Konečne p. posl. Hlinka dokazoval vo svojich úvodníkoch,
že kočišia, slúžky, učňovia
a sezónni robotníci nie sú hodní toho,
aby boli pre prípad invalidity, staroby a nemoci poistení.
Ačkoľvek je p. posl. Hlinka rímskokatolícky
farár, ktorý sa predovšetkým ma riadiť
podľa príkazu Svätého Písma: "Miluj
blížneho svojho ako seba samého", predsa
ostrie jeho článkov bolo tak sršaté,
že bolo z toho zrejmé, že kočišia,
slúžky, učňovia a sezónni robotníci
podľa pána posl. Hlinku nie sú ľudia.
Ako refrain týchto článkov ozývalo
sa všade: "Kto chce byť poistený, nech si
platí." Robotníci si predsa zaplatili i preplatili.
Tento lov na právo a sociálne vymoženosti prevádzala
ľudová strana až do volieb do obcí. Vo
voľbách týchto ľudová strana trochu
akosi nepochodila. Pán posl. Hlinka napísal
článok 22. októbra 1927, č. 237 v
"Slovákovi", v ktorom vraví toto: "Volebný
boj je ukončený. Umĺkla agitačná
trma-vrma a schválne som čakal, kým zatíchne
trocha i ruch povolebný." K tomuto mal p. posl. Hlinka
dodať: "A kým sme nabrali my ľudovci
trocha dechu." A ďalej hovorí: "Netajíme
sa, pri obecných voľbách dostalo sa nám
netušeného zklamania. Zklamali sme sa my poslanci
a senátori ľudovej strany v morálke istých
koaličných strán. My vstúpili sme
do vlády s úmyslami najpoctivejšími,
s akými každý statočný Slovák
berie na seba zodpovednosť. My šli sme do vládnej
väčšiny, lebo chceli sme sa úprimne pričiniť
k inaugurovaniu nového režímu. Volali sme po
očiste v celom verejnom živote, túžili
sme po mravnom, politickom, hospodárskom, sociálnom
obrodení." (Výkřiky slovenských
ľudových poslanců.)
Dovolíte si vzpomínať články
sociálne obrodenie, ale snáď len farských
kuchárok, vo skutočnosti pracujete na zničenie
i toho mála, čo tu je.
"A čoho sme sa dožili? Toho, že isté
koaličné strany z tradičného macchiavellizmu,
z politickej korumpovanosti, nemravnosti nevedia sa vymaniť
po dnes. Je to strana predovšetkým československá
agrárna a československá lidová."
(Výkřiky.)
Ďalej hovorí tuná: "Všetko sa mi
tak zdá, že okolnosťami donútený
budem musieť písať do Londýna p. Robertovi
Viliamovi Setonovi-Watsonovi (Scotusovi Viatorovi) a upozorniť
ho, čiže požiadať ho, aby si nezťažoval
a prišiel pri najbližšej príležitosti
na Slovensko pozrieť si a presvedčiť sa, ako
sa prevádzajú voľby v demokratickej republike.
Viem, že tento náš vzácny priateľ
užasne, keď sa presvedčí na vlastné
oči, akých prostriedkov používa agrárna
strana za volebné spôsoby, agitácie, kortešácie,
slovom, aký je na Slovensku volebný teror "agrárnej
demokracie."
"Pod dojmami" - a to je hlavné v tomto článku
- "událostí pri obecných voľbách
vynoruje sa mienka, že škoda sa bolo exponovať
proti akcii lorda Rothermerea, škoda sa bolo namáhať
proti domnelému nepriateľovi, keď naše Slovensko
a republika má vraj o mnoho väčšieho a
nebezpečnejšieho nepriateľa, ktorý podrýva
a podožiera korene, fundamenty celého štátu,
toľkou námahou založeného, a to je znemravňovanie,
demoralizovanie, korumpovanie občianstva tejto vlasti."
A konečne zasa refrainom tohoto článku je:
"Zdravý, silný organizmus necíti sa
dobre v chorom, otrávenom okruží, a hľadí
sa tohoto okružia zbaviť, kým je čas,
kým nepodľahne infekcii. Keď Praha nevedela byť
a nechce byť konzekventnou, treba ju k tomu donútiť."
(Výkřiky slovenských ľudových
poslanců.)
A tu je to práve povedané, po čom vy túžite
a za čo vlastne vy bojujete. Proti akcii lorda Rothermerea
- vlastne proti akcii maďarských magnátov -
nie je treba bojovať, lež treba podľa vášho
názoru bojovať proti tým, ktorých vy
nazývate pančechistmi, proti sociálnej demokracii.
To je politika ľudovej strany nielen dnes, ako vládnej
strany, ale to je politika ľudovej strany od prevratu, ktorá
nie je ničím iným, než delirium tremens.
(Výkřiky slovenských ľudových
poslanců.) To je samé ostudzovanie a vyhrožovanie.
Iného nič nedovediete. V ohľade umelého
fabrikovania jednotných kandidátiek pri voľbách
do obcí agrárna strana od ľudovej sa neodlišuje
v ničom. Preto si nemáte v tomto ohľade čo
vytýkať.
Ale v článku tomto hovorí pán posl.
Hlinka o potrebe donútenia Prahy k vyvodeniu konzekvencie
podľa výsledku volieb z r. 1925. Toto je nový
nápor, ktorý má zachrániť topiaci
sa koráb ľudáckej politiky, tu je treba vidieť
príčiny veľkého shonu po zhoršení
zákona o sociálnom poistení. Strana ľudová
je hnacou silou dnešnej reakčnej vlády, pod
tlakom ktorej budú vylúčení z dobrodenia
sociálneho poistenia len na Slovensku učňovia,
nádenníci (sezonní robotníci), stavební
robotníci a domáce služobníctvo v počte
asi 328.538 poistencov. To je vaša snaha. A to je len číslica
približná. Keď by sme hovorili o číslici
skutočnej, tak by sme museli povedať, že toho
bude tak na pol miliona. A to je, prosím, len na Slovensku,
to sú tí, ktorí podľa pána posl.
Hlinku nepatria medzi ľud, ktorých hlasy pri
voľbách ale boly dobré.
Pravdepodobne pán posl. Hlinka neprečítal
si článok v jeho vlastnom časopise, ktorý
napísal ovšem nie on, ale jeden z redaktorov "Slováka"
v čís, 210. o Lučivnej. Ako známo,
vybudovala tam zemská úradovňa sanatorium
pre deti chudobných robotníkov a v tomto článku
sa hovorí toto (čte:) "V Lučivnej
je mnoho hrejivého, blahodarného, liečivého
slnka, a preto sa toto bývalé, málo významné
letovisko úradníckych rodín, ktoré
si nemohli dožičiť pobytu v niektorom svetovom
mieste Vysokých Tatier, ba ani v parádnej Lubochni,
ale ktoré predsa chcely sa aspoň po niekoľko
týždňov, keď je v meste, menovite vo veľkom
meste parný a dusný vzduch, nadýchať
vôňou jedlí a ozonom naplneného sviežieho
povetria, ozajstným slniečkom na poli pečlivosti
o mládež, ktorá je v svojom útlom veku
napadnutá zákernými bacilmi najväčšieho
nepriateľa ľudstva, tuberkulózy, ktorá
však môže byť pri správnom ošetrovaní
úplne vyliečená a navrátená
národu a ľudskej spoločnosti. Z tých
bledých chlapcov a dievčat, čo dnes nosia
vo svojich nevyvinutých prsiach, hrdielkach alebo kostiach
zárodky hrozného nepriateľa, z tých
deťúreniec, ktoré veselo behajú po nádhernej
pažiti a lesíku v Lučivnej, ale na bledých
tváričkách majú ako by vpísané
hrozné znamenie "Tbc", ktoré ešte
do nedávna znamenalo istú smrť, budú
ešte zdatní občania." A ďalej hovorí
(čte): "Takýto bol stav kúpeľov
v Lučivnej, keď ju pred 4 rokmi kúpila Zemská
úradovňa pre poisťovanie robotníkov
na Slovensku v Bratislave a zaumienila si, že tam sriadí
sanatorium pre tuberkulózne deti robotníkov. Bolo
treba veľa energie a veľa peňazí, kým
sa z opusteného hniezda, z deviatich "pavilonov",
ktoré boly čiastočne už na spadnutie,
vybudovalo všetko to, čo je tam dnes. Poltreťa
miliona korún bolo v treba okrem kúpnej ceny, aby
sa celá osada, odvodnila, aby bola sriadená riadna
kanalizácia, vodovod, modernému liečebnému
ústavu nevyhnutne potrebné elektrické osvetlenie
a všetko, čo môže prispieť k vyliečeniu
a zpríjemneniu pobytu tých poldruha sto detí,
ktoré sú tam umiestené.
Lež nielen peňazí, práce, ale aj času
bolo treba na vybudovanie tohoto slnného domova chorých
robotníckych dietok. Práce trvaly skoro tri roky,
a ešte ani dnes nie sú dostavané všetky
objekty, ktoré má Zemská úradovňa
v pláne. Ale predsa, kto poznal Lučivnú predtým,
menovite v prvých rokoch poprevratových, a vidí
ju teraz, musí s radosťou konštatovať tieto
novoty a musí mu byť celý ústav tým
sympatickejší, keď sa dozvie, že sa tu zachraňujú
životy dietok robotníckych, teda najhoršie situovaných,
ktoré by inak následkom okolností celkom
iste podľahly príšernej chorobe."
Prosím, to je článok "Slováka",
ale nie pána posl. Hlinku, a ten, pánovia
z ľudovej strany, vám ukazuje, na čo sa dávajú
peniaze okresných nemocenských poisťovieň,
ten vám tu hovorí, kam dáva peniaze tá
Zemská úradovňa pre poistenie robotníkov
na Slovensku, ktorú vy, ľudácki poslanci, podľa
vládneho návrhu na novelizáciu zákona
o soc. poistení zrušujete a čím centralizujete
tak celé sociálne poistenie do Prahy. Vy autonomisti
to robíte a za tohoto stavu vecí siahate na sociálne
poprevratové vymoženosti robotníctva. To je
vaším hlavným stredom politiky. Chudobný
pracujúci ľud na Slovensku patrí tiež
k občanom tohoto štátu, ktorí jeho vznik
vítali nielen z ohľadu na národnostné
oslobodenie, ale so zreteľom na možnosť sociálneho
zabezpečenia a vyrovnania. Je treba pripomenúť,
pokiaľ ide o politiku odborových organizácií
kresťansko-socialistických, patriacich do rámca
ľudovej strany, že funkcionári a tajomníci
týchto odborových organizácií po celom
Slovensku na banských závodoch menovite zasadzujú
sa pre to, aby zaopatrovacie platy baníkov a poistenie
banícke vôbec nebolo zhoršené, nebolo
snížené, a na štátnych baníckych
a hutníckych závodoch funkcionári ľudovej
strany, a tu ten jezuitizmus, pane dr Ravasz, dávajú
rozkazy k popisu tých ubohých provizionistov, banských
vdov a sirotkov, ktorým nebol priznaný drahotný
prídavok, ktorý vypláca ministerstvo verejných
prác. Popis sa prevádza podľa prehlásenia
funkcionára ľudovej strany za tým účelom,
aby im vraj drahotné prídavky boly priznané,
keďže im ho vraj úrady dosiaľ nepriznaly.
Odvolávate sa, pánovia, na úrady. Vy ste
odhlasovali tento rozpočet v rozpočtovom výbore,
ale v tom rozpočtovom výbore nepadlo jediné
slovo na obranu tých biednych z najbiednejších.
Na miesto 18 mil. Kč je zaradené do rozpočtu
na tieto podpory pre provizionistov štátnych banských
a hutníckych závodov 7 mil. Kč. Z čoho
im chcete dávať, akým spôsobom chcete
donucovať úrady, aby vyplácaly to, čo
neodhlasujete? A nepotrebujete prenasledovať týchto
ľudí a molestovať s podpisovaním. (Předsednictví
se ujal předseda Malypetr.) Stačí, keď
predložené návrhy čsl. soc. dem. poslancov
odhlasujete, veď ste vládna strana, aby drahotné
prídavky provizionistom štátnych baníckych
a hutníckych závodov boly vyplácané
tak, ako boly vyplácane do 1. októbra 1924. Tu máte
možnosť ukázať, že ste opravdu vládnou
stranou, tu si môžete trochu dupnúť, ovšem
nie tak nesmyselne, ako dupkáte za to, že sa vám
pre všetkých poslancov nedostáva ministerských
kresiel. Dupkáte v Prahe, ale len keď je potrebné
odpísať "Slovákovi" 250.000 Kč
dane z obratu a na druhých poplatníkov posielate
exekútorov. (Posl. dr Kubiš: Sám tomu neveríš,
chlapče!) Chlapec býva v Žiline a menuje
sa posl. dr Kubiš. Keď chcete robiť spravodlivú
sociálnu politiku, tak aspoň v tomto jednom prípade
máte tu možnosť dokázať svoju opravdovosť,
ale vy ste sa nezmohli, zvlášte poslanci, ktorí
tu zastupujú robotníctvo kresťansko-sociálne
s p. dr Labajom, ani na to, aby ste spoločne podali
svoj návrh, že by ste nejakým morálnym
spôsobom prejavili ochotu, že je treba drahotné
prídavky provizionistom vyplácať plne, ale
vonku robíte demogogiu s ľudom, tak ako je celá
vaša politika len demagogiou.
Politika strany ľudovej je však opakom tohoto, lebo
ona znamená otváranie starých, ešte
nezacelených rán, spôsobených starým
džentríckym režímom na sociálnej
slobode chudobného pracujúceho ľudu.
Veľký bojovník za práva svojho národa
Juraj Washington, keď odkladal meč, s ktorým
vyše 7 rokov bojoval za neodvislosť štátov
Severo-amerických, napísal vo svojom liste zo dňa
8. júla 1783 medzi iným nasledovne: "Sloboda
je tým základom, na ktorom stojí naše
stavanie. Ktokoľvek by na ňu ruky vložil, pod
akoukoľvek zámienkou, ten nech je ako zradca prekliaty
a pocíti plnú prísnosť urazeného
národa."
Strana ľudová je stranou protiľudovou, ona je
predvojom antisocialistickej politiky dnešnej vlády,
ona je na prvom mieste medzi rušiteľmi základov
položených k vybudovaniu sociálneho mieru a
demokratických práv, ona do hĺbky duše
uráža tie najsvätejšie city a práva
chudobného ľudu, ona to bude, ktorá pocíti
v prvom rade plne hnev pracujúceho ľudu pri najbližšej
príležitosti.
Nie je možné, aby som sa nepozastavil pri otázke
mincovne v Kremnici, čiže v Prahe. V tejto záležitosti
strana ľudová zhltla aj s chlpami prehlásenie
pána ministra železníc - "A kdyby se něco
stalo" - to sú slová aktívneho ministra,
ktoré verejne tlačia celé Slovensko v ohľade
štátnej spoľahlivosti na pole prinajmenej sekundérné.
Niečo podobného je opravdu možné len
u nás, lebo strana ľudová neprihliada ani tu
k objektívnym hľadiskám, ale predovšetkým
dáva prednosť všetkým výstrednostiam,
ktoré práve p. posl. Macháček tak
vehementne prehlasoval s tohoto miesta, keď hovoril: "Centralizmus
môže byť spokojný, on triumfuje a víťazí.
V rozpočte ministerstva vnútra nemáme položky
na ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska."
Veď na vašu žiadosť bolo zrušené!
"V rozpočte ministerstva vnútra nieto položky
a zvláštneho rozpočtu pre Podkarpatskú
Rus!" (Výkřiky slovenských ľudových
poslanců.) A ďalej: "Moc centralizmu sa upevňuje,
položka na políciu je väčšia o 10
mil." Pánovia, to sú všetko vaše
zásluhy! Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska
ste žiadali zrušiť, stalo sa vám tak, a
vy ste ho zrušili, nikto iný. Išlo vám
o to, aby ste do tohoto ministerstva dostali charaktery síce
Slovákmi sa menujúce, ale výhradne typu maďarsko-feudálneho,
a preto ste potrebovali ministerstvo pre správu Slovenska
zrušiť. Utvorili ste si kamarilu ku zbudovaniu verejnej
správy, o ktorej s hľadiska slovenskej minulosti môže
pochybovať každý v tom najširšom slova
smysle.
Strana ľudová sa prvá prihlásila s veľkým
gestom: My si nedáme mincovňu z Kremnice! (Výkřiky
posl. dr Kubiše a dr Dérera.) Vy ste si to budovali
a p. posl. Macháček tu prehlásil:
"Strana ľudová vykonala svoju povinnosť,
keď odhlasovala zákon o reforme verejnej správy",
a práve týmto ste dokázali... (Různé
výkřiky. - Hluk.)
Předseda (zvoní): Prosím o
klid.
Posl. Bečko (pokračuje): ... že
ste pracovali pre najtuhší centralizmus. To p. posl.
Macháček potvrdil vlastnými slovy,
ktoré by bol radšej neriekol, keby bol znal ich dosah.
Vy ste išli s gestom: My si nedáme vziať mincovňu
z Kremnice! Toto gesto ste si vrhli do verejnosti skorej ako ste
si domysleli dosah tohoto gesta a pán minister financií
odpovedá tiež hrdým a nie menej ľúbozvučným
gestom: Mincovňa v Kremnici zostane nedotknutá,
ale v Prahe sa tiež postaví nová. (Výkřiky
slovenských ľudových poslanců.) Ani
tú slávu vám nikto nezávidí
a najmenej vám budú za tú slávu žehnať
kremničania. (Hlas: Kto to povedal?) Pán
minister financií.
"Slovenský Denník" toto posolstvo sdeľuje
slovenskej verejnosti palcovými písmeny a pri tom
hneď hlási, že je to zásluha poslancov
agrárnej strany. To je opravdu spôsob obrany hospodárskych
potrieb len Slovensku a jeho meštiackym stranám vlastný.
Od prvopočiatku je jasné, že mincovňa
v Prahe bude a predsa krátkozrakosť ľudákov
a agrárnikov je tak nápadná, že sa rovná
cynizmu, ktorý dosahuje vrcholu prehlásením
p. posl. dr Labaja v rozpočtovom výbore.
(Posl. dr Dérer: To nie je krátkozrakosť,
to je vedomý podvod!) Áno, je to vedomý
podvod.
Pán kol. Labaj povedal v rozpočtovom výbore
toto: Jestli bude v rozpočte na r. 1928 zaradená
položka na stavbu mincovne v Prahe, my za rozpočet
hlasovať nebudeme. Rozpočet ste vo výbore odhlasovali,
lebo vám sľúbili odpustenie 250.000 Kč
obratovej dane, ktoré dlhujete za "Slováka".
Tak ľahkomyseľne a povrchne hovorí člen
rozpočtového výboru, a to príslušník
ľudovej strany, ktorá prehlasuje všade na každom
mieste: "Čo Slovák to ľudák. Slovensko
a ľudová strana, to je jedno." Nepotreboval pán
posl. dr Labaj nič iného, len siahnuť
k rozpočtu v skupine II. § 3, Štátna mincovňa
v Kremnici, a tam by bol našiel na str. 26.: Prevozný
rozpočet - a pod písmenou B. Investičný
rozpočet: pol. 21., pod ktorou je zaradené 5,000.000
Kč. Na str. 31. by si ale bol musel prečítať
vysvetlivky, z ktorých by sa bol dozvedel nasledovné:
Pol. 21. počíta s prvou polovicou nákladu
na stavbu mincovne v Prahe. Keby si bol ešte k tomu prečítal
dôvodovú zprávu na str. 186. k finančnému
zákonu na r. 1928, tam by bol našiel medzi iným
toto: Je to položka vzhľadom ku stavbe mincovne v Prahe.
Bol by mal zaiste jasné pán posl. dr Labaj,
že keď chce brániť to hrdé a tak
bojovné stanovisko, ktoré ľudová strana
v tomto ohľade prehlásila: My si mincovňu z
Kremnici vziať nedáme - že si musel uvedomiť,
že nestačí smiešna a prázdna vyhrážka,
ale je treba konkrétneho návrhu, aby obnos 5 mil.
Kč bol škrtnutý. (Posl. Tománek:
To je škrtnuté!) Nie je to škrtnuté.
Vy budete i v pléne pre toto hlasovať. Jestliže
chcete dokázať tým, že výsledok
vášho vážneho zákroku je v tom,
že náklad 5 mil. Kč, uvedený v investičnom
rozpočte štátnom pod pol. Mincovňa v
Kremnici, nebude slúžiť na postavenie mincovne,
lež výhradne na sriadenie muzea a archívu mincovníctva
v Prahe k jubilejnému roku 1928, ktoré budú
slúžiť k výrobe mincí... (Posl.
dr Kubiš: My budeme kontrolovať!) Vaša kontrola
je tak ubohá, že neviete ani dosah kontroly oceniť.
Nejde o žiadne miestnosti pre muzeum, to budú riadne
miestnosti pre novú mincovňu v Prahe a pokiaľ
sa užíva slov muzeum, tak sa predovšetkým
myslí na to, že z mincovne v Kremnici bude muzeum,
na ktoré sa budú chodiť dívať turisti
ako na starožitnosť a ako na zapadnutú majestátnu
slávu razenia mincí v kremnickej mincovne na Slovensku.
Tento neslávny, vopred prehraný zápas má
na Slovensku toto ukončenie. "Slovenský Denník"
v čísle z 20. novembra t. r. sa chválil takto:
"Zásluhou slovenských zástupcov republikánskej
strany v rozpočtovom výbore, posl. biskupa dr Zocha
a posl. dr Hallu, nastalo v otázke Kremnickej
mincovne definitívne vyjasnenie. Vecou zaoberal sa výbor
koalovaných strán, kde posl. biskupovi Zochovi
podarilo sa presvedčiť zástupcov parlamentnej
majority o oprávnenosti slovenského stanoviska".
Teraz "Slovák", uchovaj Bože, aby niečo
podobného sa stalo, že to urobili poslanci agrárnej
strany, musia sa predsa hlásiť o svoj podiel ľudáci.
"Slovák" hovorí vo 44. čísle
toto: "My tak vieme - a zaiste dobre vieme - že v rozpočtovom
výbore náš posl. dr Labaj určite
vyslovil, že ak bude v rozpočte položka na pražskú
mincovňu, naša strana rozpočet neodhlasuje.
Naproti tomu dr Halla v rozpočtovom výbore
za kremnickú mincovňu ústa neotvoril. A posl.
dr Zoch ďakoval, že v rozpočte nie je
položka na pražskú mincovňu, kdežto
už vtedy vedel, že ona skryte je tam všantročená
v položke na investície vraj kremnickej mincovne.
Vo výbore koalovaných strán tiež náš
posl. dr Buday sa rúbal prvý za Kremnicu
a až po jeho ráznom vystúpení a práve
jeho ráznym vystúpením donútený
pripojil sa k nemu i posl. Zoch. Tiež s kompetentnými
faktormi vec dojednal napred posl. dr Buday sám
a až potom k formálnemu vybaveniu bol k dr Budaymu
vyslaný i Zoch. Slovom vo veci Kremnice rezolútne
vystupovali naši poslanci, kdežto republikánski
sa chovali veľmi obojetne."
Je pravda, v tom majú prednosť poslanci ľudovej
strany: robiť krik, hulákať, to je spôsob,
v čom ich nepretromfne nikto. Ale pravda je, že výsledok
ich chválenia, ktoré si pri tom nazývajú
politikou strany alebo politickou činnosťou strany,
nemôže byť nazývaný žiadnou
politikou, to je ešte niečo menej ako detskosť,
takýmto spôsobom chodiť medzi ľud, keďže
jeho výsledok bude konečne, čo som povedal.
My budeme mať na Slovensku muzeum na miesto mincovne a v
Prahe bude mincovňa. Nezávidíme vám
túto slávu, ale ide nám o to, že to
nie je nič iného len komédia, ľudácke
ošmekstvo, a že k vôli veľkopánskemu
gestu ztratí Slovensko nielen na hospodárskom význame,
ale aj na prestiži, ktorú tak ťažko týmto
jednaním v obrane o hospodárske potreby ľudáci
a agrárnici kompromitovali, lebo i jedným i druhým
je jasné, že vláda a minister financií
od svojho úmyslu postaviť druhú mincovňu
v Prahe neupustili a mincovňa tá v Prahe postavená
bude.
Keby bola strana ľudová ako strana, ktorá dnes
je odpovedná za vývoj pomerov na Slovensku, aj páni
ministri keď rozpočet dostali do ministerskej rady,
pán minister dr Gažík a p. minister
dekan dr Tiso, mali povedať: viete čo, máme
československý štát, Slovensko patrí
k nemu a my si prajeme, aby patrilo na večné veky
ako nedeliteľná súčiastka československého
štátu a nám nezáleží na
tom, kde bude mincovňa, ide však o to, aby mal štát
mincovňu. Keby boli uviedli dôvody, ktoré
uviedol pán minister financií, totižto dôvody
kultúrne, umelecké a administratívne, tak
zaiste by nikto nebol proti nim nič namietal, keby si pri
tom boli vyhradili, že za mincovňu, ktorá bude
v Kremnici zrušená, bude daný náhradný
priemysel, aby toto mesto, ťažko zkúšané
od prevratu krízou baníckeho podnikanie, netrpelo
ešte väčšou biedou. (Hlasy: Ale to je
podvod!) Podľa terminologie ľudáckej. Počkajte!
Psychologicky ste vypestovali na Slovensku také podmienky,
že ani sami nemáte odvahu objektívne hovoriť
pravdu a pod následkom toho vášho klamu, v
ktorom ste zajatí, to Slovensko ochudzujete hospodársky.
Záležitosť mincovne v Kremnici je ztratená
vec. Z týchto dôvodov podávame návrh,
aby položka na investičné účele
v Kremnici bola škrtnutá. Sme zvedaví, či
páni z ľudovej strany budú hlasovať pre
to.
Ešte niekoľko slov o subvenčnej politike ministerstva
zemedelstva. V rozpočte na r. 1927 je zaradené vyše
40 milionov Kč na meliorácie, na priame zveľaďovanie
poľnohospodárstva atď. Zo Slovenska boly podané
tohoto roku žiadosti, ktorých projekty činily
úhrnom na 13 mil. Kč a maly sa stavať vodovody
v tých obciach. Žiadnej z týchto obcí
subvencia priznaná nebola. V rozpočte ministerstva
zemedelstva na r. 1928 preliminuje sa ďalej na odvodnenie,
zavodnenie, podpory pri živelných pohromách
atď. 59,909.000 Kč. Na priame zveľaďovanie
hospodárstva poľného a lesného preliminuje
sa vyše 40,725.350 Kč. Spolu tedy 100,634.350 Kč.
Z tohoto obnosu môžu dostať subvenciu na prestavbu
a strojové zariadenie liehovary, ale chudobný roľník
a domkár, ktorý vyhorí trebárs trikrát
za sebou, nedostane subvenciu žiadnu. Politika táto,
ktorá je v ministerstve zemedelstva udomácnená,
je naprosto neudržiteľná a mám za to,
že v tomto roku, keď tento náklad sa zvyšuje
o celé desiatky milionov, táto otázka subvencií
a podpôr dosahuje svojho horizontu. Je naprosto nemožné,
aby naďalej niečo podobného si osvojovala jedna
časť občianstva tohoto štátu, aby
na úkor ostatných vrstiev poskytovaly sa subvencie
výhradne politickým príslušníkom
agrárnej strany, a pri tom ešte veľkostatkári
aby mali v každom ohľade prednosť. Táto
vec nie je ku cti nielen t. zv. agrárnej demokracii, ale
ani nie republike, ktorá sa nazýva demokratickou.
Je potrebné, aby som ešte v krátkosti poukázal
na hospodárenie v štátnych lesoch a statkoch.
Rozloha štátnych lesov a statkov činí
v Čsl. republike 924.780 ha. Zisk na r. 1928 preliminuje
sa 51,476.748 Kč. Z toho sa dáva na investície
17 mil. a 34 mil. sa majú odviesť štátu.
Prehľad o hospodárstve v tomto obrovskom kolose štátnych
lesov a statkov je poslancom naprosto znemožnený.
Hospodárstvo štátnych lesov a statkov je vedené
bez akejkoľvek verejnej kontroly. Nemáme možnosť
poznať, s akým ziskom alebo ztratou pracuje to ktoré
lesné riaditeľstvo. Z predloženého rozpočtu
nemáme možnosť posúdiť, s akými
výsledky pracuje samotná lesná správa,
s akými výsledky pracujú jednotlivé
drevárske podniky spadajúce pod správu lesov
a statkov. To je vec, ktorá zkresľuje celkový
hospodársky prehľad štátnych lesov a statkov.
Chybí tu dokonca, aby sme mohli posúdiť, aký
je predpísaný etát a akého je fakticky
dosažené rok od roka v štátnych lesoch.
Pri tom je treba pripomenúť, že v celkovom rozpočte,
ktorý sa nám predkladá v druhej skupine ministerstva
zemedelstva, vzťahujúcej sa na štátne
lesy a statky, nenájdeme jediného slova, ktoré
by označovalo, že pod tou a tou položkou je zaradený
obnos na sociálne poistenie robotníctva atď.
Vypadá to tak, ako by ministerstvo, rešp. generálne
riaditeľstvo štátnych lesov a statkov robotníkov
nezamestnávalo. Znemožňuje sa vedome, aby tu
bol prehľad, akú sociálnu politiku vykonáva
ministerstvo zemedelstva pri svojich zamestnancoch. Nevidíme
nič iného, než že ministerstvo zemedelstva,
ktoré je doménou agrárnej strany, sa hanbí
za chudobnú svoju sociálnu politiku voči
svojím zamestnancom. Nedozvieme sa, koľko robotníkov
sa tam zamestnáva, ani koľko činia mzdy, ktoré
sa ročne vyplácajú týmto robotníkom.
V dôsledku toho je treba, aby sme proti tomu čo najrozhodnejšie
sa ohradili. Ovšem keby sa táto politika robila, tak
by páni, ktorí slúžia na vyšších
miestach u lesného eráru, potom nemali čas
na dávanie pokút. Osada Čierny Balog má
na tento rok vyrubenej pokuty za lesné priestupky, urobené
pasením dobytka, v sume 50.534 Kč. To sa rok od
roka opakuje. Obec Staré Hory z tých samých
dôvodov má predpísané pokuty na 15.000
Kč. Zákon o úprave osadníckych pomerov
ministerstvo zemedelstva nemá v úmysle previesť.
Je treba, aby som položil ešte niekoľko otázok.
Potrebujeme, aby nám bol predložený soznam,
koľko sa dosiaľ pridelilo zemedelskej pôdy na
Slovensku z cirkevných veľkostatkov. Ďalej žiadame
odpoveď na otázku, aký má úmysel
zemedelský úrad, či chce previesť prídel
na cirkevných veľkostatkoch alebo nie. Ďalej
koľko sa prepustilo podľa §u 11 cirkevných
veľkostatkov. Konečne čo bude s majetkom Koburským
na Slovensku? Je tam zamestnané na 20.000 robotníkov.
Bolo by najlepšie, keby to prevzal štát. Tam
sa nevyplácajú mzdy robotníkom takmer 3 mesiace
za sebou. Je tam tá najväčšia bieda, akú
si môže človek v živote domyslieť.
Je to akýsi začarovaný kruh. Toto hospodárstvo
nemôže s miesta. Je treba, aby konečne vláda
rozhodným krokom zakročila, aby boly tieto statky
prevzaté štátom a aby bol konečne zavedený
v tomto veľkom hospodárskom objekte poriadok, aby
sa robotníctvu vyplatily mzdy.
To, čo som tu predniesol, je len malý úryvok
z tej slasti, akú pripravuje dnešná meštiacka
vláda pre pracujúci ľud v tomto štáte
a zvlášte na Slovensku. Som presvedčený,
že i toto stačí k tomu, aby pracujúci
ľud na Slovensku sa presvedčil, že jeho miesto
je pod rudým práporom čsl. soc. dem. strany.
(Výborně! Potlesk poslanců čsl.
soc. dem. strany dělnické.)
Předseda (zvoní): Dalším
řečníkem je p. posl. Kopasz. Uděluji
mu slovo.