Čo sa týče úpravy platov obvodných a okresných lekárov, máme za to, že návrh vlády nevyhovuje a preto ho ani neprijímame.

S hľadiska občianskeho nazerania, že zamestnanci s vyšším školským vzdelaním majú právo na vyššie požitky, nevyhovuje tento návrh. Z tohoto návrhu verne odráža sa mentalita občianska, nazeranie, smýšľanie a cítenie občianstva voči lekárom. Keď je lekára treba, sľubujú mu hory-doly, a keď už pomohol, zapomenú ešte i na riadny honorár.

My komunisti hľadíme na prácu lekára zo stanoviska cele iného. Lekár nezaoberá sa predmetmi alebo tovarmi, ale osobami, ktorým svojou odbornou vzdelanosťou dopomôže ku zdraviu, ktoré zprostí bolestí a utrpenia. Túto prácu nemožno peniazmi oceniť; toľko by si snáď však zaslúžili, aby spoločnosť ľudská, ktorú v úradnej forme reprezentuje štát, zaistila ich bezstarostné živobytie. Avšak vy, pánovia, ste ešte vždycky tam, že keď ide o zdravie a život iných, ešte vždy viac oceňujete tovar, predmet, ako človeka, ktorý produkuje hodnoty. Je charakteristické, a je zároveň hanobnou škvrnou kapitalistického štátu, že veterinárstvo je poštátnené, že zverolekári sú poštátnení, kým ľudské zdravotníctvo je ešte vždy podradnou vecou štátu, ako to vysvitá i z rozpočtu r. 1926, podľa ktorého medzi úhrnnými výdajovými položkami viac než desať miliárd figuruje zdravotníctvo len so 146 milionami. My požadujeme poštátnenie ľudského zdravotníctva a požadujeme slušné platy pre lekárov.

Nemôžem nechať bezo zmienky, že miesto uznania je údelom lekárov v berných veciach zlovôľa so strany niektorých expozitúr finančných riaditeľstiev. Tak vedúci expozitúry v Lučenci, dr. Rományi, ktorý svoje maďarské meno chce snáď zakrývať tým, že vyrubuje bezohľadne vyššie dane, než aké môžu pracovníci sniesť a ktorého z toho dôvodu nenávidí a opovrhuje všetko obyvateľstvo v Lučenci a okolí, vyjadril sa o lekároch, že neprispievajú dostatočne ku štátnym bremenám. Tento pán zapomína, že lekár musí vo dne v noci byť k dispozícii chorým, či sú chudobní a či bohatí, a že väčšina lekárov ošetruje nemocných vo veľa prípadoch bezplatne, nepočítajúc v to ani tie nie zriedkavé prípady, keď nemocný zostane honorár dlžen. Lekár, keď ošetruje chorých, keď je im vo dne v noci k dispozícii, už tým prispieva ku štátnym bremenám a preto prejavy pána dr. Rományiho s tohoto miesta odmietam.

Naproti tomu musím konštatovať, že robotníctvo, obzvlášte tí, čo sú členmi nemocenských pokladieň, nemajú veľa dôvery k väčšine lekárov, a nedôvera táto často nie je bezpodstatná, lebo veľa lekárov ináč sa chová voči tak zvanému platiacemu pacientovi, bohatému pacientovi a jeho príslušníkom a ináč voči pokladničnému pacientovi a voči chudobnému pacientovi, ktorý nemôže platiť, ačkoľvek sa vraví, že práca lekára je ideálna a humánna, ktorá nehľadí na národnostné a náboženské rozdiele ani na rozdiele hodnostné, ani triedne, lebo veď i neduhy napadajú ľudí rovnako, nech títo patria ku ktorejkoľvek rase, národu alebo náboženstvu, nech sú akejkoľvek hodnosti, triedy, či sú bohatí a či chudobní, páni či sluhovia, vykorisťovaní a či vykorisťujúci. V ďalšom ukážem, že v kapitalistickom produkčnom poriadku táto veta neobstojí. Čo sa však lekárov týče, ktorí patria, ak hľadíme na prírodovedu, medzi najvzdelanejších členov ľudskej spoločnosti, ktorých duševný obzor musí byť tedy najširší a ktorých povinnosťou by bolo nielen ošetrovať chorých, ale i zveľaďovať verejné zdravotníctvo, s malou výnimkou nielen zanedbávajú túto společenskú povinnosť, ale pripustia i to, aby ich duševný obzor bol nacionalistickými predsudky obmedzovaný.

Pokladáme za veľmi nesprávne, že lekári Československa nie sú slúčení v jednotnej lekárskej komore, ale podľa národnostného rozčlenenia. Tak majú v tejto malej, krpatej zemi zvláštnu lekársku komoru českí a slovenskí lekári, zvláštnu komoru lekári nemeckí a r. 1923 utvoril sa "Spolok lekárov na Slovensku", avšak stanovy tohoto spolku vláda napriek viacerým urgenciám ešte dosiaľ neschválila. Ak sú tedy lekári takto roztrúsení, nech sa potom nečudujú tomu, že ich auktorita a vážnosť v ľudskej spoločnosti rovná sa nule a že ich úrady bagatelizujú. Vláda neuznáva spolčovacie právo lekárov na Slovensku, keď ich stanovy dosiaľ neschválila, ač v týchto stanovách nieto ničoho, čo by mohlo byť z hľadiska bezpečnosti štátu vytýkané.

My pochopujeme, že toto národnostné rozčlenenie lekárov je dôsledkom hospodárskych bojov. Českí lekári patria ku tak zv. víťaznému národu a domnievajú sa, že svojim hospodárskym záujmom lepšie poslúžia, jestliže pomáhajú utlačovať hospodársky lekárov, patriacich k národom porazeným. Toto mudrovanie svedčí o krátkozrakosti a obmedzeností plynúcej z úzkoprsosti, a reaguje hospodársky veľmi škodlive i pre nich. S kapitalizmom je spojená hyperprodukcia aj u lekárov, čoho následkom je ťažká hospodárska kríza lekárov a ich zproletarizovanie. Krízu nevyvoláva to, že by bolo veľa lekárov v pomere k pacientom, ako keby bolo o veľa viac lekárov, než ich je treba ku zveľaďovaniu verejného zdravotníctva, ale vyvoláva ju to, že je veľa lekárov v pomere pacientov platu schopných, čoho následkom je konkurencia a hnusná závisť výdelková, čo sa zväčšuje ešte zhusta prichádzajúcim faktom, že je nie málo lekárov, ktorí kumulujú dobre platené miesta do tej miery, že ani jedno nemôžu dostatočne obstarať. Lekári títo v nemalej miere prispievajú k tomu, že lekárska auktorita je na úrovni veľmi nízkej.

Ďalšia sťažnosť obyvateľov na Slovensku, a to v okoliach Maďarmi obývaných, je, že sú tam úradní lekári, ktorí nerozumejú reči ľudu, z čoho plynú pre obyvateľstvo nielen hospodárske, ale i zdravotnícke újmy. A preto i proti tomu protestujeme a požadujeme, aby sa bral zreteľ i na toto hľadisko a protestujeme i proti tomu, aby pri obsadzovaní lekárskych miest smerodatné boly hľadiská národnostné alebo stranícke. Naproti tomu k vôli pravde konštatujem, že českí úradní lekári, ktorí sa dostali do okolí maďarských, osvojujú si jazyk tamojšieho ľudu už so zreteľom na svoje súkromné záujmy.

So zdravotníctvom Československa nie sme vôbec spokojní. Nemocí nákazlivých je veľa a ak pozeráme na miesta, kde sa vyskytujú, vysvitá, že väčší počet onemocnení a úmrtí je tam, kde je priemysel vyvinutý, než tam, kde nie je vyvinutý. Tak r. 1920 až 1924 v Československu onemocnelo na nákazu z 10.000 obyvateľov:

Procento úmrtia:

Z týchto číslic vysvitá, že nákazy objavujú sa hustejšie v priemyslových obvodoch, ktoré trpia na bytovú núdzu, a to následkom preplnených bytov a nie následkom industrializácie, kdežto nápadne veľa nákazlivých onemocnení spatrujeme i v Podkarpatskej Rusi, obzvlášte spálou a úplavicou, čo je dôsledok kulturálnej zaostalosti a hospodárskej biedy tamojšieho ľudu. Čo sa týče úmrtia, vidíme, že priemerné číslo úmrtí je v zemiach historických, ktoré sú priemyselne vyvinutejšie a kultúrnejšie, podstatne nižšie, než na Slovensku a obzvlášte v Podkarpatskej Rusi.

Nie je tedy pravda, že nemoce nevyberajú medzi ľudom, medzi triedami. Z úradných týchto dát, ktoré som obdržal od štátneho štatistického úradu, vychádza na javo, že tí, čo sú zo sobeckého triedneho záujmu alebo povedzme trebárs z obmedzeného a hlúpeho náboženského záujmu nepriateľmi prírodovedeckej osvety ľudu, a tí, čo zabraňujú povzneseniu životnej úrovne pracujúcich, sú priamo hromadnými vrahy.

Obilné clá, ktoré pred krátkou dobou boly tu na úkor prevažnej väčšiny obyvateľstva zeme a ku povzneseniu sobeckých záujmov mizivej menšiny, zdražia tie najdôležitejšie životné potreby, stupňujú mizériu pracujúcich, oslabia ich vzdorovitosť voči chorobám a vystupňujú úmerné číslo úmrtí. Sú oni vrahovia či už vedome alebo nevedome, lebo svolili k obilným clám.

Avšak poučné sú aj ostatné číslice, ktoré znázorňujú populáciu zeme, lebo počet pôrodov bol: r. 1921 396.436, r. 1922 386.605, r. 1923 379.260, r. 1924 363.156, r. 1925 363.678. Na každých tisíc obyvateľov pripadá: r. 1921 29,62%, r. 1922 28,35%, r. 1923 27,26%, r. 1924 26,30%, r. 1925 26,40%. Počet úmrtných prípadov: r. 1921 241.814, r. 1922 242.612, r. 1923 208.834, r. 1924 215.717, r. 1925 215.255, vo veku pod jedným rokom umrelo: r. 1923 55.788, r. 1924 53.756, r. 1925 51.591, z tisíc detí zomrelo: r. 1923 1,47%, r. 1924 1,48% a r. 1925 1,46%.

Aj z týchto číslic vychádza v prvom rade na javo, že počet pôrodov s roka na rok sa snižuje: s 396.000 r. 1921 na 363.000 r. 1925, kdežto počet úmrtí klesal do r. 1923 a od tých čias sa zvyšuje.

Zaujímavé sú číslice úmrtí. Počet úmrtí r. 1921 a 1922 je oproti roku 1925 veľmi veľký, ač v týchto rokoch bola hospodárska konjunktúra výhodnejšia, boly vysoké mzdy a veľká časť továrieň bola ešte v provode. Avšak ak nazeráme k tomu, že na tieto roky pôsobila ešte doba válečná, že ceny životných potrieb boly v pomere k dnešným cenám vysoké a že i úmrtie preveľa válečných invalidov toto úmerné číslo zvýšilo, vtedy je nám to pravdepodobne dostatočne vysvetlené.

Nižšie úmrtné číslo r. 1923 napriek stupňovanej nezamestnanosti vysvetľuje sa pravdepodobne tým, že ceny životných potrieb klesly, pracovný ľud mal ešte z lepších dôb hodnoty, ktoré mohol zameniť za potraviny a že nezamestnaní dostávali štátnu podporu. Ustálením sa hospodárskej kríze, nedostatkom výdelečných možností a obzvlášte snížením podpôr v nezamestnanosti zvyšuje sa zase číslo úmrtí. Zase len za hromadných vrahov musíme kvalifikovať tých, ktorí napomáhajú udržovaniu hromadnej biedy a ju stupňujú.

Veľmi poučné sú číslice, ktoré znázorňujú úmrtnosť detí. Podľa týchto úmrtnosť detí klesla s 55.788 na 51.951, tedy o 4000, avšak klesly v rovnakej dobe i pôrody o 16.000. Číslice tieto znázorňujú, že ročne viac než 50.000 detí zahynie preto, lebo niet spoločenských možností udržať narodené deti na živote; tieto zahynú preto, lebo následkom biedy rodičov a nezdravých pomerov nemôže sa dieťa už v živote matky vyvinúť tak, aby po pôrode vzdorovať mohlo nemociam. Čísla tieto nám ukazujú, že je farizejstvom udržovať v platnosti trestný paragraf, ktorý trestá odháňanie plodu vtedy, keď štát nemôže garantovať ani za uživenie zrodeného dieťaťa.

S tohoto hľadiska sú veľmi poučné dáta, ktoré dostávame zo sovietskej unie. V Rusku bola r. 1913 úmrtnosť 28,3%, tedy medzi európskymi štáty najhoršia. Toto úmerné číslo kleslo roku 1921 na 21% následkom toho, že po prvé zlepšily sa životné pomery pracovníkov, po druhé zvýšila sa osvetová úroveň robotníctva, čo môžeme vďačiť robotníckej a sedliackej vláde. Toto úmrtné číslo je ešte vždy veľmi značné, predsa však zlepšenie je nápadné a znamená záchranu 975.000 ľudí.

Zaujímavé sú i tieto dáta: Populačné číslo v Rusku r. 1913 činilo na 1000 obyvateľov 15,7%, r. 1923 však 19,1%, v Československu len 12,2%, vo Spojených štátoch amerických 9,9%, v Anglii 8,1% a vo Francii 2,4%.

Pred válkou bola úmrtnosť detí najväčšia v Rusku a činila tam 25,6%, v Uhorsku a Rumunsku, ktoré nasledovaly hneď po Rusku, činila úmrtnosť detí 19,4%. Naproti tomu úmrtnosť táto klesla v Rusku r. 1924 na 19% a tedy už ani nie je na poslednom mieste. Je veľmi zaujímavé, že kým v Rusku klesla všeobecná úmrtnosť r. 1867 až 1914 s 27,1% na 25,6%, činí tento pokles v sovietskej unii behom krátkej periódy 6,2%. To znamená, že zostane ročne viac než 300.000 detí na živu.

Tu treba brať ešte na zreteľ, že v sovietskej unii je odháňanie plodu dovolené, že závisí od voľného rozhodnutia ženy, ak chce si plod ponechať alebo umele dať ho odstrániť. Napriek tomu však zvýšil sa počet pôrodov s 15,7^o/_oo r. 1913 na 19,1^o/_oo r. 1923, dôkazom toho, že ak je zaistená možnosť výživy dieťaťa, neklesne počet pôrodov i keď sa ženám uznáva právo so svojim telom i so svojim plodom voľne nakladať.

Ak porovnáme dáta medzi Československom a sovietskou uniou, vyjde na javo, že v sovietskej unii deje sa o veľa viac v záujme zveľadenia ľudového zdravotníctva, než u nás. Tam robotnícka a sedliacka vláda učiní všetko možné za účelom povznesenia životnej úrovne obyvateľstva; u nás však po tejto stránke nielen že nič sa nerobí, ale naopak: obilnými cly boly zdražené najdôležitejšie životné potreby obrovskej väčšiny pracovníkov Československa, bieda pracovníkov bola stupňovaná, čoho následok bude patrný v stupňovaní úmrtnosti.

V sovietskej unii zachránia a predlžujú život statisícom ľudí, keď im poskytujú lepšie hmotné pomery, zveľaďujú ich kultúru a povznášajú ich osvetovú úroveň. V Československu je však režim vražedlný, tu nieto peňazí ku záchrane ľudí, tu zavedením gentského systému snížili vo veľkej miere podporu v nezamestnanosti, tu sa veľmi málo deje v záujme povznesenia kultúry, ač ku podpore vierovyznaní bolo by peňazí dosť. Zvyšovanie hospodárskej a osvetovej úrovne ľudu sovietskej unie je nasledovaniahodným príkladom pre národy, ktoré trpia pod kapitalizmom.

Návrh neprijímame, naproti tomu však odporúčame k prijatiu jeden návrh, ktorým stanovia sa platy úradných lekárov podľa jedného typu na miesto 4 typov, a ešte jeden návrh, ktorým sa vláda vyzýva podať návrh zákona, ktorým sa vyslovuje poštátnenie zdravotnictva a lekárov.

Místopředseda dr. Soukup: Přerušuji další projednávání denního pořadu.

Mezi schůzí bylo tiskem rozdáno. Prosím o přečtení.

Senátní tajemník dr. Šafařovič (čte):

Tisk 160. Zpráva I. výboru sociálně-politického, II. výboru rozpočtového k usnesení poslanecké sněmovny o iniciativním návrhu posl. inž. Dostálka, dr. Mičury, Zocha, Petroviče, dr. Tiso a druhů, aby vydán byl zákon o úpravě platů duchovenstva církví a náboženských společností státem uznaných, případně recipovaných (tisk 149).

Tisk 166. Vládní návrh, kterým se předkládá Národnímu shromáždění Obchodní úmluva mezi republikou Československou a republikou Polskou, sjednaná a podepsaná ve Varšavě dne 23. dubna 1925, s dodatky ze dne 3. července 1925 a 21. dubna 1926.

Tisk 169. Usnesení poslanecké sněmovny k vládnímu návrhu (tisk 210) zákona o provedení úmluvy mezi Rakouskem, Itálií, Polskem, Rumunskem, Královstvím Srbů, Chorvatů a Slovinců a Československem o převodu pohledávek a deposit z hospodaření poštovní spořitelny ve Vídni, podepsané v Římě dne 6. dubna 1922, jakož i dodatečné dohody k této úmluvě, sjednané mezi uvedenými státy v Římě dne 23. února 1925 (tisk 314).

Tisk 170. Usnesení poslanecké sněmovny k návrhu posl. Najmana, Horáka, Anděla a druhů (tisk 208) na změnu ustanovení zákona ze dne 5. února 1907, čís. 26 ř. z., jímž se mění a doplňuje živnostenský řád, a živnostenského zákona pro Slovensko a Podkarpatskou Rus ze dne 10. října 1924, čís. 259 Sb. z. a n. (tisk 404).

Tisk 171. Usnesení poslanecké sněmovny o vládním návrhu (tisk 14) zákona, kterým se prodlužuje účinnost zákona ze dne 4. července 1923, čís. 151 Sb. z. a n., ve znění zákona ze dne 2. července. 1924, čís. 163 Sb. z. a n., o poplatkových a dalších daňových úlevách při splynutí (fusi) nebo při přeměně právního útvaru podniků veřejně účtujících a společností s ručením obmezeným, dále při přeměně pravovárečných měšťanstev ve společnosti akciové (tisk 193).

Místopředseda dr. Soukup (zvoní): Sděluji, že do výboru sociálně-politického nastupuje za sen. Adolfa Scholze sen. Tschapek.

Navrhuji, aby se příští schůze konala za 5 minut po této s tímto

1. Přikázání došlých spisů.

2. Pokračování v rozpravě o zprávách výborových č. t. 157, 158 a 159.

3. Zpráva I. výboru sociálně-politického, II. výboru rozpočtového k usnesení poslanecké sněmovny (tisk 149) o iniciativním návrhu posl. inž. Dostálka, dr. Mičury, Zocha, Petroviče, dr. Tiso a druhů, aby vydán byl zákon o úpravě platů duchovenstva církví a náboženských společností státem uznaných, případně recipovaných. Tisk 160.

Jsou námitky proti tomuto návrhu? (Nebyly.)

Námitek není. Návrh můj je přijat.

Končím schůzi.