V r. 1914 činilo číslo 98, v r. 1915 101, v r. 1916 127, v r. 1917 177, v r. 1918 194, v r. 1919 206, v r. 1920 226, v r. 1921 147, v r. 1922 stouplo na 149, v r. 1923 na 157 se zřetelem na předcházející inflaci. Vidíme, že léta 1921 do 1923 jsou léty velké americké "zlaté" deflace, jsou to táž léta, kdy počet nezaměstnaných vykazoval hrozivou výši 5 až 6 milionů. V r. 1929 číslice klesla na 139 a v posledních 10 měsících lze znamenati klesání cen průměrně o 16%. Příčinou nezaměstnanosti ve všech státech včetně Československa jest především pokles oběhu peněz v hospodářství. Dokud se tedy naše mínění o měně a o vzájemných účincích měny a hospodářství nezmění, dokud nebudou dány právní předpoklady, že se odpoutáme od zlaté měny a přejdeme k dynamické, čisté "indexní měně papírové", bude stále vždy docházeti ke krisím, poněvadž zlatá úhrada nebude postačovati, ale měna musí býti založena nikoliv na jedné hmotě, nýbrž na úhrnu všech hospodářských výrobků. Jednostranné prohlášení jedné hmoty za míru hodnoty, za jedinou míru hodnoty a za jediný opěrný bod indexu jest ovšem chybné, a proto všechna opatření, prováděná bez reformy měny, nepostačují. Tím končím své úvahy o celním návrhu tisk 305 a chci říci ještě několik poznámek o druhém návrhu tisk 329 o dovozních listech. Dovozní listy byly by vlastně jako takové úplně zbytečné, kdybychom měli důvěru v účinek celního návrhu.

Chcete totiž z politických důvodů něco dostati pod střechu, neboť když se při dovozu žita, obilí, mléka, jetelového semínka atd. na určité množství zboží, 50 q nebo 5 q vydává list v ceně 36 Kč, u ovsa nebo 38 Kč u žita nebo 30 Kč u 100 kg ječmene atd. a říká se: Tento list tě opravňuje, abys z ciziny zase dovezl množství odpovídající celní hodnotě, pak se musíme tázati: "Nač to?" Má-li se zemědělství pomoci vývozem, aby se ceny zvýšily, tento prostředek přece nemůže býti vhodný, aby zase způsobil dovoz. Ale když se nedováží, nemá tento list žádné platnosti, žádné ceny. Sedláci se tedy nutí vyvážeti jisté množství a dovážeti stejné množství podobných zemědělských výrobků. Proto malý sedlák nebude nikdy moci těchto listů použíti a zemědělské družstvo nebude se chtíti vystaviti výčitce, že ve velkém vyváží obilí, aby totéž množství podle celní hodnoty zase dováželo. Nač tato hra na výměnu? Nezbude nic jiného, než dosavadní cesta celního dovozu a listy zůstanou bezcenné jako dosud ve většině případů. Nebo z toho nebude dále nic jiného než obchod pro spekulanty. Bursovní spekulanti budou tyto listy skupovávati a podle jejich terminového určení nebo vyhlédnuvše si zvlášť vhodné chvíle budou se pokoušeti tyto listy proměniti. Při tom budou míti nízkou kursovní hodnotu a celý návrh se skončí potom jako nové oklamání zemědělského obyvatelstva. My se k tomu nepropůjčíme, abychom podobné klamání podporovali. Stejně jako my prohlásily přece i jiné strany, zvláště agrární, že tento návrh jest potud bezcenný, dokud selský výrobce nemůže tyto listy přímo zhodnotiti, ať ku placení daní nebo k bezcelnému dovozu z ciziny i jiných než zemědělských výrobků, tedy vůbec výrobků chráněných clem. Poněvadž pan ministr financí to nedovoluje, vidíme i zde velkou poklonu před diskontem a před pozemkovou rentou.

Mám-li ke konci ještě podnět k jedné poznámce, která nemá býti polemikou, pak bych navázal na to, co se projednávalo zde ve sněmovně před 4 lety. Hlavně bych se rád zabýval srovnáním, jak tehdy jednotlivé strany, zvláště naši němečtí sociální demokrati, musily ohlásiti velký boj proti celnímu návrhu. Ze 7 nebo 8 řečí, které byly tehdy proneseny, nechci uváděti všechno, nýbrž především jen se dotázati našich německých sociálních demokratů, co je dnes pohnulo k tomu, aby zanechali všeho, co v r. 1926 považovali za pravdivé a proti čemu přímo bojovali, a změnili své mínění. Neboť jest to změna fronty. V r. 1926 programově hájili stanovisko úplně svobodného obchodu, dnes se na věci nic nezměnilo, leda, že vstoupili do vlády. Tu nelze ovšem beze všeho pochopiti, že se nyní zasazují o návrh příznivý clům, proti němuž tehdy bojovali. Uvidíme v budoucnosti, jak dalece bude míti toto clům příznivé chování zase účinek nebo nastane-li to, co tehdy připomínali svým tehdejším protivníkům, tehdejší vládní většině, pokud byla německá: "Domníváte-li se", praví se v řeči posl. Kaufmanna, "že to zůstane tak, jako nyní, domníváte-li se, že ochranné clo vám přinese pomoc z nouze, jak ji líčíte, pak jste na omylu. Ze své akce nebudete míti úspěchu ani když se proti svým soukmenovcům spojíte s druhými třídními přáteli, a i když se tu sejdou němečtí agrárníci, němečtí křesťanští sociálové se svými českými soukmenovci, i když zradíte své nejdůležitější zásady, jedna skupina za cla, druhá skupina za kongruu, pak zajisté můžeme prohlásiti, že výsledek bude jiný, než doufáte a že snad uplyne jenom několik dní, než dostanete za své služby příslušný kopanec. Co nyní provádíte, jest čachrování nejhoršího druhu a vy jste nejenom oklamali a zradili své dělníky, kteří jsou přičleněni k vaší straně, nýbrž vy jste v posledních dnech také jinak vydali všanc důležité zásady." Tuto otázku postavil bych i nyní pánům sociálním demokratům. Vyhnul jsem se každé polemice. Rád bych si přál, jen abyste si dobře zapamatovali i vy to, co jste tehdy ještě volali ke svým českým soudruhům: "České socialistické strany stojí v této chvíli na rozcestí snad historického významu pro budoucnost proletariátu v tomto státě. Přejeme si, abyste v této chvíli nebyli slabí a nezeslábli." To si přejeme i my, aby sociální demokrati porozuměli směru vývoje u pracujícího obyvatelstva v tomto státě a podle toho zařídili své chování.

Dospěl jsem ke konci svých vývodů a bylo mi uloženo prohlásiti jménem své strany, že ani pro návrh tisk 305 pro celní přirážky, ani pro návrh tisk 329 pro ponechání a částečnou změnu dovozních listů hlasovati nemůžeme. (Potlesk.)

Místopředseda dr Lukavský (zvoní): K slovu je přihlášen p. posl. Teplanský. Uděluji mu slovo.

Posl. Teplanský: Slávna snemovňa! Naše Národné shromaždenie od prvej chvíle svojho
ustanovenia sa vytklo si za cieľ spravodlive vyriešiť hospodársku biedu a tieseň, ktorá zaľahla nielen na náš národ. Sme si vedomí, že táto hospodárska kríza je krízou svetovou, a preto každý spravodlivý národohospodár-politik musí ju posudzovať pod zorným uhlom svetového názoru. Pri riešení tejto ťažkej kríze u nás musíme brať do úvahy hospodárske a sociálné pomery celého sveta. Sme si vedomí, že svetová vojna zanechala určité reflexy v našom národo-hospodárskom živote a v niektorých odvetviach našej zemedelskej a priemyslovej výroby máme neblahé stopy svetovej vojny. Zvlášte pozorujeme to my, repári, a myslím, že postižený je hlavne i cukrovarnícky priemysel, a sme si všetci vedomí, že to biele zlato, ktoré bolo nám tak vzácné a ktoré nám tak upravilo našu bilanciu a rovnováhu nášho štátneho života, dnes nám činí obtiaže a nevieme čo s ním robiť, nevieme, kde táto kríza repárstva a cukrovarníctva vôbec sa ukončí. Jestli rovnováhu nášho hospodárskeho života chceme zabezpečiť, musíme sa snažiť zastaviť tú ťažkú lavínu, ktorá valí sa na celý náš národo-hospodársky život. Nezostáva nám nič iného, len úprimne sa sblížiť jeden s druhým a tieto otázky vyriešiť pod zorným uhlom hospodárskym a nie strannícko-politickým, ktorý znemožňuje nám vyriesenie tejto dôležitej otázky. A ja, ako mladý politik, dovoľujem si tu slávnej snemovni zdôrazniť, že vidím, že tejto dobrej vôle na mnohých stranách niet. Mám v jasnej pamäti, že 22. januára pán minister zemedelstva Bradáč prišiel do zemedelského výboru, držal nám tam dlhý výklad, poukázal na príčiny, na motívy a na cestu, ktorou mali by sme tú ťažkú krízu aspoň akosi zmierniť, lebo odčiniť nie sme ju v stave, a s veľkou radosťou prítomne som konštatoval, že i ostatní zástupci politických strán s jeho výklady na 100 % súhlasili a sľúbili mu úplnú podporu a pomoc.

Slávna snemovňa! Od 22. januára prichodíme sem do našej snemovne s dvoma návrhy. Jedon má cestou colných prirážok umožniť, aby cenová hladina, ktorá klesla nám pod svetovú paritu, aspoň sa zmiernila. Druhý jedná o dovozných listoch. Cestou tohoto opatrenia chceme našu zemedelskú produkciu aspoň zmierneným spôsobom do cudziny oddať. Ja som toho presvedčenia, že od 22. januára je dlhá doba a že my s týmito návrhy následkom práve tých stranníckopolitických nesvárov - aby som tak povedal - neprajností v oči zemedelskému stavu, prichádzame dosť opozdene. Porekadlo nám hovorí, že kto rýchle dá, dvakrát dá a ja som myslel, že táto zásada zemedelského výboru bude zadržaná. S bôľom musím konštatovať, že zadržania niet. Vítame snahy a tiež vôľu všetkých dobrých ľudí a parlamentných činiteľov, ktorí chcú touto cestou aspoň zmierniť krízu zemedelstva, ktorá ohrožuje nám základy národo-hospodárskeho života a má stopy i v nezamestnanosti priemysla.

Práve včera rozpočtový výbor prejednával návrh o gentskom systéme, kde cestou neho uhladiť chce biedu robotníctva. Slávna snemovňa! My, a ja, ako zástupca roľníctva a praktický hospodár, veľmi vďačne prinesieme obeti. Máme porozumenie i pre otázky sociálné a kultúrné, ktoré dnešná doba vyžaduje, ale na druhej strane musí nám byť umožnené, aby sme tie sociálné a kultúrné bremená, ktoré dnešná doba od nás vyžaduje, mohli uniesť, lebo sme si vedomí, že nemôžeme zaťažiť a znemožniť život biedneho zemedelského stavu, ktorý na dedinách žije pod úrovňou a nemôže ani dostatočnej kultúry dopriať dorastu, od ktorého čakáme, že pripraví nám lepšiu budúcnosť.

Musíme si uvedomiť, že dišparita medzi zemedelskou a priemyselnou výrobou prejavuje sa v číslici 3 1/2 miliardy. Je to obrovský obnos, keď rozdelíme to na tých zemedelcov, tento obnos postrádame a preto voláme po colnej ochrane, po umožnení žitia toho ľudu, ktorý spravodlive trpí na pôde, nepozná 8 hodinovú prácu, vstáva o tretej a pracuje až do západu slnka. Musíme byť v oči tejto vrstve spravodliví a nesmieme so strannícko-politického uhlu tieto oprávnené požiadavky posudzovať. Ja som pevne presvedčený a mám po tejto stránke praktickú zkúsenosť, ktorú získal som menovite v mojom okruhu na Slovensku, že nezamestnanosť má hlboký koreň v tom, že najväčšia vrstva národa - a to je náš zemedelec - stáva sa k plateniu neschopná, neinvestuje, nekupuje, nepodniká, a týmto spôsobom nezamestnanosť ešte sa stupňuje. To i bratia zo socialistického tábora musia uznať, že v dobe, keď roľník má, kupuje, podniká, dáva podklad celému národohospodárskemu životu. Som pevne presvedčený, jestli túto otázku spravodlive nerozriešime, podpora v nezamestnanosti nám nepomôže. Pomôže čiastočne, na nejaký čas túto vec vyriešiť, ale tu musí nastať rovnosť, a tá dišparita, ktorá prejavuje sa v troch až v 3 1/2 miliarde, musí byť zahladená práve v záujme nezamestnaných, ktorých chceme zamestnať.

Naša priemyslová výroba opiera sa o vývoz a tuzemský konzum. Bolo by veľkým omylom, keby sme hľadali spásu len vo vývoze. Nedávno čítal som novinárske riadky, kde na príklad posudzovaná bola naša žiadosť ohľadne revízie maďarskej smluvy. Bolo spomínané, že revíziu maďarskej smluvy nebude ľahko uskutočniť, preto že tam zainteresovaný je náš textil. Áno, náš textil je tam zainteresovaný, ale nesmieme zabúdať, že najvyšším konzumentom pre textilné a všetky priemyslové produkty zostáva tuzemský roľník, ktorý nás nezklame, keď mu dáme možnosť žiť. Vidíme, že i druhé štáty zariaďujú sa po stránke priemyslu a nevieme, pokiaľ Maďari ten textil budú brať; myslím, že pri revízii tejto smluvy vec dá sa tak upraviť, aby nešlo to stále na úkor zemedelského stavu. Musíme na vážky dať, čo je v záujme celého národa, a pod týmto zorným uhlom musí sa aj naša zahraničná obchodná politika robiť.

My sme si vedomí, že od svetovej vojny produkcia v obilninách stúpla o 17%, ľudstvo však stúplo o 8%, vidíme, že tuná javí sa nadprodukcia. Náš cieľ nie je stále ochranárstvo, náš ideál nie je robiť clá, ako z mnohých stránok sa vytýka. Keď podívame sa na Europu, na veľké štáty stredo-europské, vidíme, že dnes nie sú pomery zrovna na to, aby uvažovali sme o nejakej hospodárskej unii. Som pevne presvedčený, že časom, za určitú dobu, až naše hospodárske a politické pomery v strednej Europe budú upravené, že stredo-europské štáty budú môcť priblížiť sa k nejakej hospodárskej unii, aby umožnily a uľahčily beh hospodárskeho života jeden druhému. V dnešnej dobe, keď vyspelá Anglia po stránke priemyslovej, keď vyspelé Nemecko, Itália a ostatné štáty idú výdatnou pomocou v ústrety svojmu zemedelskému stavu, bolo by nespravodlivé a škodlivé, keby zdráhali sme sa a nechceli učiniť, čo druhé europské štáty činia. Takým spôsobom vôbec by sme sa izolovali a na takú hospodársku politiku v budúcnosti by sme veľmi mnoho museli doplácať.

Preto voláme po spravodlivej ochrane nielen obilnín, ale i živočišných produktov, lebo to je dôležité a potrebné, aby tieto otázky boly vyriešené. Preto žiadame, aby zákonitým spôsobom bola nám zabezpečená možnosť žitia nášho zemedelského, roľníckeho stavu. (Hlasy: To jest vám a co dělníkům?) Keď má sedliak, má i žobrák, keď nemá sedliak, nemá nikto. (Výborně! - Potlesk.) My sme presvedčení, jestli spravodlivým spôsobom nevyriešime revíziu zahraničných smlúv, a to menovite s Maďarskom, že tieto vládné návrhy menovite v praktickom živote, nám žiadné výsledky nemôžu priniesť (Tak jest!) a preto už dnes tuná vo snemovni apelujeme na všetky politické strany, aby otázku revízie zahraničných smlúv, menovite s Maďarskom, boly vyriešené spravodlive a nie na úkor zemedelského stav u. (Potlesk.) Dnes pri revízii naších obchodných smlúv priemysel nesmie nám zbytočné ťažkosti robiť. Musí mať na zreteli, že najväčším konzumentom priemyslových výrobkov je náš zemedelský stav, a preto v záujme zemedelského stavu a celého národa je treba, aby tieto otázky pod zorným uhlom spravodlivosti boly vyriešené, Pri revízii maďarskej smluvy musíme mať na zreteli tiež záujem slovenského roľníka, zemedelca. Ja to musím zdôrazniť, že i keby ten prekladací tarif nezmizol, tá výhodan a možnosť musí sa dať i slovenskému zemedelcovi, aby za tých istých podmienok môhol sa sblížiť s veľkými stredisky ako zahraničný producent.

Pri tejto príležitosti chcem tuná zdôrazniť, že všetky tieto opatrenia, ktoré vyžadovaly veľkého boja a dlhej doby, nepokladám za dostatočné a neviem, či sa nemýlim, že v jeseň s touto otázkou budeme sa musieť zasa zaoberať, a to preto, lebo vidíme, že druhé europské štáty tieto otázky vyriešily lepšie. Poskytly viac ochrany zemedelcovi a páni, ktorí túto otázku pod strannícko-politickým uhlom posudzujú, sa presvedčia, že sú na omyle a že riadny kolobeh národo-hospodárskeho života nie je možné zabezpečiť, keď najväčší konzument a poplatník bol by života neschopný.

Pri tejto príležitosti chcem poukázať tiež na niektoré špecielné požiadavky, ktoré týkajú sa nášho zemedelského stavu na Slovensku. Je to v prvom rade otázka pšenice. Ja, ako praktický hospodár, nemôžem sa zprostiť svojho názoru - snáď z konzumentských vrstiev mohlo by mi byť vytýkané, že chcem tu akosi znemožniť ten lacný chlieb, ale táto snaha je mi ďaleká - že medzi roľníka a robotníka v praxi vtiera sa nesvedomitý medziobchod ktorý vyssáva roľníka i robotníka, a náš konzument z rumunského vola nemá lacnejšie mäso a z maďarskej múky nemá lacnejšieho chleba, nieto žiadneho rozdielu a preto je v záujme našom, aby tieto otázky posudzovali sme pod týmto zorným uhlom.

Po stálom volaní o dosiahnutie sebestačnosti vo výrobe pšenice a po mnohých akciách za tým účelom prevedených je nesnadné smieriť sa s colnou prirážkou vo výške 25 Kč na 1 q pšenice, v colnej úprave navrhovanou pre riešenie zemedelskej kríze. Veď prirážka táto je súčasne najnižšou colnou prirážkou zo všetkých obilnín. Domáca nadprodukcia žita, ovsa a jačmeňa žiada si iste colnú ochranu v tej miere, aby bolo možné uchrániť produkciu týchto plodín pred zbytočnými dovozmi z cudziny, nakoľko ako žito, tak ovos, hlavne však jačmeň potrebujeme vyviezť do zahraničia. Opatrenia urobené pre tieto plodiny nemôžu však nijakým spôsobom krížiť oprávnenú potrebu náležitej colnej ochrany pšenice, ktorá v dovoze a hlavne v enormnom dovoze pšeničných múk, aký nemá žiadon iný štát Europy, zaťažuje celú našu obchodnú bilanciu.

Dovoz cudzozemských múk a pšeníc konkuruje s domácou pšeničnou produkciou najviac vytýkaním špatnej kvality tej to, hoci na Slovensku produkujeme pšenice iste v takej kvalite, ako sú k nám dovážané maďarské, poneváč pestujeme za jednakých prirodzených podmienok tie isté odrudy pšeníc, ako v súsednom Maďarsku. Za kvalitné domáce pšenice nie je možné toho času docieliť ceny, ktoré odpovedaly by výrobným nákladom, tak že aj na Slovensku počína ubývať pestovateľov kvalitných pšeníc a kvalitnej produkcie pšeničnej ubývať bude postupne ešte viacej, keď colná ochrana u tejto plodiny nebola by náležitá. Týmto spôsobom vystavíme sa však ďalšej závislosti na dovoze cudzozemských múk a pšeníc. Len náležitá colná ochrana zaistiť môže záujem o zvýšenie výnosov, rozsírenie plochy a zlepšenie kvality našej pšeničnej produkcie na úkor veľkej osevnej plochy žita a jačmeňa a zmenšenie prebytkov týchto plodín doma produkovaných.

Treba tu dôrazne pripomenúť, že účinnejšia colná ochrana žita vyvolať môže obrátený postup, než ako je výšuvedené. Keď pestovanie žita bude sa javiť rentabilnejším, môžu nastať presuny plôch pšeničných na žitné a tým aj ďalšie zväčšenie produktov žita s účinkami na ďalší cenový pokles tohoto. Preto je potrebné, aby všetkým obilninám daná bola dobrá, rovnomerná a istá ochrana s vyhliadkami na primerané ceny u všetkých.

Zvlášť so zreteľom na slovenskú pšeničnú produkciu javí sa potrebným poukázať na tieto momenty tým viac, keď známe terajšie nízke ceny pšenice a keď vieme, že colná prirážka sotva zjaví sa v plnej výške ceny pri jej plnom uplatnení - viď záznam slovenskej pšenice na burzách.

Pokiaľ týka sa ustanovenia smernej ceny pre vstúpenie v platnosť colnej prirážky a pre vypočítavanie štvrťročných cenových priemerov, považujem za nutné, aby pri tomto ustanovovaní priemernej ceny bezpodmienečne braný bol do ohľadu vedľa záznamu pre pšenicu českú aj záznam pšenice slovenskej, ako složiek spolu rovnocenných. Keď záznam slovenskej pšenice v tomto prípade nebol by braný do ohľadu, slovenská pšenica v zpeňažovaní bola by poškodená, čo jasne ukazujú terajšie rozpätia burzovných záznamov pšenice českej a slovenskej. Smerná cena mohla by vypočítaná byť s ohľadom na obidva druhy pšenice podľa záznamov burzy pražskej, keď neprichádzaly by v úvahu burzovné záznamy všetkých búrz pre pšenicu, ako spolu rovnocenné složky.

Pri tejto príležitosti treba znova poukázať na nutnosť náležitej úpravy tarifov, ktorá tiež je jednou z príčin neuspokojivého zpeňažovania slovenských kvalitných pšeníc. Zvlášť prekladišťné tarify "Podunajský" a "Jadranský" veľmi neblaho pôsobia na cenu slovenskej pšenice. Výhody dopravného poskytované touto formou cudzozemskému zbožiu - pšenici a múke - sú jednou z příčin velkej konkurencie pšeníc maďarských a balkánskych proti slovenským. Veď rozdiel dopravného na podklade týchto výnimočných tarifov robí pozoruhodné čiastky, ktoré súťaživosť našej pšenice a múky poškodzujú. Rozdiel normálneho dopravného proti dopravnému na podklade prekladišťného tarifu robí u pšenice na pr. do stanice Benešova 494 Kč, do Plzne 670 Kč, do Veselia-Medzimostia 666 Kč, do Českých Budejovíc 830 Kč, do Tábora 539 Kč, tedy čiastky, ktoré iste zasluhujú pozornosti.

Ja tiež bol by som vítal, keby sme mohli zamedziť dovoz múk k nám. Keby určitá potrebná pšenica pustila sa do nášho štátu, malo by to z národo-hospodárskeho ohľadu veľký význam. Jednak dali by sme podklad zamestnaniu nášmu slovenskému mlynárskemu priemyslu, ktorý nútený je prácu zastavovať a robotníctvo prepúšťať, a na druhej strane keby sem dovážali sme pšenicu a nie múku, zostávaly by nám tu cenné a lacné odpadky, ktoré mohli by sme veľmi dobre zužitkovať práve v rámci živočišnej ochrany, ktorú pripravujeme.

Čo sa týka kukurice, to je na Slovensku tiež dôležitá plodina. Je pravda, že dnes dovážame ešte 30.000 vagónov kukurice. Ale v záujme budúcnosti a menovite preto, že budeme musieť počítať s určitou kontingentáciou repných polí, totiž že budeme musieť prejsť na inú okopaninu, ako jedinú náhradovú plodinu za repu máme kukuricu. Dnes na mnohých miestach pestujú sa zemiaky, kde veľmi dobre dala by sa pestov ať kukurica, a následkom toho máme nadbytok zemiakov. Preto keby sme poskytli aspoň primeranú ochranu kukurici, tak vzbudili by sme záujem o tento produkt a nemuseli by sme ročne 3 mil. q kukurice dovážať, čím stávame sa vo výkrme akosi na cudzine závislými. Tedy po tejto stránke by som volal, keby v tomto stala sa určitá náprava. Dôležité je tiež, že kukurica nemá štabilizovanú cenu na burzách. Od tej doby, čo na obilniny máme pevné clá zavedené, to je od r. 1926, a kukuricu sme vynechali, vidíme, že z 86 tisíc ha táto plocha zmenšila sa nám tak, že dnes na Slovensku pestuje sa kukurica asi na 74 tisíc ha. Je to značný pokles a takto budeme klesať ďalej, lebo keď sa to nevypláca, tak roľník to bude vynechávať a týmto poškodí sa i naša bilancia, lebo dáme cudzine peniaze za to, čo by sme si mohli doma vhodným a účelným spôsobom sami vypestovať.

Tiež je ďalšia žiadosť ohľadom ochrany nášho vinohradníctva. Na Slovensku máme približne 9 tisíc ha viníc, tedy je to asi 16 tisíc kat. jutár. Tieto vinohrady rozprestierajú sa od ústia Moravy po svahoch Malých Karpat, ďalej po celej južnej, strednej a východnej časti Slovenska. Tieto vinohrady umiestené sú na takých miestach, kde ľud nič iného pestovať nemôže. Sú to plochy takmer pre vinohradníctvo stvorené. Vieme, že vinohradníctvo upadalo; menovite na Slovensku museli rekonštruovať nové vinice, ktoré poškodila fyloxéra, s veľkým nákladom. Teraz, slávna snemovňa, nás vinohradník zápasí tiež s od bytovou krízou. Vtedy, keď 700 tisíc hl vína dovážame z cudziny. To je tiež nezdravý zjav, povedal by som, je to tiež jedna čiastka kríze, lebo vieme, že vo vinici vinohradník pracuje od skorej jary do jesene a zamestnáva tam spústy ľudu. V takom modranskom a pezinskom kraji sa robotníctvu, pracujúcemu v o viniciach, platí denná mzda 25 Kč a 1 liter vína denne. Tedy je to slušná mzda. Vieme, že vinohradníctvo odvádza štátu i slušné dane. Potravná daň na víno 25 Kč stanovená bola v tej dobe, keď vinohradník predával svoju prvovýrobu za 14 Kč. Dnes naší vinohradníci predávajú liter vína od 3 až 4 Kč. Štátné bremeno zostalo tedy v rovnakej výške, ale na druhej strane tomuto nášmu vinárstvu neumožňujeme, aby slušným spôsobom svoje produkty mohlo odpredávať. Takto nemôže investovať, vinohrady upadajú, nevysadzujú sa na novo, táto plocha sa zmenšuje a s tým stupňuje sa tiež bieda nezamestnanosti, menovite v tých krajoch, kde ľudia inším zaoberať sa nemôžu. Tedy bolo by žiaducné, aby dovoz vína sa obmedzil. Dovolím si tuná zdôrazniť, že r. 1929 doviezli sme za prvých 7 mesiacov len 178.000 q vína v hodnote 56,848.000 korún. Je to tedy veľmi značná položka. Naše clo, ktoré uplatňujeme na víno, 2.20 Kč, nestačí a tu tiež bude treba i to clo na víno upraviť. Myslím, že je to v záujme všetkých politických strán, aby daly možnosť tomu ľudu, ktorý na takom kraji žije a nič inšieho podnikať nemôže, aby tie vinice mohol udržovať, aby sa tu národ mohol uživiť. Nám musí byť milejší náš vinohradník, než vinohradník italský, naše vína musia nám byť milejšie, než vína italské, ktoré sem dovážajú sa sladené a alkoholizované naším vyvezeným cukrom a liehom, a naší priekupníci a obchodníci, ako som dnes čítal v časopisoch, sa už bránia a chcú vinársky zákon unifikovať. U nás na Slovensku nesmieme víno sladiť a alkoholizovať, kdežto v zemiach historických sa môžu. Naší obchodníci volajú, aby sa to unifikovalo, aby vína mohly sa alkoholizovať. Vieme, že ovocné vína sa alkoholizujú, primiesa sa lieh a cukor a tak robí sa umelé víno. Z cudziny dováža sa 20% víno, v pivniciach sa režú na 6% a takto poškodený je konzum. Preto nemôžeme poriadné vína dostať. Dokiaľ po tejto stránke nebude vynesený prísny zákon, tak túto otázku nevyriešime.

Dovoľujem si navrhnúť obmedziť dovoz cudzozemských vín, hlavne nezdravých vín, zvýšiť clo na víno, prísne trestať falšovateľov vína a zostriť kontrolu vína, odobrať povolenie k obchodu s vínom nepovolaným a zákonom stanoviť preukaz spôsobilosti, snížiť dane a dávky z vína, oslobodiť novovysadené vinohrady od dane pozemkovej, poskytnúť lacný úver pri znova vysadení vinohradov, udržať nezkrátené právo výčapu vína pod viechou, lebo jedine tam dostane sa ešte pravé víno, nepovoliť výrobu sladených vín na Slovensku, po čom už márne volajú obchodníci zo Slovenska. Aj v dnešných novinách je o tom uverejnený článok a je v takom svetle písaný, ako by to bolo v záujme Slovenska. Ďalej navrhujem prevádzať ochranu pôvodu naších vín a regulovať výrobu ovocných alkoholických nápojov zákonnými ustanoveniami.

Aj po stránke ovocinárstva tiež by som sa dovolával pomoci. Dávame prednosť všelijakému cudziemu ovociu, pokiaľ naše jablká pre vysoké tarify a pre veľkú ochranu do veľkých stredísk nemôžu sa dostať. Naší zeleninári, menovite na západe, celý rok nemôžu zpeňažiť zeleninu. Je to kraj zeleninársky. My vieme, že záhradníctvo, ktoré tiež zamestnáva mnoho ľudí - je to tiež otázka sociálna je vo veľmi kritickej situácii, keď s kapustou nemôžu preraziť. Konštatujem, že v rámci dovozných listov výrobcom tejto kapusty mohli sme umožniť vývoz, keď všetky štáty chránia svoje zeleninárstvo vysokými, priamo prohibitívne pôsobiacimi cly. Od januára do 1. júla 1929 doviezlo sa k nám zelenín a ovocia za 396 mil. Kč a táto položka lanského roku stúpla o 85.5 mil. Kč proti roku 1928. Je to tiež na úkor bilancie nášho štátu a túto otázku bolo by treba tiež vyriešiť, aby dali sme dostatočnú ochranu naším zeleninárom, ktorí si toho v plnej miere zaslúžia.

Ešte dovolil by som si tuná pri dovozných listoch jednu praktickú poznámku. Dovozné listy len vtedy budú mať určitý praktický význam, jestli budú v plnej miere, v plnej cene zhodnotené. Ja práve očakával som, že bude nejaká centrála, ktorá s touto otázkou bude sa zaoberať. V praxi bude to vypadať takto: Skladišťné družstvo, ktoré vyváža jačmeň, dostane dovozný list, nebude ho môcť uplatniť a s týmto dovozným listom bude musieť ísť k určitému obchodníkovi, prípadne špeditérovi, takému, ktorý dováža iné produkty, a ten ho v plnej miere nezhodnotí a dá mu o 800 Kč menej, a mám obavu, že na úkor zemedelského stavu títo priekupníci budú bohatnúť, jestli štát nepostará sa o nejaký prostriedok, aby tieto dovozné listy v rovnakej výške boly zpeňažené a odovzdané, lebo mnohí exportéri nedodávajú iba jačmeň z cudziny a tedy tento dovozný list musia zpeňažiť a nastanú určité presuny. Toto bude sa diať tiež na úkor zemedelca, ktorého už ten obchodník a priekupník s jačmeňom pri kúpe toho jačmeňa bude hľadieť utlačiť, nakoľko tento dovozný list špeditérovi bude musieť lacnejšie odpredať.

Ja stále mám na zreteli, že našu národohospodársku bolesť účinne zmiernime len vtedy, jestliže konzumentské vrstvy trochu priblížia sa k tomu roľníkovi. Veď v praktickom živote vidíme, že medzi tým roľníkom a robotníkom niet rozdielu, lebo jeden i druhý pracujú. Vidíme - a aj konzumentské strany musia uznať - že roľník lacno predáva a konzum to draho kupuje. Voláme tuná menovite ministerstvo zásobovania, ktoré vytklo si za cieľ, že i tieto medziobchody akosi bude paralyzovať. Nech urobí poriadok, my roľníci nemáme záujem, aby konzumentovi predávaly sa falšované potraviny, to robia tie rôzné pijavice na úkor roľníka, aj robotníka, ktoré vyssávajú ako toho roľníka, tak tiež robotníka. Roľník lacno odpredáva a robotník draho kupuje. Preto tieto dve výrobné vrstvy maly by sa združiť, a myslím, že by bolo účelné, keby robotníctvo uznalo, že roľník nerobí túto drahotu, ale práve tieto momenty, ktoré som tuná spomenul.

Všetky tieto bolesti, ktoré som tuná spomenul, dajú sa vyriešiť len vzájomným dorozumením a pod zorným uhlom hospodárskym a sociálnym a nie pod zorným uhlom politickým. Roľník je iste spravodlivý v oči každému. Veď vieme, že ten roľník neodoprie nikomu, ani tomu žobrákovi, obed, keď prijde k roľníkovi, ten má vždy otvorené dvere a poskytne, ten roľník má porozumenie, on ťažko pracuje od svitu až do mraku, a preto v oči tomuto stavu, ak spravodlive vyriešiť chceme naše národo-hospodárske bolesti, musíme byť spravodliví. Končím. (Potlesk.)