Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Šalát (pokračuje): Oni síce pred naším ľudom potuteľne hlásajú, že im je nič do náboženstva, oni ho - vraj - nikomu neberú, však - vraj - náboženstvo je v srdci a odtiaľ - vraj - ho nikto nemôže vyrvať. (Stálé výkřiky komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Šalát (pokračuje): Sú to pretváračské vyhovorky na učičíkanie tých, čo nevidia do karát boľševíkov, čo nevedia ešte, akou neuhasiteľnou nenávisťou hovoria boľševíci proti Bohu. Veď predsa všeobecne je známe to ich diabolsky posmešné heslo, že oni chcú mať ráj tu na zemi, ten nebeský - vraj ponechajú vrabcom.

Boľševíci mrzko luhajú, keď tvrdia, že oni nikomu neberú náboženstvo. Veď vo svojích časopisoch, na schôdzach a shromaždeniach inšie nerobia, než že vysmievajú sa z posvätných vecí, nadávajú na kňazstvo, huckajú, ba prinucujú svojích stúpencov, aby vystupovali z cirkví, aby si nedali deti krstiť, aby nechodili do kostola a k sviatostiam, nápoky v nedeľu cez bohoslužby robia manifestácie a hlučné výlety, len aby ľud odlákali od bohoslužieb.

Takto zúria boľševíci neprestajne proti náboženstvu, proti uctievaniu Boha a predsa luhársky tvrdia, že oni náboženstvo nikomu neberú. Vyzerá to tak, ako keďby nejaký zlosyn vyklal blížnému oči a pri tom by posmešne tvrdil, že však mu on svetlo neodňal, veď sľnko i naďalej svieti. Čo tam tomu chudáku po svetle, keď už nemá sily, schopnosti a prostriedkov požívať dobrodenie svetla. (Výkřiky komunistických poslanců.)

A toto neprestajne boľševíci robia, lebo nášmu ľudu zúrive vykáľajú duševné oči, totiž mravnosť, svedomitosť, pobožnosť, úctu k Bohu, poslušnosť k božím zákonom. A v kom tieto city sú udusené, ten už nevidí, alebo nechce vidieť žiaru božích právd, upadá v slepotu pyšného neverectva. (Výkřiky posl. dr Sterna.) Ovšem, vy ste v továrňach robili kanóny.

Ovšem Boh, slnko večnej pravdy, i naďalej a večne bude sa skvieť i čo by boľševíkom podarilo sa neviem koľko milionov ľudstva duševne oslepiť. Ujmu z toho nie Boh, lež len človečenstvo by malo, lebo snížilo by sa na stupeň dravých zvierat.

Kto nechce, aby ľudské pokolenie sa zozverilo, ten s odporom musí sa odvrátiť od boľševíkov, novodobých to antikristov. Je len poľutovania hodné, že mnoho je takých naších kresťanov, čo do kostola síce chodia, ale zato celkom kľudne hlasujú na boľševíkov, na travičov duší, na zúrivých hanobiteľov Kristových. Títo naší zavedení katolíci-kresťania síce chodia ešte do kostola, ale hlasujúc na boľševíkov, robia asi tak, ako by jednou rukou hladkali a prosili Krista, druhou však bičujú Ho a trýznia. (Stálé výkřiky komunistických poslanců.)

Kresťania, vojsko Kristovo, vzpamätajte sa! Nebuďte žoldniermi boľševíkov! (Stálé výkřiky.) Nebuďte rudými antikristami, lebo oni sú vojskom oného pyšného anjela, zloducha, čo po stvorení sveta pre vzburu proti Bohu sťa blesk spadol s neba a viac tam prístupu nemá.

Boľševizmus ohrožuje slobodu ľudskej mysle, reči a slobodu tlače. (Stálé výkřiky.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Šalát (pokračuje): Pripravuje hrozné, novodobé otroctvo. Boľševíci nestrpia protimienku. Kto v Rusku opováži sa verejne posudzovať chyby a zločiny, zlé gazdovanie boľševíckych mocipánov, toho údeľom je guľka do hlavy, ťažký žalár, vyhnanstvo do Sibírie alebo nútené otrocké práce. Boľševíci už veľké státisíce ľudí povraždili len preto, že mali inú mienku, iné presvedčenie. I samého veľkého vodcu svojho, Trockého, za to, že mal inú mienku o ruských veciach než terajší ich vladári, poslali do vyhnanstva! (Odpor komunistických poslanců.)

Boľševíci počínajú si tak, ako by len pár vedúcich, násilných ľudí malo rozum a právo na slobodný život, ostatní aby len mlčky, slepo ako stroje vykonávali vôľu tyranov. Ktorý člověk-stroj sa im sprotiví a rád by rozmýšľal nielen podľa cudzieho, lež aj podľa svojho modzgu, to je pre nich škodlivý stroj, ktorý treba zničiť.

A toto je to novodobé otroctvo, čo boľševíci nielen v Rusku, lež po celom svete chceli by rozšíriť. (Stálé výkřiky komunistických poslanců.)

Žiadon rozumný človek milujúci slobodu, chcejúci podľa svojho presvedčenia žiť. Boha vyznávať, svoju národnosť pestovať, podnikať sebe osožné práce, žiadon takýto nemôže, ba nesmie podporovať boľševíkov, lebo títo svojím terorom dlávia osobnú slobodu človeka. Z celého sveta chceli by spraviť velikánsku strojáreň, v ktorej veľké miliony ľudstva boly by len hlúpymi výkonnými strojmi, ktoré by im vydelené úlohy, práce nemo a poslušne, za mizernú mzdu musely vykonávať. Dobre bolo by len tým, ktorí na tieto živé stroje by dozerali, ktorí by ich poháňali a prácu im vydeľovali.

Aby boľševíkom nepodarilo sa uskutočniť tú ich proletársku diktatúru celého sveta, v ktorej chvástaví a prefíkaní lenoši stali by sa neobmedzenými pány života a smrti, kým usilovný, pospolitý ľud nemo musel by im otročiť, každý povedomý dobrý kresťan má sa ich chrániť a ich podkopnú prácu znemožňovať. (Tak je!)

Komunizmus protiví sa ľudskej povahe. Podľa hesiel komunistických všetko malo by byť spoločné a všetci ľudia mali by byť seberovní, podľa hesla: ja pán, ty pán, žiadon pán, každý je len súdruh-proletár. Nesmelo by byť žobráka, ale ani boháča, každý mal by byť rovnako majetný, spokojný, každý sytý a žiadon hladujúci. Nuž pekne sa to povie na papieri a pred nezkúsenými. (Výkřiky komunistických poslanců.) Ale celkom inak je to vo skutočnosti. Komunizmus protiví sa našej ľudskej povahe.

Naša, áno, naša ľudská povaha je už raz taká, že človek sa teší, keď sa mu niečo podarí, keď zo svojho úsilia má hmotný alebo mravný osoh, keď vyniknúť môže v tom či onom, keď uplatniť môže svoju vôľu. Slovom človek už od prírody je egoistom, sobcom. Ľudové porekadlo výstižne to vyjadruje: Bližšia košeľa ako kabát, alebo najprv príjdem ja a len potom ty.

Tento prirodzený egoizmus ženie človeka podnikať, pracovať, študovať, nad vynálezmi hlavu si lámať, šporovať, a žiaľ, aj zlo páchať.

Kresťanské učenie je len proti hriešnemu, iným škodlivému egoizmu (sobectvu). Ono zakazuje na úkor druhých bohatnúť, iných utláčať atď. Ale nie je proti zdravému, tvorivému, sebe a iným osožnému egoizmu, nie je proti snažlivosti, šporivosti, pilnosti, podnikavosti, ba odporúča ich ako ctnosti.

Ba čo viac, kresťanská mravouka zrovna nám ukladá: chrániť svoje zdravie, život a česť a že starať sa máme o budúcnosť a výživu svoju a svojej rodiny, čo dá sa previesť len zdravým egoizmom, láskou k sebe a nie fantazírovaním o komunizme, ktorý zabil by všetkú osobnú podnikavosť. (Výkřiky komunistických poslanců. - Hluk.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Šalát (pokračuje): Ešte aj nauka o posmrtnom blaženom alebo nešťastnom živote
predpokladá, ba aj silne vzbudzuje v človeku snaženie, pevnú vôľu zaslúžiť si čím lepší posmrtný osud. (Hluk. - Různé výkřiky.)

Kým teda komunizmus chcel by svoj ími naukami spraviť z ľudí akési živé stroje bez slobodnej vôle, ktoré by len a len na rozkaz iných smely počúvať, svojho presvedčenia, svedomia, vôle, rozumu títo novodobí Leninoví otroci nesmeli by mať, zatiaľ kresťanstvo človeka zrovna ženie, aby stal sa mocným, slobodným, ctnostným, vynikajúcim jednotlivcom, však sám Stvoriteľ dal mu k tomu prirodzené, pomocné vlastnosti, ako je slobodná vôľa, rozum, svedomie atď. (Hlasy: Kdo ti to napsal?) Ja som si to napísal, lebo už dve brožúrky som o vás vydal.

Je to teda mrzki zavádzanie ľudu, keď komunisti bezočivo hlásajú, že oni sú nasledovníkmi prvých kresťanov, že však - vraj aj prví kresťania boli komunistmi. Ba čo viac, takéto nesmysly o komunizme písali vlani aj "Lidové Noviny". Prví kresťania naprosto neboli komunistami, aj u nich to "ja", tá láska k sebe, ten egoizmus práve tak mocne burácal, ako v terajších ľuďoch, však práve pre vzmáhajúce sa sobectvo apoštolovia postupne zakázať museli tzv. "agapé", hostiny to bratskej lásky, lebo stávaly sa pohoršlivé prípady, že jedon sa až opíjal, druhý ale hladoval. Tak to čítame v Písme svätom. Tak i napriek veľkému zápalu náboženského nadšenia nezriekali sa svojho imania, uplatnenia svojho "ja".

To, že dobrovoľne, nikým nenútene mnohí z nich hojne podporovali chudobných, s nimi spolu stolovali, to bola kresťanská dobročinnosť, charita, a žiadon terajší hulvátsky komunizmus, ktorý by násilím, terorom, krikompleskom vynútiť chcel deľbu, rovnakosť všetkých vo všetkom. Podľa Kristovho učenia ani v samom nebi nie je úplná rovnosť, nie je tam komunizmus, lebo každý odmieňaný je podľa svojích zásluh. A predsa vládne tam najdobrotivejšia bytosť - Boh. Jeho spravodlivosť nedovoľuje mu merať každému rovnakou mierou. Kdeže by teda na zemi mohol zavládnuť komunizmus, úplna rovnosť a stála deľba, keďže na zemi je plno sobeckých, hrabivých, márnotratných, vzájomne sa potierajúcich ľudí, kmínov, zlodejom, podvodníkov atď. Sama ľudská povaha je najväčšou prekážkou komunizmu. Nám na svete vôbec netreba komunizmu, lež treba nám čím čulejšej kresťanskej dobročinnosti, svedomitej starostlivosti o výživu a zamestnanie chudobných. (Výkřiky komunistických poslanců.) Mňa už maďarskí boľševíci chceli usmrtiť, vás sa nebojím!

Komunizmus protiví sa Písmu svätému. Komunistickí rečníci zvyknú sa chváliť, že oni sú následovníkmi prvých kresťanov. Prví kresťania z horlivosti a dobrovoľne dávali veľké milodary na cirkevné a dobročinné ciele. (Stálé výkřiky komunistických poslanců.) Nenútil ich k tomu nikto. Nevyhrožoval im nikto, že ak nedajú, bude s nimi zle. Slovom bola to pravá obeť lásky k bližnému, k chudobným. K obetavosti prinútila ich náboženská horlivosť, láska ku Kristovi, ktorý hlásal: miluj svojho bližného ako seba samého. (Výkřiky posl. Čižinské.) Ale ty drž zobák, holčičko! A zasa tí chudobní kresťania, peniazmi bohatších vykúpení otroci, nezávideli bohatstvo svojích dobrodincov, nečíhali im na život, nekričali na nich: dolu s buržujmi, dolu s kapitalistami!, lež vedeli sa uskrovniť. Milovali svojích dobrodincov ako by svojích rodičov. Modlievali sa za nich, bránili ich pred útokmi pohanov a vedeli s nimi aj spolutrpieť, ba aj mučednícky zomrieť. To bola tá pravá kresťanská, bratská láska, ktorá chudobného i bohatého nadchýňala k dobru, bola to kresťanská dobročinnosť, k akej i terajšia hlava cirkvi, pápež, pobáda katolíkov, keď nariaďuje katolícku akciu, čiže - katolícku dobročinnosť.

Kým teda prví kresťania plne uznávali právo na súkromný majetok, nikoho nedonucovali, aby dal zo svojho, a vedeli byť hlboko povďační za pocítené dobro, zatiaľ terajší revolucionárski komunisti snívajú a blúznia o ustavičnej násilnej deľbe. Bitky, huckanie, nadávačky, surový nevďak v oči dobrodincom, bezočivá naročivosť, pomstychtivosť, toto sú stále krikľavejšie chyby stúpencov strany chudoby, čiže komunistov.

Komunistické povedačky a zlosnahy líšia sa od snáh, mravov a zvykov prvých kresťanov tak, ako líši sa oheň od vody. Komunisti svoju mládež vychovávajú k bezbožnosti, vystupujú z cirkvi, z náboženských vecí robia si posmech, vôbec sú najsurovejšími odporcami kresťanstva a títo pred nevedomým ľudom opovážia sa ešte vystatovať, že sú pravými nasledovníky prvých kresťanov a že - vraj - Kristus a apoštolovia tiež boli komunistmi.

Vidieť, že nepoznajú, čiže skôr nechcú poznať Písmo sväté, ktoré líči nám podobenstvo
Ježišovo o hrivnách, podľa ktorého Kristus chvály a odmeny hodnými nazýva tých, ktorí svojou statočnosťou a pilnosťou zveľaďujú svoje duševné a hmotné statky, lebo tým osožia nielen sebe, ale tiež aj iným, a zasa Kristus zatracuje lenochov, nepodnikavých skuhrákov, ktorí by chceli, aby len druhí pracovali a oni mohli prísť k hotovému a sa deliť.

Týmito druhými sú najviac komunisti. (Výkřiky komunistických poslanců.) A na inom mieste zasa hovorí Písmo sväté, že Kristus, keď bol uzdravil 10 prašivých a z tých len jeden bol sa prišiel poďakovať, vytýka nevďak tých deviatich, čo nevedeli si ceniť dobrodenia Jeho. A takýmito čiernymi nevďačníkmi sú aj najviacerí komunisti, ktorí nevedia si vážiť žiadneho dobrodenia, žiadnych podpôr od štátu, obcí a občianstva obsiahnutých.

Jednou rukou drangajú a prijímajú podpory, milodary, druhou rukou pohlušiť by chceli svojích dobrodincov, kričiac na nich: Dolu s buržujmi, nech žije revolúcia!

Kristus hlásal, aby bohatší a duševne mocnejší cvičili sa vo skutkoch telesného a duševného milosrdenstva, ale zasa chudobných vo svojej horskej reči nazval blahoslavenými, keď vedia trpieť, keď nezúfajú, teda ani najmenej im neodporúčal, aby násilne, revolúciou si pomáhali.

Ešte viac dôkazov mohol by som uviesť, nakoľko komunizmus protiví sa Písmu svätému, hlavnému to prameňu našej kresťanskej viery. (Výkřiky komunistických poslanců.) Ale už i z povyšných je jasné, že komunisti bezočivo luhajú, keď tvrdia, že sú nasledovníkmi prvých kresťanov. A preto taký kresťan, ktorý je komunistom a svojím hlasom zveľaďuje tábor komunistov, prehrešuje sa proti učeniu Písma svätého, je odporcom Kristových naúk. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Boľševíci upadli do duševnej besnoty. Ruskí boľševíci sťa besné šelmy zúria proti všetkému, čo je kresťanské, čo dýcha pokojom, ľudskou dôstojnosťou.

Keď sú oni zbesnelí, duševne otrávení, chceli by, aby celý svet, celé ľudstvo duševne sa zbesnelo, otrávilo. Vo svojej duševnej besnote ruskí boľševíci robia sa až smiešnymi. V týchto dňoch hlásilo radio, že ruskí boľševíci zakázali veľkými začiatočnými písmenami písať mená: Boh, Ježiš, Kristus, Mária a mená svätých. Tak smú sa písať len mená zakladateľov rôznych pohanských a bludárskych vier. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Vo skutočnosti plní sa na ních výpoveď Písma svätého: I riekol blázon sám sebe: niet Boha. Ale zato Boh i prez besnotu boľševíkov a nevercov je, bude na veky a zkára týchto zúrivcov.

My boľševizmus považujeme za hroznú duševnú besnotu, a ako chránime sa jedovatých húb, zmíj a zbesnelých psov, (Výkřiky komunistických poslanců.) tak musíme sa chrániť aj stúpencov boľševizmu. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Šalát (pokračuje): Boľševíci zlou tlačou šíria duševnú otravu. Dnes veľmi rozširujú sa zlé knihy a noviny. Píše sa o samých vraždách, podvodoch, krádežiach a nemravnostiach. Samý jed triednej nenávisti očkuje sa do sŕdc statisícov čitateľov.

Boľševícka tlač otravuje duše. Zlé čítanie sťa dajaká tajná otrava usmrcuje v čitateľovi náklonnosť k dobru, vyháňa chuť k vážnym prácam. Taký otrávený mladík vo svojej mysli baží len po radovánkach, ale o povinnostiach nechce vedieť. Prečíta hŕbu ľahkých brožúr zlomyseľne napísaných a už považuje sa za bohvie akého mudrca. Posmieva sa starším, ba i svojím rodičom, že sú vraj zaostalí, že veria ešte v Boha. A rodičia márne ho napomínajú, zostáva zaťatý v zlo, je otrávený duševne. Otrávilo ho zlé čítanie. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Šalát (pokračuje): Zlé knihy a noviny sú ako podlí priatelia, ktorí svojho súdruha huckajú, nahovárajú, aby kradol a vraždil. Zlé knihy a noviny huckajú svojích čitateľov, aby odopierali úctu k Bohu, rodičom a predstaveným, aby šli len za svojím nezkúseným, nezralým rozumom, aby hoveli svojím nízkym žiadostiam. A poneváč na šírení podlej tlače najväčší podiel majú boľševíci, preto právom nazývať ich možno travičmi duší.

Boľševíci ničia autoritu predstavených. Boľševíci v takých štátoch, v ktorých moc je v rukách tých, čo riadne, slobodne a právoplatne volení boli ľudom, čo najkrvavejšie posudzujú vládu a verejných predstavených, s ničím nie sú spokojní, či ich hladkajú, či spravodlive trescú, či dáva sa im stála podpora, či platy zvyšujú, stále vrčia, nadávajú a huckajú ľud do nerozvážnych stávok, revolúcie, k neposlušnosti k zákonom.

Slovom tak sa chovajú, hlásajú to rečou i skutkami, ako by na svete nikto nemal práva veleť ľudu, národu, vynášať zákony, ako by nikto na svete nesmel trestať zločiny a verejné neporiadky, ako by ten ich boľševícky zemský ráj bol ten, kde niet žiadneho predstaveného, kde ľudia žili by si ničím a nikým neviazaní ako zverina v pralesoch, kde každý robil by si to, čo sa jemu páči, kde mocnejší a dravejší celkom kľudne mohli by hrdúsiť a hlušiť tých slabších, krotkejších, ako robievajú to besní dravci.

A kým v usporiadaných štátoch bolševíci vydávajú sa za vydobývateľov bezúzdnej slobody, zatiaľ v Rusku panujú krute ako tyrani. Kto u nich hladuje, je otrhaný, musí mlčať, dusiť v sebe zlosť, aby ho nezastrelili ako protirevolucionára, ako nepriateľa a škodcu boľševíckej vlády.

Ich rečníci vydávajú sa tu za priateľov, ba spasiteľ'ov chudoby a v boľševíckom Rusku práve chudoba je tá, čo najviac trpí od boľševíckych tyranov.

Nuž, to je farizejstvo, to je ten spôsob, ako draví vlci vedia sa vydávať za krotkých baránkov. Kde raz boľševíci dostanú sa k moci, tam nastáva hrôzovláda, hromadné popravy, zbojské šafárenie, ako to zkúsili aj Maďari. Ale r. 1919 zkúsila to i hodná čast nášho Slovenska, počas boľševíckeho vpádu.

Předseda (zvoní): Pane řečníku, upozorňuji vás, že vaše řečnická lhůta je překročena.

Posl. Šalát (pokračuje): Francúzsky socialista Berauot r. 1925 bol si obzrieť v Rusku, ako vyzerá boľševícky štát, či by to nebolo dobré i pre Francúzov. No, keď sa po dlhšom pobyte v Rusku navrátil do Francie, napísal knihu pod názvom: Čo som videl v Moskve? A v nej hodnoverne vylíčiac, aké hrozné pomery sú v boľševickom štáte, (Výkřiky komunistických poslanců.) napomína francúzsky ľud, aby chránil sa boľševizmu ako rakoviny.

Poneváč pán predseda napomenul ma, že rečnícka lehota je už prekročená, prečítam len hlavičky tých kapitôl, ktoré chcel som vám prečítať celé. Chcel som vám dokázať, že komunizmus je holá nemožnosť. (Veselost komunistických poslanců.) Boľševíci snívajú len o právach, ale o povinnostiach nechcú ani počuť. Boľševíci rušia pokojný pomer medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. (Výkřiky komunistických poslanců.) Boľševíci robia nepriateľstvo medzi prácou a kapitálom. Škoda, že vám to nemôžem predniesť celé. Boľševíci sú nespratní stávkorobci a podhuckávači. Boľševizmus zapríčinil by všeobecnú zkazu alebo hrôzovládu. Ruskí boľševíci klamú celý svet. (Výkřiky komunistických poslanců.) Obsah tejto kapitoly je ten, že robia tzv. vzorné továrne, ktoré ukazujú cudzincom. Je tam 1% ruského robotníctva zamestnané, tí na oko sú spokojní, ale v ostatných továrňach je samá žebrota. Chcel som vám tu ešte dokázať, že boľševíci hlásajú zlodejskú slobodu. Boľševizmus zabíja podnikavosť a prácechtivosť. Slabá potecha komunistov je, že sa chvástajú, že rovnaké šaty užívajú. (Výkřiky komunistických poslanců.) Boľševíci sú neprajníkmi chudoby. Boľševizmus vychováva z detí huligánov. Boľševícky "zemský ráj" je hrobom roľníctva, boľševizmom šíri sa surovosť mravov, chorobná náročivosť a nenávistiplná kritičnosť. (Předsednictví převzal místopředseda dr Lukavský.)

Boľševíci škodia i nám. Toto rozhodne dovolím si ešte prečítať. Poškodili naše milé Slovensko a tým i našu republiku, tým, že r. 1919 z Maďarska sťa dravé hordy vrhli sa na naše územie. Stálo to veľa obetí hmotných, aj hodne životov ľudských, kým podarilo sa ich vypudiť. Celé kraje násilným rekvirovaním ožobráčili, tak na príklad aj okolie Detvy, ako opísal som to v skrovnej práci pod názvom "Boľševícka víchrica v Detve". Boľševíkmi poškodené slovenské kraje nenávidia boľševíckych komunistov a čudujú sa bratom Rusom, že ešte dosiaľ nevedeli sa zbaviť boľševíckej pliagy.

Ale boľševíci škodia nám menovite tým, že sú šíriteľmi večnej nespokojnosti a zhubných mravov, o čom obšírnejšie dočítať sa možno v inom mojom spise, vydanom pod názvom "Obeti boľševizmu". Boľševíci škodia menovite národnému cíteniu a tým zoslabujú lásku k svojeti, k svojmu štátu. (Výkřiky komunistických poslanců.) Keď mi je súdené od Boha, za vieru i zomriem a budem vaším postrachom i po smrti. (Smích a výkřiky komunistických poslanců.)

Keďže oni pyšne vyhlašujú sa za akýchsisvetoobčanov, zmalicherňujú svojráznu, národnú kultúru, z čoho v páde boľševíckej svetovej revolúcie nasledovalo by to, že alebo by rasove silnejšie, zboľševizované národy úplne pohltili tie slabšie, alebo nastala by všeobecná apatia k pestovaniu národného umenia, čoho žiadon rodoľub si priať nemôže, ba nesmie. (Různé výkřiky. Hluk. - Místopředseda dr Lukavský zvoní.)

Chcel som vám prečítať ešte i boľševické desatero, ale niet času.

Kristus je nejväčším dobrodincom a súčasne vzorom robotníctva. Narodil sa v chudobe, žil v chudobe a práci. Jeho apoštolovia boli chudobní rybári, robotníci. Jeho učenie bolo dobrou zvesťou pre celý svet, a najmä pre chudobu. (Hluk.) Uzdravoval nemocných, zväčša chudobných. Hlásal lásku k bližnému a tiež, že "hoden je robotník mzdy svojej". Napomínal: "Buďte milosrdní ako váš Otec je milosrdný". Napomínal bohatých, aby dobro činili. Bol a je najväčším sociologom sveta. (Trvalý hluk.)

A keď vzdor tomu boľševíkom milší je Judáš než Kristus - toho oslavujú a Krista potupujú - je zrejmé, že boľševíci znova chceli by na svet zaviesť oné otroctvo, biedu, diktatúru, hrôzovládu, aké bývaly pred príchodom Kristovým. (Stálé výkřiky a hluk.) Kristus bol osloboditeľom chudoby, kdežto boľševíci sú jej krvavými tyrany. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Chcel som vám predniesť zásluhy cirkvi o robotníctvo, ale pán predseda ma upomenul, že je krátky čas. Preto nemôžem vypočítať ani zásluhy kňazstva o ochranu robotníctva. Pápež Pius XI, terajší svätý Otec, miluje robotníctvo. Či terajší pápež je priateľom robotníctva? Svätý Otec v jednom svojom dopise píše: Práca čím ďalej, tým väčšmi stáva sa neľudskejšou. Robotník neraz klesá pri strojoch a často sa stáva, že pracujúci nie je považovaný za brata - ako to Kristov zákon učí - ale za cudzieho, nepriateľa. Duch Kristov naplniť má duše, lebo v prvom rade treba smýšľanie ľudí sblížiť. Len potom prijde pokoj Kristov. Pápež Pius XI miluje robotníka, lebo miluje robotu, miluje prácu. Známe sú jeho slová: Cez celý svoj život miloval som prácu a milovať budem vždy. (Výkřiky komunistických poslanců. - Potlesk poslanců slovenské ľudové strany.)

Raz prišlo k nemu 9000 robotníkov z Milána. Za veľkého jasotu a volania na slávu sv. Otec prehovoril k týmto robotníkom. Vo svojej reči prízvukoval, že zo všetkých kresťanských stavov ani jedon nie mu je tak milý, ako stav robotnícky. Kresťanský robotník - hovoril je pýchou cirkvi. Kresťanské robotníctvo lne láskou k sv. Otcovi a svoju synovskú lásku hľadí mu aj skutokom dokázať.

Robotníctvo talianskej továrne "Fiat" darovalo mu automobil. Robotníci bezplatne pracovali - prez čas - a takto zhotovili stroj, ktorý darovali sv. Otcovi. Pápež Pius XI hlboko bol dojatý týmto darom. (Stálé výkřiky.)

Talianskí robotníci zaiste neboli by zhotovili tento nádherný voz do daru, keby pápeža nemilovali, keby nevideli v ňom svojho ochráncu, priateľa, otca. Dobre vedia, že sv. Otec je priateľom pracujúcej triedy. Vedia, že jeho vrúcnym želaním je, aby aj robotníctvu dožičené bolo ľahšieho a spokojnejšieho života.

Kto u nás zastáva sa krvavých boľševíkov? Práve tí ľudia, ktorí majú plné ústa pokroku, slobody, demokracie a iných zvučných hesiel. Sú to nevereckí pokrokári, ktorí z nenávisti proti katolíckej cirkvi nadržujú boľševíkom, s nimi sa spájajú, ich používajú za prostriedky v bojoch proti cirkvi, tak že dnes je u nás dvojaký druh boľševizmu: jedon otvorený a surovo krikľavý, druhý ale chameleonsky - skrytý, jemný, no tým nebezpečnejší. (Stálé výkřiky komunistických poslanců.)

Medzi týchto skrytých, pánskych boľševíkov patria aj páni od časopisu "Národní pravda", vydávanej a redigovanej Karlom Rulíkom v Prahe. (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda dr Lukavský zvoní.) V tomto nezávislom týždenníku, majúcom na čele nápisy: "Nebát se, a nekrást! - Pravda vítězí!" - akýsi Hermes píše, ba - priamo zúri proti katolíckej cirkvi a pápežovi. V jeho úvodníkoch "Církev a politika" - v č. 7 a 8 v III. ročníku - len tak hemžia sa nadávky na katolíkov, na pr.: "společnost a černých reakcionářů a vlkodlaků - práce černých červotočů - katolický vyzáblý prelát Seipel" atď.

Táto ubohá "Národní pravda" v č. 8, roč. III, takto hanobne píše o pápežovom proteste proti prenasledovaniu kresťanov v Rusku: (Výkřiky komunistických poslanců.) Mám to tuná aj v originále, ale mám to vypísané. Toto píše "Národní pravda": "V těchto dnech slyšíme římského papeže hřímati hromy a blesky proti sovětskému Rusku. Zlovolný stařec vatikánský chce vyvolati jakési křižácké tažení proti Rusku - prý na ochranu náboženství a církve". (Stálé výkřiky komunistických poslanců.) "Národní pravda" to píše, nie boľševícky časopis. (Výkřiky komunistických poslanců.)

"Tu máme opět tuto krvelačnou společnost římských církevníků v pravém světle: křesťanskou lásku chtějí hlásat - domnívajíce se, že jsou ve středověku - mečem a ohněm. Tito mazaní pokrytci a zrádci učení Nazaretského nerozpakovali by se svým perfidním štvaním připraviti ubité Evropě po 10 letech novou krvavou lázeň." (Stálé výkřiky komunistických poslanců.)

Ďalej píše "Národní pravda": "Rozzlobil se vatikánský stařec, a spojiv se v prvé řadě s anglosaskými velkokapitalisty, kteří by z Ruska nejraděj i udělali dominium pro opatřování tučných rent svým parasitům, počal v těchto dnech štváti svět proti Rusku pod záminkou, že jsou tam pronásledováni křesťané."

Páni nevereckí pokrokári sú teda zastáncami a spojencami boľševíkov. A proti týmto skrytým, pánskym boľševíkom, proti týmto hanobiteľom katolicizmu a tajným pripravovateľom svetovej revolúcie tiež čo najrozhodnejšie protestujeme.