Řeknu také ještě několik slov o přímé podpoře výroby. Je to v prvé řadě položka ministerstva obchodu na podporu živností, obchodu a průmyslu, která je letos snížena oproti letům dřívějším. Tu zvláště u živností a drobného průmyslu je třeba litovati, že k snížení došlo, poněvadž zatím, co podnikání průmyslové pomůže si svými vlastními prostředky, je-li státní správa ve všech svých oborech alespoň trochu příznivě výrobě řízena, tyto podniky drobné i živnostenská výroba a malý průmysl potřebují podpory přímé. Snižovati položky v dnešních dobách poklesu konjunktury pokládám za velmi nebezpečné a myslím, že se při dobré vůli najdou cesty k nápravě.

Ke konci dovolte mně několik slov o věci, o níž se velmi málo uvažuje a mluví a která, byť i nespadala přímo do oboru ministerstev hospodářské skupiny rozpočtu, je pro naše hospodářství věcí životního zájmu. Je to podpora vědecké práce, a to jednak výchovy těch, kteří mají výrobu a hospodářský život říditi, jednak podpora těch, kteří mají hledati nové cesty a třeba neznámí a nepopulární pracují na trvalém pokroku všech oborů vědních, které v posledních důsledcích z vědy čisté se stanou vědou užitou. R. 1924 bylo náhle a zcela neodůvodněně škrtnuto z rozpočtu ministerstva školství 31 mil. Kč a od té doby není na vědu ani tolik peněz, jako bylo dříve. Celý rozpočet ministerstva školství má na laboratoře a vědecké práce na vysokých školách 4 mil. Kč. Dnešní americký president Hoover odhadl r. 1927, že Spojené státy dávají v průmyslu vládním, národním a místním pravděpodobně na 200 mil. dolarů ročně na hledání aplikací vědeckého poznání a při tom je zaměstnáno na 30.000 lidí, a stěžoval si r. 1927, že na čistou vědu je méně než 10 mil. dolarů ročně a že se zde zaměstnává méně než 4000 lidí. I při srovnání poměrů amerických s našimi jsou čísla tato něčím, co nás musí ohromiti. Francie zřídila nedávno za přispění Rockefellerova fond ve výši půl miliardy franků pro vědeckou práci a Hoover zřídil fond 200 mil. dolarů, který má býti v 10 letech spotřebován na podporu čisté vědy. V to nejsou zahrnuty fondy jednotlivých universit o mnoha milionech dolarů.

V našich poměrech bude třeba rychle docíliti nápravy. Průmysl vydržuje řadu ústavů pro aplikaci vědy pro praxi. Nemají však ani on ani naše hospodářství dosud těch možností a není tak fondováno, aby jednotlivci mohli věnovati ohromné částky universitám a vědeckému badání vůbec jako ve Spojených státech. Zřízení Národní rady badatelské v našich poměrech je více než naléhavým a stejně i opatření finančních prostředků. Je třeba opatřiti peníze jednak nové, jednak úsporami na vydáních dosavadních. Je na př. úplně zbytečno, aby v Brně bylo několik ústavů biologických, zoologických a botanických, dohromady asi 12. Místo toho by mohl býti jeden veliký dobře fungující ústav biologický. V Praze jistě nejsou poměry o nic lepší, jenom že nemám příslušných dat. Je zbytečno, aby na př. vysoké školy brněnské budovaly každá vlastní knihovnu. Stačila by knihovna ústřední, která by byla z dotací, poskytovaných dosud na knihovny oddělené, vybudována jistě v měřítku velkolepém. Také státní ústavy výzkumné jsou roztříštěny, jsouce spravovány různými ministerstvy. V Praze samé je na př. 150 roentgenů, pořízených ze subvencí ministerstva školství atd. I zde je třeba méně mluviti o vědeckém řízení práce a více racionalisovati činy. Otázka podpory čisté vědy pro práci pro vědu užitou a tím i technický a hospodářský pokrok je snad nejpalčivější otázkou, poněvadž odklady v jejím řešení nás vrhnou zpět hospodářsky vůči všem, kteří, jak jsem ukázal, vystihují správně význam této složky hospodářského vývoje.

Z toho, co jsem uvedl o podpoře hospodářství ministerstvy hospodářské skupiny, i jinak je zřejmo, že největší část stížností dala by se napraviti bez podstatného zatížení státní pokladny, že by však bylo třeba, aby se konečně jednou přestalo mluviti o racionalisaci a vědeckém řízení práce, o nichž dneska mluví kde kdo a které zůstávají skoro ve všech oborech státní správy stále ještě pouhými přáními. Podporovat v rámci rozpočtu všechny odůvodněné a rentabilní věci znamená v prvé řadě ušetřiti na věcech nehospodárných a teprve potom obraceti se na státní pokladnu. Hospodářská ministerstva mají spravovati, říditi a kontrolovati hospodářský život, nemají podnikati sama a, pokud podnikají jako státní podniky, monopolní, podnikat obchodně zcela podle zásad každého jiného podniku. Budeme-li šetřit energií a vybudovávat energetické zdroje opravdu účelně a hospodárně, budeme-li vidět i my i činitelé státní správy v ministerstvech v první řadě orgány správní a kontrolní a budou-li si všichni zúčastnění činitelé této své funkce řádně vědomi, pak není nejmenší pochyby o tom, že hospodářský rozkvět bude zabezpečen.

Jsem zásadním optimistou, věřím v dobrou vůli všech činitelů státní správy a nepochybuji o tom, že dobře míněné náměty i kritika budou přijaty tak, jak jsou míněny. Nejsou řečí z okna, nýbrž chtějí, aby při příštím rozpočtu bylo možno konstatovati, že aspoň velká anebo největší část jich stala se opatřeními státní správy bezpředmětnou. (Potlesk.)

Místopředseda Zierhut (zvoní): K této třetí, hospodářské a dopravní části podrobné rozpravy o státním rozpočtu a finančním zákoně není již nikdo přihlášen, listina řečnická jest vyčerpána a rozprava o této části skončena.

Přistoupíme proto k další, čtvrté části podrobné rozpravy, to jest k části finanční, zahrnující:

Ze skupiny I rozpočtové kapitoly: kap. 21. Ministerstvo financí, kap. 22. Všeobecná pokladní správa, kap. 23. Nejvyšší účetní kontrolní úřad.

Skupina III. Podíl samosprávných svazků a fondů a podíl silničního fondu na státních daních, dávkách a poplatcích.

Skupina IV. Správa státního dluhu.

Finanční zákon.

Ke slovu o této části rozpravy přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" pan posl. Sivák; na straně "pro" pp. posl. Kremser, Seidl, Bečák a dr Reisz.

Uděluji slovo p. posl. Sivákovi.

Posl. Sivák: Slávna snemovňa! Chcel by som použiť tejto vážnej príležitosti a poukázať na vec, na ktorej zakladá sa celý nás štátny rozpočet, naše hospodárenie, ale ktorej veľký je i politický význam. Je to problém nového daňového systému, poťažne kríza finančnej administratívy, ktorú krízu tento systém vyvolal. Našej bernej reformy dotkli sa už mnohí rečníci tejto rozpočtovej debaty, to však nijako nemôže ma odkloniť, aby s otázkou reformy znova som sa zovrubnejšie nezaoberal.

Pri predkladaní štátneho rozpočtu na r. 1930 pán minister financií konštatoval, že rozpočet je aktívny a je šiestym aktívnym rozpočtom republiky. My to radi honorujeme, ale musíme poukázať, že s národohospodárskeho a sociálneho stanoviska nie je najdôležitejším aktivita rozpočtu, keď totiž príjem kryje výdavky, ale významnejšou je otázka: z akých prameňov pochádzajú štátné príjmy a či týmito príjmami nepoškodzuje sa občianstvo sociálne príliš citlivo. A pri takomto skúmaní povahy štátnych príjmov hodno je zamyslieť sa nad aktivitou nášho rozpočtu.

Od daňovej reformy nikto neočakával zázraky. Ale jednako pripínaly sa k nejnajkrajšie nádeje poplatníctva, keďže zákon o daňovej reforme v tom čase označoval sa za veľký sociálny čin. Sám p. minister dr Engliš v rozpočtovom výbore poznamenal, že týmto zákonom kladieme základy nášho hospodárstva azda na dlhé roky. A zpravodajca rozpočtového výboru dr Hnídek dňa 3. mája 1927 svoju reč, na tomto mieste povedanú, končil: "Tvoríme dielo, ktoré bude na celé desaťročia základom nášho berníctva, máme preto veľkú zodpovednosť i pred budúcnosťou."

A ja práve na slová pána dr Hnídka dovolil by som si naviazať a v povedomí svojej poslaneckej zodpovednosti za daňový zákon chcem poukázať, chcem upozorniť, že očakávania poplatníctva sklamaly, keďže základy bernej reformy neboly správne uložené. Daňový problém neprestal byť problémom.

Spravodlivý a poctivý daňový systém je nielen regulátorom hospodárskeho života štátu, ale i najlepším konsolidačným prostriedkom politickým. Tento význam daňového systému nepodceňoval sa nikdy. Daňový systém i v historii ľudstva bol vždy závažným faktorom. Aby nezachádzal som do starých rímanských a gréckych dôb, odvolávam sa len na francúzsku revolúciu, v ktorej daňová otázka hrala rozhodujúcu rolu a na revolučné udalosti mala dejinný vplyv. Lež práve preto treba si všímať daňového systému i u nás. Sme mladým, nezkúseným štátom, ktorému nemôže byť ľahostajným, ako rozdelené sú verejné bremená.

Žiaľbohu, dnes, po zavedení novej bernej reformy, medzi poplatníctvom je viacej roztrpčenosti, ako bolo pred reformou. Nový daňový zákon vynášal sa v povedomí, že komplikované berné predpisy má zjednodušiť a unifikovať a zavedie jednotný daňový systém; že kodifikuje berné zákony v jeden berný kódex; že sníži výšku daní a rozvrhne ich spravodlive podľa únosnosti poplatníctva. Konečným, ale nie posledným cieľom daňovej reformy bolo však: povzniesť pokleslú daňovú morálku, ktorá mala byť vlastne dušou celého daňového zákona. No, dnes, po nadobudnutých zkúsenostiach nijako nemožno povedať, žeby reforma bola splnila prechovávané nádeje poplatníctva.

Pán minister vo svojom expozé nútený bol sťažovať si, že v tlači veľmi mnoho píše sa o tom, že po reforme dane javia sa vyššie, ako boly pred ňou, a že výsledky, ako ich uverejňuje Najvyšší kontrolný účetný úrad, sú prekvapujúce, nakoľko svedčia, že po bernej reforme, teda po amnestii a po značnom snížení sadzieb, berná morálka sa nezlepšila, skôr však zhoršila. Ale svedčia aj o tom, že finančná správa nevie zachytiť ani daňové základy, kde bolo by to veľmi dôležité. Výčitky tieto znamenajú, že sklamanie z bernej reformy je nečakané.

A kto sklame sa vo vlastnom diele, sklamanie toho je dvojnásobné.

Ponosy na bernú reformu žalujú:

Daňový systém nie je spravodlivý a objektívny; verejné bremená neukladá rovnomerne. Daňový systém nie je jednoduchý a priehľadný, ale tak komplikovaný, že prostý poplatník sa v ňom nevyzná.

Daňový systém pri priamych daniach má ráz povahy proporcionálnej, miesto aby dbal o progresivitu daňového kľúča. Daňový systém neberie do ohľadu daňovú únosnosť poplatníctva. Daňový systém zaťažuje sociálne slabších poplatníkov nepomerne viacej, ako poplatníkov sociálne silnejších; plynie to práve z proporcionálnej povahy daní. Daňový systém nevie zachytiť daňové základy, a to hlavne u kapitálove pevných poplatníkov, ktorí pri dnešnej daňovej praxi unikajú spravodlivému zdaneniu, kým od drobného poplatníctva: maloroľníkov, maloobchodníkov, maloživnostníkov, robotníkov a úradníkov nemilosrdne vymáha sa i posledný halier.

Daňový systém svojou komplikovanosťou, složitosťou a ťažkopádnosťou priamo znemožňuje svedomité priznávanie daní, z čoho potom nastáva množenie práce, vznikajú mrzutosti, nedorozumenia na obidvoch stranách: pri berných správach i poplatníkoch. Rozličných žiadostí, rekurzov je dnes asi práve toľko, ako bolo predtým, ačkoľvek daňová reforma znamenať mala vo finančných úradoch "čistý stôl". Napokon daňový systém budí nedôveru u poplatníctva a vedie k zatajovaniu daňových základov, čím, rozumie sa, klesá a hynie daňová morálka.

Zkrátka rečeno: nový daňový systém, ako sa on utvára, je otvoreným útokom na beztak biednu existenciu malého, materiálne podlomeného poplatníctva, kým na druhej strane povedal by som: priamo do ochrany berie poplatníkov veľkých, kapitálove pevných a silných. Slovom: z historického, sociálneho činu, za aký nový daňový zákon bol deklarovaný, zostal skutočne holý optický klam. Zavedením daňovej reformy nenastal teda nijaký obrat k lepšiemu.

Nešťastný poplatník dnes nachádza sa v takom istom chaose rozličných daňových dekrétov, predpisov a výrokov, ako tomu bolo pred reformou. Daňová otázka zostala znova problémom zamotaným, zauzleným, ba záhadným, že poplatník v probléme tomto ztráca nielen správnu orientáciu, ale i hlavu. Ani pri najlepšej snahe poplatník nie je v stave vyhovieť daňovým predpisom a svoje dane priznať svedomite. Na druhej strane zasa finančné úrady, akby i chcely popierať túto schopnosť poplatníkovu, lebo zpravidla neveria v pravdomluvnosť poplatníka, jeho priznanie neuznávajú, čím vzniká potom dlhá, trapná procedúra čiže preháňanie poplatníka, končiace sa obyčajne exekúciou a licitáciou, ak nie poplatníkovým zúfalstvom, ba neraz i samovraždou. Nemožno veriť, žeby pán minister financií správne informovaný bol o absurdnej tortúre, ktorú dnes poplatníci musia pretrpieť.

Slávna snemovňa! Žiadať čo najvyššiu daňovú morálku je vec bezpodmienečne potrebná, avšak morálka táto nemá byť jednostranná, nemá sa totiž žiadať len od poplatníka, ale aj od vymeriavacích úradov. Ba povedal by som: podkladom daňovej morálky poplatníka má byť daňová morálka finančnej správy. (Tak je!) Lež nový daňový zákon ako by bol na toto zabudol. On apeluje len na morálku poplatníka a nestará sa, aby podobnej morálke podliehaly aj finančné správy. A tu je základná chyba. Pomstí sa ona tak, že tento systém vedie do daňovej imorality. Musí do nej viesť!

Poradným a či kontrolným orgánom vymeriavacich úradov má byť daňová komisia. Bola by to ustanovizeň i blahodarná, keby fungovala, ako fungovať má. Hlavne však keby si bola vedomá svojej zodpovednosti a keby jej návrhy rešpektované boly finančnými správami. To ale sa nerobí. Usnesení daňovej komisie všímajú si vymeriavacie úrady len buďto málo, buďto však celkom nič. Preto i práca tejto komisie stáva sa vôbec iluzórnou. Uvádzam to ako dôkaz na nedostatočnú morálku finančných správ, ale aj aby som poukázal, že daňové komisie sú vlastne len španielskou stenou, za ktorou vymeriavací úrad narába s poplatníkom, ako len chce. Ináč daňová komisia i sama podtína svoj význam a svoju autoritu, lebo nepokračuje podľa príkazu §u 245 zákona č. 76 z r. 1927, podľa ktorého o každom poplatníkovi mala by sa usnášať osobitne, (Tak je!), čiže individuálne, aby mohla si utvoriť úsudok čo najdokonalejší. To sa však nestáva, alebo len vynimočne. Komisia daňové subjekty posudzuje hromadne, paušálne, schematicky, aby na práci čo najviac si uľavila. Pravda, na takéto pokračovanie určité povolenie dáva jej i zákon pri poplatníkoch, ktorých dôchodok je nižší ako 50.000 Kč. Avšak daňové komisie nerobia si mnoho starostí ani pri poplatníkoch, ktorý daňový základ je vyšší ako 50.000 Kč. Rozumie sa, medzi takýmito okolnosťami poplatník ani v daňovej komisii nemôže mať garanciu. Nemôže počítať, že komisia vynesie nad ním úsudok objektívny a spravodlivý. (Tak je!)

Avšak chybou týchto komisií je, že ich členovia nemajú náležitých znalostí ani čo sa týka osobných a vecných pomerov poplatníka, lež často nemajú ani minimálnych vedomostí, ktoré vyžadoval by od nich daňový zákon. A vymeriavací úrad nevezme si toľko námahy, aby členov komisie všestranne poučil o právach a povinnostiach pre poplatníka, plynúcich z daňového zákona, ale i pre členov samej daňovej komisie. (Předsednictví převzal místopředseda Taub.)

Je však čo namietať i proti složeniu daňových komisií. Členmi komisií sú totiž i ľudia, ktorí tam nepatria. Poznal som daňovú komisiu, v ktorej ako člen komisie zasedal i cudzí štátny občan. Slovenská ľudová strana už pred rokmi upozorňovala na nemožné složenie daňových komisií. (Tak je!) Tak na pr. generálny tajomník ľudovej strany ešte roku 1926 v tejto otázke opätovne intervenoval. Náprava bola sice sľúbená, ale neprišla.

Keď som spomenul, že dnešný berný systém má mnoho tajných medzier, ktorými pomocou fiškáľskych methôd rafinovaní veľkí poplatníci unikajú pred spravodlivým odanením, kým drobní poplatníci priznať musia poslednú korunu svojho dôchodku, myslel som tu predovšetkým na naších maloroľníkov, maloobchodníkov a maloživnostníkov, ktorí daňovou reformou najviac trpia. Odhad daňového základu pri hospodárskom podnikaní maloroľníkov mal by sa konať s najbedlivejšou opatrnosťou, keďže daňová individualita u každého roľníka je temer iná. A to výslovne na našom Slovensku, kde koľko roľníkov, toľko aj rozličných gazdov a hospodárov. (Tak je!) Hovorím, na Slovensku, kde niet roľníckych spolkov, svojpomocných hospodárských družstiev, kde miesto racionálne hospodári sa zväčša spôsobom veľmi primitívnym, kde niet spoľahlivých katastrov, kde bonita pôdy vykazuje vysoké diferencie, kde niet meliorácie, ako na to poukázal dnes pán posl. Danihel, kde niet regulácie riek, kde pozemky roľníka netvoria kompaktnú plochu, nie sú zcelené, ale roztrhané, rozdrobené na parcelky po všetkých kútoch chotára, kde chov dobytka nie je intenzívny a preto i dôchodok z hospodárstva je značne menší. (Výkřiky posl. Danihela. - Místopředseda Taub zvoní.)

Pri takýchto hospodárskych pomeroch dôchodok pozemkov brať pod jednotný paušál bolo by rozhodne krivdou pre poplatníka. A jednako robí sa to i bez ohľadu na fakt, že každý, akýkoľvek paušál do istej miery je nespravodlivý. Zkúsenosti oprávňujú tvrdiť, že koľko maloroľníckych daňových príkazov, toľko temer dnes i rekurzov.

Pán minister financií spomenul, že v istom okrese preto podávali poplatníci rekurzy, lebo vraj tlačivá poslané im boly s naložením, aby proti výmeru bez všetkého sa odvolali. Neviem, kde sa to mohlo stať, ale na Slovensku zaiste nie, lebo tam niet temer výmeru, proti ktorému nebolo by sa treba poplatníkovi, menovite malému, odvolať. (Tak je!)

Popri iných mnohých svojích starostiach poplatník-roľník musí dnes kľučkovať po berných správach, vyčkávať a postávať tam i hodiny, ak chce aspoň len pokúsiť dovolať sa svojej pravdy. Toto dráždi, roztrpčuje poplatníka i mimovoľne podkopáva daňovú morálku.

O tom, ako maloroľníkovi počítajú sa do daňového základu ešte i vajíčka od sliepok, kuriatka a húsatká, každé steblo obilia, každý jeden zemiak alebo hlava kapusty, nehodlám ani hovoriť. Dosť na tom, že berný systém berie roľníkovi dane priamo od úst. (Tak je!) Takýto daňový systém naší slovenskí roľníci veru nečakali, ani takto bernú reformu si nepredstavovali. Systém tento pre malého poplatníka-roľníka znamená kalváriu, a nie div, že v poplatníkovi rastie nedôvera voči finančným správam, v ktorých vidí svojho najväčšieho škodcu.

Maloroľníci popri hospodárení zaoberajú sa i povozníctvom, čiže furmankou. Aby kone nestáli v stajni, gazda využije ich ako najlepšie vie. Avšak je to práve dosť, aby finančné úrady na gazdu sa vrhly a zaťažily ho daňou z obratu. (Výkřiky posl. Danihela.) Pravda, vymeriavacie úrady obyčajne nie sú spokojné s priznaním dane a gazda dostane už t. zv. dekrét, v ktorom sa vyzýva, aby podal svoje vyjadrenie, dokumentami riadne doložené, alebo aby priznanie doplnil. Potom nasledujú v dekréte vyhrážky, že gazdovi vymeria sa i pokuta od 50 až do 100.000 Kč, akby čo i len pokúsil sa daň správne nepriznať. A všetko toto odôvodňuje sa doslovne takto:

"Priznaný vami obrat nezodpovedá úplatám za vykonané práce a učinené dodávky, nie je primeraný ani celkovej réžii, ktorú nutné je pri povozníctve predpokladať.

Vyzývame vás, aby ste v stanovenej lehote

1. Predostreli nám podrobnú špecifikáciu všetkých vami vykonaných dodávok či iných prác povozníckych s označením mien tých, ktorým ste povozničil, s označením druhu práce alebo dodávky a celkovej obdržanej úplaty.

2. Podobne označte prípadne aj mená tých firiem alebo podnikateľov, ktorí vám povoznícke práce zadali. V prípade menších príležitostných povozníckych prác i presnú špecifikáciu týchto, komu, za aký plat, za aký čas a akého druhu povozníctvo bolo prevedené.

3. Takže vykážte celkovú vašu réžiu. K výkazu pripojte potvrdenie živnostenského alebo obecného úradu o tom, koľko v predmetnom roku zamestnával ste pomocných síl, akého druhu, s akým platom.

4. Rozveďte podrobne údaje, spojené s vydržiavaním poťahu, koní, opráv vozov (vydaje kolárovi a kováčovi).

5. Preukážte, či len povozníctvom sa zaoberáte a z príjmu tohoto žijete alebo máte aj iný zdroj príjmov a aký?

6. Ak zaoberáte sa i poľnohospodárstvom, udajte presný celkový výmer pozemkov s označením, koľko dní v roku potrebujete pre obrábanie týchto?

7. Udajte, koľko máte koní, koľko rátate si priemerne za 1 deň povozníctva a koľko dní v roku priemerne povozničíte?

Všetky vaše údaje preukážte vieryhodnými doklady. Na údaje nepreukázané nevezme sa zreteľ."

Odcitoval som tieto dôvody dekretu schválne, aby poukázal som na nemožnosť pokračovania finančných správ v oči poplatníkovi. Gazda, ktorý povozničí, podľa dekrétu má viesť osobitné účtovníctvo. Má predložiť podrobnú špecifikáciu, má udať mená tých, ktorým furmanil, m udať i, koľko hodín denne furmanil, má vykázať, ako furmanil. Má ďalej udať svoju réžiu, musí odvolať sa na živnostenský alebo obecný úrad, aby mu verili, musí mať ešte potvrdenie od kolára a kováča, koľko kolies zlomilo sa mu na voze a koľko klincov zabili koňovi do podkovy! Ďalej má vypočítať a udať, koľko dní v roku povozničil a koľko hospodáril - a tieto všetky údaje potvrdené majú byť vieryhodnými doklady, ináč finančná správa hodí všetko do koša.

No, bol by som však veľmi zvedavý, kto na pr. vystaví gazdovi hodnoverné svedectvo o tom, koľko dní pracoval do roka na poli. Alebo koľko kilometrov urobil do roka vozmo. Toto je ten daňový byrokratizmus, ktorý zabíja bernú reformu a robí ju nemožnou. Žiadať, aby gazda chodil stále s notesom a ceruzou v ruke alebo s osobitným svojím účtovníkom na voze, je, odpustíte, obyčajná hlúposť. (Souhlas.)

Daňové predpisy, hlavne však paušál dôchodkovej dane u maloroľníka na Slovensku, mal by byť aspoň o 40 až 50% nižší, ako je v zemiach historických. (Tak je!) Je neodpustiteľnou chybou, že finančné správy nevšímajú si protestov hospodárskych korporácií proti výške paušálu, ba priamo ignorujú návrhy týchto korporacií, ako sa to stalo na pr. i na porade Zemedelskej rady v Bratislave dňa 13. februára t. r., kde reprezentanti maloroľníkov darmo ohradzovali sa proti daňovému paušálu. Po búrlivých scénach porada rozbila sa na odpore tam prítomných úradníkov gen. finančného riaditeľstva, ktorí miesto aby sa boli hľadeli dohodnúť na rozumnom kompromise ohľadom výšky paušálu - demonštratívne opustili poradu. (Výkřiky ľudových poslanců slovenských.) Takýto postup je bagatelizovaním oprávnených požiadavkov malého poplatníctva!

Ale stalo sa aj čosi iného. (Čujme!) Po tejto nepodarenej porade deputácia zo záujmových skupín vybrala sa do Prahy k p. ministrovi financií, aby naklonila ho k spravodlivému určeniu daňových smerníc. Deputácia v Prahe 3 dni prosila, aby bola vyslyšaná, Ale p. minister jednako ju len neprijal, lež členov komisie odkázal na p. sekčného šéfa dr Vlasáka. Ja uznám, že p. minister financií je nadmieru zamestnaný, má mnoho starostí so svojím rezortom, ale jednako mal by sa odtrhnúť od svojej roboty a podľa príkladu svojích kolegov mal by sa vybrať na inšpekčnú cestu po Slovensku. Mal by tu navštíviť centrálné úrady, osobne presvedčiť sa o ich práci, ale mal by prejsť i Slovenskom, aby videl, ako po tých naších biednych, zapadlých dolinách slovenský roľník ani nežije, ale živorí. (Souhlas.) Som veľmi rád, že je p. minister financií práve prítomný a tieto slová môže počuť.

Pri tom však dovolil by som si i malú otázku na p. ministra. Opytujem sa: kedy zrušená bude daň od porážky, ako daň ničím neodôvodnená a nadmieru protivná. Bolo by na čase daň túto smazať.

Čo sa týka maloobchodníkov a maloživnostníkov, títo zas najviac sťažujú si na nespravodlivé vyrubovanie dane z obratu, keďže tento druh dane z väčšej čiastky zaplatiť musia zo svojho skromného zárobku, nakoľko daň z obratu v každom prípade nemožno preniesť na konzumentov. Túžbou a žiadosťou maloobchodníkov a maloživnostníkov je, aby daň z obratu sa paušalizovala, totiž, aby každý tovar len raz podrobený bol tejto dani, a to priamo u dorábateľa, čiže u prvovýroby. Výška paušálu nech je v tomto prípade ustálená, tak že ona zodpovie toľkonásobnej dani z obratu, koľkokrát odaňuje sa tovar na sklade. Daň prepychová nech tiež podobným spôsobom sa vyrubuje. Ďalej nech od obratovej dane oslobodená je i práca maloživnostníkov. Dnešný spôsob vymáhania dane obratovej je v pravom slova smysle neudržiteľný, lebo siaha priamo na koreň existencie malých obchodníkov a živnostníkov. Okresné živnostenské společenstvá ešte vlani podaly žiadosť na ministerstvo financií, aby daň obratová sa paušalizovala, avšak slávné ministerstvo na žiadosť podnes ani neodpovedelo.

Aký zmätok vyvoláva daň z obratu na príklad u maloobchodníka, stačí mi poukázať, že temer každý druh tovaru podlieha inému a inému procentu dane obratovej. Tak na pr. od strukovín a hospodárskych plodín vôbec platí sa jedno procento, od syrového a papierového tovaru 2%, od cukru zasa neplatí sa nič, lebo obratovej dane je prostý. Okrem toho, keď na pr. obchodník dodá tovar štátnym úradom, školám, ústavom, obecným ú radom atď., obratovú daň nesmie počítať, ačkoľvek v páde, že dostane revíziu, pán revízor túto okolnosť nevezme do ohľadu, dá si predložiť všetky účty bez rozdielu, k nákupnej cene pripočíta 25% zisku a má hotovú tržbu, ktorá mu je potom smerodajná. Neberie sa tu zreteľ, či ten alebo onen tovar je už skutočne predaný a či pri ňom bolo zisku vôbec.

Finančné správy, aby som sa tak vyslovil, poľujú hlavne na obratovú daň, lebo táto daň slúži za podklad pri vyrubovaní dane zárobkovej a dôchodkovej. Pravda, každodennou sťažnosťou je i u malých obchodníkov a remeselníkov, že finančné správy neuznávajú ich daňové priznania, ale rozličným zákonným i nezákonným, neraz i podlúdnym spôsobom sbierajú dáta proti poplatníkovi, ktorého potom podľa takto zaopatrených t. zv. "znaleckých dobrozdaní", neraz i podvrhnutých, nútia, aby dokazoval nesprávnosť vysokého výmeru finančnej správy.

Ľutujem, že pre vymeranosť rečníckej lehoty nemôžem uviesť konkrétné prípady. Takéto pokračovanie môže byť všetkým iným, môže byť pestovaním udavačstva, špiclovstva, denunciantstva, len nemôže byť objektívnym pokračovaním a výchovou k daňovej morálke.

Náprava v tomto ohľade musí prijsť, ak pán minister financií snáď nechce pričiniť sa a mať podiel na vyhubení drobných existencií maloobchodníckych a maloremeselníckych. Ako na Slovensku sa hovorí a píše o daňovom sadizme, to nie sú bájky. (Výkřiky posl. Danihela.)

Naproti tomu, ako že zachádza finančná správa s poplatníkmi kapitálove silnými? Až neuveriteľne gavaliersky a tolerantne. Kým dnešný daňový systém malého poplatníka preháňa a sekíruje, prenasleduje, exekvuje, licituje, slovom ničí do gruntu, veľký poplatník daňovému zákonu a finančnej správe šikovne prechádza cez rozum. Hovorí sa, že každoročne najmenej 2 miliardy dôchodku uniká pred zdanením. Myslíme však, že je toho viac a že sú to zväčša poplatníci kapitálove najsilnejší, ktorých nezachytený dôchodok do týchto miliárd má sa počítať. Veľkým poplatníkom z dôvodov vraj existenčných a iných odpíše sa najviac nedoplatkov. Istý pán poslanec v rozpočtovom výbore poukázal, že veľkým poplatníkom r. 1926 odpísalo sa na daniach 477,589.000 Kč, r. 1927 943 mil. Kč, r. 1928 806 mil. Kč, spolu 2.226,589.000 Kč, kým malí poplatníci, robotníci, roľníci, obchodníci, remeselníci, úradníci zaplatiť musia i posledný halier predpísanej dane. Pán minister dr Engliš sám uviedol, že r. 1928 zo 729 mil. Kč predpísanej dôchodkovej dane gážisti zaplatili 359 mil. Kč, čiže polovicu.