Místopředseda dr Brabec (zvoní): Dávám slovo dalšímu řečníkovi, p. sen. Roháčkovi.

Sen. Roháček: Slávny senát! Sme pod dojmom smutným strašného nešťastia, ktoré sa událo predovčerom v Biskupskej ulici. Toto ohromné nešťastie, žiaľ Bohu, dáva príležitosť postarať sa o tých, ktoré na kolbišti práce prichádzajú k mrzáctvu a o životy. (Výkřik: Tam jsou sezonní dělníci!) Neni správné, keď sa týchto nešťastí zneužíva za kortešské fígle. My republikáni srdečne súcítíme s pozostalými a budeme hľadeť ich bolesť zmenšiť. Naliehavá interpelácia socialistov hovorí toto: Hlavnou vinou na všetkých týchto stavbách a tiež na tejto poslednej je šlendrián, s akým sa stavby, a ja hovorím i služby, u nás konajú. - A má pravdu táto interpelácia. Není bázne pred odpovednosťou. Ja s tohoto miesta musím ešte poďakovať našej armáde, statnému vojsku, hasičstvu a policii, všetci prekonali nadľudskú obetavosť a lásku k bližnemu.

Novela o sociálnom poistení dochádza konečne po dlhých debatách snemovných a u nás v senáte pod strechu. Výbor pre sociálné otázky v senáte o nej jednal veľmi dôkladne a našiel v niektorých paragrafoch vadu. Osnovu túto výbor opravuje. Zo strany opozicie boly vznesené niektoré dobré opravné návrhy, ktoré sme prijali, ale i nemožné názory o sociálnom poistení. Taký mylný názor je, že sociálne poistenie týka sa len socialistických strán a preto o poistení rozhodovať a jednať a urobiť ho dobrým povolaní sú len páni zo socialistických strán...

Pôvodný zákon č. 221 Sb. z. a n. z r. 1924 robili skoro sami páni socialisti a ich človek prof. Schönbaum. Ukázalo sa však za krátky čas, že zákon je nedostatočný nielen pre strany občianske, ale i pre samo delníctvo. Táto novela pohybuje sa hlavne na tom, že sociálne poistenie pre dělníka je zľavnené a jeho renty že sa zvyšujú. A preto nielen strany občianske, ale i samo delníctvo dožadovalo sa tejto novely. Mám za to, že ona na dnešok uspokojí celý národ. Darmo sa opozicia usilovala občianske strany predstaviť delníctvu ako nepriateľské pre dělnictvo. To neobstojí a je len treba ľutovať, že naše československé socialistické strany nerobia túto novelu spolu s nami. My Česi a Slováci bysme nikdy nemali byť v opozícii k nášmu štátu, ale spoločne robiť zákony pre náš štát. Nechcem skúmať, kde je chyba, ale jedno viem, že trucpolitika sa zle vypláca. A že by táto novela bola tak špatná, sami neveríte. Váš popredný politik a vodca socialistický, Hampl 2. októbra večer na schôdzi vašich stranníkov doznal následovné: Socialistická opozicia dožila sa v otázke sociálnej novely zadosťučinenia. (Slyšte!) Divím sa preto tej zbytočnej, skoro obštrukčnej nálade. Dělníci fabrickí, živnostenskí, úradníci, roľníci a zemedelskí zamestnanci sú predsa naši bratia všetci, naša krv, vynášajme zákony dobré, spoločne na to sme tu, pre všetkých, zamestávateľ so zamestnancom spolu. Náklad na sociálné poistenie nesie v daniach každý poplatník, prečo by teda nemohol mať slova do poistenia zamestnávateľ, prečo by nemal vedeť, ako sa sociálne poistenie prevádza, kto hospodári s prebytkami jeho, kto sú úradníci týchto blahodárnych inštitúcií. Nech sa vždy hľadí na počestnosť ľudí, zamestnaných pri sociálnom poistení, a nie na stranícke legitimácie. Buďme spravodliví a vtedy poslúžime nášmu štátu a národu!

Ja podrobne nejdem sazaoberať s novelou. Naša republikánska strana v celku novelu zlepšuje a prijíma ju. Ja len chcem ešte povedať niekoľko slov o §§ 60 a 61, ktoré zrušujú v historických zemiach poistenecké Sväzy a miesto nich majú byť vybudované zemské úradovne, a síce v Prahe, v Brne a v Bratislave; dosavádna zemská úřadovna sa premení na zemskú úřadovnu Ústrednej sociálnej poisťovne pre Slovensko a Podkarpatskú Rus.

Viem chápať rozčúlenie, ktoré opanovalo riaditeľov bývalých sväzov poisteneckých v historických zemiach pri pojenávání §§ov 60 a 61. Ztrácajú totiž kus svojho ja, snáď mnoho vplyvu, a i majetku a u zemských úradovni nevedia, ako tam bude a kto tam bude? (Místopředseda Donát přejímá předsednictví.)

U nás na Slovensku sa zemská úradovňa všeobecne blahodárne osvedčila a preto som za jej ďalšie trvanie. A mám nádeju, že sa zemské úradovne osvedčia i v zemiach historických. Zemská úřadovna doterajšia na Slovensku bola sriadená vlád. nar. č. 516/1919 na miesto bývalej Krajinskej pokladnice maďarskou vládou, volalo sa to: "Országos Pénztár" v Budapešti. Od štátneho prevratu do konca júna 1926, kedy prestal pôsobiť zák. článok XIX: 1907 pre obidve odvetvia poistenia, bola zemská úřadovna nositeľom nemocenského a úrazového poistenia. Za túto dobu, t. j. od štát. prevratu až do polovice r. 1926 vykonala zemská úradovňa rozsiahlu činnosť, a síce ako centrála nemocenských poisťovní a ako úrazová poisťovňa robotnícka, ktoré dva ústavy boly vlastne spojené v zemskej úradovni.

Zemská úradovňa zorganisovala službu u nemocenských pokladníc, maďarsky orientovaný personál nahradila štátotvorne smyšľajúcimi osobami, kde bolo hodne rozličného šmejdu, ďalej uviedla finančné hospodárstvo poisťovne do rovnováhy a docielila aj veľké prebytky, a nashromáždila za dobu 5 rokov rezervné fondy, a to jednak t. zv. sanatoriálny fond, ktorý mal slúžiť k budovaniu liečebných zariadení, jednak vlastný fond rezervný, ktorý mal slúžiť k zabráneniu finančného rozvratu poisťovne, jestliže v ich obvode by sa objavila nejaká epidemická nemoc. Zo sanatoriálneho fondu, ktorý obnáša cca Kč 21,000.000, utvorila zemská úradovňa so svolením ministerstva sociálnej pečlivosti "Masarykovu základinu k prevádzaniu liečebnej pečlivosti na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi", z výnosu, ktorej ročne cca Kč 1,000.000 obnáša, podpodporuje sa každoročne sanatoriálna a kúpeľná pečlivosť o poistencov, ktorí tohoto spôsobu liečenia nezbytne potrebujú.

Rezervný fond, obnášajúci tiež Kč 20.000.000, predbežne je určený na postavenie riadnych sídelných domov, vybavených ambulatoriami pre tie nemocenské poisťovne, ktoré vlastného sídelného domu alebo vôbec nemajú, alebo naprosto nevyhovujú. Také domy pomýšla zemská úřadovna postaviť v Trnave, Krupine, v Humennom, Bansk. Bystrici, Rožňave, Užhorode, Mukačeve.

Zorganizovala Zemská úřadovna kúpeľnú a sanatoriálnu pečlivosť a vybudovala v Tatrách v Lučivne ozdravovnu pre deti, je len chyba, že výlučne pre deti robotnícke a sišlo by sa posilnenia aj mnohým remeselníckym a maloroľníckym deťom, ktoré ťažko bývajú v Lučivne prijímané. I tu žiadame kus sociálnej spravodlivosti. Za 8 rokov opatrila skoro 11 tisíc dieťkov a vydala na ne blzko 16 mil. Kč.

Lučivňa povstala r. 1925 pre 120 detí, desať dorastencov, 10 dosp. žien nákladom 3 mil. Ďalej chystá sa vo Vyšných Hágoch veľmi potrebné a nutné postavenie sanatoria, ktoré by vyhovovalo hygienicky a kde by stálo asi 300 postelí v náklade od 30-50 mil. Kč. Zemská úradovňa musela úplne od začiatku všetky administratívné práce, súvisiace s prevádzaním zákona o úrazovom poistení, previesť v dobe, kedy nemala ani zapracovaných síl. Podarilo sa jej pomerne v krátkej dobe založiť kataster zamestnávateľov, ktoré podniky podliehajú úrazovému poisteniu a postupne predpisovať poistné za jednotlivé roky. Za 9 rokov zemská úradovňa predpisala 168 mil. Kč poplatkov a zinkasovala skoro 145 mil. Kč poplatkov. Tu staly sa veci neprístojné, ktoré ja pochváliť nemôžem. Išlo sa skoro na zničenie malých existencií remeselníckych, zvlášte keď predpisovala zemská úradovňa dva roky pred svojou zákonnou pôsobnosťou s použitím k tomu rakúskych predpisov. Svojmi prebytkami snažila sa podporovať i stavebný ruch, investičnú činnosť samosprávy, čo je zrejmé z toho, že dosiaľ požičala v 17 prípadoch na hypotekárne, komunálne a stavebné pôžičky 18 mil. Kč za výhodných úverových podmienok.

Činnosť zemskej úradovne po 1. júli 1926 mala sa síce zmenšiť, poneváč jej úkoly podľa zákona čís. 221 z roku 1924 zákon o sociálnem poistení prevzala ústredná sociálna poisťovňa. Prez to však via facti zemská úřadovna svoju skoršiu kompetenciu na základe zmocnenia ústrednej sociálnej poisťovne prevádzala naďalej, poneváč Ústredná sociálna poisťovňa došla k presvedčeniu, že administrovať nemocenské poisťovne na Slovensku a Podkarpatskej Rusi sa z Prahy takmer nedá. Som tedy za zachovanie tak, ako to naša novela žiada, zemskej úradovne na Slovensku, ktorá skutočne na Slovensku pre to, že sú tam ľudia, ktorí majú pochopenie pre svoju vlastnú krv a pre národ slovenský veľmi dobrého vykonali ako na poli sociálnej pečlivosti, tak i tým, že poskytovali mnoho milionových obnosov na stavebný ruch. Som tedy pre zachovanie týchto zemských úradovieň ako samostatnej inštitúcie a čo sa dobrým u nás osvedčilo, mám za to, že sa osvedčí i v zemiach historických. My, občianske strany, opravujeme sociálné poistenie tak, že ho zľavňujeme pre dělníka a zvyšujeme jeho dôchodok. Doporučujeme novelu ku schváleniu. (Potlesk.)

Místopředseda Donát (zvoní): Slovo má pan sen. Šťastný.

Sen. Šťastný: Slavný senáte! Někteří řečníci přede mnou se už zmínili o bolestné katastrofě na Poříčí, přesto však člověku je úzko, mluviti o zbořeništi, z jehož trosek nadlidské úsilí klade na stůl už osmadvacátou mrtvolu. Kdo může v této chvíli říci, kolik zohavených lidských mrtvol spočívá pod troskami? - Především jsou to ovšem zničené lidské životy, a zmrzačené údy pilných pracovníků, pro jichž politování těžko nacházíme výrazu. Ale jde tu také o zmrhané statky lidské práce a jde tu také o dobré jméno naší stavební techniky.

To jsou následky, nedozírně těžké, bolestné následky. Jsou, myslím, dost pádné a vážné, aby otřásly svědomím všech, kdož berou podíl na příčinách. Ano, příčiny, to je, co nutno odstranit. Jsou tak evidentní. Účinky platného zákona o stavebním ruchu nejen vyvolávají chvat stavby chtivých, ale také nezřízenou konkurenci stavitelů. Tady se pak dochází k tomu, že stavitel jinak oferuje, jinak kalkuluje a jinak pracuje. (Místopředseda dr Brabec převzal předsednictví.)

Četli jsme v novinách také něco o brzském odebrání podpěr nevyschlému betonu. Tak by mohl spadnouti, prosím, nejvýše strop. A kdyby deset stropů spadlo, nosné pilíře se nesmí hnout! Zde rozhodně běží o něco jiného, běží o základ. Konstatuje se, že v oblasti zříceniny je půda neúnosná, bývalé řečiště, naplavenina tekutého písku. Moderní technika však dovede propočítat váhu každého kubického metru. Ví předem, jak které místo plochy zatíží, a podle toho určuje nosnost základů. Máme zkušenosti ze situací nejchoulostivějších. Ervěnická elektrárna musila si sednout na nezměnitelné místo. Od tisíců let bývalé jezero zanechalo zde bahno, povahy skoro kaučuku do hloubky až deseti metrů, jak ukázaly svědomité sondy. - Nuže, na tomto terénu stojí ohromný železobetonový masiv, zatížený třemi agregáty po dvacetitisících koňských silách, k nimž co nejdříve přibude čtvrtý. - A tento ohromný masiv na tak zlém terénu, vybudovaný za jediný rok, se ani nehne. V každé situaci musí stavba obstát, ale musí být založena. Konkurence stavitelů za každou cenu a drahota materiálu jsou tu však činitelé zlí. Základ pro přiměřenou únosnost by žádal proniknutí neúnosné půdy, ale drahota materiálu, kde kubik betonu páčí se kolem tisíce korun, svádí k úvaze, že tam někam do hloubek neužitečného prostoru není vidět, a kubiky tam eventuelně uložené jsou základy předem ztracenými. Nesvědomitost zaviněná nezřízenou hrabivostí obchodu stavebními hodnotami. Vývoj cen cihel, řeziva, cementu a ostatního materiálu od r. 1923 měl by být mementem pro nynější majitele státní moci.

Řekl jsem zde o této věci mnohé k porovnání cenové hladiny. Uvádím dnes cement, když už je o něm tolik právě diskusí. Výrobní cena, při níž už závod nikterak neztrácí, obnáší okrouhle 15 Kč. Ovšem, na trh uvádí se za 35 Kč a nezkrotní ssavci, majitelé těchto přešťastných výroben, už zase pouští hrůzu nového zdražení. Čítával jsem cosi o pštrosu, jehož moudrosti postačí, že v případě nebezpečí vrazí hlavu do písku. U něho jsou to ovšem přechodné situace. Smí ale vláda státu vystačit s takovou pštrosí moudrostí, a ne jenom přechodně, nýbrž vytrvale, když tady z příčin až rozpustilé chamtivosti vystupuje nebezpečí tak těžkých katastrof? Volá se po zákonu proti rychlosti práce. Reklamanti buď nedomýšlejí, anebo vůbec nehodlají věci brát vážně. Nehodlám opakovat, co jsem o racionalisaci řekl s tohoto místa 29. února. Dnes chci jen povědět pravdu velmi jednoduchou:

Rychlost výkonu nelze dekretovat zákonem, je ale možným zákon na nezřízenou lichvu! A ten je nutným. Čím déle jsme bez pomoci, tím ohromnější je mezera mezi státní obětí a skutečnou pomocí stavebníkům. Ze státní úlevy daňové průměrný stavebník nakonec nemá ničeho, cenový resultát objektu mu ukazuje, že zákonné výhody stavební už předem za něho vybral dodavatel stavebních hmot! Zaslechl jsem včera poznámku o zkušenostech z nedávného vázaného hospodářství, kdy zboží při maximálních cenách bylo jen pod rukou a pod pultem. - Sabotáž je vždycky zlá věc a jako taková je také trestána. V úřadech podle zákona, u dělníka, není-li činem trestným, ztrátou zaměstnání. Také zde je pomoc, za rozumně stanovené ceny zboží nemáš, pane řediteli, račiž do kriminálu! Nechci nic nespravedlivého, ale je možná utrácet hodnoty státní tak, aby adresáti se jich museli vzdávat ve prospěch nezřízené žravosti? Ten tolikrát prokletý termín zákona o stavebním ruchu přímo tuto lichvu podporuje a člověk by tak hledal onoho z majority, jemuž na tomto hrozném stavu záleží.

Při vší úctě k p. dr Englišovi, jako ministru financí, při této kapitole úcta trpí veto. Opětované veto ministrovo proti úlevám stavebním vypadá groteskně u srovnání s poměry normálními. Dávno před válkou, kdy nikdo ani nepomyslil na krisi bydlení, bylo daňové osvobození novostaveb na 12 let, v území asanačním dokonce na 20 let. Nuže co dává zvláštního nynější dobrodiní zákona, jenž má býti vzpruhou stavebního ruchu? Méně také, než dával v asanaci, ač dnes jedná se v celku o velikou sanaci! A sešněrování a ztížení postupu takového malého stavebníčka, gážisty nebo dělníka nakonec obyčejně znamená, že přišel - pozdě. Je tedy krutým faktem, že platný zákon, proti němuž jsme s důrazem protestovali, malým lidem neprospěl a nasytil skoro výhradně čiperné podnikatele výroby stavebních hmot.

Dnešní vydání "Národní Politiky" ve svém úvodníku tituluje náš zákon o stavebním ruchu "Zákon vraždící". Článek ten praví: "A kdož viděli ty strašlivé scény na zbořeništi, rozervané a zpřerážené mrtvoly lidí, ještě před několika hodinami pilně pracujících, ty cáry lidských údů, rozdrcené lebky a těžká zranění těch, jimž život jako zázrakem zůstal zachován, a představili si nebožáky, jimž tam dole, hluboko uvnitř rozvalin prchá za strašlivých bolestí život v drtivém hrobu tuhnoucího betonu, neubránili se volání, jež jsme položili v čelo tohoto článku: Zákon vraždící. Změňte jej, změňte co nejrychleji, prodlužte jeho platnost a neštvete v době, tak jako tak lačné po zisku, lidi do smrti v horečném chvatu, aby se využilo co největšího osvobození od daní právě v tomto oboru lidského podnikání, kde bude asi věčně platiti "Opatrnost" za nejdůležitější zásadu pracovní."

Nezkoumám zatím, které politické mínění tento list zastupuje. Tento, skoro paradox, však je krutým potvrzením pravdy našeho stanoviska k zákonu, přišlo se však opožděně. Stalo se už. Lamentace a hrozby vinníkům poříčské katastrofy už obětem ve zřícenině pohřbeným nepomohou. V té věci má teď slovo trestní právo. Nemá-li všecko, co vidíme a slyšíme, zůstat pouhým farisejstvím, pak rychle k činům pro zajištění bezpečnosti. Zákon vraždící okamžitě změnit podle našich návrhů a doplnit účinnými opatřeními proti lichvě, event. sabotáži.

Pro příště budou těžce odpovědni: Lajdáci stavitelé a slepá ležérnost současné vlády. (Výborně! - Potlesk.)

Místopředseda dr Brabec (zvoní): Dávám slovo dalšímu řečníku, p. sen. dr Franciscymu.

Sen. dr Franciscy (maďarsky): Ctěný senát! Než by som prehovoril k predloženej nám veci, vyslovujem v mene svojej strany svoju najhlbšiu sústrasť nad hroznou katastrofou, ktorá sa udala dňa 9. t. m. Jediným utešujúcim momentom pri tomto obrovskom nešťastí je to, že ku záchranným prácam velené vojsko, policia a hasiči ako aj zamestnanci niektorých súkromých podnikov zhostili sa svojho ťažkého úkolu prácou čo najobetavejšou. Ku vrelým vďakám, ktorých si títo šľachetní ľudia, nadšení láskou k blížnemu, zasluhujú, pripojuje sa krajinská kresťansko-sociálna strana celým srdcom. Strana moja zároveň osvojuje si tiež prianie, aby pozostalí po obetiach účastní boli čo najúčinnejšej podpory.

Ctený senát! Návrh zákona, ktorým sa mení sociálne poistenie, dostal sa po niekoľkomesačnom pojednávaní pred zákonodarstvo. V dlhých pojednávaniach brali neúnavnú účasť jak vládní, tak opoziční členovia sociálně-politického výboru a neraz sa zdálo, i listy toto prinášaly, že medzi vyjednávajúcimi stranami došlo k dohode. Avšak ku koncu vyjednávani došlo medzi stranami predsa len k roztržke pre otázky dosť podradné. Účelom návrhu podľa intuicie vlády a väčšiny je uľahčiť bremenám, ktoré v dôsledku sociálneho poistenia uvalené boly na verejné hospodárstvo, a zlepšiť jednotlivé ustanovenia poisťovacej inštitúcie v záujme poistencov.

Vytýčenie tohoto cieľu je nedostatočné, lebo neberie zreteľ na jeden veľmi podstatný bod sociálneho poistenia, t. j. odlúčenie poistenia zemerobotníkov od poistenie robotníkov priemyselných. Gazdovská verejnosť už odo dávna požaduje, aby pre poľnohospodárskych robotníkov boly sriadené zvláštne poisťovacie kategórie a aby tieto dve skupiny neboly podrobené tým istým predpisom ani čo do podpôr ani čo do príspevkov. Životné pomery zemerobotníkov sú iné. Táto trieda robotníckej triedy žije po dedinách, vo všeobecnosti v bytoch zdravších, zamestnanie týchto robotníkov nevyčerpáva tak sily telesné, nepodkopáva tak zdravie a nevystavuje túto robotnícku triedu eventualite onemocnenia tak, ako je tomu u robotníkov živnostenských a továrenských. Poistenie obyvateľstva agrárneho práve následkom výhodnejších zdravotných pomerov tejto vrstvy ukladá poisťovacim ústavom bremeno menšie a tedy oprávnený a slušný je požiadavok, aby pre túto kategoriu poistencov boly stanovené nižšie príspevky a tiež modality podporovania aby upravené boly podľa životných pomerov tejto vrstvy.

Tiež únosnosť poľného hospodárstva podstatne sa liší od únosnosti iných hospodárskych odvetví. Tak na pr. výroba pri priemysle a obchode za rovnakých hospodárskych konjunktúr po celé roky zachová si svoje obratové pomery, čím umožní konsolidáciu cien a nadobudne stálej únosnosti, kým proti tomu výroba poľnohospodárska sa rok čo rok mení. Na množstvo a kvalitu zemědělských produktov vplývajú takmer každého roku účinky nevypočítatelné a tieto majú potom vliv i na utváranie sa cien. Slabá alebo špatná úroda môže poľné hospodárstvo čiastočne, alebo niekedy i docela pozbaviť sily, ktorou ono dosiaľ verejné ťarchy snášalo. Je tedy veľmi pochybeným počinom prikladať pri vymeriavaní sociálnych bremien stejnú mieru na poľné hospodárstvo, ako na priemysel a obchod.

Nemeria návrh stejnou mierou gazdom a živnostníkom ani čo do poistených osôb. Na prianie maloživnostníkov, aby osoby 16 rokov mladšie, ktoré ináče zoveme učňami, ponechané boly v poistení invaliditi a staroby, bral tento návrh zreteľ; avšak podobné prianie gazdov ohľadom robotníkov sezonnych nebolo honorované.

Poistenie detí na invaliditu a starobu je takým ustanovením starého zákona, ktoré odôvodňovať lzä iba jediným hľadiskom, aby totiž poisťovacie príspevky aj od týchto osôb boly vybrané a tým aby príjmy pokladne boly zveľaďované. Stanovisko toto však nie je stanoviskom oprávneným. Poistenie invalidity a staroby nemá miesta tam, kde eventuality invalidity takmer ani neprichádzajú v úvahu a kde starobné zaopatrenie zadovážiť lzä i poistením, ktoré počína pozdejšie. Zamestnanie jednotlivcov 16 rokov mladších vo všeobecnosti nenesie ssebou nebezpečie invalidity a i pre starobné zaopatrenie týchto osôb poskytuje dostatočnú oporu poistenie, počínajúce od 16. roku, predpokladajúc, že je ono sriadené tak, že vyhovuje potrebám všetkých kategorií.

Na ťarchách zamestnavateľov maloživnostenských ponekiaľ uľavené bolo vynechaním jednotlivcov 16 rokov mladších a práve tak bolo by bývalo uľavené ťarchám poľných hospodárov vynechaním sezonnych robotníkov z poistenia invalidného a starobného, ako to vládny návrh pôvodne plánoval.

Nikto si nepraje, aby sezonní robotníci v dôsledku poistenia octli sa v položení nevýhodnejšom, ako zamestnanci stálí, ale práve preto sú na tom horšie, že ich hádžu do jedného vreca so zamestnancami stálymi, ač medzi nimi je rozdiel veľký. Zárobok sezonného robotníka mení sa podľa obdobia a tiež podľa kvality práce. Takmer nemožnou prácou pre poisťovací ústav je, aby stanovil príspevky sezonnych robotníkov naprosto spravedlive a aby s prípadu na prípad prísnou precizitou staral sa o to, by sezonný robotník neplatil príspevok vyšší, než aký musí platiť podla svojich zárobkových pomerov. Nikde nedeje sa toľko nespravedlností pri vymeriavaní príspevkov, ako u robotníkov sezonných a omyl nikde nie je snadnější, ako práve tu. Z omylov týchto plynie újma pre robotníkov a nespravodlivá ťarcha pre zamestnávateľov.

Bolo-li by poistenie robotníkov zemědělských od poistenia robotníkov živnostenských separované a bolo-li by sriadené sociálné poistenie jednotlivcov samostatne výdělečné činných, vtedy dunka týchto kategorií bolo by lzä sriadiť oddelenie, ktorým by sa uskutočnilo poistenie sezónnych robotníkov primerane špecielným zárobkovým pomerom tejto robotníckej vrstvy.

Najširšie vrstvy obecenstva prialy si, aby poistenie domácich zamestnancov bolo na spravedlivejšom základe riešené. Tvoritelia starého zákona mali pravdu v tom, že ani táto trieda pracovníkov nesmie byť vynechaná, že i o týchto treba sa postarať, lebo nesmieme ich vydať tej smutnej a ťažkej eventualite, že by v prípade invalidity alebo staroby museli bez akejkoľvek podpory a od každého opustení biedačiť. Keďže situácia týchto jednotlivcov sa zmení, keď zo služby vystúpia, je ceľkom správne stanovisko, prestanú-li v tomto prípade byť členami poistenia invalidného alebo starobného, avšak veľkou nespravedlnosťou je pri tom to, že v tomto prípade nebudú im vrátené príspevky zaplatené. Štáť a ľudská spoločnosť nemôže prijímať dary od týchto chudiakov, ktorí žijú zo svojho zárobku. Ani štát, ani spoločnosť ani inštitúcie nesmú uvaľovať dane na jednotlivcov, ktorým nie je za to poskytovaná proticena.

Sociálne poistenie je ustanovizeň, ktorá sa zakladá na zásade "do ut des". Zásadou pri tejto ustanovizni je, že ni jediný poistenec nesmie platiť márne, každý dostane proticenu a táto proticena je väčšia ako cena ním poskytovaná. Nepochopujem, prečo práve zamestnanci v domácnosti mali by byť ž tohoto pravidla vyňatí.

Tých 400-600 korún, ktoré dáva návrh ženským domácim zamestnancom pre prípad, keď sa vydajú, je len malou čiastkou sumy príspevkov nimi zaplatených. Krem toho sú tu príspevky i vysoké. Služebná v domácnosti, ktorá slúži za cele skrovný plat, platí na nemocenské, invalidné a starobné poisťovacie príspevky mesačne asi 30 korún a stejné toľko pripadá i na zamestnavateľa. Veľa je to jak pre služebnú, tak pre domáceho pána. U nás i v celej Europe je držba čeľade domácej životnou nutnosťou jak pre domáceho pána tak pre čeľaď. A preto nesmú byť domácnosti takýmito ťarchami postihnuté, ktoré im znesnadňujú alebo práve znemožňujú držbu čeľade, lebo tým dôjde k protisociálnym pomerom, kedže domácnosti pozbaví to možnosti pokračovania v dosavádnej životospráve a mimo toho stá a tisíce ľudí pozbaví chleba.

Poistenie zamestnancov v domácnosti vyžaduje si tedy vo dvoch smeroch opravy. Po prvé: uspokojiť treba ich oprávnený nárok, že pri vystúpení zo služby vrátia sa im zaplatené príspevky plným obnosom, a po druhé: ich príspevky treba snížiť, aby i oni mohli brať účasť na poistení príspevkom, odpovedajúcim ich zárobkovým pomerom a tým aby podstatne klesly i bremená domácnosti.

Od bodu vládneho návrhu, o ktorom sa najviac debatovalo, od tak zv. parity, t. j. od pôvodného ustanovenia vládneho návrhu, že vo správe nemocenských pokladieň majú brať zamestnávatelia a zamestnanci účasť stejným počtom, bolo v tomto návrhu upustené. A predsa paritu požadovali všetci zamestnávatelia bez triedneho rozdielu. Bol to jeden z hlavných bodov požiadavkov zamestnávateľov a tiež niektoré z koalovaných strán kladly na toto ustanovenie takú váhu, že vo svojich novinách, schôdzach opätovne přehlasovaly, že v tomto bode kompromisu nieto, a kompromis predsa len urobily. Vo správe ústavov nemocenského poistenia dostali 9 miest zamestnanci a 3 miesta zamestnávatelia.

Proti justicie distributivnej previnila sa vládna väčšina vtedy, keď od parity upustila. Sociálné poistenie spočíva na dvoch pilieroch. Jeden skladá sa z halierov zamestnávateľov, druhý z halierov zamestnancov. Obidva piliere podpierajú budovu stejné, bremená sa medzi nimi rozdeľujú a musia byť rozdelené medzi nimi tedy i práva. Tí čo snášajú stejné bremená, majú mať i stejné práva. Snaha, aby zo správy nemocenských pokladieň boli zamestnávatelia vylúčení, je snahou revolučnou, a toto vláda žiadnym spôsobom nesmie trpieť. Požadovať od zamestnávateľa len bremená a ošmeknúť ho o práva, je takým diktátom triednej nenávisti, ktoré je tým nebezpečnejšie, čím viackráť ustupuje pred ním štátna moc, povolaná ku zachovaniu právneho poriadku.

Proti parite argumentujú socialisti tým, že vraj nemocenské pokladne sriadené boly v záujme robotníkov a sú povolané zastupovať a podporovať výlučne záujmy robotníkov. To čo na túto ustanovizeň zamestnávatelia platia, je vlastne peniazom robotníkov, je vlastne zvláštna forma pracovnej mzdy, je niečim, ako zvýšená mzda.

Sú-li tedy nemocenské pokladne vydržiavané výlučne z peňazí robotníkov, vtedy zamestnávatelia nemôžu činiť nároky na práva vo správe týchto pokladieň.

Názor tento je naprosto mylný. Sociálné poistenie je ustanovizňou pre dobro ľudu a tak v prvom rade podpora nemocenská je ustanovizňou sociálnou, ktorá bola utvorená pod dozorom a vedením štátnej moci a stvorili ju i vydržievajú ju spoločne zamestnávatelia i zamestnanci. Je to ustanovizeň od pracovných miezd naprosto separovaná, je to určitý druh dane sociálnej, ťarcha, ktorá zaťažuje stejné zamestnancov i zamestnávateľov. Pri každom zdanení však je neodškriepiteľnou právnou zásadou, aby poplatníci brali na právach účasť podla miery poplatnosti, a tedy pri nemocenskom poistení v pomere rovnakom.

Podľa návrhu, o ktorý idie, na miesto družstevných nemocenských pokladieň majú nastúpiť pokladne zemské, avšak kedy? To v návrhu nie je vyslovené. Dnešné pomery môžu potrvať ešte roky a do tých čias budú v nemocenských pokladniach vládnuť strany socialistické.

Krajinská strana kresťansko-socialistická je odporcom akéhokoľvek centralismu, lebo stojí na podklade najširšej autonomie, a preto my s najväčšou ochotou lámali by sme kopju za dnešný stav veci, za zachovanie dnešných pokladničných sväzov nemocenského poistenia, keby pokladne tieto pôsobily na podklade autonomnom, keby z činnosti týchto pokladieň boly hľadiská politické a hľadiská triednej nadvlády vylúčené. Avšak čo vidíme? To, že pokladne tieto na Slovensku pracujú všade s úradníkmi menovanými, ktorí obsadili úrady tak, že starých, osvedčených úradníkov vysadili na vzduch, a z novomenovaných úradníkov sú politickí exponenti strán politických, z ⁹/₁₀ strán socialistických, ktorí pri poukazovaní podpôr nedovedú sa emancipovať zpod vlivu hladísk straníckych a nadvlády strán.