Úterý 27. ledna 1931

Je príznačným zjavom, že pováleční nespokojenci hľadajú v ochrane menšin vhodný nástroj k porušeniu dnešného poriadku v Europe. V tomto ohľade ovšem že ani Maďarsko nechce zostať pozadu, kde ostatne vláda vôbec podľahla práve tým živlom, o ktorým som sa bol zmienil. Ináče pamätáme sa dobre, že boly to maďarské kruhy, ktoré neštítily sa ani tých najodpornejších činov, aby znekľudnily poválečnú Europu. Mám na mysli úžasnú propagandu k znepokojovaniu konsolidovaných súsedných štátov. Práve v tieto dni sme u nás na Slovensku svedkami zjavu, ktorý svedčí o nevyberavosti prostriedkov, akých na tomto poli používajú budapeštské kruhy. Pamätáme sa dobre, ako v procese trestnom, vedenom proti emisarovi maďarskému Bélovi Tukovi svedčil jeho jeden bývalý klubovný kolega, že Tuka otravoval slovenskú vysoko-školskú mládež, a dnes vidíme z aféry Svoradova, že podarilo sa mu skutočne u niekoľkých študentov vykonať ono mravné otravovanie na toľko, že majú dnes zkazené životy a budúcnosť. Bol to bývalý ministerský predseda maďarský, gróf Teleki, ktorý bol predsedom takého vedeckého ústavu maďarského, z ktorého vyšlo falšovanie valút cudzích štátov, zase len za účelom rušenia mierneho súžitia národov, a pamätáme sa, s akou benevolenciou naložené bolo s usvedčenými falzifikátormi. Teraz chcú milí priatelia naši za Dunajom prevedené u nás sčítanie ľudu zneužíť k štvaniciam proti Československu. Útok bol zahájený v budapešťskom parlamente, a ako vidíme, akcia táto je na povel rozprestrená aj k nám - bola, prosím, vopred signalizovaná v časopisoch maďarských.

Chcem reagovať na všetky tieto kalumnie, posvietiť na ne svetlom pravdy a vykonať definitívne zúčtovanie s osočovateľmi nášho štátu.

Z celej kampane namierenej zo zámienky sčítania ľudu vidieť, ako to dokážem, že táto kampaň spočíva na najodvážlivejšom a najzodpovednejšom klamaní maďarskej a mimomaďarskej verejnosti. Spočíva na tvrdeniach, ktoré postrádajú každej skutkovej podstaty, ktoré protivia sa skutočnosti a pravde a sú vypočítané na činiteľov, ktorí nemajú ani možnosti, ale ani chuti, aby kontrolovali tieto tvrdenia na základe presných dokumentov.

V maďarskej snemovni kalumnie tie predniesol posl. Jozef Pakots, člen strany t. zv. maďarských demokratov. Aká je tá skutočná demokratickosť v tejto t. zv. demokratickej strane, svedčí skutočnosť, že jej predseda Viliam Vázsonyi ako minister uhorský sa ešte v dvanástej hodine pred prevratom zubaminehtami bránil myšlienke udelenia všeobecného a tajného hlasovacieho práva v Uhorsku. (Slyšte!) Jestli sa nemýlim, rečník v maďarskom parlamente je ten istý Jozef Pakots, ktorý vydal niekoľko knižiek humoristických a oplývajúcich dosť značnou fantáziou. Táto jeho kvalita sa náležite uplatnila pri jeho útoku proti nášmu sčítaniu ľudu.

Jozef Pakots obviňoval paušálne, tvrdil hlavne to, že nariadenie čsl. ministra vnútra z 30. června 1930 má také paragrafy, ktoré umožňujú najrafinovanejším spôsobom falšovanie. Toto svoje tvrdenie nedoložil ovšem ani konkretnými dokladmi o jednotlivých skutočnostiach, ani citovaním jednotlivých paragrafov.

Ministerský predseda gróf Bethlen odpovedal na Pakotsovu reč. I táto odpoveď je dôstojnou úrovni prejavov dnešných maďarských politikov a musíme ju odmietnuť. Bethlen tvrdil toto: Súsedné štáty sa pridržaly spôsobu, podľa ktorého sa zisťuje počet príslušníkov menšín nie na podklade osobných udajov, ale spôsobom, ktorý si tieto štáty samy ustanovily a ktorý považovaly za objektivný, ktorý on však považuje za veľmi subjektivný. Na základe toho došlo ku skúmaniu mien, podľa ktorého osoby, hovoriace iba maďarsky, ale majúce nemecké alebo slovanské mená, nesmely posielať svoje deti do maďarských škôl. Tým spôsobom neboli ani Židia, ktorí sa prihlásili k maďarskej menšine, počítaní za Maďarov.

Odpoveď maďarského ministerského predsedu postráda podobne akýchkoľvek dokladov a núteni sme vyhlásiť jej obsah za nepravdu.

Kto si len trochu pozorne prečíta nariadenie nášho ministra vnútra ako aj inštrukcie pre sčítacích komisarov, vidí, že u nás bola stanovená zásada, že národnosť určitej osoby není vecou nahodilej voľby, ale faktom minulosti. (Tak jest! - Výborně!) Keď sa na pr. niekto narodil v Kežmarku z nemeckých rodičov a nikdy nehovoril ináč než nemecky, musí sa prehlásiť za Nemca či si toho praje alebo nie. Predsa boly povolené dve výnimky. Prvá bola v tom, že Izraeliti mohli označiť svoju národnosť ako "židovskú" a druhá výnimka bola, že osoba, u ktorej vlivom assimilácie došlo k úplnej zmene jazyka, mohla sa prehlásiť pre tú národnosť, ktorej jazykom teraz hovorí.

Nariadenie našej vlády úplne vylučuje skúmanie rodokmenov, alebo analyzu mena. Je tedy nepravdou tvrdenie pána Bethlena. Nakoľko sa týče detí, je u nás vyslovená zásada, že dieťa do 14 rokov je zapísané podľa otcovej národnosti. Je tedy nepravdou tvrdenie pána Bethlena i po tejto stránke. Pán Bethlen si patrne splietol československé nariadenie vládné s maďarským, (Tak jest! - Výborné!) dnes v Maďarsku platným nariadením o ščítaní ľudu, podľa ktorého - citujem nariadenie - "môže sa vyskytnúť i ten prípad, že dieťa hovorí inou materinskou rečou ako matka, menovite, keď dieťa v detskej opatrovni, škole alebo inde si osvojilo iný jazyk než jazyk matky." Ako som však uviedol, pri našom sčítaní ľudu škola vôbec nerozhoduje. V Maďarsku však čtvrtmiliona Slovákov nemá jedinej opatrovne, jedinej školy a tak tam patrne sa s narodnosťou detí manipuluje, ako to pán Bethlen neprávom o nás predpokladá.

Pán Bethlen ťažko nesie, že Židia na Slovensku sa dali zapísať v mnohých prípadoch za príslušníkov židovskej národnosti a nie za príslušníkov národnosti maďarskej, ako to bolo za starého režimu. Ja verím, že ho táto skutočnosť mrzí. Minuly už časy, kedy Židia boli prinútení zveľadovať Maďarsko a tak umele tvoriť tam prevahu maďarského živla, kde jej v skutočnosti nebolo. Pán Bethlen musí sa však smieriť s tým, že nemaďarské rasy za hranicami maďarského štátu nemajú ani vôle ani záujmu podporovať vzrast maďarstva na papieri, ako tomu bolo predtým. Maďarský propagačný tisk vytýka nám, že sme v mnohých prípadoch cigánov sčítali ako príslušníkov cigánskej národnosti, kdežto vraj predtým všetci cigáni boli Maďari. Nuž, my si nechceme takýmto spôsobom umele pripočítavaním cigánov zvyšovať počet príslušníkov svojej národnosti, ale každý, kto Slovensko zná, vie, že cigáni hovoria svojím vlastným jazykom, i keď hovoria slovensky, alebo na juhu aj maďarsky. Neni príčiny, aby sme kráčali vo šlapajách starej politiky maďarskej a pričítali cigánov tam, kde nepatria. Patrné by sami cigáni protestovali proti tomu, aby sme ich, Arijcov, miešali k mongolskej rase. (Výborně!)

Zdôrazňujem, že nariadenie ministra vnútra o sčítaní ľudu bolo nielen vydané, ale orgánmi politickej správy aj prevedené. V krajoch rečove smiešaných boli u nás menovaní sčítací komisari vo veľkých rozmeroch z radu maďarských národných príslušníkov. Maďari nemôžu si v ničom sťažovať, že by úrady boly kladly akékoľvek medze ich agitácii v prospech prihlašovania sa k maďarskej národnosti. Môžem poslúžiť plamennými výzvami, uverejnenými v dennej tlači na Slovensku, kde sa Maďari obracajú v tomto smere i k získaniu Nemaďarov pre priznanie k maďarskej národnosti. Mali tu voľnú ruku. Mohli si tvoriť kancelárie, menovite kancelárie sťažnostné, na ktoré svoju verejnosť deň čo deň v tlači upozorňovali. Informoval som sa, koľko takýchto sťažností produkovaly zmienené kancelárie. Tak na pr. Bratislave, kde sa viedla zo strany maďarskej intenzívna agitácia, v tomto meste 123.000 obyvateľov počítajúcom, v ktorom sa stýkajú tri národnosti - československá, nemecká a maďarská kde sú tedy dosť ľahko mysliteľné i komplikácie v posúdení niektorých prípadov národnostnej príslušnosti, bolo tamojšiemu mestskému notárskemu úradu prednesené zo strany maďarskej sťažnostnej kancelárie celkom 20 prípadov nesprávneho vpísania, ale ani týchto 20 prípadov nevzťahovalo sa všetko na otázku národnosti, ale boly medzi nimi i žiadosti o opravu iných dát, ako na pr. veku, zamestnania atď. Tak vypadajú v skutočnosti sťažnosti maďarské proti nášmu sčítaniu ľudu.

O tom, s akou svedomitosťou a objektivnosťou prevádzaly nariadenie o sčítaní ľudu úrady naše, poslúžim veľmi charakteristickou událosťou, o ktorej pochybujem, že by dovolila budapeštianská cenzúra soznámiť maďarskú verejnosť. Ako je známo, revizionistická propaganda maďarská obzvlášte pokúša sa znepokojovať naše obyvateľstvo maďarské, bydliace blízko československo-maďarských hraníc. Keď nastalo 2. decembra 1930 sčítanie ľudu, prišla zpráva od sčítacích komisarov okresnému náčelníkovi v Lučenci, že všetci občania istej pohraničnej obci v okrese lučenskom, ačkoľvek sú to Maďari, mermomocou chcejú sa dať zapísať za Slovákov, čo teda robiť? Okresný náčelník vybral sa do patričnej obci, svolal občanov a zpýtal sa ich, prečo oni, Maďari, chcú sa dať zapísať za Slovákov? Dostal za odpoveď, že keď už toľko zpráv sa roztrusuje zpoza hraníc k nim, že majú byť zmenené hranice a že potom všetky maďarské obce sa dostanú k Maďarsku, oni že sa práve tohoto obávajú a že preto sa chcú dať zapísať za Slovákov (Zcela správně!), aby ich obec sa nedostala k Maďarsku, lebo ináč radšej by sa vysťahovali do Kanady. (Slyšte!) Okresný náčelník musel im domluviť, že zprávy o zmene hraníc sú vymyslené a bezpodstatné, ďalej, že sa musí dbať zákonov a nariadení, ktoré vydala československá vláda ohľadom sčítania ľudu, až sa konečne občania uspokojili a potom sa dali zapísať za Maďarov. (Výkřiky posl. Sladkého.)

Nie, veľactená snemovňa, Maďari nemôžu obviňovať oprávnene naše sčítanie ľudu. To, čo robí maďarská tlač u nás, zneužívajúc rečnícku tribúnu našej snemovne, je zavádzaním verejnosti a v prvom rade zavádzaním maďarského ľudu, ktorému republika naša nie je nepriateľom. Je to ale aj zavádzanie maďarského ľudu v Maďarsku, v tom Maďarsku, v ktorom 17 aristokratických rodín vlastní veľkú väčšinu maďarskej pôdy a diktuje politiku budapeštskej vlády, v tom Maďarsku, v ktorom drobný pracujúci ľud je vykorisťovaný a gniavený tými, ktorí v jeho mene pred svetovou verejnosťou hovoria a ktorí majú svojich exponentov i u nás. I maďarský ľud bude museť raz zvolať na svojich rádcov: Fuori Barbari! Vyžeňte barbarov! (Výborně!) Lebo sú to tí sami ľudia, ktorí tento ľud štvali v r. 1914 do války, ktorí chceli koristiť z prelievania aj maďarskej krve, ktorí maďarský ľud, vyvolávajúc uňho i nepekné vášne, hnali k činom častokráť desným (Tak jest!) a ktorí i dnes by obetovali bez rozmýšľania znova jeho krv, len aby mohli rozšíriť svoje panstvo na slobodné dnes národy. Ten maďarský ľud nesmie počuť o spoločnom ohnisku slobodných národov Europy, o súručenstve zaisťujúcom národom mier a pokojný život. Ten maďarský ľud dnes nesmie si ani slobodne voliť svojich zástupcov, lebo volí pod terorom a v stiene bajonetov. My preto, keď odmietame výpady činené v maďarskom parlamente proti nám, nespravodlivé a falošné obvinenia zo strany budapeštskej vlády a jej tunajších nohshledov, neprechovávame ani tej najmenšej nenávisti proti udeptanému tyranizovanému pracujúcemu ľudu maďarskému.

Ale máme k otázke ochrany menšín ešte jedno slovo. Týka sa to našich v Maďarsku bydliacich súkmenovcov slovenských. My, ktorí sme niekdy žili pod pánstvom maďarskej gentry, vieme si aspoň približne predstaviť osud slovenskej menšiny v Maďarsku. Nechcem rekriminovať. Maďari rekriminácie odmietajú, že sú vraj už dosť potrestaní za svoje hriechy, ktorých sa na nás dopustili v starom Uhorsku. (Předsednictví převzal místopředseda dr Lukavský.) Dobre. Ale k vôli charakterizovaniu nášho položenia predtým a položenia terajšieho našej menšiny v Maďarsku, dovolím si len toto poznamenať:

Podám charakteristiku slovenskej hymny v bývalom Uhorsku a charakteristiku hymny uhorských Rumunov. Jedno je v nich spoločné, jedno je, čoho v iných hymnách niet: Výrazná túžba za životom. Slovenská hymna má hlavný tón svoj v slovách: Slováci ožijú. Nežijú, boli ubití, ale ožijú. Rumunská hymna tiež má hlavný motiv svoj v slovách: Desteaptate Romani, din somnul čelde moarte. Vzbuď sa, Rumune, lebo spánok tvoj prejde v smrť. Je to tiež túžba za životom v tom hroznom stave za panstva maďarského. Ale páni bývalých Uhier nútili nás, školské deti, zpievať hymnu maďarskú v reči maďarskej, ktorej hlavným motivom je rozkaz, kategorický rozkaz panujúceho poddanému: itt élned, itt halnod kell. Tu musíš žít, tu musíš mrieť. A ten Slovák, a ten Rumun nechcel tam žiť, nemohol tam žiť, lebo videl a zkusil, že to neni život, že to je beznádejné umieranie. Utekal preč za hranice do cudziny, ale rozkaz maďarských pánov "Tu musíš mrieť" ztelesnoval sa mu v podobe povestných "határrendörov", nútiacich ho ku kradmému úteku z pekla maďarských pánov. V tomto pekle žije dnes slovenská menšina, štvrťmilionová menšina v Maďarsku. (Posl. Sladký: Kolik mají škol?) Žiadnu, žije tam síce v kompaktných masách, v okresoch a obciach, kde tvorí viac ako dvadsať percentovú menšinu, ale nikde neprijímajú maďarské úrady slovenské podania, nikde niet a nemôže byť nielen slovenskej strednej školy, alebo ani ľudovej alebo detskej opatrovne. Pre Slováka tam niet slobody tlači, ani len nepolitický časopis nemôžu vydávať a toho dotyčné žiadosti pred rokmi podané, s roka na rok obnovované, zostávajú s neúprosnou dôslednosťou nevybavované v úradoch a ministerstvách maďarských. Ale Slováci v Maďarsku nemajú ani nikoho, kto by sa ich menom a za ich ľudské práva mohol ozvať v budapeštskom parlamente. Volebné právo v Maďarsku, ktoré je v modernej dobe anachronizmom, s celým jeho terorom, barbarskou brutálnosťou jednoducho znemožňuje, aby Slováci v Maďarsku mohli tak, ako je to u nás u našich Maďarov, zvoliť si svojich zástupcov do maďarského snemu. V reči svojej na londýnskej konferencii medziparlamentárnej vlani konanej upozornil som svetovú verejnosť na túto skutočnosť, na túto stránku problému ochrany menšín, a môžem s radosťou zaznamenať, že obzvlášte vyjednávaním kol. dr Wintra podarilo sa pohnúť parlamentárnych zástupcov z radov socialistických z 15 štátov, aby naliehali na to, aby na najbližšej medziparlamentárnej konferencii táto otázka dostala sa na porad jednania. (Výborně!) Naši súkmenovci v Maďarsku dosiaľ však nemajú orgána a nemajú tribunu, s ktorej by mohli svoje oprávnené sťažnosti vyslovovať pred svetovou verejnosťou tak, ako to Maďari v Československu konajú so svojimi neoprávnenými sťažnosťmi. (Tak jest! - Výborně!) Zostáva im len náš čsl. demokratický parlament a jeho rečnícka tribuna. A ja preto použil som tejto debaty, aby som, keď nemajú doma možnosti, tu poukázal na ich nesnesiteľné položenie. (Výborně!) Myslím, že tlumočím smýšľanie a city každého verného československého človeka, keď našej menšine slovenskej v Maďarsku, tam ubíjanej, umlčovanej, posielam náš vrelý, súcitný pozdrav, keď ju ubezpečujem, že na ňu nezabúdame a ani v budúcnosti nezabudneme. (Výborně! - Potlesk.)

Vo svojej reči uviedol som, na koľko sú neoprávnené sťažnosti maďarské na sčítanie ľudu u nás. Neznáme ešte výsledky jeho, menovite nie po stránke číselného pomeru jednotlivých národností. Prišli ovšem viacmenej neoficielné zprávy o výsledkoch sčítania ľudu v jednotlivých väčších mestách na Slovensku a došly i zprávy, že v tých mestách, ktoré v rydze slovenskom kraji alebo na jazykovom rozhraní tvorily predtým maďarské enklávy, pomerný počet Maďarov klesol. Ale toto je zjav prirodzený. Dnes v slobodnom štáte nemôže byť umele udržovaná majorita nejakej národnosti uprostred oblasti národnosti inej. A konečne keď si uvedomíme, aký neblahý je pre vzrast populačný u Maďarov zakorenený systém jednodieťaťový, keď si uvedomíme, aký ohromný vzrast učinilo Slovensko za trvania republiky, keď len uvážime, že nikdy behom celých posledných 130 rokov neposkočilo obyvateľstvo Slovenska v tak ohromnej miere, ako za trvania republiky, keď vidíme, že počet novovystavaných domov na Slovensku behom posledných 10 rokov obnáša úctyhodné číslo okrúhle 100.000, považujeme i postup číselného pomeru Čechoslovákov v určitých mestách za zjav prirodzený, za skutočnosť danú z uvedených príčin.

Vo veci sčítania ľudu naša verejnosť i verejnosť zahraničná môže byť spokojná. Fakt, že prezident nášho štátneho štatistického úradu dal všetky sčítacie dokumenty k dispozícii pre kontrolu medzinárodného štatistického ústavu, svedčí o tom, že naša menšinová politika je politikou poctivou a že naše sčítanie ľudu snesie sebeprísnejší kritický rozbor. Ostatne na maďarský útok proti nám u medzinárodného štatistického ústavu dal už zaslúženú odpoveď pán Delatour.

Spomenul som pri úvode svojich vývodov, že otázka ochrany menšín je len zámienkou, je len inštrumentom istých kruhov ku kaleniu mieru v Europe. Náš štát je označovaný za ostrôvok pokoja na troskách zkrachovanej ríše. A táto skutočnosť nijako nepasuje do programu Kazimírov. Preto sa útočí na nás.

Na všetky tieto útoky máme jednu odpoveď: My trváme na medzinárodných menšinových smluvách a ustanoveniach (Výborně!), ale rozhodne nemôžeme trpeť, aby týchto práv bolo používané k akciám štátu nepriateľským. Máme konsolidované vnútorné pomery, a táto vnútorná konsolidácia je dôkazom, že československý národ je rozhodnutý postaviť sa energicky proti každému náporu na integritu štátnych hraníc (Výborně!) a na práva, ktoré sú Československu zaručené medzinárodnými smlúvami.

My trváme na týchto právach nielen preto, že sú písaným právom, smluveným právom, ale i preto, že sú postavené na základe spravedlnosti (Výborně!). I právo i spravedlnosť je na našej strane. (Souhlas.)

Exponentom budapeštských kruhov u nás privolávame však toto: My, príslušníci československého národa sme jeden jednotný národ. Marná každá snaha vaša nás rozdvojiť. Nepodarilo sa vám to v dobách poválečného zmätku, nepodarí sa vám to ani v budúcnosti. Lneme láskou k svojej republike. Tešíme sa zo slobody, ktorú nám ona zabezpečuje. Sme hrdými na jej demokratické sriadenie. Naplňuje nás radosťou jej rozkvet. Ona dáva slobodu i vám, nezneužívajte tejto slobody proti tomuto štátu! Republika naša je veľkomyseľná, ale je aj pevná. Nerozvrátite ju, lebo si ju rozvrátiť nedáme! (Výborně! - Potlesk.)

Místopředseda dr Lukavský (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

Sděluji, že z důvodů formálních, aby mohly býti přikázány výborům tištěné vládní návrhy a usnesení senátu, dnes rozdané, jest potřebí konati dnes ještě jednu schůzi.

Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští schůze konala dnes za 5 minut, t. j. v 6 hod. 17 min. večer s

pořadem:

Nevyřízené imunitní případy z pořadu 97. schůze.

Jsou proti tomuto návrhu nějaké námitky? (Nebyly.)

Není jich. Návrh můj jest přijat.

Končím schůzi.

(Konec schůze v 6 hod. 12 min. večer.)

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP