Středa 15. března 1933

Avšak podnes som na interpeláciu od pána ministera Czecha nedostal odpoveď, hoci táto interpelácia súrená bola už štyrikrát. I to svedčí o tom, že kto pána ministera dr Czecha obviňuje a upodozrieva, má k tomu vážny dôvod.

Máme, slávna snemovňa, úspornú a kontrolnú komisiu, ktorá síce nezačala ešte hoci pracovať, ale až sa ustanoví, pán minister dr Czech mal by byť prvý, ktorého by bolo treba postaviť pred túto komisiu. Len preto totiž, že nemáme ešte zákona o ministerskej zodpovednosti, aby pán minister dr Czech mohol byť stihaný.

Mám vedomie o tom, že časopisom bolo zakázané písať nepriaznivo o investičnej pôžičke, aby sa vraj nebudila nedôvera verejnosti. Spytujem sa: či môže mať verejnosť dôveru k štátnemu hospodáreniu, keď vidí šafárenie pána ministra dr Czecha?

Slávna snemovňa! Hospodárske dohody ako je i tá, ktorú schváliť máme dnes, uzavierame na pravo a ľavo. S každým temer štátom máme už hospodársku smluvu, nemáme však hospodárskej smluvy najpotrebnejšej, vláda totiž zabudla urobiť rozumný hospodársky a politický pakt so Slovenskom. Konštatujeme, že za dnešného režimu sa pomery na Slovensku o 100% zhoršily. Konštatujeme, že dnešný protislovenský kurs vydrancoval a vykoristil Slovensko do posledného atomu. Hovorí sa najmä tu v Prahe, že na Slovensku nie je ešte najhoršie. Ráčte odpustiť, pánovia, ale my Slováci vieme najlepšie, čo nás bolí, čo všetko sme stratili za dnešného česko-nemeckého súručenstva.

Treba vedieť, že hospodársky život je veľmi tesne spiaty so životom politickým, a politicky udusené Slovensko samozrejme ubité je i hospodársky. Máme dojem, ako by dnešnému politickému režimu na Slovensku absolutne nezáležalo. Útoky proti Slovensku so strany vlády sa množia, krivda za krivdou ide, urážka za urážkou. Na Slovensku máme nielen státisíce nezamestnaných robotníkov a živnostníkov, ale máme i tisíce nezamestnanej inteligencie, máme vyškolenú slovenskú mládež, ktorá dnes nevie kam sa hnúť. Iste že zjav tento ukazuje sa i v historických zemiach, ako následok hospodárskej krízy, lenže na Slovensku nezamestnanosť inteligencie je nepomerne a ďaleko väčšia ako, povedzme, v Čechách, a to i preto, lebo Slováci nie sú prijímaní do slovenských verejných úradov.

Pán dr Kramář nedávno napísal: "Akže je smutno vidieť nezamestnaných robotníkov okolo nepracujúcich továrieň, je ďaleko smutnejšie, ba skoro tragické videť bez chleba nadaných, pilných, schopných mladých ľudí, ktorí často s ťažkými obeťmi svojmi a svojich rodičov po dlhé roky študovali a dnes nemôžu najsť sebe a svojmu vzdelaniu primerané miesto." To hovorí dr Kramář o českej mládeži. Dvojnásobne to však platí o mládeži slovenskej. Čo máme povedať my Slováci, keď vidíme, ako sa pred našou mládežou dvere úradov schválne zatvárajú, ako sú slovenské úrady obsadzované českými ľudmi, kým mládež slovenská ostáva bez miesta, bez práce, bez zamestnania, bez chleba a vôbec bez nádeje na chlieb?

My proti exportovaniu českých ľudí na Slovensko ohradzujeme sa od prevratu. Hlásame, prosíme, žiadame na pekný i menej pekný spôsob, aby do slovenského úradu prišiel predovšetkým Slovák. Ale všetko naše volanie, všetky naše prosby a hrozby vyznievajú na hlucho. Režim, aký sa v dnešnej našej politike udomácnil, nevšíma si žiadostí Slovenska vôbec, hoci export českých úradníkov a zamestnancov Slovensko zaplavuje, čo nás, Slovákov, dráždi, provokuje, uráža a ponižuje.

Otázka chlebová bola vždy príčinou veľmi vážnych sporov, krutých konfliktov. Chlebová otázka ostane vždy otázkou, pre ktorú sa ľudia budú rvať, pre ktorú sa budú ľudia biť a zabíjať. Ale náš centralizmus ako by si nebol toho vedomý. V nerozumnej, planej, osudnej svojej politike proti Slovensku neprestal, neustal. Máme o tom v rukách novšie dôkazy.

Do radu tých, ktorí Slovensko bagatelizujú, ignorujú, ktorí Slovensko dráždia, provokujú, stavia sa najnovšie pán minister pošt dr Franke. Pán minister dr Franke rozhodol sa na vec dnes veľmi nebezpečnú: Berie slovenskej inteligencii chlieb priamo od úst, tým spôsobom totiž, že mládež slovenskú jednoducho vyhadzuje zo slovenských poštových úradov - aby úrady tieto obsadil pán minister svojimi partajníkmi z Čiech.

Ale o čo vlastne ide? Pražské riaditeľstvo pošt a telegrafov má asi 500 až 600 prebytočných expedientov, hotových expedientov, s praxou a expedientskou skúškou. Títo expedienti nevedia sa dnes nijako umiestniť, nakoľko prázdnych 600 expedientských miest nebude tak chytro ani v celej republike. Ale ako mohlo dojsť k tomu vôbec, že pražské riaditeľstvo pošt má tak vysoký počet expedientov, keďže iné riaditeľstvá pošt mohly prijať len nepatrné percento kandidátov v pomere k systemizovaným expedientským miestam?

Stalo sa to jednoducho preto, lebo pražské riaditeľstvo pošt je akýmsi extrariaditeľstvom s výnimočnými právami a výsadami i s mimoriadnymi privilegiami. Na pražské riaditeľstvo pošt nevzťahujú sa totiž úradné predpisy, ale uplatňujú sa tam politické protekcie, ktoré potom zavinily, že toto riaditeľstvo má dnes stá a stá zbytočných kvalifikovaných expedientov, čakajúcich na ustanovenie.

Mám v ruke prípis ministerstva pošt č. 66.860/III-1932, upravený na riaditeľstvo pošt a telegrafov v Prahe, v ktorom ministerstvo udeľuje jemnú "dútku" - tedy len jemnú dútku - riaditeľstvu pošt a telegrafov v Prahe, že nezachovalo predpisy o povoľovaní expedientských praxí. Slovom pravda je, že pražské riaditeľstvo pošt má dnes celé stovky zbytočných expedientov a týchto hodlá pán minister dr Franke umiestiť na Slovensku a usadiť na slovenských úradoch pošt. Poštová správa vydala totiž nariadenie, ktoré mám česť tu snemovni ukázať a prečítať (čte):

"Opis k čís. 12.976-III-33. Ministerstvo pošt a telegrafov. Č. 66.860-III-1933.

Vec. Expedientská prax - súpis skúšaných absolventov.

Ku zpráve zo dňa: ad 1) 14. novembra 1932, č. 69.242-I; ad 2) 8. novembra 1932, č. 70.710-Ib; ad 3) 8. novembra 1932, č. 40.440-Ia; ad 4) 7. novembra 1932, č. 95.221-I; ad 5) 5. novembra 1932, č. 62.944-II. V Prahe dňa 16. februára 1933.

Riaditeľstvu pošt a telegrafov v 1) Pardubiciach, 2) Brne, 3) Opave, 4) Bratislave, Košiciach.

Ad 1 až 5. V úradnom obvode riaditeľstva pošt a telegrafov v Prahe je značný počet uchádzačov o slúžobné miesta poštových expedientov, ktorí vykonali už po absolvovanej praxi s úspechom expedientskú skúšku, ktorých však nebude možno v dohľadnej dobe v úradnom obvode tohoto riaditeľstva trvale umiestniť na služobných miestach poštových expedientov.

Uložili sme preto riaditeľstvu pošt a telegrafov v Prahe, aby zistilo, či by reflektoval niektorý z týchto uchádzačov na trvalé umiestnenie na niektorom voľnom, alebo sa uvoľnivšom mieste poštového expedienta, sriadenom vo vašom úradnom obvode a aby Vás o výsledku upovedomilo.

Prihlásivší sa uchádzači, ktorých osobné dáta oznámi Vám riaditeľstvo pošt a telegrafov v Prahe, zaraďte medzi svojich uchádzačov tak, ako keby boli vykonali expedientskú prax a expedientskú skúšku vo vašom úradnom obvode a podľa toho berte zreteľ tiež k ich žiadostiam o ustanovenie za poštového expedienta vo vašom úradnom obvode. - Za ministra: dr Caha, v. r."

Výnos tento čítam v slovenčine, ačkoľvek bol vydaný v češtine.

Z výnosu tohoto vysvitá, veľactená snemovňa, že pán minister dopúšťa sa vecí, akých by sa nebol smel dopustiť: ukladá riaditeľstvám pošt a telegrafov v Pardubiciach, Brne, Opave, Bratislave a Košiciach, aby na uprázdnené miesta expedientské prijímaly aj prihlášky prebytočných expedientov pražského riaditeľstva a žiadosti ich honorovaly. Avšak výnos pána ministra zaujímavý je aj po inej stránke, že dáva totiž inštrukcie riaditeľstvám, ako majú postupovať na prípad, že by sa expedienti z Čiech hlásili. Týchto totiž majú riaditeľstvá zaradiť medzi svojich uchádzačov tak, ako keby boli vykonali expedientskú praks a expedientskú skúšku v obvode spomenutých riaditeľstiev. To toľko znamená, že ministerstvo pošt dáva úradne úpravu, ako treba zavádzať verejnosť, ako sa majú riaditeľstvá dopustiť podvodu. Čo si ministerstvo pošt dovoľuje, je ničím iným ako falšovaním holej skutočnosti, je klamom, ktorý treba s pohoršením odsúdiť. Ale nedivíme sa, ide predsa o poštovú správu, kde dnes vládne strana českých národných socialistov. (Výkřiky slovenských ľudových poslanců.)

Aký bude praktický výsledok výnosu poštovej správy, slávna snemovňa? Riaditeľstvo pošt v Pardubiciach, Brne a Opave isteže odolá náporu ministerstva a cudzích poštových expedientov nepripustí do svojho obvodu, a to už z tej príčiny, lebo má dosť expedientov svojich. Celkom inak ale bude to vyzerať na riaditeľstvách pošt v Bratislave a Košiciach, - ktoré podľahnú ministerskému tlaku a na voľné miesta expedientské poprijímajú expedientov z Čiech. Keby k tomu skutočne došlo a invázia českých poštových expedientov na Slovensku nastala, veľká spústa by ich prišla k nám, malo by to následky hrozné. Expedienti Slováci, ktorí čakajú na umiestenie, nedostali by sa do služby ani o roky, hoci na službu túto majú nárok a právo.

Klub slovenskej ľudovej strany podal nedávno interpeláciu na vládu ohľadom konečnej úpravu štátoprávnych pomerov Slovenskej krajiny. Na interpeláciu odpovedal pán ministerský predseda a medzi iným pravil, že vraj pokiaľ sa kvalifikovaní Slováci uchádzajú o miesta v štátnej službe, bol na nich vzatý vždy zvláštny zreteľ. Ako však tento zvláštny zreteľ v skutočnosti vyzerá, nech mi je dovolené uviesť toto: V košickom riaditeľstve pošt a telegrafov r. 1930 uchádzalo sa do poštových služieb Slovákov 70, prijaté bolo 16; Čechov uchádzalo sa 64, prijaté bolo 21; Rusínov uchádzalo sa 30, prijaté bolo 6. R. 1931 v tom istom riaditeľstve uchádzalo sa k poštám 52 Slovákov, prijali ich 7; Čechov sa uchádzalo 45, prijali 11; Rusínov sa uchádzalo 24, prijali 1. Toto je ten zvláštny zreteľ pána min. predsedu v praxi. Nie je to teda nijaký zvláštny zreteľ, ale úmyselné, vypočítané obchádzanie Slovákov.

Dozvedeli sme sa na pr. o neuveriteľnej veci: za posledné roky, čiže za dnešnej česko-nemeckej vlády prijaté bolo do služieb pošt a telegrafov 12.000, ba ako sa novšie dozvedám, 12.850 nových síl. Zdá sa, že p. min. predseda, hoci je šefom vlády, nemá ani tušenia, čo sa v jednotlivých ministerských rezortoch robí. Len tak sa dá vysvetliť, že pán min. predseda tvrdí veci, ktoré nie sú pravdivé, ktoré vôbec neexistujú a o ktorých Slováci nevedia. Pravda totiž je tá, že Slováci so zvláštnym zreteľom vytískaní sú z verejných služieb na Slovensku. (Tak je!) Kto by sa teda divil, že na Slovensku rastie roztrpčenosť a mládeže našej chytá sa zúfalstvo. Pravda, nič nie je ľahšie, ako túto roztrpčenosť presunúť na bočnú koľaj a označiť ju ako autonomistický radikalizmus ľudákov, ako nerozvážnu agitáciu, ktorá vraj napomáha revizionistickú kampaň maďarskú. Verejne poukazujem, že nič tak výdatne nenapomáha revizionismu a nič nejde tak úspešne v ústrety revizionistickej kampani, ako centralistický režim dnešnej česko-nemeckej vlády (Tak je!), menovite však absurdné spôsoby tohoto režimu uplatňované voči Slovensku.

Opytujeme sa p. min. predsedu, či má vedomie o tom, čoho sa dopustil p. minister dr Franke? Na pána ministra Frankeho máme zas dotaz, či mu je známo, čo nám odpovedal p. min. predseda ohľadom prijímania Slovákov do verejných služieb? Ak má o tom vedomie, opytujeme sa, prečo chce pozbaviť slovenských úradníkov slovenského chleba, prečo sa chce stať pán minister vrahom slovenských existencií, beztak mizerných a biednych. Ba povedal by som, čiže pán minister a poštová správa chce sa stať horším od vraha, keďže nezamestnaných slovenských ľudí za živa pochováva. (Tak je!) Také pokračovanie, akého sa dopustila poštová správa a pán minister, znemožnilo česko-slovenské dorozumenie a česko-slovenský pomer doviedlo ad absurdum. Nie autonomizmus je nebezpečím pre republiku, ale nebezpečie znamená pre ňu pokračovanie ministerstva pošt. Keby v republike ani nebolo autonomizmu, musely by ho vyvolať spôsoby ministerstva pošt. Najväčším fedrovateľom a živiteľom autonomizmu je centralizmus, (Tak je!) najväčšími separatistami na Slovensku sú Česi.

Mám poverenie našej strany vyzvať p. ministra dr Frankeho, aby si bol vedomý zla, ktoré zavinil, aby sa vzpamätal a aby sa vrátil z kratšej cesty, aby totiž svoje nariadenie ohľadom prijímania expedientov z pražského riaditeľstva pošt a telegrafov okamžite odvolal ako také, ktoré Slovensku krivdí, ba ktoré boľševizuje a komunizuje slovenskú mládež. Upozorňujeme pána ministra, že ak žiadosti našej nevyhovie a citovaný výnos neodvolá, postaráme sa via facti, aby sa výnos pána ministra stal na Slovensku bezpredmetným. (Výkřiky komunistických poslanců.) Ak by sme to neurobili my, urobí to naša mládež, na všetko odhodlaná, ako býva mládež bez práce a chleba.

Mali by sme však žiadosť i na českých ľudí, ktorí žijú v nádejach, že sa im podarí na Slovensku zakotviť na úkor domorodého obyvateľstva. Prosíme ich, aby na Slovensko neprichádzali, lebo tam dnes pre nich ani miesta, ani chleba nieto. Preto radíme i poštovým expedientom tu v Čechách ostať doma. Prosíme ich, aby mali viacej rozumu a rozvahy ako poštová správa, ktorá záujmy štátne podraďuje záujmom straníckym. Ak by sa však jednako všetci ľudia rozhodli na Slovensko, nech sú pripravení na najhoršie!

O veciach, ktoré tu spomínam, rozpísal sa náš časopis "Slovák" a za nim celá tlač slovenská a čiastočne i československá. Samozrejme, tlač československá začala napadať "Slováka" a začala napadať i mňa. Slovom články maly účinok. Intervenoval i Národo-hospodárský ústav, nie však priamo u pána ministra pošt dr Frankeho, ale príležitostne u pána predsedu vlády Malypetra. I spolok slovenských poštárov v Bratislave zakročil v záležitosti známeho výnosu zo dňa 16. februára, a ministerstvo novým výnosom zo dňa 8. marca 1933 vydalo dodatok. Tedy ministerstvo pošt už svoj osudný výnos opravuje a doplňuje. Výnos tento znie: "V Prahe, dňa 8. marca 1933. Ministerstvo pošt a telegrafov, č. 12.976/III-33. Predmet: Expedientská praks, súpis skúšaných absolventov, 2 prílohy. Riaditeľstvo pošt a telegrafov v Bratislave a Košiciach. Zaujmite k dopisu spolku slovenských poštárov, ktorého opis pripojujeme, stanovisko. K tomu dodatkom k výnosu zo 16. februára 1933, č. 66.860/III-32 podotýkame, že není námietok, aby ste k žiadostiam žiadateľov z územia mimoslovenského o prepožičanie slúžobných miest poštových expedientov vo svojom úradnom obvode prihliadli potiaľ, pokiaľ nebude o tieto slúžobné miesta žiadateľov zo Slovenska (Podkarpatskej Rusi), inak potom, aby ste pri rozhodovaní o obsadenie voľných miest poštových expedientov vo svojom úradnom obvode prihliadali pri jednakej kvalifikácii žiadateľov v prvej rade k žiadateľom zo Slovenska (Podkarpatskej Rusi).

K Vašej informácii zasielame vám opis dopisu, ktorý sme vo veci zaslali redakcii časopisu "Slovák". Za ministra: Dr Caha, v. r." Ani tento doplnok však nemôže nás Slovákov uspokojiť. Výnos je zase šikovne upravený a dá sa vykladať podľa okolností. V prvej časti vety vraví, že není námietok, aby sa k žiadosťiam žiadateľov z historických zemí prihliadalo len vtedy, ak nebude žiadateľov zo Slovenska, a v druhej čiasti tejže vety zas jasne hovorí, že inak potom "abyste pri rozhodovaní o obsadenie voľných miest poštových expedientov prihliadali pri jednakej kvalifikácii v prvom rade k žiadateľom zo Slovenska".

Pri známej praksi udeľovania miest podľa "kvalifikácie" budeme na tom iste vždy v nevýhode. Poštová správa totiž sa postará, aby českí expedienti boli lepšie kvalifikovaní ako Slováci. Tým, že poštová správa vydala už opravu svojho osudného výnosu a súčasne uložila riaditeľstvu pošt v Bratislave a Košiciach, aby vo veci povedaly svoje stanovisko, je jasné a dokázané, že mali sme pravdu my, lebo keby bol býval postup poštovej správy voči Slovensku a Podkarpatskej Rusi loyálny, nebolo by treba nič opravovať a doplňovať. Nás však ani toto "doplnenie" nemôže uspokojiť.

My žiadame, aby platnosť výnosu zo 16. februára č. 66.860 bola pre Slovensko a Podkarpatskú Rus zrušená, lebo pri známom postupe voči uchadzačom zo Slovenska boli by títo vždy v nevýhode. (Hluk. - Předseda zvoní.)

Článok "Českého slova" z 11. marca, inšpirovaný pravdepodobne priamo poštovou správou ako odpoveď na naše články v "Slovákovi" je tak nevecný a nepresný, že každý, kto len trocha pozná pomery na poštách, sa musel nad takouto odpoveďou pozastaviť. Faktom je, že riaditeľstvo pošt v Prahe má len 223 poštových úradov expedientských, ktoré sú obsadené väčšinou mladými ľuďmi. - Na tieto miesta povolilo riaditeľstvo v Prahe podľa svojho doznania "len" 501 novým silám praks a složenie skúšky. Myslíme však, že ich bude ešte i viac, okolo 600, hoci už pri povoľovaní týchto praksí muselo vedieť, že týchto 501 nových ľudí ani za 30 rokov nebude vedieť na svoje expedientské miesta dosadiť, keďže terahší expedienti sú skoro všetko mladí ľudia. Tento fakt "České slovo" však zamlčalo.

Teraz podívajme sa na Slovensko. Tam je 460 expedientských úradov (v Bratislave 275 a v Košiciach 185) a povolených praksí je len 163, tedy 30% celého stavu, kým v Prahe toto procento robí 230, tedy skoro o celých 200% viac. Tu musíme podotknúť, že kým v historických zemiach sú expedienti skoro všetko len mladí ľudia a do roka sa uprázdní sotva 10 miest, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi je skoro 200 expedientov, ktorí majú 60 rokov a budú penzionovaní. "České slovo" má pravdu, že sa uvoľnené miesta môžu spočítať na prstoch, ale malo uviesť, že je to stav v historických zemiach; zatajilo však, že na Slovensku je celý rad starých, ktorí majú odísť do penzie.

Tendenciu výnosu prezradzuje ďaľšia veta "Českého slova", kde píše, že "kromě toho místa se obsazují soutěží, v níž rozhodne kvalifikace, pro níž nemůže býti nikdo vyloučen jen pro to, že náhodou bydlí v obvodu jiného ředitelství," teda v historických zemiach. Z tohoto je jasné nad všetku pochybnosť, že vskutku mali byť uchadzači z Prahy posielaní na Slovensko. Ďaľšia veta, že sa na Slovensku nehlási dostatočný počet uchadzačov, je zavádzanie českej verejnosti. Na Slovensku je niekoľko tisíc uchádzačov, ktorí majú všetky predpoklady školské, a predsa majú dva až tri, ba niektorí celé desiatky zamietave vybavených žiadostí, veď dve slová "nelze vyhověti" staly sa na Slovensku povestným heslom. Príslušní činitelia na Slovensku už 6 rokov nám vyhlašujú, že sa nové sily na postu neprijímajú, že podávanie žiadostí je zbytočné, škoda vraj kolkov a len oficiálny orgán pána ministra pošt teraz nám prezradzuje, že na Slovensku nie je dostatok uchadzačov Slovákov.

Naše informácie sú aspoň tak spoľahlivé, ako je tvrdenie "Českého slova", že 31. decembra 1929 bolo pri pošte 44.840 poštových zamestnancov a 31. decembra 1932 len 47.032 osôb. Podľa oficiálneho výkazu ministerstva pošt stav personálu dňa 1. septembra 1932 bol 50.756 a dňa 31. decembra 1932 bol len 50.425, teda o 3.393, prípadne o 3.724 osôb viac, ako uvádza oficiálne "České slovo".

Z porovnania týchto dvoch číslic je vidno, že od 1. septembra 1932 do 31. decembra 1932 javí sa úbytok 331 osôb, ktoré osoby iste boly penzionované, prípadne zomrely, lebo ako vieme, poštová správa za poslednú dobu nikoho neprepustila. Podľa "Českého slova" dňa 31. decembra 1929 bolo pri pošte zamestnaných osôb 44.840. Podľa výkazu ministerstva post k 1. septembru 1932 činil celkový stav 50.756, teda pribudlo za 3 roky 5.916 zamestnancov, nových síl. Do tohoto počtu nepočítajú sa normálné úbytky, nastalé penzionovaním a úmrtím zamestnancov, ktoré úbytky boly tiež doplnené prijatím nových síl. Od r. 1927 sa na Slovensku neprijíma k pošte. Sem tam sa nám podarí niekoho pretisnúť. Stále sa namieta, že sa neprijíma.

Podívajme sa bližšie, ako je to v praxi. 1. januára 1927 bolo pri pošte 39.906 zamestnancov, 1. januára 1929 42.964, 1. septembra 1932 50.756, 31. decembra 1932 50.425 zamestnancov. Podľa tohoto výkazu v dôsledku zvýšenej systemizácie od 1. januára. 1927 do konca r. 1932 bolo prijatých nových zamestnancov 10.850 osôb okrem tých, ktorí boli prijatí na uvoľnené miesta v dôsledku normálnych úbytkov, odchodom do penzie, úmrtím atd. Počet týchto odhaduje sa na 2.000, teda dostávame cifru 12.850 osôb. "České slovo" ktoré sa vydáva za jediného znalca otázok štátnozamestnaneckých, malo by vedet, že pri pošte bola prevedená systemizácia v r. 1927 a resystemizácia koncom roku 1930, teda s penzionovaním sa nemuselo čakať na povýšenie do r. 1932, keďže sa hromadné povýšenie podľa tejto novej systemizácie stalo k 1. januáru 1931.

Čo sa týka prekladania Čechov na Slovensko a zo Slovenska do historických zemí, máme svoj názor, ktorý do nás vštiepili sami Česi. Od prevratu sme stále uisťovaní oficiálnou pražskou politikou, že na Slovensku všetky miesta patria Slovákom. Akonáhle bude slovenský dorast, budú prijímaní na tieto miesta len a len Slováci a tak postupom času Slovensko vraj budú spravovať jeho vlastní ľudia. V praxi je to však opačne. I spomínaný výnos ministerstva pošt zo 16. februára 1932 je toho dôkazom, lebo mal tendenciu "suchou cestou" obsadiť na Slovensku i tie najnižšie miesta úradnícke, ktoré budú uvoľnené postupom času odchodom starých Slovákov do penzie, obsadiť pod kepienkom, že Slováci nemajú dosť kvalifikovaných uchádzačov, čo je vyložená lož. Výnos ministerstva pošt a článok "Českého slova", ktorými maly byť vyvrátené články "Slováka", sú len dôkazom toho, že my máme pravdu, lebo svojimi výpočtami sa samo prezrádza. Čísla, ktoré uvádza "České slovo" o prekladaní Čechov zo Slovenska a na Slovensko, nie sú pre nás smerodajné. Vypočítava, že za 208 do historických zemí preložených zamestnancov bolo poslané na Slovensko len 52 úradníkov, ale zamlčuje, že na tieto zbývajúce miesta počtom 156 bolo uložené riaditeľstvám, aby prijaly nových ľudí z historických zemí. Prečo neuviedlo "České slovo", že aspoň z tých 156 koľko bolo Slovákov?

"České slovo" vypočítava ďalej, že celkový prírastok za 3 roky činil 2.192 osôb. Prečo neuviedlo, že koľko bolo z týchto Slovákov? Aby bolo jasno a mohla si slovenská verejnosť ako i "Národný deník" urobiť obrázok, koľko bolo vskutku prijatých ľudí k pošte a koľko malo byť z týchto Slovákov, opakujeme: Celkový prírastok podľa oficiálnej štatistiky poštovej správy činil od 1. januára 1927 do konca roku 1932 10.850, k tomu skromne počítané 2.000 miest, ktoré sa normálne uvoľnily a boly tiež zaplnené, teda asi 12.850 osôb. Na Slovensko a Podkarpatskú Rus pripadá z tohoto asi 1/4, teda malo byť za dobu posledných 6 rokov prijatých Slovákov 3.200 osôb. Pýtam sa poštovnej správy, koľko bolo medzi týmito 3.200 osobami skutočne Slovákov a kde sú tieto sily?

Avšak máme ešte ďaľší dotaz na poštovú správu. Čo podnikla proti príslušným činiteľom u pražského riaditeľstva, ktorí prijali 501 praxí expedientských nad stav? Zvedaví sme, čo je pravda na zvestiach, ktoré sa už skoro rok udržujú na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, že v Prahe je vyše 1.000 poštových pomocníkov a poslov nad stav, a poneváč sa vraj musí previesť distribúcia personálu, majú byť tieto sily posielané postupne na Slovensko a Podkarpatskú Rus. Chceme, aby poštová správa konečne jasne vyhlásila tiež, čo je na týchto zprávach pravdy. (Předseda zvoní.)

Hned končím.

Pri tejto príležitosti upozorňujeme ešte na výnos ministerstva pošt z 29. júla 1921, č.45.979, kde sa jasne vyslovuje podmienka, že na Slovensku majú prednosť po legionároch len Slováci (čte):

"Ministerstvo pošt a telegrafov.

Ředitelství pošt a telegrafů v Košicích. V poslední době vyskytlo se množství stížností z řad legionářů na nerespektování zákona o propůjčování míst legionářům a do přednostního umísťování žadatelů-nelegionářů, čímž roztrpčení v kruzích nezaměstnaných legionářů proti veřejným úřadům atd. atd.

Ředitelství se proto ukládá, aby při umísťování žadatelů přihlíželo se co nejpřísněji k zákonu o propůjčování míst legionářům a v prvé řadě umisťovalo uchazeče z řad leginonářů slovenské národnosti, v druhé řadě národnosti české a teprve potom bralo zřetel na žádosti ostatních žadatelů národnosti slovenské a konečně české."

Musím poznamenať, že poštová správa poslala časopisu "Slovák" "sdelenie", ktoré v podstate zaoberá sa vecmi uvedenými v "Českom slove". Po tom všetkom, čo som povedal o tvrdeniach "Českého slova", pokladám za zbytočné zaoberať sa so "sdelením" poštovej správy. Nemôžem však obísť jednu vec. Ministerstvo totiž tvrdí, že pri udeľovaní miest riaditeľstvo pošt môže voľne uvažovať o tom, komu má byť miesto dané. To nie je pravda. Ministerstvo pošt jednoducho naloží riaditeľstvu, ako sa to stalo, že pán minister Franke naložil riaditeľstvu pošt v Bratislave, aby zo 16 miest poštových pomocníkov 8 miest obsadené bolo českými silami. A tak potom na pr. k poštovému úradu do Oslán prišiel pomocník istý Stanislav Holý z Vysokej u Příbrami, ačkoľvek bolo viacej tamojších domácich uchadzačov; stalo sa, že do Kútov prišiel istý Ondráček tiež z Čiech, a do Krupiny prišiel Jozef Pálek z Olomúca. Už nám nechýba len jedna vec, aby totiž nemeckých emigrantov usadzovali do slovenských úradov.

Ako teda ráčite vidieť, slávna snemovňa, podarilo sa mi dokázať, že nie poštová správa má pravdu, ale my, ohľadne posielanie poštových expedientov na Slovensko. Dôkazom toho je, že poštová správa už z polovice odvolala svoj výnos č. 66.860, poťažmo, že tento výnos opravila. (Předsednictví převzal místopředseda Stivín.) My sa však s takýmto polovičatým vybavením takejto veľmi vážnej, povedal by som, životnej otázky slovenskej mládeže uspokojiť nemôžeme.

Opakujem: Trváme na okamžitom odvolaní celého výnosu, ako takého, ktorý nás Slovákov uráža a štve a ktorý škodí samému štátu. Žiadame okrem toho, aby bol vypracovaný a vydaný osobitný štatus pre slovenské úradníctvo, a to predovšetkým v záujme samej štátnej správy.

Místopředseda Stivín (zvoní): Žádám p. řečníka, aby skončil, ježto překročil již řečnickou lhůtu.

Posl. Sivák (pokračuje): Keď o týchto veciach hovorím, slávna snemovňa, ráčte dovoliť, aby som len krátko spomenul ešte jednu vec. V politických svojich referátoch v poslednom čase čsl. tlač až nápadne mnoho pozornosti venuje našej slovenskej ľudovej strane. My sme ozaj až hlboko dojatí touto pozornosťou, ktorá pozornosť koncentruje sa zvedave najmä okolo otázky, či by slovenská ľudová strana išla do vlády, keby tak, - povedzme, - nastalo kalifornské zemetrasenie v dnešnej česko-nemeckej koalícii.

Na naše veľké podivenie treba nám tu konštatovať, že tohoto sondovania pôdy najviacej sa bojí a najviacej strachu dostala od neho čsl. lidová strana. Od samého tohoto strachu niektorí činitelia lidovej strany dávajú intervievy a hovoria všeličo o nás a o našej strane. Vyhlašujeme s tohoto miesta, že lidová strana nechce, ba nesmie utvoriť ani katolícky blok. Ale upozorňujeme, že beh času ženie sa takým silným prúdom, že zastaviť sa nedá. Upozorňujeme, že nijaký iný, len princip kresťanský bude môcť slúžiť za kryštalizačný bod tohoto prúdenia, ako to makavo dokazujú najnovšie události v Europe.

Avšak poukázať musíme i na to, že tento dnešný kurz prejde vysoko ponad hlavy tých, ktorí znameniu dnešných čias nechcú porozumeť a na vedomie vziať. Pevne sme presvedčení, že ako dorozumenie Slovákov a Čechov na podklade národnom nachádza živú, radostnú ozvenu vo verejnosti českej, správne informovanej, triezvej a fanaticky nezaslepenej, tak i mesianská idea koncentrácie všetkých katolíckych síl príde sama od seba a donesie i vhodných vodcov tejto myšlienke, vodcov, ktorí zaujmú miesta dnešných malomyseľných, nechápavých dejateľov.

A ak nás ten či onen, tá či oná strana, alebo ktokoľvek iný za našú poctivú, čestnú, ideálnu prácu za národ slovenský menuje štváčmi, sme hrdí na toto pomenovanie, keďže je to nie biľag pre nás! (Výborne! - Potlesk ľudových poslanců slovenských.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

Posl. Štětka a soudr. podali návrh podle §u 46, odst. 2 jedn. řádu, aby se do dnešní schůze posl. sněmovny dostavil ministr spravedlnosti dr Meissner a podal zprávu o zabavení dnešního "Rudého Večerníku".

Návrh vyhovuje jednacímu řádu a dám o něm rozhodnouti bez rozpravy prostým hlasováním.

Sněmovna je způsobilá se usnášeti.

Kdo tedy souhlasí s návrhem posl. Štětky a soudr., aby se do dnešní schůze sněmovny dostavil pan ministr spravedlnosti a podal žádanou zprávu, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)

To je menšina. Návrh je zamítnut.

Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští schůze konala zítra ve čtvrtek dne 16. března 1933 v 11 hod. dopol. s

pořadem:

Nevyřízené odstavce pořadu 256. schůze.

Jsou proti tomuto návrhu nějaké námitky? (Nebyly.)

Není jich.

Končím schůzi.

(Konec schůze v 6 hod. 12 min. večer.)

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP