Předseda (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je pan posl. Bečko. Dávám mu slovo.

Posl. Bečko: Ctená snemovňa! Do prejednávania štátneho rozpočtu pre rok 1932 hlboko vzrušujúcím dojmom pôsobily udalosti vo Frývaldove. Udalosti, ktoré sa sbiehajú do posledných týždňov trvania roku 1931, su hodne chmurné, lebo drtivo pôsobia na hmotné postavenie širokých más pracujúceho ľudu tohoto štátu.

Toto chmurné ukončovanie hospodárskeho a politického života v r. 1931, vyvolané súhrnom hospodárskych a valutárnych porúch doprevádzaných hlboko podlomenou dôverou v medzinárodnom svete súkromno-kapitalistickom je dokladom, že ideme hneď na prahu nového roku 1932 do pomerov, v ktorých hospodárska kríza vyrazí v plnej svojej šírke a hlbke. Budú to pomery, ktoré sa veľmi bolestne dotknú nášho nezamestnaného robotníctva. Tu sa ukáže, na koľko sa štátne hospodárenie v dobe konjunktúry pripravilo na dobu zlých hospodárskych a finančných časov.

Veľkosť nášho štátu a z tohoto pocházajúca jeho hospodárska a finančná nosnosť nemôže dnes v dobe svetového hospodárskeho a finančného rozvratu napredovať vo vytváraní priaznivých hospodárskych a sociálnych pomerov domácich. Odolnosť medzinárodnému prúdu štrukturálnej kríze súkromno-kapitalistického výrobného poriadku môže byť len na toľko silná, na koľko sú vnútorno-štátne pomery výrobné a distribučné organizačne upravené.

Keď skúmame z tohoto hľadiska organizáciu domácich výrobných a distribúčnych pomerov počínajúc dobývaním suroviny, polotovarov až po zušľachtené predmety výroby a potreby, presvedčíme sa, že na počiatku 14. roku trvania nášho štátu nezakončili sme ešte ani úvod.

Hneď na začiatku prehlašujem, že je bezpodmienečne potrebné vyvolať prajnejšiu orientáciu u mužov niektorých strán stajacich u vesla tohoto štátu. Sám pán predseda vlády by mal ukázať čo najúčinejšie svoju aktivitu práve tuná. Môže vzniknúť námietka, že dnes v dobe kríze je nie čas k riešeniu týchto problémov, kdeže by bolo potrebné vo väčšom rozsahu prevádzať projekty a investície, ktoré hneď zabezpečujú prácu pre nezamestnané robotníctvo.

To je pravda. Lenže postup dobrého a obozretného hospodára nebýva jednostraný, ale v dobe konjunktúry sa súčasne pripravuje na dobu depresie a naopak. Zabezpečiť existencie je možné len tvorivou prácou, ku ktorej náleží tiež dobré využitie pracovných sil - zabezpečením práce - vlastného národa.

Dosavádne kroky v tomto smere úrobené znamenajú prevažne výsledky negativné, lebo sa viac búralo ako stavalo. Dosavádna prax nasvedčuje tomu, že sa málo snažíme poznať doopravdy naše prírodné zdroje a ích výdatnosť. (Předsednictví převzal místopředseda Stivín.)

Štatistika nášho státneho úradu štatistického dokazuje zreteľne, ktorým smerom má sa ubierať naša politika výrobná, pri pozvolnom zlepšovaní našej politiky obchodnej doma a za hranicami.

Dnes opätovne začína sa raziť heslo: Musíme naše výrobné pomery prispôsobiť domácej spotrebe a vrátiť sa do bývaleho stavu naspäť k pôde a že musí nastať určitý odliv z priemyselných stredísk k povolaniu poľnohospodárskemu. Jedno obdobie odburávacej horúčky sme prežili a jej výsledky ešte nie sú v žiadnom smere odčinené. To bola doba, keď sa obracaly v značnej nádeji zraky postížených k pozemkovej reforme. Táto ani zdaleka - to už bolo niekoľkoráz konštatované - nevyriešila sociálny problém. Naopak ten stojí dnes pred naším zrakom v takej ostrosti, v akej snáď ešte nestál. Následkom tohoto jestli má byť prevádzaná rozumná a skutočnému stavu zodpovedajúca politika hospodárska a sociálna, priemyslove výrobná a distribučná, nie je možné, aby všetko sa odbíjalo alebo odkladalo na vedľajšiu koľaj, ktorá znamená len toľko, že priemysel nemôže robiť preto, lebo nemá kto od neho kúpiť. To nemôže byť nič iného len to, že tí robotníci, ktorým ten priemysel poskytoval existenciu, musia prejsť nazpäť do poľnohospodárskeho života. Toto nestačí, to je prespríliš úskočné. Snáď sa nenavrátime do doby bývalých zemepánov, ktorým slúžili celé desiatky podmanených obcí (Výkřiky posl. Vallo.) - ty sa choď podívať napred do Trnavy a potom príď vykládať sem - len preto, že ích ráčili nechať láskave žiť a zadarmo robiť na poli. My rádi veríme, že sú tu snahy, ktoré sú od pánov, ktorí zastupujú v tomto Národnom shromaždení veľkostatkárske vrstvy. (Posl. Teplanský: Tých je málo!) Ale tým je to smutnejšie, že je ich málo a že chcete, aby celý národ robil túto politiku. Tým je to odsúdenia hodnejší zjav, jestli to sami dosvedčujete, že je ich malo. My sme predsa neustále svedkami toho, že sa musíme zo všetkých sil boriť, aby sme uhájili aspoň to, čo za danych pomerov je možne uhájiť a čo sme proti politike tohoto smeru uhájili. Ako je možné hovoriť o tom, že tu musi byť nezbytný návrat k pôde? Ako ten nezamestnaný delník tam pôjde? Napred musí byť tej pôdy a musí mu ju niekto dať, museli by ste umožniť, aby tí ľudia z toho mohli byť živí a k tomu ochoty tiež u panstva nieto. Následkom tohoto nie je možné nič iného len to, že zasa sa má stať obeťou niekoľko krajov priemyslových heslu: návrat k pôde. Kto klesá pod politikou týchto hesiel? Pravda, ten, kto je najslabší, najmladší, najmenej technicky a obchodne zdatný a k tomu najnevýhodnejšie v tomto štáte územne položený. Lebo keď vezmeme do ohľadu našu politiku, ktorú robí v dopravníctve ministerstvo železníc, je zrejmé, že aj tarífno-dopravne je v nevýhode Slovensko. Uznávam tie veci, ktoré sa so strany ministerstva železníc ohľadom stavby nových železníc vykonaly, tie kvitujem s povďakom. Veď ešte sa neprikročilo k tomu, po čom sa volá viac ako 10 rokov, k prepočitaniu miestnych tarifov železničných. Podľa tohoto musím predpokladať, že vôbec niet úmyslu v ministerstve železníc, aby sa prikročilo k úprave dopravných tarifov so zreteľom na rozlohu a konfiguráciu nášho štátu, odpočítaných podľa vzdialenosti.

Za tohoto stavu vecí sa nachádzame v príliš veľkej nevýhode, a bude-li nejaké odburávanie niekde, tak sa v prvom rade toho odburávanie zastaví na Slovensku a bude sa odburávať tam. Je samozrejmé, že musely prijsť určité presuny a musí sa ten život viesť tak, aby zapadal navzájom do sebe, aby sa to článkovanie čo najužšie spojilo, stalo sa závislým v prvom rade tu doma navzájom. Ale v tomto smere má sa na mysli radšie pestovanie hospodárskeho a sociálneho dualizmu. A je to veľmi nebezpečné. Prosím pekne, naše pomery sú takéto: Delnícke platy na Slovensku oproti historickým zemiam sú nižšie o 20 až 30%. Prosím, ráčte sa podívať ako sa to ukazuje pri tomto, keď oferujúce firmy pri zadávaní prác majú právo - ja nechcem hovoriť za to, aby to bolo odbúrané aby oferovaly o 5% dražšej ako firmy z historických zemí. (Posl. Teplanský: To robia tarify!) V tom máte pravdu. Keď ideme po príčinách, predovšetkým sú to nákladné dopravné tarify. Robotníci sú nútení pracovať za hladovú mzdu. Toto neplatí len o súkromných podnikoch, to sa prevádza i v podnikoch štátnych, bez i ohľadu na to, či sú aktívne alebo pasívne, to je jedno. Na Slovensku štát ako podnikateľ sa usiluje veľmi poctive - to sa mu musí priznať - dodržovať niveau súkromných podnikateľov, ktoré opravdu nie je nijako šľachetné v ohľade sociálnom.

Z tohoto je zrejmé, že základnými prekážkami sú:

1. Dnešný systém dopravných tarífov nákladných.

2. Vysoké ceny niektorých pomocných hmôt pracovných.

3. V dôsledku tohoto sklonu od domácej základne surovín a polotovarov k odberu týchto z cudziny.

4. Ďalší následok tohoto je: dôsledné pestovanie hospodárskeho a sociálneho dualizmu.

My sme podali p. min. predsedovi 12. února t. r. pamätný spis Banskej revírnej rady v Bratislave. V tomto pamätnom spise sme veľmi podrobne uviedli príčiny, ktoré sú v ohľade rudnej ťažby, pokiaľ ide o rudu železnú, medenú a jej spracovanie, potom o sirokyzoch a antimone. Dokázali sme, že medzi výrobou surového železa a spotrebou domácich železných rúd nastal veľký nesúlad ku škode rudnej ťažby domácej, že nie je zabezpečená domáca spotreba medenej rudy z domácej ťažby, že dobývanie antimonu nie je v súhlase s jeho možnosťou odbytu, že spotreba domácich sirokýzových rúd nie je vôbec približná ťažba týchto. Odôvodnenie je oprené na dnešný stav výroby surového železa a odbytu rúd železných z ťažby domácej a z dovozu zahraničného. Dľa tohoto dochádzame k následujúcemu stavu:

Mali sme na zreteli to, abysme štatistiku sostavili tak, ako odpovedajú výrobe a ťažobným pomerom dnešným pomery z predválečnej doby. Podľa toho r. 1912 bolo zamestnané na ťažbe železnej rudy v obvode Slovenska 7.119 robotníkov, ktorí vyťažili 11,404.753 q, r. 1929 5.456 a vyťažilo sa 9,987.000 q, tedy o 1663 robotníkov menej, a vyťažilo sa o 1,417.000 q menej železnej rudy. Rok 1930 je obdobný, lebo sa nezmenilo pomerne vôbec nič až na to, že v celku poklesla ťažba. Je treba k tomu pripomenúť, že keď na Slovensku bola tá horúčka odburávacia a keď sa zastavily veľké železiarne, nezastavily sa tak, aby zmizela vôbec z republiky výrobná kvóta. Tú vykúpil kartel od majiteľov železiarieň v Krompachu, Zvolene atď. Tie obišly na tom dobre, tak ako sa hovorí, prišli na svoj účet. Ale čo s tými železiarňami bolo spojené existencií? Niekoľko tisíc duší zostalo tam na pospas a výrobná kvóta preniesla sa tam, kde železiarne sú, do historických zemí. Keď skúmame predválečný stav spotreby železnej rudy domácej ťažby a zahraničného dovozu, tak sa presvedčíme, že v r. 1910 činila výroba surového železa v metrických centoch 10,387.000, k tomu spotrebovalo sa celkom rudy 19,916.200 q, z toho bolo domácej 15,964.200 a zahraničnej 3,952.000. Percentuelne znamená: Domácej 80% a zahraničnej 20%. Dnes však sa stretávame s týmto zjavom: V r. 1929 vyrobilo sa surového železa 16,445.150 q, spotrebovalo sa k tomu železnej rudy 28,365.080 q, z toho bolo 14,325.590 q z cudziny a 14,039.490 q z domácej ťažby. Tedy to sa vyrovnáva 50% a 50%. Spotreba surovej železnej rudy domácej ťažby je proti predválečnému stavu o 30% menšia.

Stav v roku 1930 je pomerne taký ako v r. 1929.

V prípade uvedenia spotreby domácej rudy železnej do stavu predvojnového zvýšila by sa ťažba tejto o 8,039.490 q a zamestnalo by sa o 4000 robotníkov viac. Železnica by mala zvýšenú prepravu okolo 8000 vagonov ročne. To znamená zvýšenie poplatnej a konzumentskej základne. Pri prevedení tohoto opatrenia ponecháva sa dostatočná možnosť podnikateľom k dovozu kvalitnej rudy železnej. Štátna železiarňa v Podbrezovej vyrába tiež kvalitnú oceľ, kvalitné zbožie, železné rúry, kotlovky, vodovodné hrdlové rúry a nepotrebuje ani jeden kg cudzej rudy k tejto výrobe. Pracuje sa z rudy domácej, z rúd vlastných banských závodov. Mám za to, že keď je to v štátnych železiarňach možné vyrobiť kvalitné zbožie z domácej rudy, tak aj u súkromých podnikateľov by sa to malo prejaviť ešte vo väčšom rozsahu.

Tieto veci sa neskúmajú, to sa odbýva veľmi jednoduchým spôsobom: slovenské rudy sú na obsah železa chudobné, preto musíme dovážať rudy z cudziny, ktoré sú bohatšie a ľavnejšie. Áno, to je pravda, že rudy švédske a jugoslávske rudy sú na železo bohatšie, obsahujú 55-60%, kým sú slovenské najlepšie rudy s 50-52% obsahu železa. K tomuto je treba pripočítať zase toho hlavného faktora, ktorý tento dôležitý obor nášho hospodárskeho života ničí, to sú dopravné tarify. Keby prišlo k vydániu medzinárodnej štatistiky mzdovej tak, aby slovenské mzdové pomery boly uvedené zvlášť, ja neverím, že by bolo človeka v tomto štáte, ktorý by sa nečervenal od hanby. Tak smutné pomery v tomto ohľade! Ďalšia vec sú traskaviny. Tieto samotné tvoria vo výrobných nákladoch položku 10%-12%, v niektorých prípadoch až 15%. Toto zapríčiňujú vysoké ceny, od ktorých nenajdeme v žiadnom konkurenčnom štáte vyššie od naších. Po úprave cien traskavín sa volá zo všetkých skupín obyvateľstva. Uvádza sa, že je to vec podnikateľov. Ja som toho presvedčenia, že pokiaľ sú zlé podmienky pre podníkanie, nemôžu byť dobré podmienky ani pre mzdové pomery a tým menej pre mzdové boje. V prvom rade musí byť vyriešená podstata, na ktorej to stojí a po úprave tejto môže potom prijsť to druhé. Z toho dôvodu pripadá i nám, tým viac, keď sme zúčastnení vo vláde, tento úkol, vyriešiť a sjednať skutočnú rovnováhu cenovú pri tomto artikle.

Toto sú dve hlavné príčiny, prečo je pokles rudnej ťažby na Slovensku zrejmý aj v dobe konjunktúry. Dnes v dobe kríze to preniká tak ostro, že je sa čo obávať najhoršieho. Najvýnosnejšie rudoželezné bane na Slovensku v Markušovciach zastavily 15. ledna t. r. ťažbu. To je závod malý, zamestnáva niečo prez 280 robotníkov a ťaží ročne pol mil. q. Ale nič na plat, darmo je závod zmodernizovaný, technicky dobre zariadený, darmo je zo štatistiky zrejmo, že sa k nám dováža 14 mil. q cudzej rudy, ani tento maličký závod sa nemôže udržať. A darmo prichádzame kamkoľvek, nikde není sluchu pre tieto veci, aby sa zjednala náprava, a predsa len závod sa zastaví a nechá sa stáť vôbec. Potom nemožno sa podivovať nad tým, že jediný zdroj, ktorý dáva zamestnanie a tvorí poplatnú základňu, musí byť zastavený, keď sme tak vysoko zásobovaní cudzím artiklom v tomto obore. To rozpaľuje, to dráždi viac než čokoľvek iné; a to len preto, že neni - ja by som povedal nejaké dobré slovo - toho vlasteneckého smyslu u tých arcivlastencov, ktorí sú povolaní, aby tieto otázky upravovali. To je vlastenectvo veľmi zlé, nebezpečné a preto varujeme pred jeho uplatňovaním.

Keď sa podívame ďalej na veci, tak sa presvedčíme, že ani v ostatných oboroch to neni inak. Koncentráty medenej rudy boly vyvážané pred prevratom do Ameriky na zhutnenie, vyplácalo sa to. Ale za republiky, keď sa dováža ročne za 250 až 280 mil. medi a rôznych medených výrobkov k nám, sa tieto koncentráty s určitým obsahom zlata, striebra, vizmutu a niklu vyvážajú do Miterbergu, a tiež sa to vyplatí podnikateľom, ktorí to robia. A keď voláme po tom, aby v tomto smere nastala náprava a tie rudy zpracovaly sa doma na meď elektrolytickú, dokazuje sa, že sa to nevypláca, že je to pasivné. Ako to? Tomu sa dá ťažko rozumeť pri vecnom posudzovaní. Vieme, že ceny medi na svetovom trhu sú tak nízké, aké ani tí najstarší pamätníci nepamätajú. To nie sú príčiny vecné, to sú príčiny, ktoré sú v súkromokapitalistickom hospodárstve denným zjavom, menovite vo výrobnom a obchodnom odvetví tejto spoločnosti. To je zápas kartelov o ovládanie trhu, Londýn a New-York sa tu bijú a preto táto cenová pohroma v tomto jedinom predmete. Volá sa s veľkým elánom, že je treba domácu výrobu prispôsobiť domácej spotrebe. Tu práve pekné pole pôsobnosti v tomto smere, nech sa toto volanie uplatní. Keby sa ťažba medi a jej zpracovanie usporiadalo so zreteľom na spotrebu, a vzhľadom na rozmach všeobecnej elektrizácie, tak by v tomto obore našlo zames tnanie viac ako 2000 robotníkov.

Mám ešte jedon zaujímavý príklad, a to sú sirokysové rudy. K nám sa dovezie 1 mil. q sirokysu. Máme na Slovensku jediné bane na sirokyz, ktoré ťažia ročne 216.000 q. Ale ani tieto nemajú komu predávať, ačkoľvek do r. 1923 celulozky a papierne s iným sirokýsom nepracovaly než s týmto. A tu bysom chcel vyzvednúť menovite jedon smutný zjav. Slovenská papiereň v Ružomberku a Hôrka pracujú s týmto kýzom; je ím dobrý. Ale ultraautonomistický podnik, ktorý je finančným "šarfmachrom" Slováka, hlavného orgánu ľudovej strany, žilinská celulozka, pre tú je slovenský sirokýz špatný. Oni sami volajú, že všetko, čo je na Slovensku zdravého, ničía Česi, ale tento autonomistický podnik ukazuje chrbet tomuto slovenskému výrobku. Aké že je to vlastenecké heslo: Slovensko - Slovákom, ako sa to zrkadlí v tomto ohľade? A keby sme išli do merita veci, našli bysme takých zjavov veľa viac. My sme v pamätnom spise naše názory na usporiadanie týchto pomerov formulovali konkretne. Vieme, že taká vec sa nedá len tak snadno a naraz vyriešiť, to je nám známé, preto žiadali sme vládu a menovite p. ministerského predsedu, aby byla svolaná porada výrobcovia spotrebiteľov týchto artiklov. Stalo sa, ako to obvykle býva. Pamätný spis dostaly odborné banské úrady, medzi iným i Sväz banských a hutnických závodov k vyjadreniu. A sväz banských a hutnických závodov veľmi snadno si pomohol s týmto pamätným spisom. Ačkoľvek štatistické dáta sme čerpali z toho istého prameňa odkiaľ sväz banských a hutnických závodov, vzdor tomu všetkému sväz prehlásil naše číslice a celý súhrn našich dát za nesprávny a pravde nezodpovedajúci. To stačilo všetkým, aby celá vec bola pochovaná. Mám za to, že sa takýmto spôsobom takéto vážné veci neriešia a nemôže takéto riešenie uspokojiť nikoho, tým menej nás, keď vidíme v akých sme pomeroch. Prosím, ja tu uvediem jedon konkrétný príklad, pokiaľ ide o tarify v tomto smere. To vypadá takto: doprava jednoho vagona železnej rudy Markušovce-Trinec, 237 km, stojí 381 Kč, Markušovce-Nový Bytom (v Poľsku), 343 km, stojí 593 Kč, ale Gdine-Trinec, 709 km, stojí len 424 Kč. Keď si takto vypočitáme rudu, že obsahuje železa viac o 10 až 15%, sme na čistom, prečo naša ťažba klesá. Tu je jadro v dopravných tarifoch a vysokých cenách traskavín. Preto sa dovolávame nápravy a zásahu vlády do týchto pomerov, lebo nie je tu druhého faktora, ktorý by bol povolaný, aspoň približne túto otázku vyriešiť a uviesť do súladu s ťažbou a potrebou rudy železnej doma. Žialbohu neni k tomu ochoty, snáď by sa mohlo dnes povedať, že neni k tomu času, keď je potrebné riešiť a uskutočňovať projekty, ktoré nevyžadujú takých dlhých starostí a obťaží, ale ktoré pri svojom prevádzaní poskytnú všetky možnosti práce robotníctvu. Ja, pokiaľ vidím do pomerov, mám za to, že nám toto nestačí, lebo som presvedčený, že sa nedá ani tuná toľko vykonať, aby zvlášť na Slovensku i v dobe konjunktury mohla byť zažehnaná veľká sociálna bieda, v ktorej sa nachádzajú široké vrstvy tamojšieho pracujúceho ľudu. Neviem, ako možno nazvať tento zjav, či snáď ignoranciou a či ako? Predsa však nie je možné, aby tu nenastal potrebný obrat; keď človek skúma ďalej tieto veci, na konec predsa príjde k poznaniu, že sa nemôže diviť, jestliže sa to rieší takýmto spôsobom, jednoduchým pokrčením ramien - a všetko ostatné beží po starom. Veľmi dobre vieme, že máme štátne banské podniky vysoko pasivné, to je Příbram, Banská Štiavnica a Kremnica. Tieto podniky musia byť prebudované, novo technicky vyzbrojené. Zdá sa nám to byť trapné, tak dlho žiť pod dojmom toho, že na tieto podniky toľko milionov doplácame. Keď sa podiváme na stav vecí, ako dnes vyzerajú, stojí to takto: Banská Štiavnica mohla by byť úplne vybudovaná, neschádza nič, len postavenie rafinačnej peci, ktorá si vyžiada na pol milionu Kč nákladov. Ale tá se nemôže vybudovať preto, poneváč nieto peňazí, ačkoľvek flotačne koncentráty sú v Bánskej Štiavnici na sklade v cene 20 až 25 milionov Kč, ktoré čakajú na zpracovanie. Dnes vieme, že sa pomery cenové u zlata a striebra lepšia a bolo by možno tieto závody z tejto nemilej situácie a samo sebou i robotníctvo, ktoré trpí týmto stavom, vyviesť. Ale prosím, u nás musí sa vždy niečo iné robiť, čo sa nazýva dôležitejšim, ako takúto dobrú vec vyriešiť. Ministerstvo ver. prác, štátne bane a huti, kúpilo hotel v Marianských Lázniach z prebytkov, ktoré malo. K čomu ten hotel je? Keď niekto počuje, myslí si, snáď je to pre zamestnancov, predsa je to šľachetný čin, jestliže podnikateľ štát takto sa stará o zdravie svojich zamestnancov. To je veľmi luxusný hotel, do ktorého žiadny zamestnanec štátnych banských a hutných závodov sa nemôže isť podívať, leda snáď niektorí vysokí páni. (Posl. dr Markovič: Na čo to je?) To by mohol povedať pán ministerský predseda alebo býv. minister financií p. dr Engliš, na čo to a pre čo to je. Náklad na tento hotel je, prosím viac než 14 mil. Kč. Týchto 14 mil. Kč tomu podniku, ktorý je charakteru výdelečného a musí byť sebestačný, sa vzalo. Není nákladu na to, aby sa príbramská huť technicky zaostalá, moderne, podľa dnešných možností vybavila. Preto musia tieto podniky trpieť ďalej pasivitou a robotníctvo pracovať polo za darmo, lebo je existenčne na závod odkázané. To je nepekná politika, ktorá sa nesmie opakovať. My očakávame, že tento hotel prevezme ministerstvo zdravotníctva, alebo bude odpredaný ministerstvom zdravotníctva čím skôr, kam patrí. Je zaujimavé, že v Jáchymove, kde je hotel pri tých doloch, ktorý súvisí s činnosťou toho podniku jáchymovského, museli ten podnik zásahom vlády, ministerstvom verejných prác byť predaný ministerstvu zdravotníctva. Tento podnik je aktívny. Ale hotel v Mariánskych Lázniach pod zásahom vlády muselo ministerstvo verejných prác kúpiť a adaptácie a opravy vyžiadaly si viac ako 7 mil. Kč nákladu. Aká to je politika? Predbežne zatiaľ sa spokojime s tým, že skutočne očakávame, že ministerstvo verejného zdravotníctva tento podnik prevezme, lebo nemá nič spoločného s podnikánim štátnych baní a hutí. A ministerstvo verej. prác, štátnym banským a hutným závodom ako podniku že peňazí do neho vložené, budú na halier vrátené, aby si mohlo svoje podniky technicky vybudovať a zbaviť sa takto ich deficitu.

Pokiaľ ide o sociálne pomery Slovenska, musím znovu opakovať, čo je starým požiadavkom nielen naším slovenským, ale celej čsl. soc. dem. strany a robotníckej triedy tohoto štátu, aby boly uzákonené zprostredkovateľne práce. Čo najrýchlejšie. Slovensko má v tejto dobe viac ako 100.000 nezamestnaných. Ale prosím, čo sa nám stáva? Veľká čiastka zvlášte baníkov bola v cudzine, Belgii, Nemecku, Francii a inde. Títo sú už doma, už ich vypovedali. Sú to odborní robotníci, doma nieto práce. Doma stúpnul počet nezamestnaných baníkov o viac než 3000. Je samozrejmé, že títo nemôžu prácu dostať, ale keď ministerstvo sociálnej pečlivosti pošle na určité okresy určitý obnos, kde takíto robotníci sú. Za týmito podporami chodíme, intervenujeme a keď sa dostanú, vyjdú na zmar, lebo pp. okresní náčelníci vrátia tieto peniaze, že vraj tí robotníci, ktorí sú nezamestnaní, nepracovali v žiadnej domácej fabrike. Áno, to sú baníci, ktorí chodili do Šalgotarianu, do Tatabáni, a keď to odpadlo, je to preč, chodia do cudziny, a keď ich odtamtiaľ vypovedia, lebo není tam práca, samosebou prijdú domov, sú nezamestnaní a preto, že nie sú na obťaž, nerobia svojim súdruhom konkurenciu, sú v cudzine, keď je kríza, sú trestaní za to tým, že nedostanú ani stravovacie lístky.

Táto okolnosť nás núti k tomu, abysme vyzdvihli nezbytnú potrebu, aby ešte pred vianočnými prázdninami táto snemovňa prejednala vládny návrh zákona o sriadení štátneho núdzového fondu pre podporu nezamestnaných, lebo na Slovensku v tejto dobe je veľmi podstatne zostrená kríza následkom neúrody.

Lesný erár nerobí nič, ani investičné práce, ani bežný ročný etát neprevádza, je tu tedy hromadná nezamestnanosť, a jestli sa niekde robí, neni to ani dobrá almužna. I to je mizerná almužna. Také sú platové pomery delníctva, ktoré je ešte zamestnané. A to isté je pri prevádzaní núdzových prác. Veď núdzové práce sa na Slovensku veľmi ťažko ujímaly s príspevkom štátu, ale predsa len pomalu sa dostaly do prúdu, ale čo z toho, keď vidíme, že žiadosti v ministerstve soc. pečlivosti sú pekne uložené a ležia tam, poneváč niet peňazí.

Zo Slovenska je tu toľko žiadostí, že projekty by si vyžiadaly nákladu viac než 800 mil. Kč. Bola by práca, ale žiadosti nemôžu byť vybavené, lebo príspevok štátu by musel byť aspoň 160 mil. Kč, ale není peňazí. Je treba z tohoto ohľadu volať po urýchlených opatreniach rázu sociálneho. Všetky naše humánne organizácie a socialne spolky musia na Slovensku zvýšiť svoju činnosť, a to nielen činnosť organizačnú čo do sriaďovania verejných kuchyní, ale i čo sa týče dotácií finančných. Predovšetkým sa jedná o Červený kríž, lebo v krajoch, v ktorých nebola bieda v minulej hospodárskej krízi, ktoré neboly postižené biedou a nedostatkom snáď v dobách válečných, dnes je bieda taká, že neni záhodno, je-li človek trochu citlivejší a má sociálny smysel, aby tam išiel, lebo jednak musí sa hanbiť sám seba preto, že sa cíti aspoň v takých pomeroch, že sa môže dobre najesť, a jednak musí onemocneť nad pomery, v akých ľudia žijú.

Je treba pamätovať na to, že v týchto rodinách na Slovensku je veľký počet detí, 4 bývajú najmenej, ale 6 až 8 je skoro pravidlo. A predstavte si, v takejto rodine - máme zvláčte takú veľmi horúcu pôdu. V Nižných Slovinkách, kde sa zastavily meďorudné doly - dostanou 18 až 20 Kč mesačnej podpory vo forme poukázky. Tedy i tu je potrebný nejaký kúsok spravedlnosti. Máme praktické zkúsenosti z iných krajov, kde by to asi skoršie mohlo prejsť, dostáva sa aspoň 20 Kč denne, ale na truc, že je to taký chudobný kraj, len skala a bývalé doly, tam sa dáva 12 až 20 Kč mesačnej. To je nemožný stav a dokazuje to nezbytnú potrebu, aby zákon o štátnom fonde pre podporu nezamestnaných bol čo najrýchlejšie týmto Národným shromáždením prejednaný. (Předsednictví převzal místopředseda Zierhut.)

Hovoril som o tom, že na Slovensku je kríza zostrená v dôsledku neúrody. Áno, kríza dobytkárska, to je vec sama pre seba. Máme za to, že prostriedky, ktorými sa chce pomáhať, nepovedú k náprave žiadnej, naopak, že sa ostane pri starom, alebo volá sa po takej forme pomoci verejnej, ako sa stalo pri osivovej akcii. Pri tej osivovej akcii pomohlo sa niekomu, ale v prevážnej väčšine prípadov práve tam sa nepomohlo, kde toho bolo nezbytne potreba. Nemožno opakovať tento systém pri krmivovej akcii. Tu musí byť viacej smyslu pre potrebu skutočne pomôcť tým, ktorým je skutočne výhradnou existenciou chov dobytka. Tu sa musí v prvom rade pomáhať.

Znova opakujem, že je nezbytne potrebné, aby sa urobily prípravy a nielen prípravy, ale aby sa zaviedol dopravný tarif takový, ktorý zodpovedá polohe a rozlohe štátu a prameňom výrobným a odbytovým. Politika toho odburávania sa začína prejavovať.

Upozorňujeme veľmi dôtklivo, že je opätovne predmetom denného jednánia zastavenie závodov v Rybárpole. Nemožná vec, aby sa toto stalo. Je povinnosťou vlády pôsobiť k tomu veľmi účinne, aby k zastavovaní týchto podnikov nedošlo. Tu nejde o to, aby sa podniky zastavovaly v dôsledku krize a nedostatku objednávok v tomto prípade, lež ide o to, keď sa podniky zastavia, že nebude nikoho, kto ich dá do chodu V tomto ohľade je nezbytný zásah vlády, ktorý povede k tomu, že tieto závody zastavené nebudú.

My sme vždy, už i v dobe konjunktury, i krize bez hospodárskeho plánu. Máme v tomto ohľade veľmi poučné zkúsenosti. Bolo by na čase, keby v tejto dobe krize riešili sme všetkými možnými pomocnými zásahy a usnadňovali vec. prežiť hospodárskú krízu takými účinnými opatreniami, ktoré skutočne svojho cieľa a účelu dosiahnú. My všetci sme presvedčení, že prijde opät čas lepší, čas konjunktury a na túto dobu je treba pripraviť sa dobrým hospodárskym plánom v tomto štáte, má-li tu nastať poriadok. (Potlesk.)

Místopředseda Zierhut (zvoní): Slovo má dále p. posl. Śliwka.

Posl. Śliwka (polsky): Dříve než přistoupím k samé věci, dovolte, že musím s tohoto místa kategoricky a rozhodně protestovati proti neslýchanému a hanebnému násilí československé justice, proti faktu, který skutečně naplňuje hrůzou.

Náš posl. dr Stern za to, že na schůzi pronesl bez jakéhokoliv "veřejného násilí" prostě několik slov a vět kritiky vlády republiky, ministrů a celé vlády, byl včera v Plzni odsouzen ke 3 měsícům nepodmíněného trestu s postem a zbavením všech občanských práv.

Byl jich zbaven vládou. Meissnerovou spravedlností za to, že Meissnerovi jako ministrovi vytýkal - na základě faktů a listin - že se dopouštěl korupce. Jest to msta vlády a ministra, která zbavuje poslance za několik slov kritiky mandátu a zároveň doktorátu.

Jest to skutečně ostuda, hanba a hanebnost československé justice.

Pánové! Poslední události a různice, které se staly v republice a zvláště u nás ve Slezsku, jasně dokazují to ohromné napětí, které zavládlo stejně ve všech oborech hospodářského a politického života. Nezaměstnanost a hlad ve městech a průmyslových střediscích, exekuce a úpadky na venkově v polních hospodářstvích a řemeslech, a v pozadí těchto nyní již obyčejných zjevů strašné krvavé vraždění bezbranných demonstrantů, bojujících proti smrti hladem a exekucím, to jest průměrný obraz života v republice. Již po páté v krátkých obdobích prolévala se hojně dělnická krev. Proletariát Radotína, Košút, Chustu, Duchcova a konečně v poslední době Frývaldova-Zighartic, demonstruje hromadně za svůj základní požadavek práce a chleba k živobytí svému a svých těžce zkoušených rodin. Proti těmto pokorným, prosícím, hromadným deputacím dělníků na ulici vysílá vláda se souhlasem všech svých i socialistických ministrů četnické oddíly, ozbrojené až po zuby, s rozkazem, aby bez milosti střílely do odporujících lidí. [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 2. prosince 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy. Viz str. 101 této těsnopisecké zprávy.] To pochopily nyní, po tolika smutných zkušenostech, milionové dělnické masy a poznaly ve vůdcích socialismu obyčejné [Další slovo bylo usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 2. prosince 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučeno z těsnopisecké zprávy.] a agenty kapitálu, chránící jej před útokem dělníků, pobouřených bídou a vykořisťováním.