Dnes ide tento človek pánom do koncertu kov. (Čujte!) Večerné "České slovo" so škodoradousťou hovorí: Komunistický starosta prepil peniaze a poslanec strany nár. socialistickej, pán Polívka, prehlásil s tohoto miesta, že je to degenerovaný slovenský ľud. To, čo si nedovolili maďarskí grofi, to, čo si nedovolila maďarská hierarchia povedať o slovenskom ľude a napľuvať mu takto priamo do očí, to si dovolí poslanec, to si dovolí národný socialista prehlásiť. Jestli by ste vy tak bol degenerovaný ako ten ľud! Vy ste nevidel tak krásnych ľudí, vy ste nevidel vo vašom živote tak poriadnych ľudí, ako sú ľudia v Horehroní. A vy sa opovažujete riekať o tomto ľude, že je degenerovaný? Iste že tento ľud v celej Československej republike je najzdravejšou časťou ľudu. A keď som sa ich pýtal, ako pri vašom hlade, pri vašej biede môžete byť tak krásni, odpovedali mi: "My sami sa tomu divíme. Možná, že je to dobré podnebie, v ňomž žijeme v Horehroní." Priveďte, pane Polívko, svoju rodinu a postavte ju vedľa ktoréhokoľvek toho degenerovaného a dovedeme človeka, ktorý bude o tom rozhodovať. Iste povie, že rodina vaša je degenerovaná proti tým ľuďom, ktorí tam žijú.

Ale každý hnoj, každá špina má byť teraz nahádzaná na tento ľud. Keď sa im nepomohlo, nedalo sa im to, tak teraz prichádza sa s alkoholizmom, s degenerovaním. Upozorňujem, pánovia, že z tohoto degenerovaného ľudu vám bude ešte horko, potiť sa z toho budete krvou. (Tak jest! - Výkřiky posl. Kopeckého.)

A čo si dovolil pán zemský prezident Országh? Keď bol dávaný na minulom zasedaní návrh na pomoc Horehroní v krajinskom úrade krajinským poslancom soudr. Králikom, bol ten návrh tiež odhlasovaný, ale leží ešte do dnes v šuplíku krajského prezidenta Országha a Jesenského. Títo ľudia nedostali ešte ani haliera, ale tento pán si dovolí nedať slovo vtedy, jestli soc. dem. poslanec Korman obviňuje z krvipreliatia komunistov, ale krajinský prezident Országh schvaľuje to, čo predniesol socialfašista Korman. Jestli sa chce proti tomu ohradiť, jestli chce poslanec komunistickej strany to vysvetliť a poukázať na príčiny, ktoré viedly ku krvipreliatiu, vtedy demokratický spôsob pána Országha, o jehož rozumu pochybujeme, jednoducho nepripustí ku slovu krajinského poslanca, ktorého odkazuje, že má ísť a hovoriť na sedrii, že má hovoriť na štátnom zastupiteľstve v Banskej Bystrici.

Teda tak ďaleko sme dospeli. Jestli sa má vyvrátiť a ukázať im, kde je pravá príčina, niesú pripúšťaní ku slovu.

Prosím, jestli sa hovorí o týchto ľuďoch na Horehroní, ako žijú, prosím, pane predseda, ráčte sa podívať (předkládá místopředsedovi Roudnickému chléb), to je jedlo, ktoré tam robotníci jedia, to je chlieb. Keď mi v jednej chalupe hovorili: Pán poslanec, okoštujte to, jestli sa to dá jesť, musím priznať, že som to mal v ústach najmenej 10 minút a cez hltan som to nemohol prepustiť. Za takých okolností tento ľud trpí a neprišli českí páni, neprišli slovenskí páni, aby pomohli týmto ľuďom vzdor tomu, že tu bol materiál, vzdor tomu, že sme vznášali všetky možné veci, aby sme dokázali, ako ten ľud tam žije. Ale neprišlo sa k tomu, neprišlo sa k pomoci, trebárs sa dávajú celé miliony na rôzne korupčné veci a trebárs sa dávajú miliony na nejaké športovné veci, ale neni ani haliera na to, aby sa zahnala bieda, aby sa pomohlo pracujúcemu ľudu Slovenska.

Iste, že nie prvýkráť protestujeme s tohoto miesta, nie prvýkráť hovoríme a upozorňujeme, nie prvýkráť žiadame, aby bolo tomuto ľudu pomožené. Je to už 10kráť a 10kráť a vždy páni len vtedy prijdú, keď četníci idú zachraňovať štátnu autoritu bodákmi a guľkami. Takto chcú nasýtiť pracujúci ľud. A pri tom páni myslia, že snáď odstrašia a odvedú tento ľud od boja. Ale mýlite sa, páni, choďte na Polomku, choďte do Bacúchu, choďte na tieto miesta a budete videť, že jestli ten ľud doteraz hovoril, že komunisti im ukazujú cesty, tak sa len utvrdil, len dôkaz pravdy získal tým, jestli sa proti nemu takým brutálnym spôsobom zakročilo. A iste že nepomôžu a zluhajú vaše pušky a vaše bajonety. Možná, že stačia vám ešte dneska, možná zajtra a pozajtra, ale je otázka, čo bude ďalej. A nielen to, nielen že odpovedala slovenská pracujúca trieda proti tomuto teroru, ale čo je chvalitebné: odpovedala i bansko-bystrická posádka, i vojaci bansko-bystrickí hovorili: (Potlesk komunistických poslanců.)

My toto si bereme ako jeden účet, ktorý budeme vyrovnávať, a tešte sa, páni! [ ]. (Výkřiky komunistických poslanců.)

A celá pracujúca trieda Slovenska pohla sa a preto hovoríme ešte jedenkráť: Dnes stačia vám ešte bodáky a guľky, ale je otázka, ak to bude ďalej.

Menom klubu komunistických poslancov dávam následovné prevolanie: Súdruhovia, kamarádi, bratia! Znovu tiekla krv pracujúceho ľudu na Slovensku. [ ]. Do Polomky prišli páni prevádzať exekúciu. Išli predávať majetok maloroľníkovi za dlžobu 800 Kč a vydražili za dom, ktorý stál 28.000 Kč, 600 Kč! Maloroľníci a robotníci obce Polomky však nedovolili ožobráčiť ich druha, nedovolili, aby ho páni vyhnali aj s rodinou z domu, na ktorý po celý život drhnul. Počuli od komunistov, čo je to solidarita, čo je to dúchať do jedného mecha, spoločne, spojenými silami sa brániť proti pánom. Vyšli z chalúp, pozbiehali sa a znemožnili prevedenie dražby, vyhnali pánov aj s exekutormi z dediny.

Potom prišla "spravodlivosť", četníci prišli zatýkať. Ale nezatýkali tých fiškálov a úžerníkov, ktorí oberajú maloroľníkov o celé ich majetky. Prišli zatýkať maloroľníkov a robotníkov. Prišli o polnoci pokradomky, [ ], lebo už vedeli, čo je to solidarita ľudu. Ale táto solidarita nespala ani v noci. Maloroľníci a robotníci obce Polomky, ich ženy a ich deti sa postavili na nohy. Bránili znova svojich kamarádov, tých, ktorých chceli zatýkať. A četníci strieľali. Strieľali ako pred tým na Horehroní v Telgárte do štrajkujúcich robotníkov, a ako v iných miestach Slovenska, v Holiči do nezamestnaných robotníkov, keď žiadali prácu, v Košútoch do zemerobotníkov, keď si štrajkom vymáhali kus chleba, strieľali ako v celom rade miest tejto panskej republiky.

Smrť maloroľníkov v Polomke volá, kričí! To zabili jedných z nás všetkých, z nás vykorisťovaných a odieraných, hladujúcich a trpiacich, porobených a ubíjaných. Veď hladuje a trpí všetok pracujúci ľud Slovenska. Pracujúci ľud Slovenska, slovenský, nemecký a maďarský ľud na Slovensku trpí, nesmierne trpí pod jarmom českých a s nimi spojených domácich slovenských pánov. Polomka volá, Polomka kričí, že to už prišlo až moc ďaleko na Slovensku, že už to takto ďalej nejde, že celý pracujúci národ musí povstať na svoju obranu. V krvavej reži na Horehroní vidíme predovšetkým údel maloroľníkov na oslobodenom Slovensku. K vám, bratia maloroľníci, sa obracia komunistická strana v prvom rade. Nás všade tak odierajú ako maloroľníkov v Polomke. Exekútori sa stali postrachom slovenskej dediny. Niet dediny, na ktorej by nešarapatili, denne bručia bubny na dedinách a volajú k dražbám, k vypredávaniu maloroľníckych zastáviek. To nie je ojedinelý prípad v Polomke, že prichádzajú užerníci, bankári, kšeftári, vysiavači ľudu, ktorí skupujú za bagatel celý životný, potom presiakly majetok chudoby. Predávajú za dane a slovenských maloroľníkov tlačia nadpriemerne vysoké dane, predávajú za dlhy - a zo slovenských maloroľníkov pumpujú českí a slovenskí bankári dvojnásobné úroky.

Voláme: Dosť všetkého toho! [ ]. Okamžite zastavte exekúcie! Zastavte exekúcie u maloroľníkov a maloživnostníkov a u chudoby vôbec! Nech nevkročí viac exekútorova noha do slovenskej dediny! Nech idú exekútori na fabrikantov, bankárov, veľkostatkárov, vykorisťovateľov a príživníkov slovenského ľudu. Komunistická strana, bratia maloroľníci, volá, že je to vo vašej moci, aby boly exekúcie zastavené. Páni síce teraz, keď kypí krv z ľudu nad ich strašným činom na Horehroní, začínajú sľubovať, že vydajú zákon, aby exekúcie boly miernejšie. Ale pamätajme si, že panská láska na zajačom chvoste visí. Pánske sľuby, prázdné hlúby. Slovenský roľnícky ľud nemôže veriť panským sľubom o miernejších exekúciách, ľud potrebuje okamžité zastavenie všetkých a akýchkoľvek exekúcií, keď si ľud sám nepomôže, nikto mu nepomôže.

Preto vyzývame maloroľníkov: Sídite sa všetci na všetkých dedinách, zvoľte si výbory chudoby, poraďte sa a [ ] žiadajte u úradov zastavenie exekúcií a splnenie druhých vašich požiadavkov, kým nebudú exekúcie skutočne zastavené, kým nebudú vaše požiadavky splnené.

Súčasne voláme k robotníctvu: Súdruhovia, kamarádi, maloroľníci sú vaši bratia. Sami sa sjednoťte a jednotne bojujte proti útokom zamestnávateľov, súčasne však podajte bratskú ruku maloroľníkom a pomáhajte im zo všetkých síl [ ], pomôžte im a maloživnostníkom [ ] zastaviť exekúcie. [ ].

Páni ľudáci, páni z maďarských a nemeckých pánskych strán nás chcú obalamútiť povedačkami o záujmoch slovenského, maďarského a nemeckého národa, ale neverte im - chudoba nemôže ísť so slovenskými a maďarskými pánmi, lebo to by bolo tak, ako keby sme dobrovoľne kladli hlavy na špalok. Soc. dem. vodcovia sedia vo vláde: aj oni sú zodpovední za strieľanie do ľudu, oni pomáhajú zbiedačovať pracujúci ľud Slovenska.

Uvedomte si, koľko je nás na Slovensku, z ktorých páni cicajú krv, z ktorých práce a hladu bohatnú. Sme veľká, niekoľkomilionová armáda chudoby. Keď sa táto armáda sjednotí a postaví spolu s pracujúcim ľudom v celom Československu proti pánom, [ ].

Jestli krvipreliatie v Polomke pobúrilo pracujúci ľud celého Slovenska, jestli krvipreliatie v Polomke pobúrilo pracujúcu triedu celého Československa, volám ešte jedenkráť: Robotníci Slovenska, robotníci historických zemí, postavte sa ako jeden muž [ ]. Protestujte proti tomuto krvipreliatiu! (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.

Dávám slovo k doslovu zpravodaji výboru zahraničního, p. posl. Hrušovskému.

Zpravodaj posl. Hrušovský: Veľactená snemovňa! Na dennom poriadu bola prezatýmna obchodná dohoda medzi republikou Československou a republikou Gréckou. Jediný rečník, ktorý sa mimo zpravodaja účastnil tejto debaty, nezaoberal sa predmetom, ktorý je na dennom poriadu, ale prejednával vec poľutovaniahodného prípadu, straty ľudských životov v Polomke.

Ja nemôžem sa ako zpravodaj zahraničného výboru zaoberať s jeho vývody, poneváč to nepatrí k veci. Ale ako člen klubu národne socialistickej strany musím reagovať na jeden jeho výrok, ktorý sa týkal môjho klubovného kol. Polívky. Kol. Polívka, bol som prítomný pri jeho reči, nepoužil toho výrazu, alebo aspoň nie v tom znení, ako tu predrečník prednášal. (Odpor poslanců strany komunistické.)

Kol. Polívka povedal, čo myslím ani rečníci komunistickí nemôžu popierať, že tam, kde je uvoľnená možnosť alkoholizovania, pôsobí to degeneračne na každého. To je správna vec, to nemôžete vy popierať. (Výkřiky poslanců strany komunistické: To je argument!) To nie je argument, ale to je pravda. Ostatne ohľadne Polomky podaly koalované strany spoločnú interpeláciu a my tu nemôžeme vynášať napred výrok.. (Výkřiky poslanců strany komunistické.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Prosím o klid.

Zpravodaj posl. Hrušovský (pokračuje): ... ale musíme počkať na to, ako bude skončené šetrenie a aký materiál bude predložený, pravda. Odmietam výroky predrečníka namierené na nár. socialistickú stranu. (Výkřiky komunistických poslanců.) Není pravda, že by kol. Polívka nemal odvahy predstúpiť pred slovenský ľud. Keby mali len komunistickí poslanci vždy odvahu ísť tam, kde sú srážky, ktoré vyvolali, aby tam boli osobne prítomní. (Výkřiky komunistických poslanců. - Posl. Vallo: Kde sme to vyvolali, choďte to hovoriť priamo tým robotníkom!) Vy vykrucujete slová, nemusíte vykrucovať rečníkové slová. (Stálé výkřiky komunistických poslanců.) Nemusíte vykrucovať slová, ktoré tu práve teraz hovorím. Spomínam, aby ste mali odvahu pri iných priležitostiach osobne sa postaviť na čelo demonštrantov. (Výkřiky posl. Gottwalda.) Iného nehovorím, ľen to bolo nutné poznamenať, čo som považoval za potrebné vzhľadom na česť svojho klubovného kolegu. Tým som ukončil. (Potlesk.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Dávám slovo k doslovu zpravodaji výboru živnostensko-obchodního, p. posl. Netolickému.

Zpravodaj posl. Netolický: Vážená sněmovno! Připojuji se k prohlášení kol. Hrušovského, pokud se týče jeho stanoviska k předmětu, který je na pořadu schůze, i k prohlášení, které učinil za klub nár. socialistický. Byl jsem též přítomen řeči klubovního kolegy Polívky, ve které bylo přece řečeno podmínečně, že komunistická ani jiná strana nebude chtít pracovat s lidmi degenerovanými. Tedy nenazval Slováky nebo lid v okolí Polomky degenerovanými, nýbrž vyslovil názor, že nikdo nebude chtít pracovati k degenerování tamějšího obyvatelstva. Vypadá to tak, že páni z komunistické strany zúmyslně vyvolávají scény a vytrhují slova, aby nekvalifikovaným způsobem napadali kolegy druhé. (Souhlas.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Hlasování o tomto odstavci pořadu odložím na dobu pozdější a přistoupím k projednávání odstavce dalšího. (Námitek nebylo.)

Námitek není.

Budeme tudíž projednávati další odstavec pořadu, jímž je: