Pred pár dňami váleční slepci
mali svoj sjazd; na tento dostavil sa i pán sen. dr Fáček,
ktorý nehanbil sa tam prednášať to, že
vraj váleční slepci mali by sa striezlivejšie
dívať na tento štát a nielen stále
požiadavky klásť, a dokonca povedal, že
štát ochotný by bol ťažkým
invalidom pridať, je ale treba, aby ľahším
invalidom podpory sa sobraly. Teda hovoril tak isto, ako pán
posl. Pekárek, a tiež tak, ako páni
terajší spravodajcovia o tejto predlohe.
Tuná teda vidíme, čo títo páni
myslia. Ja som už uviedol, že kde treba peniaze vziať
z ohromných nákladov na militarizmus a miliárd
dlhovaných daní! Prečo by sa tých
25 miliárd neinkasovalo a nedala ročne 1 miliarda
pre válečných poškodencov? Ale oni vedia,
že peniaze netreba vracať, lebo veď bude nová
svetová vojna, bude sa opäť vraždiť,
naše rodiny doma budú sa vykorisťovať a
nám v zákopoch naše životy zkracovať.
Aby som ukázal, koľko je tých, ktorým
mala by sa sobrať podpora, uvediem niekoľko číslic.
Pán zpravodaj každý raz, keď hovorí
o válečných poškodencoch, povie: 40 1/2
miliardy vydalo sa pre válečných poškodencov,
to je veľká suma, tak je treba, aby sme nad tým
rozmýšľali - ale nehovorí, že všetkých
válečných poškodencov koncom roku 1927
prihlásené bolo 951.148. Z toho podporu berie len
464.649, z podpory je teda vylúčené 486.499.
Všetkých válečných invalidov
prihlásené bolo 308.460, podporu berie len 112.210,
teda z podpory je vylúčené 196.250. Všetkých
válečných vdôv je prihlásené
166.451, podporu berie len 91.353, takže z podpory je vylúčené
75.098. Všetkých válečných sirôt
je prihlásené 334.373, podporu berie len 188.981
a z podpory je vylúčené 145.392. A pozrime
tuná, prečo sú tieto siroty vylúčené?
Poneváč chudobná matka nemôže
z 50 Kč to dieťa vychovať, dá je slúžiť,
a keď o tom dozvie sa finančná správa
alebo zemský úrad, okamžite zastaví
sa podpora, že decko je výdelečne schopné,
že je samostatné, a tak je z podpory vylúčené
Máme vyše 30.000 válečných sirotkov,
ktorí nemajú otca ani matky, ale nemáme ani
jediného sirotinca pre válečné siroty,
o to sa nestarajú... (Posl. Landová-Štychová:
Ale kasárny stavějí!)... áno,
a árešty, poneváč nemajú dostatočnú
výchovu. A musia to byť váleční
poškodenci, ktorí z tých pár halierov,
ktoré dostávajú ako podporu, postavili jedon
sirotinec, aby aspoň čiastočne tým
najbiednejším chudákom pomohli. Ďalej
prihlásené máme válečných
predkov a súrodencov 141.864, podporu berie len 71.105,
z podpory je vylúčené až 69.759. Poneváč,
keď bol súpis predkov a títo prišli sa
k notárovi hlásiť, hovoril im tento: ženička
alebo dedku, vy máte domček, kozy, máte z
čoho žiť, vám neprísluší
štátna podpora.
Teda preto je dnes toľko válečných predkov
vylúčené. Títo sa hlásili,
ale iste ich je ešte 25%, ktorí nie sú prihlásení
následkom týchto šlendriánov. Preto
je povinnosťou, aby nová prihlašovacia lehota
bola predľžená. Koncom r. 1926 všetkých
válečných poškodencov prihlásené
bolo 917.535, z toho podporu dostávalo 492.582. Teda prihlásené
bolo menej o 33.613, napriek tomu ale vyplácalo sa viac,
podpory dostalo o 27.933 viac ako v r. 1927. Z podpory vylúčené
bolo 424.953, kdežto v r. 1927 vylúčených
bolo viac o 61.546 ako v r. 1926. Teda úrady umožnily
válečným poškodencom, aby sa prihlásili,
ale podpory im nedali. Teda lacno odbili týchto ubožiakov.
Konečne podívajme sa, ako by to vypadalo, keby sa
invalidom do 35% mala podpora sobrať. Aký je u nás
stav podľa klasifikácie týchto válečných
invalidov?
R. 1927 od 20 do 24% práce neschopnosti válečných
invalidov bolo 31.942, od 25 do 34% 36.994, od 35 do 44% 14.168,
od 45 do 54% 11.480, od 55 do 64% 4278, od 65 do 74% 4299, od
75 do 84% 5720, od 85 do 100% 3329. Tedy tu vidíme, že
keďby vláda odobrať chcela podpory do 34% válečným
poškodencom - a má tisíc chutí týmto
ubožiakom túto podporu sobrať - to by znamenalo,
že by 68.936 rodinám odobrala túto podporu.
Potom od 35 do 100% válečných poškodencov
bolo by len 43.274.
Oba páni zpravodajci sťažovali si na to tak v
soc. politickom, ako i v rozpočtovom výbore, že
invalidov málo umiera, že ich umiera len 4 až
5%. Áno, to ale týka sa len tých ľahkých
válečných poškodencov. Ale tých
ťažkých válečných poškodencov
umiera od 85 do 100% ročne 9 až 10%. Ťažkých
invalidov, odkázaných na pomoc druhého, bolo
r. 1926 690 a r. 1927 len 325, tedy viac ako 60% týchto
ťažkých invalidov zomrelo. U nás chcú
pomáhať ťažkým invalidom. Vidíme,
akým spôsobom. Táto hranica je teraz predľžená.
Vieme, že nový zákon môže prísť
o jedon mesiac, o tri mesiace, ale môže to trvať
tiež 5 rokov, kým ten nový zákon prijde.
A poneváč máme uzákonené, že
invalida od uznania jeho invalidity len do 10 rokov môže
sa hlásiť, že jeho stav sa zhoršil - u nás
boly prehliadky r. 1920, a tedy r. 1930 táto lehota končí
značí to, že po roku 1930 nebude sa už
nikto môcť hlásiť za invalidu. Tedy takto
vypadá charita, takto vypadá tá pečlivosť
a ten úbytok válečných poškodencov.
A tu poukážem, že koľko dostane ten 20%ný
invalida a koľko dostane ten 34%ný invalida. Od 20
do 24%ný válečný poškodenec dostane
mesačne 45 Kč i s drahotným prídavkom,
a na jedno dieťa dostane k tomu 10% základu, t. j.
3 Kč mesačne. Od 25 do 34%ný válečný
poškodenec dostane mesačne 67,50 Kč i s drahotným
prídavkom a na dieťa dostane 4,50 Kč.
Podotýkam, že od 25 do 34% klasifikovaný je
invalida bez oka. Je prirodzené, že človek,
ktorý nemá jedno oko, i na druhé časom
oslepne, poneváč časom zkazí sa jeho
zrak. Tak to vypadá a týmto ľuďom chcú
sobrať podporu. Na to sú tí páni tak
lakomí.
Vláda ale, aby ukázala, že opravdu má
záujem o válečných poškodencov,
tak na desiate výročie trvania Československej
samostatnosti milostive povolila týmto 220.000 Kč.
Teda každému, ktorý berie podporu, dostalo
by sa asi 44 halierov. Tento dar dáva vláda invalidom
vtedy, keď staro-rukúskym generálom zvyšuje
penzie o celých 100%, keď cukrobarónom čo
prezent dáva 180 milionov Kč, keď na kongruu
vyplatí sa 46 milionov Kč, ťažké
miliony na zkrachované banky, na ruskú emigráciu,
na vojenských psov, na nové zbrojenie atď.
Naproti tomu ale vláda na vál. poškodencoch
od roku 1926 ušetrila 100 milionov Kč.
Na tento rok je znova preliminované takmer o 25 milionov
Kč menej ako predošlého roku. Na druhej strane
ale o 310.000 Kč preliminovalo sa viac ako predošlého
roku na nové lekárske prehliadky. To sú príznaky
k tomu, že vláda má sto chutí odobrať
podpory tak válečným invalidom, ako vdovám,
sirotám a pozostalým.
Ale aby vláde snadnejšie podarilo sa tieto podpory
sobrať, tak za pomoci úradov, či už notárskych
alebo farárskych, rôzné individuá zakladajú
spolky a spoločky válečných poškodencov
pod rôznymi menami, len aby válečné
obete oklamaly a tieto sviedly s pravej cesty, po ktorej kráčaly
a chcú kráčať, a takto oslabily jedinú
organizáciu, ktorá za pomoci všetkého
proletariátu háji záujmy válečných
poškodencov, a to Družinu. Vedia dobre, že keď
podarilo by sa im túto organizáciu rozbiť,
tak že potom snadnejšie by mohli previesť ich plány,
na ktoré chystajú sa už roky. To rozbitie sa
im ale nepodarí. Váleční poškodenci
vedia, že kde je ich miesto, kde majú patriť
a kto ich zastupuje. Veď ak niekto chcel týmto pomáhať,
mal k tomu možnosť za celých 10 rokov tak urobiť.
Že si váleční poškodenci nedajú
rozbiť ich organizáciu, to dokázali i 19. mája
t. r., keď len na púhu výzvu tisíce
válečných obetí dostavilo sa do Prahy
zo všetkých končín republiky, aby tak
domenštrovaly proti nebezpečiu, ktoré im hrozilo
a ešte i teraz stále hrozí. Tam videli sme
tých chudákov invalidov, ktorí na rôznych
frontách ztratili svoje najmilšie a najdrahšie,
zdravie, válečné vdovy, siroty a starcov,
tie obete svetovej vojny, ktoré utratily svojích
živiteľov za záujmy jednotlivcov, ktorí
dnes na miesto toho, aby týmto sa odmenili, sahajú
im na poslednú suchú kôrku do vody namočenú,
aby i túto vyrazili im z úst, a to len preto, aby
tieto obete čím rýchlejšie, či
už riadnou smrťou alebo samovraždou odišli
s tohoto sveta, len aby pre pár nenažrancov ostalo
viac. Ale na druhej strane chystajú toto horečné
odbúranie podpör válečným poškodencom,
lebo sú si istí toho, že vojna, ktorú
znova pripravujú, je neďaleko a predsa treba, aby
sa novým válečným poškodencom
urobilo miesto.
Ale vláda i tento demonštračný sjazd
chcela zmariť. Družina válečných
poškodencov ohlásila demonštračný
pochod Prahou. Policajné riaditeľstvo v tom slova
smysle tento nezakázalo, ale predsedníctvu Družiny
chcelo nahovoriť, aby tento pochod odvolalo s tým
odôvodnením, že vraj bola by premávka
hatená. Tento sprievod bol povolený až vtedy,
keď predsedníctvo Družiny kategoricky odmietlo,
že to neodvolá a keď policajné riaditeľstvo
chce, tak nech tento zakáže. Konečne potom
pochod bol povolený.
To má ale iné pozadie, a síce to, že
v tých dňoch vydržiavaly sa v Prahe parády
agrárnikov a lidovcov. Preto vláda i s policajným
riaditeľstvom stoj čo stoj chcela tento pochod zmariť,
lebo sa báli, že by dostali vynadané od ich
chlebodarcov za to, že dovolili rušiť icb zábavu
a snáď museli by počúvať i nadávky
na dnešný režím, čo by sa ich nemilo
dotklo. Veď kto môže chváliť dnešný
režím? Jedine úžerníci, daňoví
defraudanti a váleční zbohatlíci.
Snáď i tie kobyly, pre ktoré vláda uvoľnila
lacný cukor, keby vedely hovoriť, chválily
by do neba režím za to, že im dal cukor, odtrhnutý
od úst chudákov. Taktiež hovorili by závodní
žrebci, plemenní býci, tučné
svine, ktoré majú k vedúcim štátu
užšie vzťahy, lebo veď pre tieto božie
hoviadka je vždy viac citu a pochopenia, ako pre válečných
poškodencov.
Veď vo chvíli, keď na pražských uliciach
kráčal smutným pochodom sprievod zmrzačených,
oslepených válečných invalidov, zodraných
vdov a hladujúcich sirôt, na hospodárskej
výstave v tejže Prahe lenive váľal sa
zo štátnych peňazí a subvencií
vypasený dobytok, o ktorý opravdu tak vzorne je
postarané.
Preto bol ten pokus o zmarenie demonštračného
pochodu, aby veličinám tak z agrárnej ako
z lidovej strany nemuselo prísť na um, že zakiaľ
tie obeti, ktoré pochodovaly, prelievaly krv za nich, zatiaľ
oni doma keťasovali, upisovali válečné
pôžičky, okrádali naše rodiny a
tak predlžovali utrpenie tak válečným
poškodencom ako aj ich rodinám a vôbec celej
pracujúcej triede. Dobre vedia, že oni majú
na svedomí tieto obeti.
A teraz chcel by som prehovoriť pár slôv k pánom
predrečníkom, a to do radov národných
socialistov a sociálnych demokratov. Dnes chcú válečným
poškodencom odrazu pomáhať. Páni za 8
rokov pre válečných poškodencov mohli
urobiť všetko. Oni robili zákon a dnes kričia:
"Zlodej! Chyťte zlodeja!" Veď dnes, keďby
sa znova dostali do vlády, tam by zasa nič iného
nerobili, len to, čo robí dnešná koalícia.
Oni hovoria: Každý kričí, kričíme
i my, že chystá sa nové vraždenie ľudí.
A čo robia ich kolegovia v Nemecku? Hlasujú za stavbu
krížnika. Čo sa robí s Faloutom, ktorého
chytili, že kradol plány? Bombastujú, že
vlasť je v nebezpečí, aby doniesli občanom
na um, že chystá sa válečné nebezpečie,
aby všetci odložili všetky rozpory, aby šli
a chránili vlasť. Váleční poškodenci,
ich synovia, bratia, pracujúca trieda si to rozmyslia,
kde a komu majú veriť, kde pôjdu a čo
budú robiť. Vieme, že mohli to urobiť a
keďby boli mali trochu svedomia k vál. poškodencom,
boli by to urobili. Dnešná vláda nič
iného nerobí, len čo od socialistov odkúkala,
poneváč dnes je taký režím, že
s ich pomocou sa to deje a preto je dnes taká perzekúcia.
To páni zo soc. tábora vedia, že čo
dnes deje sa na revolučnom robotníctve, zajtra sa
im bude mstiť a preto dnes tak veľký nárek,
že dnešná vláda nemá citu ku vál.
poškodencom.
To, čo hovorili, bola demagogia. Keby chceli pomôcť,
mohli pomáhať, mali k tomu čas za 8 rokov.
Veď keď posledne zasedal v Prahe výbor Ciamaku,
tak bola poslaná deputácia ku vláde, túto
prijal zahraničný minister Beneš. Tá
mu tlumočila, že v Čsl. republike sú
najhoršie podpory válečných poškodencov
zo všetkých válčiacich štátov.
Ten prisľúbil, že to bude tlumočiť
ministerskej rade. On ich prijal, oni odišli, ale do tohoto
času nerobilo sa nič.
Vláda predlžuje príjmovú hranicu na
neurčitú dobu, a to vtedy, keď blížime
sa k 15. výročiu vypuknutia svetovej vojny. Len
pár týždňov delí nás od
toho smutného dňa, keď pred 15 rokmi objavily
sa mobilizačné plakáty, aby každý
jedon, ktorý bol vojakom, za tú a tú dobu
sa hlásil, lebo vlasť je v nebezpečí,
treba bojovať za boha a kráľa.
Váleční poškodenci si tento deň
zapamätali dobre. Tento deň milionom a milionom rodín
doniesol hlad, biedu a zúfalstvo, na druhej strane ale
niekoľkým doniesol slávu a blahobyt.
Preto je povinnosťou každého válečného
poškodenca, aby na tento pamätný deň,
v toto krvavé výročie vyšiel na ulicu
a znova protestoval proti novému chystaniu sa na svetovú
vojnu. Váleční poškodenci súčasne
volajú do radov pracujúcich, aby spoločne
s nimi vyšli na ulicu a bojovali proti tejto krvavej príšere,
ktorá je na obzore, lebo veď v pripravovanej novej
vojne zasa len museli by bojovať naše deti a naší
bratia a táto vojna bola by zasa len za záujmy jednotlivcov,
za záujmy dnešných naších vykorisťovateľov.
(Potlesk komunistických poslanců.)
Předseda (zvoní): Přerušuji
projednávání tohoto odstavce, jakož
i pořadu této schůze.
Sděluji, že z důvodů formálních
- aby mohlo býti přikázáno výboru
tiskem rozdané usnesení senátu - bude nutno
konati dnes ještě jednu schůzi.
Navrhuji proto podle usnesení předsednictva, aby
se příští schůze konala dnes
za 10 minut, t. j. v 19 hod. 15 min., s
Nevyřízené odstavce pořadu 209. schůze.
Jsou proti tomuto mému návrhu nějaké
námitky? (Nebyly.)
Není jich. Návrh můj je přijat.
Končím schůzi.