Vybavovanie rekurzov veľmi pomohlo by pozdvihnutiu daňovej morálky, lebo ten poplatník nezakladal by si na nevybavenú ešte apeláciu, čím ušetril by si prekvapenie a tiež i značné trovy s exekúciou spojené. Koľko trpkostí budí sa v tomto ohľade, vieme dobre všetci. Len jeden krikľavý prípad. V jednej obci vyrubená bola dávka z majetku. Než ju začali platiť, celá obec do posledného domu shorela. Kto mal platiť dávku z prírastku na majetku, veď ztratili celý majetok? Podali si žiadosť, aby im daň bola odpísaná. Na svoje žiadosti nedostali odpoveď, ale od razu dostali upomienku. Ten týždeň mal som 3 upomienky v ruke z r. 1926, 1927 a 1929. R. 1926 vyrubená bola daň najmenšia, r. 1927 väčšia a r. 1929 ešte väčšia. Ako môžu takéto výzvy z berných správ vychádzajúce do rúk toho jednoduchého poplatníka zdvihnúť bernú morálku?

Predložený rozpočet po stránke materiálnej ani preto nemôžeme schváliť, lebo vidíme v ňom hrozné nedostatky ohľadom Slovenska. Počas debaty v rozpočtovom výbore zástupcami našej strany prednesené boly rozličné nároky, aby rozpočtové výdajové a menovite investičné položky na Slovensko sa zvýšily. Ani teraz nemôžeme nespomenúť nutnosť tohoto nielen k vôli rekriminácii, ale k vôli spravodlivej náprave rozpočtovej. Ráčte si prečítať stať dôvodovej zprávy o ministerstve ver. prác, "Stavby vodohospodářské", ráčte spočítať, čo všetko projektuje sa v zemiach historických a čo sľubuje sa Slovensku, a uznať musíte, že na Slovensko sa tu zabúda. Preto i vo všeobecnosti musíme pripomínať nevyhnutné nápravy, na ktorých Slovensko má životný záujem.

Otvorenou ranou národohospodárstva Slovenska je úžasný zjav vysťahovalectva zo Slovenska. Nie raz bolo tu už pripomínané, že vyše polovice počtu vysťahovalcov z republiky radí sa zo Slovenska. Slovensko teda najväčšmi trpí nezamestnanosťou a hospodárskou biedou. Povinnosťou štátu je tu zasiahnuť a vysťahovalectvo mierniť. Čo podniká však štát za týmto účelom? Bohužial, z predloženého rozpočtu málo čo sa dozvieme.

Ako vďačnú úlohu mohol by plniť štát na pr. podporovaním hodvábnictva. Keď čítame, že na pr. obyvateľstvo Itálie r. 1929 vypracovalo za 1 1/2 miliardy hodvábu a že obnos tento získalo vlastne len ako vedľajším zamestnaním, zväčša len ženy, starci a deti za 1 mesiac, bez toho, že by pri tom boli zanedbali iné svoje poľnohospodárske a domáce práce. Keď čítame, že obyvateľstvo Maďarska, Juhoslávie, Bulharska a Turecka tiež zarába si každoročne stamilionové obnosy pestovaním hodvabnika. Keď dozvedáme sa, že hodvábnictvo kedysi i na Slovensku mnohosľubne začalo sa ujímať, tak že odborníci sľubovali si, že ono poskytne desiatkam tisícov chudobných rodín celoročný slušný zárobok. Keď dozvedáme sa, že v historických zemiach nachádza sa 52 tkalcovieň hodvábnych látok, ktoré zamestnávajú asi 20 tisíc robotníkov a ktoré z cudziny dovážajú ročne 800 až 900 tisíc kg surového hodvábu v cene asi 360 až 400 mil. Kč, ačkoľvek mimo toho dovezie sa k nám ešte za ďalších 360 mil. Kč hotového hodvábneho tovaru a že v cudzine pracovať musí pres 100 tisíc rodín, aby našu industriu zásobilo potrebnou surovinou, vtedy keď tisíce naších malých roľníkov a bezzemkov musí ísť do cudziny, kde pracujú za mizernú mzdu a pre cudzí prospech, zostaneme stáť pýtajúc sa, čo je to, že o toto odvetvie hospodárskeho života štátna správa sa nezaujíma. V odbore obuvníckom a čižmárskom už ani nie o krízi, ale o úplnom zaniknutí musíme hovoriť, priemysel drevársky, bednársky, voskársky, hrnčiarsky a banícky tiež na ten istý osud čaká, či nemohla by štátna správa podchytením hodvábnictva tak, ako to opätovne predložené memorandum Hodvábnického Spolku pre Slovensko a "Silk" družstva pre priemysel hodvábnický vyličuje, dať naším nezamestnaným práce a tak i naších vysťahovalcov doma zadržať? Očakávame i v tomto ohľade viac uznania a priklonenia sa k slovenským potrebám, než učiniť sa môže v rámci pol. 5, § 3, tit. 4 ministerstva zemedelstva, kde na spoločnú podporu rybárstva, drôbežníctva, králikárstva, včelárstva a hodvábnictva preliminuje sa 644.548 Kč, preto podávame i formálny návrh, aby v tomto rozpočtovom roku položka táto výlučne len v prospech hodvábnictva použitá bola a do budúceho rozpočtu nech ministerstvo zemedelstva zaradí položku vo výške spomenutým už memorandom označenej.

Sú ešte otázky viac-menej síce administratívnej povahy, nakoľko ale ich neblahý reflex tak krikľave sa javí v samom rozpočte, musím ich uviesť tiež za dôvod, prečo predložený rozpočet schváliť nemôžeme. Je to v prvom rade otázka vodovodov a kanalizácií na Slovensku. Na výstavách a iných veľtržných podnikoch občas vystavujú sa širokému obecenstvu grafické tabulky, predstavujúce postup vodovodných a kanalizačných prác v republike. Hodno je tabuliek týchto si všimnúť, lebo z nich jedným pohľadom poučí sa človek, že ako hustá je sieť týchto prác už prevedených v zemiach historických, ale človek až užasne, keď pohľad padne mu na Slovensko, ktorého tabulka kde-tu naznačuje jeden bod, ktorý hlása, že tam alebo inde niečo sa projektuje. Rozdiel tento mohol by ktokoľvek nazvať niečim iným, ja ale hovorím, že to je rovno útok proti štátu samému, keď trpí sa tento krikľavý rozdiel medzi Slovenskom a historickými zemiami. Preto na tomto poli musí sa stať náprava, a to náprava rýchla. Aby ale náprava tá stať sa mohla, potrebné je zvýšiť počet technického personálu patričného oddelenia krajinského úradu v Bratislave, aby prípravné práce podnikov týchto rychlejšie prevádzať sa mohly. (Posl. inž. Záhorský: Musíte lépe platit ty techniky!) Vy ste vládna väčšina, my to navrhujeme a vy to platíte. Od niekoľko rokov javí sa totiž po slovenských obciach a mestách potešiteľný záujem o vodovody a kanalizáciu. Dohoniť sa chce, čo zameškalo sa v minulosti, čo z toho ale, keď dotyčná obec 4, 5, ba i viac rokov musí čakať, kým dostane plány, a niekoľko ďalších rokov, kým obdrží stavebnú koncesiu.

Popri nedostatku technického personálu veľkou príčinou, že Slovensko v podnikoch vodovodných a kanalizačných sa zanedbávalo, bola a je roztrieštenosť pôsobnosti v týchto otázkach na niekoľko rezortov, čo len znemožňovalo rýchlejšiu agendu. Už za predošlej vlády vypracovaný bol vládny návrh zákona o štátnom vodohospodárskom fonde. Od návrhu tohoto očakáva Slovensko odčinenie krivdy, doteraz na ňom páchanej, menovite že prestane už posunovanie slovenských obcí do kompetencie ministerstva ver. prác, ktoré na tento účel rozpočtovej dotácie nemalo, kdežto obce a mestá české zaradené boly do kompetencie ministerstva zemedelstva a zdravotníctva, ktoré obe k tomuto cieľu rozpočtove boly dotované. Očakávame, že týmto zákonom zrušený bude soznam obcí, ktorý dohodou medzi býv. referátom min. ver. prác a býv. zemedelsko-technickým referátom, schválenou vo shode s ministerstvom ver. prác a ministerstvom zemedelstva zo dňa 9. júna 1925, č. 42.156/925, bol ustálený, podľa ktorého do kompetencie ministerstva ver. prác - rozpočtove nedotovaného - patrí týchto 41 miest a obcí: Bratislava, Komárno, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Nitra, Nové Zámky, Handlová, Zlaté Moravce, Turč. Sv. Martin, Trenčianské Teplice, Vrútky, Žilina, Zvolen, Banská Bystrica, B. Štiavnica, Kremnica, Levice, Lučenec, Podbrezová, Rim. Sobota, Lipt. Sv. Mikuláš, Dobšiná, Kežmarok, Levoča, Lubochňa, St. Ľubovňa, Poprad, Ružomberok, Spišská Nová Ves, Spišská Belá, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Rožňava, Košice, Bardejov, Gelnica, Prešov, Lubiná, Krompachy a Michalovce, ako vraj mestá s väčšinou obyvateľstva zamestnania priemyselného, ostatné tu neuvedené obce patria ale do kompetencie min. zemedelstva. Že toto roztrieštenie pôsobnosti zaprčiňuje administratívné závady, je samozrejmé, ale zapríčiňuje ono i finančné ukrátenie slovenských obcí v porovnaní s obcami zemí historických, lebo obce podľa tohoto soznamu zavedené do kompetencie ministerstva ver. prác ztrácajú nárok na subvenciu z ministerstva zemedelstva a majú nárok len na subvenciu z ministerstva zdravotníctva, ktoré však pre obmedzené rozpočtové dotovanie nevedelo túto subvenciu do väčšej výšky vyhnať. (Posl. inž. Záhorský: Špatná organisace!) Veď práve tým novým zákonom čakáme nápravu.

Kdežto v Čechách z prostriedkov ministerstva zemedelstva podporované sú obce, o ktorých nezemedelskom charaktere nemôže byť pochybnosti, len následkom toho, že ministerstvo ver. prác tieto obce nemá vo svojej kompetencii. Sú to na pr. mestá Rokycany, Čáslav, Kúpele Poděbrady, Teplice-Šanov, a v rámci skupinových obvodov mestá tak eminentne priemyselné ako sú Náchod, Hronov atď. Nespravodlivý soznam ten musí byť zrušený a slovenským obciam a mestám v budúcnosti zvýšenou subvenciou nahradené má byť to, o čo v minulosti následkom tejto nesrovnalosti boly ukrátené.

Podobná situácia je i ohľadom melioráci. Naša strana nemôže sa uspokojiť s tempom týchto prác na Slovensku a preto tak po stránke osobnej ako i finančnej dotácie žiadame nápravu, tým väčšmi, že tieto investície nie sú vyhodeným peniazom, ba opačne, každý obnos do meliorácií investovaný je najvýnosnejším kapitálom. Na pr. podľa výkazov naších odborníkov roku 1927 melioračných prác prevedené bolo na rozlohe 23.600 ha, čo za predpokladu, že tieto pozemky pred melioráciou neboly obrábané, pri ďalšom riadnom obhospodarovaní znamená nasledujúci ročný prírastok žatvy: u obilnín 70.000 q zrna, 122.000 q slamy, u zemiakov 130.000 q, u repy 120.000 q, u krmovín 40.000 q, v úhrnnej cene 29 mil., čo v kapitalizovanej hodnote znamená 580 mil. Kč. Toho vám tu v historických zemiach dokazovať nemusíme, veď vy ste si toho dobre vedomí, a preto štátom subvencované melioračné práce takmer výlučne len tu sa prevádzaly, ale k týmto prácam hlási sa i Slovensko, ktoré doteraz pri týchto podnikoch veľmi skromne obišlo a preto i na tomto poli finančne citlive bolo poškodené. Že je tomu tak, vysvitá z týchto dát, ktoré uvádza pán odborový prednosta ministerstva zemedelstva dr inž. Horák vo svojom článku o desaťročnej činnosti ministerstva zemedelstva. Podľa tohoto do konca r. 1927 v našom štáte plošných meliorácií prevedené bolo na ploche 97.242 ha a s nákladom 347,346.598 Kč v nasledujúcom pomere: Čechy na 36.324 ha s nákladom 159,607.407 Kč, Morava na 37.779 ha s nákladom 157,518.819 Kč, Sliezsko na 3.160 ha s nákladom 13,370.474 Kč, Slovensko na 9.323 ha s nákladom 15,092.459 Kč, Podkarpatská Rus na 650 ha s nákladom 1,757.448 Kč.

V obore melioračných vodných tokov, hradení bystrín provedené bolo: pre Čechy 170 podnikov, chránených ha 6903 s nákladom 59,911.959, pre Moravu 138 podnikov, chránených ha 24.387 s nákladom 134,587.402, pre Sliezsko 50 podnikov, chránených ha 559 s nákladom 12,023.855, pre Slovensko 60 podnikov, chránených ha 3525 s nákladom 8,031.308, pre Podkarpatskú Rus 8 podnikov, chránených ha 123 s nákladom 623.310 Kč.

A podobný pomer javí sa aj v ostatných prácach tak, že z vyplatených podpôr ušlo sa nám len 20 mil. Kč, kdežto Čechy dostaly 93 mil., Morava 128 - to je moravská autonomia, tá má vždycky výhody - Sliezsko 16 mil. Že v budúcnosti na Slovensku zvýšenou melioráciou nahradiť sa má, čo v minulosti sa zameškalo, držíme za samozrejmé nielen cieľom stanovenia rovnováhy medzi Slovenskom a historickými zemami, lež i preto, že melioračnými prácami práve na Slovensku možno získať ešte úrodnej pôdy, tak prepotrebnej k zabezpečeniu, poťažne k zvýšeniu sebestačnosti republiky v obilí. Inde už, myslím, nedostaneme tej novej úrodnej pôdy, na Slovensku môžeme ju ešte získať.

Veľkodušnejší rys vo výdatnejšom financovaní melioračných prác a spolu i regulačných potokov a riek, stavieb ciest a hradských, ako i stavieb železničných pôsobil by veľmi dobre i v ohľade sociálne-politickom. Presný počet nezamestnaných následkom neorganizovanosti nomožno presne ustáliť, treba si však pozrieť na naše väčšie-menšie mestá a obce, a až človeka zarazí veľký počet ľudí bez práce stojacích; ešte i r. 1929 trvale vysťahovalo sa z našej republiky 25.479 osôb, z ktorých ohromná väčšina rekrutuje sa zo Slovenska, sezónnych robotníkov zvlášte do Nemecka o Rakúska odišlo 18.327, tiež takmer výlučne zo Slovenska týmto ľuďom treba dať doma prácu. Koľko peňazí vyhodí sa na snahy vymaniť slovenský ľud zo stredovekej tmy povery - de strigis, quae non sunt - ale ten ľud necháva sa, aby bezmocný stál proti pohromám povodne nielen so svojím majetkom, ale mnoho ráz i so svojím životom. Hoďme tie peniaze sem, aby ten človek necítil svojej slabosti a nemohúcnosti proti živelným pohromám, ktoré každoročne ho ohrožujú. Koľko škody narobí každoročne dravý tok Váhu, koľko hospodárskej hodnoty zničí ešte i sebamenší potok celému okoliu, koľko utratí štát na daniach, na vyplatených podporách - pustiť sa do týchto vodohospodárskych podnikov s väčším elánom a blahodarné účinky budú sa javiť na celej čiare.

Pojednávanie rozpočtu padá už na predvečer oslavy loročného jubilea našej ústavnej listiny. Tak z osvedčení vtedy priamo do sostavenia ústavy zasahujúcich činiteľov ako i neskorších najpovolanejších činiteľov bolo a je jasné, že ako každé ľudské dielo, tak i naša ústavná listina po uplynutí 10ročného obdobia podlieha istej nutnej oprave. Návrhy na zmenu volebného poriadku z rozličných strán pochádzajúce sú len najnovším dokladom tohoto presvedčenia, že oprava je nutná. Preto naša slovenská ľudová strana, v mene ktorej vtedy hovoril tiež pán dr Markovič, keď v mene slovenského klubu prehlašoval, že nateraz ústavnú listinu prijíma, obživuje v pamäti všetkých tehdajšie slávnostné historické chvíle. Obnovujeme slová odoznelé v 125. schôdzi N. S. dňa 27. februára 1920 a stotožňujeme sa s nimi: "Vyhlašujeme za zlomyseľnú lož každé tvrdenie, ktoré chcelo by za hranicami budiť dojem, ako by na Slovensku boly snahy smerujúce proti čsl. štátnej jednote. Vyhlašujeme, že slovenské politické strany alebo skupiny nepoverily nikoho, aby ich menom pracoval v zahraničí za oddelenie od Československej republiky a za pripojenie k inému štátu. Osvedčujeme sa, že niet na Slovensku Slováka, ktorý žiadal by pripojenie Slovenska k Maďarsku a ktorý protestoval by proti štátnej jednote Čechov a Slovákov." Pripomíname tiež slová dr Markoviča: Vážené Národné shromaždenie zná Pittsburgskú dohodu, jeden z aktov, ktorými prejavená bola vôľa zástupcov zahraničných Čechov a Slovákov pri budovaní čsl. samostatnosti. Takých aktov je viac, boly v Amerike i v Rusku. Pittsburgská dohoda vyniká tým, že akosi podrobnejšie precízuje stanovisko amerických Slovákov v otázke upravenia pomeru Slovenska k ostatným čiastkam Československej republiky. K tejto dohode klub slovenských poslancov vo svojom vzkaze americkým Slovákom, ktorý poslal po svojích delegátoch, v prítomnosti prslušníkov všetkých strán jednomyseľne zaujal takéto stanovisko: "Pittsburgská dohoda vznikla v dobe, keď ešte bola nádej, že Sväz národov, ktorý zabezpečovať by mal svetový mier, sa uskutoční. Táto nádej však dosiaľ sa neuskutočnila. Československá republika obkľúčená je i takými štáty, ktoré sú nám ešte i dnes nepriateľské. . . . Klub slovenských poslancov v týchto inštitúciach vidí všetky garancie záujmov slovenského národa, ktoré mali pred očima naši americkí bratia vtedy, keď utvorili pittsburgskú, pre nás tak vzácnu dohodu." (Posl. Hlinka: Ale dneska čo sa hovorí?)

Vyhlašujeme a konštatujeme, že táto tak vzácna dohoda po desiatich rokoch našej samostatnosti, keď už zabezpečený je svetový mier, keď prevzali sme i finančnú likvidáciu vojny v ťažkom bremene reparačnom, nielen že nie je rešpektovaná a nie dľa nej zariaďuje sa ústavne pomer Slovenska k ostatným čiastkam Československej republiky, lež robia sa pokusy, aby dohoda tá bola znehodnotená, vyhlašujúc ju za falzifikát. My, slovenská ľudová strana, jediná strana reprezentujúca slovenský národ, z príležitosti 10ročného jubilea našej ústavnej listiny hlásime sa z toho presvedčenia a z celého srdca k Pittsburgskej dohode (Potlesk slovenských ľudových poslancov.) čo k "jednému z aktov, ktorými prejavená bola vôľa zástupcov zahraničných Čechov a Slovákov pri budovaní československej samostatnosti." A tu na pôde parlamentu tlumočíme svoj programový požiadavok: vtelenie tejže Pittsburgskej dohody do ústavnej listiny. (Tak je! - Potlesk slovenských ľudových poslanců.)

Môžete nás nevyslyšať, môžete hlas svojho svedomia umelými dôvodami potlačiť, jedno nám však nemôžete vziať: právo hlásiť sa o splnenie daného sľubu. Veríme, že Prozreteľnosť bdie nad osudami národov a že ešte i niečo iné než púha moc riadi osudy národov, a preto tiež slovenský národ istý si je toho, že i jeho pravda zvíťazí! (Potlesk slovenských ľudových poslanců.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Přerušuji projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu této schůze.

Učiním ještě některá presidiální sdělení.

Dovolené dal jsem: na dnešní schůzi posl. Bečkovi; na dnešní a zítřejší schůzi posl. dr Ivankovi - pro neodkladné záležitosti; do 21. tohoto měsíce posl. dr Noskovi pro cestu do ciziny.

Nemocí omluvil se posl. dr Buzek.

Mezi schůzí byla tiskem rozdána Těsnopisecká zpráva o 13. schůzi posl. sněmovny.

Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští schůze konala zítra ve středu dne 19. února 1930 v 9 hod. dopol. s

Zpráva výboru rozpočtového o vládním návrhu (tisk 80) státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro rok 1930 (tisk 210) a rozprava o prohlášení ministra financí, učiněném v 8. schůzi poslanecké sněmovny dne 8. ledna 1930.

Jsou proti tomuto návrhu nějaké námitky? (Nebyly.)

Není jich. Návrh můj jest přijat.

Končím schůzi.