Předseda: Malypetr.

Místopředsedové: Taub, dr Lukavský, Roudnický, Špatný, Zierhut.

Zapisovatelé: Marek, Petrovič.

150 poslanců podle presenční listiny.

Zástupci vlády: min. předseda Udržal; ministr dr Šrámek.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupce Nebuška.

Místopředseda Stivín (zvoní): Zahajuji 122. schůzi posl. sněmovny.

Omluvy a dovolené uvedené v dnešní prvé schůzi platí též pro tuto schůzi.

Dovolené dal jsem dále na dnešní schůze posl. Chalupovi, Chalupníkovi, dr Marešovi pro neodkladné zaměstnání.

Přikazuji výboru rozpočtovému:

1159. Vládní návrh zákona, kterým se zmocňuje ministr financí, aby sjednal státní půjčku.

Navrhuji, aby byla jmenovanému výboru k podání zprávy o tomto vládním návrhu uložena lhůta 24 hodin.

Sněmovna je způsobilá se usnášeti.

Kdo s navrženou lhůtou souhlasí, nechť zdvihne ruku. (Děje se.)

To je většina. Lhůta je přijata.

Přistoupíme k projednávání pořadu, a to ke společnému jednání o prvých třech odstavcích, jimiž jsou:

1. Zpráva výborů technicko-dopravního a rozpočtového o usnesení senátu (tisk 1101) k vládnímu návrhu zákona (tisk sen. 411 a 423) o nabytí místní dráhy v údolí Gelnice státem (tisk 1124) (podle §u 35 jedn. řádu).

2. Zpráva výborů technicko-dopravního a rozpočtového o usnesení senátu (tisk 1102) k vládnímu návrhu zákona (tisk sen. 412 a 424) o nabytí místní dráhy Litovel-Senice státem (tisk 1125) (podle §u 35 jedn. řádu).

3. Zpráva výborů technicko-dopravního a rozpočtového o usnesení senátu (tisk 1024) k vládnímu návrhu zákona (tisk sen. 351 a 379) o nabytí místní dráhy Liberec-Jablonec-Tanvald státem (tisk 1109).

Zpravodaji 1. odstavce jsou: za výbor technicko-dopravní posl. Staněk, za výbor rozpočtový posl. Ježek; zpravodaji odst. 2 a 3 jsou: za výbor technicko-dopravní posl. B. Procházka, za výbor rozpočtový posl. Ježek.

Budeme pokračovati ve společné rozpravě, započaté v dnešní prvé schůzi.

Slovo má pan posl. Polívka.

Posl. Polívka: Slávna snemovňa! K prejednávanej osnove zákona o nadobudnutí miestnej dráhy v údolí Gelnice dovolím si predniesť niekoľko vecných poznámok o význame tejto veci po stránke technickej, ako aj po stránke, aký má význam nadobudnutie tejto trati vo smysle výstavby ďalšieho spojenia oblasti Horehronia s oblasťou hernádskou. Mnohí nevedia, kde tento kraj čarokrásneho údolia Gelnice je, ale poznamenávam, že to je kraj nielen prírodnej krásy, ale, bohužiaľ, aj veľkého hladu. Tam, kde sú stopy strašnej a neľútostnej tvrdosti kapitálu - Krompachy - tam, kde dnes jeden závod za druhým sa odoráva, v tomto kraji očakáva sa jedna jediná spása, vybudovanie novej trati Červená Skala-Margecany, aby učinila z tohoto kraja nový kraj plný života, ktorý by vedel využitkovať všetko prírodné bohatstvo, ako aj dať možnosť primeranej existencie tamojšiemu chudobnému biednemu ľudu. V dôsledku tohoto javí sa veľmi prepotrebným poukázať na ťažkopádnosť a ťažkosť, ako sa robí a postupuje v práci pre výstavbu trati Červená Skala-Margecany. Táto veľmi dôležitá trať slovenská, ktorá je nám zabezpečená investičným zákonom č. 235, len tohoto roku mohla byť po ťažkopádnom a dlhom prejednávaní, najmä trasovacom, zahájená. Pýtame sa, kde sú príčiny oného ťažkopádneho aparátu? Tu je treba si objasniť, ako vychádzala v ústrety stavebnej železničnej správe správa bývalých majetkov koburkovských vtedy, keď bola ešte nezávislá, a ako vychádza v ústrety štátnej železničnej správe dnešný správca týchto oblastí koburkovských, štátny pozemkový úrad. Správa koburkovská dala železničnej správe všetky potrebné pozemky zdarma, zdarma i všetko potrebné drevo k výstavbe tejto trati, zdarma i ubytovanie pri všetkých študiách trasovacích atď. A štátny pozemkový úrad, ktorý je doterajším správcom štátnych lesov a statkov tejto oblasti koburkovskej, žiada, aby sa mu zaplatil každý kolík trasovací. (Slyšte!) Žiada, aby sa mu zaplatila každá stará chalupa už nepotrebná a žiada, aby za ubytovanie v prázdnych opustených pilách bolo platené skutočne krvavé nájomné.

Mám zistený prípad z opustenej pily na Pustom Poli, kde komisia pracovala niekoľko týždňov. Jedna miestnosť nebola vôbec potrebná k ubytovaniu, dve boly nepatrných malých rozmerov 3x3 a 3x4 m. Za niekoľkotýždňový pobyt správa lesov koburkovských, vedená Štátnym pozemkovým úradom, vyúčtovala 150 Kč. Správa koburkovských majetkov vychádzala veľmi blahovoľne pri všetkých predbežných študiách. Dnes je treba sa biť a zjednávať o každom strome, o každú sebamenšiu vec. (Slyšte!) Neslúži to nijak ku cti, pretože štátna železničná správa stavebná je tiež štátom, a úfam, že snáď sa nemýlím, keď hovorím, že štátny úrad pozemkový je orgánom tohože štátu československého. (Tak jest!) Jedna štátna správa štátnej správe druhej robí veľmi nemilé a nepríjemné ťažkosti. A ako sa chová tamojší chudobný prostý človek? Sám na svoje útraty svojmi vlastnými silami odstraňuje svoje chudobné koliby, akonáhle sa len dozvie, že tým smerom pôjde trať. Nežiada náhrady, nežiada odstupné, sám je si vedomý, že budúca trať priniese tomuto kraju veľmi významné hospodárske povznesenie. Bolo by treba, aby štátna správa i vládné orgány celej správe týchto majetkov, týchto oblastí pod vedením patronátu štátneho pozemkového úradu venovaly velice pečlivú pozornosť. Jedna šľachta s tou modrou krvou odišla, nová šľachta s tou zelenou krvou sa nám tam zrodila. A tamojší ľud, verte, že spomína na vľúdnejšie časy, keď skutočne mohol mať prístup do hôr, keď mohol lesné plodiny sbierať bez akýchkoľvek ťažkých perzekúcií horármi a úradníkmi. Je treba, aby sme si uvedomili a objasnili pomery v Jelšave, Muráni a na Pustom Poli, kde obyčajný prostý smrteľník vtedy, keď vzácní hostia z pozemkového úradu idú na polovačku, nesmie sa v týchto oblastiach ani ukázať. Je treba si pripomenúť všetky tieto ťažkosti, poneváč tieto sú v príčinnej súvislosti so životom tamojšieho kraja a je veľkou životnou túžbou, aby už tá veľká budúcnosť slovenského tohoto kraja v Červenej Skale-Margecany bola stvorená. Mnohí zákonodarcovia, milovníci kultu svätého Huberta vedia, že tento kraj je čarokrásny, ale možná, že sami nepozrú do jednej chudobnej dediny, aby videli, koľko zúfalstva a koľko biedy je v týchto rodinách, ktorým síce je daná určitá výmera pašienkov, bohužial na tieto pašienky nemôžu chudobní ľudia z Muráňa vôbec ani počítať, že by mali z nich nejaký úspech, poneváč je im zakázané chovať chudobné zvieratá, kozy. A na kravičky tamojší chudobný ľud vôbec ani nemá. Boli zaskočení naši chudobní tamojší Gemerčania, keď im nebolo hovorené, že dostávajú lesné pašienky a nie pašienky a v mienke, že dostávajú tieto pašienky, zakúpili si ich a složili veľké peniaze. Tisíce hektarov velice výživných pašienkov vlastní štátny pozemkový úrad a nedovolí, aby z týchto velice významných oblastí mohli mať tamojší chudobní ľudia sebamenší užitok, vlastní ich pre svojich horárov, pre svoje pohodlie, pre odpredaj, a ľud hladom mre. Je treba poukázať, slávna snemovňa, i na ten tvrdý, strašný a neľútostný predpis zákazu chodiť na lesné plodiny, čo by bolo v letných mesiacoch aspoň dostatočnou obživou pre tamojší kraj. Akonáhle horár chytí chudobné dieťa, že má maliny alebo iné plodiny, všetko rozdupe, odobere a ešte sa uloží veľká pokuta, ktorá nemôže byť splatená a musí byť na chudobnom tomto človeku exekvovaná. Vláda by si mala povšimnúť tohoto zvláštného hospodárenia na tejto oblasti veľmi významného objektu koburkského pod správou štátneho pozemkového úradu. Neni snáď predsa tajomstvom, že i zver z týchto oblastí bola prevezená na Moravu, nabáda to k premýšľaniu, kto narídil, kto zplnomocnil, aby sa vyvážala z bohatého revíru vysoká zver, kto zplnomocnil, aby sa i v dobe hájenia strieľala vysoká zver. (Slyšte!) Ovšem my prostí smrteľníci o tom hovoriť nesmieme.

Od výstavby dráhy Červená Skala-Margecany očakáva tamojší chudobný ľud gemerský a horehronský mnoho a mnoho. Nás prekvapuje ono ťažkopádné voľné tempo, tie umelé výhovorky, tie umelé prekážky, a jednou z najväčších prekážok je práve nepochopenie od štátneho pozemkového úradu, ktorý tu nevychádza sesterskej správe štátnych podnikov železničných v ústrety blahovoľne. Nás veľmi prekvapuje, že práve na tomto jedinečnom veľkom a významnom objekte železničnom železničná správa nemá dosiaľ plne zabezpečený štátnym rozpočtom schválený preliminovaný obnos 27 mil. Stále a stále tamojší ľud i slovenská verejnosť žije v neistote, bude-li stavba zahájená a bude-li tiež i v tomto roku intenzívne prevedená. Údajne má byť 28. kvetna slávnostné započatie práce. Dovolím si skromne poznamenať, aby sme tie parády zbytočne nerobili, ale aby sme dali denný chlieb, prácu a stálu prácu a okrem toho preliminovaného obnosu dali najmenej niekoľko milionov, aby ten ľud videl, že vláda a zodpovední činitelia opravdu berú tento problém hladu a biedy vážne. (Výborně! - Potlesk.)

Ľud parád sa nenajie a nerád by som, aby vážní a zodpovední činitelia neboli svedkami niektorých nemilých a neočakávaných nepríjemností. Slávna snemovňa, ja, ktorý poznám tamojší ľud ako svoj vlastný domov, viem, prečo ten ľud je zúfalý, viem veľmi dobre, pretože očakáva len jedno jediné, aby sa mu dala práca a chlieb, a nevidí, že by to bolo skutočne účinne a úspešne splňované. Žiadam v mene tamojšieho kraja, ako aj v mene inštitúcie, ktorá má vo veľmi živej patrnosti tento veľmi významný objekt, národohospodárskej župy stredoslovenskej, v mene ktorej som mal česť pred ministra železníc predstúpiť, aby nám v tejto veci skutočne zabezpečil všetky potrebné prostriedky k vybudovaniu, aby tomuto objektu bola venovaná zvýšená zodpovedná pozornosť, aby sme skutočne my, ktorí dnes tu žijeme, sa mohli dočkať vo zdraví dokončenia tento stavby. Keby to šlo týmto pomalým tempom, možná, že by ani naše deti dokončenie tejto stavby nepozdravily. Z celého Gemerska, z celej oblasti horehronskej tisíce a tisíce ľudí sa hlási o prácu. Práca dosiaľ neni zahájená. Keď sme na ministerstve predniesli sťažnosti ohľadom neistého zahájenia, že neni možné uplatniť tam všetkých, ktorí sa tam hlásili o prácu, boli sme ubezpečení, že je všetko v poriadku. Pán minister s prekvapením sa dotazoval, kto vám len túto nesprávnosť hovorí, že nebude v stavbe pokračované? Kto iný, ako podnikatelia, ktorí majú ruky sviazané a pracovať nemôžu, pretože nemajú dostatočne zabezpečený kapitál, aby mohli prácu započať, tiež skončiť a dostať mzdu. Odpovedi týchto podnikateľov ohľadom prijímania síl sú všetky práve v tomto smysle veľmi vyhýbavé: "Nemôžeme, dokiaľ nedostaneme jasného a určitého pokynu, že nám je tento peniaz zabezpečený. A preto veľmi vážne upozorňujem na tento problém, aby sa z neho nevyvinulo niečo nepríjemného, čo by skutočne neprispelo ku konsolidácii pomerov na Slovensku a čo by snáď veľmi citlive narušilo tú vzájomnú dôveru československú a čo by skutočne veľmi nemile snáď i rozvrátilo všetku prácu hospodárskeho programu. Veď ten kraj dnes v dôsledku veľmi vážnej situácie je obrazom len hladu a biedy. Všetky priemyslové podniky, ktoré tam boly a ktoré snáď ešte do minulého roku pracovaly, dnes úplne odumrely. Stoja píly, ktoré vyvážaly tisíce a tisíce vagonov dreva do Maďarska. Opýtajte sa, komu môžeme ďakovať za zavrenie hraníc, komu môžeme ďakovať, že nám na Slovensku vzrástol počet nezamestnaných o nové a nové tisíce. Vinník nech sa prihlásí sám. A v dôsledku tohoto nedostatku práce nespomôžu skutočne také nepatrné almužienky a chlebenky, s týmito podporami, najmä tam v kraji biedy a hladu, sa čachruje a vyvoláva sa umele ešte väčšia nespokojnosť.

Je dnes ťažko prekonávať, bojovať s týmito činiteľmi, ktorí skutočne zvyšujú situáciu zúfalstva, a nemáme nádeje, že by tieto hospodárske otázky boly v dohľadnej dobe zlepšené.

Továrny Chyžná Voda, Kunova Teplica, to je kapitola sama pre seba. Bolo tu jednané minulého roku o Chyžnej Vode a vláda dala zabezpečenie, že sa postará o robotníctvo, ktoré bolo z Chyžnej Vody prepustené. Áno, splnilo sa to, že Mannesmann-Coburg si určitú časť delnictva odviezol do Trnavy, ale kde je dnes to robotníctvo? Z Trnavy vrátilo sa s nepatrným odškodnením 2,3 tisíc korún do kraja biedy a hladu. V živej pamäti máme jednanie o Kunovu Teplicu. Trikráť deputácia hladových ľudí prišla a z úst p. min. predsedu počula sľub: Ako sa nám podarilo zachrániť Slavošovce, zachráníme Kunovu Teplicu. Pán min. predseda mal vážny úmysel, ale obchodné intriky Tatrabanky všetko toto zničily, tento čin kapitálu, ktorý nemá žiadne korene v Prahe ani v dajakom centralizme, ale ktorý diriguje sústavne odmontovanie a zmenšovanie týchto výrobných podnikov, to je skutečne vec tragiky.

My sme sa domnievali, že Tatrabanka, ktorá dnes vykazuje niekoľko pekných desiatok milionov čistého zisku a ktorá znova bude vyplácať dividendu, bude mať toľko pochopenia a porozumenia, čo znamená dať prácu najmenej 180 rodinám zo Štítnickej Doliny. To je, slávna snemovňa, kapitál Tatrabanky a neviem, ako by zodpovedel odpovedný činiteľ, predseda správnej rady, tento čin, keby sa mal postaviť tvárou v tvár pred stá a stá hladujúcich robotníkov vo Štítnickej Doline, aby tento svoj čin zrušenia slova čestného vedel ospravedlniť.

Ale je treba tiež siahnuť na svedomie štátnej správy. Vo Štítnickej Doline štátna správa mala svoje štátné bane. A bol to len nemiestný a nevhodný rozpor medzi vedúcimi činiteľmi inž. Kroupou a Hynkom, ktorý spôsobil, že od r. 1926 Štítnická Dolina, bohatá na rudu železnú, úplne odumrela. Stá a stá chudobných provizionistov, stá a stá chudobných rodín čo očakáva? Len jediné, smrť alebo záchrana. Ale záchrana investičnými prácami ide pomaly, záchrana výzkumnými prácami neide vôbec. Poznám tamojšie kraje a iste i kol. Bečko, som presvedčený, že je možné v tamojšom kraji len obratom ruky bez drahých investicií dobyť z kraja skutočné hodnoty, ľudu prácu a skutočné hodnoty národohospodárske. Ovšem, zemedeľstvo tam nekvitne, ale je možnosť, abysme tomuto kraju dali rozvinúť priemyslove a je veľmi nešetrné, keď tento chudobný ľud, ktorý so zemedelskou politikou nemá absolutne žiadnej súvislosti, usilujú niektorí činitelia naháňať do svojich organizácií, ktoré sledujú len veľkostatkárský problém obilnárstva. Tam sa rodia len zemiaky chudičké, tam sa rodí len chudičké nepatrné obilie, z ktorého sa robí len čierný veľmi trpký chlieb.

Je treba spomenúť, že údolie gelnické a iné, to všetko sú veľmi významné hodnoty. Je len treba, aby štátna správa v ministerstve verejných prác uvoľnila niekoľko desiatok odborníkov a niekoľko tisícom ľuďom poskytla chlieb pri výzkumných prácach v týchto slovenských "Krušných horách".

Je treba si tiež uvedomiť, že štátny podnik v Podbrezovej a Hronci je treba postaviť na zdravý a reálny podklad. Žobráckymi mzdami a odburávaním žobráckych miezd neni možno zachrániť tento aparát, kde jednotlivci majú statisícové nezaslúžené odmeny, ani nezdravou racionalizáciou - a v tom musím veľmi odporovať p. dr Hodáčovi, že bysme snáď len touto cestou našli liek pre zamestnanie, lebo vidíme, ako práve v tejto oblasti podbrezovskej a v Hronci nové stroje moderné stá a stá ľudských rúk vylučujú z práce, bez ich viny a hriechu. Tí ľudia túžia len po jednom: zachrániť život a existenciu. (Předsednictví převzal místopředseda Špatný.)

Je treba tam učiniť racionalizáciu vo vysokej byrokracii (Výborně!), aby tá nebola veľmi drahým činiteľom výrobným.

Robotnická mzda za dnešnej situácie je tým najmenším provozným prostriedkom, ktorým sa zaťažuje výrobný náklad, najmenším a najmenej citeľným. Ale je treba, aby práve rozumné výskumné práce a rozumné hospodárske študie umožnily v týchto krajoch a v týchto oblastiach dať ľudu chlieb. Čo dnes vidíme, že skutočne všetky výrobné hodnoty a všetky podniky dostávajú sa do rúk veľkokapitálu finančného, to zrejme smeruje nielen k úvahám filosofickým, ale k radikálnemu činu. Abysme rozumným činom umlčali kritické hlasy a nespokojnosť, je treba vo vláde prakticky ukázať, že je schopná siahnuť, i na najcitlivejšie miesta, na vačok veľkých bankárov. Tam je treba hľadať nápravy, tam je treba hľadať uvoľnenie. Dokiaľ bude ovládať náš hospodársky život kapitál zlata, všetko je marné. Dokiaľ nebude mať vláda toľko odvahy, aby sa skutočne rázne postavila proti vláde čís. II. v tomto štáte, nebudeme mať možnosť hospodárskej nezávislosti, nebudeme mať hospodársku svobodu. Robotník z tohoto všetkého len hľadá východiská a sladkých sľubov sa skutočne nenajie.

Výstavba tejto trati Červená Skala-Margecany, je len jediným prostriedkom úvodným, z ktorého ľud očakáva plným právom určité hospodárske uvoľnenie a kraju, ktorým trať povede, prinese veľké významné hospodárske hodnoty. Ale je treba, aby sme tomuto kraju umožnili život čím skorej, nie až národ hladom vymrie, až skutočne nebude schopný života. Hladujúca generácia dáva život slabým jedincom a deti proletariátu tamojšieho nebudú uschopené zdravej konkurencie.

Žiadna zázračná jednotná fronta parlamentnej delegácie slovenskej nezachráni túto vec, nezachrání-li tento veľký problém rozumný hospodárský plán, nezachrání-li ho čin, ktorý dá ľudu chlieb a prácu. A kto ľudu berie chlieb, kto ľudu berie možnosť obživy, prirodzene ztráca jeho dôveru. To by si maly najmä uvedomiť kruhy veľkostatkárskej politiky, čo sa robí na východe. Tam bola veľká a mohutná bašta republikánskej strany a dnes z veľkej nespokojnosti vzniká radikálna sedliacka strana, vzniká hnutie, ktoré vyslovuje nie socialistom nespokojnosť, ale práve vedeniu veľkej republikánskej strany. Toto je živé memento, robí-li sa politika zdravá alebo vede-li táto politika do slepej nezdravej uličky.

Slovenský problém po tejto stránke je treba riešiť s ohľadom na malého človeka. Toľko sme sa tešili, rozumní a vážní ľudia, že aspoň pozemková reforma dá chudobným ľuďom primeranú pôlu. Ale čo sa z prevádzenia pozemkovej reformy vyviedlo, vidí teraz každý, kto nemá snáď okuliare politickej zaujatosti. Kde je veľká myšlienka kolonizácie? Tých 10 až 15 kolonií, ktoré sa topia v dlhoch, tie Slovensku nepomohly, ale keby sa boly z chudobných horských krajov vybrali z každej osady 10, 20 rodín a dali ich do bohatých úrodných krajov a tam zariadili moderné zdravé malé osady, to je vec rozumného investičného plánu, na dlhodobý úver, verím, že potom ten malý človek rozumel by tomu veľkému programu prevedenia hospodárskych, sociálne politických reforiem. Ale dokiaľ toho nevidia, nemôžu veriť, že by skutočne bolo možné im zabezpečiť primeraný zdravý základ existencie.

Slovenský problém není otázkou niekoľkých jednotlivcov, ktorí by si chceli privlastniť moc a vládu nad slovenským ľudom, není otázkou niekoľko politických fiškálov a není otázkou niektorých rodín, ktoré si snáď osobujú právo vlády a nadvlády, ale je otázkou svedomia, otázkou statočnosti, otázkou odvahy mysleť tak, ako myslí ten malý, ubiedený človek. (Výborně! - Potlesk.)

Dnes vidíme, slávna snemovňa, že nikto tak neosvedčil heroizmus vo vážnej dobe hladu minulej zimy, ako malý človek. (Výborně!)

Ten heroizmus nemôžeme znova vyvolávať v novom období zimy. Nevieme ako bude, ale musíme byť na stráži, abysme neztratili dôveru malého človeka, ale nesmieme túto dôveru utratiť snáď nejakými chlebenkami, nejakými nepatrnými prostriedkami. Musí tu byť účelný a vážný, dôsledný plán, vo ktorom vidím jedinú možnú záchranu. To ľudu pomôže: Chlieb a práca.

Pokiaľ sa týče problémov železničných, ono ťažkopádné a voľné tempo v investičných prácach nás skutočne odzbrojuje pred národom, keď prichádzame a vykladáme a vysvetľujeme mu veľmi uprímne, že predsa len práca sa otvára. A keď sa práca otvára, charakteristický prípad z Kokavy nad Rimovicou, kde má byť válcovaná silnica - pán starosta dal rozkaz, aby 120 vagonov štrku bolo zdarma nezamestnanými vyložené, naložené a odvezené. Kde je, prosím, ľudská spravodlivosť? Prez celú zimu chudobní nezamestnaní trpeli biedu a hlad a teraz prijde nasýtený agrárník starosta, notár a diktuje, že nikto nedostane prácu na ceste, dokiaľ nebude zdarma týchto 120 vagonov vyložených. (Slyšte!) To je iste opatrenie drastické a nijakým spôsobom neprispeje ku konsolidácii a vážnosti pomerov. (Výkřiky komunistických poslanců.) Bez výhľadu budú stáť všetky umelé a samozvané inštitúcie, nový slovenský zemský snem, regionálny ustav, kde si chcejú ohriať rôzní pánovia svoju politickú polievčičku, dokiaľ nebudem mať odvahu stavať sa všade tam, kde je treba veľmi účinej i ráznej pomoci. S ťažkopádnym tempom nemožno skutočne účinne pomôcť. A tu je treba, abysme si uvedomili, že mnohí zákonodarci, bohužiaľ, nevenujú jednomu pozornosť, aby znali živé, skutočné potreby, aby znali skutočný život Slovenska tak, ako pretieka. Dnešná doba vyžaduje veľmi vážne, aby sa s ohľadom na malého človeka robila stále zdravá a statočná politická práca, aby on videl, že je predmetom všetkých významných pozorností, aby sa osvedčil, že skutočne v tejto veci je zabezpečená jeho zdravá budúcnosť.

A preto, slávna snemovňa, dovoľte, abysom ako pedagog mohol skutočne apelovať na cit a mravnú odpovednosť všetkých činiteľov verejnosprávnych, všetkých činiteľov, ktorým nemôže byť ľahostajné, má-li dnešná doba (Výkřiky.) náš národ pospolitý odviesť na cestu zúfalstva alebo má-li ho odviesť na cestu konštruktivnej práce štátnej a hospodárskej.

A preto všetkým, ktorí by z tejto ľudskej biedy chceli si urobiť veľmi významný, snáď politický obchod, hovoríme uprimne: Nevydražďujte národ opatreniami, ktoré sú neľudské, nehumánné a protisociálné. (Výborně!) Dajte ľudu chleba a keď ten chleba dávate, nedávajte mu ho horký a tvrdý, ako je v Kokave a ako je to v iných oblastiach, keď sa práca dá, ale hneď sa urve niekoľko málo halierov. Je neľudské, keď v dobe strašného hladu sme svedkami, ako umele sa zdražuje chlieb a životné potreby. A tu je treba, aby vláda svedomite tento boj proti úžere skončila víťazne a všetkých tých, ktorí chcejú mať z ľudskej biedy hmotný, skutočný zisk, odkázala do hraníc skromnosti.

Železničné investície môžu veľmi platne prispeť k hospodárskému povzeneseniu, je len treba, aby rozumným a urýchleným tempom boly budované, aby nevylučovaly povznesenie jednotlivých krajov. A pri tej príležitosti dovoľujem si upozorniť, že práve železničnému personálu dnes vo službe sa robí veľmi ťažká existenčná prekážka. Pri dnešnej situácii menovania treba zmeniť to tvrdé ministerské nariedenie, zo dňa 6. septembra 1928, na ktoré sme my socialisti nemali vôbec žiadneho vlivu, a ktoré zamedzuje, aby vojenské cvičenie bolo zarátané do služby. To by malo byť skutočne spravodlivo odstranené, aby za službu štátu nebol občan trestaný. (Výborně!)

Veľmi významnou je tiež otázka vedúcích odpovedných miest a iste slovenská verejnosť veľmi prekvapene bola postavená pred hotovú vec, keď po smrti riaditeľa Dolanského v Košiciach bez akýchkoľvek ohľadov na slovenské pomery a otázky bol menovaný riaditeľ vynikajúcich schopností, ale ktorého menovenie skutočne poškodilo záujmy slovenskej otázky železničnej. Nie som obhájcom ani jedného kandidáta, ale prosím, sledujte tlač nielen vládnu, ale též i opozičnú zo Slovenska. Všetka tlač slovenská v jednom sa sjednotila, aby skutočne v 13. roku republiky bol vzatý rozumný a slušný ohľad na verejných pracovníkov a zodpovedných činiteľov, ktorí po dlhé roky vo správe železničnej na Slovensku za pomerov ťažkých sa osvedčili.

Len politika rozumná a skutočne spravodlivá nielen v otázkach hospodárskych, ale i v otázkach investičných Slovensku dá určitú konsolidáciu a myslím, že práve tento rozumný smer práce umlčí všetkých tých, ktorí z dnešnej ťažkopádnosti byrokracie chcú si vydobyť určité úspechy politickej demagogie. (Výborně! - Potlesk.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Uděluji slovo dalšímu řečníku, kterým je p. posl. Simm.

Posl. Simm (německy): Dámy a pánové! Návrh o nabytí místní dráhy Liberec-Jablonec-Tanvald, nejprve podaný a projednaný v senátě, má význam větší než místně politický. Chápu-li se k této věci slova jako tlumočník jabloneckého území, které zastupuji, vím, že sloužím všeobecným zájmům proto, jak jsem se zmínil, že tento návrh má větší důležitost.

Zdůraznil bych rád toto tvrzení poukazem na to, že při zamýšleném zestátnění liberecko-jablonecko-tanvaldské dráhy jde o pokračování akce zestátňování místních drah vůbec, která se neprovádí vždy z hospodářsko-politických podnětů, ačkoliv ovšem při dnešním zařízení liberecko-jablonecko-tanvaldské dráhy zestátnění jest naléhavým hospodářsko-finančním opatřením. Dráha pracuje od r. 1921 se schodkem stále povážlivějším a již v loni stoupl tím dluh ministerstvu železnic přes 20 milionů Kč. Ale přece, aby zestátnění nebylo chápáno jinak než jako sanační opatření, které se stalo nutným bez viny provozní společnosti, nesmí se zamlčeti, že schodky povstaly teprve při státním provozu, jehož způsob a následky známe nejen ze schodku liberecko-jablonecko-tanvaldské dráhy, nýbrž daleko přes výměr tohoto schodku z přiznaného 1/2miliardového schodku celého provozu na státních drahách za rok 1930. U liberecko-jablonecko-tanvaldské železnice byly příčinami schodku, způsobenými státním provozem na př. také vysoké výdaje na dopravu vlaků při poměrně nízkých sazbách, což jest podmíněno částečně značným stoupáním, při kterém s jednou lokomotivou lze dopraviti sotva polovici proti mírným spádům, konečně i to, že pohledávky železnice ve Vídni byly za převratu ztraceny, zatím co dluhy vůči eráru byly zhodnoceny v českých korunách.

Bylo tedy zestátnění liberecko-jablonecko-tanvaldské dráhy tak připraveno, že se nyní zdá sanační akcí všem, kdož neznají těchto věcí podrobněji. V krátkých rysech vylíčili jsme důvody a příčiny a připojujeme jen, že při zestátnění nemůžeme ani po národní stránce mnoho ztratiti. Po této stránce státní provoz liberecko-jablonecko-tanvaldské železnice vykonal tak důkladnou práci, že již pro nás sotva může býti něco zhoršeno. Sotva byla dráha převzata do státního provozu, byl sveden velký proud českých železničářů a dělníků do provozu a pracovišť liberecko-jablonecko-tanvaldské železnice, že tím bylo provedeno skoro krajní zpolitisování soukromého podniku a nezůstal skoro žádný německý přednosta u liberecko-jablonecko-tanvaldské železnice, vedoucí celou svou délkou výlučně německým územím. Němečtí úředníci byli decimováni, rovněž němečtí zaměstnanci a dělníci, a konečně i poslední Němci mající nějaký styk s podnikem, jak na př. nádražní hostinští. Tak máme vlastně jen řetěz smutných vzpomínek na poslední léta, které zvlášť vyjadřují opak, jenž se jeví mezi dneškem a tím, o čem mluví dějiny liberecko-jablonecko-tanvaldské dráhy jako dějiny svépomoci a autonomní úpravy dopravních poměrů velkého hospodářského území.

Město Jablonec n. N. a údolí Nisy dolů k Liberci mělo již v padesátých letech minulého století velký význam průmyslový, živnostenský a obchodně-politický a ještě více mělo naděje na vývoj k dalšímu takovému významu. Když se r. 1856 stavěla Jihoseveroněmecká spojovací dráha, mělo se přihlížeti k Jablonci a k údolí Nisy a to tak, že by její území bylo pojato do dopravy nové dráhy. Očekávalo se v Jablonci a v kruzích zájemníků, že Jihoseveroněmecká spojovací dráha půjde z Rychnova nebo Rádla přes Jablonec, místo aby byla vedena přes Dlouhý Most. Zvláštním způsobem byla však provedena dopravně-politická zvrácenost, že dráha byla vedena přes Dlouhý Most. Tak zůstalo jablonecké průmyslové území dalších 30 let bez železnice. Nechceme zde vyšetřovati, jaké byly pohnutky těchto činů.