V spojitosti s tým je veľmi zaujímavé
sledovať s pozornosťou poslednú zmenu taktiky
maďarskej národnej strany. Preto povedám v
spojitosti s tým, lebo keď maďarská národná
strana odhlasovala agrárné clá, vtedy čítali
sme v maďarských budapešťských novinách
prejavy maďarskej vlády a články maďarských
národo-hospodárskych spisovateľov, ktorí
jednohlasne postavili sa proti agrárnym clám. Divili
sme sa, že maďarská národná strana,
ktorá má maďarský národný
štít a červeno-bielo-zelenú zástavu
vypálenú na svojej koži a povedá, že
"my sme inkarnáciou maďarského vlastenectva"
- divili sme sa tomu, ako že môže byť ich
záujem iný, než úradný záujem
Maďarska. Prišli sme na to, prečo je iný.
Prišli sme na to, že preto, lebo oni majú tu
pozemkové statky, na ich statkoch rodí sa obilie,
pšenica, raž, tak chcú tú draho predať,
a totiž záujem tunajšieho maďarského
veľkostatkára, i keby bol tým najvyšnúrovanejším
Maďarom, je ten istý, ako záujem tunajšieho
veľkostatkára českého. Keďže
i dnes nevidím nikoho zo strany maďarskej, ktorý
by si prial ujať sa slova v tejto otázke a keďže
konštatujem, že v tamtej dobe sa stanovisko maďarskej
národnej strany naprosto protivilo úradnému
maďarskému stanovisku v otázke agrárnych
ciel, avšak už v otázke administratívnej
reformy, pri pojednávaní reformy administratívy,
keď už ztroskotala aktivistická maďarská
politika, nie preto, že by boli bezpáterní,
ale preto, lebo česká buržoázia nemala
žiadnej príčiny k tomu, aby sa s nimi delila,
nepotrebovala ich už, nechcela im dať väčší
kus - vtedy nado všetkú pochybnosť vyvstáva
nám pred očima fotografia zbankrotovanej politiky,
zpod ktorej vyčnieva konské kopyto, a to je záujem
medzinárodnej buržoázie.
Srovnajme v otázke národnej stanovisko Szent-Iványovcov
so stanoviskom strany komunistickej. Ako iným, povedal
by som poctivejším, je stanovisko strany komunistickej.
My od počiatku hlásali sme sebaurčovacie
právo národov, ktoré právo znamená,
aby národy patrily ku štátu, ku ktorému
sa chcú pripojiť a zdôrazňovali sme to
tiež ohľadne Maďarov na Slovensku a v Podkarpatskej
Rusi. Maďarská národná strana však
hovorila vtedy vždy o lojalite; hovorila o lojalite, avšak
za žiadnych okolností úprimne. V dobe agrárnych
ciel už táto lojalita, ako som to dokázal,
tu nebola, vtedy už maďarskí národniari
boli v jednej fronte s českými agrárniky,
s nemeckými agrárniky, t. j. s medzinárodným
občianskym táborom, my však i vtedy sotrvávali
sme na našom národnom programe a ešte i dnes,
keď o tejto otázke pojednávame, môžeme
ju pojednávať iba s hľadiska robotníctva
a môžeme vzkázať naším robotníckym
bratom do Maďarska, že oni musia bojovať v rámci
hraníc svojho štátu proti reakcii, ako aj my
bojujeme za daných okolností a v daných hraniciach
proti medzinárodnej reakcii. A proti tejto reakcii môžete
vy maďarskí robotníci bojovať len tak,
ak pôjdete s nami ruku v ruke, a totiž ak povediete
boj medzinárodne; avšak v sociálne-demokratickej
strane nemôžete viesť boj medzinárodne,
lebo veď aj u nás sú českí a
nemeckí sociálni demokrati v jednom štáte,
v rámci hraníc jedného štátu
a predsa nemôžu spolu ruku v ruke bojovať, kdežto
my komunisti bojujeme všade spolu vo všetkých
štátoch, od severného až k južnému
pólu podľa jedného programu.
Vedia to maďarskí robotníci v Maďarsku
veľmi dobre. Preto je tam to veľké prenasledovanie
robotníkov. Jestliže skúmame tento návrh
zákona a obzvlášte skúmame tú
časť návrhu, ktorá nás vo svrchovanej
miere zaujíma, a to je časť o tak zv. malom
pohraničnom styku, vtedy vidíme, že v každom
z týchto paragrafov uplatňuje sa hľadisko policajné;
legitimáciu nevydajú komukoľvek, kto bydlí
na hraniciach, i keby mal akékoľvek hospodárske
záujmy, ale ako to § 10 vyslovuje: "Jakmile předpoklady,
uznané pro vydání pohraniční
propustky, doznají změny, obzvláště
však není-li majitel pohraniční propustky
s hlediska policejních nebo důchodkových
předpisů již spolehlivý nebo zachovalý,
nutno pohraniční propustku i v době její
platnosti odníti...", a je to pečlive stanovené
tiež v paragrafoch ostatných a totiž ako maďarská
tak československá policia bude skúmať,
či ten, kto o legitimáciu žiada, je politicky
spoľahlivý a totiž či neprenesie bacil
komunizmu odtiaľto do Maďarska, a tunajšia policia
bude však dbať toho, aby nebol prenášaný
sem z Maďarska iredentizmus; stačí pomysleť
na špionáž, na agentov-provokatérov a
môžem konštatovať, že jediný
špion alebo agent-provokatér svojou zprávou
môže naprosto znemožniť ten pohraničný
styk, tie konexie alebo tie pohraničné stykové
úľavy, ktoré tento zákon poskytuje.
Pre krátkosť času chcem poukázať
ešte len na jednu okolnosť, na ktorú poukázal
tiež poslanec pán Tayerle. Je to článok
XXVIII. Je to veľmi zaujímavý a pre nás
naprosto nápadný článok, v ktorom
sa hovorí, že smluvné strany sa zaväzujú,
že pomery robotníkov a zamestnancov budú upravovať
navzájom, na podklade vzájomnosti, čo znamená,
že by robotník, tunajší príslušník
mohol práve tak pracovať a práve tak dostávať
podporu v ne zamestnanosti v Maďarsku, ako pracuje a ako
dostáva podporu tu, a naopak, aby tiež robotník
z Maďarska mohol byť tu zamestnaný, ba aby tie
ustanovenia rozšírily sa tiež na sociálné
poistenie. V tejto otázke samozrejme budú uzavierať
zasa príslušnú smluvu, lebo veď smluvy
týkajúce sa kapitalistov, továrnikov a bankárov
už uzavreli, smluvy však, ktoré sa vzťahujú
na robotníkov, budú ešte len uzavierať.
Ako to my vieme a ako my známe dnešnú občiansku
väčšinu, bude pre ňu všetko ostatné
nutnejšie, než aby pomýšľala na vzájomné
právné pomery robotníkov, avšak my,
ktorí pracujeme na Slovensku a v Podkarpatskej Ukrajine,
vieme veľmi dobre práve pre neistotu štátnej
príslušnosti, práve pre neupotrebiteľnosť
zákona Dérerovho, ako pochybným je
štátné občianstvo, ako ťažko
možno nadobudnúť u nás štátneho
občianstva a že ešte i po nadobudnutí
štátneho občianstva nedostane robotník
tuná prácu a ešte ho vyhodia z práce
s úradnou asistenciou.
Je to prirodzeným práve preto, lebo keď diplomácia
buržoázie uzaviera medzinárodné smluvy,
vtedy je charakter týchto smluv charakterom triednym a
keď i dáva takéto sľuby, zostanú
tieto sľuby len na papieri. Československá
verejnosť očakáva od tohoto návrhu dnes
tak zv. upravenú obchodnú smluvu; my, ktorí
známe pomery, ktorí vieme, v ktorom smere postupuje
medzinárodná reakcia, povieme na to, že medzi
dnešným Československom a medzi dnešným
Maďarskom, t. j. medzi feudálnou maďarskou vládou
a agrárno-klerikálnou medzinárodne-občianskou
českou vládou nebude nikdy tak zv. konkrétneho
pomeru. A prečo nie? Preto, lebo chybujú k tomu
podklady. Medzi dnešným územím Maďarska
a dnešným územím Československa,
medzi obyvateľmi tých to území dôjde
k upraveným pomerom až vtedy, keď maďarský
proletariát spolu s proletariátom Československa
zvíťazí nad buržoáziou a s poctivým
výkladom práva sebaurčovacieho a odkopnutím
hraníc vo smysle dnešnom pripojí sa k federácii
svetových štátov sovietských republík.
(Potlesk komunistických poslanců.)
Předseda (zvoní): Dalším
přihlášeným řečníkem
je p. posl. Bečko. Dávám mu slovo.
Posl. Bečko: Ctená snemovňa! Obchodná
smluva s Maďarskom, ktorá je práve predmetom
jednania, neupravuje len vzájomnú výmenu
zbožia, ale upravuje vzájomné hospodárske
stykv vôbec. Je to obchodná smluva, ktorá
slúžila celne-kongruovej väčšine
za opierny bod v boji proti sociálne-demokratickej strane
predovšetkým pri uzákonení zákona
o pevných agrárnych clách. Hneď po jej
podpísaní, ktoré sa stalo 31. mája
1927, takmer všetky meštiacke časopisy jásaly
radosťou nad svojím štátnickým
úspechom, dosaženým pri sjednaní tejto
obchodnej smluvy.
Pevné agrárné clá nie sú tu
výhradným motívom, zabezpečujúcim
určitý úspech. Pri sjednávaní
každej obchodnej smluvy a úpravy hospodárskych
stykov s tým ktorým štátom záleží
veľmi mnoho na tom, či stránky, ktoré
zasadly k zelenému stolu k jednaniu, sú nadané
skutočným úmyslom, že je nutno medzi
jednotlivými štáty alebo stranami navzájom
zaviesť styky, do skutočného normálneho
stavu, do opravdových srdečných vzťahov,
ktoré jedine môžu zabezpečiť ďalší
rozvoj verného súžitia i na poli politickom.
V danom prípade však nedá sa hovoriť o
tom, že by podmienky zavedenia normálnych obchodných
stykov boly bývaly podložené takou to snahou.
Nie je možné dokázať práve so strany
maďarskej vlády, že by jej na tomto záležalo,
lebo normálné medzištátné styky
medzi Československou republikou a Maďarskom znamenajú
ďalšie uznanie toho stavu, ktorý je obsažený
v mierovej smluve, t. j. v praktickom živote to znamená,
že hospodárske potreby štátu a občianstva
stávajú sa silnejšími ako všetky
heslá vyrábané starou džentry v Maďarsku
za účelom vypestovania psychologie, podľa ktorej
ešte i dnes je väčšina maďarského
národa tej mienky, že Slovensko je nie podľa
medzinárodných právnych aktov pričlenené
k jednotnému štátu Československému,
ale že je len okupovaným územím ešte
i dnes.
V Maďarsku vládne stále duch lží
a klamania samého seba a medzinárodnej verejnosti.
Či je snáď možné od dnešného
vládneho režímu, ktorý panuje v maďarskom
štáte očakávať, aby tu mohly byť
vytvorené veľmi srdečné a úprimné
styky vzájomné, ako je to žiaducno podľa
stávajúcich obojstranných hospodárskych
podmienok? Nedá sa to očakávať, predovšetkým
preto nie, že politický kurz, ktorý je práve
reprezentovaný vládcami Horthym a Bethlenom, ministerským
predsedom v Maďarsku, je toho druhu, ktorý nepraje
práva slobody ani svojmu vlastnému občianstvu
doma vo vlastnom štáte, naopak tam vládne režím,
ktorý reklamuje všetky práva a slobodu výhradne
zo svojho feudálneho a triedneho stanoviska len pre seba
bez toho, aby pamätali títo páni na to, že
žijeme v dobe 20. storočia.
Dnešní vládci v Maďarsku veľmi účinným
spôsobom ochraňujú režím, ktorý
nedáva naprosto žiadneho spolčovacieho a shromažďovacieho
práva občianstvu ostatnému v Maďarsku,
ktorý nemilosrdným spôsobom utiskuje každé
odborové a politické hnutie robotnícke v
Maďarsku; a jestli sa odváži maďarská
sociálna demokracia poriadať shromaždenia, tak
na tieto shromaždenia môžu sa dostaviť účastníci
len tak, keď idú po dvoch, najviac po troch po uliciach,
žiadny sprievod nemôže byť na uliciach hlavného
mesta Maďarska vydržiavaný. (Předsednictví
převzal místopředseda Slavíček.)
A jestliby sme sa podívali do jednotlivých hospodárskych
stredísk v Maďarsku, tak by sme sa presvedčili
o veľmi zaujímavom stave tamojších pomerov
pracovných a sociálnych. Jestli sa niektorý
robotník odváži napísať zprávu
do svojho odborového časopisu o pracovných
a sociálnych pomeroch vo svojom závode, a predevšetkým
deje se tak vozde, policajný kapitán si zavolá
- nie toho, kto písal ten článok, ale toho
dôverníka organizácie, ktorého meno
mu čo najskôr napadne - do kancelárie a položí
mu otázku: "Prečo ste to písali?"
Nestačí dať odpoveď a už lietajú
facky a na koniec je dokopaný a z kancelárie policajného
kapitána vyhodený. Proti tomuto surovému
zachádzaniu s robotníctvom nikto v Maďarsku
sa nedovolá nikde ochrany a práva. (Hanba!)
Tedy to sú pomery v Maďarsku za dnešného
vládneho režímu. Osemhodinová pracovná
doba nielen že nie je dodržovaná, ale tá
vôbec nejestvuje. To je zaiste stav, ktorý dáva
nasvedčovať tomu, že v tomto štáte
po veľkých búrkach revolučných,
ktoré prešly svetom a Europou zvlášte,
nezmenilo sa nič a nešťastným omylom,
ktorého sa tam dopustil proletariát, znova je nastolená
moc a sila starého feudálneho režímu,
ktorá potlačuje každú myšlienku
volajúcu po slobode, rovnosti a voľnosti tým
najbrutálnejším spôsobom.
Ak chcem charakterizovať na krátko pomery s hľadiska
politického v Maďarsku, nemôžem hovoriť
inak, len tak, že je to štát policajných
špiclov. To viem z vypravovania občanov maďarského
štátu, ktorí prichádzajú do štátov
súsedných: "My sa tu cítime slobodnými,
my si tu môžeme pohovoriť voľne, my tu sme
bezpeční, že za nami nestojí armáda
špiclov policajných, vyslaná Horthym; ľutujeme,
že musíme takýmto spôsobom vyslovovať
sa o tom, čo máme nazývať svojou vlasťou".
To je charakteristika veľmi zaujímavá a zdá
sa, že v tejto snemovni tiež niektoré občianske
strany v posledných dobách do určitej miery
ľutujú, že aspoň približne nie je
u nás takýto režím. To je cesta neschodná,
ktorá sa nedá nasledovať v štáte
československom. Nemôže nikto očakávať
od vlády štátu maďarského, od vlády,
ktorá bráni svoju feudálnu državu, svoje
stredoveké mocenské postavenie, nápravy zvlášte
v obore pozemkovej držobnosti, všetkými prostriedky
jej po ruke stojacími. Pozemková reforma, pokiaľ
ide o zavedenie rytierskeho stavu, má veľmi zaujímavú
stránku. Je to veľmi zaujímavý zjav,
že rytier, ktorý nabýva podľa tohoto práva
určité pozemkové plochy, zaväzuje sa
svojím vlastnoručným podpisom, že bude
slúžiť verne štátu a vláde
a že sa dáva k dišpozícii tejto, kedykoľvek
ho povolá do služieb svojích. To znamená,
inými slovy povedané, že Horthyho režím
v Maďarsku snaží sa vytvoriť si spôsobom
týmto káder tých, na ktorých tento
režím má pevne spočívať,
na ktorých sa hlavne má opierať v každom
prípade.
Vychádzajúc s tohoto hľadiska pri posudzovaní
pomerov v Maďarsku, zaiste nebolo možné očakávať
od vlády maďarskej, aby pri týchto tendenciách
politických, ktoré sledujú mimo všetkých
ešte túžbu po odvete so zvláštnym
zreteľom voči Československu pre územie
slovenské, aby mala zvláštny záujem
pre uzavrenie obchodnej smluvy so štátom československým.
A jestli dochádza k uzavretiu obchodnej smluvy s týmto
štátom v tejto opozdenej dobe, tak predovšetkým
z príčin, ktoré sú na strane Maďarska
a ktoré som teraz práve uviedol. Ale smluva s Maďarskom,
ktorú práve prejednávame, má ešte
pre nás i iné svetlé alebo stinné
stránky. Predovšetkým ide o hospodársku
časť tejto smluvy. Keď uvážime, že
smluva uzavretá s Poľskom stanoví kontingent
kamenného uhlia 720.000 tún, čiže 72
tisíc vagónov čo dovoz do Československej
republiky. Mimo toho pri tranzite poľského uhlia do
republiky a prez republiku do južných štátov,
ktoré by dnes jedine mohly prísť v úvahu
ako odberatelia nášho kamenného uhlia, boly
povolené tie dopravné sadzby, ako uhliu nášmu.
Taktiež každá dopravná úľava,
ktorá by sa poskytla nášmu uhliu, musí
sa dať uhliu poľskému. Táto smluva pripravila
na Ostravsku 3000 baníkov o zamestnanie. Tohoto roku na
Ostravsku bolo prepustené ďalších 3000
baníkov. To je stav, ktorý je veľmi výstražným
mementom a ktorý dáva znať, že je potreba
tiahnuť veľmi účinným a prenikavým
reformám na poli hospodárskom a dopravnom, že
je potrebné konečne prikročiť k úplnému
odbúraniu dane z uhlia, ktorá sa túto dobu
vyberá len v štáte československom,
že je potrebné prikročiť ďalej k
prenikavej úprave dopravných sadzieb so zreteľom
na ten zjav, ktorý sa nám ukazuje v baníckom
podnikaní v uhlí. A jestli máme tu zvlášte
na zreteli Slovensko - tam je jediný hnedouhoľný
banský podnik handlovský. Keď vezmeme v úvahu,
že prejednávanou obchodnou smluvou s Maďarskom
povoľuje sa dovoz hnedého uhlia maďarského
do Československa od 8 do 12 tisíc vagónov,
tak to znamená ďalšie ochromenie banského
podnikania v tom jedinom podniku na Slovensku.
A keď k tomu si domyslíme, že 40% priemyslu na
Slovensku je odbúrané a vzdor tomuto stavu, ktorý
je vešobecne známy a ktorý veľmi zaujímavým
spôsobom sa prejavuje na Lučenecku s hľadiska
sociálneho a hmotného postavenia tamojších
ľudových vrstiev a tých, ktorí pracovali
v závodoch lučeneckých, ktoré sú
dnes úplne zatvorené, tak sa musíme nad tým
pozastaviť, ako to bolo možné, tento ústupok
s hľadiska hospodárskeho, pre nás tak škodlivého,
pri zjednávaní tejto smluvy s Maďarskom pripustiť.
Ja mám len jednu otázku, či snáď
je možné očakávať, že 5000
liptovských baníkov, ktorí sú nezamestnaní
od r. 1925, ktorí práve pracovali v uhoľných
baniach v Maďarsku, bude môcť byť znova zamestnané
v baniach Tata Bánya, Tokva a Salgótarján?
Dosiaľ podľa zpráv, ktoré je možné
nám dostať, niečo podobného potvrdené
nebolo. Teda za čo je daná tá výhoda,
že maďarské uhlie môže na Slovensko,
keď na Slovensku, rešp. v Československu máme
celú armádu baníkov práve z uhoľných
baní nezamestnaných a keď ani v tomto ohľade
nestala sa žiadna, aspoň približná náprava.
Veď liptovskí baníci za celú dobu trvania
štátu maďarského i republiky Československej
až do r. 1925 stále boli zamestnaní na baniach
uhoľných, ktoré sa dnes nachádzajú
mimo územia štátu nášho! Plným
právom by bolo možno očakávať,
keď na nás žiadajú pod rôznymi zámienkami
takýto škodlivý hospodársky ústupok,
aby sa uvoľnila cesta naším liptovským
baníkom, aby mohli na svojích starých pôsobištiach
pracovať podľa vzájomnej úmluvy, ako je
povolený dovoz hnedého uhlia maďarského
k nám.
Držím ešte za potrebné poukázať
na inú stránku veci. Máme niekoľko sto
rodín z bývalých banských a hutníckych
závodov, ktoré boly poslané do výslužby
ešte starými maďarskými závodnými
správami a riaditeľstvami, ktorí pracovali
mimo štátu československého, ale ktorí
sú príslušníkmi štátu československého
a ako takí sú na území našom.
Týmto rodinám od 1. októbra 1924 sú
zastavené zaopatrovacie platy. Bolo už prevedené
nesčetné množstvo intervencií, boly
podané v tomto smere príslušné interpelácie
a boly dané príslušné odpovedi. Pán
minister verejných prác minulého roku v mesiaci
septembri odpovedal veľmi uznania hodným spôsobom,
kde sa vyslovil, že pomery a stav tento musia byť upravené
a predovšetkým jestliže nieto nikoho, ktorý
by mohol byť pridržaný k plneniu povinnosti,
platiť zaopatrovacie platy týmto poškodeným
rodinám, keď zaopatrovacie platy ztratily len v dôsledku
úpravy zmeny v štátoprávnych pomeroch,
že tu nemôže byť nikto iný ako štát,
ktorý musí túto povinnosť na seba vziať.
V odpovedi sa vypočítalo, že by náklady
na tieto zaopatrovacie platy činily ročne na 400.000
Kč.
Ale mimo tohoto sľubu viac sa nestalo nič. Bude rok
a títo provizionisti, vdovy a siroty sú bez zaopatrovacích
pôžitkov do dnes. Niet nikoho, kto by tieto zaopatrovacie
platy poukázal. Je treba pripomenúť to, že
pri tých všetkých vadách a chybách,
ktoré som tu na maďarský vládny režím,
tamojší systém a spoločenský
poriadok vzniesol, má jednu prednosť tento režím,
a to v tom, že ako u nás je na stá zostárlych
baníkov, ktorí pracovali v závodoch, nachádzajúcich
sa mimo územia štátu československého,
v Maďarsku je na stá zostárlych baníkov
a hutníkov, ktorí pracovali v závodoch nachádzajúcich
sa na území Československej republiky, ale
bývajúcich v Maďarsku. Týmto ten nespravodlivý
režím, ktorý drezíruje v politickom
smysle každý prejav volajúci po voľnosti,
vypláca zaopatrovacie platy, nepýta sa ich, kam
sú príslušní, nepýta sa ich,
kto ich dal do provizória, kde pracovali posledný
deň pred vstupom do výslužby. A u nás
môže sa prichádzať s akýmikoľvek
doklady a s akýmikoľvek akty, všetko to neplatí,
a dostane sa papierového sľubu, ale keď to príde
do rezortu pána ministra financií, nikto to viac
nevidí, všetko zostáva tam. Takéto veci
sa spôsobom tohoto druhu riešiť nemôžu.
Niet naprosto už žiadneho dôvodu, žiadneho
argumentu, vyčerpali sme každý spôsob
objektivného a slušného jednania, ktorý
nám po ruke stál, teda ja neviem, prečo je
všetko tak hluché a bezcitné vo vládnych
radoch? Či snáď máme poradiť tým
postiženým provizionistom, vdovám a sirotám,
aby sa obrátili k spôsobu takého domáhania
sa vyplácania zaopatrovacích platov, ktorý
oni za najlepší uznajú? Inak sa v tomto prípade
hovoriť nedá, jestliže tieto pomery ešte
dnes stoja takto nevybavené.
Z toho dôvodu som považoval za potrebné znova
na tento stav poukázať a vládu dôrazne
žiadam, aby záležitosť táto bola
čo najrychlejším spôsobom riešená
už tým skôr, že bratské pokladne
maďarské, či súkromných závodov
alebo štátnych, prejavily ochotu, keď to i štát
nerobí, aby uzavrely smluvu o vzájomnosti, o ktorú
už bolo dávno zahájené príslušné
jednanie. Prečo sa nedokončilo, nie je nám
známé. Československej vláde bola
poslaná verbálna nota vládou maďarskou
vo veci uzavretia úmluvy o vzájomnosti, na ktorú
nebolo odpovedené. Nám by bolo veľmi žiaducné
vedieť, prečo sa tak stalo, keďže otázka
táto konečne jeden raz musí byť riešená.
Pokiaľ ide o celkový stav obchodnej smluvy a jej jednotlivé
články, zvlášte o hospodársko-obchodné,
má smluva aspoň tú prednosť, že
so štátom maďarským máme obchodnú
smluvu, hoci s režímom takým, ktorý
nám nie je sympatický a nie je v stave za žiadnych
okolností v nás vzbudiť sympatie do tej doby,
dokiaľ tam nenadobudne občianstvo práv a slobody,
ktorej každý sporiadaný štát poskytne.
My vieme zo starého režímu, že maďarská
vláda sa odvolávala na to, že všeobecné,
tajné hlasovacie právo a s tým súvisiace
demokratické práva nemôže zaviesť
z národnostných dôvodov, lebo Maďari
ako národ tvoriaci štát by sa dostali do menšiny
a tým by nastal pre ních akýsi stav nesnesiteľný,
rozklad atď. Dnes vidíme: Štát takmer
jednoliaty, ktorý šliape všetky práva,
obsažené v mierových smluvách pre menšiny,
neposkytne 300.000 Slovákom, čo slovenskej vetve
v Maďarsku žijúcej, naprosto žiadnych kultúrnych
práv. My vieme, že dnešní držitelia
štátnej moci v Maďarsku nedovedú práva
občianskej slobody, aspoň ako je právo spolčovacie
a shromažďovacie, ani v najmenšom rámci
uskutočniť, ačkoľvek im nehrozí
nebezpečie od národností. Vidíme,
že v tomto štáte ešte dnes platia zákonné
predpisy z doby vojny. Vidíme, že ešte dnes v
tomto štáte, keď idú viac ako traja ľudia
po ulici, sú trestaní, ako za prestúpenie
zákona o štatáriu. Tedy toto je štát,
ktorý nemá v rámci svojích hraníc
všetko v poriadku a ktorého vládnuca trieda
potrebuje sa udržiavať pri moci za pomoci mimoriadnych
opatrení.
Pri tom ale je nutné podotknúť a znova zdôrazniť
zvláštnu časť hospodársko-priemyselného
života Slovenska. Už to nie je ináč. Viem,
že sú to veci, ktoré je už mrzuté
počúvať, veci tieto sa stávajú
smiešnymi, ale ovšem pre nás nie je ináč
možné, my o týchto veciach sme povinní
hovoriť aj vtedy, keď sa to nebude páčiť
už nikomu, lebo nás sa bezprostredne dotýkajú.
My sme preto tu, aby sme na to poukazovali a toho sa dožadovali.
Jestli sa očakáva od vstúpenia v platnosť
obchodnej smluvy s Maďarskom nejaké zlepšenie
hospodársko-priemyslového života zvlášte
na Slovensku z radov poslancov vládnych, tak predovšetkým
je nutné splniť ten najzákladnejší
predpoklad, prepočítanie dopravných tarifov.
Bez splnenia tohoto požiadavku neprivodí táto
smluva žiadneho zlepšenia, neprivodí lepšej
zamestnanosti v priemysle na Slovensku, ale naopak, slovenský
priemysel bude vegetovať tak, ako vegetoval dosiaľ.
A ja ešte znova musím sa vrátiť k otázke
priemyslového obvodu lučeneckého a znova
vyzdvihnúť to, čo sa tam stalo. Ja by som prosil
zvlášte pána ministra obchodu, aby ráčil
nahliadnuť do aktov jeho predchodcu pána ministra
Nováka a tam najde veľmi zaujímavé
sľuby, ktoré osobne učinil v Lučenci
zástupcom ako robotníctva, tak priemyselníkov,
že sa bude snažiť tomu obvodu, ktorý bol
postižený boľševickou inváziou v
najväčšom rozsahu, čo najrýchlejšie
pomôcť. Viem, že bude zasa dokazované,
že sme sa zastávali zamestnávateľov, že
podporu jeme kapitalistov, buržoaziu atď. Nič
menej je nutno poukázať na to, čo je. I tá
časť priemyslu, ktorá by chcela pracovať,
nemôže, pretože akonáhle zhotoví
vagón príslušného tovaru, ktoré
chce odoslať príslušnému zákazníkovi,
je zabavený za dane. V tomto ohľade je potrebné
spraviť raz koniec a poriadok. Jestli sa inde v celej rade
prípadov dávaju stále odpisy daňové,
mám za to, že lučenecký obvod je ten,
ktorý má najviac nárokov na tieto daňové
odpisy, aby umožnil rozvoj hospodársko-priemyslového
života v tomto kraji, dnes nachádzajúcom sa
v pauperizme.
Nutné je ešte pripomenúť to, že na
Slovensku v hospodársko-priemyslovom živote staly
sa veľmi zaujímavé prípady. Ten systém,
ktorý bol tu vytvorený, ten názor, ktorý
bol vypestovaný v tom, že slovenský priemysl
bol postavený za starého maďarského
režímu pod akýsi skleník, priviedol
k tomu, že niekoľko vedúcich osobností
hospodárskeho a priemyslového života podľahlo
v rozčulenosti, na mieste padlo a bolo mrtvo. Stalo sa
to na př. s Országhom v Turč. Sv. Martine,
kde boly učinené vládou záväzné
sľuby, ktoré neboly splnené a hrozila katastrófa.
Stalo sa tedy tak aj na Lučenecku. To sú zaiste
prípady, ktoré vrhajú veľmi nepriaznivé
svetlo a zaiste sú dokladom toho, že v tomto ohľade
je potrebné konečne vytvoriť zreteľný
a jasný hospodársky plán, aby Slovensko mohlo
s hľadiska sociálneho a hospodárskeho byť
pozdvihnuté, a tak čo najrýchlejšie
mohlo nastať riešenie toho, čo je faktickým
problémom medzi Slovenskom a historickými zemami.
Je to problém hospodársko-sociálny. Keď
vyriešime ten, budeme môcť prikročiť
kľudne k riešeniu ďalších otázok.
Túto pripomienku robím preto, že je celá
rada ľudí, ktorí nejdú do merita veci
hospodársko-priemyslového života slovenského,
a to predovšetkým v radoch vládnych poslancov,
ktorí veľmi snadno uveria tvrdeniam, že obchodná
smluva s Maďarskom môže znamenať zlepšenie
hospodársko-priemyslového života na Slovensku.
V tomto smysle a s tohoto hľadiska posudzujeme dnes prejednávanú
smluvu obchodnú, ktorá je sjednaná medzi
štátom maďarským a československým.
My očakávame zlepšenie hospodárskeho
priemyslového života na Slovensku len vtedy, keď
budú vyriešené otázky, o ktorých
sa z tejto tribúny už nesčetnekrát hovorilo
od vzniku tejto republiky. Očakávame zlepšenie
hospodársko-priemyslového života a veríme,
že sa môže stať len vtedy, keď bude
vyriešený program, ktorý revolučné
Národné shromaždenie vypracovalo v otázke
verejnej dopravy a doplnenia dopravnej sieti. To sú veci,
na ktorých nám veľmi záleží
a o riešenie ktorých sa znova dožadujeme. (Potlesk
poslanců čsl. soc. demokratické strany dělnické.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Další slovo má p. posl. Kreibich.