Toto je treba zdôrazniť tým viac, lebo posledné udalosti v medzinárodnej politike ako prerušenie odzbrojovacej konferencie, vzrastajúca agilita protipacifistických síl v Ríme, v Berlíne a v Budapešti, plán o pakte štyroch veľmocí, pokus nastolenia otázky revízie a Mussoliniho posledný prejav proti Malej dohode - i v našej verejnosti vyvolaly príznaky akéhosi rozčúlenia, skoro poplachu a atmosféra bola naplnená obavami, že sa vo svete zmocňuje aktivity také mocenské soskupenie síl, ktoré by obetovaním našich najvitálnejších záujmov chcelo vyhoveť revizionistickým aspiráciám a tak uvrhnúť svet znova do požiaru vojny.

Že posledné chýry o revizionistickom probléme menovite na Slovensku vyvolaly veľké vzrušenie, je pochopiteľné, lebo veď týmto problémom práve Slovensko je najviac znepokojované. Vieme dobre, že nepriateľská propaganda takmer od prevratu rozširuje datumy a terminy o navrátení slovenského územia Maďarsku; tentokrát sa tým agituje v tej forme, ako by sa táto otázka už pod patronátom veľmocí stávala aktuálnym problémom vo svetovej politike.

Uprostred tohoto vzrušenia medzinárodného a domáceho vracia nám expozé pána ministra zahraničných vecí dôveru, že ako dosiaľ, tak i z dnešného spletiva medzinárodných otázok osvedčená cesta našej zahraničnej politiky vedie k uhájeniu a k víťazstvu naších záujmov preto, lebo jej ciele - ako sme boli znovu uistení - srovnávajú sa s cieľmi medzinárodnej demokracie a spravedlnosti. Sme presvedčení, že s Malou dohodou, s Poľskom a najmohutnejšou ochrankyňou mieru: s Franciou, a v intenciách Spoločnosti národov ako dosiaľ, tak i dnes s istotou odvrátíme nápor proti mieru a proti naším záujmom.

V tomto veľkom úkole sme s cieľmi a so stanoviskom našej zahraničnej politiky všetci jednotní. Áno: jestli by sa niekto odvážil siahnuť po zmene naších hraníc, musel by si pre toto územie príjsť so svojím vojskom a my ani na chvíľu nepochybujeme, že by sme vedeli svoje územie obrániť!

Tým je vlastne otázka revízie s našej strany odbavená! Keď toto prehlašujem, tak práve ako Slovák musím čo najrozhodnejšie zdôrazniť, že by bol na veľkom omyle každý, kto by čo len v najmenšej miere prechovával pošetilú nádej, ako by Slováci beztrestne pripustili siahnuť na svoje územie! Tu je slovenská vôľa pevná a svorná v tom, že brať a revidovať si my Slováci nič a nikomu nedáme!

Zem slovenská je naša odveká vlasť a jej oslobodenie s pod cudzej nadvlády, stáročia trvajúcej, považujeme za najkrajší, najspravodlivejší, ale i za nezmeniteľný fakt naších dejín! Toto stanovisko prýští i s toho mravného vedomia, že my sme nikoho nepoškodili, nikomu nič bezprávne neodňali, ale že hájíme len to, čo je naše a s čím nerozlučiteľne súvisí hmotný i duchovný základ nášho národného života. Slovensko je zemou naších otcov, kde práve tohoto roku slávime 1100ročnú pamiatku veľkej události, čo naší predkovia vysvätením prvého kresťanského chrámu v Nitre kladli základy nášho kulturného života a tvorili štátnu jednotu so svojími zamoravskými bratmi. Tento právny základ, obnovený v Československej republike, je naším národným dedictvom, ktoré si viac už nikdy nedáme vziať ani poškodiť. Slováci sú jedine v Československej republike doma, len tu majú zabezpečenú možnosť svojho života, a to musí vedeť celý svet vtedy, keď na všetky pokusy s revíziou jednohlasne voláme: nič si nedáme vziať. Toto ale odkazujeme i p. Weinerovi a jestli sú nejakí - i naším domácim revizionistom!

Toto je ohlas nášho sebevedomia, ohlas dôvery v našu životnú silu. To je opravdu tá pevná nádej i istota, o ktorej sa pán minister zahraničných vecí zmieňuje, že "s ňou sa divame do sveta, že sme mladí a plní vývojových možností a že máme dosť značné územie, nevyužité dosiaľ možnosťami vývoja, prírodného bohatstva a schopného obyvateľstva."

Slávna snemovňa! Rád opakujem tento z úst pána ministra Beneša odznelý prejav životného optimizmu nielen preto, že je veľmi časový menovite dnes, v dobe častých chmúr, ale i preto, že sám som sa o tom už bol zmienil pri poslednej rozpočtovej rozprave a dnes len znova prizvukujem, že keď hľadíme na priemyslove, agrikultúrne, technicky a civilizačne vysoko vyspelé historické zeme, tak poznámka p. ministra o území, nevyužitom dosiaľ možnostiami vývoja, musí sa vztahovať v prvom rade na Slovensko. Keď teda naša vládna politika pre využitie daných vývojových možností Slovenska podnikne všetko, keď bude v tejto veci Slovensku priať a pôjde mu všemožne na pomoc veľkorysou investičnou prácou, tak výsledok toho zaiste sa dostaví v celkovom pozdvihnutí občianskeho blahobytu a hospodárskej kapacity štátu. Slovom: Slovensko treba hospodársky posilovať. Preto i pri tejto príležitosti žiadam pánov resortných ministrov, aby pri rozhodovaní o investičnom programe v náležitej miere pamätovali na záujmy Slovenska a starali sa tak o zmiernenie nezamestnanosti na Slovensku, ako i o náš celkový hospodárský pokrok.

To bude jednou z tých najväčších síl, na ktorej každý pokus z vonku o naše územné poškodenie musí vyjsť na zmar, a preto si dovoľujem vyzvať na tento fakt pozornosť našej vládnej politiky. To bude dvíhanie našej vnútornej odolnosti proti každej revízii!

Druhý moment, ktorý nás dnes už takmer s istotou presviedča o tom, že veľké revizionistické alarmovanie vyzneje na plano a bude mu odtrúbené, spočíva v zahranično-politickom fakte. Vieme, že otázka revízie je čiastkou boja medzi svetovou demokraciou a diktatúrou veľkých, ktorí usilujú o návrat starých časov a ích panovačných metod. Prvá znamená vývoj, druhá anachronismus jedna mier, druhá vojnu. Máme dosť príčin dúfať, že svetová demokracia, ako prírodný vývoj ostane v tomto zápase víťaznou. Keď teda naša zahraničná politika dnešný protirevizionistický zápas bojuje na svojej dosavádnej tradičnej línii mieru a demokracie, prechovávame celkom opodstatnenú vieru, že i tentokrát z neho vyjde víťazne!

Slávna snemovňa! Keď dávam výraz tejto viere, nezabúdam na všetku vážnosť a ťažkosť doby, ktorú prežívame. No, čím vážnejšia a ťažšia je pre nás táto doba, tým väčšiu povinnosť nám ukladá, aby sme sa všetcia našli a dohodli. Domáce hádky Čechov a Slovákov, rozbroj strán, boj stavov a tried nemohol by viesť ku soskupeniu tej sily, ktorú naša zahraničná politika dnes - vo svojom veľkom zápase - ako oporu potrebuje. Preto musíme poslúchnuť mravný, ale aj životný príkaz naprostej svornosti a solidárne sa soskupiť pod práporom republiky! Jestli kedy bolo pravdou, že základom našej štátnej istoty je bratská shoda Čechov a Slovákov tak to plati dnes v miere zrovna svrchovanej! A neváham k tomu dodať, že toto je tá základná vnútropolitická podmienka úspechov našej zahraničnej politiky. Preto musí dnes umlknúť každé trieštenie síl a každá neshoda. Touto zásadou nechcem povedať to, že oprávnená kritika je vylúčená. Kritika je potrebná i osožná, ale musí byť pravdivá a bezolstná, nesmie nikdy poškodzovať dobré meno republiky a nesmie nikdy zľahčovať jej morálny a hmotný kredit v zahraničí! Preto tvrdím, že nadávať na republiku je nie služba ani Slovensku, ale naopak: je poškodzovaním jeho samého.

Ja sám som nikdy neváhal podrobiť kritike verejné zjavy, alebo prácu činiteľa - či Čecha, či Slováka - keď som bol presvedčený, že je tento zjav alebo tá činnosť na škodu nie len dobrého vývoja štátu, ale i československej vzájomnosti.

Prizvukujem však, že túto vzájomnosť nemožno merať a posudzovať dľa toho, čím sa ktorý Čech lebo Slovák previnil, ale jedine a výlučne vysokými záujmami spoločného osudu Čechov a Slovákov. My Slováci - opakujem to znovu - sme si vedomí že v tomto spoločnom osude a v bratskom somknutí vidíme jediné zabezpečenie istoty našej slobody a vlasti!

Slávna snemovňa! Keď naše stanovisko proti novým nábehom revizionistickým je týmto naprosto jasné, práve tak jasné je, že oporu a záruku pre víťazstvo tohoto stanoviska zabezpečujeme si po boku europskej demokracie, reprezentovanej Franciou, lebo máme všetky príčiny postaviť sa čo najrozhodnejšie proti diktátorským režimom, ktoré fedrovaním revízie ohrožujú nás i europský mier.

Súhlasne s tým musí však vyznieť i naše vnútropolitické stanovisko. Preto sa ohradzujeme proti prípadným výkyvom nie len na pravo, ale i na ľavo a sme za nenarušené zachovanie demokratickej línie, lebo len tak možno uplatňovať potrebnú a rovnomernú spravodlivosť pre všetky vrstvy občianstva. (Tak je!)

My katolickí občania republiky sme si už uvedomili zásadu, že budeme mať v nej toľko práva, koľko si my sami vydobijeme - riadime sa dľa tejto zásady. Sme si však vedomi i toho, že v diktature by sme mali iba toľko práva, koľko by nám diktatura z milosti dala.

Slávna snemovňa! Nemôžem zakončiť svoj preslov, aby som s vďakou nekvitoval slová pána ministra zahraničia ohladne blízkeho skoncovania dohody s Vatikánom. Teší mňa to nie len ako poslanca-katolika, ale aj ako Slováka; a to z toh o dôvodu, že Rím prispel svojou mierovou politikou ku stabilizácii pomerov v strednej Europe, prejavuje k našej republike city priateľstva a ako mravná veľmoc svetová má veľký vliv na priateľské súžitie všetkých národov a svojím známym úsilím o pacifikáciu sveta napomáha to, čo je nám všetkým najvýš želateľné: svetový mier a teda i našu istotu v ňom!

Za takýchto pomerov, ako som t vylíčil, a v dôsledku našej mierumilovnosti sa samozrejme neuťahujeme od uprímnej spolupráce v strednej Europe, a preto my Slováci si želáme to, aby pomer republiky k Maďarsku upravený bol priateľským spôsobom, lebo to vyžaduje záujem oboch štátov; je treba starať sa o zlepšenie hospodárskych stykov; no konštatujem, že predpokladom toho musí byť uprímné zrieknutie sa Maďarska revizionistických aspirácií voči naším hraniciam. Tu poznamenávam, že tento moment hospodárskej na seba odkázanosti správne vystihnul i náš nový vyslanec v Budapešti.

Chcem na konci ešte raz zdôrazniť, že cieľom čím väčšieho stupňovania demokratickej obrany musí nastať koncentrácia všetkých republike verných a oddaných síl!

"Francia je jedna a nerozdielna" - hlásala veľká francúzska revolucia a podobne dnes heslom všetkých nás bez rozdielu je a musí byť: Československá republika je jedna a nerozdielna!

V tejto viere beriem uspokojive na vedomie expozé pána ministra a prehlašujem, že strana, ktorú mám česť zastupovať, bude v tomto smysle hlasovať. (Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

nemocí posl. dr Hajn.

mezi schůzí: Zprávy tisky 2230 až 2232.

Podle usnesení předsednictva navrhl místopředseda Taub, aby se příští schůze konala ve čtvrtek dne 27. dubna 1933 v 9 hod. dopol. s

Nevyřízené odstavce pořadu 265. schůze.

Proti tomuto návrhu nebylo námitek a schůze skončena v 8 hod. 56 min. večer.