Posl. Steiner (maďarsky): Vážená
snemovňa! Všetko to, čo sa stalo v Maďarsku
v posledních rokoch, v to počítajúc
i padelanie peňazí, nachádza vysvetlenie
v dejinách Maďarska a jeho dnešných vnútro
i zahraničnopolitických pomeroch.
Predválečné Uhorsko bolo najreakcionárskejšou
zemou monarchie. Výlučná politická
moc koncentrovala sa v rukách feudálnej aristokracie
a v prevádzaní tejto moci udržovala táto
aristokracia všetky pracujúce triedy zeme, nevynímajúc
ani národnosti, v tej najväčšej politickej,
hospodárskej a kultúrnej porobe, čoho najpádnejším
dôkazom je, že maďarský proletariát
ešte v piatom roku válečnom musel bojovať
za všeobecné volebné právo.
Zrútenie a porážka války, vedenej maďarskou
oligarchiou priniesla konečne maďarskému proletariátu
príležitosť k odbúraniu feudálnej
monarchistickej moci. Revolučný boj však nemohol
byť v októbri 1918 dobojovaný, lebo maďarský
proletariát nemohol sa už uspokojiť s pseudodemokratizmom,
poskytovaným buržoáziou, ale plniac svoj dejinný
úkol snažil sa utvoriť demokraciu pravú
diktatúru proletariátu. (Předsednictví
převzal místopředseda Slavíček.)
Maďarské robotníctvo, vyvolavšie diktatúru
proletariátu, zrodilo nové Maďarsko, a za niekoľko
mesiacov svojho jestvovania, súc obklopené vnútornými
i zahraničnými nepriateľmi, dokázalo,
že všetky jeho snahy smerujú k tomu, aby znemožnilo
maďarskej protirevolučnej monarchistickej buržoázii
zpätné dobytie moci, aby priviedlo maďarský
pracovný ľud ku beztriednemu komunistickému
spoločenskému riadu. (Výkřiky komunistických
poslanců.)
Maďarská aristokracia a trieda džentrícka
však neuspokojila sa so ztratou moci a takí Windischgrätzovia
prišli orodovať i do Prahy a použiť milostivej
blahovôle pána Beneša a spoločníkov,
aby dobyli nazpäť svojej moci. Že ich námaha
nebola bezúspešná, je dokázané
faktom, že jedným z hlavných faktorov porážky
maďarskej proletárskej diktatúry bol zbojnícky
útok českého a rumunského imperializmu.
(Výkřiky. Hluk. - Místopředseda
Slavíček zvoní.)
Jedinou vážnou a neprelomnou prekážkou
opätného nastolenia monarchie bolo sústredenie
moci v rukách robotníctva a československá
buržoázia, v čele s pánom dr Benešom,
plniac úkol vazala francúzskeho imperializmu, prepadnutím
proletárskeho štátu začachrovala túto
moc do rúk aristokracie. Tým umožnila 7ročné
imperium Horthyovských banditov. Maďarské robotníctvo
putovalo sedem rokov strastiplnou krížovou cestou
protirevolucionárskeho panstva, akonáhle pomocou
českého a rumunského imperializmu zdarilo
sa poraziť moc proletariátu; maďarská
oligarchia, monarchistické dôstojnícke bandy
s rozkošou brodily sa v krvi proletariátu. Pomocou
zákonitej komédie alebo i bez nej vraždili
na tisíce tých najlepších ľudí
maďarského robotníctva. (Výkřiky
komunistických poslanců.) Žaláre
a internačné tábory naplnily sa obetavými
revolucionármi maďarského robotníctva
a ich stesky a volanie o pomoc, vyvolané poburujúcimi
ukrutnosťami, bolo počuť všade, i v Československej
republike. Avšak kde boli vtedy páni interpelanti,
sociálni demokrati, so svojimi protesty? Prečo neprotestoval
a neintervenoval vtedy pán Beneš proti bestiálnym
zverstvám protirevolucionárskych bánd, ostudzujúcim
humanitu? Nielen že neprotestovali, ale prejavili svoje sympatie
tým, že robotníkov, ktorým sa podarilo
uniknúť z mučiarní, vykazovali alebo
uvrhovali do žalárov na dlhé roky. Avšak
kladiem otázku: čím bolo umožnené,
že sa táto protirevolucionárska moc mohla v
Maďarsku konsolidovať a udržovať v putách
energiu maďarského revolucionárskeho robotníctva?
(Výkřiky. Hluk.)
V prvom rade trianonský mier, za jehož posviatnosť
a neporušiteľnosť križuje tak často,
i v dnešnom svojom expozé svoj meč minister
zahraničia Beneš. V dôsledku tejto smluvy
stalo sa Maďarsko, ztenčené na jednu tretinu
svojho bývalého rozsahu, rejdišťom maďarskej
džentríckej čvargy, ktorá svádza
urputné boje za ztratené miesta, za zaistenie svojho
privilegovaného živobytia. Títo nikdy nebudú
spokojní s pomerami trianonskou smluvou privodenými
a použijú všetkého, vznietia nové
války za účelom reštaurácie monarchie.
I toto dokazuje, že mierovými smluvami imperialistických
štátov nemôže byť mier zaistený,
ale naopak, tieto zkrývajú v sebe zárodky
nových váliek. Mier možno zaistiť len
štátnou formou federovaných sovietských
republík, propagovanou stranou komunistickou, ktorá
učiní prietrž vykorisťovaniu a zaistí
neodvislosť a naprostú samostatnosť všetkých
národov. (Souhlas komunistických poslanců.)
Všetky ťarchy a všetky utrpenia, ktoré muselo
Maďarsko podstúpiť následkom trianonskej
mierovej smluvy, uvalila maďarská protirevolucionárska
buržoázia na šije maďarského robotného
ľudu a preto nemohlo toto zpútané, zterorizované
a pohlavármi soc. demokratickými zapredané
robotníctvo dosiaľ zahájiť úspešný
boj proti kontrarevolúcii. (Výkřiky na
levici.)
Okolnosti tieto daly podnet k padelaniu frankov a sokolov v Maďarsku,
ktoré spáchali Windischgrätz-Nádossy
a spol. s vedomím maďarskej vlády, Bethlena
a spol. Je to len jedno oko v reťazi tých ničemností,
ktoré boly spáchané od doby sedemročného
trvania protirevolučného panstva na maďarskom
delnom ľude vo "svätom mene vlasti". Všetky
snahy tejto bandy smerujú k tomu, aby opätným
nastolením monarchie bolo robotníctvo v ešte
väčšiu biedu a otrokárstvo uvrhnuté
a toto zbojnícke pánstvo na večné
veky zaistené. (Výkřiky. Hluk.)
Je pre dnešné maďarské pomery charakteristickým,
že Matiáš Rákosi a jeho súdruhovia
(Potlesk komunistických poslanců.) boli od
šibenice, ktorá ich čakala pre organizovanie
komunistickej strany, zachránení len protestom medzinárodného
revolucionárskeho robotníctva a ešte dnes ich
držia v žalári, práve v dobe, keď
biskup Zadravec, ktorý zprisahal peňazokazcov, je
ešte vždy na slobode. (Různě výkřiky.)
Na vyvolaní všetkých týchto pomerov
mala značnú účasť i koaličná
vláda československá. Vláda, ktorá
používa každého prostriedku k udržovaniu
svojej moci, ktorá utlačuje národnosti na
poli hospodárskom práve tak ako na poli kultúrnom,
ktorá činí bežencami státisíce
reakcionárskym zákonom o štátnom občianstve,
ktorá nacionalistickým prevádzaním
pozemkovej reformy berie z úst sústo chleba maďarským
roľníkom a ktorá pozbavuje národnosti
i voľnosti používať ich vlastného
jazyka, takáto vláda nie je oprávnená
protestovať proti podlostiam buržoázie zeme cudzej.
(Výkřiky na levici.) A práve
na padelaní peňazí pozastavuje sa tá
koaličná vláda, ktorá povýšila
panamu a najšpinavejšiu korupciu na vládny systém
v republike. Ak chce československá koalícia
čistiť, nech tak učiní vo vlastnom svojom
tábore, lebo mám to presvedčenie, že
keby československá buržoázia ocitala
sa v dnešnom položení maďarskej buržoásie,
rovnako by použila prostriedku peňazokazectva ku zabezpečeniu
svojej moci. (Odpor koaličních poslanců.)
Jasne ukazuje na mravní úroveň koalície,
že v jej radách je dnes dr Augustín Štefan,
ktorý ešte pred niekoľkými mesiaci konal
proti republike vyzvedačské služby v prospech
Horthyho. (Výkřiky. Hluk.)
Dobre viem však, že nie úmysel očisty
viedol interpelantov a ministra zahraničia Beneša
pri vylíčení maďarskej peňazokazeckej
aféry na denný poriadok. Koaličná
tlač, akiste z vyššieho rozkazu, široko-ďaleko
rozšľapávala túto otázku a naliehala
neustále na intervenciu. Takto sa dostala vec, dobre pripravená,
pred parlament vo forme interpelácie. Koalícia a
štátna domácnosť ocitá sa pred
konkurzom. Je tu na stá nerozriešených, otvorených,
pálčivých otázok; je už starou
taktikou koalice vytasiť sa niakou zahraničnopolitickou
otázkou, aby od tamtých odvrátila pozornosť
robotného ľudu. Druhým dôvodom však
k pokračovaniu v imperialistiekej politike voči
Maďarsku je zabrať nové územia k vykorisťovaniu.
Darmo hovorí zahraničný minister Beneš,
že Československo snaží se zachovať
mier - vládná faktá odporují jeho
slovám. (Výkřiky na levici.)
Nikto neuverí, že by taká nová locarnská
papierová handra, ktorú roztrhajú ihneď,
akonáhle si toho budú vyžadovať záujmy
buržoázneho imperializmu, mohla zažehnať
tie ostré protivy, ktoré delia stredoeuropské
štáty od seba.
I maďarská peňazokazecká aféra
je len merítkom toho bezodného mravného bahna,
v ktorom tonú všetky kapitalistické štáty
až po krk. Od tohoto bahna bude svet očistený
víťazstvom všesvetového revolučného
proletariatu. (Souhlas komunistických poslanců.)
V mene robotného ľudu Československa
protestujem proti akémukoľvek zásahu československej
vlády do maďarskej peňazokazeckej aféry,
lebo náhrady a garancie, ktoré by z takého
zákroku plynuly, zhoršily by len položenie maďarského
robotného ľudu a mohly by privodiť novú
válku, ktorá by brala svoje obeti zase len z proletariátu
oboch zemi.
Avšak protestujem i proti tomu, že zásadoví
stúpenci tejto peňazokazeckej a kastrujúcej
bandy, strana maďarských kresťanských
sociálov a maďarská národná strana
otvorene berú v ochranu peňazokazov. Tým
zase prezradzuj ú, ako sú za jedno so systémom
Horthy-Bethlenovským. Ku prejaveniu svojej sympatie voči
vládnemu systému, ktorým sa maďarský
robotník utlačuje a prenasleduje, neopomenú
použiť žiadnej príležitosti, čím
dosvedčujú, že ich jediným prianím
je nastolenie džentríckeho panstva a stupňovanie
bieleho teroru i v Československu do takej miery,
v akej to vidíme v Maďarsku. (Výkřiky
na levici.)
Pomstenie padelania frankov a iných podliactví musí
vykonať maďarský proletariát. My dôverujeme
v silu revolucionárskeho proletariátu v Maďarsku,
ktorý sa konečne predsa dostane k sile a svojim
revolučným vojskom smetie celú zlumpačenú
protirevolucionársku bandu spolu so zradnými sociálnedemokratickými
vodcami. To môže byť výlučným
dielom maďarského robotníctva, podporovaným
medzinárodným revolučným robotníctvom.
Avšak oplakávať budú ztratenú svoju
moc i páni Benešovi a spolu s celou kompániou
Horthy-Bethlen-Windischgrätzovou. Robotný ľud
Československa, nech patrí k národnosti
ktorejkoľvek, svedie tento rozhodujúci boj s maďarským
delným ľudom vospolok, aby sa zprostil príživníkov.
(Potlesk komunistických poslanců.)
Místopředseda Slavíček (zvoní):
Nyní má slovo p. posl. dr Tuka.
Posl. dr Tuka: Slávny snem! Od decembrového
zasedania nášho parlamentu staly sa 3 aktuality, ktoré
súvisia s našou zahraničnou politikou: pojednávanie
ohľadom uznania sovietského Ruska, temešvárska
konferencia Malej Dohody a peňazokazecká
aféra maďarská. Právom očakával
parlament, že pán minister zahraničných
vecí o všetkých troch aktualitách bude
informovať zákonodarstvo.
Odpoveď pána ministra zahraničných vecí
neuspokojila zvedavú verejnosť. Pán minister
zahraničných vecí v otázkach uznania
Ruska a temešvárskej konferencie mlčí
a ohľadom peňazokazeckej aféry maďarskej
príliš úzkostlive sa pridržoval známeho
diplomatického hesla, že "reč je k tomu,
aby človek zakryl svoje myšlienky".
Opozičný rečník dnes nachádza
sa v ťažkom položení. Mal by rozobrať
vývody ministerskej reči, ich kritizovať, podvrátiť.
Pán minister zahraničia vo svojej odpovedi - musím
uznať, v jednej z jeho naj podarenejších reči
- dosiahnol vrcholu umenia diplomatického rétorstva,
nepovedal totiž vlastne nič. A toto "nič"
sa ani analyze, ani kritike podrobiť nedá.
V tomto položení musím sa zaoberať s tým,
čo zamlčal. To sa však ani predpokladať
nedá, že by pán minister zahraničných
vecí nemal o peňazokazeckej afére svoje myšlienky,
stanovisko, plány. Musíme teda z jeho rezervovanosti
na to konkludovať, že nechcel ich verejnosti sdeliť.
A práve to zapríčinilo medzi nami Slovákmi
veľkú nespokojnosť a prinucuje nás, aby
sme sa zaoberali s touto mlčanlivosťou. Je to skutočne
závojovým tancom, čo pán minister
zahraničia v posledné fašiangy tu pred nami
produkoval. (Výborně!)
Použil k tomu troch závojov, a to po prvé,
že do vnútorných záležitostí
cudzieho štátu sa zamiešať nemôže,
po druhé, že musí sa vyčkať, kým
súdne pokračovanie peňazokazeckú aféru
nevyjasní a po tretie, že konečný úsudok
dá sa utvoriť len vtedy, keď následkom
parlamentárneho vyšetrovania politický horizont
v Maďarsku sa očistí.
Nech je mi dovolené tieto závoje trochu prevetrať.
Nechcem sa pustiť do teoretického rozjímania
o tom, že staré dogma medzinárodného
práva ohľadom nedotknuteľnosti tak zv. "vnútorných
záležitostí" cudzích štátov,
či by nemala byť zrevidovaná. Ústava
Spoločnosti národov kladie však také
povinnosti členom, ktoré sa sotva srovnávajú
so starou tradiconálnou osnovou tejže dogmy. Jedno
je ale isté, že keď v súsedovom dome,
v izbe, neposlušné deti hrajú sa na podpaľačstvo
- buďto so súhlasom alebo zo slabosti rodičov,
nemôže byť súsed zaviazaný, aby
vyčkal, kým konečne požiar vypukne.
(Výborně! Potlesk.)
Že tie tak zvané "vnútorné"
pomery štátu, kedy ztratia domáci charakter
a kedy prejdú do sféry zahraničných
záujmov, na to je jedno presné kritérium,
a to: či je štátny aparát v stave zabezpečiť
vlastnými zákony určený poriadok.
Štát je, pánovia moji, organizovaným
disciplinovaným spolužitím ľudí
pod vedením zákonitej suverénnej vrchnosti.
Len takáto kolektivita má oprávnené
nároky na požívanie výhod, ktoré
štátu podľa medzinárodného práva
a slušnosti prináležia. Ale keď jednotlivci
stanú sa mocnejšími ako zákonitá
vrchnosť, keď mimo zákon a proti zákonu
uplatňujú svoju vôľu, vtedy týmito
"kryptosuverénnymi" činiteľmi ohrožené
štáty môžu siahnuť po defenzívnych
prostriedkoch. Celý ľudský život však
sa zakladá na tom, že ľudia akéhokoľvek
povolania a ustanovizne každého cieľa aspoň
zväčša, ale stále konajú svoje
úlohy a povinnosti. Trvalé spolunažívanie
ľudí len tak je možné, keď aspoň
zväčša zadosť učinia sľubom
a záväzkom, na ktoré sa podujali, takže
hospodárska, kultúrna, spoločenská
a úradná produkcia a konzumovanie hodnôt,
keď aj s menšími zmätkami a prekážkami,
bezpečne sa prevádza. Domáci poriadok, mier
a výkonnosť práce jak jednotlivcov, tak i štátu
trpí, keď ľudia i štáty sa nemôžu
vzájomne opierať na spoľahlivé chovanie
sa ostatných. Podľa všetkého stali sa
v Maďarsku istí jednotlivci skoro silnejšími
ako zákon, ako ten úradný maďarský
štát, ktorý sa zaviazal byť strážcom
smluvných záväzkov zabezpečujúcich
mier strednej Europy. Sú vlastne dve Maďarská.
Jedno trianonizované a druhé podzemné.
Povinnosťou pána ministra zahraničia by bolo
bývalo bedlive zistiť a Národnému shromaždeniu
oznámiť, ktoré Maďarsko zo dvoch má
prevahu, zistiť a oznámiť, či odzbrojenie
fakticky bolo prevedené a nespoliehať sa postavujúc
sa na vyčkávacie stanovisko na svoje povestné
šťastie. Pán minister zahraničia snáď
sa pozerá na súdné pokračovanie v
peňazokazeckej afére ako z lóže na nejakú
zaujímavú detektívnu drámu. Má
však makateľný dôkaz na to, že táto
súdna likvidácia aféry nepostačí.
Dôkaz dalo najkompetentnejšie fórum sám
maďarský parlament, a to i naproti svojmu zvyku vyslaním
zvláštnej parlamentárnej vyšetrovanej
komisie, cítiac potrebu doplnenia tých nedostatkov,
ktoré sa vyskytly v organizácii na udržanie
právneho poriadku v Maďarsku.
V Maďarsku nastalo to prevracanie rovnováhy z ohľadu
právnej rovnováhy ako v niektorých štátoch
sa stalo s finančnou rovnováhou, keď patričný
štát nútený prijať cudzozemského
finančného kontrolóra vo svojom vlastnom
záujme. Tie indiskrétne informácie o maďarských
pomeroch, ktoré pán minister zahraničia vo
svojej reči vzpomenul, podaly síce zdrcujúce
podrobnosti o maďarskom bahne, keď ale tieto podrobnosti
složíme v mozaikový obraz, ukazujú situáciu
ešte vážnejšiu. Niet vrstvy, ustanovizne,
úradu, spoločenského kruhu v Maďarsku,
ktorý by nebol zapletený do aféry. (Tak
je!) Je zapletené vojsko, pod dozorom ktorého
stála dieľna na vyrábanie bankoviek; do komplotu
sú zapletené rozličné ministerstvá,
je zapletená polícia a nesmieme zabudnúť,
že Maďarsko síce smie vydržiavať len
minimálnu armádu, ale že polícia je
akýmsi polovojskom; do aféry sú zapletení
členovia vysokej aristokracie a všelijaké spolky
zahrnujúce státisíce členov. Dáva
celej afére zvláštne mimoriadné pozadie
tá okolnosť, že vojenský biskup bol sám
ten, do rúk ktorého skladali prísahu poprední
činitelia komplotu. Tu nemáme do činenia
len s akousi peňazokazeckou bandou, ale so sfanatizovanými
massami, ktoré autorita štátu tým menej
je v stave na úzde držať, nakoľko úradné
kruhy sú viac-menej tiež presiaknuté duchom
integristickým. Nech postačí spomenúť
odhalenie Károlyiho, podľa ktorého sám
Bethlen už r. 1922 vedel o falšovaní československých
bankoviek a nezakročil, keď že vraj vedel, že
vec sa robí z vlasteneckých dôvodov. Ešte
jasnejšie svetlo vrhá na túto mentalitu osvedčenie
Apponyiho a Telekiho, ktorí vyhlašujú Trianon
za príčinu peňazokazeckej aféry a
činia ho odpovedným za to. To toľko znamená,
pánovia moji, že Trianon chcú tiež ako
spoluvinníka posadiť na lavicu obžalovaných,
asi s tým adaptovaným heslom "Trianon má
býti souzen a odsouzen".
Nevie sa, či peňazokazecké úklady
sú pôvodne dobrodružstvom jednotlivcov, ktorí
si obliekli vlastenecké rúcho, aby im niektorí
poctiví ľudia sadli na lep, alebo sú politickým
komplotom vlastencov, ku ktorým sa pridali v i rozliční
parasiti. To jedno je ale isté, že verejná
mienka väčšej časti Maďarska postavila
sa k tejto afére na zlopovestné stanovisko v šparťanské,
podľa ktorého rozličné zločiny
boly rozpustilej mládeži dovolené a odsúdili
ju iba vtedy, keď bola prichytená. Peňazokazeckú
aféru musíme považovať za symptom, za
ktorým v dnešnom Maďarsku sa skrýva akási
politická malária, ktorá sa s času
na čas zjavuje v nových a nových výbuchoch.
Nás Slovákov znepokojuje ten mierny, príliš
rezervovaný a nazbyt prívetivý tón
v reči pána zahraničného ministra.
(Tak je!) Dosiaľ pán minister zahraničia
nezameškal ani jednej jedinej príležitosti, zabrinkať
si so šabľou, kedykoľvek sa mu len akákoľvek
príležitosť naskytla voči Maďarsku,
a práve preto teraz bez každého prechodu odoznelé
tieto sirénské hlasy voči Maďarsku nás
Slovákov naplňujú nervozitou. Obozretný
pán minister zahraničia nám ani tušiť
nedal, odkiaľ táto zmena. Sme odkázaní
na kombinácie. Súvisí to azda s ochladnutím
toho predtým tak intímneho pomeru medzi Quai d'Orsay
a Hradom, lebo v lone koalície začínajú
duť iné vetry a pán minister zahraničia
chystá azda svojmu blaženému nástupcovi
"hereditatem damnosam", alebo súvisí to
s temešvárskou konferenciou Malej dohody a s plánom
uzavretia malého Locarna s úpravou hraníc?
Slovenská verejnosť očakáva jasné,
určité, uspokojujúce vysvetlenie. To očakáva
s netrpezlivosťou a táto nervozita je oprávnená.
Pre našich bratov v historických zemiach môže
platiť heslo: Nebo vysoko, Maďarsko ďaleko - ale
my Slováci by sme mali na vlastnom tele snášať
následky priateľského žmurkania pána
ministra zahraničia s Maďarskom? Z nekontrolovaných
prameňov totiž pochádzajú od istého
času chýry o upravení hraníc v prospech
Maďarska alebo podľa najnovšieho výrazu
stabilizovania hraníc. Tento výraz upamätováva
na slovník pána ministra zahraničia a prípadne
môžu sa považovať tie stabilizačné
zvesti za "ballon d'essai".
Menom slovenskej ľudovej strany mám česť
ohlásiť a vyhlásiť, že oproti maďarskej
integrite strana stojí čo najrozhodnejšie na
stanovisku integrity slovenskej. (Potlesk.) A ani jednu
piaď slovenskej zeme nedá si oddiplomatizovať.
Ústavná listina spoločného štátu
Čechov a Slovákov síce týchto posledných
neuznáva za zvláštny a osobitný národ,
ale to nemení na tom skutku, že slovenský národ
jestvuje, má svoje zvláštné city, svoje
ciele a nároky v spoločnom štáte na
rovnaké zachádzanie s ním.
Keď bola reč o východných hraniciach,
pán minister zahraničia aj na úkor priateľstva
s Poliakmi začal sa v Berlíne ošmietať,
lebo vtedy sa jednalo o zem českú. Voči peňazokazeckej
afére chová sa pán minister zahraničia
kľudne, ba skoro ľahostajne v záujme uzavrieť
sa majúceho akéhosi garančného paktu
s Maďarskom, pri uzavretí ktorého boly by však
poškodené len slovenské hranice. (Výkřiky
ľudových poslanců slovenských.) V
medzinárodných hrách na karty pána
ministra zahraničia Slovensko opätovne bolo už
v sádzke. Najnovšie v hazardnej hre s bolševizmom.
Jedným výkvetom tých dlhých vyjednávaní
so sovietským Ruskom je, že bolo tunajšími
komunistami vydané heslo neodvislosti Slovenska, kým
nám slovenským autonomistom vzdor slávnostným
záväzkom náš oprávnený nárok
na samosprávu tak nemilosrdne zbiľagujú. Pán
minister zahraničia a vláda nemali temer ani jediného
odsudzujúceho slova proti novému heslu, očakávajúc
azda z tohoto prelicitovania oslabenie autonomistickej myšlienky
a nerátajúc s nevypočítateľnými
následkami z nej.
Slávna snemovňa, základom nášho
štátu sú st.-germainské smluvy. Tieto
sú uholnými kameňmi, na ktorých je
vybudovaná pevnosť našej existencie a slobody.
My Slováci sa týchto smlúv čo najrozhodnejšie
pridržujeme, žiadame ovšem doplnenie, vlastne priaznivé
interpretovanie týchto smlúv v prospech uznania
a uplatnenia sa na mierovej konferencii zašantročených
slovenských národných práv. Práve
preto čo najrozhodnejšie protestujeme proti vivisekcii
Slovenska, akéhokoľvek rázu a rozsahu, kým
vláda háji zemepisný a právny majetkový
stav štátu vzpomenutými smluvami určený.
V tomto ohľadu vzdor tomu, že sme opozičnou stranou,
môže na nás vždy rátať. (Výborně!
Potlesk.) Nakoľko ale z odpovedi pána ministra
zahraničia na interpeláciu vládnych strán
vidíme akýsi odklon od do terajška parížskeho
smeru a akúsi náklonnosť na úkor Slovenska,
akúsi započatú ľahostajnosť k obrane
Slovenska, slovenská ľudová strana túto
odpoveď pána ministra zahraničných veci
v známosť vziať nemôže. (Výborně!
Potlesk.)
Místopředseda Slavíček:
Přerušuji rozpravu, jakož i projednávání
pořadu schůze.
Dříve než přikročím k
ukončení schůze, učiním
ještě některá presidiální
sdělení.
Dovolenou na dnešní schůzi udělil jsem
posl. Petrovickému pro neodkladné záležitosti.
Nemoci na dnešní schůzi omluvil se posl. dr
Meissner.
Došla oznámení o změnách ve výborech.
Žádám o přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
Klub poslanců čsl. národní demokracie
vyslal do výboru zahraničního posl.
dr Hajna za posl. dr Kramáře.
Klub poslanců čsl. soc. dem. strany dělnické
vyslal do výboru soc.-politického posl.
Brodeckého za posl. Johanise.
Místopředseda Slavíček:
Došla naléhavá interpelace. Žádám
za přečtení.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
Naléhavá interpelace posl. dr Czecha, Hillebranda,
Pohla a druhů vládě o jazykovém nařízení.
Místopředseda Slavíček:
Mezi schůzi byla tiskem rozdána odpověď.
99. Odpověď vlády na interpelaci posl. dr Šmerala,
Neuratha a soudruhů o amnestii a abolici politických
deliktů (tisk 21).
Mezi schůzí byl tiskem rozdán a současně
přikázán výboru iniciativnímu
návrh.
Zástupce sněm. tajemníka dr Mikyška
(čte):
103. Návrh posl. Staňka, Bradáče,
dr inž. Botto, Mašaty a spol., aby urychleně
provedena byla ustanovení II. hlavy zákona
ze dne 15. října 1925, č. 227 Sb. z. a n.,
o státní pomoci při živelních
pohromách 1925 a o opatření k zamezení
škod při živelních pohromách v
budoucnosti.
Místopředseda Slavíček:
Ukončím schůzi.
Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští
schůze konala zítra v pátek dne 19. února
1926 v 1/210. hod. dopol. s
Nevyřízené odstavce pořadu 9. schůze.
Jsou proti tomuto návrhu námitky? (Nebyly.)
Není jich. Návrh můj je přijat.
Prohlašuji schůzi za skončenu.