Bylo zvláštním způsobem vytýkáno,
že za základ byla vzata úroková míra
41/2% místo 41/4%,
a tu se ptám, proč na slovo vzatý odborník
p. prof. Schönbaum vzal za podklad 41/2%
při pojišťování soukromých
zaměstnanců? (Hlasy: Ale to je jiná věc!)
Proč návrh posl. Tučného a
druhů o sociálním pojištění
zněl rovněž na 41/2%
úrok? Odborníci se vyslovili příznivě
a netřeba proto míti obav, že bychom tohoto
úroku nedocílili, když Ústřední
soc. pojišťovna bude dělati dobrou a včasnou
finanční politiku. Později budou pohromadě
kapitály do miliard jdoucí a musíme se snažiti
umístiti dobře všechny volné peníze.
Možno-li dnes dosáhnouti 6% úrok, doufám,
že i později bude vyhledáván kapitál
na 41/2%.
Znovu opakuji, že dobrá finanční politika
Ústřední soc. pojišťovny přinese
neočekávané výsledky pro pojištěnce,
zvláště v léčebné péči,
odstraní bytovou nouzi a může povznésti
stát a jeho obyvatelstvo.
Bude-li všude účelně hospodařeno
a bude-li všeho, co se vynaloží, plně
využitkováno, bude-li postupováno poctivě
ku prospěchu celku ve všech ústavech, potom
zajisté dopracujeme se tak značných přebytků,
že bude možno přikročiti ku pojištění
přestárlých na účet Ústřední
sociální pojišťovny.
Ústřední sociální pojišťovna
pro jubilejní rok 1928 chystá veliký jubilejní
dar 35 mil. Kč, a to je důkazem, že tato Ústřední
sociální pojišťovna také v letech
příštích pro léčebnou
péči bude moci vykonati ohromné věci.
Živnostenská strana vykonala v koalici svoji povinnost
a máme též podíl na tomto velkém
sociálním díle. Snahou naší bylo
vykonati vše, co bylo nutno pro existenci našeho stavu
a tato usilovná práce přinesla osvobození
učňů do 16 let, snížení
pojistného invalidního a starobního pro nižší
mzdové třídy, zastoupení v představenstvu
a v dozorčím výboru tam, kde nejsou živnostenské
společenstevní a gremiální pokladny,
zachování společenstevních a gremiálních
pokladen, zřízení nových osmi živnostenských
společenstevních pojišťoven, pro naše
dělnictvo výbavné, důchod vdovský
a vdovecký značně zlepšený, odbytné
pro pozůstalé a jiná důležitá
ustanovení.
Celá tato naše práce, kterou jsme již
uveřejnili, byla dílem kompromisu. Nejsme plně
uspokojeni, jsme však přesvědčeni, že
živnostnictvo uzná těžký zápas,
který bylo nutno svésti a doufáme, že
přijde doba, kdy i my krok za krokem - dosáhneme
svých cílů.
Ke konci své řeči mohl bych vysloviti přání
nejen svoje, ale celé živnostenské veřejnosti,
aby toto krásné dílo našeho sociálního
cítění přineslo dobré ovoce,
aby důchodci byli spokojeni a bude-li naše hospodářská
situace lepší, aby mohla býti uskutečněna
ještě další sociální díla
a nynější ještě zlepšena.
Jsem přesvědčen, že v této snaze
bude nám celá veřejnost nápomocna,
a proto nechť sociální pojištění
všeho lidu přinese nám spokojenost a radost
z práce, která jedině je zárukou lepšího
blahobytu. (Výborně! Potlesk.)
Předseda (zvoní): Dalším
přihlášeným řečníkem
je pan posl. Bečko. Uděluji mu slovo.
Posl. Bečko: Ctená snemovňa! Pomery,
ktoré priviedly novelizáciu zákona o sociálnom
poistení robotníkov tak, ako sa ukazujú dnes
v koaličných stranách, sú úplne
iné, ako boly v tých dobách, keď vládny
návrh bol tejto snemovni predložený. My vieme,
že útok na sociálny a kultúrny pokrok
bol riadený cez Slovensko a otvorené útoky
na sociálné poistenie vo vládnych stranách
prv tiež objavily sa zo Slovenska v tom, že kto chce
platiť, kto chce mať sociálné poistenie,
kto chce byť poistený pre prípad staroby alebo
nemoci, má si to platiť sám. R. 1924, keď
sa pojednávala zpráva soc.-politického výboru
o nemocenskom, invalidnom a starobnom poistení. pán
posl. dr Labaj prehlásil vo svojej reči,
ž e zákon, ktorý je pojednávaný,
je k veľkej škode robotníkov, lebo je nedostatočný,
nevyhovuje. Jestliže niečo prináša, neprináša
nič iného, len jedine nové bremeno pre náš
priemysel, ktorý ho vraj nebude môcť sniesť.
Keď porovnáme vývody rečníkov
z koaličných strán v zemiach historických
s dnešnými vývody pána posl. dr Labaja,
tak predsa len zisťujeme veľký rozdiel medzi
tým stavom, keď vládny návrh bol predložený,
nezisťujeme však žiadneho rozdielu medzi bombastickými
agitačnými heslami strany ľudovej z r. 1924
a medzi obsahom reči dnes tu prednesenej pánom posl.
dr Labajom. Pán posl. dr Labaj nám
vykladal o jeho domácej pomocnici, ktorá sa mu nabídla
do služieb len za stravu a aby jej vraj niekde v kúte
poskytnul nocľah, ale on že bol tak láskavý
a veľkodušný, ako stúpenec kresťanského
socializmu a hlásateľ kresťanskej solidarity,
že jej nabídnul 50 Kč mesačného
platu. To nám hovorí povýšeným
spôsobom o tých 50 Kč. Keď vraj toto
urobil, tak že mu predpísala nemocenská pokladnica
platenie príspevku tak vysokého, že nebolo
možné vôbec, aby tento príspevok bol
platený.
Takto povrchne hľadí sa na tak dôležitý zákon a na súhrn celého sociálneho poistenia vo vládnej strane ľudovej, ktorá si nechala napísať vo svojom hlavnom orgáne, že novelizáciou zákona o sociálnom poistení sa dokazuje, že vládné strany majú viac sociálneho cítema, ako samotné socialistické strany. Stojí to doslovne vo včerajšom "Slovákovi". A toto dokladá tým, že sociálné poistenie stáva sa v celku lacnejším, že sociálné poistenie bude pre zemerobotníka i lesného robotníka snesiteľnejšie, lebo vraj poistné príspevky sa snižujú. Jestliže je tomu tak, jestliže sa dostáva do osnovy zákona ustanovenie, podľa ktorého robotníci, ktorí svoje pôžitky v značnej čiastke majú v naturáliach, po zaradení do mzdových poistných tried podľa naturálnych pôžitkov smú byť zaradení o jednu triedu vyššie ako im ju určuje ich príjem na peniazoch, najvyššie však o dve triedy, bez ohľadu na to, v akej hodnote požíva naturálny pôžitok, jestliže takéto ustanovenie uvádza sa v život, nesvedčí to o dostatočnom sociálnom smysle. Alebo mohli by sme ísť ďalej, pokiaľ ide o budovanie zemedelských pokladníc a "odpolitizovanie" nemocenských pokladníc, ako to povedal pán posl. dr Labaj, a mohli by sme poslúžiť za vzor jednou alebo dvoma takými pokladnicami, ktoré na Slovensku jestvujú a ktoré sú opravdu odpolitizované. To sú pozostatky z býv. bratských pokladieň, lesné bratské pokladnice, ktoré jestvujú v Banskej Bystrici a v Liptovskom Hrádku. Tu by sme sa mohli podívať na blahodarnú činnosť, akú vyvinujú na poli zdravotníckom, na poli nemocenského ošetrenia, na poli poskytovania dávok v dobe nemoci, alebo by sme sa mohli podívať, ako je zorganizovaná lekárska pečlivosť v týchto odpolitizovaných pokladniciach, kde nemajú poistenci slovo, kde vládne výhradne vôľa byrokracie lesného eráru. Tu by sme sa presvedčili o prípadoch, keď robotník utrpí pri rúbaní dreva v lese úraz a je poslané pre lekára, že dostáva sa mu ošetrenia na tretí až štvrtý deň. Tak výtečne je zorganizovaná lekárska pečlivosť u týchto pokladníc, v kto
rých nemajú naprosto žiadneho vlivu a slova
poistenci. Pokiaľ ide o vyplácanie podpôr nemocenských,
to je ešte zaujímavejšia historia, keď je
treba mnohokrát zakročovať na generálnom
riaditeľstve štátnych lesov a statkov v Prahe,
aby tomu ktorému robotníkovi za 1/2
alebo 3/4 roku spätne bola vyplatená
podpora, ktorá mu nebola vôbec poukázaná.
Tak sú vedené pokladnice, ktoré sú
"odpolitizované" podľa terminologie dnešnej
colne-kongruovej vlády. Že však odpolitizovaním
nemocenských pokladníc myslia páni niečo
iné, ukazuje nám ustanovenie tejto predlohy, ktorá
je predmetom jednania, kde sa hovorí, že na prechodnú
dobu, pokiaľ nebude môcť byť prikročené
k voľbe do okresných nemocenských pokladieň,
budú menované správné komisie druhostupňovou
inštanciou, totiž zemskou správou alebo krajinsk
ým úradom, ako sa to na Slovensku podľa najnovšej
terminologie menuje.
Tu by som sa pozastavil u toho, čo hovoril pán dr
Labaj, že socialistické strany zúria
a všetko dobré a vznešené, čo je
v predlohe shrnuté, kritizujú a nie sú s
tým spokojné len preto, že tí, ktorí
pokladnice vedú a ktorí nie sú vôbec
robotníkmi, majú v budúcnosti ztratiť
to vlivné postavenie vodcov, ku ktorému sa dostali
len po chrbátoch robotníkov.
V každom zákone, i v XIX. zák. článku,
volebné právo do poisťovne bolo podmienené
poistením u okresných robotníkov poisťujúcich
pokladieň, to znamená, že podľa tohoto
ustanovenia i podľa ustanovenia dnešnej predlohy nemôže
byť činovníkom ani v predstavenstve, ani v
dozorčom výbore, v žiadnom správnom
orgáne sociálne poisťujúceho ústavu
nečlen, totiž taký funkcionár, ktorý
by nebol členom, mimo správneho úradníckeho
aparátu, ktorý tam vykonáva svoju službu
správnu, organizačnú, poistnú atď.
Jestliže toto pre niekoho platí, tedy predovšetkým
pre stranu ľudovú, ktorá nechce dopustiť,
aby boly vypísané voľby do okresných
nemocenských pokladieň, sociálnvch poisťovieň,
ktorá sa však neváha uspokojiť ustanovením,
že budú menované správné komisie
nielen pre okresné soc. poisťovne, lež súčasne
i pre zemské úradovne, ktoré budú
podľa tohoto zákona nastolené.
Stav a celý priebeh jednaní, či už v
podkomisii soc.-politického výboru a či v
soc.-politickom výbore za účasti odborníkov
alebo neodborníkov nasvedčuje tomu, že táto
dnešná občianska koalícia musela vo
svojích výbojných snahách, vo svojej
zahrotenosti protisociálnej ustúpiť, musela
si uvedomiť, že s ú tu široké massy
pracujúceho ľudu, ktoré sú predsa len
na výsosť dôležitou súčiastkou
denného života a chodu nášho hospodárskeho,
kultúrneho a sociálneho denia a musela so svojími
výstrednými požiadavky, ktoré by boly
ohrozily existenciu soc. poistenia, ustúpiť do pozadia.
Toho bolo dosažené úsilím socialistických
strán a ich snažením o odrazenie útoku,
pri čom boly súčasne tiež podopreté
odborníkmi, ktorí mali dostatočnú
dávku odvahy postaviť sa proti snahám vládnych
strán, ktoré svojím počínaním
v základoch ohrožovaly soc. poistenie. Ľudová
strana by si z toho mala vziať pre seba náležité
poučenie. Jestliže sa pripravuje s veľkým
gestom, s veľkou akousi-takousi chuťou, spolu s jej
kresťansko-sociálnymi organizáciami k tomu,
že ovládne pri menovaní správnych komisií
nemocenské sociálné poisťovne okresné,
mala by si uvedomiť, že v týchto správnych
komi. siách, v týchto soc. poisťujúcich
ústavoch musia sedieť ľudia, ktorí nielen
ovládajú štruktúru sociálnu,
celú sústavu organizačnú, ale ktorí
majú tiež dostatok smyslu pre sporiadanosť chodu
týchto ústavov. Preto už dnes by sme si dovolili
varovať s tohoto miesta od experimentu takého druhu
v menšom vydaní, v menšom obore pôsobnosti,
akého sa ľudová strana dopustila pri budovaní
zemskej správy. (Předsednictví převzal
místopředseda Slavíček.)
Pokiaľ ide o ďalšie vývody p. dr Labaja,
boly opreté o to, že náš hlavný
boj sústredil sa proti parite, totiž proti tomu, aby
vo správnych a dozorčích orgánoch
v soc. poisťovacích ústavoch mali jednaké
zastúpenie poistenci a zamestnávatelia. Dovodzoval
to tak, že vraj tento náš boj proti tejto spravodlivej
snahe zamestnávateľov plynie z toho, že sa bojíme
kontroly, lebo vraj predsa nie je možné odoprieť,
aby zástupci zamestnávateľov nemali v soc.
poisťujúcich ústavoch to isté zastúpenie
ako poistenci. Pokiaľ ide o domáhanie sa a presadzovanie
zásady, že poistencom v sociálne-poisťujúcich
ústavoch, vo správnych sboroch bola priznaná
väčšina, to plynie výhradne z toho faktického
stavu, že poistenec musí mať zvýšený
záujem na tom, aby jeho záležitosti v soc.
poisťujúcich ústavoch boly spravované
čo najužitočnejšie a najúčelnejšie
a aby sociálne-poisťujúce ústavy boly
vložené v každom ohľade pôsobnosti
do rúk ľudí, ktorí cítia a myslia,
ktorí spolužijú so sociálnym životom
robotníka, pracujúceho ľudu, ale nie ktorí
do sociálne-poisťujúcich ústavov prichádzajú
s úmyslami zastavovať a pridržovať vývoj,
účelnú zdravotnú pečlivosť,
účelnú lekársku a podpornú
službu. Mali sme možnosť v mnohých prípadoch
zkúsiť, s akými prevážne úmysly
prichádzajú do dozorčích výborov
alebo do správnych výborov týchto ústavov
zástupci zamestnávateľov. Mali sme možnosť
veľmi zblízka tieto veci pozorovať a prakticky
prežívať spolučinnosť so zastupcami
zamestnávateľov sociálne-poisťujúcich
ústavov. A preto vieme, že i v tých, ako by
som tak povedal, najvznešenejším spôsobom
do božieho pláštiku zabalených a podávaných
návrhoch pánmi zástupcami zamestnávateľov
alebo kýmkoľvek iným, ktorí sú
služobníci súkromného kapitálu,
sa skrýva vždy nejaké to t. zv. čertovo
kopýtko a na koniec predsa vyjde z toho niečo také,
čo poškodzuje a zadržuje blahodarnú činnosť
soc. poisťovacieho ústavu. Veľmi pečlive
by sa musel hľadať človek v Československej
republike a zvlášť, (k posl. dr Labajovi)
pane doktore, na Slovensku, zástupca z radu zamestnávateľov,
ktorý má smysel pre soc. potreby robotníka
vôbec. (Posl. dr Labaj: Proti tým kapitalistom
nehovorte, patríte medzi nich!) Mám palác
vo Zvolene. Veď Vy ste to vyčítali už
viac razy.
Jestliže chceme posudzovať zprávu soc.-politického
výboru, ktorú práve prejednávame s
hľadiska toho, či robotníkovi prospieva alebo
nie, tak je potrebné vziať v úvahu to, že
táto predloha má byť akosi základom,
na ktorom sa má vybudovať sústredenie baníckeho
starobného a invalidného poistenia. Jestliže
je tomu tak, tak nám je potrebné podívať
sa na jednotlivé ustanovenia, či tuná splnené
sú skutočné podklady, aby mohlo byť
splnené prianie p. dr Labaja, a budeme to veľmi
pečlive a podrobne revidovať, poneváč
vieme, že p. dr Labaj bral veľmi ľví
podiel v sociálne-politickom výbore na spolupráci
tejto osnovy. Lenže to je tá chyba, že nikde,
v žiadnom časopise, ani v "Slovenskom kresťanskom
socialistovi", ani v "Slovákovi" nečítame,
s akými návrhy tam on kedy prišiel a v akej
forme hájil zlepšenie sociálneho poistenia.
Ale predsa je spoluzodpovedný, on sa prihlásil k
tej zodpovednosti dnes vo svojej reči a podľa tohoto
budeme veci na Slovensku posudzovať.
Je nesporná vec, že náš verejný
život na Slovensku chodí na nižšej úrovni
a my preto musíme sa prispôsobovať vždy
k tomu: ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva,
my musíme ísť proti tomu, ktorý je tu
ako tvorca soc. politického zákona v tejto colne-kongruovej
koalícii na Slovensku najsilnejší. A to je
ľudová strana s jej kresťansko-sociálnym
orgánom, na ktorého čele stojí pán
predseda dr Labaj. (Výkřiky posl. dr Labaje.)
Je isté, že toľko pilnosti, toľko úsilia,
toľkoenergie a odvahy ste do toho soc. poistenia nevložili,
ako ste vložili do spotvorenia verejnej správy na
Slovensku. (Posl. dr Labaj: Na to ste slabý, aby ste
to mohli posúdiť!) Mojí rodičia
nemali to šťastie, aby ma dali študovať práva
ja za to nemôžem. (Posl. dr Labaj: Nemiešajte
sa teda do toho!)
Jestliže tieto veci majú sa takto, tak je potrebné
podívať sa na vekovú hranicu podľa zákona
č. 242/1922 o poistení zamestnaných na baníckych
a hutníckych závodoch, je potrebné podívať
sa na poistenie vdov. Vy ste s tak veľkou chlúbou
dnes (k posl. dr Labajovi.), pane doktore, vykladali, že
ste zaviedli priznanie renty pre vdovy, ktoré majú
viac ako dve deti alebo dve deti. Počiatky banského
poistenia dátujú sa niekedy v počiatkoch
17. a ku koncu 16. storočia. Keby ste si vzali historiu
bansko-štiavnických baní a banskobystrických
baní spoločnosti "Thurso", ktorá
tam prišla odkiaľsi z Poľska, tak by ste sa presvedčili,
že prvé prvky banského poistenia vznikly tuná,
v druhej polovici 15. storočia. Keď idete k týmto
prameňom, zisťujete, že nikdy v týchto
poisťovniach nebolo hovorené o vdovách ako
o takých, ktoré majú podmienečné
poistenie v tom, že musia dokázať invaliditu.
(Posl. dr Labaj: To ste vy zaviedli!) Zásluhou buržoáznych
strán. Veková hranica činí tedy 65
rokov. Ako v baníckom poistení, tak v bratských
pokladniach v džentríckom Uhorsku, kde bolo ustanovené
v stanovách, že predsedom nesmie byť nikto iný,
než výhradne riaditeľ a zástupca riaditeľa
že musí byť miestopredsedom, tieto pokladnice
maly zavedené bezpodmienečné vdovské
poistenie. A teraz prosím, akým právom prichádza
táto koalícia s tým, odkiaľ berie túto
odvahu? Tuná sa rysuje práve ten veľký
nesociálny duch dnešnej koalície, že na
tak staré právo, na tak starú ustanovizeň,
na tak starú sociálnu inštitúciu dovedie
si tak zaútočiť. To je súkromné
vlastníctvo týchto vdov, a keď vy ste takí
horliví zastánci súkromného vlastníctva,
prečo tu robíte rozdiely? Prečo toto zvykové
právo týchto vdov, ktoré ešte nebolo
zákonom zabezpečené a už ho používaly
bez ohľadu na vekovú hranicu, bez ohľadu na to,
či má deti a či nemá, má byť
dnes vzaté od colne-kongruovej koalície ženám
baníkov ako i vdovám, ktorých mužovia
padajú v šachtách a umierajú tam a sú
mrtví vynášaní?
Osnova, ktorú prejednávame, má ustanovenie,
že sa mladiství robotníci, zamestnanci do 16
rokov vylučujú z povinného poistenia. To
je tiež veľa. (Posl. dr Labaj: Ešte sa vám
dosť naplatia!) To je dosť smutné, pán
doktor. Je vidieť, nakoľko sa vecou meritórne
zaoberáte, že tak dovediete odpovedať na tak
vážnu vec. Jedná sa o postavenie robotníka,
nejedná sa tu v tomto prípade o učňa.
Predsa na banských závodoch, hutiach a železiarňach
nebude nikto dokazovať, že sú tam zamestnaní
učňovia, ktorí spôsobia viac škody
než užitku, ako to pán predrečník
Vávra vravel, čo je prostá vymyslenina
a vec priťažená za vlasy. Je treba vysloviť
nad tým podivenie, prečo malí živnostníci,
ktorí zamestnávajú učňov a
svoju existenciu v značnom množstve prípadoch
opierajú na prácu učňa, takým
spôsobom hovoria o učňoch, s prácou
ktorých sa poriadajú výstavy a s prácou
ktorých sa chlúbia bez ohľadu na dobu učebnú.
A pri tom hovorí sa o nich, že ich práce nestoja
za nič, že urobia viac škody než osohu.
Načo taká mluva? Načo to dokazovanie, že
za učňa platil sám zamestnávateľ
sociálné poistenie, veď to nie je žiadna
pravda, to museli zaplatiť rodičia. Keď nezaplatili
príspevky na sociálné poistenie, tak im jednoducho
ten živnostník toho chlapca do učenia neprijal.
Tak vypadá praktický život proti vaším
výkladom, ktorými ráčite nás
traktovať. Preto je treba, aby za takéhoto stavu vecí
posudzoval sa za každých okolností úmysel
vlády, úmysel dnešných vládnych
strán a nielen meritórne to, čo je obsažené
v tej osnove. To, čo je tam ako lepšie proti vládnemu
návrhu, nie je zásluha vládnych strán,
že k tomu privolily. Jestliže vládné strany
k tomu pristúpily, tak je to dôkaz toho, že
si uvedomily, že by bol rýchlejší koniec
trvania tejto colne-kongruovej vlády, ako keď učinia
to, čo je tu obsažené podľa návrhu
odbornej komisie. Nepojali ste do tej osnovy ničoho, čo
donáša ako zlepšenie návrh súdruhov
dr Wintra a Johanisa. Je tam ako zlepšenie
11. trieda. Prosím, ale ešte nie ste dojednaní
a posl. Vávra to veľmi pekne prezradil, ako
to stojí s tým jednaním, keď na náš
dotaz povedal: "Keď nebude 11. trieda, tak bude zaistenie
prestárlych." Keď sa rozchádzal soc.-politický
výbor a keď sa dostala osnova i do pléna, tak
všetci páni z koaličných strán
svorne boli presvedčení, že nejedná
sa len o osnovu zákona o zaopatrení osôb prestárlych,
ale boli presvedčení o tom, že 11. trieda je
tu v tej predlohe, ktorú prejednávame a že
bude zákonom uskutočnená. A dnes je to ešte
záhada, medzi koalíciou nie je to dohodnuté,
lebo páni priemyselníci, zvlášte páni
z veľkotovárieň kovopriemyselných nie
sú spokojní s tým a vidia v tom hrozitánske
zaťaženie, jestli by tá 11. trieda bola. Keďby
sa chcelo spravodlive poskytnúť v dobe nemoci zaopatrenie
robotníkovi, tak by sa nezavádzala žiadna -
a či vôbec na to patrí to slovo - karenčná
lehota. Ako by sa k tomu prišlo, aby nemocný robotník,
ktorý platí na svoje poistenie keď onemocnie,
len k vôli tomu, že vládné strany Československej
republiky si toho namyslely, čakal ešte 3 dni, aby
dostal podporu v nemoci.
A tu stretáme sa s ďalšou prekážkou,
pokiaľ ide o splynutie baníckeho poistenia do tohoto
poistenia. U nás platí XIX. zák. čl.
z r. 1907 v baníckom poistení a my nepoznáme
podľa tohoto zákona a podľa nariadenia k nemu
žiadnu karenčnú lehotu. Odo dňa ohlásenia
nemoci má poistenec nárok na podporu a vy týmto
návrhom ju dávate teprve tretím dňom.
Jestliže hovoríte, že máte viac smyslu
pre sociálné cítenie ako socialistické
strany, ktoré r. 1924 uskutočnily zákon,
podľa ktorého poistenec má nárok na
podporu len počínajúc štvrtým
dňom v nemoci, prosím, to nie je doklad toho, že
u socialistických strán je nedostatok smyslu sociálneho.
To je skôr doklad toho, že u občianskych strán
je tak málo smyslu pre sociálnu spravodlivosť
a pre sociálné potreby pracujúcich vrstiev
v tomto štáte, že také dielo, ako je sociálné
poistenie, musí sa vymáhať a vybojovávať
na meštiackych stranách i za cenu takých ústupkov,
ako bola trojdenná karenčná lehota pri nemocenskom
poistení.
Ja mám pred sebou memorandum zo dňa 2. októbra
1927, ktoré memorandum nesie váš podpis, pán
dr Labaj, a v tom memorandume, ktoré bolo zaslané
tiež nášmu klubu, žiadate v bode 13, aby
boli robotníci a zamestnanci štátnych banských
podnikov, v že leziarňach po 5ročnej pracovnej
dobe za definitívnych štátnych zamestnancov
vymenovaní, tak ako je to v rezorte pôšt a železníc.
Prosím, to je správna požiadavka a práve
preto ju pripomínam, že prijde k tomu slúčeniu
poistenia baníkov so všeobecným sociálnym
poistením. Bolo by tiež bývalo potrebné,
aby v tomto zákone už bolo opatrenie prechodného
rázu, ktoré by to bolo umožnilo. Ale to je
tak, pán doktor! Vy ste roku 1924 ako zástupca ľudovej
strany v dobe vysokého vzostopu vašej neobmedzenej
agitácie s tohoto miesta prehlásili zprávu
soc. politického výboru o sociálnom poistení
za "na výsosť škodlivú robotníctvu
a priemyslu". Dalo sa to chápať záchvatom
víťazstva, ktorého sa vám dostalo v
dobe volieb do župných a okresných zastupiteľstiev.
Vy ste dnes hovorili s tejtotribúny obdobne šťavnatým
spôsobom ako pred 3 rokmi, takým istým spôsobom
a takými istými argumenty, ako vládny poslanec.
Tak sa to robiť nemá. Jestli sa niekto hlási
k zodpovednosti a vytvára tu dielo do veľkej budúcnosti,
na ktoré bude opretý život státisícov
širokých más pracujúceho ľudu,
tak je potrebné zaoberať sa vecou objektívne,
tak je potrebné hovoriť ľudu to, čo skutočne
za daných hospodárskych a finančných
po merov je možné. Ovšem, keďby sme to brali
v tomto ohľade, mali sme zaoberať sa tuná hlavným
útokom na sociálné poistenie, ktorý
bol namierený na 41/2%nú sadzbu
úrokovú, útok na sociálné poistenie
v tomto ohľade pre budúcnosť do určitej
miery uskutočnený. Ale je potrebné vychádzať
z toho, aky dnes máme stav. Je potrebné vychádzať
pri kladení požiadavkov robotníkov z toho,
že tí robotníci dnes žijú s dneska
na zajtrajšok, v svojom hospodárskom postavení
stiesnení. A tým musí byť hovorené,
kde je pravda a nie im nahovoriť: "Vy musíte
byť štátni, pragmatikálni zamestnanci,
ako sú všetci ostatní, ačkoľvek
na váš závod podnes štát doplatil
prez 300 mil. Kč." Tak sa to nedá hovoriť
od vládnych poslancov. To nie je smysel pre zodpovednosť,
keď sa takým spôsobom u robotníkov agituje.
Tak vypadá osnova zákona, pokiaľ má
na mysli pojatie baníckeho poistenia do rámca Ústrednej
sociálnej poisťovne. Na nás nie je možné
požadovať tohoto. My sa budeme proti tomuto brániť
a predovšetkým to zdôrazňujem, nie je
možné, aby bol daný súhlas k tomu, že
by bolo bezpodmienečne vdovské poistenie v baníckom
poistení zrušené a jeho trvanie vôbec
pre budúcnosť naštrbené. Nie je možné
nás uspokojiť s tým, aby sa dalo do zákona,
aby sa sriadil nejaký fond k tomu účelu,
aby vdovy do dňa uskutočnenia tohoto zákona
požívaly tejto výhody. Nám ide o budúcnosť,
a to, čo trvalo už celé storočie, nemôže
byť v desiatom roku trvania tohoto štátu brané.
To by bol špatný jubilejný dar... (Hlasy:
To s tím nesouvisí!) To s tým súvisí,
je to invalidné a starobné poistenie, to je poistenie
vdov. Základy sú vybudované v tejto predlohe
zákona, ktorá je predmetom jednania. Známe
váš úmysel, máme v živej pamäti,
že to bol práve pán posl. Hlinka, ktorý
prehlásil v celej sérii úvodných článkov
"Slováka" - a stále to tam bolo opakované:
"Kto chce byť poistený, nech si platí,
nikdy nás nikto nedonúti k tomu, aby sme za služky
a čeľadínov platili poistenie" - tými
slovy to tam bolo písané, a tu je vidieť, ak
prichádzate tu so slovy, že osnova má úmysel
uľahčiť i zamestnancom a predovšetkým
zemerobotníkom, aby soc. poistenie stalo sa im snesiteľnejším,
poneváč platia príspevky zo svojích
malých miezd, že je to viac než farizejstvo.
Prečo? Prichádzať s takými úlisnými
slovy, s výrazom šľachetnosti, takého
cynismu nie je schopný nikto iný, len kto je stúpencom
ľudovej strany.
Posl. Koudelka vo svojej reči veľmi podrobne
vysvetlil postavenie zemerobotníkov a súčasne
statkárov. Na Slovensku sú pomery také, že
zemerobotník je odkázaný, aby pracoval za
mzdu 10, 12 Kč. Tam sú také pomery, že
služobná, ktorú ste si najali, nežiadala
od vás žiadneho platu, len sa najesť, a vy týchto
pomerov využívate pre seba na dôkaz toho, že
robotníci nechcú mať lepšie soc. poistenie,
že nadávajú naň, že je drahé,
že je im to bremenom... (Posl. dr Labaj: To nie je pravda!)
To je pravda, to sú vaše vlastné slová
a vaších stranníkov. Príčina
nie je v soc. poistení, vo výške poistných
sadzieb príspevkových, tá je v dnešnej
súkromnokapitalistickej sústave mzdovej a výrobnej,
ktorá ide len za ukojením svojej túhy po
zisku. Výroba v každom smere dnes vedená a
predovšetkým v československom štáte,
nech sa prevádza akokoľvek, nech sa nazýva
racionalizáciou alebo čímkoľvek iným,
neprevádza sa so zreteľom na celkovú potrebu
priemyslového, národohospodárskeho a sociálneho
života, lež so zreteľom na to, aby mohol byť
zabezpečený čo najväčší
získ pre akcionára a podnikateľa. Táto
sústava ožobračuje široké vrstvy
pracujúceho ľudu a táto myšlienka ako
vedúca v našom priemyslovom živote a podnikaní
robí neschopným predovšetkým rozvoj
priemyslu na Slovensku.
A nie je treba lichotiť robotníkovi, ktorý
pracuje v lese za 8 Kč od svitu do mraku, ktorý
nevie, kedy sa začína pracovná doba a kedy
končí. Podívajte sa do rozpočtu ministerstva
zemedelstva, ako platí lesný erár svojích
robotníkov na Slovensku, či tam najdete nejakej
štatistiky o tom, aké sú mzdové a sociálné
pomery toho robotníctva vôbec, či im nejde
o blahodarnú činnosť, o odpolitizovanie bratských
pokladníc lesného robotníctva, akú
vyvíjajú pečlivosť zdravotnícku,
akú vyvíjajú pečlivosť v lekárskom
ošetrovaní, v sanatornom liečení, a
to všetko pre svojích poistencov. To nenajdete. Lesný
erár sa nechce so svojou sociálnou politikou chváliť,
lebo by sa za ňu vládne strany musely hanbiť.
Toto je základná línia politiky dnešnej
vlády a v tej bude pokračovať. A keby nebolo
socialistických strán aspoň v takej sile
ako sú tu zastúpené, zaiste by sme sa dožili
toho, že by skoro v naších továrňach
zavládly také pomery, aké boly pred pol storočím.
Je treba znova pripomenúť, pokiaľ ide o menovanie
správnych komisií na Slovensku: ak budete sa riadiť
tými istými smernicami, ktorými sa riadite
pri aktivování zemských správ na Slovensku
a organizovaní robotníctva v čsl. odborovom
sdružení, v socialistických stranách
si toho ľúbiť nedajú, pán doktor!
(Potlesk čsl. poslanců soc. demokratických.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Nyní má slovo p. posl. Elstner. Uděluji
mu je.