Předseda: dr Staněk.

Místopředsedové: Taub, Roudnický, Stivín, Špatný, Zierhut.

Zapisovatelé: Dubický, Petrovič.

195 poslanců podle presenční listiny.

Členové vlády: ministři dr Beneš, dr Czech, dr Dérer, dr Matoušek, dr Meissner.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupce Nebuška.

Předseda (zvoní): Zahajuji 266. schůzi posl. sněmovny. (Výkřiky posl. inž. Kalliny.)

Došla odpověď na dotaz. Žádám o přečtení.

Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):

Odpověď ministra soc. péče na dotaz posl. Štětky o zneužívání dětských osad z peněz ministerstva soc. péče (č. D 1083-III).

Předseda (zvoní): Předsednictvo usneslo se podle §u 9, odst. 1, lit. m) jedn. řádu vyloučiti z těsnopisecké zprávy o včerejší 265. schůzi sněmovny projevy hrubě urážlivé z řeči posl. Hadka.

Přistoupíme k projednávání prvého odstavce pořadu, jímž jest:

1. Rozprava o prohlášení ministra zahraničních věcí dr Beneše, učiněném ve 263. schůzi posl. sněmovny dne 25. dubna 1933.

Budeme pokračovati v rozpravě započaté ve včerejší 265. schůzi sněmovny.

Přihlášeni jsou ještě řečníci: na straně "proti" pp. posl. Eckert, Knirsch, Bródy, dr Luschka, Gottwald, Szentiványi, Vallo; na straně "pro" pp. posl. dr Markovič, dr Stránský, Janček, Heeger, Špaček, Najman, Zierhut, Myslivec, dr Goldstein, dr Štefánek, dr Peters.

Uděluji slovo prvnímu řečníku "proti", p. posl. Eckertovi.

Posl. Eckert (německy): Slavná sněmovno! Z toho, že pan ministr pro věci zahraniční konečně jednou po dlouhé době použil příležitosti, aby podal zástupcům lidu zprávu o zahraničně-politické situaci, bylo by se dalo souditi, že k blížícím se velmi významným událostem zaujme stanovisko úplně jasné a zřetelné. Musím upřímně doznati, že jsme poněkud zklamáni, neboť mimo velký rozsah výkladu nelze skutečně mnoho konstatovati, čeho by každý rozumný pozorovatel již dávno nevěděl. Totiž to, že všechny důvody, nejen spletitá politická situace, nýbrž i hospodářská krise mají svou hlubší příčinu v mírových smlouvách.

Je to otřepaná pravda, které nelze dosti často opakovati, že nynější politický rozvrat a katastrofální hospodářská krise mají svůj prapůvod v proslavených mírových diktátech. Vytyčením těchto nerozumných hranic byla násilně rozbita stará, vžilá hospodářská území a staleté obchodní styky zničeny. Ale zbalkanisování střední Evropy nebude nikdy základem míru a stále a stále musí se nezbytně vyskytovati podněty sporů, které nedovolí, aby svět došel pokoje.

Pan ministr pro věci zahraniční sám přiznal, že vítězové zesílili svou posici a poražení byli donuceni přijmouti podmínky, jimiž byli zeslabeni, a že vítězové pokládají to za spravedlivé, kdežto poražení cítí v tom nespravedlnost.

Již z tohoto poznání vyplývá, že mírové smlouvy ukázaly se v mnoha bodech neudržitelnými a že by musily býti změněny, má-li skutečně dojíti k pravému míru. Neboť jaká je to mírová smlouva, která v sobě trvale chová látku ke sporům a skryté nebezpečí srážek? Nejistota zaviněná mírovými diktáty nutí státy k nadměrným zbrojením, která daleko přesahují poměry předválečné a která nezbytně podkopávají každý zdravý hospodářský vývoj.

Se stanoviska československého ministra pro věci zahraniční jest pochopitelné, že mluví o nezměnitelnosti politických mocenských poměrů, jak byly ustanoveny v mírových smlouvách.

To jest veliká chyba mírových smluv, že byly diktovány právě mocensko-politickým stanoviskem. Ale při nové úpravě politických poměrů v Evropě přešlo se přes okolnost, která se časem nezbytně ukáže silnější, totiž přes znásilnění hospodářství.

Tento katastrofální pokles v hospodářství neumožní však také ozdravění dříve, dokud středoevropská politika nebude řízena se stanoviska státně-politických mocenských poměrů.

Neklid ve světě bude však trvati také tak dlouho, dokud nedojde ke spravedlivému stavu, který poskytne všem státům skutečnou bezpečnost, ale to jest možno jen tehdy, odstraní-li se potlačování celých národů nebo jejich částí. Dokud však triumfuje surová politika moci, dokud v Evropě 40 milionů lidí jest nuceno žíti pod cizím panstvím jako menšiny, nebude pokoje a míru ani v životě národů ani v hospodářství a nedojde ke zlepšení hospodářství.

Tuto skutečnost také zcela a plně uznal pan president Masaryk ve svém díle "Nová Evropa".

Dnešní hospodářská katastrofa měla by však také býti pro všechny prozíravé politiky výstražným znamením, aby nepokračovali v dosavadní cestě násilí.

Nemůžeme také spatřovati ozdravění hospodářských poměrů a dokonce již nikoliv zlepšení spolužití národů tohoto státu v tom, jak se domnívá toho dosíci pan ministr Beneš zřízením Malé Dohody. Neboť nemůžeme se připojiti k jeho nadějím, že státy Malé Dohody spojené ve velmoc třeba pokládati za dobrý příklad tvořící se nové Evropy, poněvadž v tom spatřujeme velmi veliké nebezpečí, že tato skupina států jako velmoc může býti velmi lehce zatažena do sporů. Nelze přece mluviti o jednotě, pozorujeme-li jen různorodé živly této velmoci, čítající 45 milionů obyvatelů, neboť z nich je: 13 1/2 milionů Rumunů, 7 1/2 milionů Čechů, 6 1/2 milionů Srbů, 5 milionů Němců, 4 miliony Chorvatů, Slovinců a Dalmatinců, 3 miliony Maďarů, 3 miliony Slováků a 3 miliony jiných národností.

Mimo to nesmyslnost zeměpisné polohy této nové velmoci jest ještě nápadnější než její národopisná nesmyslnost. A co má člověk souditi o takové velmoci, jejíž jednotlivé části bojují s těžkými vnitropolitickými problémy, kdy se v bukureštských ulicích odehrávají revoluční scény, kdy v Jugoslavii vzplanul boj na život a na smrt mezi Srby a Chorvaty a kdy hospodářský stav Československa stává se stále těžší?

Ostatně méně záleží také na počtu obyvatelstva a na rozloze území, nýbrž spíše na duši obyvatelstva, a tu se domnívám, že mentalita obyvatelů této nové velmoci jest přece naprosto různá.

Pro velmi krátkou řečnickou lhůtu, která jest mi vyměřena, nemohu se dále zabývati touto otázkou, než i při této příležitosti musím upozorniti, že tento nový útvar nemůže nikterak přinésti zvláštní výhody československému hospodářství, nebudou-li se hledati prostředky a cesty, abychom dospěli ke skutečně trvalé a rozumné hospodářské dohodě s našimi sousedními státy, které mohou odbírati naše výrobky a produkty.

Pan ministr pro věci zahraniční sice prohlašuje, že mezi Německem a Malou Dohodou není podstatných rozporů a sporných bodů, a doufá, že se nevyskytnou ani v budoucnosti. Při tom třeba však jasně a zřetelně upozorniti, že skutečně přátelský poměr s našimi přímými sousedy Německem, Rakouskem a Maďarskem jest možný jen tehdy, budou-li míti sudetští Němci, Maďaři a jiné národnosti přivtělené k Československu skutečně také možnost zachovati si vlastní život a prohloubiti jej ve své vlasti. Ale víme, že se tomu hledí zabrániti právě činností pana ministra pro věci zahraniční na mezinárodním foru.

V přímý rozpor k událostem uvnitř státu dostává se však pan ministr pro věci zahraniční, prohlašuje-li, že hájí zásady, že smlouvy musí býti vždy dodržovány, poněvadž jest to věc cti, důstojnosti a mezinárodní morálky oněch států, jež daly své podpisy. Není proti každé cti, proti každé důstojnosti a každé mezinárodní morálce, jsou-li přes svá zaručená práva menšiny vydávány stálému pronásledování a persekucím státní mocí a jejími orgány? Nemine dne, aby v sudetsko-německých krajích nedocházelo k výslechům a zatčením pro nejsměšnější věci. Podřízené orgány osvojují si práva a jednají s obyvatelstvem tak, jako kdyby sudetsko-německé území bylo trestaneckou kolonií. Že za takovýchto okolností musí dozráti poměry, které znemožňují pokojné spolužití a společnou práci národů a vynucují přímo zradikalisování mas, nesmí se nikdo diviti.

S uspokojením musíme konstatovati, že pan ministr pro věci zahraniční zdůrazňuje, že jménem Československa hájí zásadu rovnoprávnosti ve zbrojení, ovšem s omezením, v dohodě s názorem francouzské vlády. To dokazuje opět úplně jasně, že při tom zásady rovnoprávnosti, spravedlnosti a národní důstojnosti byly opuštěny.

S jeho stanoviska jest zajisté pochopitelné, staví-li se proti každému, byť i spravedlivému revisionismu. Ovšem zůstává při tom nepochopitelným, že se právě Československo exponuje tak v těchto věcech, poněvadž, jak prohlašuje sám pan ministr pro věci zahraniční, nejde o změnu hranic československých. Či projevuje se snad v tomto stanovisku pana ministra pro věci zahraniční již to, že si tím chce získati zvláštní přátelství Polska, o němž se přece až dosud nemohlo mluviti?

Ale všechny tyto úvahy pokládám za zbytečné, poněvadž spravedlnost jde svou cestou a podle hesla pana presidenta státu Masaryka přece pravda zvítězí.

Všeobecně lze k učiněnému výkladu zajisté říci, že nás nikterak neuspokojuje, poněvadž opět musíme konstatovati, že převládající psychosa strachu stále ještě jest hnací silou státních činů Československa. Také vnitřní poměry přes naše stanovisko k positivní spolupráci jsou takové, že nemůžeme před naším národem a vlastí s dobrým svědomím ospravedlniti, abychom dali svůj souhlas k takovéto vnitřní a zahraniční politice. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. dr Markovič. Uděluji mu slovo.

Posl. dr Markovič: Slávna snemovňa! Prejav pána ministra zahraničných vecí bol urobený na čase. Predovšetkým na vonok, do zahraničia, aby na tomto zodpovednom mieste dal príležitosť ukázať na všetky strany stanovisko ohromnej väčšiny tohoto parlamentu, ktoré v tomto prípade iste je stanoviskom ohromnej väčšiny obyvateľstva nášho štátu, stanovisko nášho parlamentu ako predstaviteľa veľkej väčšiny obyvateľstva k náporu, ktorý bol podniknutý formálne proti mierovým smluvám, ale vo svojom skutočnom efekte proti samotnému mieru, a to práve v dobe, keď zasadá odzbrojovacia konferencia.

Avšak, slávna snemovňa, prejav bol na čase a urobený na pravom mieste i pre doma - na rôzne strany. Predovšetkým rôznym ustrašencom a poplašencom typu "kdyby sa neco stalo", ktorých nielen na Slovensku, ale aj v historických zemiach nie je nedostatok. Bol urobený na čase novinárom a publicistom typu pána Weinera, ktorý miesto toho, aby posudzovali veci podľa skutočnosti, len preto, aby sa vyhnuli podozreniu, že snáď podliehajú nejakej časovej konjunktúre, píšu, ako by boli niekde na mesiaci. Prejav bol urobený na čase pre doma aj voči rôznym tajným a zjavným prívržencom revízie našich hraníc na našom vlastnom území, ktorí poslednými prejavmi a poslednými udalosťmi v zahraničí cítili sa povzbudení vo svojich odstredivých snahách a zase pokúšali sa, ako sme to videli v prvých rokoch poprevratových alebo v dobe tak zv. rothermeriády, vniesť do obyvateľstva na Slovensku, menovite v pohraničnom území, ktoré inak vo svojej veľkej väčšine nemá odstredivých snáh, nekľud a neistotu. A konečne pre doma bol na čase tento prejav pre celé obyvateľstvo, menovite na Slovensku, k jeho ukľudneniu a utvrdeniu.

Vážená snemovňa! Pán minister zahraničných vecí vo svojom prejave zdôraznil, že revizionistické snahy, pokiaľ sa týkajú revízie hraníc našej republiky, smerujú proti hraniciam na Slovensku. Slovensko proti podobným nástrahám nezaujíma stanovisko po prvý raz dnes. Zaujalo ho veľmi rozhodne a masovými prejavmi v dobe už spomínanej rothermeriády, keď na ohromných ľudových shromaždeniach, konaných za účasti všetkých politických strán, veľké masy slovenského ľudu ukázaly, že stav vytvorený mierovými smluvami, pokiaľ sa týka Slovenska a jeho hraníc, pokiaľ sa týka československej jednoty, považujú za definitívny a nedopustia na ňom žiadnych zmien.

Československá sociálna demokracia, slovenské a maďarské robotníctvo, organizované v našej strane i v tej dobe, ačkoľvek sme boli v opozícii, zúčastnilo sa týchto prejavov, pripojilo sa k nim s najväčšou okázalosťou a bez výhrad. Aj keď išlo o dodávanie zbraní svätogotthardských, keď naša strana tiež bola v opozícii, nielen, že sme boli jednotní v proteste tejto snemovne proti tomuto porušovaniu mierových smlúv, ale naša strana, ačkoľvek vtedy opozičná, schválila príslušné vládne prehlásenie. Je samozrejmé, že bez výhrad staviame sa do radov ohromnej väčšiny tejto snemovne a že organizované robotníctvo i na Slovensku stavia sa do radov ohromnej väčšiny obyvateľstva tohoto štátu, ktoré protestujú proti revizionistickým snahám i dnes. Dôvody najzásadnejšie naznačil už včera mluvčí nášho klubu, súdr. posl. Winter. Netreba mi k nim mnoho pridávať.

Predovšetkým máme za to, že mierová konferencia ťažký problém hraníc, menovite hraníc Slovenska, riešila, na koľko to bolo možné, správne, a že nie je treba meniť niečo na nich z týchto dôvodov. Sme si ďalej vedomí, že každý pokus o zmenu hraníc by znamenal válku, ktorú, ako správne podotknul včera s tohoto miesta pán dr Szüllő, nepraje si a nepotrebuje národ tohoto štátu, ale súdim, že nepraje si a nepotrebuje války ani obyvateľstvo v Maďarsku a ani my obyvateľstvu Maďarska války neprajeme. (Posl. Štětka: Kapitalisté ji potřebují!) Správne.

Ďalej sme proti revízii ako zástupcovia Slovenska aj preto, poneváč máme za to, že hospodársky by každá revízia hraníc mohla znamenať pre Slovensko len stratu bez toho, že by hospodársky tým niečo získalo Maďarsko, už z toho dôvodu, že zemedelskej pôdy, o ktorú by išlo, nie je v dnešnom Maďarsku nedostatok.

Nový predbežne diplomatický nápor na hranice Slovenska dal jeho voleným zástupcom znovu príležitosť manifestovať sebe i druhým, že v odpore proti nástrahám na našu štátnu samostatnosť, na územnú integritu nášho štátu sme jednotní. (Tak jest!) Vedľa rečí poslancov koaličných strán hlása to bez výhrady prejav oboch rečníkov Hlinkovej ľudovej strany i tu, i v senáte a prejav posl. Rázusa nepripúšťa v tomto smere tiež žiadnych pochybností. Osamelí z poslancov zo Slovenska zostávajú tu niekoľkí zástupcovia bývalej panujúcej kasty - opakujem - zástupcovia bývalej panujúcej kasty. Hovoria síce proti násilnej revízii, ale viac a úprimnejšie hovoria proti Malej dohode i proti Spoločnosti národov. Vieme, že práve preto, že tieto dve inštitúcie sú obranným prostriedkom proti násilnému revidovaniu hraníc a proti pokusom o diktatúru veľkých, ktorá by event. mohla nanútiť revíziu malým. Zástupcovia býv. panujúcej kasty na Slovensku hovoria síce o demokracii vo vnútornej a zahraničnej politike, ale ich politickí a ideoví vodcovia vo vlastnom štáte pre masy vlastného maďarského ľudu demokracie nepripúšťajú. (Souhlas.) Hovoria síce o rovnoprávnosti a spravodlivosti, ale po vzore svojich ideových a politických vodcov v Budapešti s obdivom súhlasia s rôznymi vnútrozemskými a medzinárodnými direktóriami. Sme radi, že čsl. soc. demokratická strana robotnícka spolu so stranou republikánskou môže podať i číselný dôkaz, že zástupcovia bývalej panujúcej kasty zo Slovenska ani formálne nehovoria menom celého maďarského obyvateľstva. Voľby do posl. snemovne a voľby prevádzané v maďarských krajoch teraz do obecných zastupiteľstiev sú toho dôkazom. Demokraticky a socialisticky orientované maďarské obyvateľstvo Slovenska našlo už svoj kladný pomer k tomuto štátu, tak ako ho našlo demokraticky a socialisticky orientované obyvateľstvo nemecké. Vidí rozdiel, čo mu poskytuje na politických právach, ale aj v ohľade sociálnom a kultúrnom Československá republika a čoho sa dostáva, správnejšie nedostáva na týchto poliach jeho súkmenovcom v súsednom štáte, ovládanom i naďalej maďarskou gentry.

Pán posl. Szüllő vo svojom prejave vyslovil sa veľmi nepriaznivo o schopnostiach autorov mierových smlúv a o ich diele. Je to dielo ľudské, môže mať svoje vady, ale kto sledovali sme vývin tohoto diela, vieme, že práve otázka hraníc bola predmetom nielen bedlivých úvah, ale tvrdého boja. A práve keď si oživujeme v pamäti obsah a rozsah porád mierovej konferencie o hraničných otázkach, utvrdíme sa nielen z dôvodov subjektívnych, ale i objektívnych a zásadných vo svojom odpore proti revízii mierových smlúv po tejto stránke.

Pán minister zahraničia vo svojom prejave už poukázal, že v strednej Europe na území bývalého Rakúska-Uhorska vytvoriť lepšie hranice nebolo by možné v páde akejkoľvek revízie, poneváč vždy na jednej či druhej strane zostanú väčšie či menšie menšiny. A tak stavia sa tu otázka - práve po skúsenostiach 15 rokov - ktoré zo zúčastnených štátov sú viac a lepšie spôsobilé podľa svojej tradície, svojho ducha, svojej vernosti k smluvám, vernosti k danému slovu do zahraničia i pre doma, ochraňovať menšiny a dávať im práva, ktoré im patria. (Výborně!)

Vážená snemovňa, my, ktorí žili sme ešte v dobách, keď nebolo ochrany menšín, v bývalom Uhorsku, kde sme mali tak zv. národnostný zákon z r. 1868, vieme veľmi dobre, ako boli spôsobilí dodržiavať slovo dané vlastným občanom predstavitelia uhorskej panujúcej kasty, vieme veľmi dobre, čo bolo v národnostnom zákone z r. 1868 obsažené a ako bol v skutočnosti prevádzaný. (Výkřiky.) Ale jestli predprevratový vývin ukazoval, že predstavitelia panujúcej kasty v býv. Uhorsku nechcú a nevedia dodržiavať v zákone dané slovo oproti vlastnému obyvateľstvu, poprevratový vývin vecí ukazuje, že nie sú spôsobilí, nevedia a nechcú dodržiavať dané slovo ani v medzinárodných smluvách (Tak jest!), nielen vo veci odzbrojenia, ale aj vo veci ochrany menšín. Netreba hovoriť o podrobnostiach, bolo hovorené o nich už mnoho i s tohoto miesta. Myslím však, že o týchto podrobnostiach by bolo dobré občas hovoriť na medzinárodnom fóre a ukazovať na príkladoch, či môže sa dovolávať vrátenia či pripojenia nejakého územia obývaného Slovákmi, Nemcami, Rusmi, Rumunmi, Juhoslovanmi alebo inými nemaďarmi štát, ktorý nevie a nechce dodržovať ochrany menšín ani pri dnešnom stave. (Předsednictví převzal místopředseda Špatný.)

Vážené shromaždenie! Že sťažnosti po tejto stránke sú odôvodnené, dokazuje nielen stav slovenskej menšiny v dnešnom Maďarsku, ktorá čo do svojej organizovanosti a pohotovosti snáď nie je dosť výbojná. Možno poukazovať aj na nemeckú menšinu v dnešnom Maďarsku, ktorá je silnejšia, ako je nemecká menšina na Slovensku. A keď srovnávame číslice, vidíme, že 600.000 príslušníkov nemeckej menšiny v Maďarsku má tam menej nemeckých škôl ako 140.000 príslušníkov nemeckej menšiny na Slovensku. (Slyšte! Slyšte!) Že je tomu tak práve, pokiaľ ide aj o Nemcov, tedy o výbojnejšiu rasu, ako sú snáď Slováci, to dokazuje posledný prejav jedného nemeckého profesora na nemeckom gymnásiume v Rumunsku, ktorý prehlásil, že Nemci v Rumunsku neprajú si navrátiť sa do Maďarska, poneváč ich menšinové práva i v tom "balkánskom" Rumunsku, ako sa o ňom hovorí, sú inak chránené a inak uskutočňované ako v Maďarsku. Hovorí tedy proti revízii mierových smlúv so stanoviska zmeny hraníc - opakujem - tiež skúsenosť pätnástich rokov, pokiaľ ide o ochranu menšín a o dodržovanie menšinových smlúv.

Po stránke kultúrnej pečlivosti o vlastné obyvateľstvo chcel by som tu poukázať nielen na rozdiel, ktorý sa javí pri pomere k menšinám, ale aj k maďarskému obyvateľstvu. Maďarské obce na Slovensku majú - to mi sdelil p. minister školstva - 600 knižníc. Pochybujem, že by toľkoto obecných knižníc bolo v celom Maďarsku. (Výkřiky posl. Tomáška.) Ľudových škol maďarských na Slovensku, kde maďarská menšina aj podľa výpočtov pánov Maďarov nedosahuje jedného miliona, je viac ako v Budapešti, ktorej obyvateľstvo prevyšuje jeden milion. (Slyšte! - Posl. Srba: A je to hlavní město!) A je to hlavné mesto! Pri tom školstvo maďarské na Slovensku je vyššieho stupňa ako školstvo v Maďarsku už z toho jednoduchého dôvodu, že na Slovensku je osmiročná školská dochádzka a v Maďarsku zostáva do dnes šesťročná. O organizovanosti školstva ani netreba hovoriť, poneváč vieme, aký stav vytvorila roztrieštenosť školstva, ktorú nám ponechalo ako dedictvo býv. Uhorsko na Slovensku. U nás je snaha sjednotením školstva dospieť k jeho vyššej organizácii, v Maďarsku o takýchto snahách ničoho nevieme.

Z týchto niekoľko ukázok je zrejmé, že odhliadnuc od subjektívnych dôvodov, sme v pravde, keď sa staviame i z dôvodov vecných proti snahám o revíziu hraníc. Myslím, že sme v pravde, keď tvrdíme, že spor o revíziu hraníc nie je sporom maďarského ľudu, nie je sporom masy maďarského obyvateľstva dnešného Maďarska. Ten revízie nepotrebuje, poneváč nechce války a poneváč by mu revízia, ako už rečeno, na jeho dnešnom stave hospodárskom, kultúrnom a sociálnom ničoho nezmenila. Revízia je vecou maďarskej aristokracie, ktorá nezabúda (Posl. Szentiványi: Stará fráza!), že na Slovensku sú veľkostatky, ktoré síce z veľkej čiastky zostaly ľuďom, ako je pán kol. Szentiványi, ktorý náhodou tu zostal, ale ktoré ztratili jeho kolegovia, ktorí zostali v Maďarsku. Túžba po týchto veľkostatkoch je príliš veľká, než by sa jej bolo možno vzdať a než by nebolo úsilia, aby tieto veľkostatky v revidovaných hraniciach boly bývalým vlastníkom navrátené. (Výkřiky.)

Pán posl. Szüllő svoj odpor proti Malej dohode živí fantáziami. Aby akosi našiel odôvodnenie pre tento odpor so stanoviska vnútropolitického, vymyslel si, že vraj Malá dohoda má nejaké záväzky podporovať sa vzájomne v prípade vnútorných nepokojov. Mám za to, že pán posl. Szüllő sám neverí tomu, čo v tejto veci tvrdil včera s tohoto miesta, poneváč myslím, že si ťažko i on vie predstaviť i pri všetkej jeho fantázii, ako by na pr. Československá republika zasiahla v prípade vnútorných nepokojov v Bosne, a naopak, ako by sa zasa zasiahlo z Belehradu v prípade vnútorných nepokojov v severných Čechách.

Vítame však aj my slová pána ministra zahraničných vecí, volajúce po dobrých súsedských stykoch s Maďarskom. Sme si povedomí, že dnešný panujúci režim v Maďarsku a jeho duch je tu na značnej závade. Sme si povedomí i toho, že s našej strany je treba mnoho shovievavosti, menovite tiež pokiaľ ide o ochranu našich menšín. Je treba mnoho shovievavosti tam, kde ani nášmu slovenskému divadlu, ani speváckemu spolku slovenských učiteľov nedostáva sa vzdor dlhomesačnému úsiliu povolenia, aby mohli zahrať nejakú tú veselohru, alebo zaspievať nejakú tú pieseň slovenskému obyvateľstvu v Békéškej Čabe alebo v Budapešti. Avšak vzdor tomuto všetkému máme za to, že je správna snaha našej zahraničnej politiky najsť cesty k čím výdatnejšej spolupráci i pri tomto stave a tu sa nemôžme nedovolávať, aby pán minister zahraničných vecí a celá vláda vrátili sa k otázke obnovenia pravidelných obchodných stykov so súsedným Maďarskom. (Tak jest!) Na tom menovite my na Slovensku máme mimoriadny záujem, poneváč jestli celé kraje sú dnes postihnuté nezamestnanosťou, vedľa iných všeobecných príčin treba hľadať toho príčinu i v tom, že nemáme s Maďarskom riadnej obchodnej smluvy a následkom toho nemôžeme vyvážať výdatne do Maďarska všetko to, čo Maďarsko zo Slovenska pred tým odobieralo a čo dodávať do Maďarska je práve slovenské územie najviac povolané.

Hovoril som, že zástupcovia Slovenska sú v podstate jednotní vo svojom stanovisku k prejavu pána ministra zahraničných vecí. Ak je v niečom nejednotnosť, je len vo väčšom alebo menšom radikalizme, pokiaľ ide o výklad menovite § 19 smluvy o Spoločnosti národov. Pán minister zahraničných vecí bol povolaný dať výklad tomuto ustanoveniu v tom smysle, ako ho jedine pripúšťa naša ústava, a my nemôžeme než s týmto výkladom súhlasiť. § 19 je tu, medzinárodná verejnosť sa s ním zaoberá, treba zaujať k nemu stanovisko a bolo tedy povinnosťou pána ministra zahraničných vecí, aby zaujal k nemu stanovisko, ako to zodpovedá nášmu ústavnému právu a zodpovedá v súvislosti s ústavným stavom v jednotlivých štátoch i duchu tohoto ustanovenia úmluvy o Spoločnosti národov. My, samozrejme, máme plnú dôveru, že ustanoveniami našej ústavnej listiny vo veci naších hraníc sú plno a spoľahlivo hájené hraničné záujmy Slovenska. (Tak jest!) My máme plnú dôveru k volenému parlamentnému zastupiteľstvu celého československého národa a štátu, že je jedine a dokonale povolané, aby vo smysle našej ústavy, na ktorú sme skladali sľub, rozhodovalo jediné aj o tejto otázke a súdime, že nikto iný o tejto otázke rozhodovať nemôže. (Výborně!) Zdôrazňujeme, že bolo by priznaním vlastnej slabosti nás, zástupcov zo Slovenska, keby sme usudzovali, že rozhodovať o otázkach našich hraníc nemá najvyšší zákonodarný sbor nášho štátu, ktorého sme i my členmi, ale že by mal rozhodovať o nich nejaký iný sbor. Bolo by to dôkazom našej slabosti, poneváč by to znamenalo, že sa necítime dosť silnými a povolanými, aby sme v tejto otázke, dotýkajúcej sa v prvom rade záujmov Slovenska, uplatňovali tu na tomto mieste svoju vôľu a svoje rozhodnutie. (Výborně!) Ale sme presvedčení aj o tom, že nebude treba našu zvláštnu vôľu a naše zvláštne rozhodnutie uplatňovať v tomto sbore oproti nikomu, poneváč sme si istí, že všetci, či Česi, či Slováci, i ostatní zástupcovia obyvateľstva tohoto štátu vo svojej ohromnej väčšine sú a budú v tejto veci jednotní. (Výborně!)

Súhlasíme, že v zahraničí je silný, kto je silný doma. Práve preto pranýrujeme zjavy nášho politického, verejného, hospodárskeho i sociálneho života, ktoré nás podľa nášho názoru oslabujú na Slovensku alebo v celku, a hľadáme cesty k ich náprave. Ale nerobíme, nerobili sme a nebudeme to robiť nikdy tak, aby našich snáh a našich prejavov bolo možno použiť alebo zneužiť ako dôkazu našej rozháranosti a slabosti.

Silný doma je štát, ktorého vláda opiera sa o rôzne podstatné složky svojho občianstva. S tohoto stanoviska bolo možné len uvítať účasť Nemcov v našej vláde, menovite účasť zástupcov organizovaného robotníctva a organizovaného roľníctva. Nie je a nemôže byť vážna reč, že vládny režim v Československej republike opiera sa o Nemcov a Maďarov proti Slovákom alebo Rusom. Je to nespravodlivé a nekritické. Nemožno hovoriť s vážnosťou o "koloniálnej" politike na Slovensku, že by to malo znamenať nejakú príhanu, poneváč mnohé a mnohé verejné práce na Slovensku, rozsah našich ciest a železníc a celý rad verejných budov, ohromný rozmach slovenského školstva svedčia o naprostom opaku. (Výkřiky.) Rozchádzame sa s niektorými zástupcami Slovenska i v názore, že by stranícka rozháranosť bola príčinou ťažkého hospodárskeho stavu Slovenska. Náš názor ako soc. demokratov je na túto otázku hospodársky a triedny a nie národno-politický. Chceme tu len poukázať na to, že predovšetkým v prvých dobách poprevratových nie pančechizmus, ale hungarizmus viedol k zániku mnohých priemyslových podnikov, a chceme ďalej zdôrazniť, že nie národná, ale kapitalistická expanzia, nenásytnosť a bezplánovitá racionálizácia, o ktorej hovoril včera p. kol. dr Winter, bola vedľa niektorých príčin všeobecných daľšou príčinou toho, že v mnohom po stránke hospodárskej sa pomery na Slovensku zhoršily.