Prenasledovanie komunistického hnutia a používanie
teroristických metod na Slovensku presahuje všetky
medze. Máme na pr. v rukách zápisnicu, rešp.
rozsudok. Rozsudok vynesený bol už podľa zákona
o verejnej správe, kde p. okresný náčelník
v Želiezovciach dáva nám na vedomie, akým
spôsobom bude sa postupovať podľa novej verejnej
správy proti každému, proti chudobnému
roľníctvu, akým bezohľadným spôsobom
budú chcieť úrady na Slovensku umlčať
nespokojnosť robotníctva a roľníctva.
V obci Sakálaši mali rozdeliť 518 kat. jutár
pozemkov. Uchádzalo sa o to 286 maloroľníkov,
ale len 60 uchádzačom pridelili pôdu, ostatných
226 bolo zamietnuté a pôda mala byť pridelená
ako zbytkové statky jednotlivým popredným
činiteľom agrárnej a ľudovej strany. Roľníci
proti tomu protestovali a dožadovali sa, aby pôda rozdelená
bola medzi chudobné roľníctvo. Sišli sa
poradiť, akým spôsobom by to mohli presadiť,
sišli sa, že si zvolia deputáciu, ktorá
pôjde na pozemkový úrad. Nebola to tedy schôdza
komunistická, bola to len schôdza nespokojených
roľníkov bez komunistických agitátorov.
Tí roľníci robili to sami a pán notár
tam prišiel a povedal: vy ste robili schôdzu, ktorá
nebola povolená. Oznámil to na okresnom úrade
a tento aj vyniesol rozsudok, ktorý znie: "Poneváč
jste vydržiavali verejnú schôdzu, ktorá
povolená nebola, podľa zákona zo dňa
14. júla 1927, č. 125 Sb. z. a n., ste odsúdení."
Potom sú tam mena 60 roľníkov, ktorí
sú odsúdzení. Beriem rad-radom: Obžalovaný
Alexander Urban na 10 dní zátvoru ako hlavnej a
500 Kč ako vedľajšej pokuty; Adam Marsal na 5
dní zátvoru a 500 Kč pokuty; Jozef Gasparik
na 5 dní zátvoru ako hlavnej a 500 Kč ako
vedľajšej pokuty. Odsúdení sú takovým
spôsobom, poneváč brali účasť
na porade, kde si mali zvoliť deputáciu na pozemkový
úrad, aby protestovali proti tomu, že pozemky pridelené
sú zbytkárom. Na koniec hovorí pán
okresný náčelník toto: Keďby
však vyrubené penažné pokuty títo
dotyční nezaplatili, pokuta zmenená má
byť nasledovne: Prvému obžalovanému o
ďalších 25 dní zátvoru viac, ostatným
tiež po 25 dňoch zátvoru, zkrátka všetci
roľníci radradom mali by sedieť 35 až 40
dní v žalári, poneváč zúčastnili
sa jednej schôdze, na ktorej komunistická strana
žiadneho referenta nemala. Porady zúčastnili
sa len sami roľníci. Je to dôkazom, že
na Slovensku bezohľadným a teroristickým spôsobom
agrárna, ľudová a všetky ostatné
meštiackie strany zdeptať chcú nespokojenosť
roľníctva a podviazaním robotníctva
a roľníctva pozemkovou reformou ďalej chcú
postupovať bezohľadne proti slovenskému obyvateľstvu
a hlavne proti chudobnému robotníctvu Slovenska.
Ale nielen na vidieku, lež tak bezohľadne postupuje
sa aj v mestách. Bratislavská polícia začína
úplne používať metody rumunskej siguranzie.
V sobotu 15. decembra jedon súkromný zamestnanec,
člen Rudej pomoci, dostavil sa na policajné riaditeľstvo
ohľadom pasu. Na chodbe stretol sa s hlavným detektívom
Sečkárom, ktorý zbadal, že dotyčný
má odznak Rudej pomoci. Tento policajný špicel
dotyčného súkromného úradníka
oslovil a povedal: Tento odznak je zakázaný, poďte
na policajné, teda detektívne oddelenie. Sobral
ho na detektívne oddelenie, tam ho zbili, ztýrali,
zatvorili až do večera, a potom z policajného
riaditeľstva telefonované bolo na majiteľa, totiž
na robotu dávajúceho, aby dotyčného
úradníka prepustil. Tento majiteľ firmy povedal:
Ja som s vami spokojný, ale na naliehanie polície
nezbýva nič iného, musím vás
prepustiť z práce. Tento úradník ztratil
prácu, bol zbitý na policajnom riaditeľstve,
chytili ho ako banditu bez toho, že by sa previnil, len preto,
poneváč mal odznak Rudej pomoci. To je dôkazom,
že na Slovensku zavádza sa fašistický
režim. Policajný riaditeľ Slavíček
začína postupovať na bratislavskom policajnom
riaditeľstve úplne v súhlase s rumunskou siguranziou.
A teraz niekoľko slov o voľbách. Ačkoľvek
na Slovensku voľby pre komunistickú stranu číselne
dopadly pomerne dobre, ačkoľvek je vidieť, že
komunistická strana vzdor všetkému tomu, čo
sa proti komunistickej strane podnikalo, udržala si svoju
pozíciu, musíme prehlásiť, že následkom
toho, že sociálni demokrati hlavne v priemyslových
centrách skutočne získavali, robotníctvo
utrpelo porážku, poneváč hlasy, ktoré
pripadly sociálnym demokratom, padly k dobru buržoázie.
Z týchto dôvodov my otvorene prehlasujeme, že
komunistická strana a robotnícka trieda pri týchto
voľbách utrpela porážku.
Ale je nutno poukázať na to, že akým spôsobom
prevádzaly na Slovensku volebnú agitáciu
jednotlivé volebné strany. Beriem tuná agrárnu
stranu. Prosím, jedon prípad: V krupinskom okrese,
v obci Sečianky, v jedon pekný deň objavil
sa komisár pozemkového úradu z poľských
Šiah a povedal: "Pozemky budú rozdelené
a každý, kto bude organizovaný a kto stane
sa členom agrárnej strany, pozemky dostane, kdo
nebude členom agrárnej strany, samozrejme, že
pozemky dostať nemôže". V Sečiankach
komunistická strana má väčšinu,
starosta je tiež komunistom a on povedal: "Nuž,
pánovia, vy nás kúpiť nemôžete,
ale náš názor je, že každý
občan má právo na to, aby pozemky dostal,
keď má na to podľa zákona nárok,
ak nie je vylúčený z prídelu pôdy."
Zavolali mňa a išiel som s nimi intervenovať
na komisariát pozemkového úradu v poľských
Šahách. Vyšlo na javo, že r. 1925 pred voľbami
tie isté pozemky maly byť rozdelené tamojším
roľníkom a po voľbách samozrejme pozemky
rozdelené neboly. Zistili sme, že prihláškové
pokračovanie, ktoré svojho času bolo prevedené,
bolo zrušené a nové vypísané
nebolo, zkrátka, že ani teraz tieto pozemky rozdelené
nebudú. Tedy vedome podvádzali tamojších
roľníkov, vedome klamali a vedome chceli získať
hlasy pre agrárnu stranu, ačkoľvek agrárna
strana a hlavne pozemkový úrad vedely, že tieto
pozemky aspoň nateraz rozdeľované vôbec
nebudú.
Ďalej v Bučanoch máme veľkostatkára,
francúzskeho štátneho občana, ktorý
má vyše 4000 kat. jutár pozemkov, pána
Ulspringera. Iste že my nie sme tí, ktorí akosi
za spravodlivý považujeme pozemkový zákon
menovite tam, kde hovorí, že majiteľom ponecháva
sa kmeňový statok vo výmere 250 ha atď.,
ale je fakt, že tento podarený pán sľubil
tamojším obyvateľom, že rozdelí 500
kat. jutár pozemkov, tak že tamojší obyvatelia
podľa toho hlasovali na agrárnu stranu. Hneď
po voľbách dostali však číselný
prídel na 230 kat. jutár, ačkoľvek sme
zistili, že Ulspringerovi ponechali ešte 4800 kat. jutár
pozemkov.
Tak mohli by sme brať rad-radom také prípady
a dokázať, že nielen agrárna strana, ale
aj pozemkové úrady všade na celej čiare
zasahovaly do volebnej kampane, všade agitovaly pre agrárnu
stranu a takým spôsobom verbovaly pre ňu hlasy.
Ľudáci samozrejme nemohli takýmto spôsobom
postupovať, oni si to spravili inak. Na pr. v Hlohovci pán
kaplán zavolal si k sebe ženičky a hovoril
nasledovne: "Na vianoce dostanete vianočný
dar, keď nám donesete kandidátnu listinu čís.
1. Ale každý jedon nám musíte preukázať,
že kandidátna listina čís. 1 je u vás."
Ženičky si myslely: No, božíčku
môj milý, na vianoce budeme sa mať dobre, keď
dostaneme dve kilá múky lebo cukru. Aspoň
doteraz podarilo sa nám zistiť, že viac ako 60
ženičiek ponechalo si kandidátnu listinu č.
1 aby na vianoce prišli ju prezentovať p. farárovi
v Hlohovci, aby im dal vianočný dar. Tieto ženičky,
títo ľudia samozrejme ináč by bývalí
hlasovali na komunistickú stranu. Ale mysleli si: Tie 3-4
kg múky bude pre nás dobré. Takýmto
spôsobom získavali ľudáci na veľa
miestach na celej čiare, podobným spôsobom
agitovali a iste môžem povedať, že agrárnici
a ľudaci v týchto veciach tedy podvadzaním
slovenského ľudu, hlavne dedinského ľudu
vyznamenali sa v týchto voľbách a nie je div,
že takýmto spôsobom do určitej miery
mohli svoj úpadok zastieniť.
Teror, prenasledovanie robotníctva a roľníctva
na Slovensku nie je v stave zlomiť revolučné
hnutie, ba naopak. Zcelená komunistická strana bude
brať za svoj úkol a za svoju povinnosť, za každodenné
požiadavky robotníctva a roľníctva, organizovať
nespokojných robotníkov a roľníkov a
proti vytvoreniu jednotnej fronty agrárne-finačnej
buržoázie so sociálnymi patriotmi, budeme organizovať
jednotnú frontu chudobných robotníkov a roľníkov
za vyššie mzdy, za vyššie politické
práva proti fašizmu, proti vojnovému nebezpečiu,
za vládu robotníkov a roľníkov. (Potlesk
poslanců strany komunistické.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Dalším řečníkem je p. posl.
Bradáč. Uděluji mu slovo.
Posl. Bradáč: Slavná sněmovno!
Koalované strany béřou na vědomí
prohlášení pana náměstka předsedy
vlády jménem vlády učiněno
a souhlasí zvláště se zásadou
ostatně zákonem normovanou, že okresní
a zemská zastupitelstva jsou sbory rázu hospodářského,
v nichž není ani dovoleno rozhodovati o věcech
politických, takže ani volby do těchto zastupitelstev
nelze posuzovati politicky. (Výkřiky na levici.)
Koalované strany neuznávají tudíž
za nutné zúčastniti se debaty a také
proto, poněvadž nechtějí ubírati
času jednání o nejdůležitějším
dnešním úkolu parlamentu, o pensijním
pojištění soukromých zaměstnanců.
(Potlesk.)
Předseda (ujímaje se předsednictví
- zvoní): Ke slovu není již nikdo
přihlášen. Rozprava je skončena.
Podle §u 65 jedn. řádu jest rozpravu o vládním
prohlášení zakončiti hlasováním,
zda sněmovna prohlášení ono schvaluje,
čili nic. Sněmovna může se usnésti,
že hlasování odkládá.
Návrh na odklad hlasování podán nebyl.
Budeme tudíž hlasovati.
Kdo souhlasí s tím, aby sněmovna schválila
prohlášení pana náměstka předsedy
vlády, nechť pozvedne ruku. (Děje se.)
To je většina. Prohlášení pana
náměstka předsedy vlády jest schváleno.
(Výkřiky na levici.)
Pan posl. Grünzner podal mi podle §u 23, odst.
3 jedn. řádu návrh, aby sněmovna změnila
usnesení iniciativního výboru, jímž
tento výbor ve své schůzi dne 9. listopadu
1928 zamítl návrh posl. Grünznera a
soudr., tisk 1791, na vyšetření železničního
neštěstí v Zaječí, a aby tento
návrh přikázán byl příslušnému,
to jest vyšetřovacímu výboru.
Poněvadž návrh posl. Grünznera podán
mi byl v předepsané lhůtě, předkládám
jej posl. sněmovně, aby o něm rozhodla bez
rozpravy prostým hlasováním.
Dám o návrhu hlasovati.
Kdo tedy souhlasí s návrhem posl. Grünznera
na změnu zamítavého usnesení výboru
iniciativního o návrhu tisk 1791 na vyšetření
železničního neštěstí v
Zaječí vyšetřovacím výborem,
nechť pozvedne ruku. (Děje se.)
To je menšina. Návrh jest zamítnut.
Před ukončením schůze učiním
ještě některá presidiální
sdělení.
Dovolenou dal jsem na dnešní schůzi posl. Chvojkovi
pro neodkladné záležitosti.
Nemocí omluvili se: na dnešní schůzi
posl. Platzer; na tento týden posl. Pekárek
a Riedl.
Došlo oznámení o změně ve výboru.
Žádám o přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
Do výboru kulturního vyslal klub poslanců
čsl. soc.-dem. strany dělnické posl. V. Beneše
za posl. Prokeše.
Předseda: Pan posl. dr Gáti v dnešní
17. schůzi sněmovny pronesl slova, obsahující
projev ohrožující bezpečnost státu.
Předsednictvo sněmovny usneslo se podle §u
9, lit. m) jedn. řádu vyloučiti projev tento
ze zprávy těsnopisecké.
Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští
schůze konala zítra ve středu dne 19. prosince
1928 o 10. hod. dopol. s
1. Zpráva výborů soc.-politického
a rozpočtového o vládním návrhu
zákona (tisk 1706) o pensijním pojištění
soukromých zaměstnanců ve vyšších
službách (tisk 1955).
2. Druhé čtení osnovy zákona o cejchování
vnitrozemských lodí (tisk 1793).
3. Druhé čtení schvalovacího usnesení,
kterým se schvaluje II. dodatkový protokol k obchodní
smlouvě mezi republikou Československou a Hospodářskou
Unií belgo-lucemburskou z 28. prosince 1925, podepsaný
v Bruselu dne 21. února 1928 (tisk 1848).
Jsou proti tomuto návrhu nějaké námitky?
(Nebyly.)
Není jich. Návrh můj jest přijat.
Končím schůzi.