Předseda: dr Staněk.

Místopředsedové: Roudnický, Stivín, Špatný, Taub, Zierhut.

Zapisovatelé: inž. dr Toušek, Vávra.

178 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: ministři Černý, dr Trapl.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupci Nebuška, dr Záděra.

Předseda dr Staněk zahájil schůzi v 10 hod. 51 min. dopol.

dal předseda na dnešní a zítřejší schůzi posl. Geyerovi pro neodkladné zaměstnání.

nemocí posl. Halke.

Lékařské vysvědčení předložil posl. dr Keibl.

Výbor zdravotnický zvolil dne 10. května t. r. zapisovateli posl. Seidla, Kaňourka a Šmejcovou.

Do výboru ústavně-právního vyslal klub poslanců čsl. nár. demokracie posl. inž. dr Touška za posl. dr Ivanku.

Do výboru zdravotnického vyslal klub poslanců republ. strany zeměděl. a malorol. lidu dne 9. května t. r. posl. Pelíška za posl. Honzla, dne 10. května t. r. posl. Honzla za posl. Pelíška.

Předseda vlády sdělil přípisy ze dne 9. května t. r., že vláda předložila senátu k projednání a schválení Národním shromážděním osnovy:

zákona o náhradě členům státního soudu (č. j. 7371/33 m. r.),

zákona o náhradě členům volebního soudu (č. j. 7372/33 m. r.).

Dotazy:

posl. Hokkyho ministru železníc o 50%nom zvýšení žiakovských železničných lístkov žiakov, ktorí jezdia do školy vlakom (č. D 1110-III),

posl. dr Patejdla ministru veř. prací o dodávkách hmot na udržování, válcování a stavbu zemské a státních silnic v obvodu státního technického úřadu v Trutnově (č. D 1114-III).

Odpovědi:

min. nár. obrany na dotaz posl. Kaspera o zamýšleném vyvlastnění pozemků v Trutnově na zřízení střelnice (č. D 852-III);

min. financí na dotazy:

posl. inž. Kalliny, že se firmě Dutz a spol., továrna na porculán ve Staré Roli, nevyplácejí splatné daňové refundace, což tento podnik hospodářsky těžce poškozuje (č. D 945-III),

posl. Matznera o krutém vymáhání daní, které nepřihlíží k hospodářské nouzi postižených (č. D 1041-III);

min. železnic na dotazy:

posl. dr Keibla o vylepování vyhlášek na veřejných vývěsných tabulích na děčínském nádraží (č. D 1023-III),

posl. Zajička o autobusech jezdících na silnici Mikulov-Brno (č. D 1024-III).

počátkem schůze: Těsnopisecké zprávy o 263. a 264. schůzi posl. sněmovny.

Předsednictvo usneslo se podle §u 9, odst. 1, lit. m) jedn. řádu vyloučiti z těsnopisecké zprávy o 268. schůzi sněmovny projevy ohrožující bezpečnost státu a hrubě urážlivé z řeči posl. Hadka a projev hrubě urážlivý z řeči posl. Vallo.

Předseda (zvoní): Přistoupíme k projednávání prvého odstavce pořadu, jímž jest:

1. Zpráva výboru rozpočtového o státním závěrečném účtu republiky Československé za rok 1931 (tisk 1972) spolu s účty státního bytového fondu a dávky z majetku (tisk 2230).

Zpravodajem jest p. posl. Remeš.

Pan zpravodaj přednesl již svou zprávu ve 268. schůzi sněmovny dne 9. května t. r.

Řečnická lhůta stanovena byla 60 minutami.

Ke slovu přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" pp. posl. dr Pružinský, Štětka, Hokky; na straně "pro" pp. posl. inž. Kallina, Benda, Bergmann.

Uděluji slovo p. posl. dr Pružinskému.

Posl. dr Pružinský: Slávna snemovňa! Štátny záverečný účet republiky Československej na správny rok 1931 jasne nám ukazuje, jak hlboko už zasiahla hospodárska kríza, ktorá ovšem mala svoj vliv aj na hospodárstvo štátne. Okolnosti, jako sníženie pokladničnej hotovosti ku koncu roku o 311,986.007 Kč 88 h, ako celkový výsledok hospodárenia za r. 1931, ktorý končí v náležitosti schodkom vo výške 2.081,224.131.13 Kč najmä následkom poklesnutia výnosu daní, ktorý výsledok je horší proti rozpočtu o 2.086,526.431.14 Kč a je oproti roku predchádzajúcemu, totižto proti roku 1930 horší o 1.655,552.980.13 Kč, ďalej vzrast štátneho dlhu s 33.354,244.258.11 Kč na 34.654,444.712.30 Kč, ďalej okolnosť, že sa zvláštnemu fondu pre konsolidáciu prechodného štátneho dlhu pre nedostatočnú výnosnosť niektorých daní nič nepridelilo atď. dokazujú to, čo som už prv tvrdil, totižto, že r. 1931 bol krízovým rokom aj pre štátne financie.

Nechcem sa vo svojej kritike zaoberať s okolnosťami, ktoré sa v debate o štátnom záverečnom účte už v predošlých rokoch pospomínaly a dostatočne objasnily. Len k vôli komplétnosti zmienim sa o nich celkom na krátko.

Záverečný účet je nie menej dôležitý než rozpočet a preto zasluhuje nie menší záujem a pozornosť než sám rozpočet. - Spomínalo sa ďalej, aby ministerstvo financií mohlo snadnejšie zamedziť prekročenie štátneho rozpočtu jednotlivými rezorty, že žiaducie by bolo, keby záverečný účet sostavovalo buďto ministerstvo financií, buďto nejaká ústredná štátna účtárňa a tak sostavený záverečný účet by Najvyšší kontrolný úrad suprarevidoval a predostrel parlamentu.

Tieto otázky boly už v predošlých rokoch dosť objasnené a preto sa nimi podrobnejšie nebudem zaoberať.

Nech je mi dovolené vo svojej kritike prv sa zaoberať štátnym záverečným účtom po stránke formálnej a potom po stránke meritornej. Zásadnou vadou štátneho záverečného účtu po stránke formálnej je, že aj pre odborníka je tvrdým orechom. Vyžaduje nie malú duševnú námahu a nervovú napiatosť, kým sa človek v tejto ríši číslic, v džungli rozličných kapitôl a v labyrinte položiek prebrodí, hoci demokratická zásada by vyžadovala, aby záverečný účet určený pre ľudové zastupiteľstvo bol jasný a ľahko srozumiteľný. Záverečný účet pre jeho komplikovanosť nepatrí k zaujímavému čítaniu širokých ľudových vrstiev. Pri zjavení štátneho záverečného účtu bol zmätok aj v odbornej tlači - i hospodárski odborníci sa v tom nevyznali - najmä sa to vzťahovalo na otázku, ako je vlastne vysoký pokladničný schodok, takže sama ČTK musela zakročiť a celú záležitosť objasniť. Táto okolnosť, myslím, sama dokazuje, že štátny záverečný účet nie je priehľadný a že je pre široké vrstvy ľudové málo srozumiteľný. Myslím, že na palcoch môžem spočítať tých, ktorí sú úplne zasvätení do tajomstva štátneho záverečného účtu. I pán gen. zpravodajca Remeš predovčerom, aby nám predsa túto otázku objasnil, musel niektoré položky vyriadiť, niektoré vyjasniť, tie číslice soskupiť, aby predsa akýs takýs obraz slávna snemovňa mala. To je dôkazom, že štátny záverečný účet je neprehľadný a ťažko srozumiteľný. Príčina toho je, že štátny záverečný účet je sostavený podľa zastaralého kameralistického účetníckeho spôsobu. Tento kameralistický účetnícky systém vznikol vtedy, keď bol len jeden ústredný úrad a nie 17 ministerstiev a ešte niekoľko ústredných úradov samostatne účtujúcich, ako dnes. Tento účetnícky systém vznikol vtedy, keď číslice hospodárstva štátu ani zďaleka nedosiahly terajšiu výšku, vznikol vtedy, keď štát mimo vydržovania vojska, policie a najpotrebnejších administratívnych orgánov temer nemal žiadné iné úkoly, a preto vtedy tento systém mohol vyhovieť. Ale dnes sú pomery už docela iné! Potrebné by bolo, aby účetníctvo štátne bolo zreformované, zmodernizované. Nech sa zavedie aj u štátu moderné dvojité, dopické účtovníctvo.

Dovolím si poznamenať, že sám pán generálny zpravodajca Remeš vo svojej reči dňa 10. apríla 1933 vyslovil sa o tejto záležitosti takto: "Účetnictví kameralistické při účtování finančního hospodářství ve státě je svou tradicí vžito, ale domnívám se, že přijde také chvíle, kdy státní finanční správa a nejvyšší účetní kontrolní úřad budou se muset zabývati otázkou nové formy účetnické. V této věci nemůžeme zůstati při dosavadní soustavě, poněvadž tato nemůže plně vyhověti svému úkolu. Víme, že přeměna a přechod k nové účetnické soustavě nebudou tak snadné. Dosavadní způsob je také pohodlnější, poněvadž při nesmírné spoustě jednotlivých závěrek usnadňuje nejvyšší účtárně, kterou je Nejvyšší kontrolní úřad, aby se mohla lehce přenésti přes chyby, které se mohou vyskytnouti v kameralistickém účetnictví, a to není zvlášť povinno pro svoji povahu ji vyhledávati, kdežto účetnictví dopické nesnese při srovnání výsledku účtu rozvažného a účtu zisku a ztráty naprosto žádných diferencí: musí býti hledány tak dlouho, až je účetvedoucí nalezne."

Je všeobecne známo, že zosnulý Tomáš A. Baťa napísal brožúrku o reforme verejného účtovníctva a na jeho návrh bol uvedený v Moravsko-sliezskej zemi dopický účtovnícky systém. Trovy zavedenia snášal sám Baťa. Pán generálny zpravodajca Remeš vo svojej citovanej reči ako hlavný dôvod pre účetníctvo dopické uvádza tú okolnosť, že pri tomto systéme účetvedúci je nútený chybu hľadať dotiaľ, dokiaľ ju nenajde. Je to celkom správné, ja ale k tomuto dodám ešte toto: Dľa zákona čís. 175 z r. 1919 o Najvyššom kontrolnom úrade má sa kontrolovať štátné hospodárstvo, štátny dlh a štátny majetok. Je samozrejmé, že dokonalé vyúčtovanie štátneho majetku môže sa stať len na základe dvojitéto účetníckeho spôsobu, lebo účetníctvo kameralistické nesleduje zmeny kmenového imania. Len tam, kde sa sostaví účet rozvažný - bilancia - môže byť účtovanie o štátnom majetku spoľahlivé. Len pri dopickom účtovníckom systéme sa dajú riadne previesť odpisy. Samo klesnutie pokladničnej hotovosti, alebo vzrast dlhu štátu neznamená ešte vždycky minus pre štátné hospodárstvo. Neznamená totižto vtedy, keď úbytok hotovosti alebo vzrast štátneho dlhu je na druhej strane vyvážený investiciami, to je vzrastom štátneho majetku. Kameralistický účtovnícky systém zodpovedal v dobe primitívnejšej, keď štátny majetok bol pomerne malý a temer sa nezmenil, takže v peňažnom hospodarení na účte pokladničnom sa odzrkadlilo celé štátné hospodárstvo. Niektorí odborníci navrhujú, aby do štátnych podnikov sa zaviedol dvojitý spôsob účtovania. U nás sa síce o tom ešte nehovorí otvorene, ale je to tak. Pri administratívnom hospodárení ale nech zostane dosavádny kameralistický účtovnícky systém.

Nesúhlasím s týmto predovšetkým preto, že týmto by sa doterajšia komplikovanosť neodstránila, ba snáď ešte sa stupňovala, ďalej medzi podnikom a administratívnym hospodárstvom štátu sú vzájomné vzťahy, ako podniky majú zálohy od administrativy atď., takže by tu nastaly nové komplikácie, ďalej nielen v kompetencii štátnych podnikov sa nachádzajú majetkové súčiastky, ale aj v kompetencii administratívnych úradov, ako úradné budovy, ich zariadenie, ktoré reprezentuje ovšem celkom slušné hodnoty, alebo zariadenie nemocníc, zariadenie škôl atď. A ako som spomenul o majetkovom stave, o premenách kmenového imanía, je spoľahlivý len účet dopický, lebo účtovníctvo kameralistické nesleduje zmeny kmenového imania.

Kameralistický účtovnícky systém je žial šimel zo starej rakúskej doby, ale na základe sotrvačnosti žije ešte aj dnes, nemôže sa ale vymknúť všeobecným modernizačným, racionalizačným a komercionalizačným snahám. Vidíme, že štátna správa pomaly preberá to, čo sa v súkromnom hospodárstve pri súkromných podnikoch osvedčilo. Pri racionalizácii verejnej správy sa použijú skúsenosti, ktoré sa robia v súkromých podnikoch, taylorizmus atď. Poznamenávam ešte, že aj tam, kde ešte nedošlo k zavedeniu dvojitého účtovníckeho systému vo verejnom hospodárstve, aspoň sa kameralistický systém zreformoval, zlepšil, ako je to na pr. v Nemecku. Najnovšie sa zavádza vo Švajciarsku t. zv. účetníctvo konštantné, jako kombinácia účetníctva kameralistického a dopického.

Toto všetko ukazuje, že je už svrchovaný čas, aby sa v štátnom účetníctve previedla reforma. I sám generálny zpravodajca pán kol. Remeš túto požiadavku vyslovil. Vo spojitosti s týmto, že je potrebné, aby sa kameralistický systém, i keď snáď nenahradil systémom dopickým, aspoň zreformoval, poznamenávam, že je potrebné, aby staré rakúske nariadenie zo 17. októbra 1863 o štátnom hospodárstve rozpočtovom, ktoré oného času bolo veľmi výtečné, je to dielo nebohého Ignáca Plenera, bolo nahradené novým, moderným rozpočtovým poriadkom.

K záverečným účtom nech je mi dovolené meritórne stručne, poneváč čas je vymeraný, toľko poznamenať:

R. 1931 prekročily rozpočtom povolený úver nasledujúce ústredné úrady, rezorty: ministerstvo soc. pečlivosti o 239 mil. Kč, ministerstvo vnútra o 280.899 Kč, ministerstvo spravedlnosti okrúhle o 6 mil. Kč, najvyšší správny súd o 341.913 Kč a ministerstvo školstva a nár. osvety okrúhle o 30 mil. Kč. Ministerstvo zahraničia a ministerstvo nár. obrany, ktoré dve ministerstvá v predošlých rokoch najviac prekročovaly rozpočet, tentokráť svoj rozpočet neprekročily. Boly tedy hodné ministerstvá.

K otázke prekročenia rozpočtu musím zdôrazniť, čo aj predošle bolo zdôraznené tuná najmä so strany parlamentnej opozície a čo konečne i sám pán generálny zpravodajca uznal, že povoľovať rozpočtové úvery je eminentným právom parlamentu, ktoré sa nijako obísť nesmie, i keď je prekročenie vecne odôvodnené, jako je to fakt pri kapitole soc. pečlivosti, kde predsa bolo treba tieto podpory vyplácať. Nemôžem súhlasiť s názorom ministerstva financií, ktoré - ako je to na str. XII poznamenané - ministerstvu soc. pečlivosti doporučilo, aby si súhlas Národného shromaždenia ku prekročeniu svojho rozpočtového úveru vyžiadalo až pri opatrení, ktoré bude potrebné po soznaní výsledkov celého štátneho hospodárstva za r. 1931. - Akonáhle sozná jeden rezort, že mu nevystačia rozpočtom povolené prostriedky, musí ihneď požiadať o súhlas parlamentu, potažne o dodatočný úver. Žiadať súhlas parlamentu až po prekročení činí povoľovacie právo parlamentu iluzórnym, lebo jestli by parlament s prekročením nesúhlasil, pri viacmilionovom prekročení nie je možné náhradu od zodpovedných činiteľov vydobyť. Keď úradník urobí prekročenie o niekoľko sto Kč, to sa môže predpísať ako náhrada, ale viacmilionové prekročenie sa nikým nedá vydobyť. Tu je parlament postavený pred fait accompli. Opakujem teda: postaviť takto parlament pred hotové faktá činí právo parlamentu povoľovať rozpočet illuzórnym a preto musíme trvať pri tej zásade, že každý rezort bezpodmienečne a bez výnimky, jestli vidí, že s rozpočtovým úverom nevystačí, musí si pýtať od parlamentu dodatočný rozpočtový úver.

Ku kapitole aktíva na rozpočet dovolím si poznamenať nasledovné: Aktíva na štátny rozpočet činia koncom roku 1931 celkom 9.012,548.910 Kč 75 h, javí sa teda zvýšenie o 1.355,551.230 Kč 42 hal. Bolo by to potešiteľné, keby neboly isté okolnosti, pre ktoré musíme prijať túto číslicu s istou značnou rezervou. Požiadavkom účtovníctva, ale aj zdravého rozumu je, čo minule i pán generálny zpravodajca Remeš doznal, že do aktív sa majú pojať len také položky, ktoré sú iste dobyjateľné, a dubiózné pohľadávky sa majú odpísať. Tejto požiadavke horeuvedená položka nevyhovie, lebo jej prevážná čiastka v obnose 6.777,366.757 Kč 10 h je štátna záloha na zvýšené platy učiteľské. Poznamenávam, že z tohoto obnosu padne na Slovensko 248,554.936 Kč 50 h. Je samozrejmou vecou, že tento obnos nie je dobyjateľný, a preto by sa mal jednoducho odpísať. Neviem, od koho by chcel pán minister financií tento obnos vymôcť a akým spôsobom, exekučnou dražbou či ako? Ďalej aj z iného dôvodu by sa mal tento obnos odpísať, a síce z toho dôvodu, že štát dostal za túto platbu patričnú protihodnotu v podobe osvetovej činnosti patričných škôl. A keď sa dávajú subvencie divadlám, menej významným spolkom bez toho, že by sa zamýšľalo na vrátenie, tak aj z tohoto dôvodu by bolo spravodlivé toto aktívum odpísať, štát od vydržiavateľov škôl dostal protihodnotu, tedy nech sa to odpíše.

Sú ale aj iné dubiózné aktíva, ktoré sú aspoň z čiastky dubiózné. Tak aktívum býv. štátneho obilného ústavu, prevzaté ministerstvom zásobovania k vydobytiu v obnose 4,655.215 Kč 20 hal., pohľadávky na maďarskom štáte zo záloh na vyživovacie príspevky, vyplatené samosprávnymi orgánmi v dobe pred prevratom vo výške 6.880 Kč. Sú to veľmi dubiózné pohľadávky, veľmi dubiózné aktíva, ktoré by sa maly odpísať.

K fondovému hospodáreniu mám nasledovné poznámky: Nesúhlasím s dôvodmi, ktoré sa uvádzajú v prospech fondového hospodárstva. Menovite nesúhlasím s názorom, že fondy sú akýmsi druhým subjektom hospodárstva, poneváč sa samy financujú. To je názor býv. pána generálneho zpravodajcu zosnulého dr Hnídka. On to vyslovil s tohoto miesta pred niekoľko rokmi. Fondy sa financujú zo štátnych prostriedkov. Nesúhlasím ani s názorom, že pri fondovom hospodárstve sa nerozdúva štátny rozpočet v tej miere, ako bez fondového hospodárstva, poneváč pri štátnom hospodárstve nie je otázkou to, či je rozdutý, či je nerozdutý, ale aby ukázal čistý obraz. Fondové hospodárstvo ruší priehľad nad štátnym hospodárstvom, lebo ho rozkúskuje. Fondové hospodárstvo popri zastaralom kameralistickom účtovníckom systéme má najväčšiu vinu na tom, že štátny záverečný účet je nepriahľadný.

Mylný je aj ten názor, že s fondovým hospodárstvom môžeme lepšie prevádzať isté investície, ako stavbu ciest, vodohospodárske stavby atď., lebo tie prostriedky, ktoré sa na tieto ciele venujú cestou fondového hospodárstva, môžu sa dať aj priamo z rozpočtu a nemusí to cestou fondového hospodárstva ísť. Fondové hospodárstvo zavádza istú ztrnulosť do štátneho hospodárstva, viaže ruku zákonodarcu. Preto práve tohotoročný štátny rozpočet je dôkazom toho, čo som práve povedal, kde sa musely snížiť pre hospodársku nútnosť isté príspevky fondom zákonmi už vopred stanovené, ovšem so znamením patričných zákonov cestou finančného zákona; tak pri melioračnom a vodohospodárskom fonde.

Ako to už zosnulý prezident Najvyššieho kontrolného úradu dr Körner v rozpočtovom výbore poznamenal, fondy zplodil zväčša rezortný egoizmus. A ja dodávam ešte k tomu, poneváč niektoré rezorty považujú isté politické strany za svoj majetok, zplodil ich stranícky egoizmus. (Tak je!)

Na základe toho, čo som povedal, podal som v rozpočtovom výbore s klubovým kol. Mojtom rezolučný návrh, aby Najvyšší kontrolný úrad predostrel zo všetkých fondov - teda nie len z tých, o ktorých sa dosiaľ účty predostierajú, poneváč to zákonité ustanovenie prikazuje - záverečné účty. Konštatujem, že v istej miere bolo tomuto aj vyhovené. Síce nie celkom, ale vyhovené bolo v tej miere, že Najvyšší kontrolný úrad bude sdeľovať konečný stav majetku. Ale to len z fondov čiste štátnych, hoci máme aj také fondy, na pr. fond pre sanáciu peňažných ústavov, ktorý je neštátny. Hoci aj tu by bolo odôvodnené, keby sa parlament dozvedel, ako sa hospodári s fondom pre sanovanie peňažných ústavov, poneváč je to veľmi dôležitá vec. (Posl. Čuřík: To jsou tajnosti politické!) Áno.

Tento požiadavok je tak po stránke právnickej, ako aj po stránke finančno-hospodárskej úplne odôvodnený. Po stránke právnickej preto, lebo § 5 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade č. 175 z r. 1919 znie takto: "Dozoru Najvyššieho účetného kontrolného úradu podliehajú účty štátnych úradov a závodov týkajúce sa peňazí, materiálu a iných hodnôt, ako aj účty nadácií a fondov a spoločností dotovaných štátnymi peniazmi, alebo spravovaných štátnymi orgánmi. Mimo toho je oprávnený kontrolovať také ustanovizne, ktoré prijímajú podpory od štátu." - Tedy Najvyšší kontrolný úrad je povinný každý fond a ustanovizeň, hoci aj súkromnú, kontrolovať, ktorá pod hocijakým titulom bere peniaze z verejných prostriedkov. Poneváč ale Najvyšší kontrolný úrad je vlastne účtovníckym expertom parlamentu, veď neprevádza kontrolu pro domo, pre vlastný archív, je logické, že Najvyšší kontrolný úrad má účty všetkých fondov predostrieť parlamentu. A po stránke hospodárskej je tiež správné, aby fondy - na pr. sanačný fond peňažných ústavov, ktorý je alimentovaný nielen od vkladateľov, ale v hodnej miere aj od štátu a kde ide o stá ba aj tisíce milionov - cestou Najvyššieho kontrolného úradu predostrel svoje účty parlamentu. Veď s hospodársko-finančného stanoviska je dôležitejšie sa dozvedieť, čo sa deje pri fonde pre sanáciu peňažných ústavov, ako na pr. to, ako hospodári s niekoľko milionovým svojím rozpočtovým úverom ministerstvo unifikácie. (Souhlas.) To je malá vec a to je veľká vec.

Dožadujeme sa teda, aby sme mali možnosť sa dozvedeť o hospodárení všetkých fondov. Štátny záverečný účet nevykazuje nám výšku záruk, poskytovaných štátom. A to je veľmi dôležitá vec. Štátna záruka sa obyčajne dáva tam, kde sekurita dlžníka je nedostatočná, veď ináč by patričný nepotreboval štátnu záruku, keby jeho sekurita bola stopercentná. Štátna záruka teda znamená skutočné bremeno pre štát, pre jeho poplatníctvo, ak aj nie vždycky do sto procentov. A je potrebné, aby sa výška štátnych záruk v záverečnom účte vykázala, lebo prax v tomto ohľade, totižto v povoľovaní poťažne preberaní štátnych záruk je, aby som iný výraz nepoužil, najvýš liberálna. Dôkazom toho, že táto prax je skutočne liberálna, nech je mi dovolené citovať zo zprávy Najvyššieho kontrolného úradu, ktorú zprávu minule predostrel rozpočtovému výboru poslaneckej snemovne. Dľa tejto zprávy prevzalo ministerstvo financií štátnu záruku za pôžičky nasledujúcich dlžníkov: Ruský kultúrny dom Užhorod, Chmeliarska spoločnosť Žatec, Deutsche Landbank, a to v dvoch prípadoch, Zemská hasičská jednota Praha, pôžička na stavbu hasičského domu, spolok "Mánes", spolok "Svat" Brno, a konečne na zákrok a odporúčanie ministerstva školstva a národnej osvety prevzal pán minister financií štátnu záruku vo výške 1 mil. Kč za pôžičku náboženskej obci československej cirkvi vo Vršoviciach.

Dáva sa teda štátna záruka, ako som spomenul, hodne liberálne a o tom dozvedá sa len oná časť členov rozpočtového výboru, ktorá je na patričnej schôdzi práve prítomná, širšia verejnosť o tom nič nevie.

Z horeuvedených dôvodov by bolo teda žiaducie, aby štátny záverečný účet podal výkaz aj o štátnych zárukách, lebo ako som to spomenul, je to skutočne bremeno pre poplatníctvo.

Najvyšší kontrolný úrad vykonal v r. 1931 96 dohliadok, z ktorých padne 38 na Slovensko, a síce 15 dohliadok sa konalo v Bratislave, 4 v Košiciach, tiež 4 v Nových Zámkoch, 2 vo Zvolene a po jednej v nasledujúcich miestach: Trenčín, Holič, Gbely, Žilina, Nová Žilina, Trnava, Trenčianska Teplá, Banská Bystrica, Lučenec, Komárno, Lubochňa, Humenné a Michalovce.

Z výkazu vykonaných dohliadok je patrné, že dohliadky sa konaly v prevažnej väčšine na miestach, ktoré sú ľahko prístupnými, tak v Prahe, Brne a Bratislave. Dľa môjho úsudku dohliadky sa majú konať v prvom rade na tých miestach, ktoré spravujú značnejšiu čiastku štátneho majetku alebo zadávajú značnejšie štátné dodávky, ďalej v takých miestach, ktorých činnosť bola vo verejnosti podrobená ostrej kritike, na pr. priehrada vranovská, teda v prvom rade u pasívnych štátnych podnikov a oných administrativných úradov, ktoré zadávajú značnejšie štátné dodávky. Je na uváženú, zda by popri číselnej a právnickej kontrole nebola úspešná a potrebná aj kontrola po stránke hospodárskej pribráním hospodárskych odborníkov. Tak na pr. kontrolovať, či sú hospodárske plány štátnych lesov a statkov účelné.

Slávna snemovňa! Nedávno bola zvolená parlamentná úsporná a kontrolná komisia. Nepatrím k tým, ktorí hľadia na túto ustanovizeň pesimisticky. Je síce pravda, že je nie možné štátné hospodárstvo do najmenších podrobností prekontrolovať do haliera, to je nie možné, a preto môžeme od parlamentnej kontrolnej a úspornej komisie len to žiadať, čo je ľudsky možné. Myslím, že kontrola štátneho hospodárstva v hrubých rysoch je možná pri istých predpokladoch. A k týmto predpokladom patrí tá okolnosť, aby v tejto komisii bola činná aj parlamentná opozícia. Veď ozajstným úkolom parlamentnej opozície je kritika a kontrola. Veď parlamentná opozícia je stvorená pre kritiku, lebo sa môže voľnejšie pohybovať než vládné strany, lebo nemusí kryť účinkovanie vlády. A čo vidíme? Dosavádna činnosť parlamentnej úspornej a kontrolnej komisie deje sa len vo výbore bez účinnosti členov opozičných. Jestli to tak pojde i ďalej, tak uvalíme všetku zodpovenosť za štátné hospodárenie výlučne len na strany vládne. (Tak je!)

Na základe toho, čo som predniesol, prichádzam k tomuto záveru: Rozpočet a záverečný účet je vecou dôvery. Nemôžeme na známosť vziať záverečný účet, keď sme rozpočet vláde neodhlasovali, a nemôžeme dať absolutórium pre prekročenie rozpočtu onej vláde, proti ktorej stojíme v opozícii, a aj preto, lebo vládna väčšina dosiaľ vylúčila činnosť tak celej opozície ako aj zástupcov našej strany v parlamentnej úspornej a kontrolnej komisii. (Výborne! - Potlesk.)

Předseda (zvoní): Uděluji slovo p. posl. inž. Kallinovi.

Posl. inž. Kallina (německy) Pánové! Předložený státní závěrečný účet za r. 1931 skýtá nám konečně příležitost, abychom všeobecně promluvili o nynější hospodářské situaci a zvláště o státním hospodářství. Třeba hluboce litovati, že se v této sněmovně zahnízdil zvyk projednávati vždy státní závěrečné účty jen jako pouhou formalitu, a již skutečnost, že za rozpravy není přítomen ani jediný hospodářský ministr, jest dostatečným důkazem, že vláda nemá nejmenšího zájmu na projednávání závěrečného účtu. Tímto postupem nedokumentuje se nic jiného, než že vláda chce vládnouti tak jako dříve bez spolupráce s parlamentem a že i sliby nového předsedy vlády Malypetra zůstaly rovněž jen pouhými sliby a že vláda nemá nejmenšího úmyslu vzdáti se dosavadní neúčasti na parlamentním jednání.

Rozprava o státním závěrečném účtu poskytuje přece nejlepší příležitost, aby se promluvilo o hospodářské krisi a jejím potírání. Tvrdí se sice - stále a stále to slyšíme z úst ministra pro věci zahraniční dr Beneše - že Československo jest ostrovem demokracie, a ostatnímu světu vychvaluje se zvláště zahraničně-politické stanovisko Československa vždy tím, že se prohlašuje, že musíme bojovati a zápasiti za udržení demokracie ve střední Evropě; ale ve vlastním státě zahnízdily se poměry, které již nemají nic společného s demokratickými poměry. (Posl. dr Mareš: Tohle už vám nesluší, pane kolego!) Promiňte, pane kolego, můžete tvrdit opak? Jsou to demokratické poměry... (Posl. dr Mareš: Ale vám nesluší o tom mluvit!) Jak to? Jsem právě tak občanem tohoto státu a na základě ústavního práva... (Posl. dr Mareš: Já vám to nemohu brát, ale už vám to nesluší! - Posl. Jaroš: Četl jste, co řekla paní Asquithová Rosenbergovi?) Jak to souvisí se státním závěrečným účtem? Se zdejšími nedemokratickými poměry? (Výkřiky.) Musíte mluvit hlasitěji, nerozumím vám. Zdejší poměry lze nejlépe charakterisovati tím, že se o nich mluví jako o demokratické diktatuře, kterou, což jest zajímavé, hájí soc.-demokratické strany. (Výkřiky poslanců čsl. strany soc.-demokratické.) Není přece pochyby, že jsou tím vinny především také strany sociálně-demokratické, že se zde mohly zahnízditi takovéto poměry. Již projednávání státních rozpočtů a státních závěrečných účtů vždy dostatečně potvrzuje, že se vláda neřídí ani zákonnými ustanoveními finančního zákona, neboť do letošního roku mohli jsme každoročně konstatovati překročení činící mnoho milionů, aniž byla dodržena ustanovení finančního zákona, že vláda při takovýchto překročeních jest povinna opatřiti si vždy včas dodatečné schválení parlamentu. (Výkřiky posl. Brodeckého.)

Na jedné straně si stěžujete, že parlamentarismus v tomto státě nemá již takové vážnosti jako na příklad parlamentarismus ve starém Rakousko-Uhersku, a na druhé straně jsou to vládní strany, a to bez rozdílu německé i české vládní strany, které zavinily tyto poměry, vedoucí přímo ke snížení parlamentarismu. (Posl. Brodecký: V Německu jste to udělali vy!) Ale to přece není pro vás omluvou. (Posl. Brodecký: Vy nemáte práva mluviti o tomto státu, o jehož život ukládáte!) Ale promiňte, pane kolego, vy přece máte demokracii neustále v ústech. My přece nejsme vinni poměry v jiném státě. Vy jste odpovědni za poměry v tomto státě a my máme právo kritisovati, ale tato kritika se nehodí pánům ze sociálně-demokratických stran. (Posl. Jaroš: Vy nejste k tomu povoláni!) Jako oposiční poslanec jsem povinen obírati se činností většinových stran. Myslím, že jest panstvu nepříjemné, že se oprávněně kritisuje jejich lžidemokracie. (Výkřiky posl. Brodeckého a Jaši.) Ale pánové, vždyť zde přece mluvíme o Československé republice a o poměrech v této republice. (Posl. Brodecký: To má kritisovati jen ten, kdo to poctivě myslí, ale vy to poctivě nemyslíte, to je komedie!) Pane kolego, nyní jste pronesl správné slovo. Parlament [ ] a vy jako odpovědní činitelé nesnesete poctivé kritiky. (Různé výkřiky. - Hluk.)