Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1925 – 1929

Slavná sněmovno! Jako kdysi ve starém Rakousku menšinoví národové, Jihoslované, Italové, Češi atd. mohli činiti odpovědnými za hanebnou politiku Habsburků vždy a právem německé občanské strany, právě tak v tomto státě, v němž se Němci na počátku přihlásili k demokracii, také demokraticky smýšlející část českého obyvatelstva bude moci říci: Je-li třeba převzíti katovskou práci, jež má zničiti demokratická práva, německé občanské strany nabídnou se v pravý čas. (Souhlas na levici.) čeho tím dosáhnou? Po všem, co jsme dosud slyšeli z úst německých ministrů o koaliční politice, ničeho. Nemohou přece chtíti tvrditi, že přidělení dovozních listů na uhlí jest národním ústupkem! Nebude přece mezi nimi člověka, který by si namlouval, že může namluviti obyvatelstvu, že ve zřízení československé zeměbrany, že ve zřízení československé náhradní zálohy spočívá náležité odškodnění za to, že němečtí aktivisté hlasují ve vládě pro prodloužení služební doby, že hlasují, aby nezůstal v platnosti zákon, o němž se usneslo prvé revoluční Národní shromáždění, že služební doba končí 14 měsíci, nýbrž že synové dělníků, úředníků a živnostníků mají zůstati na vojně i nadále 18 měsíců. A jak má vypadati tato zeměbrana? V krátkých zprávách o tom se praví, že jest to myšleno tak, že především mají býti řádně vojensky vycvičeni přespočetní. Hra na vojáčky má býti prováděna zřízením zeměbrany a náhradní zálohy. Příslušníkům zemědělství a živnostníků má se tímto způsobem zkrátiti služební doba.

V dosavadním chování německých vládních stran a v tom, co se stalo průběhem jejich politiky, nemůžeme spatřovati nic, co by nás mohlo přiměti, abychom nevyslovili takovéto vládě nejhlubší nedůvěru. Dnes jsme dostali ve sněmovně návrh o správní reformě, vidíme, nač se pomýšlí, vidíme, že němečtí ministři jsou již vázáni, že celá ta smlouva jest uzavřena. Půjde jen o to, abychom obyvatelstvu venku otevřeli oči, aby vidělo, k jaké politické katovské práci se propůjčují německé občanské strany. Přes to se nebojíme budoucnosti. Velectění pánové z většinových stran, můžete sice nejprve lid rdousiti, můžete zničiti poslední zbytky demokracie, avšak dokazujete tím jen jedno: že jsme měli pravdu, když jsme s největší nedůvěrou přijali vaše demokratická ujišťování. Dnes potvrzujete, že předstírání demokratického smýšlení stalo se jen pod nátlakem jistých proudů a jiných mocenských poměrů. Chování německých vládních stran svědčí, že vše, co během let od zřízení Československa naslibovaly v otázce samosprávy, sebeurčení národů a demokracie, nebylo nic jiného, než čistě licoměrnictví, nebylo nic jiného než velkolepě založené klamání obyvatelstva. Neboť kdyby to bylo něco jiného, nemohli byste přiložiti ruku, aby bylo dokonáno toto hanebné dílo, k němuž jste se nyní odhodlali. (Souhlas a potlesk něm. soc. demokratických poslanců.)

Místopředseda Horák (zvoní): Ke slovu dále je přihlášen p. posl. Kurťak. Uděluji mu slovo.

Posl. Kurťak (malorusky): Slavná sněmovno! Již několikráte jsem rozhodně protestoval proti československé vládě, která vždy porušovala naše autonomní práva a Podkarpatskou Rus zničila hospodářsky, kulturně a politicky.

I nynější vláda přijala a předložila sněmovně návrh správní reformy, kterou se Československá republika dělí na čtyři země: Čechy (Předsednictví převzal místopředseda dr Buday.), Moravu se Slezskem, Slovensko a Podkarpatskou Rus, hlavní město Podkarpatské Rusi překládá se z Užhorodu do Mukačeva, županské úřady se ruší a místo nich se tvoří čtyři zemská zastupitelstva, na Podkarpatské Rusi z 18 členů s centralistou a byrokratem, presidentem jmenovaným spolu se 6 členy, kteří budou odpovědni pouze pražské vládě. A jak dobře informované politické kruhy a český časopis "Podkarpatské Hlasy" hlásají tuto zákulisní politiku vlády: Užhorod a užhorodská župa bude násilím odtržena od nynější Podkarpatské Rusi a připojena ke Slovensku. Tak se rozhoduje o nás bez nás. Tímto atentátem dostala naše autonomie, zaručená saint-germainskou smlouvou, ústavním zákonem, poslední a úžasnou ránu.

Proti tomu atentátu zaprotestovala samosprávná Podkarpatská Rus od Popradu až k Bílé Tise jedním hlasem, bez rozdílu vyznání a politických stran.

Obyvatelstvo Podkarpatské Rusi rozhodně žádá od dnešní vlády, aby uvedla v život jeho autonomní práva, především, aby svolala podkarpatoruský sněm.

Všechny jiné otázky, zvláště otázku hlavního města, rozhodneme si sami, zdůrazňujíce to rozhodně, neboť Podkarpatská Rus nikdy nedala mandátu Čechoslovákům, aby nad námi zavedli poručnictví. Podkarpatoruské obyvatelstvo táže se vlády, podle jakého práva se míchá do našeho vnitřního života? Mírová konference udělila autonomii nám, obyvatelům Podkarpatské Rusi, abychom z ní měli užitek my a nikoliv Čechoslováci.

Jménem podkarpatoruského obyvatelstva prohlašuji otevřeně a rozhodně, že my na autonomní Podkarpatské Rusi neuznáváme žádné správní reformy, žádné změny hlavního města a násilného odtržení ruské užhorodské župy a přidělení jejího ke Slovensku, ani tehdy ne, stane-li se to formou zákona, neboť naše vláda žádnými zákony nemůže zničiti mezinárodní smlouvy. (Potlesk.)

Místopředseda dr Budaj (zvoní): Ďalším naznačeným rečníkom je pán posl. dr Dérer. Udeľujem mu slovo.

Posl. dr Dérer: Slávna poslanecká snemovňa! My, sociálni demokrati, prirodzene hlasovať budeme za predložený návrh zákona a hlasovať budeme predovšetkým z toho dôvodu, lebo v tomto návrhu vidíme od uzákonenia agrárnych ciel prvý odklon, ku ktorému colne-kongruová majorita prinútená bola pod tlakom hospodárskych pomerov a potrieb štátnych.

Colne-kongruová väčšina uzákonila clá, t. zv. agrárné clá, ktoré vzbudily odpor nielen v širokých vrstvách obyvateľstva tejto republiky, ale vzbudily odpor aj vo všetkých v prevažnej miere zemedelské produkty produkujúcich štátoch okolo Československej republiky.

Smluva táto, ktorá dočasne uzavretá bola s Maďarskom, znamená odklon od tej to politickej linie colne-kongruovej väčšiny. My vieme, že odpor proti našej politike colnej vzbudený bol nielen v Maďarsku, tam ten odpor nebolo treba veľa podporovať, ten odpor tam od utvorenia Československej republiky stále bol a je - ale my vieme, že odpor ten vzbudený bol aj v mnohých štátoch, s ktorými sme boli dosiaľ a sme i dnes vo veľmi priateľskom pomere.

Ja s tohoto miesta dovoľujem si poukázať na Jugosláviu. Môj kolega pán posl. Pik s tohoto miesta ako sociálny demokrat pozdravil v Prahe prítomnú delegáciu parlamentu Jugoslávie. Dovoľte mi, že by som podobným spôsobom, ale ako Slovák, pozdravil túto delegáciu tu v hlavnom meste Československej republiky, ako Slovák preto, lebo snáď my Slováci cítime najväčšmi, aký veľký historický zástoj hrali chrabrí vojaci národa srbského, horvatského a slovinského v tom veľkom oslobodzujúcom boji, ktorý prinútil rakúsko-uherskú monarchiu ku kapitulácii a oslobodil nás Slovákov z tohoto najväčšieho jarma a potlačenia nielen národného, ale aj politického a sociálneho. A z tohoto dôvodu my zástupcovia tohoto národa, my Slováci, čo naj srdečnejšie möžeme ju v strede našom, v srdci našej republiky pozdraviť.(Výborně!)

Slávna poslanecká snemovňa! Dohoda s Jugosláviou nie je akosi len vecou nášho srdca, je to aj vecou naších hospodárskych záujmov a ja by som zdôrazňoval, je to i vecou prvotriednych záujmov v prvom rade robotníckej triedy v tomto štáte. (Tak jest!) Existencia a hospodársky blahobyt robotníckej triedy je úzko spojený s rozkvetom priemyslu v tomto štáte, je spojený s tým, aby tento priemysel mal dostatočných životných podmienok, aby mohol exportovať von do súsedných a ďalekých krajov a predovšetkýnm aby mohol exportovať do tých štátov a k tým národom, ktoré viažu k nám aj sväzky krvi a sväzky srdca.

A robotnícka trieda na Slovensku má v tomto ohľade tiež prvotriedny záujem, lebo hospodársla a colná politika colne-kongruovej väčšiny sa dotýka v prvom rade nás. Obeťou tejto politiky je v prvom rade Slovensko, ktoré následkom svojho geografického rozpoloženia, následkom svojho postavenia v bývalom Uhorsku, teraz po utvorení Československej republiky sa octlo vo veľmi ťažkom hospodárskom položení preto, že trh, ktorý pred vojnou slovenský priemysel mal, bol šmahom ztratený a rôznými okolnosťmi bolo Slovensko hatené v tom, aby tento trh získalo si znova. My na Slovensku máme v prvom rade interes na tom, že by sme so štáty, s ktorými sme pred vojnou tvorily jeden hospodársky celok, prišli v hospodárskom ohľade do poriadku. Máme s tohoto hľadiska interes na tom, aby bola uzákonená smluva s Maďarskom a aj s Jugosláviou.

Obeťou tejto hospodárskej politiky je Slovensko, hovorím. V poslednej dobe sa pokračuje v tom, v čom sa započalo už predtým, následkom všeobecnej hospodárskej kríze, pokračuj e sa v tom teraz následkom špeciálnej politiky vládnej colne-kongruovej väčšiny. Prosím, to, že s Maďarskom nebola uzavretá smluva, že s Maďarskom sme boli v bezosmluvnom stave, umožnilo, že veľká čiastka slovenského priemyslu zanikla a že čiastka tohoto priemyslu presťahovala sa zo Slovenska do Maďarska. Tak presťahovala sa značná čiastka textilného priemyslu a Maďari využivší bezosmluvného stavu, založili si veľký textilný priemysel, s ktorým v budúcnosti i po uzavretí smluvy ťažko nám bude konkurovať. V poslednom čase plánuje sa prenesenie jednej kožovej fabriky z Lipt. Sv. Mikuláša do Budapešti. Stojíme pred zastavením papiernickej továrme v Slabošovciach, pretože táto sa stala konkurencie neschopnou, lebo uzavretý bol jej maďarský trh. (Výkřiky: Kartel!) Kartel by bol mohol pre túto továrňu uzavrieť vhodnejšie podmienky pre ďalšiu existenciu, keby tu bol trh, ktorý predtým táto továrňa mala. Nehovorím, že by všetko toto bolo výlučným a jediným následkom snáď uzákonenia agrárnych ciel, tvrdím len to, že colná politika dnešnej vládnej väčšiny zostrila tento hospodárský stav. Colná politika dnešnej vládnej väčšiny zťažila a snáď znemožnila, aby škody, ktoré dosiaľ boly v hospodárskom živote Slovenska učinené, boly v dohľadnej dobe odstránené.

A nehovorím ani to, že by snáď jedine dnešná vládna majorita niesla vinu na tomto stave. Chceme zdôrazniť, že vinu na tom nesie dnešný režím v maďarskom štáte. Je třeba, aby pri tejto príležitosti bolo poukázané i na túto vec. My, sociálni demokrati, nemáme v srdci žiadnú zášť a žiadnú nenávisť proti Maďarsku a maďarskému národu.

My, sociálni demokrati, by sme si priali a zo srdca by sme pozdravovali, keby v Maďarsku povstal režím taký, že by maďarský národ, maďarský pracujúci ľud prišiel k tým právam, za ktoré za tak ťažkých podmienok bojuje už veľmi dlho. My s maďarským národom, s maďarským pracujúcim ľudom chceme žiť v priateľstve, v bratstve a prajeme si, aby to bratstvo a to priateľstvo bolo čím skôr umožnené. Ale režím v Maďarsku znemožňuj e uplatnenie vlivu pracujúceho ľudu maďarského a maďarského ľudu vöbec.

Nedávno boly prevedené voľby v Maďarsku. Zvolený bol nový snem, ktorý stoj í pred vážnymi úlohami a úkoly, ktoré dotýkaj ú sa nielen Maďarska samého, nielen vnútorných otázok maďarského štátu, ale dotýkajú sa veľmi blízko i našej republiky, zahraničnej bezpečnosti a záujmov našej republiky. Oni chcú riešiť pomocou tohoto snemu kráľovskú otázku, chcú nastoliť pomocou takýmito voľbami zvoleného snemu znova Habsburgov na trón maďarského štátu.

Tieto voľby boly posmechom a šliapaním občianskych slobôd. Nazdali sme sa, že i Maďarsko nebude möcť sa uzavrieť pred duchom času, ale treba konštatovať, že dnešné Maďarsko a dnešný režím v Maďarsku sa v ničom nelíši od režímu predválečného, že tam dnes práve tak vládne feudalizmus maďarský, ktorý utlačoval všetky iné národy a pracujúci ľud bývalého Uhorska a že utlačuje i dnes maďarský národ a maďarský pracujúci ľud práve takým spôsobom, ako utlačoval pred vojnou, pred prevratom nás.

Slávna poslanecká snemovňa! Previedli voľby také, ktoré nikde na svete dnes nie sú možné. Jedine v Uhorsku je možné, že je verejné hlasovanie, jedine v Maďarsku je možné, že občan nemôže hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia, ale podľa úradného teroru, ktorý j e umožnený a podporovaný tým, že je tam verejné hlasovanie. Treba priklincovať s tohoto miesta túto vec, lebo z verejného hlasovania vyšlý snem chce riešiť narušením tých úmluv, ktoré Uhorsko uzavrelo s nami ostatnými úmluvami, otázku štátnej formy v Uhorsku, otázku nastolenia Habsburgov, na ktorej má republika prvotriedny záujem.

Nemožno pominúť mlčaním poslednú demonštráciu, ktorá sa odbývala v Budapešti u príležitosti otvorenia maďarského parlamentu, takýmto spôsobom zvoleného. Vieme a chápeme, že pán minister zahraničia musí byť vo svojich prejavoch veľmi zdržanlivý. Rozumieme tejto politike, ale bolo by veľkou chybou, jestli by verejnosť naša v Československej republike nevšimla si toho, čo sa v Budapešti odohralo. To nebola len súkromná demonštrácia nove zvolených poslancov, to bola demonštrácia, v ktorej sa zúčastnila vláda, ktorú demonštráciu maďarská vláda, keď i nie snáď zjavne, keď i nie snáď slovne podporovala, ale podporovala tým, že ju tolerovala. Slávna snemovňa, zástava maďarského štátu nevlála na polovici stožiaru len na budove parlamentu, ale vlála takýmto spôsobom i na všetkých budovách štátnych a ministerských znakom toho, že oficielné Maďarsko dáva na známosť svetu, že sa nikdy neuspokojí s trianonským mierom, ale že svoje zástavy nechá vláť normálnym a slávnostným spôsobom len vtedy, keď ustanovenia tohoto mieru budú odstránené, keď Slovensko a iné oslobodené kraje zpod jarma feudálov budú znova patriť ku korune svätoštefanskej.

Slávna snemovňa! Ja toto vzpomínam, poneváč myslím, že je nutné, aby toto spomenuté bolo a povedal som, že rozumiem politike pána zahraničného ministra a naša strana má i dôveru nielen k jeho osobe, ale i k jeho politike, ktorou dokázal dosiaľ, že vie hájiť záujmy republiky tam, kde je toho treba. Ale ja by som pri tejto príležitosti chcel zdörazniť i tú podkopnú prácu, ktorá robená j e nielen proti jeho osobe, ale i proti jeho politike a chcel by som poukázať na to, aké nebezpečie skrýva v sebe táto podkopná práca, táto podkopná, skrytá politika, ktorá sa objavuje nie z radov opozičných, ale z radov tých strán, ktoré podporujú dnešnú vládu a ktoré následkom toho by podporovať musely i musia politiku zahraničného pána ministra.

Pán posl. Szent-Ivány, ktorý je členom posl. snemovne, je jeden z nejserióznejších maďarských politikov, vodca t. zv. aktivistického krýdla maďarskej politiky. Popri tom pán posl. Szent-Ivány v poslednej dobe činil rôzné pokusy, aby sa mohol stať účastným i vládnej moci, dnešnej vládnej majority. Aktivisti maďarskí formulovali ich požiadavky a predložili ich vláde Československej republiky a majorite a pán posl. Szent-Ivány, ktorý, ako som už riekol, je seriózny politik, publikoval tieto podmienky a dodal k nim i svoje poznámky, ktoré iste majú svoj význam a charakterizujú, aké nebezpečie je v podkopnej politike vedenej proti Benešovskej linii.

Tri podmienky kládli madiarskí aktivisti a tretia z nich je, aby voči Maďarsku v zahraničnej politike sledovaný bol priateľský smer. Pán posl. Szent-Ivány dňa 13. decembra m. r. v Nových Zámkoch, kde maďarskí aktivisti mali svoj sjazd, doložil k tomu, že tieto podnienky predložené boly vládnej väčšine a menovite republikánskej strane, že republikánska strana odpovedala na tieto podmienky a schválila všetky požiadavky maďarských aktivistov a že táto odpoveď obsahovala ešte i zvláštné osvedčenie, ktoré pán minister školstva dr Milán Hodža z poverenia vlády voči maďarským aktivistom učinil.

Slávna poslanecká snemovňa! Nič zlého by som nevidel a nevidím v tom, jestli vládna strana a vláda republiky, alebo niektorý jej člen voči Maďarsku prehlási, že chceme voči Maďarsku sledovať priateľskú politiku. To je samozrejmé. Ale keď maďarskí aktivisti prijdú s touto podmienkou, ako podmienkou ich vstupu do vlády, ako podmienkou ich podpory pre vládnu majoritu, vtedy priznanie sa k takejto politickej linii veľmi ľahko môže vzbudiť domnienku, ako by vláda republiky bola toho názoru a tej mienky, že dosiaľ taká priateľská politika voči Maďarsku sledovaná nebola a že práve preto treba vstupu maďarských aktivistov do vlády, aby v dosavádnej vládnej politike voči Maďarsku nastala zmena, aby politika tá bola prevádzaná ešte priateľskejšie než dosiaľ. Jestli sa takéto osvedčenie stane z úst člena vlády republiky, jestli sa potvrdzuje značnou a vlivnou stranou dnešnej vládnej majority, znamená to veľmi závažnú a nebezpečnú vec, hlavne vtedy, i keď toto osvedčenie činí sa voči posl. Szent-Iványmu, ktorý je nielen význačným členom nášho parlamentu, o jehož patriotizme nemám tých naj menších pochybností, ale ktorý vedľa toho je ešte, síce náhodou, za ktorú nemöže, zaťom predsedu pánskej snemovne, magnátskej tabule v Budapešti.

Slávna snemovňa! Keď takým povedal by som - neopatrným spôsobom stáva sa osvedčenie v tak vážnej otázke z úst člena vlády republiky, nedivme sa, jestli tam v Maďarsku vysvetľujú si tie veci, akoby vláda republiky bola náchylná odvrátiť sa od dosavádnej Benešovskej linie voči Maďarsku i v otázke uznania Habsburgov na maďarskom tróne, jestli tam v Budapešti množia sa demonštrácie za Habsburgskú reštauráciu a jestli k týmto demonštráciam maďarska vláda pasívne, tolerantne síce, ale predsa len dáva aspoň pred tou neorientovanou maďarskou verejnosťou svoj súhlas.

Slávna snemovňa! Pri tej to príležitosti musím poukázať na celú túto politiku, ktorú Maďarsko sleduje voči nám. Tu sú izolačne snahy, ktoré na jednej strane izolovať chcú v Jugosláviu, ktorej zástupcov vítame tieto dni v hlavnom meste republiky. Smluva, ktorú uzavrela Itália s Albániou, znamená ohroženie samostatnosti Jugoslávie. Kto sledoval udalosti v posledných dobách, bol svedkom, aký veľký odpor vzbudila táto smluva v Jugoslávii. Celá politická konštelácia sa tam zmenila, malo to za následok krizu vo vláde a celá verejnosť jugoslávska vykríkla z tej duše, poneváč cítila, aké nebezpečie je v tej smluve pre tak krvavým spôsobom vybudovanú samostatnosť národa Srbov, Horvatov a Slovincov. Naproti tomu vtedy, keď podobný akt prišiel na verejnosť ohľadne Maďarska, naša verejnosť nereagovala podobným spôsobom, ako v Jugoslávii a naša verejnosť nevšimla si dostatočným spôsobom toho, čo to tam znamená. (Výkřiky.)

Slávna poslanecká snemovňa! Prešly zprávy novinami, ktoré neboly dementované maďarskou vládou, že gróf Bethlen sa strojí do Ríma a stroj í sa tak k italskej vláde, ktorá uzavrela smluvu izolačnú s albánskou vládou. V tej dobe nikomu nenapadlo, že by bol poukazoval na izolačné snahy, ktoré má Maďarsko voči nám, že sleduje voči nám tú politiku, ktorú sleduje Itália voči Jugoslávii a vtedy nevzbudilo to u nás žiadny zvláštny odpor, vtedy nikto nepoukazoval na ďalšie nebezpečie, ktoré povstáva z toho, že Itália a Maďarsko činia tie naj húževnatejšie pokusy k tomu, aby i Rumunsko, ktoré je členom Malej Dohody, bolo neutralizované v danom okamžiku, ktorý môže snadno nastať pri známej politike Itálie, voči pripadnému útoku maďarských feudálov na našu republiku, a my octli by sme sa voči Maďarsku osamotení a osirotení.

Slávna poslanecká snemovňa! Iste že som vyličil túto vec hodne čierno, ale menovite my, soc. demokrati, nemáme žiadnych príčin, aby sme dôverovali v mierumilovnosť dnešných vladárov v Maďarsku (Výkřiky poslanců čsl. soc. dem. strany dělnické.), a my, soc. demokrati, nemáme najmenšie príčiny, aby sme dôverovali v mierumilovnosť pána Mussoliniho. Preto považujeme za našu povinnosť nielen socialistickú, ale i republikánsku, aby sme na toto nebezpečie upozorňovali a abysme vystríhali vládu dnešnú, že by neobozretným spôsobom nedala ťažiť tým druhým tam z toho, že republika menila svoju liniu. Za takých okolností, slávna poslanecká snemovňa, by dnešná vláda republiky musela všetko vykonať, aby pomery na Slovensku sa konsolidovaly, aby tam nastala občianska sloboda, aby tam hospodársky život rozkvetol a aby tam konečne nastalo to, po čom slovenské obyvateľstvo, povedal by som, bez rozdielu v stavu a národnosti túži.

Ale slávna poslanecká snemovňa, čo vidíme? Vláda predostrela návrh na organizáciu verejnej správy a tento návrh zákona neznamená konsolidáciu Slovenska, lež znamená dekonsolidáciu Slovenska. My na Slovensku sme mali a prešli už prez 2 reformy verejnej správy. Po prevrate bol revolučný prevrat, ktorý prevrátil na ruby všetko od základu. Horko-ťažko sa to konsolidovalo, prišiel župný zákon, ktorý prevádzal novú reformu správnu. 4 roky to trvalo. Horko-ťažko sa pomery konsolidovaly vo verejnej správe a dnes vláda prichádza s novým návrhom na novú reorganizáciu tejto správy, na základnú zmenu tej správy Slovenska, ktorá tam dosiaľ bola.

Slávna poslanecká snemovňa! Toto iste že neposlúži konsolidácii slovenských pomerov. Robí sa to bez opýtania sa odborníkov a verejnosti slovenskej. V najväčšej tajnosti pripravený bol dotyčný návrh zákona. Jedná sa o tak dôležitú vec slovenských pomerov nielen politických, nielen kultúrnych, ale i hospodárskych pomerov a vláda dnešná má toľko smelosti predložiť návrh zákona, ktorý tak hlbokým spôsobom zasahuje nielen do hospodárstva, nielen do verejného života, ale i do duše Slovenska bez toho, že by predtým vypýtala sa bola mienka aspoň jedného jediného slovenského odborníka. Päť pražských byrokratov vypracuje návrh zákona, ktorý sa tak hlboko dotýka záujmov slovenských, a slovenských odborníkov nielen že nepripúšťa ku slovu, ale keď sa odborník jeden ohlási a vydá spis o reforme verejnej správy, vtedy pán minister vnútra nariad proti nemu disciplinárné pokračovanie. (Výkřiky poslanců čsl. soc. dem. strany dělnické. Slávna poslanecká snemovňa! Nielen toto, ešte i dáva na úvahu tomu svojmu podriadenému županovi, aby uvažoval o tom, či by proti tomuto človeku, proti tomuto odborníkovi, ktorý nespáchal nič iného, než že vecným spôsobom vyjadril svoju mienku cestou tlače, nemal zaviesť trestné pokračovanie. (Slyšte! Slyšte!)

Slávna poslanecká snemovňa! A jestli toto Slovensko chce protestovať proti tomu, jestli okresné výbory, okresné zastupiteľstvá, obce chcú proti týmto zámerom vládnym protestovať, jestliže sa chcú postaviť proti tomu, že by vláda bez prípravy, bez opýtania sa verejnej mienky Slovenska takéto ďalekosiahlé zmeny prevádzala v administrácii slovenskej, vtedy pán minister vnútra to zakazuje. Pán minister vnútra vydal "ferman", ktorým naložil všetkým okresným slúžnym, okresným náčelníkom a notárom, aby znemožnili každé prejednávanie návrhu v obecných zastupiteľstvách a výboroch, ačkoľvek k takémuto nariadeniu nieto žiadneho právneho podkladu, to je protizákonné nariadenie. (Posl. Bezděk k čsl. soc. demokratickým poslancům: Vy jste si vyměnili úlohy! - Výkřiky poslanců čsl. soc. dem. strany dělnické.) Slávna poslanecká snemovňa! My sme si úlohy nevymenili, lebo všetko toto robí tá vláda, ktorá predstúpila sem pred poslaneckú snemovňu pri jej nastúpení a ústami pána ministerského predsedu Švehlu prehlásila, že ona prejíma celý program bývalých vlád Československej republiky a že prejíma tedy i program prevedenia župného sriadenia nielen na Slovensku, ale i v celej republike. My, slávna poslanecká snemovňa, nepremenili sme si úlohy. My sme na tom stanovisku, na ktorom sme boli pôvodne, ale vy ste opustil toto stanovisko svoje. (Potlesk poslanců čsl. soc. dem. strany dělnické.) Opustili ste základnú formu štátu, ktorú revolučné Národné shromaždenie dalo tejto republike, opustili ste to k vôli momentánnej konštelácii politickej a parlamentnej, o ktorej sami neviete, či bude mať trvania dlhšieho ako niekoľko dní.

Slávna poslanecká snemovňa! My z tohoto dôvodu protestujeme s tohoto miesta, aby takýmto spôsobom sa prevádzala takáto politika na Slovensku, ktorá vedie k dekonsolidácii pomerov, k chaosu, z ktorého ťažia len tí, ktorí číhajú na okamih, aby mohli reštituovať to, čo revolúcia, prevrat a svetová vojna zmenila.

Slávna poslanecká snemovňa! Opakujem: My hlasovať budeme za tento návrh v tom presvedčení, že poslúži v prvom rade pracujúcej triede našej republiky, a hlavne nášmu Slovensku a jeho hospodárskemu životu. (Výborně! Potlesk poslanců čsl. soc. dem. strany dělnické.)

Místopředseda dr Buday (zvoní): Ďalším zapísaným rečníkom je pán posl. inž. Jung. Udeľujem mu slovo.