemovňa, že táto vládna osnova mohla by byť nazvaná osnovou vládnych komisárov obecných. Ktorákoľvek obec sa opováži zvoliť si opozičníka za starostu, tam čo nevideť príjde vládny komisár. Budete si svoju skrachovanú moc pomocou vládnych komisárov chceť retovať v obciach a v obecnej samospráve. Ale ja myslím, že ani vládnymi komisármi, všelijakými fíglami diktovanými do obecného života, ani tým sa vám nepodarí vašu otrasenú koaličnú pozíciu zachraňovať v našich obciach.

Vládna osnova a zpráva ústavne-právneho výboru hovorí, že podnet k tejto novelizácii vzali si naši osnovatelia zo vzoru belgického, tam platného o obecných voľbách. V dôvodovej zpráve sa hovorí:

V Belgii dosiaľ je starosta obce kráľom menovaný zo zvolených členov obecného zastupiteľstva. Kráľ nie je však pri menovaní tom viazaný na sbor týchto poradcov, lež môže menovať starostu i mimo tohto sboru z voličov obce, ktorí dosiahli veku 25 rokov. Podľa zákona z r. 1874 vo Francii bol starosta dokonca vládou priamo menovaný. V Nemecku podľa obecného zriadenia pre vonkovské obce siedmich východných provincií z r. 1891 potvrdzuje voleného starostu krajský úradník zvaný "landrat", podľa zákona o čiastočnej úprave obecného zriadenia pre obce rýnske a vesfálske zo dňa 27. decembra 1927, čís. 211, potvrdzuje zvoleného starostu dohliadací úrad.

Prosím, my sa toľko vždy dovolávame na svojskú kultúru, na demokraciu, na svoje vymoženosti slobodné, republikánske a musíme pre vzor ísť do cudziny, kde kráľovia panujú, kde všelijaké starodávné poriadky sú, a prosím, o pár rokov príjdeme na to, že ten vzor z cudziny vzatý nie je dobrý ani zdravý, tak ako ste si vzali vzor o sociálnom poistení podľa gentského systému a teraz vidíte, teraz cítíte, že aký je to nezdravý, štátu nebezpečný vzor. Tak si len berte aj naďalej z cudziny svoje vzory, nie že by ste sa riadili podľa potrieb vnútorných, podľa naších charakteristických vnútorných potrieb.

Veľavážená snemovňa! Mimo to však musím podotknúť aj to, že osnova táto znamená nebezpečie centralizácie všetkej moci v štáte. Zvlášte my Slováci a občiania Slovenska živo pociťujeme, čo znamená, keď Praha a vládné kruhy všetku moc v štáte chcú len vo svojich rukách centralizovať, sústrediť, aby na tom Slovensku ani notár, ani okresný náčelník, ani krajský prezident nemal žiadnej moci. Nuž z tejto stránky tiež nemôžeme schvaľovať túto osnovu, leboť znamená ďaľší chorobný centralizmus. A keby len to! V ktoromsi výbore, myslím v sociálnom, som bol vytýkal tú našu nebezpečnú, nezdravú papierovú vojnu úradnú, že sa zbytočne a veľa papierovej vojny úradnej robí. Každá vec z jedného úradu musí ísť cez 5, 6 úradov a cez 3 ministerstvá! Prosím, na základe tejto osnovy každá voľba každého starostu bude musieť vandrovať a halda papierovej vojny sa musí narobiť o každej voľbe. Práve dnešné noviny píšu o tom, že je treba rozmýšľať, ako zjednodušiť verejnú správu. No týmto sa kapitálne zjednoduší! Dosiaľ rakúsky byrokratický papierový systém panoval a odteraz ešte viac bude panovať. (Hlas: Naučili sa!) Áno, naučili sa. A potvrdenie starostu, ako som hovoril, bude sa diať len vyšším úradom, takže sotva ktorý opozičník bude môcť byť staro stom. Ja myslím, že na základe tejto osnovy naši vládni byrokrati budú musieť rozmýšľať o tom, že keďže už máme referát ministerstva školstva a máme referát taký alebo onaký, bude treba zriadiť i tu v Prahe a v Bratislave pri krajinskom úrade referát starostenský, ktorý nebude nič iného robiť, len si lámať hlavu nad tým, ktorý občan je schopný a súcí za starostu a ktorý nie. Nuž, tam vedú takéto prehnané osnovy, ktoré miesto chleba idú dávať občianstvu päsť do nosa a idú miesto chleba obstrihávať slobodu občiansku.

Zaujímavé je, že naša slávna vláda dosiaľ sa nestarala o to, že je treba pre starostov robiť každoročne kurzy, dodnes o to sa museli starať funkcionári Sväzu miest a obcí. Dávať kurzy starostom, aby sa rozumeli do toho, ako treba viesť financie obecné, ako treba viesť poradu obecnú, ako treba robiť zápisnicu a iné, o to sa vláda nestarala, že či ten starosta bude schopný i po stránke formálnej, lež o to im len ide, aby mohli ustáliť, či je politicky spôsobilý, či nie. A žiadny opozičník nebude spôsobilý podľa nich a schopný viesť jednu obec.