Počiatkom tohoto roku podalo niekoľko malých
gazdov z obce Kövecses riadnu prihlášku úradu
nákupu tabáku v Rimavskej Sobote o povolenie pestovania
tabáku. Menovaný úrad odoprel vystaviť
povolenie k pestovaniu tabáku s odôvodnením,
že nemá vhodnej miestnosti k uskladneniu tabákovej
úrody a preto nemôže vydávať nové
povolenia.
Podľa zpráv ministerstva financií a štatistického
úradu plynú ťažké miliony do cudziny
za tabák tam nakúpený, a tedy nelze naprosto
rozumieť tomu, že úrad nákupu tabáku
z takýchto malicherných dôvodov odopiera vydávať
povolenia k pestovaniu práve vtedy, keď by štát
mal každým prostriedkom podporovať zveľaďovania
tuzemského pestovania tabáku.
Tážem sa pánov ministrov:
Či sú ochotní učiniť príslušné
opatrenia, aby gazdovia, ktorí sa hlásia o povolenie
pestovania tabáku, neboli nabudúce z takýchto
malicherných dôvodov zamietaní už v záujme
zveľaďovania tuzemského pestovania?
Niekoľko peňažných ústavov na Slovensku,
- mená tu nechcem uvádzať -, bolo následkom
ztrát na úrokoch a kapitále válečných
požičiek nútené žiadať o súdné
vyrovnanie, pri ktorom ztratili vkladatelia 40 až 50%, svojich
vkladov a účastinári svoje účastiny.
Pri odhade dávky z majetku a dávky z prírastku
na majetku boly do základu dávky z majetku pojaté
vklady v úplnej ich hodnote a účastiny podľa
ocenenia predpísaného príslušným
nariadením. Pojatie vkladov bolo správnym, lebo
vtedy odpovedalo to stavu skutočnému, avšak
odhad účastín bol vo väčšine
prípadov nespravedlivý už v dobe vydania nariadenia,
lebo položenie pohraničných peňažných
ústavov bolo následkom štátneho prevratu
a hlavne následkom neuznania válečných
pôžíčiek, už také, že
cena účastin už vtedy klesla na polovicu, ba
na jednu tretinu.
Prez všetky veľké ztraty, ktoré postihly
strany, je dnešmý stav ten, že dávku z
majetku a z prírastku na majetku treba zaplatiť i
z majetkových častí ztratených.
§ 5, zákona zo dňa 21. decembra 1923, č.
6/1924, síce ustanovuje, že ťna žiadosť
strany môže dávka z majetku a z prírastku
na majetku, alebo obidve, byť úmerne a čiastočne
snížené, je-li tu nebezpečenstvo, že
zaplatením dávky z majetku bude ochromená
hospodárska činnosť alebo výživa
poplatníkova alebo jeho rodiny.
Opatrenie toto je naprosto bezcenné, lebo podľa výkladu
finančných úradov bolo by ho lza použiť
takmer len vtedy, keď už strana vyšla na mizinu,
avšak poskytuje možnosť nespravedlným, protekčným
opatreniam. Je to opatrením najnespravedlnejším
i zo stanooviska štátneho, lebo je nemorálnym
zdaniť nejestvujúce majetkové časti
vtedy, keď štát v Česku podporuje peňažné
ústavy ocitnuvšie sa v takomto položení
ani nie bez vlastného zavinenia, pokiaľ sa týče
napomahá odškodňovať vkladateľov.
Tážem sa pána ministra finamcií:
Či je ochotný postarať sa o sanáciu
týchto nespravedlností parlamentárnym pozmenením
zákona tak, aby u peňažných ústavov,
ktoré zjednaly súdne vyrovnanie, odpísané
boly ztraty, ktoré postihly strany a účastinárov.
V obciach Slovenska a Podkarpatskej Rusi obydlených Maďarmi
rozširujú sa vždy väčšmi a väčšmi
zvesti, že zo zabraných statkov dostanú do
vlastníctva alebo do nájmu pôdu len jednotlivci,
ktorí sú členami strany pána ministra
zemedelstva, to jest republikánskej strany zemedelskej,
Že tieto lži rozširujú sami tajomníci
Vašej strany, to môžem dokázať z veľa
dopisov, ktoré mne došly.
Som presvedčený, že pán minister nevie
o tejto nešľachetnej agitácii, ktorá rozvracia
mier a kľud občanov republiky a ktorú lze privlastňovať
len pôsobeniu jednotlivých príliš horlivých
tajomníkov strany. Vzhľadom na to, že zmienení
agitátori zneužívajú pri svojej nesvedomitej
a nezodpovednej práci tiež mena pána ministra,
tážem sa pána ministra:
1. Či ste ochotní prehlásiť k uspokojeniu
verejnej mienky, že v Československu neprevádza
pozemkovú reformu ministerstvo zemedelstva, ale pozemkový
úrad?
2. Či ste ochotní prehlásiť, že
pozemková reforma neslúži k účelom
jednotlivých politických strán?
3. Čie ste ochotní učiniť príslušnými
opatreniami prítrž hriešnej, poburujúcej
agitácii tajomníkov republikánskej strany
zemedelskej?
Je verejne známé, že zemedelci vyhoveli vždy
poctive svojím vojenským povinostiam a nechcejú
sa im vymykať ani v budúcnosti. Avšak popri záujmoch
vojenské služby nesmejú sa spúšťat
so zreteľa ani záujmy zemedelské, obzvlášte
nie vtedy, keď môžu byť s trocha dobrou vôľou
srovnané. Armáda koná svoje cvičenia
vo zbrani a manévre v posledných rokoch dôsledne
v dobe najdôležitejších zemedelských
prác t. j. v dobe žatvy a mlatby, malý hospodár
musí z domova von a zanechať svoje hospodárstvo,
ktoré si jeho prítomnosti nutne vyžaduje, z
čoho plynú pre neho nevypočítateľné
škody. Avšak i zemedelských robotníkov
a čeladi, je v tejto dobe najviac treba v hospodárstve
a nastúpia-li tito službu vojenskú, ztrácajú
možnosť zarobiť si na chleba pre rodinu a na zimu.
Na základe toho tážem sa pánov ministrov:
1. Či viete o tom, že malí gazdovia a zemedelská
čeľaď sní v dobe najdôležitejších
zemedelskýcih prác povolávaní príslušnými
vojenskými velitelstvami na cvičenia?
2. Či ste ochotní príslušne zakročiť,
aby cvičenia vo zbrani neboly konané v dobe najdôležitejších
zemedelských prác?
Hore uvedené obce v Podkarpatskej Rusi boly nemožnou
úpravou československo - rumunských hranic
pozbavené jedinej vozovej cesty, lebo cestu túto
prisúdila delimitačná komisia Rumunsku. Obyvateľstvo
týchto obcí môže sa stykať len prez
rumunské územie, čo je možné
len po zdlhavom behaní a šikanovaní a na základe
povolenia rumunského, čím sú menované
obce hospodársky náramne poškodené.
Čo do výstavby tejto vozovej cesty, ktorá
obce tieto spojuje, učinili Rumuni sľub, svojmu záväzku
však nedostáli a tým tieto pohraničné
obce od sveta naprosto izolovali, ich hospodársky vývin
znemožnili, lebo ich styky staly sa úplne hračkou
ľubovôle rumsnských úradov. Nemôže
byť záujmom Československej republiky, aby
obce tieto boly hospodársky zničené, lebo
už samé vinice v Akli znamenajú v štátnej
domácnosti tak význačnú položku,
ktorá by si už sama o sebe vyžadovala, aby československá
správa prispela menovaným obciam pomocou.
Tážem sa pána mimistra, je-li ochotný
učiniť diplomatické kroky, aby Rumuni svoje
záväzky bez odkladu plnili, a či je ochotný
učiniť opatrenia, aby československé
obyvateľstvo pohraničných dedín nepadlo
za obeť nedbalostí československej správy
a stálym šikanám rumunských úradov.
Horeuvedené obce v Podkarpatskej Rusi boly ešte pred
10 mesiacmi v úplnej neistote v tom ohľade, či
po definitívnej úprave hraníc zostanú
i nadalej v Československu alebo či budú
pripojené v Rumunsku. Neistota táto bola pochopiteľnejšia
tým väčšmi, lebo delimitačná
komisia chodila po tomto území už niekoľkokrát
a hranice boly stále posunované dnuka na úkor
Československa. Definitívne hranice boly stanovené
až 14. decembra 1924.
V dôsledku tohoto opozdeného upravenia hraníc
utrpelo obyvatelstvo horejších obcí hospodársky
obrovské škody. Keďže nevedeli, kam budú
definitívne patriť, neodvážili sa prihlásiť
a nechať okolkovať svoje cenné papiere, svoje
poštovno-sporiteľné vklady, cudzozemské
pohľadávky, úpisy válečných
požičiek atď. Neprihlásili svoje peniaze
k výmene, nepodali priznanie majetkové, nestarali
sa o vyrúbené dane, proti nim odvolania nepodali.
Teraz zhrútila sa na nich taká lavína daní,
že im všetkým hrozí zkazou. K tomu prichádza
ešte, že z lonského špatného hospodárskeho
roku nezostalo im ani sústo chleba. Letošné
veľké povodne zničily celú úrodu.
Úroda sena je úplne zpustošená, takže
teraz musia svoj dobytok predávať za babku.
Doposiaľ ešte nebolo učinené žiadne
opatrenie, aby sa im dostalo berných úľav,
ba naopak vymahanie daní deje sa čo najkrutnejšie
a na dane zaberajú obyvateľstvu i to posledné
hoviadko. Pri tom menované obce, nemajúc cesty sú
od sveta úplne odrezané a len prez Rumunsko môžu
sa so svetom stykať, čo znamená pre ne obrovské
škody hospodárske.
Úplné hospodárske znivočenie týchto
obcí znamená i pre štát veľkú
ztratu. A preto tážem sa pána ministra financií,
či je ochotný prispieť pomocou obyvateľstvu
týchto obcí, ktoré sa dostaly do nesnází
bez vlastnej viny, tým, že povolí prepadnú
lehotu pro prihlašovanie, okolkovanie všetkých
cenín a pre výmenu peňazí, či
je ochotný vyzvať príslušné finančné
riaditeľstvo, aby zahájila daňové odpisy
a ihneď zastavilo exekúcie, či je ochotný
povoliť platenie nahromadených daňových
bremien splátkami, vymazať úroky zo zameškania
a zaistiť dvojmesačnú lehotu pre odvolania
proti vyrúbeným daniam?
V nespočetných prípadoch mal som príležitosť
poukázať v opätovných interpelláciach
a dotazoch na to, že jedíný maďarský
zemedelský odborný ústav, ktorý pôsobí
v Komárne jakožto pobočka slovenskej školy,
ani z ďaleka nevyhovuje nárokom maďarského
maloroľníckeho a zemedelslkého obecenstva na
Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Pred pôldruhým
rokom mal som príležitosť odôvodniť
ústne pred pánom ministrom oprávnenosť
našich žiadostí o zemedelskú odbornú
školu s maďarským vyučovacím jazykom
a bolo mi vtedy sľúbené, že ťpočiatkom
najbližšieho školského rokuŤ môže
byť reč o rozšírení maďarských
tried v Komárne a po prípade o sriadení nových
škôl. Od tých čias uplynul už počiatok
druhého školského roku, ba za krátko
bude sním u konca; v minulom septembri bolo zase odmietnuté
asi 60 gazdovských synkov pre nedostatok miesta a ani dosiaľ
sa nič nestalo v záujme rozširenia školy
v Komárne a sriadenia školy novej.
Myslím, že nemusím zovrubnejšie dokazovať,
že jediná zemedelská škola s maďarskou
vylučovacou rečou v republike ani z ďaleka
navyhovuje kuaturálnym potrebám maďarského
gazdovského obecenstva na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi
a preto tážem sa pána ministra zemedelstva.
či je ochotný bez odkladu sdeliť verejnosti,
aké opatrenia zamýšľa učiniť
v záujme vybudovania zemedelských škôl,
kurzov a ženakých hospodárskych škôl
s vyučovacím jazykom maďarským?
Ministerstvo zemědělství v dohodě
s ministerstvem obchodu vyhláškou ze dne 18. prosince
1925, čís. 97664, uveřejněnou v úředním
listě republiky Československé ze dne 3.
ledna t. r. čís. 2, podle odst. III. § 19.
zákona ze dne 2. července 1924 Sb. z. a n. čís.
165 o ochraně výroby rostlinné prohlásilo
91 pohraničních soudních okresů, ležících
na naší říšské hnanici s
Německem sousedící, od Aše až po
Jablunkov, Místek a Frenštát na dobu 10 let
za oblast uzavřenou s výhradou jinakého opatření,
pokud by bylo poměry odůvodněno.
Opatření toto učinilo ministerstvo zemědělství
na ochranu bramborů, neboť v okresech těchto
vyskytla se u brambor rakovina, zavlečená pravděpodobně
z Němečka.
Dle vyhlášky jsou povinni zemědělci
prvý rok letos na jaře osázeti čtvrtinu
plochy, připadající na brambory, bramborami
imunními, t. j. zvláštních druhů,
vzdorujících nákazám a zvláště
rakovině. Příštím rokem na jaře
1927 budou povinni osázeti již 2/3 a na jaře
1928 budou povinni osázeti celou plochu bramborám
věnovanou bramborami imunními, vzdorujícími
rakovině.
Zatím v jednotlivých okresích sepisují
agenti hospodářského družstva pro pěstění
zemáků v Německém Brodě potřebu
bramborové sádě. Nabídka tohoto hospodářského
družstva v Německém Brodě jest tak vysoká,
že jest vyloučeno, aby za nynějších
těžkých hospodářských
poměrů mohli si rolníci v těchto chudých
hornatých krajích opatřiti sadbu brambor
za tuto cenu.
Zmíněné družstvo nabízí:
Ceny ty stanoveny jsou za 100 kg čisté váhy
mimo pytle, mimo daň z obratu, franko vagon nákladní
stanice. I když zásilka sadby bramborové při
množství nejméně 200 kg se dopravuje
se 40% slevou na dovozném, vychází cena takových
brambor tak vysoká, že jest vyloučeno, aby
kdo z nezámožných tamních pěstitelů
brambory tyto mohl si koupiti.
Brambory, které družstvo k sadbě nabízí
za ceny přemrštěné, jsou dle úsudku
vědeckých pracovníků nevyzkoušené
a nemohou býti s určitostí prohlášeny
v republice Československé za imunní, kdežto
ministerstvo zemědělství tyto druhy jako
imunní doporučuje.
Rakovinou bramborů postižené okresy jsou okresy
vesměs chudé a zavlečení rakoviny
brambor do těchto okresů, kdež výtěžek
z pěstění jejich jest hlavním podkladem
hospodářské existence všeho tamního
obyvatelstva, jest ve svých důsledcích rovno
živelní katastrofě.
Kdežto při živelních katastrofách
vláda z prostředků státních
postiženému obyvatelstvu pomáhá, trestá
vlastně v těchto okresích postižené
zemědělce tím, že je nutí kupovati
za přehnanou cenu sadbu brambor a to ještě
k tomu takových druhů, o kterých odborníci
sami se vyjádřili, že jejich odolnost rakovině
v našich krajích zjištěna a prokázána
není.
Na druhé straně jest podivno, že ministerstva
zemědělství svěřilo jedinému
družstvu prodej bramborů, které za imunní
prohlášeny nejsou a vyloučilo z dodávek
osvědčeně imunních brambor jiné
hospodářské korporace. Toto opatření
ministerstva zemědělství jest naprosto nepřístojné
a dokumentuje jeho stranický postup.
Ministerstvo zemědělství zanedbalo svou povinnost,
že v okresích, kde již dříve, třeba
ojediněle, rakovina brambor se objevila, neučinilo
včas opatření, aby se vypěstovala
v těchto okresích zaručeně imunní
sadba brambor.
Uvádíme na doklad toho, že na příklad
v okrese Moravsko-ostravském teprve v roku 1925 byly učiněny
celkem jenom tři pokusy s imunními bramborami.
Vzhledem k tomu táží se podepsaní:
1.) Co hodlá pan ministr zaříditi, aby v
okresích rakovinou brambor postižených byla
vypěstována spolehlivá imunní sazba
bramborová?
2.) Jest ochoten pan ministr zaříditi, aby pěstitelem
bramborů v těchto okresích dostalo se sadby
bramborové za běžnou cenu bramborů na
burse znamenanou?
3.) Jest ochoten pan ministr poskytnouti hospodářským
družstvům, zemědělským organisacím
a obcím, prostřednictvím jichž objednávka
imunních brambor se stala, podporu na úhradu výloh,
vzniklých dopravou imunních brambor?
4.) Jak vysvětlí pan ministr, že akce na nákup
imunních bramborů byla tak pozdě zahájena
a svěřena jedinému hospodářskému
družstvu pro pěstění zemáků
v Německém Brodě, které, využívajíc
nyní svého zvláštního postavení,
ceny brambor imunních předražuje, a o kterémž
družstvu je známo, že členství
družstva, zbavuje ty členy, které imunní
brambory za běžnou cenu obyčejných brambor
prodávají?
Řecko-katolický farář v obci Hrabské
(župa košická, Slovensko) zemřel v roce
1919. Prešovský řecko-kat. biskup farářskou
stanici tuto neobsadil. Místo toho posílal k odbavování
funkce farářské v Hrabském sousední
kněze. Tento stav byl nesnesitelný pro tamější
občanstvo řec. kat., jelikož tito kněží
hleděli materielně využití této
situace a požadovali za své funkce nepřiměřeně
vysoké taxy. Tak na příklad za pohřeb
požadovali 100 Kč, slepici, kus plátna a pohoštění
lihovými nápoji. Občané proto obrátili
se na biskupa se žádostí, aby jim poslal stálého
kněze, který by se stal farářem na
místo zemřelého.
Biskup tuto oprávněnou žádost odmítl
s tou poznámkou, že obec nezaslouží svého
kněze, když lidé projevili tolik málo
taktu a jemnocitu, že si stěžovali na vysoké
taxy sousedních farářů. Konečně
přece jim poslal na zkoušku jednoho kněze,
ale ten přišel jenom, aby odebral úrodu s fararských
polí, ji prodal a pak obrátil obci záda.
Ostatně nebylo se tomu ani co diviti, jelikož budova
fary, o niž se měl starat biskup, byla v tak zanedbaném
a zbědovaném stavu, že to nového faráře
k pobytu v Hrabské jistě nelákalo.
Pro tento neutěšený stav a nedbalost biskupa
přestoupili všichni občané ve jmenované
obci na víru pravoslavnou. Jelikož svého času
kostel vystavěli občané tamější,
obec bona fide zaujala kostel pro bohoslužby pravoslavné
a jelikož nebylo zde ani kněze ani učitele,
přivolali pravoslavného kněze z dalšího
kraje. Nikým nerušen, a bez protestu řec. kat.
vrchností užívali občané v obci
Hrabské kostela pro bohoslužby pravoslavné
po dobu téměř dvou let.
V roce 1922 poslali občané z Hrabského, kteří
se svého času z Hrabského do Ameriky vystěhovali,
této obci dar 16.900 Kč s výslovnou žádostí
a podmínkou, aby těchto peněz bylo použito
na zakoupení zvonu pro pravoslavné bohoslužby.
Peníz tento doplnili dobrovolnými příspěvky
ještě obyvatelé Hrabského, takže
se mohly asi za 19.000 Kč zvony koupiti a vyvěsiti
na věži kostela.
V roce 1924 počala řec. kat. církevní
vrchnost domáhati se, aby kostel s příslušnostmi
byl jí vrácen. Občané v obavě,
aby mohli aspoň v soukromém příbytku
vykonávati pravoslavné služby boží,
když by jim kostel byl odňat, vzali bohoslužebné
předměty, jako církevní knihy, kalich,
kaditelnu, řízu atd. pod svoji ochranu do svých
příbytků.
Na to začalo pronásledování občanů
Hrabského politickou vrchností. Občané
byli trestně stíhání pro zabrání
kostela a církevních budov. Ze strachu před
trestem někteří z nich vrátili se
k uniatství. Když byla vyhlášena amnestie
v minulém roce, bylo sice nastaveno stíhání
pro zabrání kostela, ale perseskuce pravoslavných
občanů politickou správou trvá bez
přestání i nadále pod titulem vyhledávání
skrytých kostelních předmětů,
ačkoliv všechny byly již vráceny řec.
kat. církvi.
Takovýmto způsobem musí se mezi občanstvem
zahostiti nespokojenost s administrativou státní
a pak i nedůvěra k tomuto státu.
Pokud se týče školské výchovy
dítek občanů z Hrabského, paměry
zdejší jsou nedůstojny československého
státu. Obec již tři roky nemá učitele.
Budova školy a zařízení její
jest majetkem obce, vystavěna byla roku 1904 a i v pozemkových
knihách jest psána jako majetek obce.
Církev řec. kat. však tento obecní majetek
jednoduše zabrala a poněvadž biskup prešovský
podle povinnosti své faru nedal opraviti, nastěhovala
krátkou cestou, nevyžádavší si
k tomu ani souhlasu obce, řecko-katolického faráře
do bytu učitelského. Síň pro vyučování
dětí používá farář
za chlév. Když referát školský
vypsal soutěž na učitele pro obecní
školu, přihlásil se za učitele jeden
kvalifikovaný člověk, který byl referátem
také za učitele této školy jmenován.
Když učitel přišel do Hrabského,
našel byt svůj obsazen řec. kat. farářem,
jiného bytu v obci dostati nemohl a proto jednoduše
odešel z Hrabského. Obec zůstala i nadále
bez učitele. Farář později přivolal
na svou pěst do školy církevní učitelku,
která bydlela s ním, ale ta zůstala tam jenom
jeden měsíc, pokud nedostala svůj plat, a
pak také odešla. Škola zůstala až
podnes bez učitele dětí obce Hrabského
jsou bez školského vzdělání.
Pro politickou správu jest příznačné,
že faráře do školy protizákonně
a protiprávně nasadil okresní úřad
za asistence četnické. Této zřejmé
stranickosti a zneužívání úřední
moci politickou správou lze připisovati i tu troufalost
faráře, že proti právu a přes
protesty obce užívá i obecního majetku,
jako na příklad, že dává pro
sebe kositi obecní louky.
V persekuci pravoslavných občanů, dále
v pronásledování příslušníků
československé strany socialistické vyniká
kromě okres. úřadu jmenovitě notář
v Malcově, Alexandr Němec, syn tamějšího
řec. kat. faráře. Vynikal také v rozbíjení
volebních schůzí stany čsl. socialistů
při posledních volbách do parlamentu.
Okresní referent Malinovský přímo
štve proti zákonu interkonfessijnému a občanstvu
křivě vykládá znění
tohoto zákona.
Ptáme se proto pana ministerského předsedy,
ministra vnitra a ministra školství a národní
osvěty:
1) Vědí-li o taktech v této interpelaci uvedených?
2) Hodlají-li zastaviti persekuci pravoslavných
občanů v Hrabském?
3) Hodlají-li umožniti, aby pravoslavní občané
obce Hrabského měli důstojné místo
pro svoje bohoslužby?
4) Hodlají-li vyšetřiti, kdo persekuci pravoslavných
občanů nařídil a ji vykonává
a hodlají podle toho potrestati vinníka aneb vinníky?
5) Hodlá-li vyšetřiti, proč a na jakém
zákonném podkladě okresní úřad
nastěhoval faráře do místností
školy obecné?
6) Chce-li se ministr školství a národní
osvěty postarati, aby obecná škola byla vrácena
svému účelu a aby obec měla učitele?