Předseda (zvoní): Dalším
přihlášeným řečníkem
je p. posl. dr. Szüllő. Dávám
mu slovo.
Posl. dr. Szüllö (maďarsky): Vážená
poslanecká snemovňa! Parlamentný systém
má veľa nepriateľov a pre týchto nieto
lepšieho a význačnejšieho argument u o
smiešnosti a nicotnosti parlamentarizmu, než dnešná
činnosť parlamentu Československej republiky.
Parlament cez celé mesiace nerobí nič, budova
Rudolfina je cez celé mesiace opustená, a keď
potom prijdú návrhy, ktorými sa majú
meniť životné, ústavné zákony
štátu, vtedy naraz a jediným gestom ustanoví
sa doba prejednávania zákona tak smiešne krátkou
lehotou, vydá sa text návrhu jeden deň pred
pojednávaním, ktorý sa ani nepreloží
pre národnostných poslancov sem vtesnaných,
a s heslom "friss Vogel, oder stirb" premrskajú
ho k najväčšej sláve demokratickej ústavy.
Nikde nepáše sa toľko zneužívaní
s heslom demokracie, ako v tejto republike. Demokratickým
zove sa všetko, čo slúži záujmom
českej rasy, panujúcej v tomto štáte,
a antidemokratický náter dáva sa čomukoľvek,
čo by zaručovalo záujmy nie českej
rase, ale rasám iným, medzi hranice tohoto štátu
vtesnaným, a čo by zaistilo, aby v tomto štáte
našly to, pre čo sa vlastne všetky štáty
ustavily, t. j. možnosti právneho a kultúrneho
vývoja. Štítom československého
štátu je korunovaný lev s dvojitým chvostom,
ktorý má v žalúdku dvojitý kríž,
t. j. Slovensko pohltil český lev. Zosobnením
tohoto štítu v jednej inštitúcii je tento
návrh zákona, ktorý nesie záhlavie:
"Návrh zákona o sriadení politickej
správy."
Je príznačné, že názvom tohoto
návrhu je politická správa a predsa v návrhu
zreteľne stojí, že pri funkciách, upravených
v rámci tohoto zákona, nesmie sa o politike hovoriť.
Keď bol starý župný systém na Slovensku
odbúraný a boly sriadené veľžupy,
dostal som sa aj ja do výboru župy XV. V jednom zasedaní
trestal ma župan odňatím slova a prehlásil,
že nemôže dovoliť, aby som v reči
pokračoval, lebo že z výboru župy je politika
vylúčená. Na toto upozornenie župana
som vtedy odvetil, že áno, viem, že politika
je z výboru vylúčená; politika je
vylúčená zo všetkých československých
inštitúcií, lebo politika znamená štátnu
múdrosť. Jestliže tedy skúmam predložený
nám návrh, musím poukázať na
to, že stvoriteľom tohoto návrhu zákona
chybovala štátna múdrosť. Návrh
chce republiku zunifikovať a chce vytvoriť jedno cerebrálné,
nervové centrum pre celý štát, zamýšľa
takú verejnú správu, ktorej hnacou, motorickou
silou by bola imperialistická snaha odnárodňovacia
a jej orgánom minister vnútra.
Veľkú naivitu predpokladá vláda v národnostiach
do tohoto štátu inkorporovaných, ak domnieva
sa, že pomenovaním štyroch krajín bude
môcť zmätiť organizované massy obyvateľstva
republiky. Nie je mojím úkolom pripomínať,
koľko záväznej moci má smluva pittsburgská,
ale to bezpodmienečne môžem konštatovať,
že keby sme my Maďari boli takúto smluvu uzavreli
s inou rasou a keby sme chceli vidieť náš maďarský
ráz garantovaný len tak, ako sú v tomto návrhu
garantované práva Slovákov, vtedy by sme
s pohoršením odkopli tento návrh, pre ktorý
nachádzame len jeden americký výraz - nie
"pittsburgská smluva", ale bluff. Strana, ku
ktorej mám česť prináležať,
má jednu vetev slovenskú, a títo Slováci
do jedného cítia, že sa vedie hra o ich existenčný
základ, keď sa na Slovensko pod zámienkou správnej
reformy zavádza štátna všemohúcnosť.
Verejno-správny problém klasifikovali štátnickí
filozofovia dosiaľ dvojako: pri zachovaní zásad
samosprávy, alebo zničiac samosprávu nastolením
vôle štátu. Vôľa štátu
vo verejnej správe tam, kde štát a národ
je jedno a to samé, neznamená nebezpečenstvo
pre individualitu národnú. V štáte však,
kde nejde o štát národný, ale o štát
národnostný, ako u nás, je zničenie
samosprávy identickým s utlačovaním
národností. Keby v tomto štáte bývali
len Česi, vtedy by nikto nemohol nič lepšieho
urobiť, ako to, čo je podstatou každého
zákona, čo by poskytovalo oporu českému
géniu národnému, českému národnému
duchu. Keďže však v tomto štáte je
česká rasa práve takou minoritou, ako rasy
ostatné, lebo absolútnu číselnú
prevahu česká rasa v tomto štáte nemá,
vtedy - ak bude samospráva nahradená štátnou
administratívou - vôľa Čechov ovláda
všetky ostatné rasy, a to povedie ku zničeniu
rás ostatných. K udržovaniu sebavedomia jednej
rasy nepostačí, že jedno územie bude
nazvané Slovenskom, ak budú Slováci žiť
len podľa zákonov a tedy vôle rasy českej.
Vtedy sa vyplní proroctvo, že Slováci práve
tak ztratia svoju samobytnosť, ako ju ztratila rasa moravská,
ktorá ešte pred dvoma storočiami domnievala
sa byť rasou českej rase v diametrálnej protive
položenou.
Nezamýšľam zaoberať sa podrobnosťmi
pri tomto zákone, pokladal by som za smiešné
domnievať sa, že v tomto zákonodarstve, kde "pětky"
a "osmičky" nahradzujú vôľu
národa, bol by akýkoľvek návrh prijatý.
Chcem poukázať iba na to, že celý zákon
je len hádzaním piesku do očí, keď
hovorí o autonomii, lebo chcem venovať zreteľ
iba tomu, že akých práv sa dostane podľa
stávajúcich ustanovizní tomuto krajinskému
systému a aký obor pôsobnosti bude mať
ten krajinský zastupiteľský sbor.
V prvom rade tedy vidíme, že tento krajinský
zastupiteľský sbor nebude mať vôbec žiadneho
práva pri určovaní prvkov otázok kulturálnych.
Z kompetencie tohoto krajinského zastupiteľského
sboru sú vylúčené všetky školské
otázky práve tak, ako boly vylúčené
zo starého župného systému, kde s otázkami
kulturálnymi bolo možno zabývať sa len
potiaľ, že veľžupy maly na určité
účele odhlasovať pre sokolské a telocvičné
spolky daňové prirážky, avšak aké
miesto, akým učiteľom a za akého učebného
poriadku má byť obsadené, aká kultúrna
inštitúcia má byť sriadená a ako
majú tieto inštitúcie byť spravované,
do toho nebolo týmto župám vôbec nič.
Ani menovanie, ani presadzovanie učiteľov, ani vôbec
vedenie kultúrneho referátu nespadá do kompetencie
tejto ustanovizne. Jednací poriadok výborov činil
na mňa vždy dojem, že referent pichnul nožnicami
do fasciklu, a ktorý akt nabodnul sa na nožnice, o
tom sa pojednávalo a o ostatných nie. Ani nový
zákon nemá žiadneho systému v tom, čo
spadá do kompetencie výboru. V zákone nieto
žiadnej záruky, aby prvá a absolútna
podstata samosprávy bola garantovaná, menovite to,
aby samosprávné územie bolo spravované
vôľou rás tamojších, ako tomu ehce
vôľa tamojšieho obyvateľstva.
Neuvádzam tu krivdy jazykové, neuvádzam tu
krivdy verejno-právné, chcem len poukázať
na tendenciu, že zákon tento je opätným
eklatantným dokladom nenávisti, ktorá je
podielom sebavedomého Maďarstva v tomto štáte.
Na nás Maďarov nepozerá sa v tomto štáte
tak, ako na občanov, ktorí majú rovnaké
práva vo správe tohoto štátu, ako ostatní
štátni občania, ale hľadí sa na
nás tak ako na zbitú rasu, ktorá je tu k
tomu, aby slúžila jednak za podmet msty za domnelé
nespravedlnosti a jednak, aby boly zavedené také
inštitúcie, ktoré umožnia rozdrtenie a
záhubu rasy tejto. Ak návrh zákona nie je
tým, čím by mal byť, t. j. kodifikáciou
rýdzeho práva, ale sleduje ciele vedľajšie,
vtedy je tento zákon vždy medzerovitý a chybný.
Tiež tento administratívny zákon vykazuje túto
odvekú chybu, lebo v pravde nezamýšľa
uviesť do administratívy naprostý poriadok,
lež chce vykántriť všetky tradície
tisícročnej minulosti na Slovensku, chce unifikovať
eelú Československú republiku a chce uskutočniť
to, čo som už prv naznačil, aby totiž
ten český lev opravdu pohltil ten dvojitý
kríž. Zákon tento je práve takým
zákonom, ako ostatné diela republiky, v ktorých
vedúci republiky žiarlive a obozretne pečujú
o to, aby každý zákon, ktorý vynesú,
bol takým, aby v cudzine mohli poukázať na
to, že republika riadi sa zákony takými, aké
zásady hlásala vtedy, keď sa utvorila.
To je vedúcou myšlienkou zákonodarstva vtedy,
keď vo veci autonomie Podkarpatskej Rusi hľadá
zadné dvierka a snaží sa učiniť
plauzibilným, prečo nedalo Podkarpatskej Rusi autonomiu,
ač k tomu je republika medzinárodnou smluvou viazaná.
Postavenie téze, že kultúra Podkarpatskej Rus1
nie je dostatočne vyvinutá, aby mohla sama obstarávať
verejnú správu, je priamo znehodnotením toho
obyvateľstva, ktoré po dobu tisíc rokov mohlo
podľa samosprávy udržať si všetky inštitúcie,
ktorými mohlo uhájiť svoju národnú
existenciu. Keby zákonodarstvo vynaložilo trochu úsilia
a podívalo sa na kultúrnu úroveň ukrajinského
územia, ktoré je v súsedstve Podkarpatskej
Rusi, vtedy by sa neopovážilo tvrdiť, že
obyvateľstvo v rusínskych krajoch nie je na tom stupni
kultúry, ktorého by potrebovalo ku riadeniu vlastného
osudu. Pri zaručovaní rusínskej autonomie
nebolo požadované, aby Rusínsko bolo spravované
tak ako najlepšie spravovaný okres v Čechách,
ale bolo požadované, aby Podkarpatská Rus bola
spravovaná tak, ako to pokladá Podkarpatská
Rus za dobré vo svojom vlastnom záujme. Česi
majú administratívnu kvalitu, majú administráciu;
vieme ze zkúsenosti, že keď vo starodávnom
Uhorsku zaviedol rakúsky eisársky dom "becirkový
svet", bola administrácia šikovná, avšak
chybovalo z tejto administrácie práve tak, ako z
admin strácie týmto zákonom zavádzanej,
to jedno, a to je duša, bez ktorej je každá administrácia
mrtvá, lebo nie je v nej administratívny talent.
Pružnosť administráeie nesie sebou, že v
daných konkrétnych prípadoch nemá
sa hľadieť k použitiu zákona; pri prizeraní
k miestnym pomerom sa požaduje, aby úrad nehľadel
len na to, čo je zákonné, ale aj na to, čo
je zároveň účelné. Aplikovanie
príkreho zákona je funkciou súdu. V rámci
zákona musí individuálna úvaha a schopnosť
nesenia zodpovednosti opraviť administráciu. Keďže
však v zákone nieto záruky, že orgánovia
konajúci administráciu budú svoju funkciu
plniť so schválením spravovaných, ale
budú menovaní odvisle od Prahy, dozná tento
nový návrh administrácie práve tak
úpadku, ako s veľkou hubou vyhlasovaný systém
veľkých žúp.
A tu vidím potrebu toho, aby som sa zabýval so zprávou
významného referenta tohoto návrhu zákona.
Veď už od dávna mám česť znať
pána dr. Kramářa, cez dlhé
desaťročia pracovali sme spolu kedysi v delegáciach
niekdajšej rak.-uh. monarchie. Veľmi vysoko si vážim
jeho kvalít, jeho nesobeckosti, avšak je nemožné,
aby výsledkom úhrnu všetkých týchto
jeho kvalít bolo len to, že by dnes, v ôsmom
roku konsolidácie republiky bol on reprezentantom a vedúcim
strany, ktorá počítala len 13 členov,
keby nebolo nejakej vady v jeho politickej mentalite. Táto
politická mentalita však prejavuje sa v istej strnulosti,
ktorá ho najmenej činí schopným, aby
bol tvorcom administratívneho zákona, ktorý
vyžaduje si pružnosť.
Zpráva, ktorú predniesol, nosí na sebe tú
subjektívnu nenávisť, ktorú pociťuje
proti Maďarom, avšak prezradzuje tiež ignoranciu,
ktorú treba objektívne odsúdiť. LeI
bo odvážiť sa povedať, že v starom
Uhorsku bolo jedinou tendenciou celej administratívy to,
aby ľud udržovaný bol v nevedomosti, aby ľud
bol využívaný, aby Slováci boli zničení,
nuž to, nechcem sa ináč vyjadriť, je ignorancia
a falácia. Dokiaľ národ maďarský
bol štátom, nikdy nepokúsil sa o také
zákony, akými chcú teraz zničiť
národnú existenciu Maďarov. Uhorský
štát bol štátom svrchovaným, v
oči svojím národnostiam nemal sviazané
ruky medzinárodnými smluvami, ako má Československo
viazané ruky v oči svojim národnostiam medzinárodnými
smluvami. Maďarský národ nikdy na iné
nehľadel, len na to, aby každý štátny
občan dosiahol svojho blaha v rámci uhorského
štátu. Prirodzene každú snahu po odtrhnutí
a akýkoľvek iredentizmus právom trestal, avšak
nikdy nekládol prekážky tomu, aby sa mohol
dostať do popredia ten, kto nebol pôvodu maďarského.
Nikdy nebolo snahou národa maďarského ani administratívy,
aby meral dvojakým lokťom niekomu len preto, že
nepochádza z rasy maďarskej. Tu môžem dovolávať
sa toho, čo verejne uznal výtečný
člen agrárnej strany pán biskup Zocha
čo verejne uznal tiež jeden prívrženec
pána poslanca dr. Kramářa, Milan Ivánka,
že se po dobu môjho dlhého poslancovania v Uhorsku
bol som vždy ochrancom ľudu a nikdy nerobil som rozdiele,
z akej rasy niekto pochádza. S čistým a kľudným
svedomím odvažujem sa povedať, že túto
poctivú snahu mali všetci tí úradníci,
ktorých pán referent vo svojej reči menuje
posmešne "pôvodu džentríckeho".
V tomto štáte prízvukuje sa všade a vždy
demokracia. Podľa môjho názoru je demokraciou
to, keď každý bez ohľadu na svoj rod môže
byť účastným štátneho života,
ak má k tomu kvality. Avšak nie je demokraciou to,
čo je v tomto štáte, ktorý udeľuje
len určitým spoločenským kruhom a
len určitej rase tunajšieho obyvateľstva účasť
na moci. Práve tak, ako tomu porozumie i pán dr.
Kramář, že nie je demokraciou to, keď
panujú len plebejci.
Slávnostne musím odmietnuť myšlienku,
aby v tomto štáte na miesto pestovania dobrých
súsedských pomerov bol urážaný
ten, kto je dnes bezbranný a bezmocný. S hľadiska
ušľachtilej demokracie - a chcem veriť, že
túto hlása i pán posl. dr. Kramář
- sa nehodí a nesluší biľagovať štát,
s ktorým mermomocou hľadali ste styky, aby ste pomocou
obchodnej smluvy nastolili pomery normálné.
Vôbec mienim, že práve to stanovisko, ktoré
sa nám z tejto referentskej zprávy prejavuje, je
to, proti ktorému sa musíme my vysloviť a proti
ktorému vyslovil sa už tiež jeden z najmocnejších
faktorov, t. j. verejná mienka anglického národa
a nositeľom tejto mienky je lord Rothermere.
Nečiním nikdy nič iného, ale stojím
vždy na podklade zákona, nikdy nepopieram, ale verím,
že: "qui jure suo utitur, nemini facit iniuriam".
Ja ako poslanec národnostnej menšiny som oprávnený
použiť práv národnostných menšín
a mám právo hľadať nápravu, ak
stalo sa neprávo. Tu pred fórom československého
parlamentu chcem sa poďakovať za to, že naše
oprávnené snahy už našly podporu, tu chcem
sa poďakovať jednému mocnému faktorovi
Anglicka, lordovi Rothermerovi, že uplatnil svoje slovo a
tým dokázal, že ten ideový svet, ktorým
sa kryjú ten dencie pána referenta dr. Kramářa,
už je vo svete zastaralý.
My, tunajší Maďari, vždy poctive plnili
sme naše povinnosti, nikdy sme neodbočili ani neodbočíme
s cesty zákona, avšak naších práv
sa nevzdáme a ich obránime. My veríme a sme
predchnutí vedomím, že naše schopnosti
sú vhodné k tomu, aby sme brali účasť
vo správe územia, ktorého administratíva
už pomaly uniká nášmu vlivu. Náš
vliv a naša politická zralosť ako aj záujmy
nášho ľudu doznaly újmy už v dobe
veľkých žúp. Tieto krivdy utvrdzuje ešte
tento návrh zákona a preto ja ho v mene strany,
ku ktorej mám česť prináležať,
neprijímam a neprispejem svojím hlasom k tomu, aby
nadobudnul moci zákona.
Předseda (zvoní): Přerušuji
projednávání těchto odstavců,
jakož i pořadu dnešní schůze.
Nemocí omluvil se dodatečně na 87., 88. a
89. schůzi p. posl. Koczor.
Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští
schůze konala zítra v úterý dne 28.
června 1927 v 9 hod. dopol. S
1. Zpráva výboru ústavně-právního
o vládním návrhu (tisk 831) zákona
o organisaci politické správy (tisk 1101).
2. Zpráva výboru ústavně-právního
o vládním návrhu (tisk 830) zákona
o volbách zemských a okresních zastupitelstev
(tisk 1102).
3. Druhé čtení osnovy zákona proti
nekalé soutěži (tisk 1078).
4. Volba náhradníka Stálého výboru.
Jsou proti tomuto mému návrhu nějaké
námitky?
Posl. dr. Czech (německy): Prosím
o slovo.
Dovoluji si proti návrhu pana předsedy vznášeti
námitku a navrhuji, aby projednávání
předloh tisky 1101 a 1102 bylo sňato z pořadu
příští schůze.
Předseda (zvoní): Vzhledem k tomu,
že sněmovna není schopna se usnášeti.....(Výkřiky
komunistických poslanců. - Předseda
zvoní.)
Poněvadž zatím dostavil se potřebný
počet členů (Výkřiky na
levici.), je možno o podaných námitkách
rozhodnouti.
Prosím, aby paní a páni poslanci zaujali
svá místa. (Děje se.)
Sněmovna je schopna se usnášeti.
Pan posl. dr. Czech navrhuje, aby 1. a 2. odstavec z programu
budoucí schůze, na němž se usneslo předsednictvo,
byl vypuštěn.
Kdo souhlasí s návrhem p. posl. dr. Czecha,
nechť zvedne ruku. (Děje se.)
To je menšina. Návrh p. posl. dr. Czecha je
zamítnut.
Jiných námitek není a je tudíž
schválen návrh mnou přednesený.
(Potlesk koaličních poslanců.)
Končím schůzi.