9. Vládne nariadenie umožnilo príslušníkom náboženstva židovského, aby mohli priznať národnosť židovskú. Tajné inštrukcie vykladaly to ako povinnosť, a komisari v prevážnej väčšine miest to od Židov aj požadovali, ba čo viac oproti ich vyslovenej vôli zapisovali jednotlivých Židov ako príslušníkov národnosti Židovskej.

10. Komisari obdržali tajnými inštrukciami a úradnými výtisky také pokyny, že vláda uznáva i národnosť cigánsku. Na základe toho zapisovali komisari vo väčšine prípadov za Cigána každého Cigána, kto sa priznával za Maďara alebo Nemca, ktorý sa však priznával za Čechoslováka, toho bez každých ďalších okolností zapísali za Čechoslováka.

11. Úradné tajomstvo, ktoré predpisuje vládné nariadenie, bolo v nespočetných prípadoch porušené, naproti tomu, požiadala-li strana revizora, aby jej ukázal jej súpisový hárok, odoprel to výslovne. Pod zámienkou zachovávania tajomstva, nariadeného v prospech sčítanej strany, odoprel to v prípade šťažnosti i príslušný okresný náčelník, ba so stejnou tendenciou zatajovali i to, kto je revizorom, aby strana nemohla sa na neho obracať cieľom nahliadnutia do zapísaných dát.

12. Okresní náčelníci na návrhy sčítacích komisarov alebo revizorov postupovali vo veľa miestach teroristicky, keďže už sám obsah predvolania bol vyhrožujúci poťažne odstrašujúci. Výslechy sčítancov vykonávané boly vo veľa miestach teroristicky. Rozhodnutiami bol zväčša zjavne porušený zákon, vládne nariadenie a hlavne právo menšinové. Pokuty ukladané boly bezdôvodne a vo vysokých sumách, ba použilo sa i trestu väzením a všetko to dialo sa bleskurýchle, aby takéto rozhodnutia účinkovaly ako odstrašujúce príklady na zbývajúcich ešte sčítancov podobného osudu.

K dokazovaniu všetkého toho mám k dišpozícii dôkazy vyhovujúce súdnemu poriadku. Keby som však celý ten materiál prečítal, v tomto prípade možná po celý mesiac nemohli bysme túto snemovňu opustiť. Budem tedy uvádzať iba veľmi krikľavé prípady krátko a v telegrafickom slohu.

Objavil sa sošit, ktorý mal byť poučným sošitom pre maďarskú národnú menšinu. Zažiadali sme o povolenie jeho propagácie, avšak zemský úrad v Bratislave výnosom čís. 189.439/1930 odoprel povolenie k rozširovaniu. Aby to mohol odoprieť, musel k tomu najsť náležité príčiny. A preto vo svojom odôvodnení zmenil i titul nášho letáku, ktorý znel pôvodne takto: "Ako sa má chovať príslušník maďarskej národnosti pri sčítaní ľudu". Odôvodnenie zmenilo titul takto: "Ako treba sa chovať pri maďarskom sčítaní ľudu?" Vynechaný bol tedy výraz "príslušník národnosti" a odôvodnenie podložilo našej strane, že my chceme poriadať maďarské sčítanie ľudu a z tohoto dôvodu nebolo rozširovanie nášho letáku povolené.

V tomto sošite je pojaté tiež krátké poučenie, tak zv. "Desatero Maďarstva", čo sme chceli vydať tiež ako zvláštny leták. Toto krátke poučenie mohlo byť voľne uverejnené v maďarských listoch v Československu, jeho propagáciu však ako letáku nepovolil zemský prezident a inkriminoval v ňom vety: "Maďarom byť je veľkou a slávnou vecou" a "Maďarom buď až do smrti a Boh bude s tebou". V týchto dvoch vetách spatroval zemský prezident poburovanie proti národnosti vtedy, keď ani jediný štátny zástupca nepodal žalobu pre poburovanie proti národnosti pri príležitosti uverejnenia tejto našej výzvy.

Deutsches Politisches Arbeitsamt vydal poučný spis s titulom: "Aké povinnosti a práva má príslušník národnosti nemeckej pri sčítaní ľudu r. 1930?" Rozširovanie tohoto spisu pri sčítaní ľudu išlo bezvadne v zemiach historických, avšak na Slovensku medzi slovenskými Nemcami zakázal jeho rozširovanie zemský prezident a po exemplároch tohoto spisu pátrali četníci.

Naproti tomu však objavil sa istý plakát s podpisom fiktívnej organizácie, alebo Boh vie koho bolo treba tým rozumeť, s titulom "Žide plať!", ktorý snažil sa všemožne ovlivňovať maďarských Židov, ktorí nezapierajú a nezapreli svoj materinský jazyk maďarský a nezapierajú svoju pospolitosť s maďarskou kulturou. Tento plakát mohol byť voľne rozširovaný so schválením prezidenta zemského úradu. (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.)

K dokazovaniu skupiny druhej zmieňujem sa o vlive Slovenskej ligy na menovanie sčítacích komisarov. Tajomník národnej rady Anton Granadier konal v kollegiu Lafranconi v Bratislave dňa 16. novembra poučnú schôdzku pre 70 chovancov kollegia, ktorých naverbovala Liga, a pri tejto inštrukcii poučoval ich, ako treba počet Maďarov snižovať, že Židov neslobodno za Maďarov zapisovať, a tedy nevysvetľoval to, ako treba vyhľadávať pravdu, lež to, ako možno páchať zneužitia.

Tam je prípad notára v Udvarde, ktorý v "Slovenskom Denníku" agitoval a verejne pomenoval viac ako 400 udvarských obyvateľov slovenského mena, ktorí sú všetci maďarskej národnosti, a vyzýval sčítacích komisárov, že týchto treba všetkých nazpäť poslovenčiť i vtedy, keby slovensky neznali.

Čo sa týče menovania sčítacích komisarov, tu dovolávam sa priznania dr Antona Boháča, ktorý sám priznáva, že pri menovaní sčítacích komisárov nebol všade vzatý v úvahu početný pomer menšín a že v krajoch so smiešanými národnosťmi je dôvod k oprávneným sťažnostiam. Na pr. v meste Berehove je 62·14% obyvateľstva maďarského. A tu z 35 sčítacích komisarov menovali 18 takých, ktorí ani maďarským jazykom nehovoria, ač nariadenie samého ministra vnútra vyslovuje, že menovať treba takých sčítacích komisarov, ktorí jazyku obyvateľstva rozumejú. Tu je Beregdéda, kde z troch komisarov ani jeden nevedel maďarsky, ač dedina je maďarská. V Mačole zo dvoch komisarov ani jeden nevedel maďarsky. V Nových Zámkoch so 49 %ným maďarským obyvateľstvom zo 43 sčítacích komisarov nevedelo maďarsky 29. V Šale n. Váhom z 11 komisarov 5 nevedelo maďarsky. V okrese rahovskom bolo 15 sčítacích komisarov, z týchto 13 Čechov, 1 Rusin a 1 Žid.

Avšak uvediem príklad, kde četníci, berní úradníci a policajní dôstojníci boli menovaní sčítacími komisarmi, čím porušené bolo to ustanovenie ministra vnútra, dľa ktorého menovať treba takých sčítacích komisarov, ktorí požívajú nerozdielnej dôvery obyvateľstva. Nuže či četník, finanční strážník, berný úradnik, policajný úradník, s ktorými sa obyvateľstvo styká vo veciach berných a pri iných úradných úkonoch, nuže či títo jednotlivci neznamenajú nátlak na obyvateľstvo?

V okrese berehovskom bolo menované sčítacími komisarmi 7 financov, v Badale 2 financi, v Čonkapapi a v Hettye po jednom financovi, v okrese rahovskom 1 četník, v Šale nad Váhom 4 finanční strážníci v Udvarde 1 finančný strážnik, v Perbete 1 četník, Vágfarkažde 1 četník, v Leviciach 2 finanční úradníci a jeden policajný komisar, v Parkane 1 policajný komisar. V tejto taxácii mohol by som pokračovať, avšak mám za to, že i toto stačí k dokázaniu našej pravdy.

V obci Vághosszufalu boli menovaní sčítacími komisarmi madarskí učitelia, v poslednom momente bolo toto menovanie odvolané a vyslaní boli sem českí a moravskí univerzitní posluchači, ktorí potom dotazovali sa tam v jazyku moravskom a dal-li niekto nejakú odpoveď po slovensky, tomu hneď zapísali slovenskú národnosť.

V skupine šiestej sú zneužitia sčítacích komisarov najvýdatnejšie. Po tejto stránke mám po ruke niekoľko tisíc údajov, protokolov a dôkazov. Nemám času, aby som tu všetko to uviedol, avšak poznamenať musím, že najsilnejšie bolo zneužívanie v mestách, a potom v tých obciach, ktoré ležia na hraniciach etnických, kde mená nevyznievajú všade po maďarsky, a malo-li meno slovenský ráz alebo slovenské zabarvenie, to už bol silný podklad ku zneužitiu. Avšak sú tu prípady, o ktorých treba sa zmieniť preto, lebo boly ešte výdatnejšie.

Tak vo Vámosladányi bolo 300 príslušníkov maďarskej národnosti, ktorí boli proti svojej vôli zapísaní za Čechoslovákov. Na puste Hetmeny pri Šale n. Váhom hlavný trafikant a zbytkový statkár Jozef Bargár zapísal za Čechoslovákov 150 takých jednotlivcov, ktorí sa priznávali za Maďarov. V Nových Zámkoch dostala sa nám do ruky pôvodná listina, v ktorej sčítací komisar sám spáchal zneužitia. Pavel Mayer spolu so svojou šestičlennou rodinou, s deťmi i ženou priznával sa k maďarskej národnosti, keďže podľa skutku a pravdy jeho materinským jazykom je jazyk maďarský. A sčítací komisar žiadnym spôsobom nechcel povoliť, aby títo ľudia zapísaní boli za Maďarov, a či sa im to ľúbilo a či nie, zapísal ho a jeho deti za Čechoslovákov. Nad tým sa Mayer rozhorčil tak, že vytrhol mu z ruky hárok, odňal mu ho a dal nám ho k dišpozícii.