Naša obchodná politika musí ísť takým smerom, ktorým sa jej podarí dosiahnuť pre výrobu priemyselnú čo najviac výhod a pri tom nesmie uvaliť a žiadať od zemedelstva prílišné obeti. Viem, že je to úkol ťažký, ale musíme sa snažiť, aby sa nám jeho prevedenie zdarilo. (Předsednictví převzal místopředseda Roudnický.)
V súvislosti s našimi obchodne-politickými vzťahmi musím zdôrazniť, že je nezbytne treba, aby sme prišli do riadnych obchodných stykov v prvom rade s našimi súsednými štátmi. S nimi musíme sa snažiť postaviť naše vzájomné vzťahy na zdravý podklad, poneváč sme v mnohom smere na seba odkázaní a v mnohých oboroch sa vzájomne hospodársky doplňujeme.
V tomto smere očakáva sa náprava menovite z obchodne-politických jednaní zástupcov našej vlády s Maďarskom, ktoré sú práve v prúde a sľubujú priaznivý výsledok. Keď uvážime, že s ostatnými našimi súsedmi a nástupnickými štátmi máme normálne obchodne-politické smluvy, tak smluva s Maďarskom bude poslednou reťazou, ktorou budeme už úplne zapojení do organizmu stredoevropského hospodárstva, a je len žiadúce, aby v týchto smluvných pomeroch nenastala žiadna disharmonia.
V súvislosti s našou obchodnou politikou je i naša politika colná veľmi vážnym prostriedkom pre vývoj nášho hospodárstva. Účelom našej colnej politiky nie je snaha, aby sa znemožňovalo umiestňovanie zahraničných výrobkov u nás, ale jedine len tá okolnosť, aby sme chránili svoju výrobu proti nebezpečnej súťaži cudzozemskej výroby.
Podľa tu spomenutých vývodov nie je teda naša obchodná a colná politika nič iného, než prostriedok k regulácii všetkých tých medzinárodných faktorov, ktoré môžu na vývoj našich domácich hospodárskych pomerov vplývať. Že však vzdor tejto pevne vyznačenej úlohy našej obchodnej a colnej politiky staly sa určité omyly a chyby v tomto obore, to je vec iná. To úzko súvisí s našimi vnútornopolitickými pomerami, v ktorých sa križuje mnoho záujmov, a preto sa stáva, že z očistného ohňa záujmov výjde niekdy aj dielo nedokonalé. To nás však nesmie mýliť, ale musí nám byť poučkou pre budúcnosť a povzbudením po vytvorení diela dokonalejšieho, ktoré by prinieslo žiadúci užitok v prvom rade nášmu hospodárstvu, ale pri tom aby bolo v súzvuku i s požiadavkami hospodárskeho života medzinárodného.
Toto je treba zdôrazniť obzvlášť preto, že je to práve obchodná a colná politika, ktorá prináša medzi národami a štátmi stále a pokojné nažívanie, keď sa prevádza so vzájomným porozumením spoločných požiadavkov, ale vytvára tie najväčšie trenice a protivenstvá, keď sa z tejto cesty odchýlí, ako sme toho boli práve svedkami na jar minulého roku pri senzačnom ohlásení colnej unie Nemecko-Rakúskej, ktoré prinieslo týmto štátom úplné osamotenie.
Ťažká doba stavia nás pred ozajstnú státnickú zkúšku.
Mimo úkolu spravodlivo a vhodne vyriešiť problém nášho hospodárskeho rozmachu v jeho vzťahoch obchodne-politických so zahraničím, je ďalším naším úkolom venovať zvýšenú pozornosť požiadavkám a potrebám stavu živnostensko-obchodníckeho v našej tuzemskej hospodárskej politike, a to najmä preto, že naša hospodárska politika vykazuje v tomto smere značné nedostatky.
Keď pozorujeme líniu našej hospodárskej politiky od prevratu, vidíme, že jedinými faktormi pri určovaní jej smerníc boly záujmy priemyslu na jednej strane a záujmy zemedelstva na druhej strane. Záujmy týchto dvoch výrobných odvetví nášho hospodárstva, poťažne ich uplatňovanie sa v našej štátnej hospodárskej politike zamestnávaly a zamestnávajú ešte i dnes našich smerodatných činiteľov. Na zlepšení sociálneho postavenia našej robotníckej triedy vykonané bolo od prevratu tak veľké dielo, že by si to nebol trúfal predpovedať žiadon predstaviteľ robotníckeho hnutia v poslednom válečnom roku. Problémy priemyslu, zemedelstva a robotníctva zaujaly tak popredné a výlučné miesto v každom dení nášho politického života a hospodárskej politiky nášho štátu, že pre samostatné a veľkorysé riešenie hospodárskych problémov stredného stavu živnostenského a odbchodníckeho nebolo doteraz ani času, ani prostriedkov, ba ani porozumenia.
A predsa je treba v záujme tohoto stavu vyriešiť mnoho otázok, aby sa dial vývoj našich hospodárskych pomerov nerušene a tak, ako to štátny záujem vyžaduje.
Je treba v prvom rade upraviť mnohé nevyjasnené problémy cestou legislatívnou. Sú to väčšinou otázky, od ktorých si sľubuje živnostníctvo a obchodníctvo značné vyjasnenie terajšieho stavu, ktorý vo svojich nedostatkoch vrhá mnohé nepriaznivé reflexie i do hospodárskeho života.
Všade sme svedkami faktu, že hospodársky život nabýva stále nových foriem. Tohoto pretvorovania sa hospodárskeho života musí sa samozrejme zúčastniť aj remeselníctvo a obchodníctvo. Stredný stav musí kráčať vo vlastnom záujme s duchom doby a preto vyslovujem nádej, že za účelom napomahania tohoto pokroku nájde sa po vyriešení všetkých tých problémov, ktoré doteraz náš parlament zamestnávaly, čas i spôsob aj pre usporiadanie všetkých tých otázok živnostenských a obchodníckych, na ktoré môže štát ako taký vplývať a na vyriešení ktorých má stredný stav a jeho parlamentná delegácia eminentný záujem.
Samozrejmou vecou je, a to nemusím ani zdôrazňovať, že je vrelou žiadosťou a veľkým záujmom živnostníctva, aby sa aj situácia nášho zemedelstva a priemyslu zlepšila, poneváč výnosnosť týchto zamestnaní je jedným z hlavných predpokladov aj pre zdarné podnikanie živnostensko-obchodné. Z tohoto dôvodu vítame vždy všetky snahy a opatrenia, ktoré môžu v tomto smere priniesť nápravu. Avšak sú problémy, priaznivé riešenie ktorých je v najvyššej miere pre živnostníctvo a obchodníctvo zvlášť aktuálne vzhľadom na nutnosť bezprostredného zlepšenia jeho situácie a preto kladie naša strana na ich uskutočnenie obzvláštny zreteľ.
Je to v prvom rade problém konečného usporiadania zákonnej ochrany nájomníkov a úprava zákonov o stavebnom ruchu. Stále odklady v tejto veci prinášajú nášmu hospodárskemu životu nedohľadné škody a preto sa budeme energicky domáhať ich definitívneho upravenia.
V súvislosti s touto otázkou bude treba riešiť aj ďalší boľavý problém živnostenského a obchodného podnikania, a síce zákonnú ochranu stavebných pohľadávok živnostníctva voči stavebným podnikateľom a stavebníkom.
Jedným z ďalších a snáď najdôležitejších požiadavkov našej strany je podpora živnostenského svoj pomocného úverníctva. Centralizačnými a racionalizačnými snahami nášho obchodného bankovníctva, podporovaného v týchto snahách i našou štátnou finančnou politikou, je tento problém ešte aktuálnejší a tvorí význačný hospodársko-sociálny požiadavok celého živnostníctva a úverníctva.
V súvislosti s touto akciou bude treba podporovať i snahy živnostníctva o zmechanizovanie dielenskej práce a podporovať výdatnejšie družstvá na nákup strojov pre živnostníkov, ktoré túto akciu prevádzajú na podklade svojpomoci. Isté oživenie v tomto smere znamená, že týmto družstvám dostalo sa v poslednej dobe prídelu z prostriedkov, určených zákonom č. 190 z r. 1930 na zmiernenie panujúcej krízy, čo sa však ukázalo nedostatočným, poneváč väčšina družstiev na nákup strojov tieto obnosy v neuveriteľne krátkej dobe vyčerpala a preto bude úkolom našej strany, domáhať sa pre živnostníctvo prídelu ďalšieho.
V záujme spravodlivosti by som odporúčal slávnej vláde, aby predpisy o poskytovaní podpôr uchádzačom o stroje boly rozšírené i na tých živnostníkov, ktorí si pred vydaním tohoto zákona stroje nakúpili.
Žijeme v ťažkých časoch, ktoré vyžadujú, aby sme boli v našej hospodárskej politike opatrní. Musíme dbať, aby sa netvorily žiadne zbytočné trecie plochy jak medzi jednotlivými našimi výrobnými odvetviami, tak aj medzi jednotlivými zemiami nášho štátu. Mimo toho musíme úzkostlivo dbať toho, aby sme neztratili kontakt so svetovým hospodárstvom.
Mnoho sa dnes hovorí o probléme cien. Terajšia kríza označená bola medzi iným aj za problém cenový. Je skutočne nepopierateľným faktom, že dnešné ceny tovarov sú v značnej miere spotrebiteľom ťažko dosažiteľné. Ďalším faktom je, že od začiatku minulého roku prejavil sa v cenách surovín značný pokles, ktorý sa však v maloobchodných cenách hotových výrobkov len málo ukázal, alebo je nepatrného významu. Obyčajne sa poukazuje na rozdiel medzi poklesom cenového indexu veľkoobchodného a maloobchodného, čím sa chce pravidelne dokázať, že je to maloobchod a remeslá, ktoré zdržujú pokles cien. Môžem prehlásiť, že toto je mýlne, a síce preto, že veľkoobchodný index cien neznázorňuje, začo veľkoobchod predáva, ale ukazuje, aké ceny veľkoobchod platí pri nákupoch. Mimo toho ukazuje nám index veľkoobchodných cien výjmuc potravných článkov vlastne len ceny surovín a polotovarov, ktoré sú predmetom ďalšieho zpracovania.
Zjav tento, že je totiž živnostníctvo a obchod upodozrievané zo zdržovania zľavňovacej akcie u nás, je pre naše pomery príznačný a v tejto okolnosti prejavuje sa práve neinformovanosť našej širokej verejnosti o skutočnom stave, o nevýhodách a ťažkostiach stredného stavu, u ktorého sa hľadá vina v tom, v čom by živnostníctvo iste kráčalo v popredí, keby mu to pomery dovoľovaly. Žijeme však práve v tomto roku v pomeroch mimoriadne ťažkých. Kritická situácia zemedelstva, štagnácia priemyslu a pokleslá kúpna sila všetkých ostatných obyvateľských vrstiev vrhajú svoje nepriaznivé reflexie na pracovné a odbytové možnosti živnostníctva a obchodu do tej miery, že to budí vážne obavy o budúcnosť tohoto stavu.
Veľmi výstižne sa odrážajú tieto pomery v počte mimokonkurzných vyrovnaní živnostníctva. Je to zjav, ktorý vždy v povážlivej miere doprevádza uvoľnenie riadneho hospodárskeho kolobehu, aké práve teraz prežívame v dôsledku panujúcej krízy. V takýchto pomeroch uvoľnia sa veľmi zdravé základy hospodárskeho života, mnohé záväzky stanú sa pri zhoršených pomeroch nevymáhateľnými a živnostník alebo obchodník dostane sa do platobných nesnádzí a do insolvencie.
S poľutovaním musím konštatovať, že dnes sa dostáva do vyrovnania i mnoho starých, dobre fundovaných podnikov obchodných a živnostenských a príčinou toho je, ako nám je často zjavné, skutočne dnešná hospodárska mizeria.
Terajšia ťažká doba s obzvláštnymi obavami je znášaná na Slovensku, a to preto, že Slovensko je i bez hospodárskej depresie zvláštnym hospodárskym problémom. A poneváč tento problém javí sa aj ako otázka československá, je treba, aby sa jej riešeniu venovala tá najväčšia pozornosť a pečlivosť.
Dovolím si najprv poukázať na príčiny vzniku tohoto problému, a to napriek tomu, že o tejto veci hovorilo a písalo sa snáď až mnoho. Opakovať to musím však preto, že ešte aj dnes panuje na mnohých miestach presvedčenie, že zvláštneho slovenského hospodárskeho problému niet. Som toho názoru, že za ďalšie tradovanie tohoto naprosto nesprávneho stanoviska nemožno prevziať zodpovednosť.
Slovenský hospodársky problém vzniknul jednak súčasne s našim štátom, jednak vtedy, keď sa u nás ujalo presvedčenie, že Slovensko je agrárne, kde ostatné výrobné složky sotva prichádzajú v úvahu.
Je treba venovať v prvom rade pozornosť otázke, ako sa javí vo skutočnosti tá stále prízvukovaná agrárna povaha Slovenska. Faktom je, že podľa štatistických dát zaoberá sa na Slovensku 60% obyvateľstva zemedelstvom, kdežto v Čechách len 29 % a na Morave 38%. Keby sme chceli na základe týchto dát usudzovať o hospodárskej povahe Slovenska, museli by sme priznať, že Slovensko je skutočne v prevažnej väčšine agrárnym. A tak sa to aj skutočne tvrdí. Pre toto tvrdenie nachádzajú zastanci zemedelského charakteru Slovenska ešte aj mnohé iné dáta, avšak mne nejde o to, tieto údaje popierať, ale zistiť, či fakt, že Slovensko je prevážne zemedelskou krajinou, znamená toľko, že na Slovensku prichádza v prvom rade v úvahu politika zemedelská a či sa jej majú ostatné záujmy podriadiť.
Toto je základná otázka, na ktorú musí si dať odpoveď každý, kto chce na Slovensku prevádzať hospodársku politiku. Myslím, že nemôže byť sporu o tom, že samotný fakt agrárnej povahy určitej krajiny nemôže byť rozhodujúcim pre určenie smeru jej hospodárskej politiky, poneváč prevádzať hospodársku politiku znamená zasahovať do hospodárskeho vývoja tak, aby bol dosiahnutý určitý cieľ.
Teda cieľ tu musí byť a tento udáva smer a určité prostriedky hospodárskej politiky a nie daný stav. Daný stav prichádza v úvahu len pri určení cieľu, akonáhle sa to však stalo, ustupuje do pozadia, hrá len podradnú úlohu.
Otázka teda znie: Aký je cieľ hospodárskej politiky Slovenska a Československej republiky?
Myslím, že odpoveď na ňu nevyžiada si dlhého rozmýšľania. Cieľom československej hospodárskej politiky môže byť len zaistenie pracovnej príležitosti celému obyvateľstvu štátu a zvýšenie jeho životnej úrovne. Cieľom slovenskej hospodárskej politiky musí byť preto to isté, z ktorého dôvodu skúmajme teraz daný problém pod zorným úhlom tohoto cieľa.
Musíme v prvom rade uvážiť, či slovenská zemedelsky obrábateľná pôda má ešte nové výrobné možnosti, eventuelne či môže poskytnúť nové pracovné príležitosti. Je totiž nesporné, že všetky možnosti pôdy musia byť využité tak dokonale, ako je to len možné.
Keď srovnávame súčasnú výnosnosť pôdy na Slovensku s výnosnosťou pôdy v historických zemiach, vidíme, že hektárový výnos obilnín činil v roku 1927 priemerne 19.2 q, kdežto na Slovensku len 12.5 q. Javí sa tu teda značný rozdiel vo výnosnosti i výrobnosti v neprospech Slovenska, činiaci asi 35 %. I keď nezabúdame, že medzi pôdami týchto dvoch krajín ako celkov sú isté jakosťné rozdiele, predsa len musíme pripustiť, že výrobnosť slovenskej pôdy môže byť ešte značne stupňovaná. Otázka je však, či sa tým získa i väčšia pracovná príležitosť. Asi sotva, pretože nemožno tvrdiť, že by dnešná nízka výrobnosť zavinená bola nedostatočným používaním pracovných síl. Slabá výrobnosť je len problémom slabej intenzity, o ktorej v prvom rade rozhodujú používané chemické a technické prostriedky.
O tom, že zíntenzívnením slovenskej zemedelskej výroby nezískajú sa nové pracovné možnosti, podáva nám konečne dobrý dôkaz aj samotný fakt, že hoci je hustota obyvateľstva v Čechách viac než dvojnásobná oproti hustote obyvateľstva na Slovensku, je počet zemedelského obyvateľstva, pripadajúceho na 1 ha zemedelsky obrábanej pôdy na Slovensku už dnes vyšší, než v Čechách. Podľa štatistických dát pripadá totiž na Slovensku na 1 obyvateľa zemedelsky činného 1˙66 ha pôdy, kdežto v Čechách 1.97 ha.
Fakt tento nám dokazuje pri spomenutej už menšej výrobnosti slovenského zemedelstva, že jeho životný štandard je dnes značne nižší než zemedelstva českého, následkom čoho je nesporné, že úkolom našej hospodárskej politiky musí byť, aby sme životnú mieru slovenského roľníctva napomáhali čo najviac zvýšiť.
Zároveň však pre našu celkovú hospodársku politiku vyplýva z dôvodov doteraz uvedených, že slovenská pôda má síce značné možnosti zvýšenia jej produktivity, ale nemá temer žiadne možnosti poskytnúť nové pracovné možnosti. Jestliže je tomu tak - a ja myslím, že je to pravda - vtedy musí naša hospodárska politika používať také prostriedky, aby sa nimi tvorily nové pracovné možnosti pre naše obyvateľstvo inde, než je zemedelstvo. Tieto nové pracovné možnosti musíme tvoriť nielen pre nové populačné prírastky zemedelského obyvateľstva, ale hlavne i pre populačné prírastky obyvateľstva ostatného v rôznych odvetviach našej národnej výroby, ak len nechceme, aby sme trvale vyvážali za hranice popri československých tovaroch aj slovenských ľudí.
Musíme sa snažiť o nové pracovné možnosti pre naše obyvateľstvo preto, že hospodárska politika, výsledkom ktorej je nie vývoz tovarov, ale ľudí, privodila by nám pomalú samovraždu, čo zaiste nemôže byť jej cieľom.
Keď teda vychádzame zo súčasného stavu zemedelstva na Slovensku, musíme si priznať, že je v záujme čsl. národného hospodárstva nezbytne nutné a potrebné, udržať popri zemedelstve nielen tu jestvujúci priemysel, ale podporovať i rozvoj živností a obchodu, poneváč len tak bude možno absorbovať prirodzený prírastok obyvateľstva tejto krajiny.
Hospodárska politika československá, čo je treba s veľkým poľutovaním konštatovať, nebrala doteraz na tento fakt dostatočný zreteľ a tak sa na pravé záujmy a potreby Slovenska väčším dielom zabudlo. Príčinu tejto veci nemyslím však, že by bolo treba hľadať v zlej vôli príslušných činiteľov, ale skôr v nesprávnom presvedčení, že na Slovensku je treba v prvom rade podporovať zemedelstvo, o ktorom sa mnohí domnievali, že len ono skrýva v sebe značné pracovné možnosti a hlavnú hospodársku silu.
Avšak po tom, čo som uviedol o možnostiach slovenského zemedelstva, myslím, že už nie je treba zvlášť dokazovať nesprávnosť tohoto názoru, ktorého ďalšie uplatňovanie môže nám priniesť citeľné škody a preto zdôrazňujem, že našou snahou musí byť, aby sa v budúcnosti uplatnil taký smer hospodárskej politiky štátu, pri ktorom by sa mohlo poskytnúť čo najväčšej pracovnej a zárobkovej možnosti všetkým obyvateľom nášho štátu a hlavne aj generáciam budúcim.
Toto musím zdôrazniť najmä preto, že keď sa pozreme do štatistických dát, tak vidíme v nich veľmi jasne výsledky našej doterajšej hospodárskej politiky, ktorá nemohla nájsť zabezpečenie ani generácii terajšej, menovite nie na Slovensku. Z týchto dát vidíme ohromné čísla o vysťahovalectve a to preto, že slovenský priemysel považoval sa doteraz za nutné zlo v našom hospodárstve; zemedelstvo sa podporovalo málo a živnosti a obchod vôbec nie. Veď keď uvážíme, že prirodzený prírastok obyvateľstva na Slovensku a Podk. Rusi činil v roku 1930 52.169 a vysťahovalo sa 17.853, to znamená, že 34% prirodzeného prírastku obyvateľstva týchto krajín odišlo za chlebom do cudziny. To je až zarážajúca skutočnosť, menovite keď ju srovnáme s pomerami v Čechách, odkiaľ sa v tomto roku vysťahovalo do cudziny asi len 6400, t. j. asi 15 % prirodzeného prírastku, pri čom nesmieme ešte zabudnúť, že prirodzený prírastok je na Slovensku a Podk. Rusi, vyjadrený absolutnými číslicami, vyšší ako v Čechách.
Keď sa pýtame, čím je tento hrozný stav zavinený, dostávame obyčajne odpoveď, že príčinou jeho je jednak tradícia a jednak nedostatok pracovnej príležitosti doma. Je nesporné, že i tradícia hrá vo vysťahovalectve určitú rolu, ale jej význam sa preceňuje. Je len veľmi málo Slovákov, ktorí opúšťajú svoju vlasť z tradície, alebo preto, že pracovná možnosť, ktorú doma majú, je im malá a preto si chcú svoju hmotnú situáciu zlepšiť pobytom v cudzine. Toto sú len výnimky. Pravidlom je, že väčšina vysťahovalcov zo Slovenska a Podk. Rusi ide do cudziny preto, že našou nešťastnou hospodárskou politikou sa pracovná možnosť na Slovensku stále zmenšuje a preto naši ľudia žiadnej obživy na Slovensku nenachádzajú. A ešte jedna príčina prispieva k tak katastrofálnemu rozsahu slovenského vysťahovalectva: sú to pohyby tuzemského obyvateľstva, ktoré smerujú zo západu na východ, smerom na Slovensko. Tieto domáce presuny obyvateľstva dosahujú značného rozsahu a majú pre slovenský pracovný trh neblahý účinok. Nie som proti týmto domácim presunom obyvateľstva, ktoré sa dejú určite na úkor Slovenska, pretože takéto presuny v hraniciach štátu nemožno ani dobre zamedziť. Ale keď už je tento fakt pred nami, tak má byť úkoľom našej hospodárskej politiky, snažiť sa na Slovensku vytvoriť nové pracovné možnosti. Nemožno predsa súhlasiť s tým, aby sa slovenský problém riešil vysťahovaleckou politikou, ale je kategorickým požiadavkom národohospodárskym, aby sa táto otázka riešila politikou výrobnou a v prvom rade priemyselnou, živnostenskou a obchodnou, pretože na tomto poli sú ešte mnohé nevyužité možnosti, kdežto zemedelstvo je, ako som už mal príležitosť dokázať, už skoro úplne saturované.
Z dôvodov tu uvedených nie je možné a za žiadnych okolností prípustné, aby sa v jednej časti nášho štátu prevádzala politika výrobná a v inej politika emigračná, pretože by to svedčilo o divných mravných zásadách našej hospodárskej politiky vôbec. Všetko, čo som doteraz uviedol, svedčí o nutnosti všemožnej podpory podnikania živnostenského, obchodného i priemyselného na Slovensku a to i v záujme historických zemí, poneváč značná časť prebytkov tamojších pracovných síl a to najmä síl odborných, nachádza umiestnenie na Slovensku.
Slovenskému živnostníctvu a obchodníctvu nejde o nič iné, len o to, aby bolo postavené na roveň živnostiam a obchodu historických zemí, menovite v tom smere, aby sa napomáhaly jeho snahy po odstránení stále panujúcich rozdielov výrobných nákladov, poneváč dišparita týchto najmä v živnostenských podnikaniach trvať nemôže a nesmie.
Rovnoprávne postavenie slovenských živností so živnosťami v historických zemiach je treba dožadovať najmä pri zadávaní štátnych dodávok a prác, na ktorých Slovensko a menovite tunajšie živnostníctvo participuje podielom len veľmi nepatrným. Tu máme vďačné pole pre našu činnosť politickú a pevne verím, že sa tu dopracujeme žiadúcich výsledkov. Poukázal som na fakt, že táto dodávková prax prevádza sa u nás jednostranne a na úkor Slovenska, ako mnoho iných vecí. Účasť Slovenska a Podk. Rusi na štátnych dodávkach a prácach odhaduje sa ani nie na celé 4%, čo znamená toľko, že z približného obnosu 4-5 miliard Kč, venovaných u nás každoročne na opatrenie vecných investíc a nákupov štátu, participuje Slovensko a Podk. Rus čiastkou asi 200 mil. Kč. Keď však uvážime, že úhrada týchto výdajov prevádza sa z daní a dávok, na ktorých participuje Slovensko a Podk. Rus asi 15%, tak z toho vidíme ten ohromný nepomer, ktorý sa tu v neprospech Slovenska a Podk. Rusi ukazuje. Slovenské hospodárske kruhy poukazujú už dlhé roky na tieto krivdy, avšak bez úspechu a preto je už v najvyššej miere žiadúce previesť nápravu. Jestliže by bol požiadavok slovenskej výroby živnostenskej a priemyselnej o participáciu na štátnych dodávkach a prácach, úmerný daňovej poplatnosti Slovenska, splnený, znamenalo by to toľko, že účasť slovenskej výroby bola by na št. dodávkach a prácach o 500 mil. Kč vyššia, než dosiaľ. Keby sme mali možnosť oceniť hodnotu slovenskej živnostenskej a priemyselnej výroby, vedeli by sme aj presnejšie oceniť význam tejto sumy pre ňu. Túto hodnotu však k našej veľkej škode neznáme, ale vieme zo starej uhorskej štatistiky, že hodnota tovarov, vyrobených na Slovensku a Podk. Rusi, obnášala u priemyslu a živností 584 mil. Kč, čo je v našej mene približne 4 miliardy Kč. Za predpokladu, že priemysel Slovenska a Podk. Rusi vyrobí čo do hodnoty tiež toľko tovaru, môžeme povedať, že 500 mil. Kč, o ktoré sú Slovensko a Podk. Rus pri št. dodávkach ukrátené, znamenalo by pre jeho priemysel 10 až 12% zvýšenie jeho zamestnanosti.
Štát je dnes svojimi dodávkami a prácami jedným z najvýznamnejších odberateľov našej výroby, poneváč platí zo štátneho rozpočtu a z rozpočtov štátnych podnikov a ústavov za rôzne dodávky a práce asi toľko, čo činí dnes 1/3 nášho exportu do colnej cudziny. A preto zastávam názor, že štátne dodávky a práce jak svojim rozsahom, tak aj svojou rozmanitosťou zasluhujú, aby ich bolo použité v rámci vhodnej hospodárskej politiky nášho štátu ako prostriedku k odstráneniu mnohých nedostatkov i krívd, ktoré sa dnes najmä živnostníctvu dejú. Bude veľkým úkoľom našej strany, aby pri úprave tohoto problému pôsobila k jeho uspokojujúcemu riešeniu a aby našla modus, jak by sa daly najmä slovenské živnostenské požiadavky v tomto smere splniť. Som toho názoru - a myslím, že tu každý so mnou súhlasí, - že doterajšia prax pri zadávaní št. dodávok a prác musí byť zmenená v účelnú dodávkovú politiku, ktorá by doterajšiu nespravedlivú disparitu východných čiastí našej republiky odstránila. K dosiahnutiu tohoto účelu bude ovšem nutné viesť predovšetkým centrálnu a presnú, dľa jednotlivých krajín roztriedenú evidenciu týchto dodávok, tak ako to slovenské hospodárske kruhy už dávno požadujú a čo sa im tiež, povedal bych, až zlomyselne odopiera s poukazom na to, že by to bolo spojené s nepomerne vysokým nákladom, a inými nevecnými dôvodmi.
Ďalším dôležitým prostriedkom našej hospodárskej politiky na Slovensku a Podk. Rusi musí byť naša železničná a dopravná politika.
Nechcem na tomto mieste opakovať, koľko škody Slovensku zapríčinila v prvých rokoch poprevratových najmä naša nešťastná dopravná politika. To patrí už minulosti a keďže vidíme, že v posledných rokoch je už zjavná snaha o nápravu urobených chýb, nehodlám málo osožnými reminiscenciami kaziť náladu dnešného priaznivejšieho ovzdušia a nádeje, skladané do postupného zlepšovania pomerov. Tu musím zvlášť s potešením konštatovať, že od doby, ako spravujú rezort v ministerstve železníc príslušníci mojej strany, vykonalo sa na Slovensku po tejto stránke veľmi mnoho, čo menom slovenskej verejnosti s vďačnosťou kvitujem. Týmito vývodami by som odpovedal i na predvčerajší úvodník "Slováka", ktorý nás považuje na Slovensku za zbytočný vred. Táto práca, vykonaná v poslednej dobe na Slovensku práve za správcovania tohoto rezortu mojimi stranníkmi je totiž tiež zásluhou živnostensko-obchodnickej strany.
Len by som si prial, aby boly panujúce ešte rozdiele v našej doprave po stránke prepočítania tarifov na súkr. dráhach, pokiaľ sú ešte vstave, hatiť žiadúci rozvoj hospodárskych pomerov na Slovensku, urýchlene odstránené a menovite aby boly nové dráhy čo najrýchlejšie budované, v č m ovšem nie je rozhodujúcou naša dobrá vôla, ale naše hospodárske možnosti. Popri železničných investíciách považujem za najdôležitejšiu a najúspešnejšiu investíciu položenie dialkových kabelov. Núti ma k tejto zmienke tá okolnosť, že vybudovanie kabelovej sieti má pre obchod, priemysel a všeobecné hospodárstvo neoceniteľného významu a mám za to, že je tiež dobrým a rentabilným zdrojom príjmu našej poštovej správy. O rentabilite už položených a vybudovaných kabelových sietí hovorí najlepšie zvýšený provoz na týchto kábeloch takmer o 300% a je isté, že toto zvýšenie v domácom provoze prejavilo by sa obdobne i v medzinárodnom chode - a je preto veľmi nutné venovať výstavbe kabelových sietí tú najväčšiu pozornosť, lebo investíčná činnosť tohoto druhu je nesporne dôležitého národohosp. významu a k tomu môže sa tiež pochlubiť i vysokou produktivnosťou. Obmedzenie úverov na tieto investície by znamenalo znateľné škody. Musí sa tedy umožniť poštovej správe, aby svoj investičný program prevádzala nerušene bez finančných ťažkostí a to jak v obore automatizácie tak na poli rozhlasu, ale zvlášť v obore dialkových kabelov.
V týchto podnikoch, ako som už spomenul, bol objavený veľmi výdatný prameň príjmový a je preto v záujme veci, aby sa tento zdroj príjmový udržal a neriskovalo eventuelným škrtaním rozpočtových položiek ochabnutie tohoto finančného zdroja.
Staviam sa preto plne za požiadavok telefonnej automatizácie najdôležitejších priemyslových, obchodných i provozných stredísk a prihováram sa i za automatizáciu venkova, aby zjednodušením a usnadnením telefonného styku vytvorily sa priaznivé predpoklady pre zvýšenie provozu na kabelových linkách už fungujúcich i na úsekoch práve projektovaných. Bolo by neodpustiteľnou chybou, keby nedostatok úveru znemožnil našej poštovej správe po tak nádejnom, ale krátkom začiatku dokončiť tak významné dielo. Súsedné štáty, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko a Poľsko budujú svoje vlastné kábelové siete veľmi intenzívne. A jestli chceme využiť medzinár. provozu poľských a ruských kabelových tratí a umožniť ich prechod naším územím, musíme sa postarať o rýchle vybudovanie linie, spojujúcej západ s východom. Prvá etapa bola síce zahájená a je v záujme veci, aby v ďalšom programe bolo nerušene a s urýchlením pokračované.