S hľadiska menšinového je obrázok ešte pochmúrnejší a smutnejší. Niet nikde ani jedinej položky v tomto labyrinte milionov, ktorá by nasvedčovala tomu, že by vláda pri spravovaní verejného imania bola brala zreteľ na menšiny a pri rozdeľovaní tejto hromady milionov bola by plnila svoje záväzky prevzaté voči menšinám medzinárodne. Správa verejného majetku, zvlášte uvážíme-li, že plných 20% štátneho dlhu 33 1/2 miliardy je dlhom cudzozemským, presahuje prostú tuzemskú významnosť a je dôležitosti medzinárodnej, lebo medzinárodný peňažný trh je o veľa citlivejší než parlament degradovaný na čiste mechanický hlasovací aparát, a tento medzinárodný trh neschváli dodatočne toto ľahkomyselné hospodárenie monotónnym kývaním hlavy.

Z príčin výše uvedených záverečný účet neprijímam. (Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní): Dále má slovo p. posl. Benda.

Posl. Benda: Vážené Národné shromaždenie! Celým štátnym záverečným účtom na r. 1931 tiahne sa ako červená niť hospodárska kríza. Pravda, riešenie tejto nespadá do kompetencie dneskajšej schôdze Národného shromaždenia, ale pri tom všetkom treba zdôrazniť, že Národné shromaždenie je povolané, aby do istých úsekov štátnej správy donieslo kúsok poriadku. A keďže sa snáď niekde hovorilo o t. zv. úsporách, musia byť tieto úspory sociálne spravodlivé, nesmú byť prevádzané na ľuďoch, ktorí nemajú majetku, rešp. ktorí tomuto štátu dali všetko a podnikli v jeho záujme mnohé veci, ktoré snáď vrstvy hospodársky silnejšie nepodnikly.

Musím priznať, že na príklad je veľkou zlomyseľnosťou hovoriť o t. zv. socialistickom hospodárení, ako to robí strana, ktorá sa chce čoskôr nazývať stranou koaličnou. Minulého týždňa písal časopis "otca" slovenského národa, p. posl. Hlinku, že socialisti prehospodárili 2 miliardy Kč z r. 1929, ktoré vraj t. zv. občianska koalícia nastrádala. Myslím, že za tieto 2 miliardy, ktoré časopis "Slovák" verejnosti predvádza, nedal by nikto ani 10%, poneváč to neboly hotové peniaze, to nebolo nič mobilného, to bolo niečo fiktívneho, to boly ponejviac pohľadávky u dlžnikov, rešp. pohľadávky daňové. Priznám, že snáď v niektorých veciach štátna správa a ministerstvo financií nepokračovaly tak, ako by pokračovať maly, že boly k mnohým osobám až blahovoľné, na druhej strane že snáď pokračovaly dosť drasticky a že z týchto pohľadávok, ktoré dnes vedieme ešte ako aktívum, by málo zostalo. A preto je nerozumné vytýkať, že snáď túto nehodu zapríčinilo socialistické hospodárenie. Keďže časopis "Slovák" myslí na výdavky, ktoré snáď vydalo ministerstvo soc. pečlivosti na nezamestnaných, nesmie sa zabúdať, že ľudia, ktorí nie vlastnou vinou dostali sa do radov nezamestnaných, majú iste právo od štátu požadovať, aby im napomáhal. A musím zdôrazniť, že tak mnohá obec na základe podpory produktívnej pečlivosti o nezamestnaných nadobudla isté hodnoty, nadobudla istý majetok a v obci bolo kus poriadku; a neboly to len socialistické obce, boly to práve obce, kde prevládajú meštiacké strany a práve následkom toho nemajú čo vytýkať. A musím s tohoto miesta zdôrazniť, že to boly práve socialistické obce, ktoré k týmto podporám riadne ešte pridávaly príplatky, robotníctvo riadne odmeňovaly, a boly to obce, v ktorých vládnu t. zv. meštiacke strany, ktoré nevyplatily niekedy ani to, čo ministerstvo povolilo. V mnohých týchto obciach pracovalo sa za 6, 7 Kč denne a stalo sa dosť často, že robotníci tam zamestnaní, alebo prišli i k úrazu, a neboli poistení. Tedy o tom socialistickom hospodárstve tu niečo rozprávať, rešp. dať to na prvú stránku časopisu a robiť sa stranou serióznou a ľud takto klamať, veci vysvetľovať takým spôsobom, ak to pasuje do vlastného hrnca, je len trochu násilné, najmä u strany, ktorá sa už dnes cíti 99%nou stranou koaličnou.

To som vytýkal preto, poneváč idú chýry, ako keby bolo nutné alebo pre štát potrebné, aby socialistické strany boly vytlačené z vlády a dostaly sa tam strany, ktoré vedia hovoriť tak ako strana "otca" národa, ktorá vytýka chudobným robotníkom tie mizerné žobračenky, ale na druhej strane bere od štátu výhodné pôžičky, zo ktorých stavia kultúrne domy, ktoré však nie sú kultúrnymi domami, ktoré sú bližšie nevestincom a brlohom najvyššieho riadu. Preto s tohoto miesta tento nábeh odmietame, poneváč myslíme, že hoci sa delíme stavovsky a politicky, každý politik, i opozičný, musí byť aspoň seriózny.

Treba tiež poukázať na to, že na pr. v jednotlivých krajoch Slovenska vládne priamo hlad a bieda, ku pr. v Hornej Nitre, na Kysúcach sú tisíce nezamestnaných, ktorí skutočne čakajú na tie žobračenky, a tieto teraz vytýkať, alebo poukazovať na to, že je to "socialistické hospodárstvo", myslím, nie je na mieste, a myslím, že i tým pánom, ktorí vlastne s tým nadávaním na "socialistické hospodárenie" so strany ľudovej súhlasia, že i tým je treba pripomenúť, že by mali pokračovať stavovsky a tam, kde je možno, aby boli zamestnávaní skutoční robotníci, u ktorých jestvoval pracovný pomer, aby títo prácu dostali a nie, aby sa tam dostávali synkovia bohatých sedliakov, alebo na pr. aby na prácu do Francúzska nedostali sa robotníci či už odborníci, alebo sezónni poľnohospodárskí, ale ľudia, u ktorých nikedy pracovný pomer nejestvoval.

Není mysliteľné, aby Zemský úrad práce na Slovensku bol zpolitisovaný tak, aby na miesto zemského úradu práce sprostredkovaly prácu politické sekretariáty jednej strany, v tomto prípade sekretariát strany agrárnej, ako som sa o tom presvedčil v Prievidzi. Keď pánovia vytýkať, tak vytýkať niečo oprávnene, ale nie robiť sa pekným, čačaným len preto, že to snáď ľud potrebuje alebo že ľud tými vecmi dá sa klamať.

Hovorím: štátny rozpočet i pre tento rok má byť v istých úsekoch ohraničený, zmenšovaný. Súhlasím s tým úplne, ale aj vtedy treba pokračovať tak, aby to bolo spravodlivé a aby nikto nevytýkal, že sa tu robia politické výsady, že sa tu robí straníckosť. Keď sa na pr. žiada výstavba školy v jednotlivých chudobných krajoch Slovenska, ministerstvo financií stavia sa proti tomu, aby tým dedinkám, ktoré majú daňový základ 700 Kč, bola daná nejaká stotisícovka na výstavbu školy, ktorá tam je prepotrebná.

Na strednom, na východnom Slovensku, i v istých častiach západného Slovenska máme také mizerné školské budovy, že je hanba o tom hovoriť. Pravda, páni z ministerstva financií tejto krajiny nepoznajú a preto odmietajú, aby sa týmto obciam vyšlo v ústrety. O tom, že tam chodia deti vo troch smenách do tých učiebeň a že sú tie učebne preplnené, ani nehovorím. Ale na druhej strane máme prepychové okresné úrady. Viem, že štátny úrad má mať istú možnosť reprezentácie, ale myslím, že je to pre Československú republiku prepychom, aby sme mali vo Veľkej Bytči sedemizbový byt pre pána okresného náčelníka. Nechcem z toho robiť žiadnu politiku, ale myslím, že je to krikľavé, keďže v obciach toho samého okresu, ktoré žiadaly postavenie dvoch jednotriedok, to trvalo 2 až 3 roky, kým sme to vyintervenovali a kým ku stavbe došlo, a na tom samom okrese sa má v byte okresného náčelníka stavat i výťah. Myslím, že tuná bude treba, aby sa isté veci korigovaly a páni z ministerstva financií, ktorí chcú korigovať stavby škôl, ktoré sú prepotrebné, musia korigovať i stavby okresných úradov.

Ale Veľká Bytča je proti Novému Mestu n. V. ešte malé dieťa. Tam je byt pre pána okresného náčelníka 9-izbový. Myslím, že tu by bolo treba šetriť a každá stotisícovka, ktorá sa ušetrí, by sa mohla venovať na kultúrné a sociálné potreby, ktoré sú na Slovensku iste hodnotné. (Hlas: Nechť si byt pan náčelník zaplatí sám, když ho chce!) Áno, nech si ho prípadne zaplatí sám.

Hovorí sa, že máme nedostatok úradníkov, ktorí konajú dozor nad jednotlivými stavbami. Toto je pravda, lebo peniaze k tomu predurčené boly trochu zreštringované, obnos je menší. Ale pri rozumnom rozdelení, keďže by tam necestovaly komisie z každého zúčastneného ministerstva zvlášť, keď by bola jednotná komisia, dalo by sa docieliť istých úspor a dozor by bol skutočne taký, aký by mal byť. U nás na Slovensku niektoré novostavby po jednom, rešp. dvoch rokoch potrebujú už isté opravy, poneváč štátny dozor bol tam nedostatočný. Ba stáva sa dosť často, že isté zodpovedné práce dostavajú ľudia, ktorí nestoja na výške doby, ktorí nemajú potrebné odborné vzdelanie, ktorým pomahá niekedy politická legitimácia; niekedy sa hovorí, že pomáhajú pri tom i dary. I toto musí prestať, poneváč keď šetriť, šetriť všade. I v silničnom obore min. ver. prác bude treba, a je už najvyšší čas, aby príslušný odbor ministerstva mal už isté stanovisko a vedel, ktoré silnice sú najlepšie, ktoré sa dajú použiť na tom kraji a ktoré na inom. Je preca nemožné, aby štátne silnice behom jedného desaťročia boly trikráť opravované a asnáď aj znovustavané. Povinnosťou štátnej správy je, aby sa o túto vec starala, a myslím, že každý tisíc korún, ktorý takto ušetríme, bude skutočne dobrý potrebám na veci kultúrne a veci sociálne. To neni žiadna výtka. Nech to nikto ani nepovažuje snáď ako osten nejakého podozrievania oproti jednotlivým osobám, rešp. samému ministrovi, ale hovorím, že je treba, aby sa o tejto otázke hovorilo, touto otázkou sa zapodievali a aby štátna správa i v tomto ohľade prišla ku stanovisku, ktoré je správne, účelné a hospodárske.

Hovorí sa mnoho o štátnych podnikoch, že na tieto štát dopláca. Možná, že na niektoré menej a na niektore niečo viac. Ale myslím, že to nie je tiež dosť dobré a dobre pochopiteľné, keď štátna železiareň v Podbrezovej je členom železiarskeho kartelu. Národné shromaždenie pripravuje už kartelový alebo protikartelový zákon a myslím, že železiarni podbrezovskej bude ťažko z tohoto kartelu vystupovať. Ja to prednášam preto, poneváč štátné železiarne podbrezovské, ktoré majú proti Pohroní isté povinnosti, majú tiež povinnosti oproti štátu a keby v kartele neboly, sohnaly by si trochu viac práce ako majú teraz, poneváč štátny podnik bol by aspoň v istých oboroch aksi dávaný do popredia, skôr by k práci prišiel. Ale poneváč je v kartele, musí čakať, až nejakú omrvinku práce dostane. Kto to odnáša? Na jednej strane štátna pokladnica, ktorá na podnik dopláca, a na druhej strane tam zamestnané robotníctvo, ktoré pracuje zkrátene alebo dávané je predčasne do penzie, alebo pracuje za zlých hospodárskych a sociálnych pomerov. I v tomto ohľade je treba, aby poučenia, ktoré sme behom niekoľko rokov sobrali, štátna správa použila k tomu, aby učinila štátne podniky rentabilnými, aby maly v sebe trochu viac iniciatívy a hybnosti a aby sa nehovorilo, že židovský obchodník so starým železom má viac obchodného ducha, ako vysoký úradník, ktorý vedie tak veľké podniky, ako sú podbrezovské štátné železiarne.

Na druhej strane máme na Slovensku t. zv. Správu štátnych lesov a statkov. Táto spravuje milionový podnik s niekoľko statisíc hektarov lesov a aj tento podnik je pasívny a doplácame naň. A keď človek dopytuje sa, ako stoja ceny tohoto dreva, tak hoci aj neodborník musí s istým odporom sa odvrátiť alebo snáď s ťažkým srdcom chápať slova, keďže sa hovorí, že výroba jednoho 1 m³ dreva stojí administratívnou cestou viac ako 80 Kč a teraz t. zv. cestou výroby prijde vyše ako 60 Kč. Myslím, že tuná bude niečo nezdravého, čo musíme odstraniť. Buďto tieto statky musia dostať taký personál či administratívny, alebo technický, ktorý niečomu rozumie, alebo musí sa hľadať niečo iného nezdravého. Hovorí sa ku príkladu všeobecne, že pri týchto správach sú pily, kde sa nerobí rozdiel medzi drevom prvej, druhej a tretej triedy a že všetko to drevo je na jednej hromade. Obchodník, ktorý toto drevo kupuje, ako je priemerné drevo za t. zv. priemernú cenu, robí si z toho dreva triedy prvú, druhú a tretiu. A tak iste smotánku z práce robotníctva a administratívnych úradníkov odnášajú ľudia, ktorým výťažok práce nepatril.

To sú veci, ktoré nás nútia k tomu, aby teraz tieto podniky, keď začala pracovať t. zv. Ústredna predajňa dreva v Československej republike, na ktorej je zúčastnený tiež štát a všetky lesné správy týchto statkov, skutočne pochopily ducha času, aby sa staly spoločnosťmi obchodnými, ktoré majú tiež záujem o to, aby štátna pokladnica niečo dostala, aby na tieto veci nedoplácala.

Bude tiež treba, aby sa obecnému hospodárstvu venoval väčší dozor. Na Slovensku máme celú kopu obcí, ktoré hospodaria "od buka k buku" a nie sú to obce socialistické. Máme nedostatok úradníkov, ktorí by mali vykonávať revízie. Dokladom, že tieto revízie sú potrebné, je to, že všetky revízie, ktoré boly konané, pokiaľ to bolo možné finančne i fyzicky, priniesly na svet veci, ktoré neposlúžia našej samospráve a tiež štátnej, rešp. krajinskej správe ako dozorčiemu orgánu, ku cti. Celá kopa obcí hospodárí kmotrovsky a švagrovsky a tiež na účet štátu, rešp. na účet krajiny, poneváč hreší na t. zv. vyrovnávací fond. Ja musím aj s tohoto miesta vytknúť, že krajinský úrad na Slovensku nepokračoval správne vtedy, keď na církevné školy venoval veľké miliony, kdežto na obecné školy tie obnosy boly veľmi malé. Dôkazem toho je Račištorf pri Bratislave a obec Lihotka u Prievidze, kde štát venoval 150.000 Kč, jednotriedka sa dostala pod strechu, ale to ďaľšie sa nemůže od nikoho dostať, poneváč v krajine je to vyčerpané a vlastne bolo to vyčerpané na výdaje pre školy cirkevné. Myslím, že štátna správa a krajinská správa nie sú povinné, aby robily výsady jednotlivým vierovyznaniam. Je tiež neudržiteľné, aby se ešte stávaly prípady ako v Ružomberku, kde spojení ľudáci, komunisti a Židia odhlasovali, že v Ružomberku bude postavená rímsko-katolícka škola za obecné peniaze. A prosím, krajinský úrad v Bratislave nevzchopil sa ani k protestu, aby riekol, že politické obce nesmú také výdaje činiť, že politické obce, ktoré budú takto hospodriť, nemajú nároku, aby dostaly niečo z vyrovnávacieho fondu. Najvyšší správny súd vyniesol sice rozhodnutie, dľa ktorého takéto veci nebudú v budúcnosti možné, ale prednášam to preto, aby ste videli, že nie je všetko také, ako to jednotliví pánovia prednášajú, a že nie je všetko tak zlaté, ako sa snáď v niektorých časopisoch hovorí.

Musím poukázať tiež na to, že keď štátna správa pomýšľa na úspory, rešp. zasa pomýšľa poškodiť štátnych zamestnancov prepúšťaním z práce atď., neišlo sa na kľb jednej veľmi dôležitej veci. Viete, že bývalá meštiacka vláda usnesla sa na t. zv. kongruovom zákone. Tento dal vypomáhať finančne istým duchovným pastierom, ktorých príjem nepresahuje asi 40.000 Kč. So sociálneho stanoviska dá sa o veci hovoriť, ale myslím, že je to dosť krikľavé, keď máme prípady, že jednotliví takí duchovní pastieri majú 60.000 Kč ročného príjmu, ale mimo toho berú ešte dosť tučnú kongruu. Ja tu mám opis jednej prenájomnej smluvy. Chcem šetriť s časom, ale preca len chcem poukázať na to, ako nesvedomite postupujú jednotliví pánovia proti chudobným roľníkom. Ač sú tak zadzobaní, dávajú pôdu do prenájmu za takýchto podmienok - prečítam jeden úsek smluvy. Pán dr Hermann Herold, rímsko-katolícky farár v Báhoni, dáva do prenájmu v obci Báhoni ležiaci a báhonskému rímsko-katolíckemu farskému beneficiu patriecí pozemok v katastrálnom hárku čís. 7 atď., výmeru 63 uhorských jutár 646 štvor. siahov a za nájom tejto pôdy platí nájomca Izidor Švorc z každého honu 3 1/2 q obilia. (Výkřiky.) Myslím, že toto je dosť nekresťanská cena a že tí chudáci, ktorí túto pôdu dostali do árendy, stáli pred exekúciou. Teraz, keď zákon o odložení exekúcie proti zemedelcom bol vynesený, k exekucii nepríjde a krajinský úrad v Bratislave sa asi odvážie, aby skúmal všetky tieto doklady, ktoré sú tu spísané, aby skúmal, že tento zástupca Krista má 61.611 Kč ročného príjmu a nestydí sa od Československej republiky, ktorú nemá, myslím, ani na srdci, brať dosť vysokú kongruu a snáď keď robotníci žiadajú si prídel lístkov, alebo prevádzanie núzových prác, tak sa na nich nadáva, že vyžierajú republiku, alebo prípadne republiku okrádajú. To priednesol som preto, aby teraz, keď jedná sa o úsporu vo štátnej správe, týmto veciam bola venovaná pozornosť, aby i títo ľudia z tých neopravnených milionov niečo dali štátu a takto aby sme prišli do poriadku.

Je isté, že sú vysoké daňové nedoplatky - neoperujem číslicami - ale myslím, že celá kopa veľkostatkárov, u ktorých má štát isté požiadavky milionové, musia prisť do poriadku. Ministerstvo financií nemôže konať povinnosť oproti jeho veriteľom, rešp. ľuďom, ktorí od štátu majú požiadavky a síce len preto, že má málo mobilných peňazi. Myslím na prípad Pálffyovský atď., ktorých na Slovensku je celá kopa a ktoré by maly byť jedonkráť vyriešené; buďto sa prevede na Slovensku lesná reforma a štát zinkasuje milony, ktoré mu tam dlhujú, alebo príde niečo iné, čo snáď niektorým pánům nebude ani príjemné. Ale je nemysliteľné, aby takíto ľudia hrešili na účet dobrého mena štátu, aby hrešili na pokoj, ktorého na Slovensku je treba, aby hrešili na účet dobrej vôle robotníckeho ľudu, ktorý snáď našiel si drastické domáce prostriedky, aby si vypomáhal. Je nemysliteľné, aby berné úrady u niektorých podnikateľov, ktorí majú rozdelaných 20 až 30 prác, a dlhujú dane, aby to bolo u všetkých exekvované. Štátna správa by si mala sadnúť na jedného, zaistiť to, a tých druhých vypustiť, poneváč v takomto prípade podnikateľ nemôže pracovať, prepúšťa robotníctvo a koniec koncov je poškodená i štátna pokladnica, poneváč buďto čaká na peniaze dlho, alebo na druhej strane, keď sa prepúšťa robotníctvo, sú tiež menšie konzumné dane. Myslím, že by nebolo treba, aby sa postupovalo vždy tak drasticky, ale je treba, aby v týchto veciach boly isté smernice, smernice rázu demokratického, smernice, ktoré sú prospešné štátu.

Teraz dotknul bysom sa ešte jednej otázky, a to prídavku na platy učiteľov cirkevných škôl. Prosím, tento požiadavok je viac ako 1/2 miliardy a keď sa hovorilo o t. zv. Dérerovských reformách školských, väčšina strán meštianskych, najmä klerikálnych, vrhly sa na tieto osnovy a rozdriapaly tieto tak, že z toho nezostalo nič, a tieto osnovy boly len preto odmietané, poneváč cirkvi musely by vrátením školných budov atď., dať štátu, čo mu patrí a im nepatrí. Táto otázka musí byť tiež rozriešená a musí sa na ňu pozerať nie ako na otázku jednej politickej strany, alebo politických strán, ale ako na otázku štátnu, otázku štátnej pokladnice. Uznávam, že v týchto ťažkých časoch musíme sa prispôsobiť daným pomerom a pri tejto príležitosti zdôrazňujem, že tiež naše fondové hospodárstvo musí byť upravené, poneváč nie je možné, aby snáď vodocestný alebo melioračný fond maly veľké prídely, ktoré boly by na niekoľko mesiacov vopred vyčerpané a teraz, keď sa čaká na prácu, keď robotníctvo volá po zamestnaní, aby tieto fondy boly bez prostriedkov.

V budúcnosti takáto nedôslednosť musí byť odstránená a musíme sa dostať k riadnemu hospodáreniu. Musíme vedieť koľko tomu fondu patrí, na čo tie peniaze vydal, ale nesmú sa stať prípady, ako sa staly so Štěchovicami, čo bolo na účet Slovenska, prípadne i s vranovskou priehradou, ktorá sožrala groše i iným zemiam a iným úsekom Československej republiky.

Hospodárnosť štátnej správy nemôže sa vyjadriť tým, že prídu jednotliví páni a hovoria, že demokracia nevyžaduje, aby sa vo veciach, ktoré sa týkajú štátu a jeho zamestnancov, jednalo s hoci ktorou organizáciou. Myslím, že v demokratickom štáte máme právo k tomu, aby sa s odborovými a záujmovými organizáciami pojednávalo, a ťažké problémy, ktoré ležia na štátnej správe a na nás, musia byť riešené vzájomnou dohodou, poneváč len vzájomná dohoda umožní, aby v istých veciach nastal poriadok.

My nesúhlasíme s tým, aby železnice boly stále podnikom, na ktorý sa dopláca. Myslím, že sa toto netýká samého pána ministra, poneváč tento sa osvedčil prajne ohľadne revízie tarifov, ale týka sa to štátnej správy, rešp. správy štát. železníc, aby sa osvedčila, či je lepšie voziť prázdné vozne pre osobnú dopravu a snáď i pre nákladnú dopravu, alebo či je lepšie voziť viac ľudí a viace tovaru, hoci snáď i za lacnejší groš. Teda tento odbor potrebuje istú revíziu, istú úpravu a myslím, že príde čas, že i v tomto obore štátnej správy, na ktorý sa toľko nadáva, niekedy snáď oprávnene, niekedy neoprávnene, príde do poriadku a že nebude tak ťažkým bremenom pre štátnu správu, ako bol dosiaľ.

Štátna uzáverka je snáď obrazom toho, ako by sa snáď hospodáriť nemalo, ale práve z týchto skúseností a z týchto ťažkých dôb, v ktorých žijeme, dostaneme poučenie, ako máme pracovať a ako máme postupovať a dúfam, že v budúcej štátnej uzáverke budú napravené chyby, ktoré boly vytýkané ako zpravodajom tak rečníkmi.

Naša strana bude za túto štátnu uzáverku hlasovať v tej nádeji, že budúcnosť prinesie lepšie časy. (Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní): Dále má slovo pan posl. Jelinek.

Posl. Jelinek (německy): Slavná sněmovno! Každý zpravodaj o státním rozpočtu vždy zdůrazňuje, že byl sestaven s největší přesností, a domnívá se, že vyšší vydání nezdají se nutnými a že se ani nebudou činiti. Přes toto ujišťování vidíme z účetní uzávěrky, že se každoročně nedodržuje rozpočet parlamentem schválený, že každoročně naopak musíme konstatovati značný schodek. Tím jest jistě dokázáno, že nebyl sestaven řádný rozpočet a že se nehospodaří s cizími penězi s potřebnou vážností a citem pro odpovědnost. Každý odbor se chce, abych užil lidového výrazu, dělati hezkým, škrtá položky až do nejzazší míry, požaduje jen nezbytně nutných peněz, aby pak, když jsou žádané peníze povoleny, bezohledně vydával více. Chyba záleží většinou již v kalkulaci, neboť ani ta se neprovádí vždy v nejpřísnější formě, takže překročení jsou nevyhnutelná. Klasickým příkladem toho jest stavba vranovské přehrady, o které jsem několikrát s tohoto místa pojednal a která dnes již vyžaduje, jak se říká, výdajů vyšších o 80 milionů Kč.

Schodek za r. 1931 činí podle vývodů zpravodajových přes 2 miliardy Kč a pokladniční schodek přes 1200 milionů Kč. Podle údaje zpravodajova činily daňové nedoplatky do konce roku 1931 4670 milionů Kč a v příští účetní uzávěrce za rok 1932 budou pravděpodobně vyšší. Příznačné pro nevážné jednání, pro napalování nejhoršího druhu jsou aktiva 9 miliard Kč uváděná po mnoho let, jimž sám zpravodaj připisuje jen zdánlivý ráz. Neboť kdyby těchto 9 miliard bylo zde skutečně v pokladnách nebo v jiných hodnotách k disposici, pak by finanční správa nemusila sahati k prostředkům často již povážlivým. Bohužel není tomu tak. 9 miliard Kč rozpadá se v nulu. Často jsme vytýkali pravomoc nejvyššího kontrolního účetního úřadu, zvláště když president tohoto sboru nesmí kritisovati meritorně, nýbrž pouze jen formálně a neliší se tak příliš od přehližitele účtů větší společnosti. S hlediska kontroly státní správy jest projednávání účetní uzávěrky významnější než projednávání státního rozpočtu, který jest přece jen programem, naopak účetní uzávěrka má býti důkazem, jak tento program byl splněn. Ani nejnovější zákon o úsporné a kontrolní komisi nepřispívá dostatečně k významu nejvyššího kontrolního účetního úřadu, poněvadž v něm není přesně ustanovena povinná účast zástupce tohoto úřadu. Zesnulý president Körner několikrát právem zdůrazňoval, že mu ústava nevymezuje místo přiměřené významu jeho úřadu. Patří k souboru demokratického zřízení státu, že finanční správa jest podrobena velmi přísné kontrole parlamentu a že si parlament jest stále vědom tohoto úkolu.

V této souvislosti se domnívám, že veřejnost má sledovati činnost této úsporné a kontrolní komise. Není nedůležité zabývati se právě nyní touto zásadní otázkou, jelikož byl nadhozen problém ochrany demokracie a jelikož jsou povážlivá znamení, že vládní strany nehodlají upevňovati demokratismus vybudováním a zlepšením demokratických zařízení, nýbrž naopak podstatným zúžením chtějí omeziti práva státních občanů. Účel těchto opatření se spatřuje v tom, že se povznáší státní autorita. Ale zdá se mi, že i u demokracie jest základní problém v tom, aby se nejen důvěra obyvatelstva ke státním zařízením povznesla, nýbrž i prohloubil cit pro odpovědnost každého jednotlivého občana ke státu jako celku. Ale rozšířením vlivu byrokracie a omezením práv státních občanů v poměru k byrokracii ani nevzroste důvěra státních občanů v právní zařízení státu, ani se nevychová lid ke zvýšenému citu pro odpovědnost.

S německého hlediska musíme již dnes projeviti velmi vážné pochybnosti, aby státní úředníci byli vydáni libovůli svých představených, takže by se nemohli účinně brániti, kdyby byly proti nim vzneseny žaloby a kdyby případně mohli býti trestáni dokonce pro politické smýšlení, ačkoliv nespáchali žádné závadné činnosti. Strany spojené dnes ve většinu až příliš snadno zapomínají, jak často se většiny mění, a že proti svým dnešním politickým protivníkům kují zbraně, které se snad mohou obrátiti proti nim. Mám dojem, že mnohé ze zamýšlených opatření, o nichž jsme se dověděli, jest ovlivňováno tím, že demokracie, pro kterou se prý bojuje, má nyní v Evropě nízký kurs. Diktatury v nejrozličnějších formách, více nebo méně zastřené, vešly do módy a autokratický vliv četných nynějších systémů se dá pociťovati daleko více než v předválečných státech, potíraných pro svůj absolutismus.

Nemohu promluviti o těchto zjevech, aniž jsem se nedotkl i událostí v Německu. Nemůže býti naším úkolem na tomto místě kritisovati činy nynější německé vlády. Ale právě pro naši úzkou kulturní spojitost našeho němectví s německým lidem v říši - spojitost, ke které se s láskou a pýchou přiznáváme - považujeme v této chvíli jako demokrati za svou povinnost projeviti své přiznání k demokracii. Zvláště neochvějně trváme na zásadě rovnoprávnosti všech státních občanů před zákonem, poněvadž v této zásadě vidíme nejen základní pilíř demokracie, kterou hájíme, nýbrž poněvadž v tom vidíme předpoklad pro rozvoj všech hodnotných sil v národním a státním společenství a tím i nejdůležitější předpoklad pro úspěšný vývoj. Proto jako němečtí demokrati neschvalujeme, když někde, ať je to kdekoliv, jsou lidé pro své politické smýšlení nebo pro svůj význam vydáni všanc pronásledování nebo dokonce zbavování práv. To není pro nás pouhé doznání ústy, nýbrž hluboké vnitřní přesvědčení, které projevujeme všude, lhostejno, ať se účastníme státní moci nebo, jak tomu jest v této zemi, zaujímáme pouze stanovisko menšiny těžce o svá práva bojující. Budeme tedy všude a vždy pro každého spolehlivými spojenci, kde jde o to, abychom pracovali o vybudování skutečné a nikoliv pouze formální demokracie ve smyslu práva a míru. (Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní):

Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

obdrželi: dodatečně na schůze dne 9. května, jakož i na tuto schůzi posl. Hruška a Hodinová-Spurná a posl. Bródy - pro neodkladné zaměstnání.

nemocí dodatečně na schůze dne 9. května t. r., jakož i na dnešní schůzi posl. dr Stern a Gottwald.

Lékařská vysvědčení předložili posl. Zeminová, Hatina, Marek.

Do výboru soc.-politického vyslal klub poslanců "Deutsche soz.-dem. Arbeiterpartei" posl. Schäfera za posl. Hackenberga.

Podle usnesení předsednictva navrhl místopředseda Taub, aby se příští schůze konala ve čtvrtek dne 18. května t. r. ve 3 hod. odpol. s

1. Nevyřízené odstavce pořadu 270. schůze.

2. Doplňovací volba člena a náhradníka výboru inkompatibilitního.

Proti tomuto návrhu nebylo námitek a schůze skončena ve 2 hod. 46 min. odpol.