Středa 24. dubna 1929

Místopředseda dr Brabec (zvoní): Konstatuji, že pan řečník sen. dr Herz nemluvil k věci, a vyhražuji eventuelně předsednictvu, aby usoudilo, zda projev není v rozporu s §em 9 jedn. řádu.

Dávám slovo dalšímu řečníku panu sen. Petorovi. (Výkřiky sen. dr Hellera.)

Sen. Petor: Slávny senát: Jednáte o obchodných smluvách s fašistickými štáty Italiou a Španielskom. Ale československá buržoázia nenaväzuje len obchodné styky s týmito fašistickými štáty, ale prijíma taktiež všetky ich methody (Další část řeči byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Zakazujú sa a rozháňajú sa robotnícke schôdze, v Lučenci, Haliči, Rožnave atď. Tlač (Další slovo bylo usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučeno z těsnopisecké zprávy.) robotníctva šikanujú, zabavujú a zastavujú. Príklad: "Rudé Právo", slovenská "Pravda" a j. Buržoázia olupuje jednu vrstvu pracujúceho ľudu za druhou o volebné právo - vojaci, občania mladší 24 rokov -. Samospráva obcí, okresov a zemí bola najnovšími zákony zničená a vládnu v nich fašistickí byrokrati. Buržoazia slovenská, nemecká a maďarská spojila sa s buržoaziou českou ku spo ločnému útlaku "svojho národa", kdežto pracujúci ľud ujarmených národnostných menšin trpí dvojnásobne, ba desatnásobne nielen ako proletári a vykorisťovaní vôbec, ale tiež ako príslušníci národnostných menšín: Zakarpatská Ukrajina, Slovensko.

Najjasnejšie prejavuje sa fašizácia Československej republiky (Další část řeči byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.)

Na Slovensku stojí zemerobotníctvo bezprostredne pred stávkovým bojom. Pracuje až 16 hodín denne za almužnú, buržoazia žiada na ňom stále väčší výkon, bráni mu terorom, aby sa organizovalo odborove a politicky, tresce robotníkov za každú maličkosť pokutami. ktoré beztak biedne ich mzdy do značnej miery ešte viac snižujú, jedná s mimi horšie než s dobytkom.

Zemerobotníci a robotníčky na Slovensku vedia, že dosavádne ich postavenie je nesnesiteľné, že nezbýva nič iného v tomto okamžiku, než zahájiť stávku. Tu sa im stavia do cesty reformistická organizácia a nielen že sa snaží všetkými prostriedkami (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) stávku znemožniť, ale uzavreli s kapitalistami smluvu, podľa ktorej dosavádne otrocké postavenie zemerobotníctva má neslýchaným spôsobom byť ešte zhoršené.

Ale zemerobotníctvo na Slovensku pôjde do stávky proti vôli reformistických žltých organizácií, prez všetok teror (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Robotníci počítajú s tím, že ich dôverníci budú žalárovaní, že ích stávková vedenia budú rozpustené a prenásledované, že sa proti nim bude postupovať (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy ) ale robotníci vedia taktiež (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) ako sa majú brániť. (Další věta byla usnesením předsed nictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Spoločne s ostatními robotníkmi budú robiť mohutné (Další slovo bylo usnese ním předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučeno z těsnopisecké zprávy.) demonštrácie všetkého robotníctva, maloroľnictva a zemerobotníctva.

Zemerobotníci donútení biedou predložili prostrednictvom svojej odborovej orgánizácie zemerobotnickej sekcie Med zinárodného všeodborového sväzu svoje požiadavky, ktoré boly veľkostatkármi, zbytkármi a tiež soc. demokratickými, kresťansko-socialistickými a domovinárskymi organizáciami zamietnuté.

Veľkostatkári a zbytkári vystihli vašu nespokojnosť a pomocou zástupcov ministerstva a menovaných organizácií ujednali kolektivnú smluvu, ktorú predostierajú zemerobotníkom ku podpisu. Táto smluva je výsmechom biedy zemerobotníkov. Podľa nej hospodárske pomery nie že by sa zlepšily, ale sa silne zhoršujú, lebo veľký počet obcí sa zaraďuje do nižších oblastí. Tak na príklad obce Kátlovce a Dechtice v trnavskom okrese boly dosiaľ v oblasti prvej a podľa toho maly mesačne Kč 100. Dnes sú tieto obce preradené do oblasti III. a podľa novej smluvy, ktorú veľkostatkári spolu s reformistickými organizáciami chcú vnútiť zemerobotníkom, majú mať len 84 Kč mesačne, tedy o 16 Kč menej. To obnáša ročne o 192 Kč menej než pred tým.

Mohli by sme uviesť celý rad takýchto prípadov, ale stačí tento, aby zemerobotníci jasne videli, že veľkostatkári spolu s reformistickými a kresťansko-socialistickými organizáciami a štátnym aparátom chcú ešte zhoršiť dosavádny otrocký stav zemerobotníkov, utlačiť ich ešte viac a tak zvýšiť dosavádne svoje ohromné zisky, vydreté z mozolov zemerobotníctva. Na tento nový útok musia zemerobotníci odpovedať zvýšením príprav boja za kolektivnú smluvu a za zvýšenie mzdy, útokom proti kapitalistickej racionalizácii a fašistickým skutkom i prípravám buržoazie (Další část věty byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Podľa tej istej smluvy veľkostatkárov, úradov a reformistických a kresťansko-socialistických organizácií má veľkostatkár právo 1. novembra vypovedať z práce 10 % deputátnych robotníkov bez akejkoľvek príčiny. Je to prejav kapitalistickej racionálizácie, totiž snahy veľkostatkárov, aby menej robotníkov vykonalo tú istú prácu a to ešte za nižšiu mzdu.

Okrem tejto deputátnickej smluvy uzavrely tieto organizácie tiež smluvu pre nádeníkov a žencov, ktorá tiež zhoršuje dosavadné nesnesiteľné pomery. Podľa nej má kosec 7 až 8 Kč denne, silná žena 5 až 6 Kč a slabšia 4 až 5 Kč. Pri repnej práci od 1600 štvoročných siah za prvú okopávku 30 Kč, za pretrhávku 60 Kč, za druhú okopávku 60 Kč. To znamená, že zemerobotník a zemerobotnička pri ohľadnom neľudskom napiatí síl zarobia 6 až 8 Kč denne. Takúto hanobnú smluvu chcú vnútiť zemerobotníkom veľkostatkári a reformistickí fašisti. Miesto zlepšenia - zhoršenie, miesto boja proti kapitalistickým pijavicám - pokorné podrobenie sa a pomoc buržoazii, to je práca reformistickej útočnej časti buržoazie. Odpoveď zemerobotníkov môže byť jediná: Proti jednotnému frontu a trojspolku veľkostatkárov, úradov a reformistov postaviť jednotný bojovný front proletárov mest i vidieku, ako tiež vidieckej roľnickej chudoby, budovaný zdola ponad hlavu a proti reformistom, týmto štrajkolomeckým agentom buržoazie, predbojovníkom kapitalistickej racionalizácie a fašizmu.

Zamestnávatelia a reformisti, ktorí túto smluvu ujednali, budú vás nútiť pod vyhrážkou prepustenia z práce, aby ste tieto smluvy podpísali. Napnite všetky síly, aby sa tak nikde nestalo. Nepodpíšte nikde túto zbedačovaciu smluvu buržoazie.

Zemerobotníctvo na celom Slovensku stojí pred mzdovým bojom. Bude bojovať za presadenie kolektivnej smluvy a požiadavky, ktoré postavil Medzinárodný všeodborový sväz, sekcie zemerobotníkov. Bude bojovať proti postupujúcemu fašismu a kapitalistickej racionalizácii, proti válečnému nebezpečiu (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9 lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) proti reformistickým organizáciam, proti národnostnému útlaku, za sebaurčovacie právo (Další část věty byla usnesením předsednictva senátu _N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9 lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Nepodpisujte nikde hanobnú smluvu veľkostatkárov a reformistických štrajkolomcov. Do boja za československú kolektívnu smluvu a percentuálne zvýšenie miezd. Do boja proti fašizmu a válečnému nebezpečiu. Na obranu SSSR v bojovnom jednotnom fronte pripravujte víťazný štrajk zemerobotníctva.

Lebo každým dňom pozorujeme, že postavenie pracujúcej triedy sa v ohromnom merítku zhoršuje. Buržoazia stále surovejšie útočí a snaží sa úplne zgniaviť pracujúci ľud. Snižuje mzdy, žiada viac práce, zavádza nové spôsoby vykorisťovania, používa v neslýchanej miere teroru, snaží sa i politicky pracujúcemu ľudu nasadiť okovy. Prenasleduje každého, kto proti tomu bojuje. Pracujúci živoria, hlad a tuberkulóza kosia obete, tisíce vandrujú z "oslobodeného< Slovenska do cudziny za prácou a chlebom. Tam, kde pred tým pracovali dvaja, musí tú istú prácu vykonať jeden za nižšiu mzdu. Výlučne na účet pracujúcej triedy zachraňuje kapitalizmus svoju hnilobu. Proti robotnému ľudu sa prevádza vražedná kapitalistická racionalizácia, na účet robotného ľudu snaží sa buržoazia upevniť, na jeho účet sa zachraňuje pred nevyhnuteľným konečným pádom a smrťou.

Zemerobotnictvo cítí tieto pomery v >oslobodenej< vlasti najťažšie. Pracuje za hladovú mzdu od svitu do mraku, býva v dierach, drhne, ako otrok. Každým dňom stávajú sa bezočivejšími veľkostatkári, zavádza sa špiclovský systém, vyhadzujú sa robotníci z práce. Mužov, ženy i nedospelú mládež ženú agrární, ľuďáckí i židovskí veľkostatkári bez roz dielu do vražednej práce a jediným cieľom je: vyšší zisk.

Zostrené vykorisťovanie, zostrené utlačovanie pracujúcej triedy je cestou k tomu. Je čas, aby sa pracujúci ľud ako jedon muž postavil do boja proti buržoazii za svoje požiadavky a za porazenie kapitalizmu. (Další věta byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9 lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.)

Buržoazia utláča a ožobračuje pracujúce vrstvy roľníctva, domkárov, maloroľníkov, středných roľníkov. Uvaľuje na nich ohromné dane, núti ich zadlžovať sa, vháňa ich do pazúrov agrárneho a bankovného kapitálu. Bieda, útlak dolieha každým dňom ostrejšie i na tieto vrstvy pracujúceho ľudu. Jedinou pre pracujúci ľud vidieku je: (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9 lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) s proletariátom bojovať proti buržoazii, proti vykorisťovaniu, proti útlaku až do úplného porazenia kapitalizmu. Národnostné menšiny, Slováci, Maďari, Nemci, Rusíni, cítia rovnako útok buržoazie. Nemajú žiadnej slobody, nemajú možnosti slobodného rozvoja, nemôžu rozhodovať o svojom osude. Na jednej strane útočí buržoazia proti přacujúcej triede bez rozedielu národnosti a náboženstva, na druhej strane dusí pracujúci ľud všetkých národností. Za kapitalizmu nemôže byť žiadneho oslobodenia národnostných menšín a jedinou cestou je boj za právo sebaurčenia (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9 lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) boj proletariátu a pracujúceho ľudu vidieku i utlačených národností proti celému kapitalistickému poriadku. Štátna moc buržoazie vrhá sa .na robotný ľud, fašizmus preniká celým verejným životom a reformistické strany a odborové organizácie staly sa útočnou časťou buržoazie. Kapitalizmus nemôže byť bez vojny a pripravuje plnou parou nové svetové vraždenie, predovšetkým zničenie Sovjetského Ruska. Sociálfašisti rozrážajú jednotný bojovný front proletariátu a dôkaz máme tu:

Vtedy, keď zemerobotníctvo chystá sa k boju spolu s domovinármi, podpísali smluvu, ktorá dosavádne otrocké mzdy ešte snižuje, vrhá zemerobotníctvo ešte do väčšej biedy a útlaku. Veľkostatkár a buržoazia, štátna moc a reformisti - to hľa jediný trojspolok proti pracujúcemu ľudu. Zemerobotníci však pôjdu do boja pod vedením (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) komunistickej strany a vytyčujú tieto požiadavky: 8hodiná pracovná doba pre robotníctvo staršie 17 rokov; 7hodiná pracovná doba pre robotníctvo mladšie 17 rokov; platená dovolená (po jednoročnom zamestnaní 6 dní, po desaťročnom 12 dní, po pätnásťročnom 18 dní) pri čom sa nedele a sviatky do dovolenej nerátajú; zvýšenie miezd pre každú kategoriu robotníctva tak, ako to vytyčuje návrh krajinskej kolektívnej smluvy predostretý sekciou zemerobotníkov MVS.

Právo na robotnictvom volených a kedykoľvek sosadených dôverníkov, ktorí budú mať tiež právo rozhodovať pri prijímaní a prepúšťaní robotníkov. Platenie práce prez čas; za prvú hodinu Kč 1,80, za každú dalšú hodinu Kč 2. - Platenie nemocenského a sociálneho poistenia výlučne zamestnávateľom. Riadné byty. Ženám a nedospelým robotníkom za rovnakú plácu. Pri úkolovej práci najmenej o 50% vyššiu mzdu ako v hodinovej mzde. Okamžité odstránenie racionalizačných opatrení na veľkostatkoch, ktoré ženú robotníctvo k vyššej výkonnosti a zkracujú ho na mzde.

Zemerobotníci! Zemerobotničky! Mladí robotníci! Voľte všade štrajkové vedenia a vykonajte všetky prípravy k boju! Nepodpisujte nikde smluvu, ktorú predo stierajú veľkostatkári, úrady a reformistickí. a kresťansko-socialisti! Nasaďte síly k utvoreniu jednotného bojovného frontu proletariátu miest i dedín a vidieckej pracujúcej chudoby!

Postavte sa do boja proti kapitalistickej racionalizácii! Postavte sa do boja za zvýšenie miezd a kolektívnu celoslovenskú smluvu! Postavte sa do boja proti útokom na pracujúcu triedu, proti fašizmu (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9 lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) k víťazstvu! Robotníci na všetkých majeroch, dedinách a závodoch tvorte pro letárske obrany proti brutálnym útokom kapitalistov, reformistov a štátnej moci! Robotníci všetkých odborov, domkári, maloroľníci, mobilizujte všetky finančné a hmotné síly na podporu bojujúcich zemerobotníkov. Triednou solidaritou zvíťazíme, poriadajte vo všetkých závodoch mohutné bojovné demonštrácie. Poriadajte pre nich sbierky a spojte svoj boj s ich bojom.

Nech žije jednotný front proletariátu zdola, proti vôli reformistických stávkokazcov, (Dalši slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9 lit, m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.)

Proletári všetkých odborov a národností spojte sa! (Potlesk komunistických senátorů.)

Místopředseda dr Brabec (zvoní): Dávám slovo dalšímu řečníku, pí sen. Sehnalové.

Sen. Sehnalová: Vážený senáte! Prosím, aby mně bylo dovoleno s tohoto místa, senátní tribuny, pronésti oprávněný a rozhořčený protest dělnictva komunistického proti tornu, co v minulých dnech bylo spácháno na těchto při jmenování zástupců do nemocenských pojišťoven.

To, co provedla nynější vláda republiky Československé za pomoci reformistických vůdců při jmenování správních orgánů nemocenských pojišťoven, už ani nekřičí, ale přímo řve (Další slova byla usnesením předsednictva senátu N. S. R. Čs. ze dne 25. dubna 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu senátu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) Jmenovacím manýrům z okresních a zemských voleb posazena byla nyní při jmenování zástupců do představenstev dozorčích výborů a rozhodčích soudů koruna nespravedlnosti.

Buržoasii nestačilo, že veškerá břemena t. zv. sociálního pojištění uvalena byla na bedra pojištěnců, že tímto zákonem a jeho novelou nemocenské bylo značně sníženo, že za první dny onemocnění členů nevyplácí se nemocenská podpora, ale uvedeným jmenováním vydána byla jakás takás samospráva pojištěnců - dosud totiž nebylo ani vlastní samosprávy, poněvadž strany socialistické bránily se všemi silami proti vypsání voleb - úplně ve psí.


Související odkazy