Předseda: Malypetr.
Místopředsedové: Slavíček,
dr Buday, inž. Dostálek, Horák,
Stivín, Zierhut.
Zapisovatelé: Ježek, dr Petersilka.
247 poslanců podle presenční listiny.
Zástupci vlády: ministři dr Engliš,
dr Gažík, dr Nosek, dr Srdínko,
Šrámek, dr Tiso, Udržal.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha; jeho zástupce dr Mikyška.
Předseda (zvoní): Zahajuji 76. schůzi
poslanecké sněmovny.
Dovolené udělil jsem na dnešní schůzi
posl. dr Wolfovi z rodinných důvodů.
posl. dr Štefanovi pro neodkladné záležitosti.
Nemocí omluvil se p. posl. Hrušovský,
též dodatečně na minulou 75. schůzi
dne 26. dubna t. r. Lékařská vysvědčení
předložili pp. posl. dr Schollich a posl. Prokeš.
Došlo oznámení o změně v klubu.
Žádám o přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
Klub poslanců "Deutsche soz.-dem. Arbeiterpartei"
zvolil ve schůzi dne 26. dubna 1927 předsedou posl.
dr Czecha; I. místopředsedou posl. Pohla,
II. místopředsedou posl. Tauba; pokladníkem
posl. Schäfera; dalšími členy předsednictva
posl. Hackenberga, Grünznera a de Witte.
Předseda: Došla oznámení o změnách
ve výboru.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
Do výboru rozpočtového vyslal klub poslanců
"Deutsche christl.-soz. Volkspartei" dne 26. dubna 1927
posl. Kunze za posl. Bobka, dne 28. dubna 1927 posl. Bobka
za posl. Kunze; klub poslanců "Deutsche soz. dem.
Arbeiterpartei" posl. Hackenberga za posl. Schweichharta;
klub poslanců "Deutsche Nationalpartei" posl.
dr Koberga za posl. dr Rosche.
Předseda: Došla naléhavá interpelace.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
Naléhavá interpelace posl. Zápotockého,
Buriana, Landové-Štychové a soudr. ministru
vnitra o konfiskaci časopisů "Rovnost"
v Brně a "Rudé Právo" v Praze.
Předseda: Došly dotazy.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
Dotazy:
posl. inž. Kalliny ministru financí o bezohledném
postupu proti těžkému válečnému
poškozenci Janu Dorschnerovi, kancelářskému
pomocníku berní správy v Městě
Teplé (č. D 736-II),
posl. inž. Dostálka a druhů ministrům
zdravotnictví a soc. péče o úpravě
hmotných poměrů kondicinujících
lékárníků (č. D 737-II),
posl. inž. Dostálka, Koška a druhů ministru
železnic o zřízení čekáren
ve stanici Svatoňovice-Úpice (č. D 738-II),
posl. dr Daňka, Bezděka, Šamalíka a
druhů ministru železnic o vybudování
čekárny ve stanici Troubsko-Bosonohy u Brna (č.
D 739-II),
posl. Šamalíka a druhů ministru železnic
o vybudování podjezdu v Rájci na nádraží
(č. D 743-II),
posl. dr Dérera ministru spravedlnosti o postupu pri smrtelnom
napadenie starosty Bjeloviča v Bratislavskej Bystrici (č.
D 744-II),
posl. Fedora ministrovi školstva a nár. osvety o vynahradenie
tróv Michala Palenčára a jeho syna, podnikatelov
firmy Kežmarskej, z vybudovania štátnej vyššiej
dievčenskej školy v Levoči (č. D 745-II).
Předseda: Došly odpovědi na dotazy.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
Odpovědi:
min. financí na dotaz:
posl. Simma, aby byla co nejdříve vydána
některá ustanovení o osvobození od
poštovného a kolkovného ve věcech poručenských
a provedena ještě jiná úprava ve věcech
poručenských (č. D 555-II),
posl. Kurťaka, aby byla dána náhrada Michalu
Onyškovi z Velké Čyngavy za zadržené
padělané státovky po 500 Kč (č.
D 662-II);
min. zemědělství na dotaz posl. Šamalíka
o volebním právu do obecních honebních
výborů na Moravě (č. D 597-II),
Předseda: Počátkem schůze byl
tiskem rozdán vládní návrh.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
994. Vládní návrh, kterým se předkládá
Národnímu shromáždění
prozatímní úprava obchodních styků
mezi republikou Československou a republikou Tureckou,
sjednaná výměnou not v Angoře dne
24. března 1927.
Předseda: Počátkem schůze byl
tiskem rozdán Zápis o 71. schůzi posl. sněmovny.
Počátkem schůze byly tiskem rozdány
Těsnopisecké zprávy o 72. až 74. schůzi
posl. sněmovny.
Počátkem schůze byly tiskem rozdány
a současně přikázány výboru
iniciativnímu návrhy:
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
990. Návrh posl. Krebse, Patzela a druhů na změnu
ustanovení §u 82 živn. řádu pro
historické země Československé republiky
(vyhláška ze dne 16. srpna 1907, č. 199 ř.
z.).
991. Návrh posl. Krebse a druhů na změnu
některých ustanovení zákona ze dne
19. července 1921, č. 267 Sb. z. a n., o státním
příspěvku k podpoře nezaměstnaných.
Předseda: Přikazuji výborům
zahraničnímu a živnostenskému:
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
984. Vládní návrh, kterým se předkládá
Národnímu shromáždění
obchodní a plavební úmluva mezi Československou
republikou a Finskem, ze dne 2. března 1927 se závěrečným
protokolem z téhož dne.
Předseda (zvoní): Přistupujeme
k projednávání 1. odstavce pořadu,
jímž jest:
1. Zpráva výboru zemědělského
o vládním návrhu (tisk 656) zákona,
kterým se zrušují zákon o obstavení
velkostatků, § 4 zákona o mimořádných
přechodných ustanoveních na Slovensku a §
5 zákona o pozemkovém úřadě
(tisk 790).
Zpravodajem je p. posl Branecký. Dávám
mu slovo.
Zpravodaj posl. Branecký: Slávna snemovňa!
Naša republika po prevrate bola nútená rýchlym
spôsobom starať sa o zavedenie nových poriadkov,
cestou zákonitou a rôznymi vládnymi nariadeniami.
Vtedy zákony tvorily sa veľmi rýchle, tak že
nemohly byť tak vypracované, ako toho potreba vyžadovala,
a preto bolo treba, aby parlament mnohé z týchto
zákonov poopravil, novelizoval. Taktiež i táto
predloha, o ktorej dnes jednáme, padá do tejto sféry
zákonov, ktoré boly, sú a majú byť
opravené. Vládny návrh zákona tisk
656 - a zpráva výboru zemedelského tisk 790
- zrušuje zákon o obstavení veľkostatkov,
vydaný dňa 9. novembra 1918, č. 32 Sb. z.
a n., utvorený, ako vidíme, hneď po prevrate,
a to preto, aby zaistil veľké komplexy a latifundie
pre pozemkovú reformu, kterej zákon bol uskutočnený
zákonom až 16. apríla 1919, č. 215 Sb.
z. a n. Ďalej tento zákon a vzpomínané
paragrafy zabránily dočasným snahám,
aby tieto majetky neboly umele rozdrobované a úmyselne
zadlžované alebo iným spôsobom zaťažované.
§ 4 zákona vydaného 10. decembra 1918, č.
64 Sb. z. a n., hovorí takmer to samé, ako zákon
č. 32, doslovne:
"Každé sriadenie i prenájmy medzi živými,
ako aj zastavenie reálné smluvné a exekučné
zaťaženie nemovitostí bez súhlasu tých,
ktorých vláda Československej republiky k
tomu určí, sú neplatné." V tom
je zrejmé, že zákon č. 32 a § 4
zákona č. 64 hovorí takmer jedno a to samé.
§ 5 zákona vydaného 11. júna 1919, č.
330 Sb. z. a n., hovorí o majetkoch voľných
a zabraných, o vypustení a zadržaní
majetkov voľných. Sú to majetky obecné,
zemské a tiež i súkromné, ktoré
sú týmto paragrafom viazané, a tak zvané
doskové domy v Prahe.
Poneváč dnes už máme v pozemkových
hárkoch úplne vyznačené, že ktorý
majetok je voľný a ktorý je zabraný,
preto i tento paragraf stáva sa bezpredmetným.
Tieto zákonné opatrenia boly len provizornými,
t. j. zatýmnym opatrením, a to dotiaľ, kým
prišiel zákon o pozemkovej reforme.
Rozsah zabraných majetkov zistený bol podľa
vládneho nariadenia zo dňa 10. januára 1920,
č. 61 Sb. z. a n.
Zrušenie tohoto zákona a spomenutých dvoch
paragrafov dotýka sa viac Slovenska a Podkarpatskej Rusi
a tam vopred boly vyzvané župné komisie a dotyčné
úrady, ktoré podaly jednohlasne súhlas pre
zrušenie týchto výšmenovaných návrhov,
poneváč pri zaknihovaní a obstarávaní
úveru robily tieto ustanovenia len značné
ťažkosti.
Preto menom výboru zemedelského navrhujem slávnej
snemovni, aby vládny návrh zákona, tisk 656,
tak i rezolúcia posl. dr Gažíka boly
prijaté a schválené. (Výborně!)
Předseda (zvoní): Ke slovu jsou přihlášeni
řečníci, zahajuji proto rozpravu.
Dříve navrhuji podle usnesení předsednictva,
aby lhůta řečnická byla stanovena
30 minutami. Námitek proti tomuto návrhu není?
(Nebyly.)
Námitek není. Návrh můj je přijat.
Uděluji slovo řečníku, zapsanému
na straně "proti" p. posl. Bečkovi.
Posl. Bečko: Slávna snemovňa! Zpráva
zemedelského výboru, ktorá je predmetom jednania,
zrušuje zákon č. 32/1918, § 4 zákona
č. 64/1918 a § 5 zákona č. 330/1919.
Zákon o mimoriadnych prechodných ustanoveniach na
Slovensku č. 64 z r. 1918, a menovite jeho § 4, je
už dnes k prekážke pri právnom preskupovaní
majetkových podstatí, lebo právné
ujednania, vzťahujúce sa na kúpu majetku, nadobudnú
faktickej platnosti len vtedy, keď toto schváli župný
výbor. Dnes už nie je treba mať takú bezpečnostnú
poistku k zaisteniu veľkého majetku pozemkového
pre pozemkovú reformu, lebo dnes sú už tieto
otázky vyriešené nielen v zemiach historických,
ale aj na Slovensku.
Ostáva nám k zodpovedeniu otázka, či
sú splnené tiež všetky predpoklady s hľadiska
sociálneho, národohospodárskeho a národného
ku prevedeniu pozemkovej reformy predovšetkým na Slovensku.
Na túto otázku by mala dať jasnú a zreteľnú
odpoveď predovšetkým strana ľudová,
ktorá dnes nesie odpovednosť za vývoj pomerov,
predovšetkým sociálnych na Slovensku.
Otázka táto nie je rázu podradného,
lebo prevedením pozemkovej reformy mal sa na Slovensku
previesť potrebný presun síl predovšetkým
na poli sociálnom. Preskupenie obyvateľstva za pomoci
pozemkovej reformy malo odpomôcť krajom hornatým
a postrádajúcim dostatočné množstvo
výnosnej zemedelskej pôdy. Pozemková reforma
mala slúžiť k účelu úpravy
sociálnych otázok, k odstráneniu nezamestnanosti.
K tomuto zabezpečeniu bolo potrebné, aby prevádzanie
pozemkovej reformy bolo zabezpečené po stránke
úveru i po stránke kapitálovej. Tak sa nestalo
a zo zákona o rentových pachtoch zostaly len sľuby.
Dosiaľ táto otázka nie je riešená
a v dnešnej vládnej väčšine, menovite
u strany ľudovej nieto naprosto žiadneho smyslu pre
riešenie otázky tejto tak, ako to vyžaduje záujem
a potreba malého zemedelského ľudu na Slovensku.
Jestliže sme postavili otázku túto a dovolávame
sa na ňu odpovedi predovšetkým od strany ľudovej,
nerobíme to zo žiadnych agitačných dôvodov,
ale chceme poukázať na toto. Strana ľudová
vo svojich časopisoch a všade inde dovoláva
sa toho, že sociálne demokratická strana nemá
naprosto žiadneho programu k riešeniu problému
slovenského, že bol celkom svrchovaný čas,
že voličstvo jej vyslovilo v takom veľkom rozsahu
nedôveru, a že len ľudová strana je povolaná
k riešeniu slovenského problému, ako s hľadiska
národohospodárskeho, tak sociálneho, kultúrneho
a národnostného.
A tu je treba, aby sme veľmi zreteľne a jasne poukázali,
že práve opak toho sa deje na Slovensku, ačkoľvek
strana ľudová považuje sa byť ako by sama
od seba povolanou k odstráneniu nezamestnanosti. Vezmime
len cirkevné veľkostatky, ktorých vlastnia
rôzné inštitúcie a cirkevní hodnostári
rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku, ktorých
je 252.139 kat. jutár, a tie sú najlepšou pôdou
čo do bonity. Strana ľudová išla do volieb
s tým, že jej úkolom bude predovšetkým
na poli hospodárskom Slovensko povzniesť a zabezpečiť
po stránke hospodárskej; a tu vidíme, že
sa deje opak toho. Prvý jej čin bol vyňať
cirkevné veľkostatky z potreby parcelácie,
docieliť toho, aby na týchto cirkevných veľkostatkoch
nebola prevedená pozemková reforma. Do tejto časti
cirkevných pozemkov spadá 83.165 kat. jutár
pozemkovej pôdy, výbornej výnosnosti, v majetku
ostrihomského arcibiskupstva a kapitoly. Ani na tejto časti
zemedelskej pôdy nemá byť prevedená pozemková
reforma, ačkoľvek 8 mil. Kč ostrihomskému
arcibiskupstvu bolo už poukázané štátom,
a prez to neprikročuje sa k prevádzaniu pozemkovej
reformy. Naopak, zástupci a reprezentanti strany ľudovej
domáhajú sa toho, aby ostrihomský veľkostatok
bol prevedený do vlastníctva cirkvi, aby i tento
ostal v celosti a neprišiel do rúk ľudu. Opak
toho sa deje, čo oni dokazujú. Prečo sa na
tomto veľkostatku neprevádza pozemková reforma?
Ľudová strana to nechce, lebo jej účelom
je zachovať to cirkevným účelom pre
seba. Predovšetkým je tu práve zaujímavá
tá čiastka zápasu, ktorý sa dnes na
Slovensku odohráva v časopisoch strany ľudovej
a agrárnej, kde sa vzájomne obviňujú.
Jeden kričí na druhého: "Tak ďaleko
ťa nepustíme", a druhý si myslí,
že je potrebné, aby už bol čo najďalej.
Za ten čas, čo tento novinársky zápas
bol vedený medzi týmito dvoma stranami, kompetentní
činitelia sa veľmi účelne a solídne
dohodujú o tom, ako má byť vedená kolonizácia
na Slovensku, a preto sa dohodli o tom, že kolonizáciu
nebudú prevádzať. Slováci z Banátu
a Rumunska nemajú prísť k pôde príslušným
spôsobom.
Kolonizačný referát v Bratislave vypracoval
už podrobné plány, aby previedol kolonizáciu
na veľkostatku grófa Károlyiho - ide tu o 15.000
katastrálnych jutár ornej pôdy - ktorý
sa má rozdeliť medzi význačných
vedúcich činiteľov, predákov strany
ľudovej a agrárnej, aktívnych poslancov alebo
senátorov a iných činiteľov.
Keď máme na zreteli, že 11milionový kolonizačný
fond v Prahe bol rozdelený strane agrárnej v historických
zemiach, vidíme veľmi náležite, že
strana ľudová svojou negatívnou činnosťou
a svojím hnaním sa po výhradných osobných
zabezpečeniach a ziskoch podlamuje rozvoj národohospodárskeho
života Slovenska. Za ten čas, pokiaľ sa v časopisoch
dokazuje, že sa pokračuje v plnení programu
predošlých vlád, vidíme, že sa
robí opak toho. Jestliže strana ľudová
chce dostáť dôstojne tomu, čo tvrdí,
že ide o splnenie programu minulej koaličnej vlády
všenárodnej, je povinná domáhať
sa predovšetkým toho, aby zákon o rentových
pachtoch bol vynesený, zákon, ktorý je jedine
spôsobilý k tomu, aby umožnil a usnadnil prevedenie
pozemkovej reformy tak, ako toho vyžaduje záujem a
potreba malých zemedelcov a obyvateľstva horských
krajov. Ovšem, pokiaľ sa páni týmto spôsobom
hádajú, kto má dostať väčší
kus extraklobásy, je samozrejmé, že nie je
možné tam vyvolať dostatok pochopenia a smyslu
pre riešenie otázok rázu národohospodárskeho
alebo sociálneho, ktoré sú na Slovensku v
tak veľkom rozsahu ešte nerozriešené, a
preto potom všetko to uteká a využíva
sa v iných prameňoch k iným účelom,
čo by malo byť využité v prospech povznesenia
Slovenska. "Niečo za niečo, nič za nič",
to je základné heslo strany ľudovej a strany
agrárnej. A tak títo páni, pokiaľ sa
navzájom na vonok hádajú, po stránke
hospodárskej seba a svojich význačných
činiteľov, ktorí nie sú odkázaní
na prídel pôdy, lebo sú existenčne
zabezpečení, a predsa im dávajú zbytkové
statky vo výmere 500-600 k. j.
Za rok 1926 vysťahovalectvo zo Slovenska oproti r. 1925 v
podstatě stúplo. V celej republike bolo vystavené
r. 1926 26.129 pasov, čiže viac o 6779 než r.
1925. Z toho pripadá na Slovensko 55%. Tu vidíme
presun oproti r. 1924 o 10%, t. j. o 10% bolo viac vysťahovalcov
r. 1926 než r. 1925.
Aj tu je vidieť zhubnosť politiky strany ľudovej,
ačkoľvek všetky otázky, čakajúce
na riešenie, na každom mieste bijú do očí,
nie je možné obísť sa bez toho, aby sa
denne o nich nehovorilo, aby sa na ne stále a stále
neukazovalo a aby sa nevyhľadávaly nové a nové
spôsoby, argumentácie na otázky, ktoré
sú pertraktované od tých čias, čo
vznikla Československá republika. A dnes, keď
budeme oslavovať 10ročné trvanie republiky,
padáme nazpäť do toho, že začína
sa tam, kde sa začínalo pred 10 rokmi diškutovať
o veciach, ktoré už mali byť riešené
a o ktorých sa predpokladalo, že víťazstvo
strany ľudovej za každých okolností ich
riešenie zabezpečí. Dokazovaniu, že ide
o plnenie programu predošlých vlád, pri pokračovaní
v dnešnej politike, ktorú robí strana ľudová
na Slovensku ináč a v Prahe zase ináč,
nikto neuverí, lebo doba, v ktorej dnes žijeme, vyznačuje
sa predovšetkým tým, že je nadbytok peňazí
v bankách a práve v tejto dobe, keď tento nadbytok
sa už objavuje, nemáme naprosto žiadneho investičného
programu, ačkoľvek nezamestnanosť deň
so dňa je väčšia. Jestliže tento
stav je tu, je otázkou s hľadiska národohospodárskej
účelnosti, či je to zdravé a prospešné
pokračovať v politike bez každého investičného
programu vtedy, keď je nadbytok peňažných
vkladov v bankách.
My protestujeme veľmi dôrazne proti tomu spôsobu,
akým sa prevádza pozemková reforma, predovšetkým
na Slovensku. Ale zvlášte protestujeme proti osobnému
využívaniu a obohacovaniu, proti tomu, že objekty
určené ku kolonizácii obracajú sa
na zbytkové statky, aby malí zemedelci neprišli
k žiadnemu prídelu pôdy. To nie je správny
spôsob k dosaženiu riešenia sociálneho
problému, jestli sa dáva tým, čo majú
pôdy nadbytok, ale tí, čo sú odkázaní,
aby sa im niečo dostalo, stále a stále sú
odtlačovaní, a Slovensko zachvacuje v pravom slova
smysle pauperizácia. Dajte pôdu ľudu a budete
vidieť, že veľkú časť hospodárskych
a sociálnych problémov rozriešite týmto
spôsobom. Ale k tomu nemáte odvahu a dostatok mravnej
moci a sily, lebo vy sa ženiete výhradne za osobnými
zisky. To je začiatok a koniec vašej politiky a taký
bude i na koniec výsledok vašeho konečného
úpadku. (Potlesk poslanců čsl. strany
soc. demokratické.)
Předseda (zvoní): Ke slovu není
již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.
Dávám slovo zpravodaji panu posl. Braneckému
k doslovu.
Zpravodaj posl. Branecký: Slávna snemovňa!
Sám p. kol. posl. Bečko hneď na začiatku
svojich vývodov prehlásil, že ako so zákonom
č. 32 z r. 1918, tak i s § 4, ba dokonca s celou predlohou
súhlasí. To znamená, že zaiste sa prihlásil
k slovu len preto, aby mohol ctenej snemovni predniesť niekoľko
slov o pozemkovej reforme, a zaiste z jeho slov, ktoré
tuná boly prednesené, bolo veľmi zrejme jasné,
že sa dotkol pozemkovej reformy a vlivu vysťahovaleckého,
s ktorým však náhodou táto predloha
zákona nemá vôbec čo do činenia.
(Posl. Bečko: Pozemková reforma nemá s
tým čo činiť?) Pán kolega,
táto predloha nemá s tým čo do činenia.
Následkom toho nechcem odpovedať na všetky slová,
ktoré tuná p. kol. Bečko predniesol,
a menom zemedelského výboru navrhujem ctenej snemovni,
aby tento návrh bol schválený. (Souhlas.)