Vláda dnešná totíž po veľkých porodných bolestiach utvorila sa r. 1929 a prvým, smieme-li sa tak vyjadriť, obchodným rokom dnešnej vlády bol štátny rozpočtový preliminár na r. 1930 a státné hospodárstvo v r. 1930 a tento rok bol zároveň prvou a veľkou zaťažkacou zkúškou vlády. Táto zkúška podľa svedoctva predloženého nám v záverečnom účte končila katastrofálne, lebo ihneď v prvom roku, keď vzala vedenie do ruky, končil záverečný účet štátu ztratou okrúhle 670 milionov Kč. Je to deficit tak horibilný, že išlo-li by o ztratu tak veľkých rozmerov u ktoréhokoľvek podniku iného, štátny zástupca by ihneď zahájil prácu, podnik žiadal by o konkurs, avšak v každom páde vedenie podniku odvodilo by dôsledky a svoje miesto postúpilo by osobám povolanejším.

Dnešný vládny režím však naproti tomu ani sa len neomlúva, ani sa nezapýri, ale ako keby sa nebolo stalo nič, húževnate lpí na sametových kreslách a svojou nemohúcnosťou vedie do katastrofálneho víru loď štátu, ktorej sa zmocnila tak rečeno pathologickou sebavôľou.

Pánovia! Nie je to konštatácia opozície prehnanej, ktorá chce robiť opozíciu za každú cenu, ale práve ciferné stĺpce predloženého nám štátneho záverečného účtu zasadzujú rany do očí vlády.

Posledné záchvevy konjunktúry rokov predchozích boly v r. 1930 ešte citeľné. A republika oslavovala opojenie a užívala prvé desaťročie slavené v znamení konsolidácie. Vláda z vysoka prizvukuje konsolidáciu, bezpečné ustálenie pomerov, a tedy tým ťažšia je jej odpovednosť za to, že prez to všetko sotva najdeme v záverečnom účte položku, ktorá by sa čo len priblížne shodovala s patričnou položkou rozpočtového prelimináru.

Tak prekročilo rozpočet ministerské predsedníctvo takmer dvoma milionami korún, ministerstvo zahraničia 4 3/4 milionami korún, ministerstvo nár. obrany takmer dvanásť milionami korún, ministerstvo soc. pečlivosti asi 17 milionami korún a štátna pokladňa približne 48 milionami korún.

Kapitola XI finančného zákona odhlasovaného spolu s rozpočtovým návrhom na rok 1930 určite vyslovuje, že k prekročeniu rozpočtového úveru vyžaduje sa nezbytne súhlas Národného shromaždenia, a tento súhlas podľa prejavu najvyššieho účetného kontrolného úradu musí si príslušný odpovedný minister vyžiadať ešte pred poukázaním obnosu presahujúceho úver rozpočtový.

Tážem sa: Zda sa tak stalo čo len v jedinom prípade pri horejších prekročeních úveru? Zda pán minister zahraničia a pán minister nár. obrany čo len v jedinom prípade predložili Národnému shromaždeniu žiadosť o povolenie prekročenia úveru? Podľa mojej vedomosti dosiaľ sa tak nestalo.

V štáte demokratickom tvoríme tento zákonodarný sbor z poverenia najširších vrstiev ľudu a v dôsledku dôvery kladenej v nás veškerenstvom štátneho občianstva je našou povinnosťou kontrolovať zachovávanie zákonov sankcionovaných, a to v prvom rade u tých, čo snášajú za nás zodpovednosť. A preto v mene svojho kľubu, reprezentujúceho približne štvrť miliona voličov, vznášam obžalobu pre porušenie zákona tuná v tvár tejto snemovne proti týmto dvom pánom ministrom a z poverenia našich voličov žiadam vysvetlenie k ospravedlneniu ich jednania. Na akom morálnom podklade požadujete od širokých vrstiev poplatníkov rešpektovanie zákonov, keď sami nepokladáte predpisy štátnych zákonov za rozhodne záväzné? Je-li divu, jestliže sa anarchia šírí? Je k poľutovaniu, že práve poslanec opozičný musí na to upozorňovať vládu, ktorá s predstieranou puritánskou rigorozitou sohrala len pred nedávnom rolu purifikátora.

A však podívajme sa detailnejšie na jednotlivé položky štátneho záverečného účtu. I keď krátkosť času nedovoľuje, abych sa púšťal do rozboru každej jednotlivej položky, predsa vychytím niekoľko okatých položiek, ktoré nám ukážu v naprostej nahote virtuálny obraz nezodpovedne ľahkomyseľného hospodárenia dnešného vládneho režimu.

Poukazujem ihneď na predsedníctvo tohoto ctihodného sboru, tejto poslaneckej snemovne, ktoré svoje mimoriadné výdaje prekročilo o 1/2 milionu korún, lebo miestnosti, ktoré 10 rokov vyhovovaly, v jedenástom roku už nevyhovujú svojmu účelu a prepychovým zariadením bolo treba adaptovať miestnosti nové. Vôbec s touto lepšieho osudu hodnou snemovňou zákonodarstva má sa vec tak, že takmer stále sa opravuje, spravuje, a mal pravdu istý český zákonodarca, keď povedal, že kto chce mať zabezpečenú prácu až do konca svojho života, nech sa prihlási do poslaneckej snemovne za - zedníka.

Riadné vecné výdaje ústredného úradu ministerského predsedníctva určil rozpočtový preliminár 1 1/2 mil. korún, avšak podľa dát záverečného účtu prekročilo tento obnos predsedníctvo vlády takmer 50.000 korunami v dôsledku neočakávaného vzrastu obligátnych reprezentačných výdajov. Zase tá megalomania, ktorá kričí z každého kúta mladej československej demokracie.

Trpký úsmech vyvoláva položka, podľa ktorej prevádzanie úsporných reglementácií v štátnej verejnej správe v r. 1930 ztrávilo takmer 200.000 korún. Aká práca bola za tieto peniaze vykonaná, to najlepšie charakterizoval istý môj kolega český zákonodarca v tomto sbore, keď dovodzoval, že činnosť celej úspornej komisie bola vyčerpaná tým, že zmenila číslovanie štátnych aut, lebo začínala byť nepríjemnou určitá stálá rubrika jedného českého listu o tom, ako často a kto aké výlety konal v štátnych autách.

Štátny štatistický úrad pri sčítaní ľudu v r. 1930 prekročil preliminár o 2 1/2 mil. Kč a jeho udržovanie stálo 34 mil. Kč. Podľa dôvodovej zprávy bolo treba úrad reorganizovať, boly zakúpené nové moderné počítacie stroje, aby práca podľa prejavov zodpovedných vládnych činiteľov čo najrýchlejšie a čo najpresnejšie mohľa byť vykonaná. A ajhľa, uplynulo už 16 mesiacov od sčítania ľudu a štatisticky úrad ešte ani do dnes neuverejnil úradné dáta sčítania ľudu na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, ktoré dáta sú predsa rozhodnej významnosti pri práve prevádzaných voľbách do obcí. Náš klub už niekoľkokráť požadoval bezodkladné uverejnenie týchto dát a môj kol. poslanec v interpelácii žiadal o nápravu, avšak príslušní činitelia zabalili sa až po uši a hlboko mlčia. Snáď tie moderné stroje predsa len nesplnily nádeje v ních kladené, alebo snáď ani nie tak stroje, ako skôr úradný aparát, ktorý s týmito strojami pracuje, nejednal s odbornosťou príslušnými činiteľmi požadovanou a snáď ľudskou silou treba teraz prevádzať korekcie?

Záverečný účet ministerstva zahraničia nesie zase na sebe znamenie megalomanie. Reprezentačné vecné výdavky, rozpočítané na 18 mil. Kč, prekročilo okrúhle o 3 mil. Kč a tak utratilo na tento účel dohromady 21 mil. Kč. Pri tom vydalo sa na cudzozemskú a inú propagandu 40 mil. Kč a tedy spolu s 12 mil. Kč vykázanými pod týmto titulom v rezorte predsedníctva vlády vydané bolo dohromady 52 mil. Kč, a to len preto, aby cudzina slušne bola oboznámená s touto malou zemou so 14 milionovým obyvateľstvom. Do akej miery dosiahla táto obrovská suma svojho účelu, po tejto stránke je príznačné, že - myslím bolo to práve v r. 1930 - podľa vtedajších zpráv českých listov na jednej medzinárodnej športovej slavnosti v Paríži francúzska hudba na poctu československého reprezentačného mužstva zahrala - hymnu maďarskú.

Nás však, Maďarov, zvlášte zaujíma veľmi nápadná položka 14 1/2 mil. Kč vykázaná medzi výdajami rezortu zahraničia, ktorej sa použilo k účelom akcie v prospech tak zv. ruských bežencov, čím o maličkosť 6 1/2 mil. Kč bola prekročená suma rozpočítaná pre tento účel, ač minister prejavil, že likvidácia tejto akcie je už zahájená. Ako táto likvidácia pokročila a akých rozmerov nadobudla, na to posviecuje okolnosť, že v rámci rezortu zemedelského je vykázaná pod stejným titulom ešte suma 3 mil. Kč, a totíž táto akcia stála v r. 1930 len 17 1/2 mil. Kč. V stejnej dobe bolo dané na kulturné účele Maďarstva v Podkarpatskej Rusi - nehľadiac k nepatrnej podpore danej divadlám - 1300 Kč, rešp. len 1 000 Kč, lebo istá korporácia, ktorej chceli dať 300 Kč, túto žobrácku almužnu odmietla. Je ku podivu, že vláda má vždycky dostatok peňazí k podporovaniu občanov štátu cudzieho, avšak keď prezident republiky v desiatom roku jestvovania republiky daroval jeden milion Kč z národného daru 20 mil. Kč, obdržaného k jubileu, za účelom založenia tak zv. maďarského vedeckého orgánu, v tej dobe československá tlač a takmer celá česká a slovenská verejnosť skoro jednohlasne sa ozvala a neraz prekročila vo svojích prejavoch i mieru prípustnej kritiky voči hlave štátu. Nezazlievame a nezávidíme Rusom, ktorí svoju vlasť ztratili a sú hodní lepšieho osudu, poskytnutý im kus chleba, avšak tážem sa: dávate-li takéto hojné almužny z krvopotných berných halierov otrhaných a hladujúcich maďarských štátnych občanov v dobe, kedy Maďarstvo musí svádzať boj až na ostrie noža za svoje minimálné práva medzinárodné i ústavne zabezpečené - či to nie je lžihumanizmom? Alebo - čo sa ani neodvažujem predpokladať - má-li byť táto suma iba výkupným za svedomie a má-li ona dokazovať semo tamo tajne roztrušované šepty o legendárních milionových zlatých pokladech legií na Sibíri?

Výdajová položka ministerstva nár. obrany vykazuje deficit 11 1/2 mil. Kč, jeho príjmová položka deficit takmer 6 mil. Kč, a tedy ministerstvo to prekročilo rozpočtový preliminár obnosom dohromady 17 1/2 mil. Kč. Francúzska vojenská misia ešte vždy stojí 2 1/2 mil. Kč, vojenské muzeum stálo 2 mil. Kč a pražský centrálny dom československých lekárov obdržal darom od tohoto ministerstva 50.000 Kč. Kto vlastne a pod akým právnym titulom obdržal tento obnos, to z tohoto záverečného účtu nie je zjavné.

Udržovanie naprosto zbytočného ministerstva unifikácie stálo viac než 2 mil. Kč a z toho jedine výdaje osobné pohltily 1,700.000 Kč! Nuže či možno a lzä z trpkých halierov poplatníkov prevádzať takýto prepych a udržovať zbytočné inštitúcie?

Univerzity a vysoké školy stály 154 mil. Kč. Podľa početného pomeru obyvateľstva 5% tohoto obnosu, t. j. 7,700.000 Kč, patrilo by Maďarom, avšak Maďarstvo nemá do dnešného dňa ani jedinej maďarskej fakulty, nemluviac ani o úplnej vysokej škole! V Prahe však je ruská právnická univerzita, jejž naklady hojne sú hradené zo 17 1/2 mil. Kč použitých na ruskú akciu.

Ministerstvo zemedelstva vynaložilo na podporu družstiev 16 1/2 mil. Kč a zasa sa namaňuje otázka: či z tohoto obnosu dostaly tiež družstvá maďarské čo len jeden halier?

Pozemkový úrad - tento malý štát v malom štáte - stál 23 1/2 mil. Kč, z čoho len výdaje osobné pohltily maličkosť 20 mil. Kč, a je to len suma, ktorú táto inštitúcia pohltila v rámci rozpočtu z berných halierov poplatníkov. Koľko vyssála pri rozparcelovaní lesných a zemedelských veľkostatkov, o tom žiaľ nenajdeme dáta v záverečnom účtu, avšak denná tlač semo tamo, a to ani nie veľmi zriedkavo, prináša prípady na osveženie duše.

Vecné výdaje ústredného úradu ministerstva obchodu prekročily preliminár obnosom 306.000 Kč a podľa dôvodovej zprávy toto prekročenie úveru vyvolané bolo prílišným vzrastom ciest do cudziny. Zda na týchto cestách podarilo sa zlepšiť o niečo obchodnú rozvahu zeme stále sa zhoršujúcu, na to zdrcujúcu odpoveď dáva rozvaha zahraničného obchodu republiky.

Z položiek mimorezortných výdajov sa dozvieme, že štátna pokladňa vydala na české numizmatické mince a na úhradu pokladničných defraudácií viac ako 1 mil. Kč; stavebné družstvo československých legionárov dostalo pôžičku 2 1/2 mil. Kč, a to za akých výhodných podmienok, jasným dôkazom toho je, že družstvo v r. 1930 vrátilo na úmore a úrokoch úhrnom 11.000 Kč, t. j. nie celých 0.05% obnosu pôžičky. K pôde pripútaní, živelnými škodami postižení a pod bernými bremenami klesajúci gazdovia a zemerobotníci Slovenska a Podkarpatskej Rusi zaplatili alebo odpracovali by si i stonásobok toho, keby sa im nejakej núdzovej pôžičky dostalo. Avšak márne obracajú sa k úradom: výdelečná a komanditná spoločnosť, sediaca v lone koalície, odbaví ich jednoduchým škrtom pera "nelze vyhověti".

Živnostenské spoločenstvá a družstvá navzájomnej podpory dostaly pôžičku 25 mil. Kč, pravdepodobne tiež nie za veľmi ťažkých podmienok - avšak že by i jeden takýto maďarský spolok alebo družstvo boly niečo obdržaly, o tom nieto zmienky v účte záverečnom - a predsa najmenej 5 mil. Kč z tohoto obnosu bolo by patrilo tiež podobným inštitúciám Maďarov podľa úmeru počtu obyvateľstva a snášania daňových bremien.

Novum je v štátnom záverečnom účte rozvahový výkaz majetku štátnych závodov. Dozvieme sa z neho, že imanie štátnej mincovne v Kremnici odhadnuté je obnosom 14 1/2 mil. Kč a že provozný rok 1930 končil ziskom 2 mil. Kč. Hodnota majetku tabákovej režie odhaduje sa na 2 1/2 miliardy Kč a jej čistý dôchodok figuruje v záverečnom účte takmer 1 1/2 miliardou Kč. Štátne loterie reprezentujú imanie v hodnote 63 1/2 mil. Kč a vo vykazovanom roku pri obrate 115 mil. Kč uzavierajú obchod ziskom 23 1/2 mil. Kč. Imanie pošt a telegrafov ako aj poštovej sporiteľne cení sa na 8 1/2 miliardy Kč a jeho príjmy činily r. 1930 49 1/2 mil. Kč, tedy o 40 mil., t. j. o 50% menej, ako to predvídal rozpočtový preliminár. Majetková rozvaha štátneho zemedelského závodu v Uhřiněvsi vykazuje sa obnosom 8 mil. Kč a rok 1930 uzaviera ziskom úhrnom 100.000 Kč, kým rozpočtový preliminár počítal so ziskom 300.000 Kč.

Tieto štátne závody uzavierajú v r. 1930 so ziskom. Avšak štátne dráhy, ichž majetková hodnota po dľa záverečného účtu činí 18 miliard Kč, uzavierajú provoz so ztratou 198 mil. Kč, a štátné lesné statky pri obrate 707 mil. Kč uzavierajú so ztratou 8 1/2 mil. Kč, ač preliminár počítal so ziskom 31 1/2 mil. Kč.

A tedy úhrnná hodnota všetkého imania štátnych podnikov činí asi 30 miliard Kč a rentabilita tohoto horibilného imania vykazuje sa obnosom iba 1 1/4 miliard Kč a tedy sotva 4%. Avšak i z tohoto obnosu po plnem rôzných záväzkov sotva zbýva 1/2 miliardy Kč čistého, takže rentabilita imania toho sotva presahuje 1%.

Naproti tomu suma štátnych dlhov v r. 1930 činila 33 1/2 miliardy Kč. Zadlženie súkromého hospodárstva podľa štatistiky kapitalizované činí asi 20 miliard Kč. Úhrnom tedy dlhom asi 53 1/2 miliardy Kč je podviazaná hospodárska životná tepna tohoto malého štátu, vyznávajúceho sa hrde za víťaza, ktoré dlhy počítajúc len 5%nú sadzbu úrokovú znamenajú 2 3/4 miliardy Kč ročných a 7 1/2 mil. Kč denných úrokov. Či sa potom možeme diviť, že naše hospodárstvo nemôže toto ťažké bremeno zdolať a že rad radom zkomierajú a vadnú kedysi kvetúce naše priemyselné, obchodné a hospodárske podniky a že v obrovskej miere vzrastá legia nezamestnaných, ktorá dosahuje už milion!

Vklady činia 50 milionov. Je však známe, že v dobe hospodárskej krízy vzrastu kapitálu nepribýva, ale ubýva. Naproti tomu dlhu neubýva, ale pribýva. A tak potom sráznymi kroky blížíme sa úpadku. Keby súkromníka za takýchto majetkových pomerov tížily tak rozmerné dlhy, už by požiadal o konkurs.

Zvláštnou kapitolou záverečného účtu bol by výkaz rozvahy štátnych fondov. Má to však obrovské závady. Dôvodová zpráva záverečného účtu mluví o 97 rôznych fondoch súcich vo štátnej správe, avšak podrobnejšiu zprávu dáva len o hospodárení štátného silničného a štátneho bytového fondu. Aké hospodárenie sa vedie v ostatných 95 fondoch, možno si predstaviť z toho, že sa pokladá za vhodnejšie ani neinformovať o tom vôbec verejnosť. Radšie snesete pre neinformovanosť odium podozrievania, než aby ste so vztýčenou hlavou dali verejnosti vyučtovanie.

Hospodárenie štátneho silničného fondu zaujíma bližšie nás odvekých obyvateľov Slovenska a Podkarpatskej Rusi, lebo z hmotných prostriedkov tohoto fondu dotuje sa z veľkej časti udržovanie štátnych a neštátnych silníc a tu v rozdelení produktívnych investícií odráža sa najlepšie celá tendencia vládnej práce. Tuná v zemiach historických stále prizvukujete zaostalosť Slovenska a Podkarpatskej Rusi a vytýkate hlavne nemožný stav štátnych silníc. So zadosťučinením očakával by tedy každý, že vláda poskytuje podporu v prvej rade tam, kde je tiež podľa jej názoru najpálčivejšia potreba toho. A predsa táto jej predpokladaná lepšia snaha stále je marená určitými neznámymi faktory a podľa ciferných dát záverečného účtu nepodnikajú sa tam investície ani v tej miere, ktorá by týmto zemiam patrila už podľa početného pomeru obyvateľstva. Veď zo sumy 300 mil. Kč, použitej na udržovanie verejných silníc, dali ste na silnice na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi iba 46 1/2 mil. Kč, kým na silnice v zemiach historických 253 1/4 mil. Kč, ač i podľa jednoduchého matematického výpočtu náležaly by Slovensku a Podkarpatskej Rusi investície v cene okrúhle 100 mil. Kč, nehľadiac ani na stupňovanú mieru potreby toho.

Na verejných daniach a poplatkoch vplynulo do štátnej pokladne okrúhle 7 1/2 miliard Kč, t. j. činí to na každú hlavu priemerne a ročne 500 Kč daňového bremena.

Ako kuriozum pripomínam ešte, že podľa dát záverečného účtu štátna pokladňa poskytla tak zv. Millenium-filmu, a filmu Sv. Václava subvenciu jeden mil. Kč a bezúročnú pôžičku 2 mil. Kč. Úhrnom tedy sumu 3 mil. Kč. Najgrotesknejšou z položiek záverečného účtu je však tá, podľa ktorej venovala štátna pokladňa na sanáciu peňažných ústavov úhrnom 6793 Kč. Nuže, ktorá veľká banka bola týmto obnosom sanovaná?

Tým som vo všeobecnosti vyložil zdrcujúce pre dnešný vládny režím data štátneho záverečného účtu na r. 1930. Ač z labyrintu ciferných stĺpcov mohol by som uviesť ešte celý rad porovnaní a číselných dát, súdim, že i sdelené už dáta presvedčivo dokazujú, do akej miery dnešný vládny režim nie je na výške svojho poslania a jak nemožným a neschopným je ku vedeniu vecí štátu. Ba čo viac: je zlomyseľným, farizejským, a v ústach stále s heslom demokratickej rovnosti čo najnespravedlnejšie rozdeľuje sverené mu štátne statky, nejde-li o zeme historické a zvlášte ide-li o záujmy národných menšín.

Nechcem rekriminovať. Bezpočtukráť zmienili sme sa tu už o tom, koľko ťažkých opomenutí a koľko vedomých porušení medzinárodných smlúv dobrovoľne na seba vzatých spáchal dnešný vládny režím na úkor kultúrneho, sociálneho a hospodárskeho blahobytu sem pričlenenej maďarskej menšiny. Zda mám znova pripomínať, že naše maďarské ľudové školy a školy cirkevné s roka na rok postupne a systematicky ubíjaťe, že Maďari majú minimálne o 50 ľudových škol menej, ako by im náležalo podľa početného pomeru obyvateľstva? Nechcem sa znovu zmieňovať o tom, že maďarské stredoškolské vyučovanie je priamo odsúdené k vymretiu a podľa prísne vypočítaných číselných dát majú tunajší Maďari minimálne o 5 stredných škôl menej než koľko by im podľa práva patrilo. Spomenul som už i to, že Maďari v počte jednoho miliona nemajú ani jedinej vysokej školy. Nechcem si znova sťažovať, že naše maďarské divadelníctvo, naši maďarskí umelci nedostávajú tak rečeno žiadnej úradnej podpory. Nechcem znova uvádzať celú legiu krívd štátno-občianskych, ani to, že vo verejných úradoch sotva najdeme Maďara čo len na ukázku, ani to, ako boli maďarskí žiadatelia pri prevádzaní pozemkovej reformy ošmeknutí a i keď sa im snáď dostalo nejakej tej odrobinky, ako museli svoje duše zapredať? A všetko to deje sa ku najväčšej sláve rovnosti národov, rovnoprávnosti a demokratickej ústavy.

Táto systematická odnárodňovacia tendencia vlády je horejšími číselnými daty oficielne dokázaná. Veď nikde v celom záverečnom účte nieto jedinej položky, ktorá by dokazovala, že by vláda čo len niečo bola poskytla v prospech kultúrnej, sociálnej a hospodárskej prosperity Maďarov.

Situácia sa vyostruje ešte tým, že kontrola správy verejného majetku - a tedy i práve predloženého záverečného účtu - je nedostatočná. Tvrdia to vrchní účetní funkcionári sami a ja sám som poukázal raz pri prejednaní štátneho záverečného účtu z r. 1928 na nemožné pomery, že čo do správy a kontroly verejných peňazí platia ešte vždy staré cisarské predpisy o účetníctve a majetkovej správe rakúskej, pochádzajúce ešte z éry Bachovej. Už vtedy vyzval som pozornosť na to, že štátné účetníctvo a kontrola správy verejného majetku sú tak dôležitými časťmi štátneho hospodárstva v štáte modernom, že to môže mať vliv na celý sociálny a politický vývoj štátu. A preto je bez pochyby, že prvoradým hmotným i morálnym záujmom každého štátu je, aby účetníctvo a kontrolu správy verejného majetku zabezpečil moderným zákonom. Načrtal som tiež pri tej príležitosti nástin dôležitejších predpisov takéhoto zákona, ba podal som o tom pozdejšie aj interpeláciu, avšak dosiaľ k žiadnemu opatreniu nedošlo. A predsa mimo Československa niet už v strednej Europe štátu, ktorý by takéhoto zákona nemal.

Je prirodzené, že pre výdelečnú a komanditnú spoločnosť, zvanú vládnou koalíciou, bola by takáto nezávislá a prísna kontrola nepohodlnou. Preto to mlčanie a odkladanie podávania takéhoto nového návrhu zákona.

Nám však veľká masa našich voličov, ktorí nás mandátom poverili, uložila, aby sme mimo ochrany ích záujmov kontrolovali tiež to, ako sa nakladá s bernými obnosy neúprosnou energiou od ních vymáhanými a aby sme zabránili ľahkomyseľnému hospodáreniu. K podpore tohoto účelu je do určitej miery povolaný zákon č. 301/1921 o zriadení parlamentnej úspornej komisie, ktorý 24člennej komisii, volenej z oboch snemovieň zákonodarstva, ukladá revidovať štátne hospodárenie, zda výdaje neprekročily rozpočty a zda i v rámci týchto rozpočtov sú tieto výdaje hospodárné a nepresahujú-li finančnú silu jednotlivých poplatníkov, zda náklady jednotlivých vládnych odvetví a podnikov sú v pomere s ich úkolami, zda počet a platy zamestnancov odpovedajú potrebám toho ktorého vládneho odvetvia alebo štátneho podniku, zda pri menovaní a povýšovaní zamestnancov zachovávajú sa zákonité predpisy a konečne zda výdaje uvedené v rozpočte vynaložené boly fakticky na ustanovené potreby.

Predpisom tohoto zákona vláda dosiaľ ešte nevyhovela. Vyzývam tedy vládu tuná pred celým Národným shromaždením, aby sa bez odkladu postarala o prevedenie tohoto zákona, poskytujúceho možnosť zástupcom ľudu ku kontrole štátneho hospodárenia, a navrhujem, aby komisia tá s urýchlením bola ustavená. Vláda uvidí, že zaraz zmiznú panamy a korupcie, ktorými ozýva sa deň odo dňa celá československá tlač.

Opojenie zo založenia vlasti už vyprchalo a zmizly i mrákoty vyvolané ztratou vlasti. Šerý orkán svetovej krízy vyzváňa na poplach. My Maďari sme na stráži! Pán prezident republiky povedal, že každá menšina bude mať toľko práv, koľko si ich vybojuje. Nuže, my prehlašujeme, že neustaneme bojovať za plnosť práv v medzinárodných smluvách i ústavou zaistených, patriacich nám i v mene všeobecnej ľudskej dôstojnosti, a neuspokojíme sa dotiaľ, kým sa nám týchto práv v pravde nedostane!

Na základe uvedeného neprijímam účet záverečný. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

Sděluji, že z důvodů formálních, aby mohly býti přikázány výborům vládní návrhy a usnesení senátu dnes tiskem rozdané, bude nutno konati dnes ještě jednu schůzi.

Navrhuji proto podle usnesení předsednictva, aby se příští schůze konala dnes za 3 minuty, t. j. v 8 hod. 10 min. večer s

Nevyřízené odstavce pořadu 179. schůze.

Jsou proti tomuto návrhu nějaké námitky? (Nebyly.)

Není jich. Návrh můj jest přijat.

Končím schůzi.