Slyšíme, že se zjevuje na obzoru jakýsi nový druh vázaného hospodářství, který je s to podlomit náš hospodářský život a vnésti v něj zmatky, jichž jsme byli svědky v dobách popřevratových a o nichž jsme se domnívali, že je máme dávno za sebou a že se k nim tak snadno nevrátíme. I takové zjevy nemohou přivoditi klid, jehož je našemu soukromému podnikání právě v této době tolik třeba. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Leč přes všechno, co jsem řekl, věřím, že se nám podaří i tentokráte zdolati a překonati obtíže, s nimiž právě zápasíme. Bylo by jistě nemoudré hleděti do budoucnosti s pesimistickými obavami, protože náš stát vybudován je na nejzdravějších hospodářských i finančních základech. Musíme se ovšem svorně - opakuji - svorně snažiti, abychom nalezli východiště ze spletitých poměrů, vyvolaných všeobecnou krisí, neboť tu už nejde jen o zájmy určitých vrstev krisí více nebo méně postižených, nýbrž o zájmy celostátní. Nepochybuji, že zájem státní zvítězí i tentokráte nad zájmy stavovskými. (Výkřiky komunistických poslanců. - Potlesk.)

Místopředseda dr Lukavský (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Rjevaj. Dávám mu slovo.

Posl. Rjevaj: V dôsledku zostrenej svetovej hospodárskej kríze prehlbuje sa stále hospodárska kríza aj v Československu. So vzrastajúcou hospodárskou krízou deň čo deň zväčšuje sa aj kríza zemedelská. Príčinou stále vzrastajúcej zemedelskej kríze v Československu je nie nadvýroba, ako to tvrdí agrárna strana, ale malá kúpeschopnosť konzumentov. O nejakej nadvýrobe zemedelských výrobkov v Československu sa nemôže ani hovoriť, poneváč by sa u nás ešte hodne viac spotrebovalo, ako sa vyrobí, keby chudobný robotný ľud mal prácu a zárobok a mohol nakupovať dľa žiaducej potreby. Najväčšia príčina kríze tkvie v tom, že chudobný ľud nemá peňazí, nemôže nakupovať a vyrába sa stále rýchlejším tempom. Táto kríza je nie náhodným zjavom, alebo priechodnou a dočasnou. Táto kríza je spolu vyvíjajúcou sa chorobou kapitalistického systemu, ktorá je tak zakorenená v tele kapitalistického systému, že už ohrožuje život kapitalistického po riadku, a nie je ďaleká doba, že ho aj usmrtí. Kríza bola v kapitalistickom poriadku vždycky, ovšem že nie tak veľká, ako je terajšia, poneváč je v celom kapitalistickom svete. Kapitalistický systém sa pred krízou zachrániť nedá, poneváč kapitalisti sami krízu umelým spôsobom stupňujú a zväččujú tým spôsobom, že vyhadzujú robotníctvo z práce, snižujú mu mzdu, ženú ľud do biedy a hladu. Na jednej strane sa plnia magacíny a obchody múkou, masťou, hnije tovar, hubí sa, a na druhej strane vzdychajú statisíce nezamestnaných robotníkov. Bohatí statkári v Kráľovom Hradci radšej zničia veľkú spústu vozov potravín, než by ich lacno predali českým nezamestnaným hladujúcím robotníkom.

Táto ťažká kríza postihuje najmä Slovensko. Slovensko trpí najväčšmi. Slovensko bolo za 12 rokov premenené na cintorin. Slovenský priemysel je zničený, fabriky, v ktorých si na tisíce robotníkov a chudobných roľníkov vyhľadávalo svoj chlieb, sú zrúcané a stroje z nich odvezené buďto do Maďarska alebo do Čiech. A takto chleba zbavené slovenské robotníctvo a chudobné delníctvo opustiť muselo svoju rodnú zem a isť do cudzozemska vyhľadávať svoj každodenný chlieb. Ani pozemkovou reformou nebolo pomožené slovenskej roľníckej chudobe, ba naopak ešte do väčšej biedy bolo vohnaté slovenské drobné roľníctvo po prevedení pozemkovej reformy, poneváč v prvom rade nedostali pôdu chudobní roľníci, ktorí ju potrebovali a zemerobotníci, ale v prvom rade dostali pôdu predáci agrárnej strany, poslanci, sekretári, kdejakí havkáči a v druhom rade ti, ktorí mali dosť peňazí, aj dosť pôdy, tí dostali pôdu, a chudobní roľníci, ktorí najviace pôdu potrebovali, ti ju nedostali, ani sa vôbec o ňu neuchádzali, poneváč na ňu penazí nemali. Boli sice aj takí chudobní roľníci, ktorí si požičali peniaze na prídel, ale aj tí sa špatne zklamali, poneváč nemohli splácať úroky bankám, tak im banky sobrali pôdu a tým vyšli úplne na žobrácku palicu. A čo zemerobotníci? Tí boli pozemkovou reformou existenčne úplne zničení, ti zvlášte nemali peňazí na pôdu, ani potrebné nástroje na obrábanie pôdy, tak sa o tú pôdu vôbec neuchádzali. Desatitisíce ich bolo vyhodené zo služby na rozparcelovaných veľkostatkoch. S tých väčšina sa vysťahovala do cudzozemska a ostatní, ktorí zostali tu, hladujú a živoria a radi by sa vysťahovali tiež za hranice, keby mali peniaze na cestu. A aké je postavenie tých zemerobotníkov, ktorí zostali ďalej zamestnaní na zbytkových statkoch? O nič lepšie sa im nevede u nových slovenských a českých zemänov, ako pred tým, keď slúžili maďarským a nemeckým grófom a barónom. Títo ich ešte viac vykorisťujú ako tí minulí, poneváč to boli už nažratí a vypasení a títo noví sa ešte len teraz začínajú vypásať a preto ešte viac vykorisťujú zemerobotníkov. Pre zemerobotníkov nejestvuje zákonitá pracovná doba, tí musia robiť 16 ba aj 18 hodín denne, nepožívajú žiadnej platenej dovolenej, bývajú v nezdravých bytoch vo všelijakých búdach a keď sa organizujú, tak sa im vyhrožuje prepúšťaním a to nie len na zbytkových, ale aj na štátnych statkoch sa tak zachádza so zemerobotníkmi. Ku pr. na Pstruši. To je štátny veľkostatok. Bola tam rudá organizácia zemerobotníkov a zemerobotníkom bolo tam vrchným radom Koníčkom vyhrožované, že jestli tú organizáciu neopustia, že to pre nich špatne dopadne. Mali strach z prepustenia a tak tu organizáciu radšie opustili. Tak to vypadá na Slovensku a tak sa zachádza so zemerobotníkmi na štátnych veľkostatkoch. Štát nie je milosrdnejší a súcitnejší ako ostatní kapitalistickí vydriduchovia-zbytkári.

Aj z národnostného hľadiska ste sa ukázali potlačovateľmi menšinových národností pri prevádzaní pozemkovej reformy, poneváč na južnom Slovensku, ktoré je obývané väčšinou maďarskou národnosťou, bola tiež prevedená pozemková reforma väčšinou v neprospech maďarského maloroľníctva. Väčšina pôdy rozparcelovanej na južnom Slovensku dostala sa do vlastníctva z Čiech, Moravy a Jugoslavie dosadeným kolonistom a zvišná pôda ostala vo forme zbytkových statkov, na ktorých sa usadili väčšinou predáci agrárnej strany a ostatných iných štátotvorných strán. Tuto ste spáchali krivdu na maďarskom drobnom ľude, poneváč ste nedali maďarskej roľníckej chudobe pôdu, s tím ste jej vzali chleba a dnes tisíce a tisíce maďarskej roľníckej chudoby hladuje a prekliná váš režim a vašu pozemkovú reformu. Kapitalistickym spôsobom vámi prevedená pozemková reforma nie že neprospela zemedelstvu, ba naopak zväčšila krisu v zemedelstve, poneváč zhoršila život drobného roľníctva a zemerobotníctva.

Terajšie agrárno-sociálfašistická vláda sľúbila pred desiatima mesiacmi, že bude pracovať na rozriešení kríze. A ako javia sa jej účinky po 11 mesiacoch? Nezamestnanosť so dňa na deň vzrastá, hlad a bieda v radoch robotníctva a roľníckej chudoby sa stupňuje. Nezamestnanosť nielen v mestách, ale aj na dedinách je veľká, väčšina roľníctva na Slovensku je chudobná a odkázaná na vedľajší zárobok, ale zárobku na Slovensku žiadneho niet. Bývalý rozkvietajúci sa slovenský priemysel, ktorý živil nielen robotníctvo, ale aj chudobné roľníctvo, bol za 12 ročného vášho pôsobenia na Slovensku úplne zbúraný. Slovensko sa dnes podobá cintorínu, poneváč po zbúraní priemyslu na Slovensku začalo umierať i zemedelstvo, lebo ztratilo konzumenta v priemyslovom robotníctve. Zo Slovenska sa väčšinou robotníctvo už vysťahovalo do cudzozemska a ďalšie vysťahovanie sa vzmahá v radoch dedinskej chudoby a to má za následok stále klesanie cien zemedelských výrobkov na Slovensku, poneváč sa vyrába stále viac, ale zkonzumuje sa so dňa na deň menej. Následkom toho zhoršujú sa aj pomery roľníctva. Prijem roľnictva sa so dňa na deň zmenšuje, ale výdavok sa mu so dňa na deň zväčšuje. Ceny zemedelských výrobkov so dňa na deň klesajú, ale dane sa nezmenšujú. Roľník sa čím dial viac zadlžuje, platiť nemôže vysoké dane, lebo lacno predáva svoje výrobky a musí draho kupovať priemyslové výrobky, ktoré potrebuje. Roľníci predávajú svoje výrobky lacno, ako obilie a mäso, ale v mestách, v obchodoch a v jatkách predávajú sa tieto výrobky o 100 aj o 150% drahšie spotrebiteľom. (Hlasy: Poněvadž s nimi keťasují agrární družstva!)

Môžem vám preukázať malú štatistiku, ako sa keťasí s roľníckymi výrobkami. Pšenica sa predáva za 90 až 100 Kč, v takých dedinách, ktoré sú ďaleko od železnice a kde roľníci nemôžu doviezť ju na trh do mesta. Do takých dedín príjdu kupci a skupujú všetko za bagatel, lebo malí roľníci sú nútení za facku predať, poneváč peniaze potrebujú a nemôžu si opatriť furmana, ktorý by im doviezol obilie do mesta, lebo furman by ich stál toľko peňazí, že by pri tom škodovali. V obchode sa predáva však múka za 3 Kč. Cena živého dobytka na jarmarkoch a trhoch je 5, 6 Kč najviac, ale mäso v jatkách sa predáva za 15 až 16 Kč. Cena ošípaného sa pohybuje 6 až 8 Kč za 1 kg živej váhy, ale v jatkách sa predáva mäso z ošípaného za 16 až 17, ba 18 Kč. Mlieko sa predáva na dedine za 1 Kč, najviac 1 Kč 20 hal. za 1 l, ale šálek kávy v kaviarni sa predáva za 3 Kč až 3.50 Kč. Liter muštu predáva vinohradník za 3 Kč, ale v hostincoch sa predáva za 10 až 12 Kč. Roľník predáva lacno svoje výrobky, ale musí všetko draho kupovať. Predáva lacno dobytok, ale remeň je stále drahý. Predáva lacno vlnu, za 10 Kč, ale sukno je stále drahé, 1 čtver. meter súkna stojí ešte dnes 150 až 250 Kč. Predáva lacno jačmeň, za 70 Kč za 1 q, ale pivo je stále tak drahé ako prv; liter piva stojí stále ešte 2 Kč 60 hal. Roľník predáva lacno repu, 1 q za 14 až 15 Kč, ale kilo cukru dnes stojí 6.20 Kč, takže roľník za 1 q repy si nemôže kúpiť ani 3 kg cukru. Tiež sa hovorí, že je poptávka po umelom hnojive malá. Drobný roľník nemôže kupovať umelé hnojivá, keď 1 q stojí 70 Kč a 1 q jačmene tiež 70 Kč, tak že by priamo na to doplácal a podrezal by si tak krk.

Krízou najviacej trpia drobní roľníci a domkári, lebo títo s i z krize žiadnym spôsobom pomôcť nemôžu. Pre veľkostatkárov tuná sa robia ochranné zákony, o tých je všemožne postarané, tí si však sami môžu pomôcť z krízi, ale oni túto krízu prevaľujú ešte na zemerobotníkov a poľnohospodárskych robotníkov tým, že im deň zo dňa snižujú príjmy a platy na nízku úroveň, aby si zachránili svoje vysoké zisky.

Koľko si zarobí taký zemerobotník u takého veľkostatkára dnes? Spolu porátané s obilím a mesačným platom či dôchodkom nezarobí ani 3.000 Kč. Predstavte si, robí ráno od 4 do večera do 10 až 11 hodín každý deň v potu tvári a nemá ani 3.000 Kč ročného príjmu. Agrárna strana týchto neberie do ohľadu, týchto nezastáva, ona je len za veľkostatkárov, ktorí hrabú státisícové zisky, a tu agrárna strana plače len za tých pánov, lebo ich zisky sú treba menšie ako boly predtým. Snižuje zemerobotníkom a poľnohospodárskym robotníkom mzdy, ubíja, úplne ich nivočí. Zemerobotníci žijú životom biednym, ich deti sú otrhané, nechodia do škôl a nemôžou sa odievať. Je to hrozné, akým spôsobom žijú zemerobotníci na Slovensku. A nesmie si vymáhať väčší kus chleba, nesmie stávkovať, lebo keď vstúpi do stávky, hneď je tam poslaná rota četníkov, ktorí ich nutia pracovať za bagatel a sú i zatváraní. Tak vyzerajú pomery zemedelských robotníkov na Slovensku.

Zemiaky skupujú poroľníčené liehovary od malých roľníkov po 16 až 18 Kč a keď ich prepracujú na lieh, predávajú 1 l za 40 K, takže maloroľník nemôže svoje výrobky zpriemyselniť a je prinútený za facku ich predávať, ako brambory liehovarníkom a za 1 q zemiakov si nemôže kúpiť ani pol litra špiritusu. Maľoroľníci sú na truňk navyknutí, ale keď si chcú vyrobiť, nemôžu a keď si chcú zadovážiť, tiež nemôžu. Je zvykom, že si sami varia zo svojich výrobkov, ale keď ich pri tom pristihne finančník, sú prísne trestaní. Na pr. keď som včera cestoval do Prahy, sišiel som sa cestou do Banskej Bystrice s jedným maloroľníkom, ktorý hovoril, že musí sedeť pol roka, lebo keď sušil sená, nejaký maloroľník si varil truňk. Keď tam četníci prišli, nikoho tam nezastali a išli tedy na pole a maloroľníka, ktorý najbližšie pracoval, udali a ten dostal 6 mesiacov basy, ačkolvek vôbec ani nevaril. (Výkřiky komunistických poslanců: To je bratrská láska!) Hej.

Ako pomáhajú agrárníci v dnešnej veľkej zemedeľskej krízi, ktorí sa vydávajú za najlepších zastáncov drobného roľníctva? Majú t. zv. úverné družstvá, ktorým dávajú meno svojpomocné družstvá, ktoré majú za lacný úver požičať maloroľníkom peniaze. Oni tvrdia, že sú to svojpomocné družstvá, ale vo skutočnosti ako tieto svojpomocné družstvá pomáhajú drobným zemedelcom? Toto nie sú svojpomocné družstvá, ale je to taká politická banka agrárnej strany, poneváč dajú pôžičku len tomu malému roľníkovi, ktorý je u nich organizovaný, vyžadujú od neho legitimáciu a kto sa nemôže legitimovať, tomu pôžičku nedajú. Tak vyzerajú svojpomocné agrárnické družstvá, pre ktoré by agrárna strana rada dostala lacný úver zo štátnej pokladne, aby mohla svojim straníkom a svojim ľuďom hoveť.

Je hrozné, ako sú zpolitizované okresné a obecné úrady na Slovensku agrárnou stranou. Okresní náčelníci a obecní notári sú väčšinou ovlivňovaní agrárnou stranou a všade konajú sekretársku prácu agrárnej strany. Na pr. obecný notár v Plšovciach administratívné, obecné veci pre občanov zanedbáva, stále sú nan ponosy, ale on nerobí nič iného než vydržuje schôdze roľníckeho dorastu na obecnom úrade, pripravuje slávnosti a pod. a keď prijde občan si dať napísať žiadosť, notár ho zamietne, nepatrí-li do agrárnej strany, alebo je-li indiferentný alebo patrí-li ku strane komunistickej. Buďto sa vyhovára a nič mu nenapíše, alebo napíše takým spôsobom, že je mu žiadosť vybavená nepriaznivým spôsobom. Tak sú na Slovensku obecné úrady zpolitizované agrárnou stranou.

Tie lieky, s ktorýma operuje agrárna strana, že majú pomôcť zemedelstvu z dnešnej kríze, sú len demagogiou. Kríza zemedelská v prvom rade najviac ničí malých roľníkov a domkárov, ktorým clá vôbec málo prospejú, poneváč obilie, ktoré vyrobia, väčšinou sami spotrebujú, ba väčšia čiastka malých roľníkov a domkárov musí obilie a múku kupovať lebo sa im toľko na ich majetkoch neurodí, aby im to stačilo na celoročnú výživu. Malí roľníci a domkári od 1 do 5 jutár, ktorých je väčšina zo zemedelského stavu, nemajú vôbec záujem na clách, ba sú proti nim, práve tak ako aj robotníctvo.

Agrárna strana vo svojich časopisoch hovorí k malým roľníkom a domkárom, že východiskom zo zemedelskej kríze môže byť len zpriemyselnenie zemedelstva, t. j. že by maloroľník a domkár mal si zariadiť nejaký liehovar a rôzné podniky, v ktorých by sa daly zpriemyselniť zemedelské výrobky. To je tiež humbuk a demagogia. To môžu spraviť len veľkostatkári a nie malí roľníci a domkári, poneváč sú dnes tak biedni a zadlžení, že sa nevládzu zaobliecť ani si nemôžu kúpiť kosu. Kupujú kosu na rok na dlh, ako tedy môžu sriadiť priemyselné podniky, kde by mohli zemedelské výrobky zpriemyselniť?

V dnešnom kapitalistickom poriadku nieto žadnych liekov pre zachránenie drobného roľníctva a zemedelstva, ale mohli by ste zmierniť biedu maloroľníkov a domkárov, keby ste im odpustili všetky dlžné dane, oslobodili od platenia daní roľníkov do 16.000 Kč ročného príjmu, zastavili exekúcie, snížili bankovú úrokovú mieru a umožnili stály dostatočný vedľajší zárobok.

Tiež na minulom zasedaní plena pán posl. Zadina hovoril o sovietskom dumpingu, že je hlavnou príčinou zemedelskej kríze. To je lož, poneváč sovietské Rusko pred válkou o mnoho viac vyviezlo do cudzozemska ako dnes a vtedy kríza nebola. To smeruje ku štvaniu proti sovietskému Rusku, k vyvolaniu válečnej nálady proti sovietskému Rusku a poštvaniu vôbec malých a stredných roľníkov proti ruskej robotníckodelníckej vláde.

Malí roľníci a domkári márne čakajú už 11 mesiacov od vás nejakej pomoci, mali ste už dosť času pomôcť im v jich biede, nepomohli ste im za 11 mesiacov a nepomôžete im ani do budúcna.

Malí roľníci, domkári a zemerobotníci vidia, že všetky boľasti a rany kapitalistického poriadku dnešnou vládou sú liečené na jeho úkor, že príčinou všetkých kríz je kapitalistický systém, že jediným východiskom je pre robotníctvo a drobné roľníctvo odstrániť kapitalistický systém a nastoliť vládu robotníkov a pracujúcich roľníkov a zároveň s tým budú odstranené všetky kríze. (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda dr Lukavský (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

Sděluji, že z důvodů formálních, aby mohly býti přikázány výborům vládní návrhy dnes tiskem rozdané, bude nutno konati dnes ještě jednu schůzi.

Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští schůze konala dnes za 5 minut s

Nevyřízené odstavce pořadu 76. schůze.

Jsou proti tomuto návrhu nějaké námitky? (Nebyly.)

Není jich. Návrh můj jest přijat.

Končím schůzi.