Předseda (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen p. posl. Benda. Dávám mu slovo.

Posl. Benda: Vážené Národné shromaždenie! Zákon o vodocestnom fonde ležal dlho v jednom výbore a napriek tomu neboli sme uspokojeni všetci tí, ktorí od tohoto zákona čakali istú reformu, isté nápravy. Taktiež Krajinský výbor slovensky majúc čas poslal k návrhu zákona pripomienky, v ktorých zdôraznil, že:

1. Uznáva stanovisko Vodohospodárskeho sväzu pre povodie Dunaja v Bratislave k rečenej zákonitej osnove a plne súhlasí i podporuje požiadavky predložené menovaným sväzom parlamentným sborom a ministerstvám.

2. Považuje za spravodlivé, aby príspevky zemí k prácam dľa navrhovanej osnovy boly upravené paritne a jednotne, tedy aby aj slovenské rieky Váh a Morava boly postavené na roveň riekam českým a moravskosliezskym a aby retenčné priehrady na Váhu boly čo do príspevkov zeme posudzované ako súčasť regulačných prác.

3. Zdôrazňuje tiež, že sústava dunajská je jedným z najdôležitejších spolučiniteľov v hospodárskom živote celého československého štátu a jej výstavba a úprava je prvoradovou úpravou rozvoja Slovenska.

4. V tejto sústave je zvlášť dôležitá otázka úprava rieky Váhu. Reguláciou treba zamedziť každoročne sa opakujúce škody na obydliach, komunikaciách a pozemkoch. Asanácia obcí a mest v Považí bez úpravy Váhu je nemožná. Splavnením od Komárna po Trnovec treba otvoriť cestu slovenskému vnútrozemiu k medzinárodnému Dunaju. Na využitie vodných síl na Váhu čaká slovenský priemysel a zemedelstvo, takže ďalší odklad nemožno pripustiť.

Navrhovaným zákonom majú sa zaistiť práce na pomerne dlhú dobu 12 rokov a keď by vodohospodárske úkoly na Slovensku boly v tomto období zanedbané, prinieslo by toto zameškanie škody, ktoré by nebolo už možné odčiniť.

Preto zemský výbor požaduje, aby v zákone boly vytknuté tieto základné požiadavky Slovenska: Urýchlenie regulačných a zlepšovacích prác na Dunaji a budovanie dunajských prístavov, neodkladné položenie bezpečných základov a urýchlenie systematickej regulácie Váhu od Žiliny po Komárno a splavnenie jeho od Komárna po Trnovec, regulácia pohraničnej Moravy a Tisy a stavba vodných diel pre využitie vodných síl Váhu.

Je treba, aby zákon nielen vyslovil uvedené základné požiadavky, ale aby nepochybne zaistil patričné zvýšenie dotácie na prevedenie týchto úkolov nezbytne potrebné. V tom ohľade sú ročné dotácie v zákone uvádzané 2 mil. Kč na reguláciu Dunaja a 3 mil. Kč na reguláciu Váhu naprosto nedostatočné a vyžadujú nezbytne zvýšenia pre Dunaj a pre Váh, a síce paritne s riekami českými.

Vec bola prejednaná vo výboroch a treba priznať, že Slovensku sa prišlo trochu v ústrety, ale treba zdôrazniť, že plavba na Dunaji, keďže sa má vyplácať, aj bratislavský prístav musí skutočne byť upravený tak, aby to odpovedalo potrebám. Kto pozná dunajskú paroplavbu, vie, že od Budapešti smerom ku Komárnu-Bratislave privedie taká loď 10 až 12 vlečniakov po Komárno, ale od Komárna do Bratislavy vlečie 3 až 4, poneváč Dunaj je tam široký, má vysoké koryto a na druhej strane je tam silný prúd šterkového nánosu, ktorý znemožňuje, aby loď vliekla viac vlečniakov, prípadne tie samé vlečniaky, ktoré doviezla do Komárna. Tým sa doprava zdražuje a na druhej strane aj železnice ju dostatočne nepodchycujú. Keďže sa má bratislavský prístav, ktorý je moderne a riadne vybudovaný, vyplácať a má byť tým, k čomu je vystavaný, musí aj skutočne ministerstvo verejných prác pomýšľať na to, aby v tejto otázke upravenia koryta medzi Komárnom a Bratislavou jeho prehĺbením i na základe medzinárodných smlúv všetko vykonalo, aby skutočne paroplavba na Dunaji a doprava odpovedala všetkému tomu, čo sme do toho vkladali.

Mimo toho je treba s uspokojením pripomenúť, že dopravno-technický a taktiež rozpočtový výbor priklonil sa k tomu, že Váh bude splavnený od jeho ústia do Dunaja u Komárna až po Sered, do kraja dosti priemyslového a čiastočne zemedelského, čím sa umožňuje medzinárodný obchod a čím aksi nastane na Slovensku väčšie uspokojenie.

Ale treba s tohoto miesta tiež zdôrazniť, že veľkou základnou chybou bolo, že Váh, na ktorom sa prevádza tiež voroplavba, pltníctvo, nebude regulovaný hneď od sútoku Oravy pri Kraľovanoch. Pre nás naša voroplavba, naše pltníctvo, je jedným veľkým činiteľom vo verejnom živote Slovenska. My tam máme veľké lesy, veľkú dopravu dreva, ale následkom neupraveného toku Váhu a tiež následkom iných príčin nemohlo byť toto všetko tak využité, ako by bolo treba. A keď sa už Váh reguluje a splavňuje od Žiliny, myslím, že to urobili pánovia len z neinformovanosti, že sa nepostavili za upravenie jeho koryta už od Kralovan, čím by sa umožnilo, že drevo, ktoré ide tokom Oravy, mohlo by sa snadnejším a životy pltníkov neohrožujúcim spôsobom dostávať až k Dunaju a ďalej a tým by sa umožnilo, aby slovenský drevopriemysel, ktorý sa dnes nachádza v krízi, sa lepšie uplatnil. Myslím, že to bola zásadná chyba, ktorú treba vytknúť. Myslím, že na druhej strane zvýšenie obnosu na reguláciu Váhu, k čomu je podaná tiež príslušná rezolúcia, ktorá bude podporovaná akiste celou snemovňou, umožní, abysme na reguláciu Váhu, pre ktorú sa určujú len 3 miliony, dostali väčší obnos, aby sa tam nemuselo len fľakovať, pracovať po kúskoch. V záujme odbúrania nezamestnanosti, ktorá je na Slovensku veľká, o ktorej i pán kol. Teplanský tu hovoril, že máme nezamestnaných viac než 100.000, je prajným, aby nezamestnaní aspoň ku kúsku chleba prišli.

Pri tom zdôrazňujem, že proti akejkoľvek spekulácii s robotnickými mzdami sa postavíme a budeme tiež žiadať a starať sa, aby tam boly riadne dodržované kolektívné smluvy, abysme potom neprišli k zjavom, aké sa staly pri prácach melioračných, že napriek príspevkov na núdzové práce od ministerstva sociálnej pečlivosti 8 Kč denne platili podujimatelia robotníkom 12 Kč denne. Také zneužívanie štátnych peňazí a pracovných síl nemôžeme rozhodne pripustiť.

Vodnému hospodárstvu venovala sa posiaľ pomerne malá pečlivosť, ačkolvek je známé, že Československo má veľmi priaznivé podmienky pre rozvoj tohoto podnikania. Ešte pre práce melioračné zvýšila sa dotácia melioračného fondu, ale aj to nedostatočne, ako preukazuje vládny návrh štátneho fondu pre vodohospodárske meliorácie. Ďaleko horšie na tom boly vodohospodárske práce, patriace do pravomoci ministerstva ver. prác.

Nemohly sa prevádzať práce väčšieho rozsahu, štátny rozpočet nebolo možné zaťažovať vyššími obnosy a je preto správne, keď sa navrhuje siahnuť k hospodárstvu fondovému. S tohoto hľadiska nutno osnovu o štátnom fonde pre splavnenie riek, vybudovanie prístavov, výstavbu údolných priehrad a pre využitkovanie vodných síl uvítať, ovšem za podmienky, že osnova bude vo všetkých smeroch spravodlivá.

Osnova pozostávala z vlastného návrhu zákona, z dôvodovej zprávy a z 8 tabuliek k dôvodovej zpráve priložených. K §u 1, ktorý pojednáva vlastne o rozsahu tohoto fondu, inými slovami o pôsobnosti ministerstva ver. prác vo veciach vodohospodárskych, nutno poznamenať, že toto rozdelenie kompetencie nemôže uspokojiť a že bude treba túto záležitosť riadne upraviť.

V §u 4 zdôraznuje sa potreba jednotného a hospodárneho vedenia. Toto predpokladá úpravu organizácie vodohospodárskej služby, ktorá aj dnes po zavedení zemského sriadenia nie je jednotná. V Čechách a v zemi Moravskosliezskej podľa príslušných skupín u zemských úradov pôsobí vodocestné riaditeľstvo, sriadené rakúskym zákonom č. 66 z r. 1901. Je nesporne nedostatkom, že sa pôsobnosť tohoto zákona nerozšírila na Slovensko, kde zák. čl. XLIX poskytoval pre to dobrú základnu. Tento nedostatok spolupôsobí pri rôznom posudzovaní významu vodohospodárskych stavieb v zemiach českých a na Slovensku. Nie je pozde, ale najvyšší čas, aby ministerstvo ver. prác pristúpilo k vypracovaniu moderného, mierovým smluvám, novým smerom vo stavbe vodných ciest a vo využitkovaní vodných síl odpovedajúceho zákona a pri tom riešilo tiež otázku organizácie vodohospodárskej služby účelne, priehľadne a jednotne. Iste ústredné vedenie, ale súčasne diferencované podľa oblastí, krajov a zemí a podľa účelu. To je, oblastné (zemské) riaditeľstvo vybavené náležitou pravomocou.

Návrh zákona nikde neustanovuje, akým spôsobom bude fond použitý v jednotlivých vodných oblastiach, a vyvoláva sa zdanie, akoby malo sa postupovať podľa rozvrhu uvedeného v tabulkách dôvodovej zprávy. Tento rozvrh naprosto nevyhovuje, ako bude v ďalšom dokázané. Ide o obnosy veľmi veľké a o dlhú stavebnú periodu a preto dôrazne žiadame, aby v §e 15 boly vytýčené hlavné úkoly v jednotlivých oblastiach či zemiach, ktoré majú byť v prvej periode fondom zaisťované, prevedené. Žiada sa ďalej, aby zeme prispievaly na iné vodné diela čiastkou 25% stavebného nákladu. Tu ide hlavne o využitkovanie vodných síl. Sú to vodné diela, ktoré síce sa budujú hlavne z dôvodov národohospodárskych, ale majú za základ rentabilitu podniku. Mohlo by sa preto a zcela dôvodne uvažovať o inom spôsobe finančného zaistenia týchto stavieb a nepožadovať od zeme podporu 25%, ale uvažovať o účasti zemí na týchto podnikoch. Tu treba zdôrazniť, že Slovensko má v tomto ohľade veľké povinnosti. Je treba tam stavať silnice, školy a za mnohé tieto veci musí tiež ručiť zem, ktorá skutočne ťažko si sháňa potrebný úver a ktorá v mnohých prípadoch musí i jednotlivým obciam garantovať pôžičky. Obce budú sa v týchto prípadoch obracať na zem, ktorá musí prispeť. Myslím, že toto bude robiť ťažkosti, najmä vtedy, keď naše verejné peňažné ústavy sa takým pôžičkám vyhýbajú.

Je zaujímavé, že rozvrh prostriedkov fondu v tabulkách uvádzaný je v naprostom nesúlade s poznámkami v zákone a s dôvodovou zprávou. Nakoľko dôvodová zpráva objektivne vypočitáva úkoly vodohospodárske a tiež oceňuje ich význam vo všetkých zemiach, v tabulkách obratom opúšťa objektivné stanovisko a zaisťuje realizáciu splavnenia riek a vybudovania vodných diel len v Čechách, málo v zemi Moravskosliezskej a takmer nič na Slovensku. Je celkom zbytočné zastieranie skutočného stavu poukazovaním na druhú periodu po roku 1941. Obmeškanie doby 12 rokov znamená neodčiniteľnú ztratu a všetky i vysoké pred druhou periodou sľubované sumy sú len zavádzaním, lebo za prvé druhá perioda má sa zaistiť a stanoviť zvláštnym zákonom, za druhé nebude možné sľubované kredity využiť, keď v prvej periode sa neprevedú základné práce. Nebudem o týchto tabulkách mluviť. Čas kvapí. Vynecháme to, ale treba zdôrazniť, že musí tu byť priateľskejší pomer, musí tu byť primeraná pomoc, poneváč bolo by to nemožné, aby sa na povodí Labe a Vltavy z tých ohromných obnosov prispievalo 77%, pre Moravu a Sliezsko 11.5%, pre Slovensko, ktoré má skutočne všetky výhody a je ku splavňovaniu riek priamo predurčené, použite bolo len 10%. Pri tom nemluvím o príspevkoch, ktoré sa dávajú na vybudovanie prístavov. Je treba, aby sme teraz podchytili možnosť vybudovania prístavu v Parkane, poneváč Bratislava, Komárno a Parkan budú troma prístavy, ktoré budú umožňovať vývoz na Balkán a ktoré budú prekladišťom pri tranzite. Celkom možno sa vyjadriť, že návrh zákona berie v prvom rade ohľad na rieky, splavnenie ktorých bolo stanovené rakúskym zákonom č. 66 z r. 1901. Smeruje sa hlavne k dokončeniu rozostavených prác na strednom a dolnom Labi a Vltavy medzi Prahou a Mělníkom. Ako nová práca prichádza splavnenie Vltavy od Prahy do Č. Budějovíc s prítokmi Otavou, Sázavou a Berounkou. V podstate jedná sa tu o vodné cesty, ktoré súvisia so stavbami na využitkovanie vodných síl. Z toho vyplýva, že stavby v povodí Labe a Vltavy ťažia zo všetkých prác a prostriedkov vo fonde uvažovaných a ostatné, najmä sústava Dunajská, odsunuje sa do druhej periody. Nie je možné ničoho namietať proti dokončeniu práce v sústave labskej, ale žiada sa, aby sústave dunajskej bola venovaná patričná pozornosť, odpovedajúca jej významu pre štát. Je preto veľmi potrebné previesť klasifikáciu prác v návrhu zákona uvažovaných a podľa takej čiste vecnej a z celoštátneho hľadiska prevedenej klasifikácie určiť, čo má sa previesť v I. periode a čo môže byť inde ľahko posunuté do II. periody bez poškodenia celoštátnych záujmov.

Otázka vodnej dopravy v terajšej dobe po zmedzinárodnení vodných ciest mierovými smluvami je iná aká bola v rámci ríše rakúsko-uherskej. Je nesporne prvým a hlavným štátnym záujmom, aby dané medzinárodné vodné cesty, Dunaj, Labe a Odra nás bezpečne pripojovaly k moriam. Na to musí nasledovať ich predlžovanie do vnútrozemí, čo sa dovrší spojením týchto hlavných ciest umelými prieplavmi, Dunaj, Odra, Labe, čo nesmie zostať na veky prázdnym heslom.

Je všeobecne známé a od čsl. národohospodárov všeobecne a zvlášť v posledných dobách hospodárskej kríze zdôrazňované, že musia byť urobené všetky kroky, ktoré by umožnily a podporily náš vývoz a dovoz. Najmä zdôrazňuje sa náš vývoz na Východ a do zemí Balkánskych. Pri tom poukazuje sa na význam Dunaja pre naše spojenie s Jugosláviou. V posledných dobách iniciatívou Poľska uvažuje sa veľmi vážne nová dopravná cesta idúce z Gdyne a z Gdanska k Dunaju a k zemiam balkánskym. A práve táto cesta najkratšieho spojenia prebieha Považím a Kysuckou dolinou. Je celkom na nás, ako sa pričiníme, aby sa táto cesta vžila, udržala a priniesla nám hospodárský prospech.

Z uvedeného vyplýva dôležitosť sústavy dunajskej, čo hospodárske kruhy vo svojich vyjadreniach bez výnimky potvrdzujú, čo ale osnova vodocestného zákona vôbec a dôsledne opomíňa.

Podľa rozvrhu dôvodovej zprávy uspokojuje len prídel pre úpravu pohraničnej rieky Moravy a Tisy. Postráda sa, že u priehrad bolo Slovensko opomenuté. Ale uvažujeme, že aj fondové hospodárstvo má svoje meďze a preto nechceme prepínať, ale nepripustíme poškodzovanie životných záujmov Slovenska. Zemský výbor slovenský vo svojom zasadnutí 27. novembra 1930 zaujal k návrhu osnovy zákona stanovisko v memorande, ktoré som prečítal.

V tomto smere treba § 15 doplniť, aby priročitých rozvrhoch prostriedkov fondu nebolo Slovensko ukrátené. Žiadame preto tiež náležité zastúpenie Slovenska v poradnom vodohospodárskom sbore, ktorý má byť sriadený.

Zbýva ešte poukázať na ďalšiu nesrovnalosť v dôvodovej zpráve a v tabulkách. Praví sa, že pri prevádzaní stav. programu budú do úvahy brané pomery na trhu práce (nezamestnanosť). Ale po prevedenom rozbore, ako zamýšľalo sa použiť prostriedkov fondu, bol by sa riešil tento problém len pre zeme české a nie pre Slovensko, ačkoľvek sociálné pomery na Slovensku o veľa väčšou mierou volajú po pomoci.

Úfame, že tieto poznámky postačia, aby ministerstvo ver. prác upravilo uvažovaný rozvrh prostriedkov fondu tak, aby mohol byť považovaný opravdu za fond celoštátny. Bez zvýšenia prostriedkov ročite 4 mil. Kč na Dunaj a na Váh 10 mil. Kč a bez zabezpečenia ďalšej výstavby prístavov dunajských je fond pre Slovensko bezvýznamný.

Ako sa už uviedlo, že úprava kompetencie vo veciach vodohospodárskych neuspokojuje a je tiež príčinou nedostatkov prejednávanej osnovy, je iste tiež príčinou, že nie je riešená podpora zdravotne-inženierskych stavieb, t. j. vodovodov a kanalizácií v obciach a mestách prislúchajucich do kompetencie ministerstva ver. prác. Snáď nepatrí riešenie tejto záležitosti do fondu pri ministerstve ver. prác, ale ministerstvo zemedelstva na vodovody a kanalizácie vo svojom fonde pamätuje. Poukaz, že asanačné stavby patriace do pravomoci ministerstva ver. prác podporuje ministerstvo zdravotníctva, nie je celkom na mieste, lebo menované ministerstvo podporuje aj asanačné stavby patriace do pravomoci ministerstva zemedelstva. Zásobovanie mest a obcí vodou a ich kanalizácia je na Slovensku otázka veľmi ožehavá, zvlášť u miest a obcí patriacich do pôsobnosti ministerstva ver. prác. Nemožno sa touto otázkou detailne zaoberať a stručne žiadame ministerstvo ver. prác, aby tejto otázke venovalo väčšiu pozornosť ako dosiaľ.

Hovorím, že máme k tomuto kritické poznámky, ale pri tom všetkom odvolávame sa najmä na rezolúciu prijatú vo dňoch 1., 8. a 15. marca 1931 v Beluši, Púchove a Ladcoch, ktorá nás núti, aby sme sa za vec postavili.

Budeme za tento zákon hlasovať a pričiníme sa tiež o to, aby tento zákon bol tým, čím bol ministerstvom a verejnosťou tiež mienený. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

Před ukončením schůze sděluji:

Dovolenou dal jsem na dnešní a zítřejší schůzi posl. Ježkovi pro neodkladné zaměstnání.

Došla oznámení o změnách ve výborech.

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

Do výboru vyšetřovacího vyslal klub poslancov slovenskej ľudovej strany posl. dr Fritze za posl. Siváka; klub poslanců čsl. soc. dem. strany dělnické posl. Kleina za posl. Remeše.

Do výboru živnostensko-obchodního vyslal klub poslanců čsl. soc. dem. strany dělnické posl. Klein a za posl. Biňovce.

Předseda (zvoní): Od vlády došla sdělení.

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

Předseda vlády sdělil:

přípisy ze dne 14. března 1931, že vláda předložila senátu k projednání a schválení Národním shromážděním návrhy:

zákona o nabytí místní dráhy v údolí Gelnice státem (č. j. 5554/31 m. r.),

zákona o nabytí místní dráhy Litovel-Senice státem (č. j. 5555/31 m. r.);

přípisem ze dne 17. března 1931, č. j. 5777/1931 m. r., návrh zákona, kterým se upravují některé služební poměry soudců.

Předseda (zvoní): Mezi schůzí byly rozdány tištěné interpelace.

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

1017. Interpelace:

I. posl. dr Hassolda a druhů min. pošt a telegrafů o čistě českém nápisu na poštovním úřadě v Železné Rudě,

II. posl. Geyera a druhů min. pošt a telegrafů o svévolném a nespravedlivém propuštění ze služby,

III. posl. dr Schollicha a druhů mim. školství a nár. osvěty o úpravě právních poměrů okresních školních inspektorů,

IV. posl. dr Holotu a druhov min. vnútra o vyhostení dekana-farára Antona Felixa Siposa a jeho sestry Anny Siposovej, ovdovelej Heimanovej a o ich násilnom dopravení na štátne hranice,

V. posl. dr Hassolda a druhů min. železnic a min. pošt a telegrafů o vyplácení remunerací,

VI. posl. Slavíčka, Netolického a druhů min. nár. obrany dr Viškovskému o pořádání odborných kursů knihařských ve vojenském zátiší v Milovicích,

VII. posl. Gajdy a druhů vládě o přidělování lesů státním pozemkovým úřadem,

VIII. posl. Šeby, Polívky, Hrušovského a druhů vládě o stavbě nádraží v Košicích a vybudování druhé koleje v úseku Spiš. Nová Ves-Lipt. Sv. Mikuláš a Vrútky-Žilina,

IX. posl. Mojtu a druhov min. školstva a nár. osvety o zakúpení knihy Darvasa Sándora, Surányiho Gézu a dr Váradiho Aladára: "Masaryk T. G. élete, működése és hatása" ministerstvom školstva pre maďarské školy na Slovensku,

X. posl. Polacha, F. Svobody a soudr. min. školství a nár. osvěty o nehospodářských poměrech a zlořádech na velkostatku v Kuřími u Brna a o nelidském jednání správce tohoto dvora pana prof. Kučery vůči dělnictvu a občanstvu,

XI. posl. Neumeistra, Polacha, Kučery a soudr. ministru financí v záležitosti povolení prodeje cigaret automatem soukromého spolku "Autoklubu" v Praze II, Lützowova ul.,

XII. posl. dr Szűllö a druhov celej vláde o krivdivom vládnom dozore nad voľným užívaním církevného majetku rímsko-katolíckeho na Slovensku,

XIII. posl. dr Schollicha a druhů min. nár. obrany o smrti vojína Rudolfa Traspela od pěšího pluku čís. 152 v Olomouci,

XIV. posl. Hadka a soudr. min. vnitra o bití u šumperské státní policie,

XV. posl. Geyera a druhů vládě o přijímání dělnic u čsl. tabákové režie,

XVI. posl. dr Hassolda a druhů min. školství a nár. osvěty o občanské škole, která má býti zřízena v Bělé nad Radbuzou v západních Čechách.

Předseda (zvoní): Mezi schůzí byly rozdány a současně přikázány výboru iniciativnímu tištěné návrhy.

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

1031. Návrh posl. Bergmanna, Polívky, inž. Hrušovského a druhů, aby obec Slovenské Nové Město přeřaděno bylo do vyšší skupiny míst činovného.

1032. Návrh posl. Bergmanna a druhů, aby obec Měšice u Tábora zařaděna byla do vyšší skupiny činovného státních zaměstnanců.

1033. Návrh posl. Netolického, Slavíčka, Tykala, Vaňka a druhů na vydání zákona o průkazu způsobilosti živnosti zahradnické.

Předseda (zvoní): Iniciativní výbor ve schůzi konané dne 19. března 1931 se usnesl přikázati k řádnému projednání návrhy, a to: Výboru ústavně-právnímu:

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

960. Návrh posl. dr Markoviče, dr Wintra a soudr. ve věci jednotné úpravy státního občanství a odstranění případů nedostatku nebo několikeré státní příslušnosti.

991. Návrh posl. Kurťaka a druhů na vydání zákona o autonomii Podkarpatské Rusi.

998. Návrh posl. Blatné a soudr. na zrušení druhého dílu spolkového zákona.

Předseda (zvoní): Výborům ústavně-právnímu, kulturnímu a rozpočtovému:

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

999. Návrh posl. Hlinku, dr Tisu, Mojtu a druhov na vydanie zákona o úprave správy školstva na Slovensku.

Předseda: Výboru zemědělskému:

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

978. Návrh posl. Böhma, Wagnera a druhů, aby byl vydán zákon a státním fondu k obnovení ovocnářských a vinařských kultur.

1027. Návrh posl. dr Dolanského a druhů na přeřazení katastrální obce Tvořihráze v politickém okrese znojemském na Moravě z oblasti řepařské do oblasti obilnářsko-bramborářské.

Předseda (zvoní): Výborům zemědělskému a ústavně-právnímu:

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

1004. Návrh posl. Leibla, Schweichharta, Jaksche a soudr. na vydání zákona o ochraně drobných pachtýřů.

1005. Návrh posl. Böhma a druhů, aby byl vydán zákon o obnovení drobných zemědělských pachtů k ochraně pachtýřů pozemků, jímž se upravuje pachtovní poměr drobných majitelů pozemků a drobných živnostníků.

Předseda (zvoní): Výboru kulturnímu:

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

981. Návrh posl. dr Moudrého, inž. Záhorského a druhů na doplnění zákona 103/1929 Sb. z. a n., o reorganisaci Vysoké školy obchodní v Praze.

Předseda (zvoní): Výboru soc. politickému:

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

992. Návrh posl. J. Svobody, Zápotockého a soudr. na změnu zákona, kterým se upravují právní poměry domovníků.

1001. Návrh posl. Böhma, Hodiny a druhů, aby byl vydán zákon, jímž se zakazuje zaměstnávati v továrnách mladistvé pod 18 let.

Předseda (zvoní): Výborům sociálněpolitickému a rozpočtovému:

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

982. Návrh posl. Bergmanna, Netolického a druhů na zařazení města Lázně Bohdaneč do skupiny míst B činovného.

989. Návrh posl. dr Moudrého, Zeminové, Špatného, Tučného, Langra a druhů na zřízení fondu mimořádné sociální péče o nezaměstnané soukromé zaměstnance.

990. Návrh posl. dr Macka, Koudelky, Srby a soudr. na zařazení města Uhlířských Janovic do skupiny C činovného.

997. Návrh posl. dr Kafky a druhů, aby osada Albrechtice v okrese Jablonec n./N. byla zařaděna do skupiny míst C činovného.

1002. Návrh posl. Simma a druhů na přeřadění města Jablonce n./N. do skupiny míst A činovného.

1011. Návrh posl. K. Procházky, Haiblicka, Kuhnové a soudr. na poskytnutí náhrady škod pozůstalým po duchcovských obětech.

1016. Návrh posl. Kaspera a druhů na změnu některých ustanovení zákona ze dne 21. března -1929, č. 43 Sb. z. a n., o státních starobních podporách.

1028. Návrh posl. Biňovce a soudr. na zařazení městyse Roztoky n./Vlt. do skupiny B činovného.

Předseda (zvoní): Výborům soc. politickému, ústavněprávnímu a rozpočtovému:

Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška (čte):

979. Návrh posl. Jurana, Barši, Klimenta, Hadka, Steinera a soudr. na podporu nezaměstnaných Ústřední sociální pojišťovnou.