Souhlasíme tedy s koncepcí smlouvy o Malé dohodě nikoliv jako s koncem, nýbrž jen jako s etapou vývoje, který má dovésti k harmonickému spolužití národů a států od Severního moře až k Adriatickému. Proto smíme a musíme co nejrozhodněji odmítnouti výtku, že při tom porušujeme zájmy sudetských Němců nebo Němců vůbec.

Než se vyjádříme ke projevu pana ministra, musíme konstatovati, že i ve shodě daleko větší části německého obyvatelstva a také oněch českých vrstev, jejichž přesvědčení projevil včera český agrárník inž. Ž i l k a tak zmužilými a nekompromisními slovy, považujeme dnešní dobu za vhodnou, abychom udělali silnou čáru rozdělující demokracii a fašismus. Můžeme jen naprosto přisvědčiti kol. inž. Žilkovi, když prohlašuje, že dnes již není na místě polovičatost, že se dnes musí přiznati barva a že jest příkazem chvíle chrániti demokracii bezohledně, důsledně a energicky proti všem útokům zprava i zleva. (Potlesk.) Kdybychom nebyli již z přesvědčení demokraty, musili bychom my sudetští Němci z nejlépe uváženého zájmu národa bojovati pro demokratickou soustavu do poslední chvíle. Mohu zde poukázati na slova, která pronesl náš ministr Spina na říšském sjezdu naší strany v Praze: "Zavrhujeme-li důvod surového násilí a diktatury proti nám, pak musíme jej však zavrhnouti bez rozdílu i všude tam, kde se jinde projevuje a kde se ho užívá. Pak musíme co nejrozhodněji odsouditi fašistické způsoby, zcela lhostejno, kde se vyžívají, ba pak musíme hluboce litovati, když užívání takových způsobů Němci proti Němcům poskytuje šovinismu v našem státě vděčnou pomůcku, poněvadž pak v boji proti nám je možno dovolávati se takových způsobů. Příklady násilí, bohužel, vždy působí nakažlivě. Běda menšinovému národu, který si dá zkaliti a zastříti zrak příkladem násilí, i když ho užívají jeho vlastní rodáci, a když jásá nad zlatým jílcem meče, jehož ostří konečně pocítí sám. A když se podíváte na program českých fašistů, snadno poznáte, že by sudetští Němci mohli ztratiti vše, kdyby se tento fašismus dostal k veslu, a že možnost života sudetských Němců závisí výlučně na tom, aby se udržela zásada demokracie a aby se hlásili k zásadě demokracie."

Domníváme se, že můžeme s dostiučiněním konstatovati, že zde náš ministr právě jako v červnu 1932 na severomoravském sjezdu naší strany v Uničově jako jeden z prvních sudetskoněmeckých politiků ukázal místo, které musejí zaujmouti sudetští Němci pro své nejvlastnější životní zájmy v boji mezi demokracií a fašismem, a že toto stanovisko přes psychosu, která ovládla i část našeho obyvatelstva, bylo velmi brzy potvrzeno i z onoho tábora, který nás pro náš aktivismus tak silně potírá. S tímto svým spontánním přiznáním k demokracii a ke státu musíme však zároveň znovu vážně vyzvati odpovědné státníky naší republiky, aby osudovou spojitost menšin se státem provedli v praksi nejen se stanoviska menšin, nýbrž i se stanoviska státu. Demokracie není jen diskuse, demokracie musí býti čin, příklad a jednání.

Rádi jsme vzali na vědomí z výkladu pana ministra dr Beneše, že znovu zdůraznil tento společný osud, ale byli bychom přikládali velkou váhu tomu, kdyby byl pan ministr zahraničních věcí konkretněji a obšírněji promluvil o těchto otázkách, které nám jako zástupcům národní menšiny zvlášť leží na srdci. Neboť ke svému politování musíme konstatovati, že takové uspokojivé řešení nejdůležitějších vnitropolitických otázek, otázky německé menšiny nebylo dosud zahájeno v té míře, jak by to odpovídalo jak zájmům této menšiny, tak i zájmům celého státu. Při této příležitosti nemusíme opakovati všechna oprávněná přání a požadavky, které jsme jako zástupci německého lidu po léta uplatňovali, ale domníváme se, že právě nyní nastala historická chvíle, aby se řešení těchto otázek již neodkládalo, neboť společný osud může míti pro náš německý lid jen tehdy smysl, když v tak kritické době, jako je dnešní, bude jej činem dokazovati nejen on, nýbrž i stát. Tempo vnitropolitického vývoje a vnitropolitické konsolidace musí se mnohem úžeji přizpůsobovati tempu zahraničně-politických událostí než dosud. Proto musí po smlouvě české zahraniční politiky o Malé dohodě následovati tak rychle, jak jen možno, smlouva o Malé dohodě národů obývajících tento stát. Budeme moci mnohem klidněji a jistěji hleděti vstříc otázce evropského direktoria a případné revise hranic, bude-li zde doma rozřešena otázka dorozumění, národně politické opravy hranic a direktoria našich národností ve smyslu Švehlových slov "rovní s rovnými" velkodušně a rozumně a budou-li rozřešeny věčné malicherné vnitropolitické pohraniční události.

Československá zahraniční politika, která se nechce dostati do rozpaků při případných porušeních evropské rovnováhy, musí dříve rozřešiti otázku vnitřní rovnováhy. A když dr Beneš ve svém výkladu srovnává fašismus s demokracií a právem fašismu vytýká, že malým národům v mezinárodní politice přikazuje mnohem skromnější místo než demokratická ideologie, že neuznává rovnosti národů podle dnešní mezinárodní doktriny, pak nesmíme zatajovati, že dosavadní česká vnitřní politika, pokud jde o otázku rovnosti a rovnocennosti jednotlivých národů, neudělala ještě touž energickou rozdělovací čáru proti fašismu, jehož způsob dr Beneš odsuzuje.

Jsme ochotni, a prohlašujeme to znovu v této vážné chvíli, dáti státu vše, což jeho jest, bude-li dáno demokracii to, co demokracii patří, budou-li si odpovědní čeští státníci vědomi, že heslo "věrnost za věrnost" platí pro obě části a musí býti oběma stranami poctivě dodržováno.

Pokud jde o jednotlivosti, můžeme my Němci s uspokojením konstatovati, že pan ministr zaujímá čistě věcné stanovisko k vývoji v Německu a zdůrazňuje, že mezi Německem a Malou dohodou není podstatného rozporu, tím spíše, že není ani podstatného sporného bodu mezi Československem a Německem a podle ministrovy naděje ani příště ho nebude. Zdůrazňujeme především, že ministr v kapitole o ožehavých otázkách naší zahraniční politiky klade na první místo vztahy k Německu a označuje je dále za dobré a že zvláště projevuje svou radost nad tím, že jsme s Německem aspoň nejdůležitější běžné otázky hospodářského styku za nynějšího vyjednávání v Praze vyřešili celkem uspokojivě. K ministrovu přání, aby rychlým dalším vyjednáváním byla tato dohoda prohloubena a na jiné obory rozšířena, můžeme se jen z plna srdce připojiti. Přijímáme také rádi na vědomí ujištění, že Československo bude i dále za všech okolností dbáti neutrality Rakouska a že dnes ve skutečnosti není otázky, která by při oboustranné dobré vůli a normálním vývoji mohla děliti oba státy, pražskou a vídeňskou vládu.

I přiznání ke svrchovanosti parlamentu v rozhodování o zahraniční politice musí býti s demokratického hlediska plně schváleno. Těší nás konstatování, že parlament jest zde absolutním pánem a že žádná vláda a žádný ministr nemohou bez parlamentu nic podnikati. Ale musíme trvati na tom a budeme také velmi pečlivě bdíti nad tím, aby tato zásada, panem ministrem zahraničních věcí tak slavnostně prohlašovaná, byla nyní i příště dodržována, tím spíše, že by přece pádná a obsažná zahraniční politika za dnešních mimořádných poměrů bez přiměřeného parlamentního souhlasu a krytí zad byla zbavena své nejpevnější opory. Toto parlamentní krytí zad a především uposlechnutí výzvy zahraničního ministra k politickým činitelům všech národů ke spolupráci jest možné jen tehdy, budou-li uspokojivě rozřešeny vnitropolitické otázky.

Své stanovisko k zahraniční politice projevili jsme na začátku. Postrádáme v projevu, že pan dr Beneš tentokráte více nebo méně se vyhnul hospodářským otázkám a úvahám, které stran možného úspěšného vybudování smlouvy o Malé dohodě jako společného regulátoru hospodářství vznášíme nejen my, nýbrž i mnozí Češi, a postrádáme také obšírnějšího vývodu, že blok Malé Dohody jest jen počátkem a nikoliv koncem nového hospodářského uspořádání, že představuje jen jeho začátek. Stejně jako dříve stojíme na svém starém stanovisku, že rozumné spojení středoevropských států a včlenění evropského hospodářského území do tohoto bloku bylo by s hospodářského a politického hlediska nejrozumnějším vyřešením rozháraných poměrů, vytvořených roztříštěním starých předválečných útvarů. Víme, že uskutečnění této myšlenky nezávisí jedině na vůli Československa, a víme zvláště, že hranice vytvořené mírovými smlouvami jsou u příslušných jiných států dosud neobyčejně těžkými překážkami pro utvoření takové nové, zdravější střední Evropy. A v této souvislosti vítáme, že dr Beneš ve svém výkladu nevylučuje malých oprav nebo přizpůsobení některých hraničních ustanovení po dobrém, i kdybychom raději viděli, kdyby ve výkladu vedle dovolání se článku 19 smlouvy o Společnosti národů větší místo zaujímala myšlenka na přátelskou přímou dohodu a jednání se sousedy.

Ostatně pan dr Beneš nepominul docela ani této myšlenky, když v konečném posuzování československého hlediska o návrhu na revisi hranic prohlašuje a přiznává, že změna hranic může nastati pouze přímou dohodou příslušných států, pouze úpravou smlouvy o Společnosti národů.

Souhlasíme s výkladem pana ministra dr Beneše za předpokladu, že jak on tak i celá česká politika nepřetržitě si budou vědomi, že demokracie zavazuje, a že národ, který v těžkých dnech jest povolán ke stejným obětem a stejné sázce, smí činiti nárok, aby se s ním v dobrých a zlých dnech zacházelo jako s rovným mezi rovnými. (Potlesk.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Dále má slovo p. posl. Vallo.

Posl. Vallo: Zostrením hospodárskej krízy zostrujú sa aj rozpory medzi jednotlivými kapitalistickými štátmi a medzi jednotlivými kapitalistickými skupinami. Expozé p. ministra dr Beneša ukázalo jasne, že sú tu tieto rozpory medzi jednotlivými štátmi a že nastáva doba, keď je treba, aby sa jednotlivé štáty blokovaly, čo znamená fakticky válečné nebezpečie. Jestli pozreme dejiny rokov 1912 až 1914, prípravy svetovej války, budeme videť, že vývoj s menšími väčšími zmenami postupoval práve takým smerom ako dnes, že sa tvorily veľké imperialistické bloky, ktoré samozrejme tak ako dnes hájily každý svoje, každý žiadal svoju spravodlivosť, každý hovoril, že sa bráni proti nápadu, čo konečne viedlo ku svetovej válke. Aj dnes každý tvrdí, že vo svetovej válke nebol útočníkom, naopak bránil sa, a tak aj dnes. A z reči pána ministra je jasné, že aj Československo a Malá dohoda od nikoho nič nechce, ona len bráni svoje, samozrejme Maďarsko a ostatné štáty, Rakúsko atď. taktiež nič nechcú, len spravodlivosť. Tedy fakticky nič takého nebezpečného by tu nemalo byť, ale jedná sa o to, že jedon sa cíti byť ukrátený a druhý zase napadnutý, obidvaja, na jednej strane ten. a druhej strane onen, zbrojí, kedy napadne jedon druhého.

Československí rečníci, ktorí vystupovali včera a dnes, každý hovoril o tom, čo ako porušuje mierové smluvy, hovorilo sa o tom, jak Maďarsko porušuje mierovú smluvu tým, že zbrojí viac ako mu mierovou smluvou bolo dovolené, že tam sú lifrované zbrane z Talianska a pod. Taktiež Rakúsko a ostatné štáty porušujú mierové smluvy, samozrejme, že štáty, ktoré sú s nami spriatelené, ani jedon mierovú smluvu neporušuje. Stará piesnička. Československo v každom jednom vidí, že porušuje mierovú smluvu, kto chce sa aspoň prispôsobiť, aby mal toľko zbraní, ako má Československo. Každý porušuje mierovú smluvu, ktorý sa snaží, aby získal akýmkoľvek spôsobom zbrane, samozrejme nielen na svoju obranu, ale aj na výboj.

Isto, že dnes stojíme viac ako indy pred blízkosťou novej války a taktiež vystúpenie pána ministra Beneša ukazuje k tomu, že sa chystá v Československu zdvihnúť - a celá debata táto má byť k tomu - psychózu válečnú, aby medzi pracujúci ľud bola zanesená psychóza taká, že sme ohrožení, aby bol odvedený pracujúci ľud od boja za svoje denné požiadavky, aby videl svojho nepriateľa, ale nie v rámci hraníc československých, lež nepriateľa za hranicami, aby pracujúci ľud videl nepriateľa v Maďarsku, Rakúsku, v Italii, v Nemecku, ale aby nevidel nepriateľa bezprostredne, ktorý ho denne dere v Československu. Akú náladu sa podarilo vytvoriť už dnes na území, zvlášte hraničiacom s Maďarskom, na území národnostných menšín? Už dnes sa na týchto územiach mluví: Prijde Gömbös. Jedni sa obávajú, druhí sa snáď tešia. Je to ale nálada robená s jednej strany československými činiteľmi, s druhej strany irredentistickou maďarskou buržoaziou. Je to teda nálada robená pre budúcu válku. Isteže je nútne, aby proti tomuto válečnému plánu komunistická strana zaujala svoje stanovisko, aby sme s tohoto miesta riekli pracujúcemu ľudu, kde je to hlavné nebezpečie, kde je hlavný nepriateľ pracujúceho ľudu, či už pracujúceho ľudu československého, či maďarského atď. Proti válečnému plánu Malej dohody a proti válečným revisionistickým plánom. Za jednotný boj pracujúcich. Za chlieb, prácu, pôdu a slobodu.

Na Slovensku dejú sa príznačné veci. Ľudia si čosi šuškajú. Zvesť ide od človeka k človekovi, od miesta k miestu, od chalupy k chalupe, v Bratislave práve tak ako v Košiciach, v Žiline práve tak ako v Banskej Bystrici, medzi Slovákmi, Maďarmi i Nemcami. Pracujúci ľud čosi vetrí. Visí niečo vo vzduchu tak, ako kedysi pred r. 1914. Šírí sa slovo, ktoré znamená prelievanie krve pracujúcich, nové hrozné útrapy. Čože je to? Aké je to slovo? To slovo je vojna. Prečo si ľudia o tom šoptajú? Preto, lebo pozorujú, čo sa robí okolo nich, pozorujú pánske fígle a klamy. Ľudia robotníci a pracujúci roľníci počúvajú, ako štve proti Maďarom Hlinka i Rázus, Hodža i Dérer a počujú tiež, čo sa ozýva s druhej strany. Vedia o štváčskych rečiach ministerského predsedu maďarského, [ ] Gömbösa, počúvajú štvanie maďarských pánov na Slovensku, Szentiványiho a grófa Esterházyho proti Slovákom a obnovenie veľkého Maďarska.

Ale nielen reči veštia búrku. Pracujúci ľud vie, že cez Rakúsko sa pašujú hromadne talianské zbrane do Maďarska a vidia, čo sa robí v Československu. Vidia, že z daní, potu a mozolov pracujúceho ľudu dávajú páni v Československu každý rok 2 miliardy na zbrojenie a armádu, vidia, že iba zbrojovky pracujú plnou parou, vidia, ako sa okolo Bratislavy kopú zákopy a opevňujú hranice. To všetko im hovorí a vede k poznaniu, že čosi smrdí. A spytujú sa preto: Čo sa robí? Proti komu a pre koho sa robia takéto prípravy? Keby verili pánom, boli by azda pracujúci presvedčení, že mier je zaistený aspoň na 100 rokov. Veď súčasne so štvaním proti Maďarsku a jeho spojencom páni na Slovensku hovoria: My od nikoho nič nechceme. My sa len bránime. My chceme mier, len ti tam ho narušujú. Ti chcú zas ovládnuť Slovensko, a preto vraj musíme brániť svoju vlasť, musíme brániť mier a demokraciu. Tak hovorí Beneš i Hodža, Hlinka i Dérer, Rázus i Ivanka.

Ale to isté hovoria páni z druhej strany. Len nedávno hovoril už spomenutý Gömbös, že Maďarsko je proti vojne, že chce mier, ale nedá sa vraj udusiť. A v tom ho podporujú maďarskí páni na Slovensku. Či si potom pracujúci správne nehovoria: Keď panskí vlci takto zavývajú, ide o našu kožu? Ostatné ich o tom poučuje. Kto by totiž nevidel toto: 15 rokov hovoria o demokracii, socializme a slobode a kde že sú tieto veci? Sľubovali, že sa robotník na Slovensku bude mať dobre, a hľa, teraz blúdia statisíce ľudí bez práce. Roľníkom sľubovali pôdu a vzali si ju veľkostatkári a zbytkári. Sľubovali slobodu a na Slovensku sa každú chvíľu strieľa do pracujúcich, keď žiadajú kúsok chleba a prácu, aby nezahynuli hladom. Či nezastavili páni svorne fabriky, či nenaváľali páni na roľníkov, živnostníkov a remeselníkov dane, ktoré nemôžu zaplatiť a preto prichádzajú na bubon? Či nesnižujú mzdy všetkým robotníkom, ktorí ešte pracujú? Či neberú i tie posledné žobrácke podpory nezamestnaným? Či nenasadili na Slovensko obrovský štátny aparát, súdy, berné úrady, četníkov a financov, aby udusili ľud a jeho zápasy? A či nestupňujú tieto útoky proti pracujúcemu ľudu každým dňom, aby ho [ ] zbiedačili a násilím, terorom umlčali? To vie každý. A urobili to svorne, jednotne. Proti pracujúcemu ľudu sa českí, slovenskí a maďarskí páni spojili. Keď ide o mzdy, keď sa robotníci bránia štrajkom proti snižovaniu miezd a prepúšťaniu, keď sa daňami a veľkostatkármi ožobračení pracujúci roľníci bránia proti exekuciám a licitáciám, sú páni hneď na koni. Tam si Kramář a Živnobanka hneď porozumia s Esterházym, Hlinka a Rázus s Dérerom. Tak to robia už 15 rokov v mene "demokracie a slobody". Tak upevňujú so dňa na deň fašistické spôsoby, aby sa v príhodnom okamžiku vrhli na pracujúci ľud takou krvavou fašistickou diktatúrou, ako Hitler v Nemecku.

A je to, hádam, ináč na druhej strane? Je to, hádam, ináč v Horthyovej a Gömbösovej krajine? Nie veru. Tam páni svorne a za pomoci pánov z Československa porazili maďarskú komúnu, maďarské soviety. Hľa, proti revolučnej vláde roľníkov a robotníkov v Maďarsku z r. 1919 sa spojily "demokratické" Československo s horthyovským Maďarskom. Proti pracujúcemu ľudu sa páni rôznych proti sebe stojacích krajín chytro dohodli. A od tedy pracujúci ľud Maďarska hynie práve tak, ako tunajší, robotníci sú práve tak bez práce, pracujúcim roľníkom berú práve tak strechu nad hlavou a pôdu pod nohama, maďarský žandár zurí práve tak ako četník, keď nie horšie.

Ako je to v Maďarsku? Keď vlivom pánskej maďarskej agitácie si mnohí pracujúci na Slovensku teraz hovoria: Maďari nás utláčali a prenasledovali, ale bolo aspoň chleba a práce. Chodili sme do Pešti a na dolnú zem a zarábali sme, teraz hladujeme. Je takáto reč právna? Nie veru. Tak hovoria maďarskí páni, aby vyvolali náladu pre svoje ciele. Aká je pravda? Pravda je taká, že v Maďarsku nie je lepšie. I tam je kríza, i tam je nezamestnanosť, i tam je hlad, i tam sú ničení maloroľníci, remeselníci a živnostníci. A k tomu fašistická diktatúra maďarských bankárov a veľkostatkárov. Nemajú tedy čo túžiť pracujúci Slovenska po vláde maďarských pánov. Dostali by sa zpod odkvapu na dažď. Iná je ich cesta, iná musí byť. Je vo spoločnom boji pracujúceho ľudu tu i tam pod vedením komunistickej strany Maďarska a Československa. Je v revolučnom medzinárodnom sväzku proti vlastným pánom tu i tam. Za prácu, chlieb, pôdu a slobodu.

Čo priniesla kríza? Čo je to revízia? Po svetovej vojne [ ] rozdelili sa znova medzi sebou. Nadiktovali tak zv. versaillský a trianonský mier. Na základe týchto imperialistických mierových smlúv vznikly nové imperialistické štáty, ktoré dostaly kusy z bývalého Nemecka, Rakúska a Maďarska. Vzniklo Československo, Jugoslávija, tak zv. Veľké Rumunsko atď. Víťazní imperialisti nadiktovali odzbrojenie porazeným štátom, nadiktovali válečné náhrady, ktoré zaplatil pracujúci ľud porazených štátov, na ktorý svalily všetky válečné dlhy. Tak sa znova utvorily nové skupiny imperialistov, ktoré už vo svojom zárodku prinášaly nebezpečie novej svetovej vojny. Na jednej strane imperialistické štáty tak zv. Malej dohody, t. j. Československo, Jugoslavia a Rumunsko za tichej účasti Poľska pod vedením imperialistického Francúzska, na druhej strane Nemecko, Maďarsko, Rakúsko, s podporou talianského imperializmu. A všetky tieto imperialistické štáty víťazné a porazené spojily sa proti štátu robotníkov a roľníkov, proti Sovietskému sväzu, aby si zaistily trhy a tým i zisky, aby odprataly baštu revolúcie a pokusily sa ju rozbiť vojenskou intervenciou a protiintervenciou. Keď sa ruskí robotníci a roľníci za podpory medzinárodného revolučného proletariátu ubránili, pokračoval a pokračuje aj inými prostriedkami so stálou prípravou vojny proti Sovietom. Oslobodil sa ľud víťazných imperialistických štátov? Páni by mu to radi nahovorili, ale ukázali sme už, aký je to podvod. Oslobodenie spočívalo v tom, že jedni vykorisťovatelia a utlačovatelia boli nahradení druhými. [ ] Jestli sa o Rakúsko-Uhorsku právom hovorilo ako o "žalári národov", imperialistickým mierom vznikly nové žaláre národov s nie menším vykorisťovaním a útlakom. A rozpútal sa boj medzi imperialistickými lupičmi. Keď nedobyli trhu v SSSR, zostril sa boj medzi nimi. Každý imperialistický štát snažil sa a snaží preniknúť na úkor druhého, dostať nové trhy, nové územia, nové oblasti výboja s možnosťou výhradného vykorisťovania pracujúceho ľudu tých oblastí a hrabania ziskov. A poneváč nejakých nových oblastí niet, bojujú [ ] medzi sebou o územia a oblasti mierovými smluvami už rozdelené.

Tak bojuje český imperializmus za podpory slovenských pánov, aby hospodársky ovládol Maďarsko a Balkán, a maďarský zase o to, aby dostal zpäť ztratené územia. Talianský imperializmus bije sa s jugoslávskym o vládu nad morom a Dalmáciou i Albániou, nemecký s poľským o tak zv. koridor a nemecký s francúzskym. Bijú sa tedy o trhy, o možnosť zotročenia a vykorisťovania ľudových más, o zisky. Jedni v mene mieru žiadajú a bijú sa o ďaľší výboj, druhí taktiež v mene mieru žiadajú opravu mierových smlúv, návrat stratených území. Tomu sa hovorí revízia. Ovšem všetci zbroja. Jedni verejne a druhí tajne, lebo boj o trhy a ovládnutie oblastí, boj o zisky rieší sa medzi imperialistickými lupičmi vojnou, ktorú má zaplatiť zasa pracujúci ľud víťazných i porazených imperialistických štátov. Každý chce byť pripravený.

Tak to bolo už pred krízou. Ale táto trvá už piaty rok. Kapitalisti všetkých štátov strácajú vnútorný trh, lebo zbiedačený ľud nemá za čo kupovať. Za takých okolností je i vývoz ťažší. Tak tedy vede kapitalistická kríza k zostreným rozporom, aby sa zaistily zisky, a to znamená zostrenie válečného nebezpečia. Aby sa vojna mohla viesť, treba mať zaistené zázemie. A preto počuť to štrnganie šabľami tu i tam, preto sa ozýva to hrozné slovo: vojna. A preto cíti pracujúci ľud tu i tam, ako sa valí proti nemu útok za útokom, ako sa pripravuje fašistická diktatúra i tam, kde páni dosiaľ k tomu nesiahli.

Páni hovoria k tomu ovšem: Boj za mier, obrana, zachovanie kľudu a poriadku, zachovanie silnej demokracie. Všetci im v tom pomáhajú: soc. demokrati i Hlinkovci, agrárníci a národniari, českí socialisti a nár. demokrati. Len komunisti odkrývajú tieto pánske ciele a záujmy, len komunisti ukazujú, že v ústach kapitalistov mier znamená vojnu, len komunisti ukazujú východisko.

Smluva Malej dohody, nápor o revíziu a revolučné východisko. Za takéhoto zostreného boja [ ] vznikol tak zv. pakt Malej dohody. Čo to je? Za chrbtom ľudu uzavrely štáty Malej dohody, tedy Československo, Juhoslávia a Rumunsko, tajne novú smluvu. Tou zriadili spoločnú stálu radu týchto štátov a stálé spoločné válečné vedenie. Mierová reč Benešova bola nahradená válečnou a českí fašisti i Hlinkovci nadšene vítajú tento pakt, o agrárnikoch, nár. demokratoch, soc. demokratoch a nár. socialistov ani nehovoriac.

Čo znamená tento pakt? Je to upevnenie válečného spolku proti snahám revizionistických štátov, pakt, ktorý pripravuje válečnú srážku. Súčasne si [ ] sľubujú vzájomnú pomoc proti pracujúcemu ľudu, proti jeho národne-oslobodenským zápasom.

Pakt má upevniť vedúcu úlohu Francúzska v boji proti nemeckému a talianskému imperializmu a súčasne do týchto služieb stavia veľké armády, jednotne vedené i pre prípad ozbrojeného pochodu proti Sovietom. Tak si títo spojenci v strednej Europe zaisťujú výboj do celého Podunajska a na Balkán, Rakúsko a Maďarsko majú sa podrobiť vykorisťovaniu francúzskym a českým imperialistickým kapitálom. Tak majú byť zachraňované otrásajúce sa fašistické diktatúry v Jugoslávii, Rumunsku a Poľsku, prípadne spoločnou vojenskou operáciou. Tak sa tiež kuje spolok proti Sovietom. [ ] Československa, Jugoslavie a Rumunska s pritiahnutím Poľska pripravujú svoj výboj o trhy v Maďarsku, Rakúsku a na Balkáne, svoj výboj o zisky, o hospodársku nadvládu vo vykorisťovaní týchto území pod vedením francúzskeho imperializmu. [ ] z druhej strany, z Maďarska a Rakúska, opierajúc sa o Nemecko a Taliansko, volajú po revízii, po návrate stratených oblastí. Pripravujú sa k tomu. Žiadajú taktiež väčšie zbrojenie. Títo kujú válečný spolok a tí nie menej. Imperialisti z Malej dohody šialene zbroja a tí pašujú tajne zbrane a zvyšujú počet armády. A obe strany zotročujú a vykorisťujú pracujúce masy, chcú samy vydierať z nich zisky.

Je jasné, že za upevnenie mieru vydávaný pakt Malej dohody znamená zostrené válečné nebezpečie. Ký div, že sa na Slovensku hovorí o vojne, ký div, že sa v maďarských oblastiach hovorí o príchode Gömbösa, ký div, že pánský front v hube s mierovou rečou nadšene víta tento válečný pakt? Preto volá pracujúci ľud na oboch stranách: Preč s imperialistickými, [ ] smluvami, preč so zbrojením a pašovaním zbraní, preč s fašistickými útokmi na pracujúci ľud, preč s válečnými paktami imperialistov.

Už počujeme štekot imperialistických vlkov; takto budú asi hovoriť proti tomuto stanovisku pracujúcich: "My nič nechceme, my sa len bránime, my len hájime dosavádny poriadok, ktorý tí druhí narušujú!" Pracujúci ľud odpovedá: Aký že to je poriadok, ktorý vraj len bránite? Je to poriadok [ ], vybudovaný na našom vykorisťovaní a útlaku. Vraj nič nechcete, ale uzavierate vojenské útočné pakty. Váš poriadok je sriadený násilným diktátom a teraz to ešte chcete rozšíriť novým výbojom do podunajských krajín a na Balkán. Vraj sa bránite, ale každá imperialistická vojna je útočnou vojnou, ktorá chce podrobiť ďaľšie územia a podriadiť vykorisťovaniu ich pracujúci ľud. Preto preč s imperialistickým diktátom mierových smlúv a s novými paktami, ktoré vyvolávajú vojnu!

Páni ďalej povedia: "Hľa, komunisti chcú pripojiť Slovensko k Maďarsku, sú irredentisti. Podporujú a sú vo službách Gömbösa. Ba, nie tak, pánstvo, nikomu nenapadne jedon žalár zameniť s druhým. Nikto nechce prísť z pod okapu na dažď. Pracujúci ľud na Slovensku i v maďarských oblastiach vie dobre, ako vykorisťuje a utláča, ako vraždí pracujúcich horthyovská a fašistická diktatúra v Maďarsku, v ktorej mene Gömbös hovorí. Nikto netúži po nej. Ale tak, ako pracujúci ľud Maďarska bojuje za chlieb a slobodu proti "vlastnému" fašistickému pánstvu, bojuje i pracujúci ľud Slovenska za uplatnenie práva sebeurčovania [ ] a on vo spojení s pracujúcim ľudom Čiech a Moravy určí sám svoj osud. On spoločne s pracujúcim ľudom Maďarska bojuje za [ ] víťazstvo nad svojimi vykorisťovateľmi a spoločne s ním za [ ] odstránenie imperialistických smlúv a spolkov [ ]. A povedia iste páni i toto: "Vojna spolku Malej dohody bola by vojnou demokracie proti fašistickej diktatúre v Maďarsku atď." [ ] Či nás neutláčate tu a maďarskí páni tam, či netrpí pracujúci ľud tu i tam, či nehladuje tu i tam, či ho nedržia [ ] žandári maďarských kapitalistov a grófov a českí četníci tunajších bánk, fabrikantov a veľkostatkárov? Boj za demokraciu? Áno, ale za proletársku, za tú, ktorá dá ľudu chlieb, prácu, pôdu a slobodu, za tú, ktorá odstráni vykorisťovateľov tu i tam, za tú, ktorú si vybojovali ruskí robotníci a roľníci! A čo hovorí Gömbös a maďarskí páni pracujúcemu ľudu Maďarska? Hovorí takto: "Chceme spravodlivosť. Biedu v Maďarsku zaviňujú nespravodlivé mierové smluvy. Preto chceme ich spravodlivú, pokojnú revíziu." Hľa, i ten chce spravodlivosť a mier a chce odviesť pozornosť pracujúceho ľudu Maďarska od boja proti maďarským fabrikantom a grófskym veľkostatkárom rečami o revízii. A jakože im odpovedá pracujúci ľud Maďarska? Práve tak ako my v Československu: Najlepším a jediným správnym spôsobom boja proti imperialistickému výboju, ako je u nás pakt Malej dohody, najlepším spôsobom boja proti imperialistickým revizionistickým snahám je jednotný boj pracujúcich proti "vlastným" vykorisťovateľom, proti každému kapitalistickému útoku na životnú úroveň pracujúcich a proti každému fašistickému opatreniu vládnucej triedy. Preto pracujúci ľud Československa i Maďarska odpovie na válečné pakty a revizionistické snahy imperialistov jednotným bojom za chlieb, prácu, pôdu a slobodu, jednotným bojom za [ ] východisko z krízy, jednotným bojom za [ ] smetenie imperialistických smlúv, paktov a spolkov, jednotným bojom za sebaurčovacie právo národov [ ], za vládu robotníkov a roľníkov. (Potlesk komunistických poslanců.) Keď hovoril som o tom, že u nás sa chráni demokracia, keď s tohoto miesta rôzni vládní poslanci prehlašovali boj proti fašizmu i proti komunizmu demokratickými spôsobmi, ja len jeden charakteristický prípad z tejto demokracie chcem uviesť, ktorý je preto charakteristický, že plakáty, ktoré samy o sebe nič nehovoria, ktoré nemajú žiaden poburujúci nápis, ktorých vylepovanie v historických zemiach bolo povolené, ale na Slovensku tieto plakáty poburujú a krajinský úrad v Bratislave ani sa nesnaží odôvodniť, že by bol nejaký závadný nápis na týchto plakátoch, ale vraj plakáty s vyobrazenou päsťou v červenej barve v údere na čiernu zľakanú postavu sú v stave ohroziť verejný pariadok a kľud. To znamená, že znázornená päsť na zľakanú postavu ohrožuje na Slovensku čsl. demokraciu. Tak asi charakterizuje sa to tým, že sa hovorí: Slováci boli oslobodeni, Slováci sa dostali zpod jarma maďarského. Dnes vidíme, že na Slovensku prejavenie triedneho stanoviska nejakým spôsobom či už maľbou, umením alebo akýmkoľvek spôsobom ohrožuje čsl. demokraciu, zakazuje sa každá možnosť pohybu tých, ktorí boli oslobodeni, a zároveň sa robí medzi týmto ľudom válečná nálada preto, poneváč hrozí nebezpečie so stránky druhých imperialistických štátov. A preto i Hlinkova strana vystupovala tu s brúsením šabličky, pán páter, ktorý zastupoval Hlinkovú stranu, brúsil si šabličku a sľuboval, že keď bude treba, slovenský ľud pôjde aj do války. Myslím, že ten pán páter to myslel s kropáčom, poneváč v minulosti chodili do války s kropáčom, a s kropáčom by myslel i teraz do války trebárs ísť, ale do války by mal ísť pracujúci ľud slovenský. Iste, že ako sa meria pracujúcemu ľudu Slovenska, jasnejšie a rýchlejšie pochopí, jestli má opravdu i slovenský pracujúci ľud hájiť nejakú demokraciu, o ktorej sa mu hovorí, aby slovenskému pracujúcemu ľudu bol poskytnutý nejaký ten kúsok demokracie. Pracujúci ľud vidí mnohom jasnejšie, že imperialisti českí sú zariadení tak ako maďarskí imperialisti, ktorí vykorisťovali najprv národnosť maďarskú, ale duplovane vykorisťovali národnostné menšiny, duplovane utlačovali národnosti menšiny v Maďarsku. Podívajme sa dnes, ako sa to objavuje v Československu, podívajme sa na Slovensko, kde to utlačovanie je duplované. Nemluvím ani o Podkarpatskej Rusi, kde sa o nejakej demokracii, slobode už dnes ani hovoriť nedá, keby tam rečník alebo kto vystúpil a hovoril o nejakej slobode, o demokracii, iste by sa stretnul len s výsmechom, s opovržením so stránky posluchačov, poneváč aká je to demokracia, keď pracujúci ľud nemá možnosti zárobku, aká je to demokracia vtedy, keď pracujúci ľud je nútený do tak zv. nútených prác, t. j. je zaviazaný ku galejnému otroctvu. Za týchto okolností pracujúci ľud Slovenska iste že bude videť jasne politiku českých imperialistov. A komunistická strana a komunisti na Slovensku postarajú sa o to, aby pracujúci ľud Slovenska, keď už imperialisti v Československu si brúsia šabličky, vedeli ich použiť na pravom mieste a v pravú dobu tam, kde ich bude potreba. (Potlesk komunistických poslanců.)