Ale, pánové, kam spějeme my tady, kam spějeme
my v celé Evropě? Zkrachovaná, prodlužená
Evropa je americkým svým věřitelem
hnána ke krachu, kapitalistické skupiny přes
geniálnost Dawesova plánu a přes všechny
krásné mezinárodní smlouvy obchodní
a mírové bojují mezi sebou. Ale přesto,
že zakrývají tento zuřivý zápas
dravců vlasteneckými frásemi, lid znenáhla
procitá, neboť kdykoli jde o společný
zájem průmyslové a agrární
buržoasie, tam se dovedou pánové smluviti přes
hranice a řády svých vlasteneckých
politických stran a programů proti lidu vlastních
svých národů, jak to právě
vidíme teď. A tím se také urychlí
tempo k rozřešení konečnému a
jedině možnému. Lid bez rozdílu stran
bude zatím jen protestovati. A také už protestoval
proti vaší celní politice, nic více
než jen protestoval, a vy jste na něj poslali policii
a měli jste v pohotovosti i vojsko.
Nuže, pánové, není v moci všesocialistické
oposice, jak se budou věci dále vyvíjeti.
Vy můžete použíti všech zbraní,
které jsou vám po ruce, pendreků, flint,
kanonů, smrdutých plynů. Tím nesprovodíte
se světa vůli širokých vrstev lidových
k životu osvobozenému od teskné chudoby a bídy,
která ho vždycky bude ponoukati nejen k obraně,
ale která ho konečně jednou podníti
také i k útoku na vás (Výborně!
Potlesk komunistických poslanců.), kteří
jste obsadili prameny všeobecného blahobytu a nechcete
slyšeti o spravedlivé dělbě práce
a užitku z ní. Vy svými násilnými
prostředky můžete lid překvapiti, vy
ho můžete dokonce i na čas zaleknouti, ale
nemyslete si, pánové, lid je chápavý
a lid se rychle učí a také se naučí
novému způsobu boje, takovému, v jakém
vy ho sami vycvičíte a jaký mu vnutíte.
(Souhlas komunistických poslanců.)
Kol. Buříval v rozpočtovém
výboru varoval a řekl na vaši adresu: kdo seje
vítr, ten klidí bouři. My vás neprosíme,
pánové, abyste vítr nesili, protože
víme, že je to marné. Vy ani nemůžete
jinak. Vývoj mezinárodního kapitalistického
systému má svou železnou logiku a vy jí
podléháte a vaše třída na ni
také zajde. My komunisté máme ten důležitý
úkol ve světovém hnutí dělnickém,
že připravujeme proletariát na bouři,
kterou vy přivoláváte, že soustřeďujeme
jeho nejlepší síly, aby nebyl překvapen
a aby dovedl v pravou chvíli vzíti vládu
věcí svých do svých rukou. (Výborně!
Potlesk komunistických poslanců.)
Boj o cla je dnes názorným poučením
pro všechny socialisty z bývalé koalice všenárodní,
že v rámci kapitalistického útvaru demokracie
a ostatní vymoženosti popřevratové jsou
neudržitelnými. Vlastenectví a láska
k národu v praktické politice kapitalistických
stran neexistuje, jak neexistují zásady křesťanské
pokory a chudoby v praktické politice stran klerikálních.
Přes to však zúčastníme se my
tohoto boje všemi svými silami, jichž dnes můžeme
použíti. Obnovíme všechny své pozměňovací
návrhy, které jsme podali v rozpočtovém
a zemědělském výboru a budeme podporovati
všechny pozměňovací návrhy, směřující
ke zmírnění zla, které navrhovaný
celní sazebník hrozí způsobiti. (Hlučný
potlesk komunistických poslanců.)
Předseda (zvoní): Dalším
řečníkem je pan posl. Tománek.
Dávám mu slovo.
Posl. Tománek: Slávna snemovňa! (Výkřiky
komunistických poslanců.) V severoamerických
Spojených Štátoch vystúpil na rečnícku
tribúnu jeden vysoko vzdelaný štátnik
a začal svoju reč čudesným juchotom:
jujuju! Shromaždený ľud i štátnici
ostatní ako blázni pozerali jeden na druhého,
lebo mysleli, že majú čo činiť
s človekom nepríčetným, s človekom
opilým, ale rečník tento opakoval i podruhýkrát
jujuju, až konečne po tretíkrát povedal:
Justitia, spravodlivosť, Gerechtigkeit! Táto Justitia
- hovoril - posiľuje štáty, udržuje štáty,
posiluje mestá, páči sa Bohu, páči
sa anjelom, škrie diablov, spojuje národov, spojuje
ľudí a vybojuje pokoj.
Po tomto úvode, veľactení, prichodí
mi zavolať: Ej, republika moja milá, teba trestá
Boh raz jednou, druhý raz druhou metlou. Chcete zvedeť
toho príčinu? Príčina je tá
istá, ktorú kedysi povedal mestu Jeruzalemu prorok
Micheáš: nunc vastaberis filia latronis - teraz budeš
zpustošený, Jeruzaléme, lebo si pribil na kríž
spravodlivosť.
Ja, veľactení, prorokom nie som, ale v podobnom tóne
opovažujem sa spievať tejto mojej milej republike: Vastaberis,
republica mea cara, zpustošená budeš, republika
moja milá, jestli nedopraješ spravodlivosti aj tomu
tvojmu fundamentu, na ktorom spočívaš, totižto
roľníckemu stavu. Ja som si vedomý, veľactená
snemovňa, že politika terajších, dnešných
socialistických strán, ktoré výlučne
a jedine bránia len priemyselné výrobky colnou
ochranou a naproti tomu roľnícke výrobky hospodárske
nechávajú takmer bez ochrany colnej, ja som si,
prosím, veru vedomý toho, že táto politika
týchto socialistických strán je nespravodlivá,
ba štátu našemu nebezpečná. (Výkřiky
na levici.) Áno, táto politika vaša je
štátu nášmu nebezpečná.
Ináče nech o tejto vašej nebezpečnej
politike len na krátko sa zmienim, nech o nej hovoria samé
číslice.
Veľactená snemovňa! Ako som bol už v poľnohospodárskom
výbore uviedol, clo na šaty bolo zvýšené
dvadsaťkrát ako pred válkou, na klobúky
šestnásťkrát, na dáždniky
dvadsaťpäťkrát, na plachty k vozom dvadsaťkrát,
na kože až tridsaťkrát, na obuv - na boty
- dvadsaťpäťkrát, ale na veci, ktoré
roľník potrebuje, bolo clo zvýšené
až do neba vysokého. (Výkřiky na
levici.) Z 1 q kolomazu platilo sa clo pred válkou
16 K, dnes sa platí 320 Kč. Na železo zvýšili
ste clo až dvadsaťnásobne proti clu predválečnému.
Z 1 q kôs alebo kosákov platilo sa pred válkou
16 K, dnes sa platí 320 Kč, na motyky, hrable, vidly
a kladivá, čo výlučne roľník
potrebuje, zvýšili ste clo až 16krát.
Z 1 q klincov - hrebíkov - platilo sa pred válkou
24 K, dnes sa platí 384 Kč. Od šrófov
pred válkou bolo platené 50 K, dnes platíme
už 1000 Kč, clo na retiazky zvýšili ste
18krát, na podkovy 20krát, na zámky 22krát,
na nože 20krát, na sklo 20krát, na cement 15krát,
na hospodárske stroje zvýšili ste clá
25krát, ako boly pred válkou. Naproti tomu dovolili
ste bezcolne do republiky doviezť pšenicu, raž,
jačmeň, ovos, kukuricu, múku, hrach, fazoľu,
šošovicu a mlieko, vajcia a iné, i stroje hospodárske
takmer bezcolne.
Veľactená snemovňa! Medzi takýmito okolnosťmi
a medzi takýmito pomerami môže sa vám
ešte snáď snívať, že pre vaše
výrobky priemyselné nájdete snáď
trhovište? Myslíte snáď, že nájdete
trhovište v cudzozemsku pre ne? Neverím, lebo tie
vaše priemyselné výrobky nie sú v stave
konkurovať pre drahú výrobu týchto produktov.
Myslíte snáď, že nájdete trhovište
domáce pre tieto výrobky? Ani tomu neverím!
Ale jestli by ste aj našli, márne bude vaše namáhanie,
lebo veď roľník, ktorého ste verejnými
daniami takými dávkami socialistickými, (Výkřiky
na levici.) áno, socialistickými dávkami
hospodársky tak zničili, (Potlesk na pravici.)
že nemá dnes groša, nemôže si
kúpiť ani to najpotrebnejšie, čo do svojho
hospodárstva potrebuje. (Výkřiky.) Aj
tými vysokými cly na priemyslové výrobky
doviedli ste toho roľníka do takého položenia
a stavu, že nie je v stave spotrebovať ani polovicu
toho, koľko by mohol spotrebovať, keby ste mu dali možnosť
zpeňažiť hospodárske výrobky tak,
ako by on potreboval - nie ovšem pod svetovou paritou.
Ja som vo výbore poľnohospodárskom povedal:
Vy socialisti, aj ostatní páni, keby ste mali srdce
a vo vašom srdci keby ste mali cit, vtedy skutočne
zaplačete nad stavom roľníckym, (Výkřiky
na levici.) zaplačete nad každým roľníkom.
Ja som ale uvádzal v poľnohospodárskom výbore,
keď ste dokazovali, že bude drahota a že drahotu
zapríčiňuje roľnícky stav, že
nemáte pravdu, ja som vám povedal, že náš
roľník každý deň vezie svoje produkty,
svoje roľnícke výrobky na trh do Bratislavi,
každodenne o polnoci prichádza so svojimi plodinkami
tam so železnicou, po polnoci na tom trhu na studenom kameni
leží, lebo sa obáva, že nad ránom
zaujme jeho miesto na tom trhu Bulhar, a keď prijde ráno
ránečko, keď vychodí sluniečko
a začne sa predávať, tedy verte, že tá
roľníčka alebo roľník za svoju
plodinku nestrží ani len na železnicu, ani na
cestu, verte, že ten roľník, ktorý sa
takto trápi, nestrží ani na to najpotrebnejšie.
A prečo? Preto, lebo tu trpíte akýsi úžernícky
úrad, ktorý takto víta našu ženičku
roľnícku na železničnej stanici: Ak dôjde
s batohom, už ju takýto bachterýn z toho úžerníckeho
úradu ženie do pobočnej miestnosti a číta
od batoha až 7 Kč. Ďalej sa potká s mýtnikom
a mýtnikovi platí nové 3 Kč od toho
batoha. Prijde na miesto na trh, tam čítajú
jej nové 2 Kč od miesta. Pýtam sa vás,
či medzi takými pomery, medzi takými okolnosťmi
môže si tá roľníčka, keď
ešte doplatí na tieto svoje roľnícke plodiny,
kúpiť to, čo do domu potrebuje, šaty,
boty pre deti, odev vôbec? Nemôže si kúpiť.
Ajhľa, vidíte, keď nepredá roľník,
nepredá ani remeselník, ani priemyselník
a nepredá ani fabrikant! A vidíte, že natoľko
je zničený náš roľnícky
stav, natoľko ho zrichtovaly menovite socialistické
strany, (Výkřiky komunistických poslanců)
a to svojmi strašnými socialistickými dávkami,
ktoré roľníka najviac zaťažujú,
ako to vidíme na celej čiare. (Odpor komunistických
poslanců.)
Vezmime naše vinohradníctvo s tými strašnými
daniami a poplatky, a menovite hovorím, daniami, ktoré
sú vyrubené na výrobu. Nemôže
sa nijako zotaviť, nemôže nijako žiť
a môžeme vám povedať, veľactení
priatelia, že následkom týchto dávok
všelijakých a následkom toho, že ste prepustili
do našej republiky z Talianska až 164 tisíc hl
vína, zničili ste túto chlúbu slovenských
krajín, naše vinohradníctvo. Päťtisíc
korún stojí obrábanie jedného honu
viníc. A čo vidíme? Vidíme, že
vonkoncom musí každý jednotlivec na svoju vinicu
doplácať, a to menovite preto, že nemôže
svoje víno zpeňažiť a keď ho konečne
odpredá, dostane za 1 liter tak mizerný peniaz,
že sa mu nevypláca ďalej obrábať
vinicu. Ale vedzte, jestliže to tak ďalej pôjde,
ak budete aj naďalej takto ničiť naše vinohradníctvo,
vtedy veľké množstvo roľníctva nechá
ležať úhorom veľké priestory našej
slovenskej pôdy - lebo na Slovensku máme také
vidieky, ktoré sa na iné ani nehodia, len výlučne
na vinice. Títo ľudia žijú len z vinárstva,
kupujú za víno svoju múku, potreby pre živnosť,
šaty a všetko, čo je treba do domácnosti
- a ovšem takému roľníkovi-vinohradníkovi
nebude potom možno existovať.
Bolí nás srdce, bolí nás menovite
preto, že ste skutočne stav roľnícky nepovažovali
za dieťa tejto našej slovenskej krajiny a nasledovne
za dieťa našej Československej republiky, a to
preto, lebo ste dovolili vo veľkom množstve dovážať
do našej republiky cudzí dobytok, prasatá poľské,
mäso poľské a naproti tomu náš roľník,
ako sa o tom môžete sami presvedčiť, vodí
svoj dobytok z jarmoku na jarmok, vodí svoje prasatá
z trhu na trh a márne sa pýta na kupca. Ja sám,
veľactené v Národné shromaždenie,
mám utešené dvojročné teľa,
môj otec, už starý, viedol ho na jarmok asi
sedemkrát, ale vždy márne, nenašiel sa
kupec naň, neobzrel to teľa nikto.
My sme prosili, my sme orodovali a kričali, aby tie vaše
socialistické nákupne, ale aj nákupne agrárnej
strany, nekupovaly poľské mäso a poľský
dobytok, ale aby zavítaly do našich obcí a
aby kupovaly dobytok náš domáci. Ale, žiaľbohu,
týchto našich prosieb ste si nevšímali,
lež nechali ich vyznieť na prázdno. Keby tieto
nákupne boly kupovaly dobytok náš, bol by ho
náš roľník zpeňažil a bol
by mohol kalkulovať: ak odpredám si dobytok, kúpim
si stroje do hospodárstva, umelé hnojivo, vyťažím
viac zo zeme, zvýšim produkciu atď. O tom však
sa mu snieť nemohlo, a to preto, že len v januári
1924 dovolili ste doviezť do republiky 10.796 kusov dobytka,
vo februári 12.458, v marci 10.608 a r. 1925 len z Poľska
dovolili ste doviezť do republiky aspoň 100.000 kusov
hovädzieho dobytka a o ošípaných ani nehovorím.
Koľko sa doviezlo dobytka z Rumunska, koľko sa doviezlo
z iných susedných štátov, o tom tiež
nehovorím. R. 1923 zaplatili sme za múku pre socialistické
konzumy z cudziny dovozenú 1.363,046.321 Kč a za
tento rok mala cudzina len na múke, ktorú do našej
republiky doviezla, čistého zisku 182,899.575 Kč.
Tedy naši roľníci platili na múku z cudziny
dovozenú miliardy, ale o zisk delili sa cudzí. Nákupne
kupovaly cudzí dobytok a dávaly zisky cudzím
na úkor našeho chovu dobytka a na tento spôsob
ovšem nemôže existovať náš roľník,
musí ísť na zmar. V poľno-hospodárskom
výbore mnohí sa oháňali tým,
že bude veľká drahota, mnohí dokazovali,
že ak bude umelé hnojivo drahšie, nemôže
roľník vyťažiť toľko, koľko
by z tej pôdy vyťažiť chcel. To ja všetko
uznávam, je to pravda, ale pýtam sa, kto to umelé
hnojivo zdražil. Pán posl. Mikulíček
im to povedal: Je na umelé hnojivo fond. Keď my
na Slovensku chceme na príklad naše krásne
drevo vyrúbať a chceme zpeňažiť niečo
z nášho dreva, musíme putovať od Kajfáša
k Herodesovi a od Herodesa k Pontiovi, než dostaneme povolenie,
ale potom musíme složiť pekný peniaz na
umelé hnojivá. Páni socialisti zabezpečili
si zákonom, že sa im musí z toho fondu pre
umelé hnojivá dať 30 mil. Kč. Nuž
kto zdražoval to umelé hnojivo? V prvom rade socialistické
strany nedoprialy lacné umelé hnojivo našim
roľníkom, ale páni socialisti napchali si do
vrecka pekné peniaze. (K posl. dr Dérerovi:)
Darmo krútite hlavou, pane doktore Dérer,
to je dokázané! Však sme si prezreli zákon,
že vy ste si od agrárnikov vynútili, že
vám z toho fondu museli dať. Žiadne iné
strany nedostali nič, len vy, sociálne demokratická
strana. (Předsednictví převzal místopředseda
inž. Dostálek.)
V poľno-hospodárskom výbore bolo vzpomenuté,
prečo je ubíjaný roľník. Bolo
vzpomenuté, že pre pozemkovú reformu. I to
uznávam, že áno, a menovite pre zbytkové
statky. Tu musíme zase robiť výčitky
agrárnej strane, ktorá natropila dvatisíc
zbytkových statkov, pri čom obrovské nesprávnosti
a strašná krivda sa robí. Viem z hodnoverného
prameňa, že na príklad u nás, v okolí
Trnavy, agrárni tajomníci dostali zbytkové
statky a hneď za hôrka ich odpredali iným, vyrúbali
pár stotisíc korún, ktoré nastrkali
do vrecka a klamali svet roľnícky ďalej. Tak
sa nepomôže roľníckemu stavu. Tá
pôda patrila v prvom rade chudobnému roľníkovi,
ten sa mal zotaviť, mal mať podporu pri pôde a
nikto iný. (Výborně!) Teraz vidíte,
že čo sa deje s naším roľníctvom:
keď nie dávky a ťarchy socialistické a
vôbec daňové nezagniavujú celkom toho
roľníka, tedy gniavia ho živelné pohromy.
Dnes vidíte, že naše lúky a polia sú
všetky zaplavené, lebo všetky 4 slovenské
rieky vystúpily zo svojich riečíšť,
takže roľník, keď prijde na pole, zaplače
nad svojím ubohým postavením. Čo ten
roľník teraz má a môže očakávať?
Pravda, len dane a ťarchy, ale odkiaľ vezme na tieto
dane, keď ste tak strašne tvrdošijní, že
nechcete jeho roľnícku výrobu ani clom brániť?
Však už len preto musíte clom brániť
toho roľníka, aby on mohol svojim povinnostiam voči
štátu vyhovieť a zadosť im učiniť,
aby mohol to daňové bremeno, pod ktorým klesá,
akosi zaplatiť.
Keď mu toho nedoprajete, keď mu to nedáte, na
žiadon pád neočakávajte, že sa
naplní štátna pokladnica, z ktorej práve
vy v prvom rade koristíte, z ktorej vy beriete najviac.
Vy socialisti, kedykoľvek vám niektorý váš
podnik zkrachoval, hneď ste sa obrátili na štátnu
pokladnicu, dostali ste milionové subvencie, milionové
podpory. Tážem sa vás všetkých,
ktorí záujmy roľníckeho stavu hájite,
kedy dostal roľník nejakú subvenciu? (Odpor
poslanců stran socialistických. - Výkřiky.)
A keď dostal, nie je to hodné vzpomienky. Teraz
máme zaliate polia a plodiny vodou, tážem sa
vás, koľko dáte zo štátnej pokladnice
roľníkom? Veru by slušelo, aby ste tomu roľníckemu
stavu práve teraz prišli v ústrety, lebo keď
mu neprijdete v ústrety, hovorím, že prijde
to strašné proroctvo, ktoré som na počiatku
reči povedal "nunc vastaberis republica mea",
a že sa uskutoční. (Výkřik:
Čo ste dostali pre ružomberskú banku?) Ani
haliera, to je všetko klam, opýtajte sa len
reprezentantov, ktorí sú v banke. Nedostali sme
ani krajciara. Vy ste dostali na úver, na všetky zkrachované
podniky a konzumy, ale my sme nedostali nič! (Různé
výkřiky komunistických poslanců.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. Tománek (pokračuje): Veľactené
Národné shromaždenie! Roľník náš
- hovoril som - by rád kalkuloval a rád by vyťažil
viac z pôdy, rád by zlepšil svoju produkciu,
ale žiaľbohu, za dnešných pomerov výsledok
jeho kalkulovania je ten, že zaplače, keď vidí,
že ho ubili, že ho zničili jeho vlastní
bratia, jeho vlastní priatelia, totiž bývalé
vládne koaličné strany. A keď ja tuto
teraz skutočne na bielom dni neodškriepiteľné
pravdy priklincujem, musím zvolať ku všetkým
bývalým koaličným stranám:
Priatelia, bite sa v prsá a hovorte: Moja vina, moja vina,
moja najväčšia vina!
U nás na Slovensku dala by sa zvýšiť úroda
pšenice, ovsa, jačmeňa, raže, kukurice,
snáď o viac než 100.000 q, dalo by sa viac vyťažiť,
keby ste mali viac lásky k roľníckemu stavu,
keby ste mu šli na ruku pri snížení daní
a pri udelení subvencií. Avšak ak skúmam
váš daňový systém, vždy
mi prichodí na rozum tá známa kuchárska
knižka. V tejto kuchárskej knižke sú výborné
recepty na polievky, na pečienky, na múčniky,
na torty. Ale v tej známej kuchárskej knižke
len toto stojí: Vezmi toľko a toľko dekov čokolády,
toľko a toľko dekov cukru, toľko a toľko dekov
masla, toľko a toľko vajíčiek, zamiešaj,
zanes k pekárovi alebo daj do trúby a budeš
mať dobré torty alebo kremeše. Ale, priatelia,
v tej knižke nestojí jedno, nenapísal ten pisateľ,
odkiaľ máme to všetko vziať!
Podobne vyzerá, vážení priatelia, i
váš daňový systém: Dostávame
všetky recepty, každý deň dostávame
platebné rozkazy: Vezmi z vrecka toľko a toľko
na daň z obratu, na priamu daň, na nepriamu daň,
na dôchodkovú daň, na zárobkovú
daň, na jelítkovú daň, na dávku
z majetku. Vezmi, zamiešaj a zanes do berného úradu.
Páni tam v tom bernom úrade neupečú
z toho tort, ani kremeše, ani koláče, ani buchty,
ani neuvaria biele české knedlíky, ale toho
roľníka, toho poplatníka tam upečú
a usmažia, a to s tými slovami, že je to ešte
všetko málo.
Že ako vyzerá na našom Slovensku váš
daňový systém? Nech je mi dovolené,
veľactení priatelia, aspoň slovíčkom
sa zmieniť, čo vy robíte s naším
roľníkom pri vyrubovaní daní. Čo
poviem, to je pravda svätá, ktorú nikto nepodvráti:
František Jelemenský z Dubovej pri Modre, župa
bratislavská, notársky úrad Častá,
finančnej expozitúry sídlo: Trnava. V prostred
marca dostal pozvanie k divnej akejsi zábave od finančnej
expozitúry v Trnave. František Jelemenský,
chudobný roľník, domkár, prijde na určitý
deň do finančnej expozitúry ako chlapec k
odvodu. Na otázku, prečo ste ma povolali, rozpradie
sa nasledovný rozhovor: Tu na výkazovej listine
ste udaný, že máte 93 honov v árende
a pri tom upotrebujete troch pomocníkov. "Ja mám
svojich 5 honov, ale v árende nič a pomocníka
ani jediného", povedá roľník. Ale
tu na listine to stojí. "Odkiaľ je tá
listina, kto ju písal? Pýtali ste sa starostu nášho
alebo notára?" Je ona z úradu vášho
notára. Je to vzorec a je orazítkovaná. "A
kto ju podpísal?" Podpísaný nie je nikto.
"Tak ja som jedon denný zárobok ztratil, železnicu
som platil sem a zpäť, ku stanici som sa peší
unúval, a tu v meste tiež mám výlohy
na nejakú skromnú stravu. Kto mne to vynahradí?"
Na listine spomenutí pomocníci sú: Jozef
Hrdlovič, Ján Jakubec a ešte jeden tretí,
ktorého meno som zabudol. Jozef Hrdlovič: s týmto
menom jeden je v Amerike, druhý je asi 20 rokov z obce
preč a je mníchom v Močonku pri Nitre a tretí
je krivý, do poľnej práce neschopný.
Ján Jakubec: jeden je už 5 rokov mŕtvy, druhý
cez zimu drevo rúbe v horách a v lete chodí
do iných obcí na žatvu. Tretieho pomocníka
meno neviem a ho vôbec neznám.
Ktorýsi špehún musel v notárskej kancelárii
odcudziť vzorec a s ním sa chcel na mne pomstiť
a vy, financi, ste mu sadli na lep. Či nemá chudobný
človek inej roboty, len nadarmo sa po úradoch vláčiť?
Úradník odvetil: Prosím vás, budem
sa s notárom o tom shovárať. Rozhovor sa s
týmto skončil. František Jelemenský
odišiel domov. Do dnes nevie, či a čo sa úradník
s notárom shováral, ale keď aj, o trovách,
kto ich tomuto chudobnému roľníkovi vynahradí,
sotva bola reč. Teda na falošné údaje
takto neprezierave sa vyšetruje prameň dôchodkovej
dane z 95 honov pôdy so strany finančných
úradov. A tohoto človeka, keď hneď neplatil,
šli exekvovať. Takto sa to deje a robí na celej
čiare v našej slovenskej krajine.
Mohol by som uviesť takýchto prípadov mnoho,
ale nechcem preťahovať tú debatu. Snáď
prijde čas, že sa mi naskytne možnosť ešte
aj iné podrobnejšie veci vám sdeliť.
Už aj v poľnohospodárskom výbore som prízvukoval,
že je tu už svrchovaný čas, že je
tu už dvanásta hodina, aby vysoká vláda
a vôbec všetky politické strany nezažmurovaly
ďalej oči nad týmito strašne smutnými
hospodárskymi pomerami našej republiky, aby vysoká
vláda aj ostatné politické strany už
raz zbadaly, že ten ubohý roľník je až
do dnes považovaný za takú kravičku,
ktorú chodia denne dojiť až desaťkrát,
(Veselost.) ale krmivo pre ňu určené
odnášajú a odvláčajú kravám
cudzím. Hovoril som, že toto by mala vláda
zbadať a už raz prikročiť k nejakej náprave.
Myslím, že mi nikto neodoprie tú pravdu a tú
skutočnosť, že jestli sa v našom štáte
na jednej strane množia výdavky - ako že sa aj
množia - že sa musíme usilovať všetci,
aby sa na druhej strane množily zase príjmy. Ako toho
dosiahnuť? Ja myslím, že v prvom rade dá
sa toho dosiahnuť tak, jestli zavedieme spravodlivejší
daňový systém, jestli snížime
dane poplatníctvu nášmu. Ale ovšem toto
nie je ešte všetko. Na druhej strane musíme sa
vynasnažovať, aby sme dali možnosť tomu roľníkovi
na zvýšenie hospodárskej produkcie, aby sme
mu dali možnosť na dobré zpeňaženie
hospodárskych výrobkov.
My, čo sa Slovenska týče, ako som bol viackrát
prízvukoval i v poľnohospodárskom výbore,
najviac sme v stave vyťažiť peniaze z nášho
dobytka. Preto som sa tak rúbal v tom výbore za
to, aby krmivá - v prvom rade krmivá - už aj
s ohľadom na to, že skoro každý rok nám
živelné pohromy naše krmivo ničia - ako
sme toho svedkami aj tento rok, že naše seno je zničené
- do našej republiky šly bez cla. My dochovávame
ako malí roľníci, ako takí domkári
a strední roľníci len dobytok chudý
a poneváč tento dobytok chudý dochovávame,
je to naším životným záujmom, aby
krmivá pre tento dobytok dostali sme čím
najlacnejšie. A tu s tohoto miesta musím konštatovať,
že sa mi veru nepáči, keď nielen na krmivá,
ale aj na umelé hnojivá je clo vyrubené.
Všetky krmivá a všetky tie veci, ktoré
roľník bezprostredne potrebuje do svojho hospodárstva,
maly by sem prichádzať bez cla.
Je to na bielom dni, veľactení priatelia, jestli nebudeme
mať krmivá, nevykŕmime náš dobytok
a vtedy ten bude znehodnotený, nestržíme za
dobytok nič a márne a daromné budú
i clá na náš dobytok. Aby sme umožnili
a dobre zpeňažili dobytok roľníkom, primlúval
by som sa za to, aby všetky krmivá, a povedám
ešte, všetky do hospodárstva potrebné
veci čo najlacnejšie boly dané k dispozícii
nášmu roľníctvu. (Výkřik:
Proč jste podepsal ten návrh?) Ja som vám
odôvodnil, prečo som ten návrh podpísal,
ja vám poviem, že nie je tento návrh zákona
dokonalý, ale že je lepšie niečo než
nič, a povedal som, že dúfam, že v budúcnosti
tí páni, ktorým na srdci leží
záujem roľníctva, budú zdokonaľovať
tento návrh. Povedal som to v poľnohospodárskom
výbore a aj s tohoto miesta to hovorím, že
sa kojím nádejou, že tí páni,
ktorí roľníctvo mienia brániť,
budú usilovať o to, aby v budúcnosti roľníctvu
šlo sa ešte viac v ústrety ako dosiaľ.
Hovorím, nerekriminujem ako socialisti s tohoto miesta,
že tá ktorákoľvek strana politická
nám toho zla natropila. Ja som toho mienenia, že dnes
nesmie byť reč o socialistoch, agrárnikoch,
o ľudákoch, lež musí sa jednať o
to, že všetci sedíme tu v parlamente a že
je nás všetkých povinnosťou vo dvanástej
hodine brániť a ratovať fundament tohoto nášho
štátu, našej republiky (Potlesk.) a zachraňovať
naše roľníctvo. Lebo jestli si to k srdcu nevezmete,
zapamätajte si, veľactení priatelia, že
sa uskutoční to proroctvo strašné, ktoré
som na začiatku svojej reči povedal: Nunc vastaberis
republika nostra, lebo ste spravedlnosť nedali tej triede,
na ktorej republika spočíva, totiž roľníckej
triede.
Menom mojej strany vyhlasujem, že colnú ochranu odhlasujeme.
Tým končím. (Potlesk.)
Místopředseda inž. Dostálek (zvoní):
Dále se ke slovu přihlásil pan posl.
Schweichhart. Uděluji mu slovo.