Myslitelia a vodcovia agrárnej demokracie nepodceňujú
hospodársky a kultúrny význam ani socialistických,
ani t. zv. meštianskych, rešp. klerikálnych strán,
ale žiadna z nich nemá ani len relatívnej sily
viesť a spravovať štát a budovať nový
československý národ tak, ako naša republikánska
strana. (Výborně!) Nechcem byť neskromný
a ohradzujem sa už vopred pred každou strannicky zaujatou
interpretáciou mojich slov. Uznávam bezpodmienečne,
že republikánska strana nemôže a nesmie
pre seba arogovať nadvládu nad štátom.
Predovšetkým majú aj iné strany značný
počet roľníckych hlasov. Ďalej nie sú,
ako som už vzpomenul, menovite historické zeme, prevážne
roľníckeho charakteru. Ale berúc do ohľadu
poválečné revolučné chvenie,
roztrieštenosť, svetonázorovú, socialnu,
mravnú nejednotnosť delnikov a mestských obyvateľov,
ak uvážime ďalej duchovný i sociálny
(hmotný) úpadok t. zv. inteligentov, naprostú
dezorientáciu vo veľkých otázkach národného
a kultúrneho života, naprostú nejednotnosť
učencov a politikov o pojme pokroku a vývoja
do blízkej budúcnosti, nuž nedopúšťam
sa vari neskromnosti, keď poviem: Ak chceme poctive a rozumne
slúžiť štátu a jeho konsolidácii,
ak chceme skutočne dejiny robiť a pokračovať
v štáto- a národotvornom diele Masaryka,
ak nechceme sa utápať v sebaokurovaní a dityrambických
retrošpektívach, ak nechceme upadnúť na
novo do žabomyších bojov starorakúskeho
fortwurštlovania, tak musíme podľa daných
pomerov a sociálnych hodnôt hľadať pokojné,
nie revolučné vyrovnanie extrémov v národe
i štáte našom.
Že strana naša je v prvom rade povolaná na túto
funkciu, že prácu svoju dobre a úspešne
koná, toho dôkazom je postupné ozdravovanie
a silenie nášho štátu v posledných
9 rokoch. (Posl. Pik: Toho důkazem je novela k sociálnímu
pojištění!) toho dôkazom je
nie na poslednom mieste víťazne odrazená rothermeriáda,
toho dôkazom je prekonávanie bratovražedného,
protičeského boja na Slovensku a konečne
i konsolidovaný aktívny rozpočet na budúci
rok. A kladiem dôraz predovšetkým na prekonávanie
bratovražedného protičeského boj
a na Slovensku. Keď by sme neboli robili politiku
tak, ako sme ju robili a keby sme neboli za vlasy pritiahli tých
ľudákov do vlády, tak by ten bratovražedný
boj ešte trval. (Potlesk.)
Politika strednej cesty je v Československu eminentne nutná,
bez nej išli by sme temnej budúcnosti v ústrety.
Jedine takouto politikou strednej línie, založenou
predovšetkým na agrárnych demokratických
zásadách, môžeme stvoriť pevné
fundamenty budúceho mocného a jednotného
štátu československého. V Čechách
a na Morave by sa snáď mohla uplatniť aj iná
strana stredu, ale v celom Československu nie.
Ale politika strednej línie neznamená bezduchý
kompromizmus. My odmietame marxistickú ideologiu, neuznávame
materialistický názor na svet, ale to neznamená,
že by sme neuznávali spravodlivý požiadavok
robotníctva na slušnú existenciu. (Výkřiky
soc. dem. poslanců.) My chceme byť, sme a vždycky
budeme pokrokového smýšľania vo všetkých
otázkach kultúrneho i hospodárskeho života,
ale nebudeme revolucionármi a poskokármi vo veciach,
ktoré sa vymykajú ľudskému poznaniu,
ktoré sú závislé od individuálneho
cítenia. Symboly národnosti a náboženstva
nie sú nám iba prázdné reliquie
dávno zašlých dôb.
Ak mám hovoriť o kultúrnej politike našej
strany a menovite o školských a národných
veciach slovenských, tak vyhlašujem hneď na
tomto mieste, že v starých šľapajach cirkevnej
školy na Slovensku kráčať nemôžeme
a nechceme. Hlásam od začiatku republiky, že
treba vybudovať jednotnú republikánsku národnú
školu, ktorá by nemohla byť síce úplne
jednotvárna, ale ktorá by poskytovala naším
deťom nakoľko možno najväčšieho
vzdelania vecného a výchovu v štátnom
republikánskom a československom duchu.
Odmietam s najväčšou rozhodnosťou školu,
v ktorej by sa pestoval slovenský separatizmus, protištátny
a protičeský duch. Ovšem odmietam i takú
školu, v ktorej by sa dieťa odcudzovalo rodičovskému
domu, tradicii národnej a náboženskému
cíteniu.
V kultúrnych štátoch Europy i Ameriky máme
vzorov nadostač, ktoré nás poučia,
že národná škola môže byť
interkonfesionálna, ale nemusí byť antikonfesionálna.
Nie preto som proti cirkevnej škole, že je vybudovaná
na kresťanskom základe, ale preto, že v našom
konfesionálne tak složitom štáte nemožno
na cirkevnom základe vybudovať dobrú, viactriednu
národnú školu, ktorá by zodpovedala
požiadavkom modernej výchovovedy. Uvážme
len nasledovných niekoľko čísiel:
Na Slovensku máme devätoro narodnostných kombinácií
a 8 kategorií vydržiavateľov. Všetkých
ľudových škôl máme 3522, z ktorých
je 2246 jednotriedok - tedy viac ako 2/3
- 741 dvojtriedok, 261 trojtriedok, 103 štyrtriedok a len
145 päťtriedok na celom Slovensku. Ak porovnáme
tieto číslice s národným školstvom
v Čechách a na Morave, obdržíme číslice
priamo zahanbujúce. Čechy majú 6387 ľudových
škôl, z toho len 1813 jednotriedok - tedy v Čechách
o mnoho menej než na celom Slovensku, ačkoľvek
sú predsa o mnoho väčšie - 1979 so dvoma,
1128 s troma, 615 so štyrma, 819 s piatimi triedami. U nás
je jednotriedna ľudová škola pravidlom, v Čechách
a na Morave v prevažnej menšine.
Každý rozumný kňaz musí uznať,
že nemožno na konfesionálnom základe konkurovať
vo školstve s historickými zemami. Mám za to,
že jedine tejto vláde, rešp. ministrovi Hodžovi
sa azda podarí rozlúštiť tvrdý
oriešok národnej školy na Slovensku. Samo sebou
sa rozumie, že odmietame každý skutok, každé
nemiestné šporovanie, na národnom školstve
na Slovensku čo najrozhodnejšie. Pre nás sú
neprijateľné i školské platy, o ktorých
hovoril v rozpočtovom výbore nedávno pán
minister financií.
Žiadame a prosíme menovite, aby pán minister
financií neodmietal z fiškálnych dôvodov
výstavbu a dostavbu nášho národného
školstva na Slovensku. Menovite vybudovav ním a rozmnožením
meštianskych škôl povznesie sa vzdelanostná
úroveň širokých vrstiev národa
toho druhu, ktorý práve do meštianskych škôl
chodí. Jestli meštianske školy budeme náležitým
spôsobom pestovať, podarí sa dokonca v istej
miere i odbremeniť menovite stredné školy. Keď
uvážime, že v Čechách, na Morave
a vo Sliezsku je 1560 meštianok, na Slovensku len 131, nuž
vidíme jeden z najväčších nedostatkov
nášho ľudového školstva.
Ak vyslovím žiadosť, aby vláda event.
dlhodobou pôžičkou, jestli to inakým
spôsobom rozpočtove nejde, snáď 50-100
milionov korún, umožnila rýchlejšie tempo
výstavby ľudových a meštanskych škôl.
Ak požadujem menovite väčšiu bedlivosť
pre československé ľudové školstvo
v Bratislave, hovorím iste menom všetkých poslancov
ze Slovenska, nielen menom svojho vlastného klubu. Len
tak bude možno vlastnejšie a účelnejšie
budovať školy podľa normovaných typov, čím
sa i úroky a amortizácia, keď nie úplne,
tak iste vo vysokej miere vyplatí.
Istú úsporu možno dosiahnuť i odbremenením
stredných škôl. Na pr. v Prievidzi má
gymnázium 471 žiakov v 13 triedach preto, lebo nieto
na celom okolí vôbec žiadna meštianska
škola. Preto je toto gymnázium preplnené. Stredná
škola je vždy drahšia než meštianska
škola. Naproti tomu nevykazuje novozaložené katolícke
gymnázium v Malackách, tedy františkánske
gymnázium, žiadneho mimoriadneho návalu. Ačkoľvek
horliví františkáni pracovali celé mesiace
pred zápisom medzi ľudom, chodili od domu k domu atď.,
tie dve triedy, čo tam majú, sú slabo navštívené.
Hlavná príčina je tá, že v Malackách,
Veľkých Levároch a Uhorskej Vsi, tedy v blízkosti,
sú dobré meštianky a tým je štúdium
na strednej škole quasi normalizované.
Čo sa zvlášť týka stredných
škôl, musím poukázať na niektoré
mimoriadne akutné stavby, bez ktorých je nemožný
čo priam i nenormálny provoz.
V Michalovciach je ubytované gymnázium so 6 triedami
a s 275 žiakmi v starej budove, ktorá je tak mizerná,
že by ani nestačila na poriadnu, modernú šatľavu
pre cigánov. Podobne treba posúdiť i
prievidzské gymnázium a meštianku. V Lučenci
sa nachodí podobne ako v Bratislave v jednej budove 10
tried slovenského gymnázia so 341 žiakmi a
11 tried maďarského gymnázia so 437 žiakmi,
tedy dohromady skoro 800 žiakov v jednej budove, kde predtým
za maďarskej vlády bolo maximálne 300 žiakov.
Učenie sa tam odbýva polodenne. Podobne je neudržiteľný
i učiteľský ústav v Lučenci,
ktorý je nebezpečný pre život. I v Turč.
Sv. Martine učí sa na gymnáziu polodenne
v 13 triedach so 444 žiakmi. Ale ani to nestačí.
Direktor si pomáha dokonca so 40 minutovými hodinami
atď, zkrátka je to nedostatočné.
Nemecké a maďarské gymnáziá v
Bratislave majú síce peknú budovu, ale 2
ústavy v jednom dome a vyučovanie od 8 hodín
do 8 hodín, tedy celý deň do noci, nemožno
ďalej trpieť, a to preto, že hrozí v tomto
gymnáziu v Bratislave, bývalom evanjelickom gymnáziu,
vypuknutie ťažkej epidemie - tuberkulózy a iných
nákazlivých nemocí.
Čo sa zamýšľanej reštrikcie niektorých
stredných škôl na Slovensku týka, odporúčam
pánu ministrovi školstva najväčšiu
opatrnosť. Vziať niektorému mestu gymnázium
alebo inú strednú školu, je rana nadmieru bolestná.
Jednako mám za to, že sú 2-3 ústavy
u nás takého druhu, že nemajú dostatočného
raison ďetre. Na pr. Kláštor pod Zniovom
má 5 tried a 111 žiakov. Na tomto ústave, lepšie
povedané, v tomto refugiume peccatorum, je jedine 72ročný
direktor so stredoškolskou kvalifikáciou, 1 kandidát
profesúry má polovičnú, 2 kand. profesúri
žiadnu zkúšku, 1 učiteľ ľudovej
školy, mladý šuhaj, ktor práve prišel
z ústavu, učí dejepisu v 5. triede, českoslovenčinu
uči kandidát matematiky. Ako vidieť,
tento súkromý ústav katolícky je neudržiteľný,
nie z náboženských, ale z dôvodov vecných.
Reformné reálné gymnázium v Žiline
má 8 tried a 186 žiačok, v VIII. triede 9,
v VI, a VII. triede po 12 dievčat. Ako vidieť, tento
ústav je skutočne zbytočný, poneváč
na tamojšej reálke by sa dalo bezo všetkého
umiestiť niekoľko ženských paraleliek, ktoré
by potrebe celého kraja žilinského odpovedaly.
Podobne považujem za naprosto zbytočne nemecké
reálné gymnázium v Levoči. Nielen
že nevykazuje značnejší počet žiakov
170 žiakov, z týchto je len 94 nemeckej národnosti,
18 je Slovákov, 14 Maďarov a 44 je židovskej
národnosti, všetkých židov dohromady je
64 - ale dobré nemecké gymnázium je hneď
v blízkosti v Kežmarku, a takým spôsobom
by sa vlastne Nemcom naprosto žiadna krivda nestala. Koniec
koncov neuzavieram sa tej možnosti, že by sa na tamojšom
slovenskom gymnáziu vytvorily snáď nemecké
paralelky, aby to nevyzeralo, že snáď nemecké
školy zatvárame a že Nemcov tak úžasne
prenasledujeme, ako to práve p. predrečník
a ešte pred ním p. kol. dr Rosche hovorili.
Pri tejto príležitosti tážem sa p. ministra
školstva, čo mieni urobiť s pokútnym gymnáziom
Saleziánov v Šaštíne? Ďalej ako chce
zamedziť nemožný postup klasifikačný
na dvoch gymnáziach v Prešove? Na štátnom
ústave prepadlo v poslednom semestre 30% žiakov, na
evanjelickom len 5%. Buďto sú štátni profesori
príliš prísni alebo evanjelickí primoc
shovievaví. Ani v jednom, ani v druhom prípade nie
je to tedy v poriadku. Poneváč už sme mali
raz takú klasifikačnú aféru, musíme
sa vyvarovať pre budúcnosť, aby zasa nejaký
takýto nedostatok v našom školstve sa nezneužil
na pusté štvanie proti Čechom.
Mal by som svoje dezideriá aj ohľadom reformy stredných
škôl a učiteľských ústavov,
ovšem o tom tu hovoriť teraz už nie je dosť
času, v kultúrnom výbore si o tom ešte
povieme. Teraz by som p. ministra len o jednu praktickú
a iste nespornú reformu prosil: Na naších stredných
školách sa vyučuje nemčine naprosto
nedostatočným spôsobom. Tu treba najsť
spôsob, ako toto odčiniť, lebo ináč
budú naší abiturienti stredných a odborných
škôl - obchodných a priemyslových naprosto
nedostatočne vzdelaní v nemčine, kdežto
naopak židovskí a maďarskí žiaci,
ktorí sa učia veľmi pilne slovensky a česky,
budú lepšie kvalifikovaní nežli naší
žiaci. Tedy nám hrozí to, čo do istej
miery svojho času škodilo Nemcom vo starom Rakúsku
a čo bolo práve na prospech Čechov.
Ak smiem prehovoriť niekoľko slov o personálnych
otázkach, nuž upozorňujem opäť na
biedu a hlad najnešťastnejších učiteľov
snáď na celom svete. Sú to t. zv. staropenzisti
cirkevných škôl, je ich dohromady vraj len 50-60,
alebo povedzme 70, neviem určite to číslo,
tedy bagateľ, docela málo, ktorí trpelive čakajú
a umierajú - pomáha im príroda. Táto
vec je jedna z najbolestivejších rán nášho
kultúrneho života a trvá to už roky a
roky a nedaj bože dožiť sa nejakého poriadku
v tejto veci.
Podobne treba raz vyriešiť t. zv. slovenskú výhodu.
U iných kategorií úradníckych na Slovensku
je dávno táto otázka vyriešená.
Je treba miernejšieho a benevolentnejšieho postupu úradov,
ktoré často pri výklade zákonných
ustanovení vyberajú práve tie eventuality
a výklady úradníctvu najnepriaznivejšie.
Na príklad okolnosť - je to maličkosť,
čo poviem - že odmeny za viac práce
profesorov v školskom roku 1926/27 nie sú ani dnes
ešte vyplatené, je rozhodne niečo ponižujúceho
a znevažujúceho pre stav profesorský.
Pán minister školstva vyslovil sa v rozpočtovom
výbore za poštátnenie okresných inšpektorátov.
To môžem z mojej strany a mojích zkúseností
skutočne len schvaľovať. Snáď
sa to podarí ministrovi dr Hodžovi, za čo
pracujem už mnoho rokov. České učiteľské
organizácie sa ovšem vyslovily proti poštátneniu,
zbyrokratizovaniu, rešp. zdefinitizovaniu okresných
inšpektorov. K tomu - polemizovať s nimi na tomto mieste
snáď by nebylo rozumné - podotýkam len
to, čo známy, nota bene socialisticky pribarvený
sociolog italský Michels vedecky štriktne vyslovil:
"Krátkodobé ustanovovanie úradníkov
je síce demokratické, ale technicky i psychologicky
nespôsobilé."
Niečo docela iného je otázka zemských
inšpektorov stredoškolských. Ak nerozriešime
otázku honorovania zemských inšpektorov, zostanú
tieto úrady prázdné. Zvláštnou
shodou okolností je dnes ktorýkoľvek správca
strednej školy lepšie na tom hmotne - a aj inak než
zemský inšpektor. Stredoškolský direktor
má väčšie dôchodky, má menej
zodpovednosti i práce než inšpektor. To
je anomalia. Následkom toho sa kandidáti na správcovstvo
stredných škôl hrnú a tlačia,
ale o inšpektorát pomaličky u nás nikto
nestojí.
Nedostatočne honorované i oceňované
je i Slovenské národné divadlo v Bratislave.
Tento umelecký ústav, ktorý vykonal v národnom
i kultúrnom ohľade priamo neoceniteľnú
prácu, nevychádza z materiálnej krízy.
Malá pozornosť sa venuje i nášmu rádiu
v Bratislave. Ministerstvo pôšt a telegrafov robí,
ako by Bratislava preň nejestvovala. Z Pešti prichodí
práve Jobova zpráva, že Maďari stavajú
vysielaciu stanicu 60kilowatovú, ktorou chcú vnášať
na celé Slovensko, ale zvlášť do maďarských
krajov svoju protičeskú agitáciu.
Kto zná maďarskú mentalitu, nebude brať
ani túto technicky najmodernejšiu propagandu na ľahko
a práve pán kol. Dérer veľmi
pekne a dokonale upozornil na, to, čo Maďari
pre nás znamenajú a aké nebezpečie
práve sa tam za Dunajom pre nás ešte vždy
rodí. Žiadame, aby v Bratislave bola vybudovaná
dostatočne silná vysielačka, ktorou
by sa propagačná a ničivá činnosť
maďarskej verejnosti a maďarskej politiky dostatočne
paralyzovala. Z Prahy sa to nedá robiť, ale naprosto
nebude žiadné nešťastie, keď budeme
konečne mať v Bratislave čo priam i silnejšiu
radioaktívnu stanicu ako má Praha, poneváč
táto stanica by mala v tomto prípade zvláštné
poslanie.
Ctená snemovňa! Stojíme na prahu 10. vyročia
založenia Československej republiky a oslobodenia
československého národa. Nebolo by od veci
povedať si už pri tejto príležitosti, čo
koho bolí, čo si želá, aby sa napravilo,
aby budúceho roku zavládla medzi nami a medzi všetkými
národami a zvlášť medzi Slovákmi
a Čechmi pravá treuga dei, úprimný
a blahodarný mier.
Priznajme si predovšetkým, že napriek všetkým
neshodám vedúcich mužov vládnych a opozičných
strán, napriek rôznym krízam spoločenským,
parlamentarizmu, demokracie, inteligencie, sa v našom štáte
pokojnejšie žije a usilovnejšie pracuje snáď,
ako u mnohých súsedov. Neláska nie je u nás
tak veľká, ako u mnohých naších
súsedov. Prez to všetko musíme si uvedomiť,
ktoré nedostatky a hriechy by mohly zakaliť naše
budúcoročné jubileum. Zakaliť by sme
mohli našu národnú shodu československú
neúprimnosťou, negavalierskym pokrytectvom, nafúkaným
pohrdaním Slovákmi a slovenčinou.
Úprimne a otevrene vyznavam, že spôsob, s akým
sa nastolila v rozpočtovom výbore záležitosť
t. zv. pražskej mincovne, hlboko urazil každého
roduverného Slováka bez rozdielu strany a konfesie.
Ovšem neslobodno dopustiť ani to, aby pre malicherné,
často strannícko-sobecké príčiny
sa šírila beztrestne nenávisť proti Čechom
na Slovensku. Nech konkuruje kupec s kupcom, podnikateľ s
podnikateľom, úradník s úradníkom,
dokonca i politik s politikom, ale Čech a Slovák
musia ísť vždy ruka v ruke v láske, ak
nechcú konečne predsa len podľahnúť
presile naších zahraničných a dokonca
i mnohých domácich nepriateľov.
Ja neberiem tragicky t. zv. rothermereádu - v mnohom ohľade
nám i prospela - ale známe húževnatosť
a fanatický šovinizmus maďarský. Ako pracujú
Maďari v Anglii, Itálii, Nemecku, o tom uverejňuje
peknú štúdiu v "Nových Čechách"
dr Vočadlo. Ako horúca je ešte stále
pôda Europy, o tom by nám mohli všeličo
povedať naší zahraniční špecialisti.,
Zakaliť by sme mohli našu národnú shodu
a otráviť duše menovite našej mládeži,
keby sme sa vzdali československej národnej
myšlienky. Mnohí učenci českí
i slovenskí i mnohí politikovia, literáti,
technici, ťažko chápu koncepciu našej národnej
jednoty. Náš národný ideál im
je málo konkrétny. Malomocne sa vzdávajú
nádejí, že by bolo možno spojiť Čechov
a Slovákov v jeden kultúrny i hospodársky
celok, celok ovšem nie jednostranne český,
celok, na ktorom by budovali Slováci i Česi, ako
rovnoprávní kompaciscenti a plnoprávní
činitelia navzájom a v láske.
My Slováci sme si plne vedomí svojích povinností
voči štátu, voči národu i celému
Slovanstvu. Rozpočet, ktorý sostavovali naší
najlepší mužovia, ktorým plne dôverujeme
a o ktorých sme pevne presvedčení, že
spravujú našu drahú vlasť poctive a nezištne,
prijímame a budeme zaň hlasovať. (Výborně!
Potlesk.)
Předseda (zvoní): Přerušuji
projednávání pořadu a přikročím
k ukončení schůze.
Prve ještě učiním některá
presidiální sdělení.
Dovolené na dnešní schůzi udělil
jsem posl. Juranovi, Majorovi, Kršiakovi,
Schmerdovi, dr Gátimu a Bečkovi
vesměs pro neodkladné záležitosti.
Mezi schůzí byl tiskem rozdán vládní
návrh.
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
1281. Vládní návrh zákona o převzetí
předválečného dluhu zajištěného.
Předseda: Výboru imunitnímu přikázal
jsem žádosti.
Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra
(čte):
Žádosti:
polic. ředitelství v Bratislavě ze dne 21.
listopadu 1927, č. 26286/26, za souhlas s trest. stíháním
posl. Čulena pro přestupek nařízení
býv, uh. ministerstva vnitra ze dne 21. února 1898,
čís. 1136 pres. (čís. J 465-II),
kraj. soudu v Plzni ze dne 20. listopadu 1927, č. Tk, XI
1203/26, za souhlas s trest. stíháním posl.
Dědiče pro přečiny podle §u
14, čís. 1 a 5, §u 16, č. 1 zákona
na ochranu republiky (čís. J 466-II).
Předseda: Podle usnesení předsednictva
navrhuji, aby se příští schůze
konala v pondělí dne 28. listopadu 1927 o 3. hod.
odpol. s
Zpráva výboru rozpočtového o vládním
návrhu (tisk 1224) státního rozpočtu
republiky Československé a finančního
zákona pro rok 1928 (tisk 1260) a rozprava o prohlášení
ministra financí, učiněném ve 102.
schůzi poslanecké sněmovny dne 25. října
t. r.
Jsou snad proti tomuto návrhu nějaké námitky?
(Nebyly.)
Není jich. Návrh můj jest přijat.
Končím schůzi.