Schůze zahájena v 9 hodin 45 minut.
Přítomni:
Předseda: dr Hruban.
Místopředsedové: Böhr, dr Brabec, Donát, Klofáč, dr Krčméry, dr Soukup.
Zapisovatelé: dr Procházka, Stržil.
121 senátor podle presenční listiny.
Zástupci vlády: ministři Černý, dr Engliš, dr Gažík, dr Mayr-Harting, Udržal; odborový přednosta ministerstva financí dr Vlasák.
Z kanceláře senátní: tajemník senátu dr Šafařovič; jeho zástupci dr Bartoušek, dr Trmal.
Předseda (zvoní): Zahajuji schůzi.
Sděluji, že jsem dal dovolenou na týden sen. Melíškovi.
Z předsednictva bylo přikázáno:
Tajemník senátu dr Šafařovič (čte):
Výboru imunitnímu:
Žádost zemského trestního soudu v Praze za souhlas k stíhání sen. Vraného pro přečin proti bezpečnosti cti spáchaný tiskem (4995).
Žádost krajského soudu v Moravské Ostravě za souhlas k stíhání sen. Herlingera pro trestní činy podle §u 15, č. 3. zák. na ochranu republiky, pro přečin podle §u 11, č. 2. téhož zákona, podle §ů 491, 493 tr. z., čl. V. zák. č. 8/1863 ř. z., a přestupky podle §ů 9, 10, 11, 17 tiskového zákona (5024).
Předseda: Budeme projednávati jednací pořad.
Na pořadu je nejdůležitější předmět, který má zákonodárný sbor projednati. Je to:
Zpráva výboru rozpočtového o usnesení poslanecké sněmovny (tisk 547) k vládnímu návrhu státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro rok 1928. Tisk 549.
Navrhuji, aby o tomto odstavci pořadu jednání provedena byla jednotná rozprava rozdělená na čtyři části, a to:
první část, politická, obsahující ze skupiny I. Vlastní státní správa: kapitoly 1. President republiky a kancelář presidenta republiky, 2. Zákonodárné sbory, 3. Předsednictvo ministerské rady, 4. Ministerstvo zahraničních věcí, 5. Ministerstvo národní obrany, 6. Ministerstvo vnitra, 7. Ministerstvo spravedlnosti s Nejvyšším soudem, 8. Ministerstvo pro sjednocení zákonův a organisace správy, 9. Nejvyšší správní soud a Volební soud;
druhá část, kulturní a sociální, obsahující ze skupiny I. Vlastní státní správa: kapitoly 10. Ministerstvo školství a národní osvěty, 17. Ministerstvo sociální péče, 18. Agenda ministerstva pro zásobování lidu, 19. Ministerstvo veřejného zdravotnictví a tělesné výchovy, 20. Odpočivné a zaopatřovací platy;
třetí část, hospodářská a dopravní, obsahující ze skupiny I. Vlastní státní správa: kapitoly 11. Ministerstvo zemědělství, 12. Státní pozemkový úřad, 13. Ministerstvo průmyslu, obchodu a živností, 14. Ministerstvo veřejných prací, 15. Ministerstvo pošt a telegrafů, 16. Ministerstvo železnic a skupinu II. Správa státních podniků;
čtvrtou část, finanční, obsahující ze skupiny I. Vlastní státní správa: kapitoly 21. Ministerstvo financí, 22. Všeobecná pokladní správa, 23. Nejvyšší účetní kontrolní úřad, pak další skupinu III. Podíl samosprávných svazků a fondů a podíl silničního fondu na státních daních, dávkách a poplatcích a pak skupinu IV. Správa státního dluhu a finanční zákon.
Kdo s tímto mým návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Návrh můj je přijat. (Výkřiky.)
Generálním zpravodajem o předmětu je pan sen. Stodola.
Jako řečníci přihlášeni jsou >proti<: pp. sen. dr Brunar, Jokl, Habrman, dr Franciscy, dr Grosschmid, Skalák. >Pro<: pp. sen. dr Procházka, dr Hilgenreiner, dr Ledebur, dr Medinger.
Než dám panu zpravodaji slovo, navrhuji, aby řečnická lhůta stanovena byla na jednotlivé kluby, a to tak, že připadá na
klub republikánský |
4 hod., |
klub komunistický |
5 hod., |
klub lidový |
3 hod., |
klub českých sociálních demokratů |
31/2 hod., |
klub českých socialistů |
5 hod., |
klub ľudový |
3 hod., |
klub Svazu německých zemědělců |
11/2 hod., |
klub německých sociálních demokratů |
4 hod., |
klub něm. křesťansko-sociální strany lidové |
21/2 hod., |
klub národně-demokratický |
11/2 hod., |
klub živnostenský |
11/2 hod., |
klub německé strany národní |
21/2 hod., |
klub něm. národně-sociální strany dělnické |
2 hod., |
klub krajinské křesťansko-sociální strany |
1 /2 hod., |
klub maďarské strany národní |
1 /2 hod. |
Kdo s tímto mým návrhem souhlasí, nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Návrh můj je přijat.
Uděluji slovo panu generálnímu zpravodaji sen. Stodolovi.
Generální zpravodaj sen. Stodola: Slávny senát! Moderný štát je nútený, ako uvádza Bastable vo svojom klasickom diele >Public Finance<, používať složitého ústrojia pre riadenie a správu svojich vydaní a prijmov a preto je dnes dľa Jéza vo všetkých moderných štátoch uznanou zásadou, že nejestvuje zdravé finančné hospodárstvo bez rozpočtu. Ale >financie nie sú len aritmetikou<, hovoril Wilson, >financie - sú veľkou činnosťou politickou.<
Bilancia nášho desaťročného rozpočtového hospodárstva nás môže jak po stránke vnútornej našich štátnych financií, tak tiež po stránke medzinárodnej uspokojiť. Keď srovnáme vývoj rozpočtového hospodárstva po svetovej válke v súsedných štátoch a u nás, nadobudneme presvedčenia, že priaznivá kritika Spoločnosti Národov v memorande o verejných financiách o našej republike uvedená je plne zaslúžená.
Základným znakom našich rozpočtov z poslednej doby je rozpočtová štabilizácia. Formálnym výrazom tejto štabilizácie je ustálenie základnej štruktúry rozpočtu prispôsobenej v roku 1927 organizácii štátneho hospodárstva.
Právna istota je predpokladom konsolidovaných pomerov. Preto vítam uistenie pána ministra obsažené v jeho expose, že prípravy pre uzákonenie finančného kodexu, ktorý by obsahoval tiež smernice pre rozpočty samosprávy, blížia sa ku koncu, lebo súhlasím s Blumom, že >tam, kde jestvuje kodifikácia rozpočtového práva, je zaistený vysoký stupeň solidity, reality a loyality celej rozpočtovej prakse, a finančného hospodárenia<.
Vo všeobecnosti je nutué konštatovať, že veľký pokrok vo vývoji nášho rozpočtového hospodárstva je dokumentovaný tou okolnosťou, že dnes má v našich rozpočtoch primát problém kvality a nie kvantity.
Zaistenie rozpočtovej rovnováhy a konsolidácie aktivity našich rozpočtov umožňuje nám venovať po šťastnom vyriešení otázok kvantitných celú pozornosť kvalitnému problému rozpočtovej štruktúry a vzťahu štátneho hospodárstva k hospodárstvu národnému. Správne uvádza štatistický úrad, že len až po vyriešení tohoto problému bude nám možné vykonávať vedeckú materiálnu kritiku a kontrolu štátneho hospodarenia a správne hodnotiť zaťaženie výroby a spotreby verejnými ťarchami ako aj spoľahlive srovnávať naše pomery s inými štáty, čo všetko má zásadný význam pre sústavný hospodársky program. Po tejto kvalitnej stránke bol náš rozpočet pre rok 1928 v mnohých ohľadoch zdokonalený a vyniká predovšetkým pravdivosťou, štabilitou a aktivitou.
Pravdivosť jeho je podložená špecializáciou, úplnosťou a prehľadnosťou. Prehľbené rozčlenenie ukázalo sa veľmi praktickým v rozpočtovej debate, v ktorej tohoto roku bola venovaná zvýšená pozornosť otázkam platovým.
Princip rozpočtovej štability má pre nás veľký význam v dvojom smere: Jednak pokiaľ ide o výrobu a jednak pokiaľ ide o menu.
Štabilita je v úzkej súvislosti s rozsahom rozpočtu. (Předsednictví převzal místopředseda Böhr.) Dnes môžeme konštatovať, že konsolidujeme rozpočtové volumen. Nemáme ešte k dišpozicii spoľahlivých dát o hodnote národného produktu a o výške národného dôchodu, aby sme mohli bezpečne zistiť, aký podiel berie z národného produktu či z národného dôchodu štát pre účely verejnej správy a či 91/2 miliardy Kč štátnych výdajov je prirodzenou hranicou našich verejných výdajov a úkolov v pomere k nosnosti obyvateľstva a národného hospodárstva, ale môžeme priblížne odhadnúť, že naše rozpočtové ťarchy nie sú podstatne vyšie než boly pred válkou. V Maďarsku na pr. pripadlo pred válkou na jednu hlavu asi 101 zl. korún, t. j. cca 707 Kč, kdežto u nás obnáša táto ťarcha teraz asi 680 Kč. V rozpočtovom výbore dokázal som dľa tabelí Woytinského, že zatiaľ čo u nás pripadá z rozpočtových tiarch na jednu hlavu 680 Kč, pripadá v Rakúsku v prepočte na jednu hlavu Kč 1.373, v Maďarsku 900 Kč, v Nemecku 1.194 Kč, v Anglii 3.029 Kč, vo Francii 1.346 Kč, v Itálii 913 Kč a v Belgii 4.790 Kč.
Štabilizovaný rozpočet znamená pre výrobu relatívnu úľavu. Národné hospodárstvo stále pokračuje a jeho finančná nosnosť sa každoročne zvyšuje. Nosnosť nášho národného hospodárstva nedosahuje síce úplne predválečnej miery, ale blížíme sa k nej rok čo rok. Keď v budúcich rokoch nebude náš rozpočet zvyšovaný, musíme v dohľadnej dobe docieliť predválečného niveau v pomere rozpočtového volumenu k nosnosti národného hospodárstva, ktorá je dľa slov pána ministra dr Engliša limitom rozsahu nášho rozpočtu. Dr Uhlig udáva, že v r. 1925 pracovali sme 85%, v r. 1926 so 78% a v prvých mesiacoch r. 1927 až so 96% predválečnej produkcie.
Na Slovensku sú žial bohu tieto priemerné percentá nižšie, činia asi 60%.
Opora rovnováhy rozpočtu spočívajúca v zlepšenej hospodárskej situácii v r. 1927, ako nám ju podrobne vylíčil pán minister vo svojom exposé, nevzťahuje sa len na administrativný rozpočet, ale prijde iste k dobru aj štátnym podnikom. Na tomto mieste považujem za vhodné konštatovať, že Národná banka vykonávala so zdarom svoju misiu a uľahčila pozicie zahraničného obchodu podstatným uvoľnením devizových predpisov. Doporučoval by som ešte doplniť sieť filiálok na Slovensku, menovite sriadením odbočky v Lipt. Svt. Mikuláši.
Štruktura našej daňovej sústavy nebola v podstate zmenená. Ako minimum by som doporučil, aby aspoň technika našej najväčšej dane obchodovej, dane z obratu bola zdokonalená a paušálne rozšírená. Ačkoľvek u dane z obratu boly v poslednej dobe exportným priemyslom poskytnuté niektoré úľavy, myslím, že bude nutné riešiť túto otázku systematicky a nasledovať príkladu Rakúska a Nemecka.
Ako devízu našej daňovej politiky by som citoval, čo napísal p. minister dr Engliš vo svojich >Otázkach a názoroch<, totiž že medzi sústavou čísiel hospodárskych a finančných musí byť určitý a správny snesiteľný pomer.
Základnou smernicou výdajovej stránky našich rozpočtov musia byť slová Gladstonové (West >Recollection of Mr. Gladston<): >Dobré finančníctvo spočíva skôr v používaní než vo vyberaní dôchodkov.< Už Colbert povedal, že >každý laik musí mať možnosť rozumieť finančným pomerom štátu. Čím jasnejšie sú etát a účty sostavené, tým dokonalejšie sú financie a tým ochotnejšie snáša ľud rozpočtové ťarchy.< Jedine týmto postupom bude možno zvýšiť šľachetnú myšlienku ministra Engliša zväčšenie daňovej morálky.
Dľa obsahu by som ideove soskupil náš rozpočet do nasledujúcich hlavných skupín. Náš rozpočet stojí vo významnom znamení synthesy. Tu nenajdete nejaký rezortný partikularizmus, kapitole, titule jednotlivých ministerských rezortov splývajú harmonicky v jedon celok a síce nie na podklade symptomatiky, tedy analogie, ale vo znamení kauzality. Jedným slovom on spojuje, vyrovnáva protivy kompetencie, alebo ako sme to v Ženeve hovorievali, harmonizuje. Je to rozpočet rovnováhy produktivných síl duchovných a hmotných.
Zaujímavé sú jeho soskupenia; kultúrnej politike, lebo toto bude naša hlavná smernica, venuje 23/4 miliardy. Táto bude sa pohybovať vždy na podklade úplnej spravodlivosti oproti všetkým naším menšinám bez rozdielu viery a reči.
Demokratický štát má povinnosť zachraňovať a rozvinovať všetok cenný intellekt svojich spoluobčanov. Tento významný úkol sverený je ministerstvu školstva, ktoré doposiaľ z veľmi vysokého objektívneho hľadiska chápe svoju úlohu, stará sa o povznesenie národnej kultúry, o školskú i poškolskú výchovu. Ono je nielen úradom, ale strážnikom pokroku všetkého vedeckého snaženia a umeleckého ruchu a života.
Druhá hlavná skupina stoji v znamení tej hospodárskej mravnosti nášho obchodného zákona, ktorá žiada, aby všetko viedlo sa podľa pečlivosti opatrného solidného obchodníka.
Na toto má nemčina starý tradicionelný obchodný výraz a prosím, aby som ho mohol použiť. Je to Treu und Glauben. Lebo v tejto skupine naše ministerstvo financií hľadí predovšetkým uspokojiť naších kreditov a tým zdvihať náš úver, našu bonitu.
Tretia veľká skupina venovaná je našej produktivite.
Súvislosť tejto skupiny, čo aj delí sa na rozličné rezorty, je organická.
Človek keď čítá dôvodovú zprávu, myslí si, že má v ruke rezolúcie konferencie ženevskej, na príklad súvis primárnej a priemyselnej výroby.
Preto schvaľujem zvýšenie rozpočtu na príklad ministerstva zemedelstva a obchodu, lebo ich súvis je zjavný.
Dnes, slávny senát, vyšlo zo Ženevy veľké slovo o uznaní zemedelstva. Vidíme, že v Nemecku od neho očakávajú riešenie mnohých ťažkých sociálnych problemov, ako sú superpopularizácia, emigrácia, vyrovnanie protív mesta a kraja. Preto mohla ženevská konferencia postaviť tie veľké zásady ako smerodatné smernice, ktoré rozširujú podklad záujmovej medzinárodnej prosperity a solidarity jednotlivých výrobných odvetví.
Už prvšia rezolúcia o zemedelstve, kde sa výslovne hovorí, že konferencia považuje za životnú otázku v obore hospodárskom zvýšenie zemedelskej výroby a aby k tomu účelu zemedelstvo bolo postavené na roveň s priemyslom, je tomu dokladom. Ďalej žiada, aby všetkým, ktorí pracujú v zemedelstve, dostalo sa dostatočných podmienok životných a normálnej odmeny za ich prácu, za ich kapitál.
Je treba o tejto nutnosti informovať a presvedčiť verejnú mienku, ktorá si neuvedomuje skutočnú situáciu zemedelstva a ju považuje veľmi často za výrobu podriadenú. Nikomu z veľkých kapitánov priemyslu ako boli Siemens, Duisberg, Pirelli, Balfour nenapadlo toto negovať. Naopak, práve Nemci - veď oni viedli tento postup zemedelstva, boli hlavní nositelia tejto myšlienky. Plne chápu význam zemedelstva pre svoj priemysel. Chápu, že rozvoj zemedelstva bude sa cítiť predovšetkým vo vysokých delnických mzdách priemyslu.
Last but not least máme štvrtú veľkú skupinu v našom rozpočte, ktorá je vážna obsahove.
Je to skupina naších sociálnych úloh. Môžem otvorene riecť, že nás táto skupina uspokojuje.
Možno že to väzí v mäkkosti nášho charakteru. Naše výdaje v sociálnej službe činia vyše 2 miliardy Kč.
Dňa 21. novembra t. r. zasedal tu v Prahe medzinárodný prípravný komitét pre medzinárodné kongresy sociálnej služby, ktoré budú sa vydržiavať v Paríži dňa 1.-14. júla 1928. Ako predsedkyňa medzinárodného organizačného výboru bola zvolená dr Alice Masaryková, čo nás môže len radosťou naplniť, lebo takto honorovaná je jej šľachetná činnosť na sociálnom poli.
Keď porovnáme program našej sociálnej služby, tak vidíme, že všetky tie problemy u nás sú už nielen pojednávané, ale sú veľmi často aj konkretizované, do života uvedené a to či otázka bytová a výstavba mest, či hygienia práce, či dobrovoľná sociálna pomoc, či pečlivosť o matku a dieťa.
Na všetky tieto otázky tvorí náš rozpočet konkrétny podklad. Na všetky tie odvetvia sociálnej služby najdete v našom etáte položky. Na organizáciu sociálnej služby, na výchovu pre sociálnu službu, na individuelnú rodinnú pečlivosť, na verejné zdravotníctvo, na svojpomoc v sociálnej službe, ktoré boly budú tvoriť heslá jednotlivých sekcií týchto kongresov parízských.
Taktiež poskytuje náš rozpočet rámec a problémoch, útulky pre rodičky, pre kojenie matkami, pre ústav chorobných detí, pre sociálnu pečlivosť dieťaťa. Nie je divu, že vidiac, že my kráčame na čele tohoto pohybu skoro v Enrope, riekol jeden z popredných cudzincov na zasedání prípravného komitétu pre sociálnu službu dr Renée Landa: >Vy ľudia v ČSR, prinášate stále niečo nového a dobrého. Tvoríte stále niečo trvalého a dôležitého.<
Keď tieto položky všetky človek preštuduje, tak ovšem jedno sa môže riecť, že tá vláda, ktorá má toľko sociálneho citu a porozumenia, neni reakcionárska, není zpiatočnická.
Prejdem teraz na niektoré kapitoly rozpočtov.
Kapitola 1. Prezident republiky a kancelária prezidenta republiky. Táto kapitola vykazuje na rok 1928 zvýšenie výdajov o 0.02%. Vzhľadom k stále rastúcemu počtu verejno-dobročinných inštitúcií, ktoré v prvom rade už z dôvodov prestižných sa obracajú na hlavu štátu, môžeme ľahko pochopiť, že výdaje p. prezidenta sú vyššie.
Keď uvážíme, že má p. prezident na všetky verejné a dobročinné účele preliminovaných len 1,000.000 Kč, zatiaľ čo na pr. ríšsky správca maďarský má len na osobnú stráž v rozpočte na rok 1927/28 asi 1/2 mil. pangö, t. j. ca. 3 mil. Kč, vynikne nám jasne rozdiel nášho režimu. Podotknúť musím, že v rozpočte nie sú uvedené položky na úpravu letného sídla p. prezidenta na Slovensku v Topolčiankach, načo pre budúcnosť by malo byť pamätané a o to prosíme, aby pobyt p. prezidenta na Slovensku bol čím viac zpríjemnený, čo si my Slováci uprimne prajeme.
Kap. 2. Zákonodarné sbory. V druhej kapitole nastalo oproti r. 1927 malé zvýšenie o 0.04% v dôsledku platovej úpravy rozšírenia kancelárie a v dôsledku prípravy 10ročného jubilea jestvovania Čsl. republiky, a zamýšľanej konferencie medziparlamentnej unie r. 1928 v Prahe. V budúcnosti padá tu na váhu neudržiteľný stav senátu v tejto budove a ja ako mluvčí senátu predkladám tu uctivú žiadosť pred vládu, že by senát mohol byť za daných pomerov najvhodnejšie umiestnený v Strakovej akademii. Ďalej pripojujem sa pri tejto kapitole k vývodom pána ministra Šrámka, ktorý v rozpočtovom výbore sám konštatoval, že na prejednávanie rozpočtu v senáte je príliš obmedzená doba a že nutnosť vyžaduje, aby senát mal viac času ku kľudnému, vecnému prejednávaniu tejto najvážnejšej našej predlohy.
Kap. 3. U predsedníctva ministerskej rady vidíme sníženie výdajov o 11/2 mil. dôsledkom vylúčenia prelimináru bývalého úradu ministra s plnou mocnu pre správu Slovenska. Tu nutno vyzdvihnúť normotvornú sprostredkujúcu činnosť tohoto centra štátnej agendy, ako aj jeho podporu, iniciativy a šetrenie časom, prácou a hmotou. Na tomto mieste ide o problém rozsahu kompetencie a zasahovania do verejnej správy. Vôbec zdôrazňujem korigujúcu činnosť prezídia ministerskej rady, ktorá stále intenzivnejším spôsobom usmerňuje rozsah pôsobenia správy do vhodných koľají.
Pri prevádzaní novej politickej správy bude museť byť vzatý plný zreteľ na Slovensko, ktoré svojimi osobitnými pomermi vyžaduje si individuálné riešenie, majúce zreteľ k dosavadnej jeho mentalite a zvyklostiam. Prezidium ministerskej rady má sprostredkujúcu činnosť tohoto centra štátnej agendy ako aj ku iniciativnemu pôsobeniu k zracionalizovaniu verejnej správy a služby.
Kap. 4. U ministerstva zahraničných vecí nastalo malé zvýšenie jednak zaradením nákladu na ruských a ukrajinských uprchlíkov 19 mil. Kč a zvýšením zamestnaneckých výdajov podľa platových zákonov, takže vlastný rozpočet tohoto ministerstva sa nezměnil. Minister zahraničných vecí dokumentuje, že ohľadom etátu ministerstva zahraničných vecí je naša Československá republika medzi z 25 europských štátov na mieste - ako známo - 17, kdežto ohľadom počtu obyvateľstva sme hodne vyššie. Po stránke formálnej bol zdokonalený rozpočet tohoto ministerstva sústredením výdajov na účastenstvo na medzinárodných jednaniach a inštitúciach a na službu zpravodajskú a propagačnú. Táto koncentrácia umožňuje nám presnú evidenciu a prehľadnosť, ale vedie nás tiež k poznatku, že naše zpravodajské a propagačné výdavky v pomeroch k veľkému významu maly by byť zvýšené.
Keď porovnáme dispozičný fond na pr. poľského ministra zahraničia vo výške 36 mil. Kč, nemeckého vo výške 216 mil. Kč, juhoslovanského 29 mil. Kč a nášho vo výške 14 mil. Kč, vidíme zrejmý nepomer v náš neprospech. Naše ministerstvo zahraničia pokračuje podľa pevných smerníc daných ženevskou svetovou konferenciou, pokiaľ ide o odstraňovanie prekážok obchodu. Jeho úsilie ku dotyčnému postupnému uvoľneniu obchodu je korunované úspechom.
Práca naších zahraničných zástupcov je zdárne a účinne podporovaná usilovnou vlasteneckou činnosťou ich paní, čo vďačne tuná honorujem. Ja, ktorý chodievam do zahraničia častejšie, mal som tiež príležitosť pozorovať, že naše zastupiteľské úrady často až úzkostlive šetria. Naša zahraničná politika má veľmi ťažkú úlohu, ktorú doteraz riešila príkladným spôsobom. Stále musí stáť na stráži. Vidíme to aj z najnovejšej príležitosti, t. zv. Rothermerskej akcie. Následkom jej staly sa styky medzi slovenským a veľkým českým národom ešte bratskejšími, ešte vrúcnejšími a potreba úplnej jednotnosti spoločných ideálov ešte naliehavejšou. Následok bude dôkladné prevedenie pozemkovej reformy na magnátskej pôde. Ovšem my honorujeme v tomto prípade absolutne korektné stanovisko anglickej vlády.
Kap. 5. U ministerstva národnej obrany nesmieme zabudnúť, že v cifre na prvý pohľad absolutne vysokej sú zahrmuté značné výdaje na účele kultúrne, sociálne a zdravotné, takže vlastný rozpočet na obranu je svojou relatívnou cifrou podstatne nižší. Každého občana musí radosťou naplnit vývoj a duch našej armády. My sme hrdí na našu armádu, na nášho ministra národnej obrany.
Kapitola 6. Ministerstvo vnútra potrebuje pre rok 1928 o 93.9 milionov Kč viac, na prevedenie správnej reformy a z dôvodu zvýšenia nákladov na četníctvo. Široká normatívna činnosť tohoto rezortu kulminuje usnesením zákona o organizácii politickej správy. Nutno honorovať revíznu činnosť ministerstva vnútra v jeho pôsobení ako dozorčieho orgánu verejnohospodárskeho. Tohoročný zákon o reforme verejnej správy mnoho urobí ku zprístupneniu tejto inštitúcie najširším vrstvám občianstva; nutno, aby pri tom i myšlienka vedeckej organizácie práva dostala uplatnenia i vo správe verejnej.
Kapitola 7. Preliminár ministerstva. spravedlnosti s najvyšším súdom je asi o 13 milionov Kč vyšší, než v rozpočte pre rok 1927, ktoré zvýšenie rezultuje z prevedenia platových zákonov. Správa sirotskej celoštátnej pokladnice vykazuje nesporne pokrok v snížení úbytku, ktorý vznikol kurzovným rozdielom predválečných a poválečných rent. V rámci tohoto ministerstva považujem za nutné upozorniť na ťažké pomery súdnictva na Slovensku.
Kapitola 8. Rozpočet ministerstva pre sjednotenie zákonov a organizáciu správy robí z celého rozpočtu len 0.02%. Chcel by som poukázať na to, že hospodárské záujmy vyžadujú rýchlejšie tempo v unifikácii právneho poriadku, pretože právna istota je predpokladom rozvoja hospodárskeho života. V zahraničí pripravuje sa asimilácia práva rôznych štátov, na príklad Nemecka a Rakúska, ktorá okolnosť nás upozorňuje, že v našom jednotnom štáte mali by sme mať po 10ročnej existencii jednotné predpisy. Doporúčal by som, aby sa pokračovalo v unifikačných kongresoch praktických právnikov slovenských.
O najvyššom správnom súde, ktorý je všeobecne uznaným tribunálom vysokých kvalít, bolo by škoda ztrácať slovo. Teší sa najvyššiemu rešpektu.
Kapitola 10. Dôležitou kapitolou nášho rozpočtu je ministerstvo školstva a národnej osvety. Kultúrne účely obnášajú dľa výpočtov pána ministra Engliša, ktorý v tohotoročnom exposé venoval špeciálnu pozornosť práve týmto výdajom a označil ich ako finančný problém nášho štátu, 2.724 milionov Kč oproti 2.407 milionov Kč v roku 1927. Mechanizácia hospodárskeho tvorenia progresívne zmenšuje potrebu manuelne pracujúcich ľudí, zvýšuje počet intelektuálne činných. Len že my vidíme v radoch týchto silnú nadprodukciu, tú známu chlebovú krizu. Problém je, či intelektuálny ľudia nevyhľadávajú také povolánia, kde pri ich veľkom vzraste stávajú sa takmer - prosím za odpustenie toho výrazu - parazitickými.
Pán minister dr. Engliš zaoberal sa tiež otázkou našich vysokých škôl a podotknul, že nie sú dobre vybavené. Naväzujúc na tieto slová, považujem za nutné poukázať na pomery na Komenského univerzite v Bratislave a menovite na pomery na fakulte právnickej. Systemizácia na fakulte právnickej je pre túto fakultu nepriaznivá, protože obsahuje o 5 stolíc menej, než bolo prv. Ďalej by som chcel poukázal na potreby nove sriadeného ústavu slovanských práv pri Komenského univerzite v Bratislave, v ktorom by mala byť sústredená právna veda zaoberajúca sa otázkami kodifikačnými, unifikačnými a národohospodárskymi slovanských štátov, v ktorých sa nové právne poriadky vlastne až teraz len tvoria. Bratislava je svojou polohou na rozhraní slovanských štátov predurčená pre koncentráciu stykov medzi slovanským severom a juhom. Okrem urychlenia vybudovania univerzitného mesta na pozemkoch Lafranconi doporučoval by som venovať pozornosť nášmu študentstvu a umožniť mu urychlenie výstavby univerzitnej koleje a akademickej menze v Bratislave, na ktorú už ministerstvo školstva a národný fond Masarykov venovaly takmer 4 mil. Kč, za čo im prísluší uprimná vďaka, študium bez materiálnych starostí.
Veľmi pálčivým problémom na Slovensku je národné školstvo. Už v zasadnutí vlády dňa 18. júna 1925 bolo konštatované, že na Slovensku hrozivý počet dietok asi 12.000 nie je vôbec zaškolených.
S radosťou vítam položku pol mil. Kč na reštauráciu nášho pamiatneho hradu zvolenského; bolo by nutné konzervovať aspoň tie najdôležitejšie zrúcaniny v medziach možnosti, ako na pr. Bratislavu, Trenčín, Oravu, Spiš, Šáriš atď.
V súvislosti s ministerstvom národnej osvety chcem sa zmieniť o otázke minorit v našom štáte. V bývalom Maďarsku bolo Maďarov 48%. Iné národnosti robily 52% všetkého obyvateľstva. Pre Slovákov, ktorých dľa maďarskej štatistiky pred vojnou bolo 1,976.970 nebolo vôbec strednej školy. Naproti tomu má v Československej republike maďarská menšina obnášajúca 5.87% rešp. 600.000 duší čisto maďarských 794 národných škôl, 2 obchodné akademie, 5 jednoročných obchodných kurzov, 1 školu strojnícku, 25 živnostenských pokračovacích škôl a 8 úplných čisto maďarských stredných škôl.
Medzi kulturnými veciami považujem za nutné vzpomenúť naše Slovenské Národné Divadlo, ktoré má nielen umelecký, ale špecielne buditeľský a národno-výchovný význam. Toto divadlo je okrem štátnej podpory odkázané len na veľmi malé podpory žúp a mesta Bratislavy a Košíc, kým v Čechách a na Morave poskytujú zeme a mestá ďaleko väčšie podpory. Cieľom rovnováhy a umeleckého rozvoja bolo by žiaducné zvýšenie subvencie asi o 500.000 Kč ročne.
Zaujímavé sú pomery Nemcov v Československej republike. Nemcov u nás máme 23.36%. Na stredné školy pripadá z celkovej potreby z čiastky 181 mil. na ústavy československé 129 mil., na nemecké 51 mil., teda 28%. Pri odbornom školstve pripadá na Nemcov 36%, pri technikách 36%, pri národnom školstve s vecným nákladom 660 mil. Kč na Nemcov 295, tedy 30%. My ovšem nechceme meniť tieto číslice, naopak ony zostanú dokladom našej loyálnej politiky proti naším minoritám.
Rozpočet ministerstva školstva na r. 1928 obsahuje na druhej strane celý rad položiek, ktorým sa prejavuje pre slovenské veci porozumenie. Máme tu na pr. pre Komenského univerzitu na 8 mil., pre vysokoškolské knížnice asi 774.000 Kč, pre vedecké ústavy na Slovensku takmer pol mil., pro Slovenskú Maticu 150.000 Kč, pre Šafarikovu účenú spoločnosť 50.000, pre stredné školstvo 27 mil., pre ľudové školstvo viac než 100 mil., pre vzeľaďovanie ľudového priemyslu 100.000 Kč atď. Všetky tieto položky dokumentujú plné porozumenie ministerstva školstva pre slovenské kultúrné potreby.
Treba s povďakom konštatovať úspechy o rozvinovaní kultúrnych stykov so Slovanstvom. Hodnota týchto stykov je dozaista tak v ich nespornom morálnom význame ako aj v obore praktickej politike štátnej.
Kapitola 11. Ministerstvo zemedelstva má oproti r. 1927 nepatrné zvýšenie výdajov o 111/2 mil. Kč. Zvláštnej pozornosti by si vyžiadalo len letmé registrovanie výsledkov, ktorých docielila výskumná organizácia tohoto rezortu u našej celoštátnej výrobnej politike.