Předseda: Malypetr.

Místopředsedové: Taub, dr Lukavský, Roudnický, Stivín, Špatný, Zierhut.

195 poslanců podle presenční listiny.

Zapisovatelé: inž. dr Toušek, de Witte.

Zástupci vlády: ministři dr Franke, Mlčoch, dr Šrámek, dr Viškovský; za ministerstvo financí min. rada dr Hladký.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupci Nebuška, dr Záděra.

Předseda (zvoní): Zahajuji 110. schůzi poslanecké sněmovny.

Dovolené dal jsem dodatečně na včerejší, jakož i na dnešní schůzi posl. Brožíkovi pro odjezd do ciziny, posl. dr Buzkovi pro neodkladné zaměstnání.

Nemocí omluvili se posl. Viereckl a posl. Bergmann na schůze v tomto týdnu.

Lékařské vysvědčení předložili posl. Bečko a Zeman.

Došla oznámení o změnách ve výborech.

Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra (čte):

Do výboru zahraničního vyslal klub poslanců "Deutsche soz.-dem. Arbeiterpartei" posl. Dietla za posl. de Witte; klub poslanců "Országos keresztény szocialista párt, Magyar nemzeti párt, Zipser deutsche Partei és Deutsche Gewerbepartei" posl. dr Szüllö za posl. Hokkyho.

Klub poslanců čsl. nár. demokracie vyslal do výboru zemědělského posl. Hudce za posl. dr Hodáče; do výboru rozpočtového posl. dr Hodáče za posl. inž. Nováka.

Předseda: Došly dotazy. Žádám o přečtení.

Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra (čte):

Dotazy:

posl. inž. Kalliny ministru železnic o jednání příjemny zboží v Litoměřicích - horní nádraží, příčícím se zákonitým předpisům (č. D 432-III);

posl. Köhlera ministru železnic, že se nedbá jazykově-právních tarifních ustanovení (č. D 443-III);

posl. Kurťaka:

ministru vnitra:

o pokutě, kterou uložil Jiřímu Demjanovi z Velatína v okrese chustském, soudce chustského okresního úřadu (č. D 437-III),

ve věci Michala Roznaje z obce Nové Barovo, v okrese ťačovském, který jest obecním poslem a členem obecního zastupitelstva (č. D 450-III),

ministru zemědělství:

o škodách způsobených Ivanovi Horvatovi z obce Ruské Pole v okrese ťačovském (č. D 453-III),

o pastvině, kterou od státu najímá obec Kosťova Pastil (na Podkarpatské Rusi) (č. D 460-III),

vládě:

o nájmu pastviska obce Buštiny, okres ťačovský (č. D 436-III),

o škodách, které řeka Terebla způsobila zemědělcům z obce Vonihova v okrese ťačovském (č. D 447-III),

o škodách způsobených rumunskou invasí Fedoru Borovi z obce Kopaňa na Podkarpatské Rusi (č. D 449-III),

o pensi vdovy po Štěpánu Enyedim, lesním zřízenci z Chustu (č. D 452-III),

o karpatoruské hymně (č. D 461-III),

ministru železnic o platu výpomocného staničního mistra Michala Űvegese z Králova nad Tisou (č. D 454-III),

ministru spravedlnosti o zavedení soudního vyšetřování proti Jiřímu Danyčovi, starostovi obce Nové Barovo v okrese ťačovském (č. D 451-III),

ministru soc. péče o obeslání k lékařské prohlídce Vasila Selemana, válečného invalidy, z obce Nižní Seliště v okrese chustském (č. D 448-III).

Předseda: Přikazuji výborům zahraničnímu a technicko-dopravnímu:

Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra (čte):

984. Vládní návrh, kterým se předkládají Národnímu shromáždění k projevu souhlasu 1. Dohoda mezi republikou Československou a republikou Francouzskou o letecké dopravě, podepsaná v Praze dne 26. května 1925 a 2. Dodatkový protokol k této dohodě, podepsaný v Antverpách dne 25. června 1930.

Předseda: Posl. Hruška ve své včerejší řeči ve 109. schůzi sněmovny pronesl výroky ohrožující bezpečnost státu a hrubě urážlivé.

Posl. Stříbrný pronesl v téže schůzi výrok hrubě urážlivý.

Předsednictvo se usneslo podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučiti projevy ty ze zprávy těsnopisecké o včerejší 109. schůzi.

Přistoupíme k projednávání prvého odstavce pořadu, jímž jest:

1. Zpráva výborů ústavně-právního, zahraničního a rozpočtového o vládním návrhu (tisk 688), jímž se předkládá Národnímu shromáždění republiky Československé Úmluva mezi republikou Československou a republikou Rakouskou o rozdělení odpočivných a zaopatřovacích požitků bývalých pragmatických zaměstnanců (pozůstalých) správy jmění druhdy vázaného pro rod Habsbursko-Lotrinský nebo pro některou jeho pobočnou větev, podepsaná dne 30. listopadu 1923, a Protokol z téhož dne (tisk 791).

Budeme pokračovati v rozpravě, zahájené ve včerejší 109. schůzi sněmovny.

Přihlášeni jsou ještě řečníci na straně "proti": pp. posl. Šalát, dr Stern a Sedorjak.

Dávám slovo p. posl. Šalátovi.

Posl. Šalát: Slávna snemovňa! Podľa denného poriadku snemovne pojednávame o tom, ako zabezpečiť smluvou, medzi republikou Československou a republikou Rakúskou sa uskutočniť majúcou, výživu, životné práva a nároky bývalých zamestnancov a pozostalých správy imania niekdy viazaného pre rod Habsbursko-Lotrinský. Keď sa staráme o osud ľudí, bývajúcich mimo našej republiky a pôvodom väčšinou zaiste Neslovanov, slušné je, aby sme sa zaujímali aj o osud ľudí našej krve, bývajúcich mimo našej republiky a to hlavne o osudy Slovákov, žijúcich v terajšom Maďarsku.

Slávna snemovňa! Všeobecne je známo, že pán minister zahraničia dr Beneš bol napísal článok do francúzskych novín "Paris Midi", v ktorom sa zmienil o krivdách Slovákov, v terajšom Maďarsku žijúcich. Maďarský parlament videl v tomto článku zasahovanie cudzieho štátnika do vnútorných vecí maďarského štátu a protestoval proti tomu. Ba maďarský min. predseda použil oproti dr Benešovi aj urážlivého výroku, prirovnavší jeho politické účinkovanie k nevkusnému sa chovaniu človeka prichádzajúceho do elitnej spoločnosti bez goliera a kravaty.

Hlinkova slovenská ľudová strana, ač je v opozícii, ačkoľvek už neraz trpko pocítila na sebe tvrdú ruku našich vládnych činiteľov, ač je systematicky posmievaná, ubíjaná a odbíjaná tu doma a ačkoľvek v mnohých veciach nesúhlasila a nesúhlasí s p. ministrom zahraničia, predsa, ako strana rýdzo slovenská, ako verná strážkyňa práv národa slovenského nemôže a nesmie nechať bezo slova hore spomenutý spor dvoch štátnikov, aby sa raz v dejinách nepovedalo, že o nás bez nás sa rokovalo, že sa dvaja štátníci Neslováci poharkali pre Slovákov a Slováci na to tupou nevšímavosťou, akousi odsúdeniahodnou letargiou mlčali, ako by ich tu na svete už nič nezaujímalo, ako by boli len nejakou praprostou korisťou, pripadnúť majúcou trvale tomu, ktorý sa o ňu vedel hodne silne, vytrvale a hlasite ruvať, ktorý si ju vedel vyrvať z driapov soka.

My Slováci sa necítíme žiadnou príležitostnou mastnou korisťou ani pre Maďarov, ktorí si našou krvou osvežovali krv svojej rasy, ale necítime sa byť válečnou korisťou ani bratov Čechov, ako by nám to nepriatelia republiky chceli nahútať, že vraj sa Česi len preto ujali Slovenska a Slovákov, aby mali koloniu na export svojich produktov, k umiestneniu svojich ľudí a že by sa národ český po národnej assimilácii Slovákov k Čechom lepšie vedel v strednej Europe uplatniť. Nás takéto či už vymyslené, alebo v reálnom živote tu i tam nečim prezradzované, Slovákov znepokojujúce strachobájky a zlomyseľné teorie nesklátia, nesmú sklátiť v činorodej práci za svoj slovenský národ, nesmú schladiť našu horúcu lásku k slovenskej krvi, k slovenskej svojeti, k slovenským citom a pamiatkam, k slovenskej kultúre, k slovenským velikášom, k slovenskej otčine. Rodoláska je rovnako cnosťou u Francúza, ako u Nemca, Čecha, Maďara, vôbec u kohokoľvek, teda aj u Slováka, len sa nesmie dať schladiť sobeckým hmotárstvom, ani blúznivým rudým internacionalizmom, ale nesmie sa dať ani spotvoriť v chorobný šovinizmus. Pravý rodoľub nezná nenávisti, posmechu, pohrdania voči ľuďom inej národnosti, lebo sa riadi heslom: Čo nechceš, aby tebe činili, nerob ani ty iným. Pravá rodoláska sa musí pridržať veľkého božieho zákona o láske k blížnemu.

Pomocou zákona o láske k blížnemu sa vieme povzniesť nad hranice, ktorými nás v živote organizačné, politicko-stranícke, národnostné, stavovské a náboženské rozdiely tak husto obsnúvajú. Pomocou tohoto božieho veľkozákona vieme v pravé koľaje uviesť svoju lásku k národu, svoje t. zv. vlastenectvo, národovectvo, že by sa chránilo výbuchov oproti iným národnostiam, že by ono nebolo prezpríliš náročivé na ujmu iných národností, ale ani slabúšsky skromné, smiešne fňukavé. Zdravá slovenská rodoláska, na ktorú máme prirodzené právo, ba je nám prvotriednou ľudskou povinnosťou, súc riadená božím zákonom o láske k blížnemu, nám velí, aby sme vecne, spravodlivo posudzovali všetko to, čo škodilo a škodí, čo osožilo a prospieva slovenskému národu.

Keď sa dnes v knihách, v novinách a s rečníckych tribún hlása dosť často a hodne paušálne to, že Maďari utláčali Slovákov, že nám ubíjali reč, svojskú národnú kultúru, že nám zatvorili stredné školy slovenské, že nám na čas zabili Maticu Slovenskú, že nám i ľudové školstvo boli zmaďarizovali, že zo Slovákov vychovávali Maďarov, malo by sa za každým konštatovať i to, že vinou toho nebol maďarský ľud, maďarský národ, ale že to zapríčinili niektorí jeho vedúci politikovia, ztreštení šovinisti a premnohí odrodilci Slováci. Že čo zla vedel natropiť odrodilec - Slovák, najkriklavejším príkladom toho je zhubná činnosť Bélu Grünwalda, zvolenského podžupana. Na jeho zradu najnovšie výtečne poukázal Konštantín Čulen, úvahou v 1. č. III. roč. "Kultúry" uverejnenou.

Za viny jednotlivcov Maďarov a tým menej za viny kariery chtivých odrodilcov Slovákov nemôže a nesmie byť maďarský ľud potupovaný pred slovenským ľudom, lebo ako všade, tak aj u maďarského ľudu je platné: Hlas ľudu, hlas boží. Len žiaľ, že si to hlasu ľudu maďarského mnohí jeho poprední činitelia nechcú povšimnúť, nechcú ho počuť.

Ľud ako všade tak iste aj v Maďarsku si praje pokoj, možnosť slušnej výživy, možnosť v rodnej reči sa voľne vzdelávať, spokojne modliť sa k Bohu. A keď si to praje pre seba, nezávidí to hádam ani iným, dopraje a má to dopriať aj iným. Veď predsa ľudia nie sú na zemi k tomu, aby sa do nekonečna ruvali medzi sebou pre odchýlky rečové, rasové, náboženské, politické, ale aby si svornosťou, vzájomnou uznanlivosťou a žičlivosťou usnadňovali i tak ťažký beh životný.

Stojac teda na stanovisku tom, že spolunažívanie štátov a národností sa má riadiť vzájomnou uznanlivosťou, žičlivosťou a svornosťou, k čomu pobáda zákon o láske k blížnemu, z tohto stanoviska hľadiac na spor, vzniknuvší nedávno medzi maďarským ministerským predsedom grófom Bethlenom a medzi naším ministrom zahraničia dr Benešom, názor nás Slovákov nemôže byť iný, ako tento: Keď si Francúzi, Nemci, Maďari, Italovia alebo ktoríkoľvek iní právom lásky k rodnej krvi nárokujú a privlastňujú právo vedieť o tom, ako sa vodí ich krvným bratom, žijúcim v iných štátoch, či sú slobodní, či sa im nekrivdí v ničom a sa im svojim vlivom snažia byť nápomocní, k čomu ich do istej miery oprávňuje aj medzinárodné právo (Tak je!), týmto istým právom si aj my Slováci nárokujeme to, aby sme vedeli o živote a osude našich rodných bratov, žijúcich roztrúsene po svete, teda aj v Maďarsku a je našou národnou povinnosťou byť im nápomocnými, ozvať sa za nich, upozorňovať svet na prípadné krivdy Slovákov, žijúcich mimo hraníc svojského štátu. (Výborne!) Nie je to žiadna svrbľavosť miešať sa do vnútorných vecí iného štátu, ale je to len výkrik lásky k rodnej krvi, je to dožadovanie sa práva prirodzeného a vyznieva to od nás o moc skromnejšie, krotkejšie a zriedkavejšie, než ako to maďarská tlač a maďarskí politici stále a najviac ráz bez dostatočných príčin robievajú voči našej republike, z t. zv. starosti o Maďarov, žijúcich v našej republike.

Poslanci Slováci minulého roku boli na p. ministra zahraničia zadali interpeláciu, v ktorej ho upozorňovali na krivdy Slovákov, žijúcich v Maďarsku, a sa ho pýtali, či sa mieni nejakým spôsobom postaviť na obranu našich rodákov, žijúcich v Maďarsku. Odpoveď na túto interpeláciu od ministra zahraničia ešte síce nedošla, ale s tým, že p. minister zahraničia francúzskou tlačou upozornil verejnosť europskú na to, čo sa deje so Slovákmi v Maďarsku, tým vlastne konal len to, k čomu ho pobádali, prosili, vyzvali, o čom ho interpelovali poslanci Slováci. (Tak je!) Konal teda svoju štátnickú povinnosť, čo mu poslanci Slováci bez ohľadu na to, či sú vládní, a či opoziční, loyálne kvitujú, žiadajúc ho, aby sa Slovákov, žijúcich v Maďarsku ako minister zahraničia ex offo vhodným spôsobom aj na ďalej zastával. (Tak je! - Výborne!)

To, že p. min. predseda maďarský gróf Bethlen, či už len pre niektoré výrazy článku dr Beneša a či pre celý spôsob zastania sa Slovákov, žijúcich v Maďarsku, z podráždenosti použil nelichotivého výrazu proti nášmu ministrovi zahraničia, zdá sa, padá čiastočne aj na poslancov Slovákov, lebo v ich intenciach a na ich naliehanie sa bol dr Beneš chopil obrany Slovákov žijúcich v Maďarsku.

Keď je však tomu tak, my Slováci máme a musíme mať z počínania si grófa Bethlena a iných maďarských politikov dojem ten, že je to výron ešte stále tej nezdravej mentality šovinistickej, ktorou niektorí maďarskí poslanci pred samým prevratom, ešte nad samým ránom rodenia sa slobody malých národov na poslanca Slováka, Jurigu, rečnivšieho vtedy po slovensky v maďarskom parlamente a domáhavšieho sa práv pre Slovákov, boli posmešne kričali, že je to "krajciarová komédia". (Výborne! - Výkřiky posl. dr Ivanky.) Zdá sa nám celkom oprávnené, že ako v tých historických chvíľach výstražné volanie Jurigu bolo v Maďarsku odbyté posmeškom o "krajciarovej komédii", tak i teraz volanie nášho ministra zahraničia na ochranu práv Slovákov žijúcich v Maďarsku chceli by poniektorí činitelia odbyť len frázami o nezdvorilosti, o urážke, o miešaní sa do vnútorných vecí iného štátu atd. (Výkřiky posl. dr Ivanky.)

To je nezdravá politika, ktorá pre Maďarsko môže priniesť nepríjemné ovocie, tak ako ho priniesla urážka a posmech o "krajciarovej komédii". Maďarskí politici rádi ukazujú nateraz svoju t. zv. starosť o Slovákov žijúcich podľa ich mentality "na horniakoch", "na obsadenom území", pod "nadvládou Čechov", ale že ako by znova zatočili so Slovákmi oni, keby sa títo tak náhodou znova dostali pod ich moc, najlepšie to vidieť na osude Slovákov a iných národností žijúcich nateraz v Maďarsku. (Výborne!)

Len nedávno písaly noviny obšírne o tom, ako hlavný slúžny z Orosháze znemožnil slovenské divadelné predstavenie Slovákov v Komlósi v Maďarsku. Len v hlave zaťatého šovinistu sa môzu zrodiť také fígle a triky, akých používa hlavný slúžny z Orosháza oproti kómlóšskym Slovákom. Pred samým zahratím divadelného kusu na príklad žiadal od 40 ochotníkov Slovákov, aby predostreli úradu mravné svedectvo. Keďže to nemali po ruke, slovenské divadelné predstavenie muselo odpadnúť. (Slyšte!)

Časopis "Magyarorság" 30. januára t. r. píše, že hlavný slúžny aszódskeho okresu dal zkonfiškovať všetky kalendáre, ktoré boly tlačené v Československej republike, a to preto, lebo tieto kalendáre označovaly sviatky čsl. slovenské národné a nie maďarské. Zkonfiškované bolo 200 kalendárov, ktoré boly predložené župnému úradu a odtiaľ ministerstvu vnútra. Časopis očakáva, že ministerstvo vnútra vydá nariadenie o konfiškácii týchto kalendárov na celom území Maďarska. Časopis sa ďalej dozvedá, že mnohé mestské zastupiteľstvá previedly a pripravujú protestné prejavy oproti českým kalendárom v Maďarsku a žiadajú konfiškáciu týchto kalendárov, taktiež aj zakročenie oproti firme Müller, ktorá tieto kalendáre rozširuje.

Máme smutné zkúsenosti o tom, že poniektorí Maďari aj na slovenčinu a na slovenské knihy zvyknú jednoducho povedať: to je české. Preto sa výšspomenutá zpráva "Magyarorságu" dotýka pravdepodobne aj slovenských kalendárov.

Slovákov v terajšom Maďarsku žije vyše 300.000 a tým nie je dopriaté, aby mali čo len jedného slovenského poslanca. Nemajú ani jednej čistoslovenskej ľudovej školy, kdežto Maďari v Československej republike majú svojich maďarských poslancov, svoje maďarské štátom vydržiavané gymnáziá, učiteľské ústavy, semináre, ľudové školy, meštianky, atď. Na svoje kultúrne ciele dostávajú u nás Maďari štátne podpory. Z tohoto najlepšie vidno, ako sa meria národným menšinám u nás, a ako v Maďarsku.

Podľa údajov maďarského štatistického úradu bolo v školnom roku 1928/29 žiakov Slovákov v Maďarsku v opatrovniach 2.808, na ľudových školách 19.340, v účňovských školách 151, na meštiankach 213, na učiteľských ústavoch 2, na stredných školách 59, na vyšších obchodných školách 16, vo vyšších roľníckych školách 4, na univerzitách a vysokých školách 4, a v odborných školách 30.

Z tohoto je patrné, ako slovenské povedomie umele prchá, sa vydúša zo sŕdc slovenskej študujúcej mládeže v Maďarsku, keďže z toľkých tisíc žiakov ľudových škôl vyrastáva rodu verných inteligentov slovenských len chatrné číslo. Neplatí tu výhovorka, že všetci neidú na ďalšie štúdiá, keďže je známe, že Slováci si radí dávajú na študiá svoje deti a známe je aj to, že v bývalom Uhorsku Slováci dodávali Uhorsku tretinu inteligencie. Len profesorov stredoškolských pôvodom Slovákov bolo na pr. pred prevratom do 700.

Maďarský menšinový školský zákon rozoznáva tri druhy menšinových škôl obecných, menšinové školy vyššieho typu vôbec nejestvujú v Maďarsku.

Do typu A patria školy, na ktorých reč menšiny je vyučovacou rečou a reč štátna len vyučovacím predmetom, ovšem povinným. Dľa maďarskej štatistiky takejto ľudovej školy Slováci v Maďarsku v škol. roku r. 1928/29 vôbec nemali.

Do typu B patria školy, na ktorých vyučovacou rečou je reč štátna a reč menšinová, takže čiastka predmetov sa vyučuje v reči štátnej, druhá čiastka v reči menšiny.

Do typu C patria školy, kde vyučovacou rečou je reč štátna a deti sa učia len čítať a písať vo svojej materinskej reči. Ale úradná štatistika maďarská vykazuje len menšinové školy typu A, akej Slováci nemajú ani jednu a t. zv. miešané tak, že nemožno ani tušiť, koľko je z nich typu B, slovom výhodnejších pre menšiny, asi ani jedna. Všetky sú len typu C, v ktorých slovenčina je len trpená a nie panujúca. Slováci v Maďarsku v škol. r. 1928/29 mali miešaných ľudových škôl: maďarsko-slovenských 49 so 133 učiteľmi, 7.448 žiakmi; maďarsko-slovensko-nemeckých 2 so 3 učiteľmi a so 195 žiakmi. Z týchto miešaných slovenských škôl udržuje štát len 7, ostatné sú církevné. Do týchto miešaných škôl slovenských chodilo v škol. roku spolu 7.847 žiakov, kdežto ostatní, blízo 12.000 žiakov Slovákov muselo navštevovať čisto maďarské ľudové školy.

"Pesti Hirlap" 15. jan. t. r. hlási, že v Kapošvári bola započatá veľká národná akcia pre pomaďarčenie nemaďarských rodinných mien. V čele akcie stoja na školách učitelia a profesori, pod ktorých vlivom na meštianskej škole všetky deti s nemaďarskými menami si podaly žiadosť o pomaďarčenie mena. Že ako sa ten úradný vliv na žiactvo a na podriadených zvykne prejavovať, o tom nemilé pamiatky majú Slováci zo života predprevratového.

My bez akejkoľvek samochvály môžeme riecť, že na našich školách sa neprevádza žiadon tlak alebo úradný vliv na žiakov, aby zanechávali svoje povodné neslovianské rodinné mená, tým menej, že by zapierali svoju národnosť. Nekrivdí sa na školách našich Maďarom a Nemcom, skôr majú ujmu Slováci, keď sú žiaci Slováci vedení v štatistických výkazoch, ako "Čechoslováci" a nie Slováci, keď miesto slovenčiny vyučuje sa akémusi vybájenému "československému jazyku", keď naukosdelnou rečou v praxi a aj na školských svedectvách je jazyk "československý" a nie slovenčina.

Ale to je naša vnútorná vec, navarená nie tak vinou Čechov, ako skôr vinou našich čecho-slováckych Slovákov, hlasistov, ktorí si svoje "čechoslovácke", slovenský národ o svojráznosť pozbaviť chtejúce bludy boli osvojili buďto ešte v Pešti pod tlakom slov. národného pesimizmu, zavineného vyčinmi divého šovinizmu maďarského, alebo si hoosvojili a osvojujú teraz v nádeji na odmenu z Prahy.

Úlohou roduverných Slovákov je: Šľahať bičom kritiky tých pomýlených spolurodákov, ktorí by falošnými theoriami o národnej assimilácii, o potrebe vliatia sa slovenského národa do českého chceli nezbadane pripraviť a ospravedlniť to samé v inom vydaní, čo sa kedysi dialo so Slovákmi za éry maďarskej. (Výborne!)

Roduverní Slováci túto svoju národobrannú, slovenčinu strážiacu, slovenský chlieb a práva vzhľadávaciu robotu konajú, a to pilne, nebojacne, otvorene.

Lenže nerobia to, ako sa Maďari nazdávajú, z nenávisti oproti Čechom, ani z nelásky oproti Česko-Slovenskej republike, ale skôr z túžby po tom, aby v našej republike nastal pokoj, poriadok, spravodlivosť a úprimná shoda dvoch bratskych slavianských národov, aby nastala spravodlivá deľba chleba, práv a povinností medzi občanmi našej republiky. (Potlesk.)

Roduverní Slováci ani v každodenných bojoch od odstránenie drobných krívd, nedorozumení, prestrelkov nezabúdajú na nesmierné hodnoty národnej slobody, na možnosť voľne sa vyvíňať, nezabúdajú na zásluhy všetkých tých, ktorí v tom slovenskému národu boli a sú nápomocní, nezabúdajú na to, že ruský dumping a všeobecná hospodárska kríza nielen u nás, ale aj všade inde všantrošila do verejného života ťažkosti, boje, nespokojnosti a práve toto všetko ich upamätúva k tomu, aby sa v politických zápasoch nedali strhnúť ani k nenávisti oproti Čechom, ani k zbabelému vzdýchaniu po "mastných hrncoch národného otroctva".

Povedomých Slovákov nepomýlia ani nemôžu zmýliť výrony roztrpčených, po starej sláve maďarskej túžiacích revizionistov maďarských. Márne sa všade hlása slovom i písmom to tvrdo trucovité: Nem, nem, soha! Nie, nie, nikdy! Totiž že sa neuspokoja s mierovými smluvami a s okyptením Maďarska. Márne sa odrieka to osobitné maďarské "Verím v Boha, verím v jednu vlasť, verím vo vskriesenie Maďarska". Márne sa vyspevuje cez rádio tá hrdá maďarská nóta: "Budiž nám tak, jak bolo, nech sa zdraví Maďarovi: Nemec, Talian aj Slovák."

Túžba Maďarov po starej nadvláde nad národnosťami, po bývalej politickej moci, blahobyte a sláve je už utópiou. Dnes i malé národy chcejú žiť voľne, po svojsky, demokraticky, pod vládou svojských ľudí. Dnes i slovenský národ, ač malý a chudobný, sa hlási o svoj podiel životný, o svoj primeraný zástoj v rade národov. (Potlesk.)

Škoda je maďarským vedúcim mužom písať tak, ako sa bol pán Urminci v "Pesti Hirlape" vyjadril po čas svätoimrišských slávností, keď mierové smluvy nazval "egy vacak párizsi írás" (parížsky zdrap papieru). Škoda bolo pánu plukovnikovi Áronffymu 8./2. t. r. v Csepeli na slávnosti spomínať to, že prijde čas, keď bývalí vojaci s nadšením pôjdu do boja za povalenie trianonských hraníc. Tak to písal totiž časopis "Magyarság" 10. februára t. r. Škoda je Maďarom tvrdošíjne neuznávať mapu našej republiky a označovať Slovensko na svojích mapách len ako "obsadené územie". Škoda bolo maďarským novinám štváť oproti ich "Az Ujságu" len preto, že tieto noviny, majúc povolenú kolportáž v republike našej, užívaly názvu: "Slovensko" a nie "Felvidék" (Horniaky), ako sa toho kŕčovite pridržiavajú šovinistické noviny maďarské.

Škoda je to, keď niektorí maďarskí verejní činitelia a noviny prílis štrngocú šabľami, sršia hnevom a túžbou po revanšvojne, lebo s tým znepokojujú svoj ľud, i ľud súsedných štátov. Robia i sebe i druhým zbytočné výdavky, spojené so zvýšenou ostrazitosťou vojenskou.

Radšej nech poslúchnu svojho poslanca Emila Nagya, hlásajúceho potrebu zmeny vlády, režimu v Maďarsku. Radšej nech poslúchnu varovného hlasu ich priatel, a lorda Rothermeera, ktorý ich upozornil, že v Maďarsku by sa malo vládnuť demokratickejšie.

Radšej by maďarskí vedúci politikovia mali odstraňovať také krikľavé spoločenské rozdiely ako je to, ze chudobní univerzitní poslucháči v Pešti odhazovaním snehu na uliciach dňom nocou zarobili si na výživu len po 30 kor., kým koncertný spevák si za jedon výstup v Pešti zarobil 17 tisíc K!

Maďarskí boháči nech sa nesháňajú len po slávnom mene ich rasy vo športe, nech nesnívajú o revízii mierových smlúv, ale nech sa radsej starajú o tisíce svojich chudobných, aby tito nemuseli robiť "pochody bosých" na Pešť.

Maďarský ľud túži po zdravej pozemkovej reforme, túži po pôde panskej, grófskej. Maďarskí voličia zunuvali už tie praobyčajné, násilné triky, ktorými opozičníci bývajú znemožňovaní. Dnes už ani smelý maďarský ľud sa nedá slepo hnať pred kanóny, strojné pušky, do mrakov otravných plynov len preto, ze by sa to pár ich vedúcim šovínom páčilo s heslom: vydobyť zpät "Horniaky".

Maďarský ľud nech sa pánov šovínov svojich opýta: A prečo sa máme isť biť, dať sa zabíjať, otravovať za "Horniaky", keď Slováci po nás netúžia a keď naši rodní bratria majú tam snáď väčšie práva, než my tu doma? Radšej nám povedzte to, ako by sa dostaly tisíce jutár grófskej, žírnej pôdy maďarskej do našich rúk a ako by sa mohla a mala uplatniť u nás spravodlivá vôľa ľudu a nielen vôľa grófov a statkárov.

My Slováci odkazujeme maďarskému ľudu:

Súsedia Maďari, nedajte sa mámiť šovinistickým blúznením niektorých svojich velikášov. Slováci chcú s vami v priateľskom súsedstve nažívať, bez toho však, že by po vás, ako po nejakých osloboditeľoch túžili. Vážime si vašej kultúry tak, ako kultúry iných národov. Diela vašich velikášov osvežujú aj naše mysle. Ale poneváč sme rodom Slaviani, našou rasovou povinnosťou je držať v prvom rade s bratmi Slavianmi, lebo ich duševné poklady sú aj našimi pokladmi, ich dejiny sú čiastkou aj našich dejín, ich sláva, úspechy, utrpenia a bôle sú aj naším údelom.

Nech si Maďari spomínajú na to, aké služby im preukázali Slováci po tatarskom pliene, po čas tureckých bojov, aj na to, že ich národný hrdina Rakóczy hlavne chrabrosťou slovenských žoldnierov sa stal tým, čím je ospevovaný. Slováci stále dopľňali riednucie rady Maďarov, ale žiadna iná národnosť neutrpela od Maďarov toľko dravého posmechu a potierania. ako práve slovenská. Nuž nech sa teda nečudujú, že sa dnes Slováci k Maďarom a menovite revizionistom chovajú síce slušne, ale chladne a odmerane. Dejiny nás pred tisícmi rokmi boly násilne spojily s Maďarmi a dejiny nás teraz rázne rozlúčily. Slováci v ríši Veľkomoravskej už pred Maďarmi boli slávnymi a dá Boh, ze i teraz v Československej republike budú oni aj bez Maďarov slávnymi.

K tomu je len potrebné to, že by sa vláda našej republiky starala o uspokojenie Slovákov a o rozkvet Slovenska. Vláda nech zamedzuje príkré rozvadzovanie a odstrkovanie Slovákov.

Vláda by nemala trpieť oné bohopustě štvanie oproti slovenským katolíckym kňazom, oproti katolíckym ustanovizniam a vóbec oproti slovenským katolíkom, aké sa u nás od začiatku republiky prevádzajú.

V mrzkých útokoch na česť slovenských katolíckych kňazov, na česť nášho katolíckeho internátu "Svoradova" závodia vládné tlačové orgány s boľševíckymi novinami, ba "Robotnícke noviny" si robia z toho ako by stály šport. (Tak jest!) Vládou podporované, ba hádam aj vydržiavané noviny na Slovensku so dňa na deň triedia občianstvo na štátotvorné a neštátotvorné, na favoritov a na trpených, nespoľahlivých.