Místopředseda Slavíček (zvoní):
Dále má slovo p. posl. dr Polyák.
Posl. dr Polyák: Slávna snemovňa!
Tuná sa už mnoho hovorilo o hospodárskych krivdách
Slovenska, takže každý nový rečník,
i keď sa vynasnaží zjavy do nového svetla
postaviť, núteny je ich v podstate opakovať.
Ale i to najnudnejšie opakovanie doposiaľ ešte
nestačilo k zlomeniu pasivity Prahy a k mobilizovaniu našej
byrokracie cieľom cieľu primeraného odstránenia
krívd. A tuná musím isté obvinenie
vysloviť proti naším odborníkom v centrálnej
štátnej správe, ktorí sa väčším
dielom uspokojujú s odmietavým stanoviskom proti
odborným návrhom hospodárskych kruhov miesto
toho, že by sa ztotožnili s bolesťmi hospodárskeho
života slovenského a pristúpením k riešeniu
sami by sa vynasnažili vynajsť východisko, pripomôcť
k odstráneniu sťažností na uspokojenie
a konsolidáciu Slovenska.
Prekážky hospodárskej konsolidácie Slovenska
zaiste sú rôzneho a spleteného rázu.
Vznikly čiastočne zo zemepisnej polohy Slovenska
naproti iným zemiam republiky, čiastočne
z toho, že v páde pochybnosti alebo potreby, záujmy,
ba paritné nároky Slovenska vždy museli ustúpiť
záujmom historických zemí, čiastočne
z istej predpojatosti, ktorá odvolávajúc
sa na národnostné pomery istých činiteľov
slovenského hospodárskeho života, spolu s nimi
poškodila i 100.000 a 100.000 zarábajúcich
slovenských živlov.
Avšak to všetko nestačí ad exculpandum
naších hosp. ministerstiev so svojími najlepšími
hlavami, že ešte vždy nechytili problémy
vážne do ruky a verejná mienka slovenská,
čím väčšmi je presvedčená
o vysokej úrovni našich ministerstiev, tým
viac musí nadobúdať presvedčenia, že
sa Slovensku nie nevie, ale vážne nechce pomôcť.
A to je mienka protikonsolidačná, veľmi nebezpečná.
Už pri debate o daňovej reforme v tejto slávnej
snemovni som vládu na to upozornil, aby slovenskú
verejnú mienku nepodceňovala. Pri terajšej
zahraničnej situácii a pri celom vývoji svetovej
politiky skutočne nastala 12. hodina, aby sa tento protikonsolidačný
faktor na Slovensku odstránil, a so znovabudovaním
zamestnania "chleba pre Slovákov" nastala tá
atmosféra, ktorá je aspoň v takej miere potrebná
pre republiku, ako pre samé Slovensko.
Pripomínam, slávna snemovňa, že o osobnej
dobroprajnosti hospod. ministerstiev ani najmenej nepochybujem,
avšak pri našom úradnom systéme Slovensko
potrebuje dobroprajnosť, ba čo viac, snaživých
námah a obetavosti všetkých referentov hospod.
ministerstiev ku riešeniu zpletitých problémov
preorientovania Slovenského národného hospodárstva.
Keďže sa u nás vždy žiada konkretizovanie
parlamentnej kritiky: chcem niečim i v tomto smere poslúžiť.
Máme tuná v prvom rade investície na Slovensku.
Keď preštudujeme rozpočet, presvedčíme
sa, že zasa nesplnenou ostáva naša stará
požiadavka, aby zo štátnych investícií
pripadla primeraná časť na Slovensko, a keď
porovnáme rozpočet so záverečnými
účtami patričného roku, presvedčíme
sa, že z preliminovaných obnosov značná
časť zostane nevyčerpaná. Sme zaiste
za úspory čo najväčšej miery, lebo
chceme šetriť daňujúce obecenstvo a pri
tom zkonsolidovať štátné financie, avšak
nemôžem odtajiť, slávna snemovňa,
že tento systém postupu robí zlú krv
u nedôverivých ľudí a vyvoláva
zdánlivosť istého politického klamstva.
Totiž, keď už treba šetriť, nech sa šetrí
v rozpočte samom a pomerne, nielen ohľadne Slovenska,
ale vo všetkých zemiach republiky a nie v rozpočte
na oko vykázať, čo všetko má dostať
Slovensko, potom, keď treba šetriť, položky
zamoravské zostanú nezmenené a vydajú
sa skutočne, avšak na Slovensku preliminované
položky sa nevyčerpajú a aby bol podnet k upodozrievaniu
plný, rozpočty a záverečné
účty za r. 1926, poťažne 1927 neobsahujú
už zvláštnych udajov o Slovensku, zdá
sa, aby sa človek nevyznal.
Prehlašujem, slávna snemovňa, že by som
radšej na miesto ministerstva financií a účtovného
kontrolného úradu, čím jasnejší
a zovrubnejší obraz poskytoval o tom, čo dalo
a čo dostalo Slovensko skutočne, ako by som sa mal
hanbiť upodozrievania hlavne preto, poneváč
obraz je s roka na rok menej a menej jasný, ba naopak,
viacej a viacej zahalený. Takýto postup by mal v
záujme republiky prestať. Že to nie sú
prázdne rečičky, máme tuná
výročnú zprávu organizácie
slovenského priemyslu.
Podľa tejto z i nvestičného rozpočtu
ministerstva železníc na rok 1925 na pr. podľa
rozpočtu Slovensko malo by dostať na stavbu trati
Handlová-Horná Štubňa 8 milionov Kč
a vo skutočnosti dostalo 367.000 Kč. Na stavbu trati
Červená Skala-Margecany malo dostať 1 milion
Kč, vo skutočnosti dostalo 23.000 Kč. Na
stavbu trati Veselí-Nové Mesto n. V. malo dostať
54,700.000 Kč, vo skutočnosti dostalo 35,448.000
Kč. Na stavbu trati Krupina-Zvolen malo by dostať
10 milionov Kč, vo skutočnosti dostalo 5,058.000
Kč. Na stavbu trati Podolinec-Orlov malo by dostať
500.000 Kč, skutočne dostalo 109.000 Kč.
Ministerstvo verejných prác: Na vodné stavby
podľa rozpočtu Slovensko malo by dostať 14,900.000
Kč a vo skutočnosti dostalo 5,211.000 Kč,
a to pri zúfalom stave regulácie rieky Váhu.
Na stavbu pri riaditeľstve štátnych železiarieň
v Podbrezovej podľa rozpočtu malo dostať 11,500.000
Kč, skutočne dostalo 4,340.000 Kč.
V obore ministerstva školstva na Slovensku podľa rozpočtu
16,150.000 Kč, vo skutočnosti 11,590.000 Kč.
Vybudovanie štátneho ústavu pre zveľaďovanie
živností v Turč. Sv. Martine malo by dostať
2 miliony Kč, skutočne dostalo 57.000 Kč.
Na stavby v obore ministerstva pôšt Slovensko malo
by dostať 1,500.000 Kč, skutočne dostalo 106.000
Kč.
Na stavby v obore ministerstva orby Slovensko malo by dostať
4,650.000 Kč, vo skutočnosti dostalo 3,533.000 Kč.
Stavby v obore ministerstva zdravotníctva na Slovensku:
malo dostať 6,400.000 Kč, vo skutočnosti dostalo
5,464.000 Kč.
Na stavby v obore ministerstva financií malo by Slovensko
dostať 7,500.000 Kč a vo skutočnosti dostalo
5,575.000 Kč.
V obore ministerstva pravosúdia malo Slovensko dostať
2,700.000 Kč a skutočne dostalo 1,234.000 Kč.
Sú to len vzorkové číslice, slávna
snemovňa. Súhrn v rozpočte ohľadne Slovenska
činí 188 milionov Kč, v záverečných
účtoch 110 milionov Kč. Nevydaných
javí sa teda 78 milionov Kč, ktoré sú
pre Slovensko ztratené.
V rozpočte pre rok 1923 činila investičná
potreba všetkého spolu 2.999 milionov Kč celkový
obnos náležitostí skutočných
výdavkov iba 1.777 milionov Kč, teda menej ako polovica.
Z toho pripadá na ministerstvo železníc 1.500
milionov Kč náležitosti, podľa záverečného
účtu dosiahlo však tam 695 milionov Kč.
Pre stavbu trati Handlová-Horná Štubňa
preliminoval rozpočet pre rok 1923 25 milionov Kč,
z toho sa vyčerpalo len 384.000 Kč. Rozpočet
činil pre stavbu dráhy Červená Skala-Margecany
10 milionov Kč, Užhorod-Mukačevo 20 milionov
Kč, Slov. N. Ves-Trebišov 15 milionov Kč, náležitosti
týchto položiek vôbec nebolo.
Z oboru ministerstva orby pamätal rozpočet na štátné
lesy a statky na Slovensku obnosom 8,3 mil. Kč. Náležitosť
činila iba 2 miliony. Legenda k tomu: "Prevedené
boly len investície, ktoré boly nezbytne nutné,
aby vývoz predaného dreva mohol byť uskutočnený
a aby sa čelilo nezamestnanosti."
Investičná potreba ministerstva ver. prác
robila 1268.5 mil. Kč, náležitosť dosiahla
v obnose 354.5 mil. Kč, t. j. 28%. Rozpočet vodných
stavieb na Slovensku činil 37 mil., náležitosť
10 mil. - v tom výstavba prístavu v Bratislave:
rozpočet 20,9, náležitosť 3,1 mil. Kč;
výstavba prístavu v Komárne: rozpočet
4.1, náležitosť 2,4 mil. Kč.
O stavbách na Slovensku r. 1923 podľa odboru jednotlivých
ministerstiev poučujú nás tieto číslice:
Ministerská rada na Slovensku: rozpočet 2,5 mil.,
náležitosť 1 mil. Kč; ministerstvo vnútra
21,4 mil., náležitosť 0.1 mil. Kč; ministerstvo
nár. obrany 47,5 mil., náležitosť 13,2
mil. Kč; ministerstvo pôšt a telegrafov 6,8
mil. Kč., náležitosť nič; ministerstvo
orby rozpočet 8,1 mil., náležitosť 2 mil.
Kč; ministerstvo obchodu rozpočet 2,7 mil., náležitosť
4,2 mil. Kč; ministerstvo pravosúdia 7,4 mil., náležitosť
0,5 mil. Kč; ministerstvo ver. prác rozpočet
3 mil. Kč., náležitosť nič; ministerstvo
soc. pečlivosti 4,4 mil., náležitosť 0,4
mil. Kč; správa tabakových továrieň
0.2 mil. Kč, náležitosť nič; ministerstvo
financií 70,3 mil., náležitosť 1,6 mil.
Kč; ministerstvo školstva 32,4 mil., náležitosť
7,4 mil. Kč; ministerstvo zdravotníctva 26 7 mil.,
náležitost 13,9 mil. Kč. Spolu rozpočet
233,4 mil. a náležitosť 44,3 mil. Kč,
t. j. 19%.
Investičné potreby roku 1922 činili spolu
3.269,4 mil., náležitosť dosiahla 1.554,8 mil.
Kč. Na ministerstvo železníc pripadá
z toho 2.000 mil. Kč v rozpočte, a 920 mil. Kč
v náležitosti.
V odbore ministerstva orby pripadá na štátné
lesy a statky na Slovensku v rozpočte 6 mil. Kč
a v náležitosti 3,7 mil. Kč.
Investičná potreba ministerstva ver. prác
robí všetkého spolu 1.013 milionov Kč,
náležitosť len 430 milionov Kč pre elektrizáciu
Slovenska vykazuje rozpočet 8 mil. Kč, náležitosť
len 0,3 mil. Kč.
Čo sa týka stavieb na Slovensku v odbore jednotlivých
ministerstiev, máme tieto udaje: Ministerská rada
má rozpočet 0,2 mil. Kč, náležitosť
žiadna; ministerstvo vnútra 3 mil., náležitosť
0,3 mil. Kč; ministerstvo pôšt a telegrafov
5,1 mil., náležitosť 0,4 mil. Kč; ministerstvo
orby 0,1 mil., náležitosť 2,3 mil. Kč;
ministerstvo pravosúdia 3,7 mil., náležitosť
0,1 mil. Kč; ministerstvo ver. prác 1,6 mil. Kč,
náležitosť nič; ministerstvo zdravotníctva
26,3 mil., náležitosť 22,4 mil. Kč; ministerstvo
soc. pečlivosti 5,2 mil., náležitosť 0,5
mil. Kč; správa tabakových továrieň
1,4 mil. Kč. náležitosť nič; ministerstvo
obchodu 1.2 mil. Kč, náležitosť nič;
ministerstvo financií 59 mil., náležitosť
3,7 mil. Kč; ministerstvo školstva 33,2 mil., náležitosť
9,8 mil. Kč.
Spolu rozpočet činí 148 mil., náležitosť
391/2 mil. Kč. t. j. teda 26,7%.
Roku 1921 činil investičný preliminár
3863,5 mil., náležitosť dosiahla obnosu 1830,7
mil. Kč.
A takto to pôjde radom. V rokoch 1918 až 1920 nebol
štátny rozpočet rozdelený na osobitný
rozpočet investičný. Preto nie je nám
možné číselne zachytiť, koľko
pripadalo z celých štátnych investícií
na Slovensko. Mnoho výkladu k týmto udajom rozsahu
len na Slovensku, myslím, že netreba. Uvedené
číslice sú síce o sebe suché,
ale hovoria tým výraznejšie.
Keď som pri debate v rozpočtovom výbore rozoberal,
aká by mala byť účasť Slovenska
na školskom rozpočte podľa počtu obyvateľstva,
pán minister školstva mi odvetil, že vraj majú
prísť do úvahy i daňové výkony
Slovenska. I vtedy, ako už pri viacerých príležitostiach
v rozpočtovom výbore, nemohol som zamlčať,
že daňové výkony v záverečných
účtoch v prospech Slovenska vyúčtované
nedajú jasný obraz o výkonoch Slovenska,
lebo je tam zamlčané, koľko českého
a moravského cukru, liehu a piva zkonzumuje sa na Slovensku,
avšak konzumné dane týchže množstiev
nie sú v prospech Slovenska vyúčtované,
lež v prospech zemí výroby. To samé
platí pre slovenské clá a dane slovenských
filiálok českých podnikov, ktoré svoje
dane doma platia. Tým sa tedy čiastočne doplňuje
náčrt slovenských krívd vo štátnom
hospodárení.
Ďalej máme tuná otázku dopravných
tarifov na Slovensku. Nieto záujmového telesa na
Slovensku, ktoré by prepočítanie všetkých
tarifálnych sadzieb i na miestnych dráhach už
roky neurgovalo. Treba uznať, že na tomto poli ministerstvo
železníc v menšej časti vyhovelo slovenskému
národnému hospodárstvu, avšak hlavné
dielo tejto kardinálnej požiadavky ešte vždy
čaká na riešenie, a to preto, lebo technická
podmienka, nový kilometrovník pre železnice
nie je hotový, a zdá sa, že ministerstvo železníc
nevenuje práve tomuto úkolu dosť pozornosti,
lebo nepridelí, obrovskej práci sostavenia nového
kilometrovníka dostatočný počet technického
personálu. Musíme teda dopredu postaviť požiadavku
rýchleho sostavenia nového kilometrovníka
a ufáme, že sa ministerstvo železníc nevystaví
tej výčitke, že neskončí včas
prípravy a pridelenie pracovných síl pre
dohotovenie tohoto diela ešte v prvej polovici r. 1928.
Nechcem sa tuná rozširovať na konštrukčné
otázky sociálneho poistenia, veď dožijeme
sa toho času skoro, že budeme môcť podebatovať
si o tých veciach v tejto slávnej snemovni a súčasne
uplatní sa i jednohlasná požiadavka celého
Slovenska, aby slovenská zemská úradovňa
bola nie zmenšenou, lež zväčšenou právomocou
podržaná. Avšak nemôžem sa uzavierať
pred nadhodením administratívno-politickej otázky,
prečo ministerstvo sociálnej pečlivosti trpí
to, že z 9 členov za robotníctvo tejto úradovne
na Slovensku všetci sú príslušníci
jednej jedinej politickej strany, a to soc. demokracie, a musíme
sa tázať tohoto ministerstva, či je to pravda,
že menuje týchže členov na návrh
výlučne jednej jedinej t. zv. odborovej rady soc.
demokratického robotníctva, a kedy hodlá
ministerstvo soc. pečlivosti postarať sa o to, aby
všetky odborové organizácie robotníctva
boly podľa pomeru počtu členstva pomerne zastúpené.
Rovnako bolestným bodom je otázka spravodlivého
rozdelenia Slovensku venovaných, rozpočtových
prostriedkov na Slovensku samom. Domnievam sa, slávna snemovňa,
že sa pri tom až prílišne uplatňujú
byrokratické ohľady.
Žiaducné by bolo osnovou zákona dopustiť
"virement" výdajových a investičných
položiek, s dodatočným schválením
parlamentu i medzi samými torbami jednotlivých ministerstiev
a to samostatne a zvlášť na každej zemi
republiky, tedy i na Slovensku. Avšak i v rámci terajšieho
rozpočtového poriadku by sa dalo mnoho docieliť,
keby sa subjektívné ohľady činiteľov
priblížily objektívnej núdze a po mernej
potrebe. Spoločné úradné, inšpekčné
cesty členov parlamentu spolu z pražskými ministerskými
úradníky mnoho by mohly v tomto smere osožiť.
"Gnoti seauton" ohľadom naších zemí
platí viac pre zodpovedných činiteľov
štátu, ako pre kohokoľvek, a gnosis naších
pomerov z vlastnej observácie je nepostrádateľnou
predpodmienkou spravodlivého systematického liečenia
a zahojenia tisícorakých rán a bolestí.
Kým inšpekčné cesty budú chodiť
len v spacích a jedálnych vozoch, hoteloch, kúpeľoch
a autách po hlavných silniciach (cestách)
a dolinách Slovenska, veľké massy odľahlých
horských obcí Slovenska požehnanie kultúry
cítiť nebudú. Keby sa poriadaly také
inšpekčné cesty po naších dolinách
na diaľku 15-25 km od posledného železničného
nádražia, presvedčili by sa všetci povolaní
činitelia, že niet súrnejšej úlohy,
ako povznesenie práve toho najmacošskejšie žijúceho
ľudu. Vedeli by po vysokej rovni životných pomerov
v Čechách, čo to znamená žiť
v horskom kútiku, spojenom iba bezodnou, miestami nemožne
strmou, bezmála len rebriňákom upotrebiteľnou
cestou na takej diaľke, že povoznícke útraty
sožerú tržnú cenu speňažiť
sa majúceho dreva, obilia, krmiva a zemiakov. Videli by,
že v tých primitívnych horských, ale
hodne obydlených kútikoch obyčajne niet lekára
a zverolekára, lebo sa ta práve pre nedostatok súkromnej
praxe, obytných miestností a komunikačných
pomerov nikto nehlási, že ľud v prípade
nebezpečia ľudského života alebo života
zvierat prinútený je pol dňa peší
putovať a vysoké povozné znášať,
že i v páde ztraty na živote je k tomuto zákonnými
formalitami prinútený; že je tu všeobecná
túžba po odvodnení a meliorácii pozemkov
a regulácii horských potokov a bystrín, ktoré
často i ten ojedinelý prístup: tú
biednu cestu alebo most zničia. Videli by obce, ktorých
jediná komunikácia sa odohráva v samom potoku,
obce, v ktorých ešte vždy niet škôl,
tak že žiaci nútený sú v zime 4-5
km do súsednej obce a nazpät putovať; videli
by práve tých najbiednejších zápasiť
s 1700% obecnými prirážkami, sceľovačnými
útratami a dávkou z urbariálneho majetku;
videli by prázdne obce, lebo celé mužské
obyvateľstvo je hnané do širého sveta
na podomný obchod, čo nie je už v Argentíne
a Kanade, a počuli by storaké oprávnené
sťažnosti proti nemúdrym zákonom a predpisom,
aký je na príklad i daň z mäsa pri zabíjačke
u roľníkov atď. Len vtedy a po takej inšpekčnej
ceste mali by pod osobne nadobudnutými dojmami porozumenie
i kolegovia i centrálné úrady v Prahe k tomu,
čo my hovoríme; pre tento ľud musí republika
vedieť i obete znášať a to, čo sa
dá, má sa dať v prvom rade tým odľahlým
krajom. Povinnosťou silničného (čiže
hradskového) fondu bude sa treba o to postarať a najsť
možnosti, aby vicinálné cesty, teda jediné
životné žily tých odľahlých
kútikov boly dostatočne podporované. Tento
účel nezbytne vyžaduje všeobecnú
plánovitú akciu zokresnenia tých vicinálnych
ciest. Nie je snesiteľné v modernom štáte,
aby ubožiaci odľahlí dvojnásobne boli
ešte tým ubití, že pre veľké
vzdialenosti ku všetkým požehnaniam ľudskej
a hospodárskej kultúry ešte i sami mali svoje
neprístupné cesty za cenu viac ako 1000%-ových
obecných prirážok a mimo to osobnou robotou
udržovať.
Zdôrazňujem, slávna snemovňa, že
účelným riešením udržovania
vicinálnych ciest na Slovensku razom urobíme veľký
krok napred i na poli ostatných tuná prednesených
problémov a krívd chudobných krajov Slovenska
a preto vyzývam pozornosť obzvlášte pána
ministra verejných prác k tomu dosiaľ nedostatočne
pozorovanému, uznanému a ocenenému problému.
To isté platí pre tieto kraje pri dotáciách
na meliorácie, regulácie, školy, sceľovanie,
dane a dávky atď. (Předsednictví
převzal místopředseda inž. Dostálek.)
Aby som sa zmienil aj o príčinách zanedbanosti
našej železorudnej ťažby, existencie tiež
mnoho tisíc živlov, upozorňujem pánov
ministrov financií a nár. obrany, že táto
klesla na 42% mierovej výkonnosti na Slovensku, a keď
sa pýtame po príčinách, dozvieme sa,
že jedna z hlavných príčin je cenová
inflácia traskavín. Nieto krajiny na svete, kde
by bol dynamit tak drahý ako u nás, 16 ráz
tak drahý ako pred vojnou. Ide tuná o 2 a pol mil.
štátneho príjmu, ktorý by sa mal obetovať,
aby konkurenčná schopnosť našej rudy obživla
a nezamestnanosť na Slovensku klesla. Som presvedčený,
že i na poli štátnych dodávok daly by
sa sťažnosti i krivdy dobroprajnosťou a citom spravodlivosti
odčiniť. Pravda, treba ku tomu to, aby politika podozrivého
zaháľania radikálne bola odčinená
a aby boly uverejnené o štátnych dodávkach
presné a zovrubné štatistiky, a tak aby bola
daná verejnosti možnosť kontroly.
R. 1926 nebol už vedený zvláštny investičný
rozpočet, takže nie je možné sústavne
dokázať číslicami, ako málo bolo
z preliminovaných investícií na Slovensku
vyčerpané, iba štátné závody
sú v záverečných účtoch
zvlášť vykázané, z ktorých
čerpám nasledujúce dáta:
Tabaková režia investovala na Slovensku všetkého
spolu 232.000 Kč. V oblasti čsl. pošty robia
investície pri riaditeľstve pôšt a telegrafov
v Bratislave 3,563.000 Kč, pri riaditeľstve v Košiciach
2,605.000 Kč. Investície celej pošty obnášaly
233 miliony Kč, na čom participovalo jediné
riaditeľstvo v Prahe 119,500.000 Kč.
Čsl. štátné železnice: Na stavbu
16 železníc bolo preliminované 132,6 mil. Kč.
Z tohoto obnosu bolo vyčerpané iba 127 mil. Kč.
Nebolo vyčerpané ani haliera pre tieto preliminované
slovenské stavby dráh: Červená Skala-Margecany,
Slovenská Nová Ves-Trebišov, Užhorod-Mukačevo,
Mukačevo-Hust atď.
Štátné lesy a statky: Investície v celej
republike robily 25 mil. Kč. Účasť slovenských
riaditeľstiev je takáto: Banská Bystrica 2.6
mil. Kč, Žarnovice 2,9 mil. Kč, Lipt. Hrádok
2 mil. Kč, Užhorod 1,2 mil. Kč, Buština
1,9 mil. Kč, dohromady 10,6 milionov Kč proti 25
milionom.
Štátné bane a hute: Na investície bol
preliminovaný obnos 30 mil. Kč. Skutočná
potreba činila len 21 mil. Kč. Účasť
slovenských riaditeľstiev bola 15,722.000 Kč.
Rozpočet na rok 1927 už neobsahoval zvláštny
rozpočet investičný, takže bude číselné
zachytenie nepomeru medzi preliminovanými investíciami
a skutočne prevedenými investíciami ťažko
posúdiť.
Akiste bude mi vyčítané, že hovorím
tuná opozične. Neuznám to, ba tvrdím,
že opozičnosť nezáleží na
kritike samej, lež na intencii, na úmysle. A práve
preto, že som si vedomý nie nepriateľského
ale konštruktívneho rázu mojej kritiky, odmietam
i prípadnú výčitku opozičnosti.
Pri žiadnych okolnostiach nezáleží nám
na ničom inom, len na tom, aby krivdy Slovenska prestaly,
a tým skutkom nastala, atmosféra parity, dorozumenia
ba uspokojenia. Cieľom toho neprestávame prízvukovať
všetkým hamujúce nedostatky, a práve
preto, že s dôverou sledujeme snahy vlády, nepovažujeme
za márné námahy, kritické myšlienky
tuná konkrétne naznačiť a ufáme,
že najdeme na strane ministerstva financií a hospodárskych
ministerstiev také porozumenie, aké i my sami cítime.
V tomto presvedčení rozpočet odhlasujeme.
(Potlesk.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
K věcné poznámce přihlásil
se pan posl. Haken. Uděluji mu slovo.
Posl. Haken: Nic tak necharakterisuje úpadek měšťácké
demokracie a parlamentarismu, jako projednávání
rozpočtu. Letošní rok přispěl
k tomu zvýšenou měrou. Jaký rozdíl
proti sovětskému svazu! Tam projednáván
je roční rozpočet na podkladě velkorysého
hospodářského plánu a vlastní
rozpočet je pouze jeho číselným vyjádřením.
Občané celého státu sledují
vládou předložený plán a zúčastňují
se na něm ve všech závodech, kancelářích
i na celém venkově podrobnými debatami. Hospodářský
plán a rozpočet je při projednávání
středem pozornosti všeho pracujícího
lidu sovětského státu. Vždyť se
už jeho sestavování zúčastnili
nejen debatami, ale i konkrétními, positivními
návrhy.
V kapitalistických státech, tedy i v Československu,
při měšťácké demokracii,
je projednávání rozpočtu věcí
čistě formální, poněvadž
buržoasní třída již předem
v něj vtělila své třídní
hospodářské nadpráví, jež
vysoká byrokracie pouze čísly vyjádřila.
O viditelném úpadku přesvědčuje
už fakt, že po celou dobu projednávání
rozpočtu nejen vláda, nýbrž ani poslanci
nevěnovali debatě nejmenší pozornosti.
Sněmovna zela naprostou prázdnotou. Nejen že
vláda projednávání rozpočtu
úplně ignorovala, nýbrž i poslanci.
Mohu tvrditi, že jedině frakce komunistických
poslanců měla presenci. Nečinila tak z důvěry
v měštáckou demokracii ani ze snahy o pozdravění
parlamentu. Víme, že tato instituce je v úpadku,
v rozkladu. Bojujeme vědome o její odstranění
a nahrazení institucemi pracující třídě
vyhovujícími.
Úpadek parlamentarismu v Československu korunuje
fakt, že ač v debatě bylo poslanci naší
strany i z některých jiných stran poukázáno
na celou řadu nových korupcí vlády
a vládních stran, na celou řadu nesprávností
a křiklavostí, neuznali resortní ministři
ani předseda vlády za nutné podati žádaného
vysvětlení. Z toho je zřejmé, že
vláda korupce kryje, takže korupční
systém náleží do metod vládnutí
v tomto státě. (Potlesk komunistických
poslanců.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Volám pana řečníka k pořádku.
Posl. Haken (pokračuje): To je známka
nejen rozkladu, nýbrž přímo hniloby
a mravní degenerace, buržoasní třídy.
Pracující lid znovu seznal z předloženého
rozpočtu, z jeho projednávání i chování
vlády, že měšťácká
třída dohrává svou úlohu a
že s ní upadají i všechny instituce, její
třídní vlády.
I právě projednávaný rozpočet
přesvědčil pracující třídu,
že nemůže v ničem spoléhati na
měšťáckou demokracii, že musí
aktivně a jednotně vystoupiti na rozbití
aparátu měšťáckého vládnutí
a zbudovati vlastní aparát, pomocí jehož
by si vládla sama a pro sebe. K uspíšení
této cesty nutí pracující třídu
skutečnost, že buržoasie chystá nové
a další těžké, přímo
provokativní úkoly. Hned po rozpočtové
komedii má přijíti zhoršení sociálního
pojištění. Lid je vyléčen z ilusí,
že měšťácký parlament může
pro něj něco učiniti. Nezbývá
jiné cesty než šikovati jednotnou frontu pracujícího
lidu měst i venkova na odstranění vlády
buržoasie a nastolení vlády pracující
třídy.
Naše hlasování proti rozpočtu je nejen
demonstrací proti jeho třídnosti a protilidovosti,
nýbrž je i demonstrací proti měšťácké
třídě i její diktatuře zastírané
měšťáckou demokracií. (Potlesk
komunistických poslanců.)