Předseda (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Vančo. Uděluji mu slovo.

Posl. Vančo: Slávna snemovňa! Nová nádej bola vzkriesená u občianstva nášho štátu, a to rozpočtom na tento rok. Rozpočet je v rovnováhe! Rozpočet je hodne snížený! To priamo hasilo nevrelé pocity už dosť znepokojeného nášho občianstva. Znepokojeného hlavne zlým hospodárstvom v našom štáte. A tá nová nádej, ktorá bola tým rozpočtom vzkriesená, nemôže a nesmie byť zklamaná.

Podarilo sa nám snížiť rozpočet, zaviesť žiadaných úspor vecných a osobných, ale nepodarilo sa nám zaistiť takú rovnováhu nášho rozpočtu, akú žiada dnešná doba. Rozpočet vo výške 8 miliard vo vlastnej správe, 4 miliardy vo štátnych podnikoch a 2 miliardy na platenie dlžôb je tak vysoký, že to naše poplatníctvo nesnese a sniesť nemôže, a preto tento rozpočet podľa mojej mienky a podľa mienky mnohých, ktorí predo mnou tu hovorili, musí byť snížený nie o miliony, ale o miliardy a viacej. Môžeme vydať len toľko, koľko prijmeme, povedal predseda vlády. To je správné a chvályhodné, len aby jeho slová padly do úrodnej pôdy a priniesly žiadanú úrodu, to je aby sme zasa neostali len pri slovách. Pri nich ostať nemôžeme, keď uvážime, že pre rovnováhu nášho rozpočtu boly urobené i úspory nepopulárne a predsa verejnosť československá prijala ich s pocitom súhlasu. A táto verejnosť dnes žiada, aby neboly povedané len slová, ale aby za slovami prišly i skutky.

Plody hospodárskej biedy ešte len dozrávajú! A preto luxus, zbytočné komisie, zbytočná paráda v našom štáte, doma i za hranicami, musí prestať, ako aj zbytočný počet úradníctva, hlavne úradníctva s vysokým platom musí byť redukovaný, lebo naša verejnosť, páni moji, nemôže a nevie pochopiť, ak to príjde, že v republike Československej, v malej republike, máme o 38 sekčných šéfov viacej, o 202 ministerských radov tiež viac, a dokonca o 303 odborových radov viac než bývalé Rakúsko. To nie je potom divné že robotník pracujúci krompáčom alebo metlou alebo malý úradníček pracujúci za 10.000 Kč ročne je zo štátnej služby prepustený, ale páni pobierajúci státisícové platy sú v službách nechaní. (Výborně!) I v tomto prípade je nutná náprava. Keď sa na to díva náš zemedelec a díva sa aj na stálé aféry v tomto našom štáte, na sebectvo, na lenivosť k práci, biedu, začína s istým pocitom opovrženia dívať sa na tých, ktorí to zapríčiňujú. Náš vidiek slovenský dnes žije v plnom žiale a strádaní, náš roľník trpko je odstrkovaný od všeho a, prosím pekne, dneska v tejto ťažkej dobe, keď vidí to odstrkávanie, ztráca lásku k demokracii, voľnosti a dokonca aj k vlasti. K demokracii, veď vidí, že je falošná, že jedni sú protežovaní, druhí odstrkovaní. Voľnosť, prosím pekne, dostal tu politickú, ale hospodársky upadol do bahna dlhov, takže sa svojou mocou z nich dostať nemôže. Vlasť tá by mala byť skutočne jeho matkou, ale on tu vidí, že nie je jeho matkou, aká by mala byť, ale stáva sa mu macochou.

Nežeňte - hlavne tým, ktorých sa to týka, chcem to povedať - náš ľud vonkovský do úplného zúfalstva. Vieme, že je nesmierna bieda všade, ale na východnom Slovensku, hlavne v jeho hornatých oblastiach je už nie bieda, páni moji, ale priamo plač. Nieto peňazí, nieto čo jesť. Náš slovenský roľník pred válkou za americké peniaze sa ženil, za americké peniaze si kúpil domek a roľky, robil krstiny a vydával dcéru, slovom živil celú rodinu. Dnes jeho malé hospodárstvo nesnesie ani toľko, aby svoju rodinu vyživil, a keď chce niečo predať z tohoto hospodárstva, vidí, že jeho výroba je na predválečnej cene, ale keď chce niečo kúpiť, musí za to zaplatiť 10kráť toľko.

Pred válkou náš sedliak za 1 l mlieka kúpil 3 podkovy a dnes za 1 podkovu musí dať najmenej 3 l mlieka. V r. 1908 za 1 q jačmeňa dostal takmer 1 q ráfového železa, 2 q umelého hnojiva, 4 q cementu a dnes nedostane za 1 q jačmeňa ani len 1/4 q ráfového železa, 1 q umelého hnojiva a 2 q cementu. Takto žiť na vonkove náš človek i pri svojej skromnosti nemôže. Denným jeho pokrmom je dnes kapusta a zemiaky a pripije si k tým praným zemiackom kapušňardu, ako my to Šarišania menujeme. Nemá peniaze na omastok, nemá možnosti zpeňažiť dobytok a tak, prosím pekne, priamo živorí. Náš sedliak by to snášal s trpezlivosťou, veď je naučený už od prírody trpeť, keby videl, že zo štátnej správy bere sa tu na neho aký taký ohľad. Ale tu je pravý opak. Pred niekoľko rokami finančná správa rešpektovala toho poplatníka, neťahala sa s ním, dnes je to pravý opak, pravé božie dopustenie na nášho sedliaka. Posielajú mu exekúciu za exekúciou. A keď pošle priznanie, ktoré náš človek sa snaží čo najspravodlivejšie udať, tu všemuhúci p. finančný referent vráti mu ho a pošle mu niekoľko krkolomných dotazníkov, s ktorými si náš sedliak nevie rady. Náš slovenský roľník má ťažkú ruku pre pero a ceruzu, nemá univerzitné študie pre vaše priznanie a vaše dotazníky. Nežeňte ho do úplného zúfalstva!

Bola tu často s tohoto miesta spomínaná berná morálka, ktorá je u nás pod všetku kritiku. Napíše sa prevodný poplatok určitej osobe, na pr. ako sa to bolo stalo v Kapušianoch pri Prešove. A keď notár oznámí finančnej správe, že Baštová v obci vôbec neexistuje, tu sa jednoduše tento poplatok pripíše Bačovej. A keď táto prijde a riekne, že nič nepredávala, komu má platiť ten prevodný poplatok a zač, tak sa najde nová a pripíše sa tento poplatok Jaštovej. Ale nemyslite si, pánovia, že by tým celá procedúra bola hotová, ani zďaleka nie. Jaštovej sa to pripíše, ale Bacovej sa to neodpíše a riekne sa jej: "Podajte si žiadosť o odpis a dokážte, že vám to nepatrí!" Musí ísť k fiškálovi, aby jej napísal žiadosť, a musí platiť kolky. A prečo? Pre ten Babylon vo finančnej správe nášho štátu. (Slyšte!)

Aký súcit má s poplatníctvom naša berná správa a hlavne náš berný správca v Prešove, je dôkazom istý Ján Daňko z Bogdanoviec, ktorý mal zaplatiť prevodný poplatok 12.000 Kč. 12. novembra m. r. prišiel, vypožičal si u fiškála 10 tisíc Kč, išiel na bernú správu a zaplatil 10 tisíc Kč. Prosil berného správcu, aby ho neexekvovali, aby ho nedávali do dražby, že viac zaplatiť nemôže. Ale myslíte, že berný správca na to pristúpil? Ani zďaleka nie. Poslal tam exekutora, ale ten berný vykonávateľ mal viac súcitu, než pán berný správca, lebo keď prišiel a presvedčil sa, že dražbou bol by náš sedliak úplne zničený a nemohol by ani túto daň zaplatiť, nedražil, a nepredával mu nič. Niekto riekne, že snáď tým hrozila ztrata eráru. Ani z ďaleka nie, lebo táto pohľadávka bola pozemnoknižne vtelená, takže štát nemusel mať starosti. No prezto chcel p. berný správca predať poslednú kravičku našemu sedliakovi.

Nechcem už iného riecť, než to, aby naši páni byrokrati u finančnej správy prestali už dráždiť náš ľud, lebo skutočne bude zle, až tento ľud ztratí ešte zbytok citu k tomuto štátu. Myslím, že našej bernej správe ďaleko viac by prospelo, keď by zjednala nápravu, keby dochvilne vybierala dane a také je riadne vybierala a nedelala takého nesmyselné, riekol bych drasticky, kotrmelce, ako činí dnes, keď i mrtvým posiela upomienky na zaplatenie daní. Vláda zaiste dobre vie, že tieto nedoplatky sú takého rázu v dnešnej ťažkej dobe, že viac podrývajú korene tohoto štátu nežli sama kríza, a preto pevne veríme, že sa naša vláda postará čo najskôr o odstránenie tohoto neporiadku v našej finančnej správe.

Pán gen. zpravodaj spomenul tu v parlamente, že máme 7 miliard nedoplatkov. To náš roľník nevie chápať. A my jednoduchí ľudia aj tuná v parlamente tiež to nevieme pochopiť, ako to príde, že môžme mať 7 miliard nedoplatkov. Preto sme tu nútení žiadať našu finančnú správu, aby nám už raz povedela, kto zostal dlžen tieto nedoplatky, či zemedelstvo, či priemysel. Nášho zemedelca, ako vieme, preháňajú pre pár korún, za ten čas sa iným odpušťajú na tisícovky a niekdy i milionové daňové nedoplatky.

Vieme, že dnešná vláda nemá na ružiach ustlané, vieme, že dneska sa ťažko hospodári, ale hospodáriť v dobách dobrej konjunktúry a k tomu ešte s prebytkov dobrej prosperite neni ťažké umenie. Dnešná naša vláda musí ukázať svoje schopnosti, doviesť spravovať tento štát i vtedy, keď príjmy sú malé. Naša terajšia vláda už pri svojom zrodení dokázala, že má chuť ku práci, že má chuť k napravovaniu zanedbaných a pokazených vecí, a schopnosti jej chvála Bohu tiež nechýbajú. Preto úfam, že sa postará, aby dôvera v tento štát bola opäť pozdvihnutá.

Preto my roľníci od tejto našej vlády žiadame v prvom rade urovnanie cenové. Zemedelstvo nemôže byť odstrkované. Zemedelec nemôže už ďalej pracovať, aby druhí z jeho práce tyli, zemedelec nemôže lacno predávať a draho kupovať, lebo to ináč vede k jeho úplnej záhube. Naša cenová politika je dnes takého rázu, že rozum človeka zostane stáť. Zemedelec niekoľko rokov pracuje a predáva za ceny predválečné, ale na druhej strane, keď niečo kupuje, je to všetko tak drahé, že desaťkrát ba i viace než desetkráť musí platiť. Tak to ďalej ísť nemôže a preto úfame, že naša vláda odstraní tieto krivdy.

My dnes predávame živú váhu dobytka za jednu až dve Kč jeden kg živej váhy. Avšak za ten čas v obchodoch sa predáva mäso za 10 až 12 Kč kilogram. Bravčový dobytok predávame po 5 až 6 Kč, ale v obchodoch sa platí za to 14 až 20 Kč. Páni moji, s takouto politikou cenovou u nás nemôžme ďaleko prísť. Vláda, a aj všetci naši hospodárski činitelia musia vedeť, že je nemožné, aby u nás slievarske železo platilo sa o 29 až 36 Kč drahšie než v Nemecku, Anglii, Francii a Belgii. Takúto cenovú politiku tuná nemôže nikto trpeť.

Ďalej žiadame našu vládu, aby to parenište komunizmu, tie kartely v republike Československej, už raz odstránila, aby sa postarala o odstranenie tych, ktorí najviac znepokojujú našu verejnosť. Ako som bol už spomenul, náš sedliak nemôže to sniesť, že ceny mu diktuju ľudia, ktorí nemajú ani toho najmenšieho súcitu k nemu a k tomuto štátu. Znechutený, znevážený a odstrčený zemedelec chce už raz videť, že našiel ochranu v našom štáte.

Zemedelstvo, od ktorého závisí všetko podnikanie, padá pod ťarchou zemedelských dlhov. Na východnom Slovensku takmer 50% roľníckych usadlostí je v rukách pána Kohna, fiškálov a bank. Len v piati okresoch Šariša je zemedelstvo zadlžené až 68 mil. Kč. To len v bankách, ale pri pokútnom požičiavaní má vypožičané prez 30 milionov Kč, za ktoré peniaze platí až prez 20% úrokov. Ba mal som prípady, že jedna sedliačka, ktorá mala jedného koníčka a dve kravičky, musela za pôžičku 100 Kč robiť jeden celý deň s koníkom. Na peniaze prepočítané platila 36% úrokov do roka. Preto treba už raz postarať sa o zemedelstvo i v tomto prípade a je možné mu buďto pomôcť tým, že sa zdvihne cena jeho výrobkov, alebo urobiť to tak, ako to urobilo Rumunsko, že sa snížia tie jeho dlhy, alebo sa mu umožní umorovaním jeho dlh platiť. Keď bolo dosť prostriedkov, ako bolo dnes povedané v tejto snemovni na chránenie špekulantov, na pomoženie bankám a priemyslu, musia sa najsť prostriedky i na pomoženie týmto zemedelcom, ináč ztratí náš zemedelec, ako som už povedal, i ten posledný cit k republike, ktorý dnes ešte má.

O sociálnej politike najradšie aby človek ani nehovoril. Koľkokráť bolo tu už o jej krivdách povedané. Nech si pánovia ľavice už jedenkráť vezmú pred seba to, že pred niekoľko rokmi za 1 q jačmeňa vyplatil roľník nemocenskej poistovni za 4 či 5 delníkov a dnes nemôžeme za 1 q jačmeňa vyplatiť ani dvoch delníkov. Ako môže zemedelec prijať do služieb sluhu, keď ani na jeho poistenie nevyrobí a preto musí nechať pole ležať ladom. Keď len nemocenská pokladňa tento výťažok zje. To musíme pravdu proste povedať, nech sa to pánom páčí alebo nepáčí, že náprava prísť musí, inak si to vymôže robotníctvo samo, lebo bieda núti zvedať hlasu tých najchudobnejších proti takému nesociálnemu pokračovaniu s nimi.

Ku koncu chcel bych ešte niečo povedať. U nás sa často spomína úpravy hraníc, války a mieru a niečoho podobného. My Slováci čo najrozhodnejšie musíme protestovať proti každému, kto v republike Československej nezodpovedne hovorí o hraniciach nášho štátu. (Výborně!) Musíme riecť tým pánom, ktorí zabúdajú na to, čo majú povedať a čo nie, že my Slováci bojovali sme za Prahu, Plzeň a Cheb tak ako za Bratislavu, Košice a Užhorod! (Výborně! - Potlesk.) My si svojej zeme nedáme ani piaď vziať, lebo je draho vykúpená nielen našimi obeťmi, ktoré ešte máme v pamäti, ale i obeťmi našich otcov, ktorí za túto zem toľko rokov v žalároch trpeli.

Na jedno chcel bych upozorniť hlavne našich pánov v Prahe, aby jedenraz prestali svoje fantazie s mierom a niečo podobného vykladať, aby prestali sa honosiť rozličnými zákroky v pozahraniciach, že nám bude snáď pomožené, lebo myslím, že nám bude pomožené tak, ako je dnes pomožené Číne. My si musíme samy pomôcť a doma sa pripraviť, abysme skutočne nežili taký rok, ako sme prežili roku 1919. Väčší pozor za Dunaj, lebo vidíme, že tí z poza neho sú všeho schopní a sú schopní i k tomu, čo bolo v roku 1919. (Posl. Machník: Bude horší, poneváč sme dnes pripravení!) Áno, bude horší, ale pre nich, nie pre nás. My sme 1919 rok prežili, ale dostali sme ponaučenie, že každá siaha zeme našej musí byť draho vykúpená pánmi z Budapešti. Ľahko už im to nepôjde! Žiadam tunajších činiteľov, aby sa starali o našu pohotovosť, my Slováci budeme vám, svojim najbližším bratrom, vďačný a verní v tomto boji, verni ako dosiaľ sme vždy boli. (Výborně!)

Jedno však ku koncu ešte musím spomenúť, že jestli by bolo zapríčinené i sebemenšie nešťastie z viny našich pánov, ktorí tuná mali právo rozhodovať a o nás sa starať, v prvom rade budú za to oni pykať. (Výborně! - Potlesk.)

Předseda (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

Před ukončením schůze ještě sděluji:

Dovolenou dal jsem: na dnešní schůzi posl. Vierecklovi; na tento týden posl. Kaliňákovi - pro neodkladné zaměstnání.

Žádosti kraj. trest. soudu v Praze ze dne 5. května 1931, č. Nt XIX 2/31, ze dne 19. února 1932, č. Nt XIX 3/32, a ze dne 11. dubna 1932, č. Nt XIX 4/32, za souhlas s trest. stíháním posl. Neumeistra pro přečiny proti bezpečnosti cti spáchané tiskem byly vyřízeny smírem (č. J 347, 443 a 451-III, presid. sdělení 119., 170. a 179. schůze).

Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští schůze konala zítra v pátek dne 3. února 1933 v 9 hod. dopol. s

Nevyřízené odstavce pořadu 242. schůze.

Jsou snad nějaké námitky proti tomuto návrhu? (Nebyly.)

Není jich.

Končím schůzi.