Beneš zde cosi mluvil o boji evropské demokracie proti despotismu. To je stejně tak pravdivé jako r. 1914, kdy ve frontě "demokracií" proti centrálním monarchiím stálo carské Rusko, nejkrvavější žandarm Evropy. Stejnými "demokraciemi" jsou také Benešovi dnešní spojenci: fašistické a militaristické diktatury v Jugoslavii, Rumunsku a Polsku.

Podobně je tomu s Benešovou thesí, že jeho imperialistický blok, Malá dohoda, bojuje za svobodu národů. Zase asi tak, jako ve světové válce carské Rusko, tento pověstný a největší žalář národní. Beneš prohlašuje: My nic nechceme Inu, bodejť byste chtěli, vy jste už tu kořist uklidili, vy už ji máte v suchu.

Ale český dělník a český rolník nemá zájmu, [ ] ale nemá také zájmu na tom, aby u nás byly jiné národy utlačovány. Naopak, český dělník a rolník, který sám byl po dlouhá staletí utlačován a deptán, má životní zájem na skutečné svobodě všech národů a podává bratrskou ruku pracujícímu lidu německému a maďarskému ke společnému boji proti společnému nepříteli, buržoasii všech národů.

Pokud ve střední Evropě je kapitalismus, pokud jsou jednotlivé národy nebo jejich části utlačovány, potud není zabezpečena národní svoboda žádného malého národa. Jedině tehdy, když bude svržen kapitalistický režim, když bude fakticky uskutečněno samourčovací právo národní, teprve tehdy bude národní samostatnost malých národů úplně zabezpečena. V tomto smyslu my, bojujíce proti kapitalismu a imperialismu a za samourčovací právo každého národa, ukazujeme i českému národu cestu, kterou si svoji národní samostatnost trvale zabezpečí v bratrském svazku svobodných a rovných národů. (Výkřiky.) kdežto vy, pokračujíce v nastoupené imperialistické politice, ženete národ do válečné katastrofy ... (Posl. Srba: Rusko má tajnou vojenskou smlouvu s Německem!) To myslíte jako tady Československo s Francií, Polskem a Rumunskem? Aha, podle sebe soudím tebe!

Pracující lid Československa je tudíž ohrožen nejen hladem a fašismem, nýbrž také válkou. Vládní socialisté svým odmítnutím naší nabídky společného boje proti těmto nebezpečím dali na jevo, že půjdou starou cestou, onou cestou, která pracující vrstvy tohoto státu vehnala do bídy a zoufalství. Vládní socialisté se rozhodli, že půjdou ještě dále, že - jak jsem dokázal - vykonají hlavní práci fašismu sami, že se pokusí, aby buržoasii zbavili jejího největšího nepřítele - komunistické strany. Vládní socialisté pak důsledně chtějí pokračovati v politice, která připravuje otevřeně fašistický režim.

Socialističtí dělníci musí z toho vyvoditi důsledky. Déle čekat, že vůdcové se "napraví", že se "vzpamatují", déle váhat, bylo by záhubou. Záchrana a spása vězí a spočívá u dělníků samých. Srazit se do jednotné fronty, bít se za chléb a práci, bít se za svá politická práva, semknouti se okolo komunistické strany, hájiti ze všech sil legalitu této své strany, bojovati proti fašismu a celému buržoasnímu režimu, jasně viděti, že konečně východisko pro pracující lid spočívá jediné ve vybojování vlády dělníků a rolníků a ve vybudování demokracie sovětské, to je dnes naléhavým příkazem dne pro každého dělníka.

Zuřivé záchvaty buržoasie, její teroristické režimy, hraničící na banditismus, to nejsou projevy síly, nýbrž projevy slabosti buržoasie. V krovech i základech kapitalistické budovy to všude podezřele praská. Kapitalismus seje rozvrat, chaos, bídu, hlad, násilí a teror. (Výkřiky.) Světové hospodářství je v rozvalinách. Poslední pevný bod, americký dolar, se hroutí. Zuří hospodářská válka všech proti všem. Ale v hloubi, v masách uhněteného a umučeného lidu to vře. Stále častěji dochází k novým výbuchům. Ohníčky odboje a vzpoury mas doutnají na všech koncích kapitalistického světa. (Výkřiky.) Když jsme takoví zbabělci, proč nás pronásledujete? Proč nás zavíráte? Proč? Odpovězte na to! Proč vás buržoasie platí, takové hrdiny. Máte odvahu stříleti do dělníků. (Výkřiky.) Bláhová buržoasie si myslí, že zákazem komunistické strany zachrání otřesené panství. (Hluk. - Místopředseda Roudnický zvoní.) Klamná naděje, pánové! Nás zde můžete zavříti a ubíti. Ale za nás nastoupí tisíce jiných. Můžete zakázati náš tisk. Budeme jej vydávati dále proti vašemu zákazu. Můžete nám zakázati schůze. Půjdeme od muže k muži, od rodiny k rodině. Věřte nám, že se nedáme, že ani na okamžik neustaneme v boji proti vašemu prokletému režimu, v boji za vládu dělníků a rolníků.

A čím dříve náš boj většina dělníků pochopí, čím dříve se socialističtí dělníci se svými proradnými vůdci rozejdou a přejdou k třídní revoluční frontě, tím dříve vám budeme presentovati k placení účty i s úroky a neslevíme nic! (Potlesk komunistických poslanců. - Výkřiky. Hluk. - Místopředseda Roudnický zvoní.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Ke slovu je přihlášen pan posl. Szentiványi. Uděluji mu slovo.

Posl. Szentiványi (maďarsky): Ctené dámy a páni! V súvislosti s expozé pána ministra zahraničia ukazuje sa potreba toho, abych poukázal na činnosť, ktorá pána ministra zahraničia zaneprázdňuje už od letnej doby a ktorej cieľom a úkolom je činiť určité preventívné opatrenia proti spravodlivému riešeniu otázok, ktoré v poslednej dobe doznávajú mocného pokroku vo sférach svetovej politiky. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Szentiványi (pokračuje): Otázky tie smerujú jednak k tomu, aby svetové hospodárstvo bolo postavené na nohy, jednak tomu, aby národnostné protivy boly vyrovnané, a pomocou týchto dvoch úkolov k tomu, aby nastolený bol pravý mier. Obraz Europy sa po dokončení války zmenil. Príčinou tejto zmeny je válečná psychóza, opojenie z víťazstva, a nová Europa zrodila sa z tejto infikovanej postele. Ovšem že takto nemohlo sa zrodiť dieťa ani hospodársky ani inak zdravé a choroba v novom svete, stvorenom mierovými smluvami, už od prvopočiatku je a sa zhoršuje. Táto choroba prejavuje sa rôznorako. Celý medzištátny organizmus obsahuje národy a štáty naprosto kontrastne pracujúce a protivných cieľov. Závady starej Europy, národnostné protivy a vtedy ešte len málo kultivované otázky sociálné sa v novej Europe zmnohonásobily. Mikroby týchto nebezpečí sa rozmnožily. V prvých dobách to len málo ľudí spozorovalo, svet však pomalu dospel k vedomiu toho a výsledok je zasa prirodzený - a zasa je jednoduché hľadanie prostriedkov liečebných.

Máme za nami bezpočetné pokusy. Lausanne, Locarno, Stresa, Kellogov pakt a rôzné iné ujednania, smluvy a celý rad konferencií, ktoré chcely vyliečiť chorý organizmus a sledovaly výlučne jeden cieľ: zastierať pravú príčinu choroby. Musela prísť morálna schátralosť, kultúrna dekadencia a vykonať svoje dielo záhuby, aby sa konečne vo vážnej forme prehovorilo o definitívnej a radikálnej liečbe choroby: o ceste k revízii mierových diktátov.

Pán minister zahraničia už celé mesiace pracuje na prípravách chodu revizných pojednávaní, aký jemu vyhovuje. Bolo na pr. postarané, aby krivdy Slovákov v Maďarsku pomocou medzinárodných konexií sociálnej demokracie boly pretriasané na fóre maďarského parlamentu. (Výkřiky posl. Hadka.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Szentiványi (pokračuje): Istý maďarský poslanec sociálnodemokratický vo svojej interpelácii povedal, že československým hercom bol znemožnený zájazd do Békéšskej Čaby.

Keď som ja o tej interpelácii vo verejnosti prehovoril, konštatoval som medzi iným, že jediným úkolom sociálnej demokracie v Maďarsku v tejto veci je, aby mlčala, keď nechcela alebo nemala morálnej odvahy upozorniť svojich pražských priateľov na nespočetné krivdy, páchané na maďarskej menšine. (Výkřiky posl. Hadka.).

Místopředseda Roudnický (zvoní): Volám pana posl. Hadka k pořádku.

Posl. Szentiványi (pokračuje): Svoj názor vyslovil som v novinárskom článku, ktorý som chcel pôvodne venovať listu "Prágai Magyar Hirlap". Keďže však od určitej doby časté konfiškácie listu "Prágai Magyar Hirlap" patria do práve zmienenej preventívnej prípravnej práce vlády a pána ministra zahraničia a keďže devotný postoj maďarskej sociálnej demokracie voči jej českým straníkom-súdruhom ako aj schvaľovanie svízelov maďarskej menšiny peštskými marxisty sú okolnosti, o ktorých mlčať nemožno, odoslal som svoj článok o tejto veci napísaný hlavnému redaktorovi listu "Pester Lloyd", ktorý ho láskave uverejnil. Pre tento článok zaútočila na mňa ostro tlač československá tvrdiac, že som napísal nepravdu. Keďže je mi opätne zabraňované odpovedať v našej tlači na tieto útoky, použijem tribúny posl. snemovne, abych na ne odpovedal. (Výkřiky posl. Hadka.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Volám p. posl. Hadka po druhé k pořádku.

Posl. Szentiványi (pokračuje): K tomu, čo som napísal, mal som dôkladné objektívne dôvody. Pozrime na niektoré z nich na ukážku: V r. 1922 povedal istý smerodajný český predák, že maďarské územia boly k republike pripojené preto, aby v prípade války neboly válečnými operáciami poškodené územia slovenské, alebo keď chcete, československé, a aby československá moc mala v Maďaroch rukojmie voči štátu maďarskému.

Pán minister zahraničia povedal práve pred niekoľkými mesiacmi, keď pri vetraní otázky revízie mieru určité kruhy, ktoré berú politickú zodpovednosť na ľahkú váhu, spojovaly revíziu s vyhliadkami na válku, že vraj treba dať pozor, lebo válkou utrpí v prvom rade maďarská menšina. V tejže dobe sa stalo, že pán minister zahraničia akosi demonštračne, aby ukázal, že sa nehrozí ani najkrajnejších prostriedkov, reorganizoval Malú dohodu.

Sú tu tiež vládne pozitíva, ktoré smerujú k nakladaniu s maďarskou menšinou, odporujúcemu medzinárodným smluvám, a k jej odnárodneniu, a zároveň dokazujú, že môj prejav o peštskej interpelácii odpovedal pravde. Pri príležitosti utvorenia republiky ste nepozvali obkľúčených Maďarov, ba vylúčili ste ich z Národného shromaždenia ústavodarného. Revolučné ústavodarné shromaždenie národa československého okupovalo maďarské a nemecké menšiny metodami imperialistickými a naoktrojovalo im ústavu. Ústavné zákony zriaďujú také volebné okresy pre zákonodarstvo, ktorými voľnosť prejavu vôle menšín dôkladne je oklieštená, a umožňujú v administratívnych, súdnych atď. okresoch také zariadenie, aby maďarská menšina mohla byť vo svojich jazykových právach obmedzovaná tým, že nedosiahne 20% v jednotlivých okresoch.

V území maďarskej menšiny bola na veľa miestach prevedená reorganizácia, ktorá tejto možnosti vyhovuje. A pod tento bod patrí mnoho iných vecí. Aby sa mohol do parlamentu dostať poslanec maďarský, potrebuje k tomu 30.000 hlasov, kým v obvode pražskom a vôbec v obvodoch československých len 16.000 až 22.000 hlasov. A tak je tomu na celej čiare. Je teda pravdou, že demokracia je len rúškom, a toto rúško demokracie od doby, čo sa objavil Wilson, ozdobené je ligotavým šperkom práva sebaurčenia.

Tvorcovia štátu československého zbavili Maďarov práva sebaurčovacieho a títo nemali možnosti rozhodovať o svojom osude. Ale dajme tomu, že požiar revolučnej doby strhol sebou vodcov československých tak, že títo nechceli vyhovieť požiadavkám demokracie. Od tých čias však uplynulo 14 rokov a na program meniacich sa vlád nedostalo sa ani stanovisko prezidenta republiky, ktoré on zaujal už prv vo veci národnej samosprávy. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Druhé penzum je otázka maďarského hospodárstva. Slovensko je dezindustrializované, celé legie maďarských, ba i slovenských robotníkov sú bez práce. Na vidiekoch maďarských nie maďarskí čeľadínovia, robotníci dostali pôdu. Maďarské peňažné ústavy sanačnej podpory neobdržaly. A podobného materiálu bolo by ešte na celý sväzok.

Tretia časť: maďarské kultúrne styky. Niektoré peštské časopisy sem dochádzajú, avšak listy "Magyar Mezőgazzda", "Köztelek", "Szőllősgazdák Lapja" alebo "Kertészeti értesítő" a veľa iných výlučne odborných listov abonovať nelzä. Zvláštnym bodom by mohlo byť pripúšťanie produktov maďarskej spisby. A konečne čomu sa vyučuje na školách? Tomu, že kráľovia maďarskí len trápili ľud a že zlatú bullu stvorila si maďarská vysoká šľachta k vykorisťovaniu národností. Tendenciou celého vyučovania je pôsobenie marxistických nožníc, ktoré majú prestrihať nitky spojujúce s minulosťou a zničiť národnú tradíciu. Treba sa len dať do reči s niektorými mladíkmi maďarskej národnosti, ktorých sa tomuto duchu podarilo získať. Je ich málo, ale je veľmi poučné pohovoriť si s nimi o velikánoch maďarských dejín. Treba sa posadiť medzi školské deti v maďarskej dedine a položiť niekoľko otázok o veciach, ktoré môžu Maďara zaujímať i v osude menšinovom. Odpoveďmi bude prekvapená tlač, ktorá na mňa útočila pre moje vraj nepravdivé tvrdenia. Čo však tieto deti predsa len vedia z minulosti a prítomnosti maďarskej, to im našoptáva duša maďarského učiteľstva, ktorá je tam uschovaná tak, že ju nespatrí ani oko československého škôldozorcu. (Výkřiky posl. K. Procházky a Bazaly. - Místopředseda Roudnický zvoní. - Posl. K. Procházka [k posl. Bazalovi]: Zlodej mandátu! - Výkřiky komunistických poslanců.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Volám p. posl. K. Procházku k pořádku. (Výkřiky posl. Jurana.) Volám p. posl. Jurana k pořádku.

Posl. Szentiványi (pokračuje): I to je veľmi obsiahly materiál. Veľmi ochotne dám vláde k dišpozícii svoje návrhy, ktoré som učinil v r. 1925 a 1926 stran vyriešenia maďarskej otázky. Je tam reč tiež o maďarských penzistoch, o strašlivých účinkoch otázky štátneho občianstva a práva domovského, o rôznych iných maďarských mizeriách a o druho- a treťotriednosti občanov menšinových.

Vyvolal-li môj článok tak veľké rozhorčenie, pôsobí-li rozčúlenie, keď zlo uverejňujem, vtedy táto tlač naše krivdy a mizerie dozaista neschvaľuje. A ak je tomu tak, vtedy prosím, nech ona príde s požiadavkou reparácie a nech pomahá vytvoriť pre Maďarov kľudný a snesiteľný život a nech vynúti na vláde, aby ona maďarskú otázku vyriešila, a nech neverí fantastickým predstavám, že by sa duša maďarská dala pretvoriť a národnému cíteniu a svojej kultúre odcudziť, i keby ešte viac hriechov bolo napáchané v minulosti i prítomnosti Maďarstva. (Výkřiky posl. Jurana.)

Svojím článkom vôbec nesledoval som cieľ a účel zaoberať sa úspechom či neúspechom zájazdu do Békéšskej Čaby. Nemám nič spoločného s vystupovaním umelcov československých v Maďarsku, nie je mi nič do toho, aké stanovisko zaujímajú k tomu maďarské úrady. Nemám žiadneho právneho titulu vmiešovať sa do veci. Toho ani nechcem, a zabývam-li sa s tým preca, je to preto, lebo národná kultúra slovenská mňa zvlášte zaujíma a špeciálné kúzlo slovenskej spisby a umenia mňa strhuje, lebo znám tie skalnaté bradlá, údolia dravých riek a vyciťujem z nich rytmus života. Tento rytmus nachádzam v maľbách slovenských maliarov, v básňach slovenských básnikov, a sily, ktoré sa derú nahor, sa nerozlučujú, ale vždy viac a viac korienkov zapúšťajú do pôdy dedičnej, láska k nejž nás sbratruje.

Nech vláda prikročí k iniciatíve naviazať kultúrne styky. Podľa poradia trianonského má k iniciatíve prikročiť ona. Nech nám zabezpečí naše kultúrne potreby, nech umožní voľné styky maďarskej inteligencie a vtedy maďarská menšina bude bojovať po boku Slovákov za predstavenie slovenských hosťov v Békéšskej Čabe.

Riekol som, že všade lzä badať preventívnu prácu pána ministra zahraničia. Chce na pr. stoj čo stoj a každým možným prostriedkom dokazovať cudzine, že je tu oportúnna maďarská menšina, ktorá kývnutím hlavy berie na vedomie osud Maďarstva a ochotne prijíma milosti jej udeľované a za to bez akýchkoľvek výčitiek svedomia vydáva národ na pospas a vzdáva sa svojich vyšších národných úkolov k vôli ruke, ktorá milosti rozdeľuje. Máme dôkazy, že hlavy, ktoré mentalite ministra zahraničia vyhovujú a s ním v tejto veci spolupôsobia, založily oportúnnu maďarskú tlač a snažia sa tiež inými cestami naverbovať takýchto Maďarov, aby tým zahalily nastolenie revízie, poťažne - a o tom prehovorím neskoršie - aby môj prejav v otázke revízie vyhovoval nášmu ľudu, duchu čechoslovakizmu.

S tým súvisí tendencia, ktorá doznáva vyjadrenia v tom, ako sa s našou tlačou nakladá. K dokazovaniu svojho tvrdenia prečítam etnografický, na podklade vedeckom napísaný článok, konfiškovaný v poslednom čísle listu "Prágai Magyar Hirlap", a tu bych naozaj rád vedel, prečo bolo treba konfiškovať túto stať (čte): "Je však nepopierateľne dôležité a s hľadiska europského kľudu a mieru nie nezaujímavé, ako je na pr. 5 milionov Ukrajincov Poľska, skoro 4 miliony Nemcov a 1 milion Maďarov Československa alebo skoro 2 miliony Maďarov Rumunska so svojou situáciou spokojné. Dôležitosť otázky menšinovej, i keď ju prenesiem na pole celoeuvropské, je naprosto iná v štátoch veľmocí a iná s hľadiska štátov strednej a východnej Europy. Tam dostávajú sa niektoré, pomerne vždy mizive malé národné menšiny do príťažlivej blízkosti mohutných národných kultúr, [ ], ktoré nie sú ochotné vzdať sa ničoho, čo po otcoch sdedily, a hneď je tu boj a nepokoj."

Avšak dokazovať chcem i to, že pán minister zahraničia, keďže sa nemôže vyhnúť jednaniu o revízii, zabýva sa tým, že pripravuje plebiscit. Vrchný redaktor českej revue "Přítomnost" dr Peroutka a jeho spolupracovník v Paríži Richard Weiner sú osobnými publicisty pána ministra zahraničia. Richard Weiner uverejnil v tejto revue článok, ktorý napísal medzi 15. a 21. novembrom a ktorý vyšiel v liste až za 18 týždňov, tedy v mesiaci marci. V tomto článku osvojuje si jeho pisateľ stanovisko revízie mierových smlúv a prevedenie revízie viaže na plebiscit. Je naprosto nemožné, že by táto ideová úvaha bola napísaná bez vedomia, ba proti vôli pána ministra zahraničia, a je naprosto nemožné, aby článok bez neho bol uverejnený v "Přítomnosti".

Nad týmto článkom listy československé žasly a teraz v čísle "Přítomnosti" z 19. dubna vysvetľuje otázku autor článku takto: "Základnou myšlienkou článku ťNaša spojenecká politikaŤ bolo - dúfam, že v nasledujúcej jej zhutnelej forme nespášem proti nej zradu - že čo do revizionizmu bolo by dobré upustiť od stanoviska len a len obranného a bolo by treba chopiť sa iniciatívy. S tým vo spojitosti hovoril som o plebiscite, a to nie vo všeobecnosti, ale v konkrétnej a vlastne programatickej formulácii.

Herriot, ktorý vyvracal nazeranie Mussoliniho, posledne vo veľkej parlamentnej rozprave snemovne poslaneckej dňa 6. apríla chopil sa slova, kritizoval plán paktu štyroch veľmocí a potom práve tak ostro, ako vo svojich článkoch a iných prejavoch, prešiel na otázku revízie teritoriálnych ustanovení mierových smlúv."

Večerné vydanie ťLidových novinŤ zo 7. apríla cituje z reči Herriota na základe zprávy ČTK tieto vety: ťNevidím, že by revízia mohla byť možná ináč, než tak, keby ju požadovaly národy samy. Verím v slobode národov, aby o sebe samy voľno rozhodovaly. To je zásadou celého republikánskeho Francúzska. Treba položiť otázku národom samým.Ť Herriot ďalej povedal, že o revízii mohla by byť reč len na základe predbežného referenda, a pri tom použil práve slova referendum. O kvalite, rozsahu a zorganizovaní tohoto referenda nič bližšieho a konkretnejšieho nepovedal. Nezbývajú než analitické dohady.

Skúmame-li myšlienku Herriota dôkladnejšie, vtedy - a tvrdím to rozhodne - môžeme prísť len ku dvom dôsledkom: alebo pomýšľa na pokračovanie, ktoré podivuhodne podobá sa pokračovaniu "plebiscitu" mnou navrhovanému, a to je ľudové hlasovanie obyvateľstva pohraničného, ktoré som presne určil, resp. v územiach, k ichž určeniu boly by štáty, požadujúce revíziu, voľky nevoľky donútené - a to zasa predpokladá súhlas s metodickým umožnením toho referenda - alebo týmto referendom rozumie referendum ľudí, bydliacich v týchto štátoch ako v celkoch, a to buďto už vo štátoch, ktoré by získaly z revízie výhody, buďto v tých, pre ktoré by revízia znamenala územnú obeť, alebo konečne i tu, i tam.

Pokiaľ myšlienke Herriota odpovedá výklad prvý, netreba k nemu pridať nič. Obstojí-li výklad druhý - a pravdepodobne tu je pravda - vtedy čo si máme mysleť? V najlepšom prípade to, že sú to zasa slová, ichž jediným cieľom je nahradiť rozhodnutie a čin ich podobnosťou, ak nie ich simuláciou.

Po referende boli by sme práve tam, kde sme dnes. Vtedy - mohol by niekto riecť - bol by tu dôkaz, že obyvateľstvo Československa vo svojej veľkej väčšine revízii odporuje. Áno, ale s hľadiska práva "národov rozhodovať samy o sebe", ktoré právo nie je otázkou práva konvencionálneho, ale otázkou národnostnej spravedlnosti, ktorá stojí nad právom konvencionálnym. Vo svojom pôvodnom článku som naznačil, ktoré sú tie prirodzené hranice, mimo ktorých maximum národnostnej spravedlnosti stáva sa svojou vlastnou protivou. S tohoto hľadiska ide práve o dôkaz toho, že revízii kladie odpor povedzme veľká časť obyvateľstva Žitného ostrova. A o tejto otázke môže rozhodovať len miestne obmedzené referendum - plebiscitum - o čom som minule hovoril.

Zlo väzí v celku v tom, že sa vztyčujú nevyvratiteľné zásady a nedotknuteľné morálné zákony, ktoré sa potom rozbijú pod kolom oportunizmu a sú napínané v Prokrustesovej posteli utilitarizmu. Keďže však niet dosť odvahy vzdať sa bez obalu týchto zásad, lebo sa zdá byť výhodným vyznávať a hlásať tieto zásady - aspoň in abstracto - tak ide už len o to, ako by bolo treba smieriť rétoricky i dialekticky vierouku a kontrasty medzi skutočnosťmi. Táto pravá kríza nazýva sa liecomernosťou."

V tomto článku sú veľmi zaujímavé konštatácie a je ľahko uhádnuť podnety týchto konštatácií. Tiež radiová prednáška dr Beneša povedá: "Diskusia o otázke revízie", a tedy umožňuje diskusiu o tejto otázke, čo zároveň znamená, že upustil od pomíjania otázky revízie, a poneváč nemôže jednaniu zabrániť, prispôsobí sa, a márne sú protesty a prejavy československého parlamentu, ja už vidím pána ministra zahraničia pred medzinárodnými fóry, ako podpisuje ujednanie o revízii mierových smlúv, a ja už vopred viem, že k tomu bude si klásť tieto podmienky: Jednanie v rámci Spoločnosti národov, predbežné konkretizovanie toho, o čom môže a o čom nemôže byť reč, a bude požadovať plebiscit, k am majú patriť územia, ktoré by mohly prichádzať v úvahu. A opatrenia vládnej správy československej majú dnes na mysli už len to, aby zabránené bolo nerušenému chodu plebiscitu a dosaženiu jeho výsledkov podľa nálady ľudu.

Pán minister zahraničia vo svojom parlamentnom exposé pokladal za potrebné klásť tvrdý odpor myšlienke revízie a zásadne prejavil jej zamietnutie. Konštatoval medzi iným, že revizionisti môžu si vziať z územia Československa, jestliže to dokážu, avšak Československo nie je ochotné pojednávať o revízii v tom smysle, aby veľké otázky vyriešilo. Pán minister zahraničia prehlásil tiež, že o menších opravách možno bez akéhokoľvek zovňajšieho vlivu a po roky trvajúcej, dlhej, pokojnej práci a kľude jednať s niektorými štáty, avšak povedal pán minister zahraničia i to, že proti kompenzáciám.

Nuž u tohoto výrazu, veľavážené dámy a pánovia, musíme sa na moment zastaviť a na tento prejav pána ministra zahraničia musíme verejne a jasne poznamenať, že nejde o to, aby ohľadne území uzavierané boly kompenzačné obchody, ale o to, aby Maďarom vrátené bolo právo sebaurčovacie.

Nikto sa svojho času Maďarov nedotazoval, či chcú patriť k republike Československej, ba Maďari, pokiaľ im bolo učinené možným činiť prejavy, prehlásili, že boli sem pripojení proti svojej vôli. Prejavili mimo toho, a je to i bezpochybné, ako som to povedal už na počiatku svojej reči, že ústavný zákon, vynesený v dobe utvorenia republiky Československej, vyšiel z revolučného ústavodarného shromaždenia, kam Maďari neboli pozvaní a kde pri osnovaní ústavy boli naprosto opomíjaní. Zákonami, vynesenými v revolučnom ústavodarnom shromaždení, boly Maďarom spútane ruky, revolučné Národné shromaždenie nevšímalo si predbežných medzinárodných smlúv a smlúv ujednaných predbežne medzi Čechmi a Slovákmi a usnieslo sa na ústave a naoktrojovalo ju Maďarom, aniž oni v počte skoro jedného milionu to schválili, debaty sa zúčastnili a k tomu premluvili.

Že nehovoríme s hľadiska čiste nacionalistického, ale stojíme na podklade čirej, suchej právnickej vedy, toho dôkazom je, že Maďarov sa nikdy nespýtali, kam chcú patriť, ale proste pozbavili ich možnosti, aby mohli o svojom osude voľno rozhodovať, čo však odporuje sťažajným zásadám demokracie.

Nie kompenzácie potrebujeme, aby prejavy Maďarov boly umožnené, ale je potrebné, aby zaujaté bolo stanovisko pravdy, aby pravda bola reparovaná a vrátené boly zhabané a odňaté práva. Je nesporné, a ani pán minister zahraničia ani vládné strany nemôžu popierať, že k nespravodlivostiam došlo, avšak vie každý a vie celý svet i to, že bez reparácie nespravodlivostí sú pokoj, mier, vývoj a demokracia znemožnené.

Z reči pána ministra zahraničia a zo slov rečníkov vládnych strán vyznieva zrejmá hrozba, že i za cenu války má byť zabránené víťazstvu pravdy. Povedáte, že válka a revízia je jedno a totiež. Áno, totožná je revízia s válkou vtedy, jestliže dnešné moci zaujmú v otázke revízie stanovisko, ktoré neodpovedá ani demokracii, ani národnej, ani ľudskej, ani sociálnej pravde.

Z dosavádnych udalostí môžeme bez pochyby dovodzovať na to, že nemožno stavať ďalej hrádze proti náporu revízie mierových smlúv. Okrem všetkého toho snád ani preto nie, lebo istý vynikajúci člen pravice prehlásil vo finančnom výbore francúzskeho parlamentu, že "za držbu Karpat nebude francúzske vojsko bojovať". O tomto francúzskom prejave zmieňujem sa len preto, lebo v rečiach pána ministra zahraničia, ktorý už dlhé roky chce robiť dojem politika mierumilovného, v novšej dobe zasa zaiskrily záblesky hrotov bajonetov a často sa dovoláva vojenskej i finančnej moci republiky. Nie som povolaný vyjadrovať sa o stupni odolnosti vojska československého a jeho spojencov, čo sa však finančnej pohotovosti týče, o tejto otázke ešte najbližšie prehovorím vo forme zvláštneho penza.

Pán minister zahraničia môže mať ešte iné dôvody, že propagandu československú v otázke revízie presunul na nové koľaje, a to je vzkriesenie národnej sily nemeckej.

Mimochodom chcem podotknúť, že túto otázku treba skúmať so dvoch hľadísk. Záujmom Maďarov je Nemecko silné na vonok i doma, medzi iným i preto, lebo stavia hrádze proti boľševizmu. Z tohoto zorného úhlu znamená národné Nemecko hodnotu. (Posl. Vallo [maďarsky]: Pekná veru hodnota!) Že ste sa už konečne ozvali!

Druhá časť otázky je vec protižidovských výstrelkov. To neschvaľujeme. Prvú komponentu toho treba však hľadať v mierových smluvách, ktorými sa ľud nemecký sponížuje. (Posl. Vallo [maďarsky]: Stejná bola situácia vo veci protižidovských výstrelkov v Maďarsku r. 1919!) Ani vtedy sme to neschvaľovali. Smutné sprievodné zjavy národnej revolúcie, mám za to, sú krátkeho života. Dejiny dokazujú, že akonáhle povodeň nájde svoje koryto, i podobné výstrelky zmiznú bezo stopy a nasleduje na to sosílenie prenasledovaných či utlačovaných.