Z tohoto príkladu plynie, že pán minister vnútra musí sa hneď postarať o zaradenie príslušného počtu odborného personálu do zemského úradu, aby tieto abnormálné pomery boly zažehnané.
U okresných úradov je veľkou závadou, že v pomere k tomu obrovsky vzrastlému okruhu agdendy, ktorý na ne zákonom o správnej reforme bol prenesený, nie sú opatrené dostatočným sborom dobre vyškolených úradníkov. Vybavovania sa opozďujú, široké obecenstvo nezískava vybavenie odborné a tedy nútené je svoje právo hľadať stále v ceste apelácií a musí čakať dlhé mesiace a roky, kým o veci sa rozhodne. Jestliže však niektorý referent ochorie, vtedy prácou preťažený personál nie je v stave jeho agendu zastúpiť. Máme 77 okresných úradov s počtom 187 úradníkov. V 13 okresných úradoch je len po jednom úradníkovi. Práca týchto úradníkov zaťažená je i tým, že neúradujú iba podľa zákonov československých, ale z valnej časti tiež podľa starých uhorských a rakúskych zákonov. V tomto ohľade pomery v Čechách a na Morave sú o veľa výhodnejšie. V Čechách je 103 okresných úradov s 362 úradníkmi, na Morave 45 okresov so 173 úradníkmi. Pomerne tedy v Čechách a na Morave na každý okresný úrad pripadá asi dvakrát toľko úradníkov ako na Slovensku.
Okresné úrady nezachovávajú ustanovenia jazykového zákona ohľadom menšín. Maďarské podania nikde nevybavujú sa v jazyku maďarskom. Väčšina prednostov okresných úradov poukazuje na nedostatok príslušného personálu a tým omlúva svoje jednanie. Podľa toho okresné úrady nemôžu zostať naďalej v tomto stave. Treba postarať sa o náležitý počet vyškolených síl, vyžaduje si toho záujem obecenstva.
Najväčšie galiby ukazujú sa však u najmenších jednotiek administratívy, t. j. u obcí. Dnešná forma obecnej administratívy, ktorá spočíva na stystéme politických strán, sa neosvedčila a nemôže byť dlho udržovaná. Obecnú administratívu bude treba čo najskôr odpolitizovať.
Názor, ktorý zakladá sa na najkrajnejšom a najvoľnejšom aplikovaní myšlienky demokratickej autonomie, na poli obecnej administratívy vyžaduje si revízie. Chod obecnej administratívy naprosto sa rozvláčni, zmelkne, stane sa ťažkopádnym a drkotavým. Podľa dnešného systému tá najnepatrnejšia vec finančnej povahy, kým bude definitívne vybavená, musí prejsť týmito orgány: 1. Odbornými komisiami, 2. finančnou komisiou, 3. obecnou radou, 4. obecným zastupiteľským sborom, 5. okresnou finančnou komisiou, 6. okresným výborom a 7. okresným zastupiteľským sborom, tedy definitívné vybavenie musí sa prebíjať siedmimi fóry.
A všetky tieto orgány sostavené sú takmer v rovnakom pomere zo zástupcov tých istých politických strán, tak že zástupci títo k odbornému vybaveniu veci takmer nič nového nemôžu pridať a plnia iba zástoj kontroly v oči laickemu ľudu a zväčša zaujímajú stanovisko podľa tej istej obdržanej maršrúty. Tážem sa, prečo takáto malá vec preputovať musí toľkými laickými orgány? I tak, jestliže si prajeme, aby vec bola odborne posúdená, treba obrátiť sa na najvyšší správny súd. Z laických sborov stačily by dva. Jestli snáď niekto použil by tiež odvolania, vec do obce vrátená by bola až po rokoch.
Obce už bez toho majú len hospodársky obor pôsobnosti, je tedy úplne zbytočným samosprávné orgány utvárať podľa politického složenia, lebo z týchto orgánov na škodu veci verejnej vystanú potom tí najvzdelanejší, najlepší a veci najznalejší naší spoluobčania len preto, lebo nepatria do sväzku žiadnej politickej strany.
Vo správe obcí najväčší zmätok spôsobil však zákon čís. 77/1927, ktorým usporiadúva sa hospodárenie samosprávnych sborov. Zákon tento maximoval daňovú prirážku obcí vo 200%. Každá obec, tedy, ktorá nie je v stave zaokrývať svoje potreby z tejto 200% daňovej prirážky, nutne musí sa obrátiť k tak zv. sanačnému fondu ktorý potom stane sa úplným pánom rozpočtu takejto obce, vyškrtá z neho, čo sa mu zaľúbi a vloží do neho, čo chce. A takáto obec ztráca totiž naprosto svoju samosprávnu povahu a dostane sa ako by pod poručenstvo. R. 1929 1500 obcí muselo sa obrátiť na sanačný fond o podporu v úhrnnej výške 38,000.000 Kč. Ovšem, že len ročná dotácia sanačného fondu činí ročne úhrnom 17,000.000 Kč, tak že hradiť môže len 45% schodkov vzišlých v obecných rozpočtoch. Dostavil sa tedy bankrot zákona a potreba jeho zmeny. Za takýchto okolností sú tu len dve eventuality. Buďto 200%ná hranica obecnej prirážky bude zvýšená alebo zvýšená bude dotácia sanačného fondu, alebo po prípade obidvoje. Novelizácia zákona je tedy súrne nutná, lebo obce vo vývoji budú zastavené, ba čo skoro nastanú zmätky i v riadnom chode hospodárenia. Lebo i pánu ministrovi financií jedno je jasné, a to je, že dnešný zákon nezabezpečuje chod kľudného hospodárenia v obciach, lebo dôchodky, podľa tohoto zákona zaistené, nestačia k plneniu obecných úkolov.
Mimo toho pán minister vnútra musí sa postarať tiež o to, aby na Slovensku čo najskôr sriadený bol ústav pre choromyseľných, lebo podľa štatistiky bolo by treba postarať sa o umiestenie 160 choromyseľných, pre ktorých však nieto miesta.
Napokon nemôžem ponechať bezo slova ani otázku štátneho občianstva. Pán minister vnútra vo svojej zpráve o svojom rezorte uvádza, že veci štátno-občianske vybavujú sa teraz už liberálnejšie a rýchlejšie, ďalej, že všetci tí, čo sa tuná narodili, získajú štátneho občianstva. Naproti tomu veľmi snado možno konštatovať, že tomu, žiaľbohu, nie je tak a že na fronte štátneho občianstva trvajú neutešené pomery bezo zmeny ďalej.
Ešte i teraz odmietaní sú takí žiadatelia, čo tu od 30 rokov bydlia, čo sa tu narodili, čo v každom ohľade vyhovujú predpisom Dérerovho zákona, avšak vraj stávkovali atď. Správa konečne podáva i štatistiku, ktorú už od dlhých rokov urgujeme. Podľa nej podľa lex Dérer do konca r. 1929 podalo žiadosti 7517 žiadateľov, z ktorých prospešne vybavené bolo 4186, kdežto 1167 na svoje túžby zomrelo a tým žiadosť stala sa bezpredmetnou. Or r. 1923 však počet všetkých neprospešne vybavených žiadostí činí 20.000. I keby som uznal správnosť týchto udajov, zpráva mňa neuspokojuje, lebo z nej vysvitá, že 25.000 maďarských rodín ešte vždy vlečie svoj kríž beženca, a treba sa obávať, že pri dnešnej praxi veľká časť tohoto počtu zomrie na svoje túžby, práve tak, ako stalo sa to s tými 1167 jednotlivcami podľa Dérerovho zákona. Neuspokojuje ma ďalej zpráva ani preto, lebo rezolúcia vynesená pri parlamentnom pojednávaní Dérerovho zákona ukladá ministrovi vnútra, aby snemovni predložil nový, moderný návrh zákona o štátnom občianstve, čo však dosiaľ prez to všetko ešte sa nestalo.
Rozpočet neprijímam. (Potlesk.)